Videokanál klubu

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, začal by som takými drobnôstkami, ktoré ma, takými pikoškami, ktoré ma zaujali, možno aj pre kolegov a pre, prípadne pre občanov. Pozrel som si také pikošky a to je konkrétne, kapitálové výdavky pre ľudí, teda to, čo môžu jednotliví ministri alebo šéfovia ústredných orgánov štátnej správy minúť podľa vlastného uváženia, veľmi zjednodušene povedané. Tak som si len tak námatkovo pozrel, že kde boli najvyššie nárasty. Ministerstvo vnútra dostalo oproti plánovanému rozpočtu v minulom roku o 170 mil. eur navyše, ministerstvo životného prostredia o 127 mil. eur navyše, ministerstvo hospodárstva o 135 mil. eur navyše a Úrad vlády, ktorý mal pôvodne plánovaný rozpočet na kapitálové výdavky 1 mil. eur, nakoniec mal 31 mil. eur. Samozrejme, že boli aj rozpočty alebo ministerstvá, ktoré boli výrazne podhodnotené, ale toto boli také, povedal by som, najviac favorizované, kto sa vyhrieval minulý rok v priazni ministerstva financií.
Ako druhú poznámku by som chcel povedať na úvod, že vláda v tomto materiále tvrdí, že hlavným motorom toho rastu ekonomiky bola spotreba domácností. A to je veľký problém, dámy a páni, vysvetlím veľmi jednoducho prečo. Pretože naše domácnosti, čiže slovenské rodiny sa zadlžujú najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín, ktoré nepatrili do tej starej Európskej únie. Zadlžujú sa katastrofálne takým spôsobom, že dokonca aj Národná banka Slovenska zvolala tlačovku, kde oznámila aké opatrenia pri riešení hypoték a spotrebných úverov chce robiť a chce robiť tlak na banky, pretože nám tam vzniká bublina, ktorá môže dopadnúť na našu ekonomiku ešte horšie, ako bola kríza v 2008.
Aby sme vedeli ako na tom, ako zle na tom sme, tak skúsim povedať niekoľko faktov. Budem hovoriť celkovú zadlženosť domácností v pomere k hrubému domácemu produktu, to znamená, k tomu, čo sa za jeden rok u nás vyprodukuje ako národné bohatstvo. V Maďarsku je to 24 % HDP, hrubého domáceho produktu, v Slovinsku je to 32 %, v Česku 34 %, v Poľsku 37 % a na Slovensku 38 % HDP. Máme najviac zadlžené domácnosti a rodiny spomedzi všetkých porovnateľných krajín, s ktorými sa môžme porovnávať. Čiže celá táto spotreba domácností je, bohužiaľ, financovaná dlhom. Ľudia sa musia čoraz viac a viac zadlžovať, aby si väčšina ľudí aspoň udržala životnú úroveň, ktorú doteraz majú.
Pre vašu informáciu, 57 % slovenských domácností nedokáže ušetriť ani euro, to znamená, celý svoj príjem, ktorý v danom mesiaci majú, používajú len a len na hradenie bežných životných nákladov.
Ako ďalšiu informáciu uvádzam, že 30 % slovenských domácností nemá žiadne úspory, žiadne úspory. Pretože buď nikdy žiadne nemali, alebo v posledných rokoch proste o všetky úspory prišli, pretože nedokázali ťahať ani bežnú spotrebu svojich domácností.
Poviem dve čísla, Slovensko malo v roku 2010 27 % zadlžených domácností, v roku 2014 podľa posledných čísel, ktoré robila NBS-ka, ďalšie sa budú robiť tento a budúci rok, to už bolo 37 % domácností. To znamená, tá zadlženosť domácností stúpla o 10 percentuálnych bodov. A to nie sú dobré výsledky, to sú veľmi rizikové výsledky vzhľadom nato, čo sa stane, keď náhodu tá ekonomika sa trošku zadrhne a ľudia budú musieť platiť o trošku vyššie úroky.
To najväčšie zadlžovanie sa dialo, bohužiaľ, v rokoch vášho ministrovania od roku 2012, čím nehovorím, že (reakcia predkladateľa), domácností, domácností, tak, čiže začo vás neviním zodpovednosťou, faktom ale je, že pre našu, pre našu ekonomiku je to veľký problém. Pretože ak sa zadrhne ekonomika, nebodaj, ľudia prídu o prácu, nebudú mať z čoho splácať tieto úvery a nebudeme tu mať 3,7 mil. exekúcií ako dnes, ale bude ich oveľa, oveľa viacej. A to potom si nechcem predstaviť, ako budeme fungovať.
Chcel by som ešte povedať, že my sme tu mali v posledných rokoch náš susedský štát, na juh od nás, Maďarsko, sme veľa čítali o tom, ako robí Orban nesprávnu hospodársku politiku, ako ho všetci kritizovali, tak chcel by som len uviesť, že zatiaľ čo u nás tá zadlženosť domácností rástla a to takým spôsobom, aby som to povedal veľmi presne, za posledných 15 rokov celková zadlženosť domácností stúpla 3,5-krát v pomere k disponibilným príjmom domácností, tak v Maďarsku od roku 2010 do roku 2015 dokázali znížiť zadlženosť domácností takmer na polovicu. Bola tam 42 % HDP, dneska je to už iba 24 % HDP. Čiže dá sa to robiť aj opačne, najmä keď sa ekonomika rozvíja.
Teraz by som chcel prejsť k tomu najdôležitejšiemu. Finančná správa, aj pán minister, sa radi chvália tým, že ako významne sa nám podarilo – neviem, či toto nie je vaše, pán minister, nie, dobre tak to tu zostalo – že pán minister a finančná správa sa veľmi radi chvália tým, ako významne sa im podarilo zlepšiť výber DPH. Tak by som vás chcel upozorniť na niekoľko faktov, ktoré podľa mňa nasvedčujú tomu, že sa asi vytešujeme trochu predčasne, ako veľmi sa nám darí.
V samotnom materiáli, ktorý nám pán minister dal, vás upozorňujem na tabuľku č. 2 – daňové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2016. Naplánovaných v schválenom rozpočte a potom aj v upravenom sme mali 5,64 alebo 5,65 mld. eur, ktoré chceme vybrať na dani z pridanej hodnoty. Koľko sme vybrali reálne? Reálne sme vybrali 5,360, to znamená, ak dobre počítam, takmer 300 mil. pod plán. Vybrali sme o 300 mil. menej, ako bolo na DPH naplánované. Porovnajme si to s rokom 2015, ale aj oproti roku 2015, kedy sme vybrali 5,5 mld., sme vybrali o 140 mil. menej oproti roku 2015. Pozrime sa na to ďalej. Akú máme daňovú medzeru? To znamená to, čo oproti predpísanej DPH nevyberieme, 30 %, 29,6 % je, myslím, presné číslo. Aký je priemer Európskej únie? Približne tesne nad 10 percent. Čo to znamená? V tomto štáte by sme na DPH podľa predpísaného výberu DPH mali vybrať o 2,3 mld. viac. Ale ak rešpektujeme, že v Európskej únii je priemer daňovej medzery, to znamená, toho, čo sa, zjednodušene, rozkradne, alebo to, že firmy skrachujú a proste neodvedú DPH, keď to od toho odpočítame, že to je benchmark európsky, ako ste sa vyjadrovali, pán minister, že sa musíme niečím riadiť, tak to pre nás znamená 1,5 mld. eur, 1,5 mld. eur, ktoré nám niekde lietajú vo vzduchu.
Že to nie je nereálne dosiahnuť, tých 10 %, ktorý je európsky priemer, to vidíme napríklad aj na príklade Belgicka, kde bola katastrofa, dneska už sú takmer tesne nad európskych priemerom. My sa tu bavíme a vytešujeme, že oproti predpokladom sme mali za minulý rok o 0,25 % HDP nižší deficit. A vytešujeme sa, že dobre to išlo. Ale ten 1,5 mld., to je takmer 2-percentný podiel na HDP. Tu sa bavíme o desaťnásobne väčšom čísle, o desaťnásobne väčšom čísle, o ktoré prichádzame. Pokiaľ sa nemýlim, výdavky, alebo, pardon, daňové príjmy sme mali kalkulované na 11 mld., teraz neviem, či, myslím, že sme aj toľko vybrali v minulom roku. Dobre hovorím? No a tu máme 1,5 mld., 1,5 miliardy. To znamená, koľko to je, 13,6 %, ktoré nevyberieme? To je podľa mňa katastrofálna suma.
Prečo sa sústreďujem na tú dépeháčku? Pretože verím v teóriu 80 : 20, keď sa sústredíte na 20 % najpodstatnejších vecí, dosiahnete 80 % očakávaného výsledku.
My sa snažíme šetriť na tom, na tom, robíme benchmarky, Hodnotu za peniaze, snažíme sa tlačiť v celej štátnej správe, aby tie organizácie šetrili, pretože nemáme peniaze, keď ste sa pýtali, čo je to dosť, tak sa mi zdá, že 1,5 mld., o ktoré prichádzame na dépeháčke, je teda sakra dosť peňazí. A najmä máme ten benchmark, že vieme, že by sme o ne nemuseli prichádzať.
Ak by som bol ministrom financií a hľadal by som nejaké peniaze, alebo rozmýšľal nad tým, na čo sa sústrediť, tak keď vidím, že mi niekde lieta 1,5 mld., asi by som sa sústredil najmä na to. Ja chápem, že sú rôzne politické, možno mocenské, záujmové a neviem, jaké vplyvy na finančnej správe, tak chcem navrhnúť takú vec, že, dobre, tak vám možno pomôžeme. Ak tí ľudia, ktorí tam sú, možno tú analytickú prácu nerobia až tak, ako by mali, tak zverejňujme neplatičov daní, tak zverejnime – a to som navrhol aj na túto schôdzu a budem vás o to žiadať, pán minister, opakovane, lebo si myslím, že je to dôležitá vec – zverejníme od roku 2012, alebo od roku 2010, alebo mne je jedno, odkedy si povieme, zoznam všetkých ľudí, ktorí dostali, všetkých firiem, subjektov, ktoré dostali vrátky DPH nad pol milióna eur, nad 500-tisíc eur. Aby sme zistili podľa pravidla 80 : 20, či náhodou väčšinou toho GEP-u, ktorý máme, teda toho čo nám tam chýba, to, čo nám mizne, vyparuje sa, nerobí istý úzky okruh subjektov, na ktoré by bolo možno potom sa sústrediť. A zase opačne, treba to porovnať s ďalším zoznamom, to je môj zoznam č. 2, tých, ktorí dlžia na jednotlivých operáciách s DPH viac ako 500-tisíc eur. Skúsme to porovnať, či tam nie sú nejaké prepojenia! Máme na to drahé softvéry, sú na to aj voľne dostupné softvéry, z ktorých by sa možno dalo niečo vypozorovať.
Ale opakujem, ak daňové príjmy tohto štátu sú 11 mld. a my tu máme 1,5 mld., ktoré nám lieta, a to nehovorím o tých 2,3, ktoré sú celkové, hovorím iba o tých, ktoré by sme mali byť schopní vybrať podľa priemeru EÚ, tak si myslím, že by sme sa tomu mali veľmi dôrazne venovať.
Pán Kamenický tu pred chvíľou povedal kolegovi Hegerovi, že no, dobre, dobre, ale teda, že ako to riešiť? Chceli by ste nejakú konštruktívnu pripomienku. Ja navrhujem, sústreďme sa na toto, sústreďme sa na toto. Ja na rozdiel možno od niektorých opozičných kolegov to hovorím úplne vážne, úprimne neverím, že veľká, veľká, veľká väčšina vládnych poslancov alebo činiteľov má niečo spoločné s nejakými dépeháčkovými podvodmi alebo, nebodaj, s nejakým krytím nejakých dépeháčkových podvodov.
Ja som o tom dokonca na 100 % presvedčený, možno aj preto, že viem, kto tvorí to mizivé percento aj spomedzi vládnych politikov, ktorí možno na krytí nejakých dépeháčkových podvodov nejaký záujem majú.
A preto si myslím, že je celospoločenským proste konsenzom, že ak nám tu uchádza 1,5 mld. a my sa naťahujeme, či zdvihneme zdravotným sestrám plat o 30 euro alebo o 50, či zdvihneme dôchodok o 2 eurá alebo o 2,30, a tuto máme 1,5 mld. každý rok na stole, tak poďme o ne zabojovať. Ale veď ak sa nám teraz, myslím ako aj opozícii, podarí prispieť k tomu, že sa tých 1,5 mld. vyberú, veď to je 1,5 mld. pre vás, pre vládnu koalíciu, ktorú môžte podľa vlastných priorít rozpočtových použiť na zlepšenie života ľudí. Ale je to spoločensky prospešné, tak to urobme! To je strašne veľká suma, 1,5 mld., 1,5 mld. eur na dépeháčke.
To si myslím, že stojí zato, aby sme tomu dali absolútnu prioritu. A mne je teraz jedno, neni mi jedno ako občanovi, ale z rozpočtového hľadiska mi je úplne jedno, či za to niekoho zavrú, alebo nezavrú, ja chcem mať tie peniaze v kešeni, v štátnej kešeni. Za 1,5 mld. dokážeme robiť také veci, že keby sme tuto spočítali všetky podnety, to, čo aj pán minister hovoril, že čo je to dosť, bolo by treba tam, neviem kde, peňazí, možno by sme ani nemuseli rozmýšľať, že čo je to dosť. Možno by sme nevedeli čo s tými peniazmi spraviť tak narýchlo, lebo si nevieme predstaviť, že by sme mali o 1,5 mld. eur viacej v rozpočte.
A to je taký problém? Skočme sa opýtať do Švédska, do Belgicka, do iks iných krajín, ktoré majú daňovú medzeru na DPH, čiže to, čo sa rozkradne, alebo firmy skrakujú, 8 percent, 9 percent. My máme 30. Nemohli by sme sa ísť opýtať, ako to robia? Určite by som sa nešiel opýtať do Česka, kde sa teraz honosia, že ako bojujú. Tam sa im až tak veľmi nedarí. Asi by som sa určite nešiel opýtať do Talianska, kde robia nejakých 24 %, pokiaľ si dobre pamätám, ale aj 24 % by pomohlo. Keby sme to znížili iba o tú jednu šestinu, aj to by boli veľmi pekné peniaze, aj to by boli stovky a stovky miliónov.
Ja som taký človek, že keď so do niečoho zahryzne, tak ma to pomerne dlho baví, najmä ak som presvedčený, že je to dôležitá vec. A ja som presvedčený, že 1, 5 mld. v štátnom rozpočte, ktoré tam nie sú, je superdôležitá vec. Ja som stopercentne presvedčený, že ak si občania myslia, že najviac sa rozkráda, čo ja viem, pri diaľniciach, alebo najviac rozkrádame pri IT tendroch, alebo pri čomkoľvek ďalšom, možno sa mýlia. Možno sa mýlia, lebo 1,5 mld., ktoré nám chýbajú v štátnom rozpočte na DPH, to je strašne veľká suma peňazí. To napríklad by sme mohli z toho, teraz len tak od očka poviem, tak mi to tak vychádza, že asi by sme všetkým policajtom a vojakom bez, bez tentokrát Slovenskej informačnej služby a ďalších bezpečnostných zložiek, dvojnásobne zvýšiť plat. Alebo učiteľom by sme mohli dvojnásobne zvýšiť plat bez akýchkoľvek problémov. To je strašne veľká suma peňazí.
A my sme ticho, tichučko už roky. Všetci sú zvyknutí na to, že, dokonca aj médiá a novinári, že niekto povie no tak musíme vyberať viacej DPH, no tak to je jasné, to sú také kecy, no však to každý hovorí, a nikto to neurobí. Ale prečo je to vlastne tak? Ako je to možné, že my tu škrabeme, minister tu dáva rozpočtové opatrenia, naháňa obce, však to je správne, ja s tým súhlasím, keď niekto urobí nejakú chybu, a tu máme 1,5 miliardy? To je strašná suma, to tu nikoho nezaujíma?
No ja som sa rozhodol, že z tejto témy si ja urobím taký koníček, pretože si myslím, že je to veľmi verejne prospešný koníček, a som presvedčený, že 99 % ľudí, čo sa v tejto sále mihnú, nemá nič spoločné s tým, že sa tu dejú nejaké podvody na DPH. Ja som pevne presvedčený, že 99-celé, dobre, poviem, 7 % z tých ľudí, čo tu v sále sedia, to je jedno na ktorej strane, si len neuvedomuje, že vlastne keď tu rozprávame o zefektívňovaní, poviem príklad, pán podpredseda vlády Pellegrini sa snaží tie IT projekty nejako, aby boli efektívne, pán minister sa tu snaží, aby nejaká Hodnota za peniaze a Inštitút finančnej politiky robil nejaké analýzy. Koľko ušetrili tie analýzy za tie roky? Ja verím, že veľa, ale ušetrili 1,5 mld. ročne? Lebo tu sa bavíme ročne o 1,5 mld. eur. Každý rok 1,5 mld. eur, to keď si predstavím, že by napríklad aj táto vláda, keď sa bude blížiť do budúcej predvolebnej kampane, chcela jednoducho pridať oprávnene nejakým ľuďom, ktorí si to zaslúžia, tak si myslím, že to by bolo veľmi prínosné a hodnotné.
Dúfam, že vedieme 1:0 nad Anglickom, keďže som počul krik.
Pán minister, toto považujem, viem, že máte veľa problémov, ale toto ja považujem za absolútnu prioritu, ktorej by sa váš rezort mal venovať. A ja som pripravený vám pomôcť a hovorím to aj s tým, že naozaj tie peniaze pomôžu vám. My sme teraz v opozícii, my nebudeme mať dosah na to, ak tých 1,5 mld. eur nájdeme, ako sa použijú. Ale možno nebude možno treba ani odbrzďovať dlhovú brzdu alebo robiť nejaké opatrenia v tejto súvislosti.
Pokiaľ tomu správne rozumiem, teraz, keď to narýchlo vypočítam, tak 1 % posunutia dlhovej brzdy by bolo zhruba, zhruba 800 miliónov. Dobre hovorím? Tak tu máme dvakrát 800 mil., zjednodušene povedané. Čo keby sme sa dohodli na tom, že tie strategické investície, ktoré potrebujeme, ak ich teda potrebujeme urobiť, tak poďme sa sústrediť na tú dépeháčku?! Mňa už nebaví stále len počúvať, že, aha, to sú také frázy a neviem čo. Tak vidím tu jedno číslo, ktoré vyberieme, vidím druhé číslo, ktoré nevyberieme, to je 2,3 mld., a vidím, že ak by sme to robili iba štandardne v priemere EÚ, tak vyberieme o jeden a pol miliardy viacej. Vidím, že sme v štandarde EÚ, napríklad čo sa týka deficitu verejných financií. To sme urobili, to sme dosiahli. Prečo by sme nemohli byť v štandarde EÚ aj čo sa týka výberu DPH?
Veľmi vás žiadam a prosím, pán minister, začnime sa tomu venovať. Ale myslím teraz všetci. Zverejnime tých, ktorí na vratkách DPH profitujú dlhé roky! Je mi jedno od ktorého roku. Zverejnime tých, ktorí dépeháčku mali zaplatiť a nezaplatili! A mňa teraz vôbec nezaujíma, či si našli právnu kľučku alebo nenašli, či je to legálne alebo nelegálne. Mňa zaujíma, aby sme mali v štátnom rozpočte o jeden a pol miliardy viac. A to pomôže úplne každému.
Znovu sa na vás odvolám, povedali ste, že vás nebaví také, že kto za to môže a ten a ty zlodej a tam zlodej. V poriadku. Teraz ma pracovne nezaujíma, kto za to môže, zaujíma ma, čo vieme urobiť pre to, aby tých jeden a pol miliardy každý rok, každý boží rok sme mali v rozpočte o jeden a pol miliardy viacej. Ako bude rásť ekonomika, tak to bude aj viacej ako jeden a pol miliardy a minimálne o jeden a pol miliardy viac.
Ďakujem vám za pozornosť, dámy a páni.

Ja ti teraz, pán poslanec, poviem, že v čom je táto tvoja predstava úplne pokrivená. Ty si niekoľkokrát povedal, že a tým pádom nebude musieť ten človek sa stať členom politickej strany. Veď on môže spolupracovať, len sa nebude musieť stať členom politickej strany. To je, ako keby politika mala byť niečo prašivé, človek, ktorý vstúpi do nejakej strany, bol nejaký prašivec skorumpovaný. To je tá predstava o politike, ktorú živia tí, ktorí dnes vládnu. Aby sa slušný človek hanbil za to, že je nebodaj členom nejakej politickej strany. Ale my by sme snáď mali chcieť spoločnosť, kde ľudia, keď niečomu veria, tak sú hrdí na to, že sa k tomu prihlásia, pretože vedia, že sa nemusia ničoho báť, že ich za to nebude nikto postihovať. A my namiesto toho, aby sme riešili tento problém, vyrábame z človeka, ktorý napríklad dnes je ochotný stať sa členom politickej strany, vyrábame z neho nejakého špinavca, ktorý potom nebude môcť realizovať svoje profesné a iné odborné zázemie iba preto, že mal tú odvahu, že v čase, keď naňho všetci pľuli a keď tým strácal, si nebodaj dovolil vstúpiť do nejakej opozičnej strany. To považujem za strašne nefér.
Lebo ja ťa ubezpečujem, pán kolega, že všetci tí špinavci, ktorým sa snažíš zabrániť, aby tu mohli bačovať, oni majú žiadny problém s tým, či sú, alebo nie sú v strane, oni si to vybavia inak. Ale práve ten slušný človek sa bojí dnes angažovať, aby ho neoznačili za špinavca. A ty podporuješ toto vedomie v tej spoločnosti, že každý človek, ktorý sa stane nebodaj členom aj slušnej politickej strany alebo slušného politického hnutia, je vlastne niečo, čoho sa treba strániť, čo je fuj. Malo by to byť obmedzené. To je pokrivená predstava, úplne pokrivená predstava.

Vážený pán podpredseda, vážený pán kolega navrhovateľ, ja viem, že ste si dali veľkú námahu, aby ste tento návrh zákona pripravili a snažili ste sa vychytať tie jednotlivé muchy, ktoré tam boli, ale musím vás upozorniť na jednu vec, ktorú ste nedomysleli.
Pretože z vášho návrhu zákona vyplýva, že človek, ktorý si v dnešnej dobe trúfne stať sa členom politickej strany, nebodaj ešte aj opozičnej, nebodaj aj takej, na ktorú všetci útočia, je prašivý pes, ktorý keď náhodou, tá jeho strana, ku ktorej sa nebál verejne prihlásiť a nie iba tak niekde potajme povedal, že ja vám držím palce, sa stane vládnou stranou a nedajbože má možnosť nominovať nejakého odborníka aj do nejakých štátnych funkcií, tak tento človek bol prašivý pes, lebo on tam nemôže byť podľa vášho návrhu zákona. A s týmto ja teda hlboko nesúhlasím.
Ja, samozrejme, si myslím, že vo funkciách majú byť ľudia, ktorí problematike rozumejú. Ale urobiť prašivých psov z niekoho, kto má tú odvahu dnes stať sa členom opozičnej politickej strany, pán kolega, to neni veľmi primerané.
A nemôžem si práve v súvislosti s tým, že keďže vás mám rád, tak vás nemenujem, aby ste neboli v tomto zázname, pretože viem, že to myslíte dobre, ale byť členom politickej strany, ktorá má štyroch členov, a rozprávať, že straníci, členovia strany nemôžu byť nominovaní do žiadnej významnej štátnej funkcie, to považujem za také pokrytectvo, že je to až neuveriteľné. Viem, že ste to takto nemysleli, preto to neustále opakujem.
Ale ja keď počujem, viete, tie reči o, neustále, o nestraníckych odborníkoch, nezávislých odborníkoch, tak upozorňujem, že väčšina tzv. nezávislých odborníkov sa ukázala, že sú to iba nezávislí podvodníci, ktorí nie sú viazaní ničím, nikto nad nimi nemôže vykonávať žiaden dohľad. Ako sme sa tu v tomto štáte vysporiadali s tým? Však sme tu mali rôzne, viete, samosprávy takých orgánov, hentakých, aby boli nezávislí, aby boli nestranícki. Ako to dopadlo? Boli nezávislí a nestranícki v tom zmysle, že idú proti celému systému, všetkým ľuďom sa vysmievajú do očí a bez ohľadu na to, že voľby-nevoľby, oni povedia: "Ale my tu sedíme, veď my sme nezávislí, nestranícki odborníci. Čo vy nám rozprávate po voľbách, kde občania vyjadria nejakú vôľu, že by sa snáď mohlo niečo zmeniť? Veď my sme nezávislí, nestranícki odborníci."
Toto je jediné, čo mi na tom vadí, pán kolega.

Pán poslanec Galek, ak chcete vedieť, kde na to zobrať peniaze, mimochodom, ja to podporujem, je to správny návrh, ale ak chcete vedieť, kde na to zobrať peniaze, buďte tu v štvrtok, buďte tu v utorok od deviatej, keď tu bude pán minister Kažimír, budeme sa o tom rozprávať.
Poviem vám jeden konkrétny a veľmi jednoduchý prípad. Slovenská republika prichádza na dépeháčke ročne o 2,2 mld. eur, o 2,2 mld. ročne, 30 % dépeháčky sa nevyberie. Tak poďme iba na štandardnú európsku úroveň kdesi tesne nad 10 %. Tak tam hneď máme 1,5 mld., a to sú teda konské peniaze, ktoré sa dajú použiť na všetko, čo potrebujeme.
A navyše ešte by som chcel upozorniť na taký drobný fakt, že, tak ako ste povedali, ja si myslím, že väčšinu z toho, čo na tie obnoviteľné zdroje dávame, by sme mali rovno zrušiť, pretože to nikomu nepomáha, iba to zvyšuje energetickú náročnosť, zbytočne do toho všetci dávajú oveľa viacej peňazí, než by bolo treba. Podľa našich prepočtov tá suma, ktorú by ušetrili domácnosti, je vyššia ako 60 eur. Ale o tom sa môžeme pobaviť.
Ale to najpodstatnejšie, čo je, že čo sa týka tých podnikateľov, o ktorých ste hovorili, že by sa im znížili výrobné náklady, my navrhujeme, aby to, o čo by sme im takýmto spôsobom znížili výrobné náklady, mohli premietnuť do miezd tých zamestnancov. A tým pádom, ak by boli mzdy vyššie, odvody do štátneho rozpočtu sú vyššie atď., dane atď. atď., to znamená, pomohlo by to každému, a preto ten ja váš návrh podporujem a absolútne sa nebojím o to, že by sme tie peniaze nevedeli nájsť.

Pán Mihál, ja som mala tiež dve otázky na vás, s jednou ma predbehla pani Grausová. Tiež by ma zaujímalo to, že ako si odkontrolujete to, či niekto pije, alebo nepije, alebo fajčí, alebo nefajčí. Lebo, viete, on môže prísť a tváriť sa, že on je nefajčiar. Čiže to je, to je jedna vec, ktorá ma zaujíma.
A druhú otázku, ktorú na vás mám. Možno sa mýlim, ale tie zdravotné poisťovne nemajú už dnes príležitosť, aby takto odmeňovali tých svojich poistencov? Veď v tom im asi zákon nebráni. Či bráni?
Tak mi vysvetlite teraz, dobre.

Pán kolega Mihál, s väčšinou toho alebo dokonca so všetkým, čo ste povedali, súhlasím, ale mám iba jednu priateľskú poznámku.
Nenavážajte sa vy do nás fajčiarov. My fajčiari sme pre túto spoločnosť neuveriteľne spoločensky prospešní. Keď uvidíte nejakého najbližšieho vojaka alebo policajta, tak si uvedomte, že my ročne platíme na spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov toľko, že platíme de facto každého príslušníka bezpečnostných zložiek v tomto štáte. Bez nás fajčiarov by vás nemal kto chrániť, ani vašu rodinu.
A po druhé aj ten argument o tom, že zdravotná starostlivosť fajčiarov stojí viacej ako nefajčiarov, je veľmi pochybný. Veď my sme si predsa túto zdravotnú starostlivosť bohato predplatili práve platením spotrebnej dane z tabaku. Vy by ste sa mali snažiť, aby sme žili čo najdlhšie, pretože financujeme značnou čiastkou výdavky štátneho rozpočtu tohto štátu a myslím si, že by sme si zaslúžili za to aj primeranú vďačnosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 599).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s uznesením predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec, teraz ste otvorili otázku, ktorá by si žiadala dlhšiu diskusiu, ale poviem iba poznámku. Trh funguje vtedy, keď je chápaný ako priestor, kde každý môže ponúknuť svoje tovary a služby a ľudia si môžu slobodne vybrať, ktorý z tých tovarov a služieb si kúpia. V tomto zmysle je pre mňa prirodzeným trhom územie Slovenskej republiky, kde by som si rád pozrel, ktorý z našich výrobcov nábytku alebo ďalších spracovateľov dreva vyrobí najkrajšie skrine, najkrajšie výrobky, a nech sa ľudia rozhodnú, ako sa medzitým, ako si vyberú jednotlivé veci, ktoré sa im páčia. Problém je v tom, že v medzinárodnoekonomických vzťahoch trh nefunguje, v medzinárodnoekonomických vzťahoch fungujú iba záujmy a my na svoje ekonomické záujmy trestuhodne zabúdame.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, bavíme sa tu o veľmi, veľmi dôležitom ekonomickom probléme Slovenska. Viete, aký je rozdiel z ekonomického hľadiska medzi kolóniou a medzi rozvinutou ekonomikou? Iba kolónie dovolia, aby ich takpovediac prirodzené zdroje, ktoré tá daná krajina má, boli vyvážané do zahraničia a spracovávané až tam. Poviem to na príklade ťažby ropy.
Do momentu, kým krajiny Perzského zálivu boli schopné iba tupo vyvážať ropu, tak, samozrejme, pridaná hodnota, ktorú z toho mali, bola nejaká. Teraz sa každá z týchto krajín, či už je to Saudská Arábia, Irán, ďalšie krajiny, snaží stavať rafinérie a distribuovať do sveta už hotovejšie produkty. V minulosti v Afrike ako to bolo? Samozrejme, že koloniálne veľmoci sa snažili vyťažiť zo zeme, čo sa dalo, bez ohľadu na to, čo to bolo, a spracovávať to až u seba, pretože to je tá pridaná hodnota.
A, bohužiaľ, z ekonomického hľadiska dnes, povedzme si to otvorene, Slovensko je kolóniou, kolóniou, pretože väčšina toho, čo je prirodzeným ekonomickým bohatstvom tejto krajiny, je vyvážaná von a tá pridaná hodnota je daná až v zahraničí.
Myslím si, že Slovensko má štyri prirodzené strategické suroviny.
Prvou je voda. To je úplne najdôležitejšia strategická surovina. Je veľmi výnimočné, že Slovensko je krajinou, ktorá má dostatok pitnej vody nielen tej klasickej, ale ešte dokonca aj dostatok minerálnych vôd. Spolu s Francúzskom a s Fínskom sme krajinami, ktoré v Európe majú najväčšie zásoby pitných vôd.
Druhou strategickou surovinou Slovenska je pôda. Ako s ňou narábame? Narábame s ňou tak, že namiesto toho, aby sme produkovali potraviny, ktoré sú v súčasnom svete čoraz viac a viac strategicky dôležité pre každý región, tak túto pôdu przníme výsadbou repky olejnej a ďalších hovadín, ktoré potom spaľujeme kvôli nejakému ekologickému ošiaľstvu, ktoré v skutočnosti v konečnom dôsledku prírode iba škodí.
Treťou strategickou surovinou je drevo. Iba hlupák sa správa tak, že dovolí, aby zo Slovenska odchádzali kamióny a železničné vagóny s guľatinou, ktorá sa v Taliansku spracuje na najprimitívnejšie, už len to najprimitívnejšie, čo je, tak vieme z toho urobiť palety a tie sa dovážajú naspäť na Slovensko. To iba hlupák dovolí toto, čo my dovoľujeme na Slovensku.
Štvrtou strategickou surovinou, teraz to hovorím v úvodzovkách, sú ľudia. Človek by si možno myslel, že to je taká fráza. Ale v skutočnosti každý národ, každý región má isté špecifické danosti, ktoré sa prejavujú v nejakých zručnostiach. Je napríklad známe, že Taliani, Francúzi sú výborní kulinári. To znamená, že vedia v týchto službách poskytovať služby, ktoré sú cenené po celom svete. A viete, aké špecifikum máme my Slováci, ale nielen Slováci, aj stredná Európa, ale my Slováci zvlášť výnimočne? Slovensko patrí dlhodobo, dvadsať rokov, medzi desať krajín na celom svete, ktorých študenti pravidelne vyhrávajú a umiestňujú sa v matematických olympiádach a najmä v informatických olympiádach na úplne popredných priečkach. Je to veľmi špecifické, pretože my sme v prvej desiatke týchto krajín a súťažíme s Indami, Rusmi, Číňanmi, Američanmi a ďalšími krajinami. To je úplné špecifikum a my by sme sa mali snažiť, aby sme túto v dobrom slova zmysle strategickú surovinu, tieto zručnosti, ktoré máme, zužitkovali na Slovensku. Nie aby títo ľudia odchádzali jeden za druhým do zahraničia do veľkých korporácií a firiem. Mali by sme sa snažiť poskytnúť im slušnú životnú úroveň na Slovensku, aby pôsobili doma. To je veľmi zaujímavé, že nie sme v tomto špecifickí úplne, pretože v tej prvej desiatke sa pohybujú aj také krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Česko, Bulharsko, dokonca aj Rumunsko je v tomto, v týchto rebríčkoch veľmi vysoko. To je niečo veľmi výnimočné. A ešte by som povedal, že zvlášť sa to prejavuje v tých informatických olympiádach, než v tých čisto matematických. Ja si to vysvetľujem tým, že ľudia žijúci v tomto regióne boli vždy v histórii nútení premýšľať nad tým, ako ten daný systém, ktorý tu bol, ktorý nám nie vždy pomáhal, akým spôsobom proste v rámci toho systému sa nejako rozvinúť, preraziť. Informatika je aplikovaná záležitosť z hľadiska matematiky a je dlhodobá skúsenosť, že naši ľudia sú proste kreatívnejší a, povedal by som, iniciatívnejší v tom, ako nejaký problém, ktorý sa v informatike rieši, vyriešiť efektívnejším a zaujímavým spôsobom ako ostatní.
Ja osobne, a myslím, že však aj pán predseda Kollár to povedal, že určite tento návrh zákona podporíme, pretože iba hlupák dovolí, aby to strategické bohatstvo, ktoré každá krajina má proste od Pána Boha alebo geopoliticky dané, sme nevyužívali nieže na 100 %, nieže na 90 % alebo aspoň na 50 %, ale, aby sme ho využívali na 10, 15 %. To je hanba. A ak si niekto myslí, že v takýchto záležitostiach trh vyrieši všetko, tak to sú úplne naivné záležitosti a každý štát aspoň trochu rozumný si takéto svoje strategické zdroje chráni.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pani poslankyni Grausovej, že aj ona neúnavne bojuje za ochranu našich lesov. Áno, aj my v našej strane vnímame tento nekontrolovaný alebo tzv. kontrolovaný vývoz drevnej hmoty zo Slovenska ako veľký problém. Miesto toho, aby sme drevo spracovali a mali z neho aspoň väčšiu pridanú hodnotu, ktorá by automaticky spôsobila aj vyššiu zamestnanosť, väčšie dane smerom do štátnej kasy, že by nám to ďaleko viacej pomohlo, miesto toho my trpíme a tolerujeme tieto všelijaké gangy drevárske, ktoré nám tunák rozoberajú absolútne komplet celú drevnú hmotu.
Skutočne je pravdou, že načierno vyvážajú, že to organizujú dokonca až vysoké politické špičky, dávajú si licencie, povoľujú ťažbu aj v dolinách, kde to nie je možné. Je strašne veľa čierneho výrubu, rôzne urbáre načierno vyvážajú drevo. Proste je to absolútne nekontrolované, a keď to necháme bežať len tak bez nejakej vyššej ochrany, možno aj nejakej ústavnej ochrany nejakým veľkým, nejakým silným zákonom, ktorý pomôže zachrániť túto drevnú alebo tento nekontrolovaný vývoz tejto drevnej hmoty, tak sa môžeme zobudiť o dvadsať rokov v Slovensku bez lesov. Skutočne takým spôsobom obrovským sa rabujú tie hory.
Ja chodím veľa po Slovensku a naozaj to vnímam tak, že pred pár rokmi, desiatimi rokmi, som videl krásne zalesnené veľké plochy slovenských lesov. Dnes holoruby, samý holorub. A ja so pýtam, kde to zmizlo? Však sme tu nemali žiadnu kalamitu?! Ale my tu máme jednu kalamitu. Obrovskú kalamitu. My tu máme štandardných politikov, ktorí tunák vládnu a ktorí tomuto priamo napomáhajú. Toto je veľký problém!