Tak, keďže sa bavíme o nejakej dlhodobej finančnej stabilite a bavíme sa o tom, že by sa ľudia mali mať na Slovensku, pokiaľ možno, dobre, skúste si tipnúť, pán minister, za koho sa bežný, pracujúci, zamestnaný človek má lepšie, za Ivana Mikloša alebo Richarda Sulíka, to znamená, v rokoch 2002 až 2006 a 2010 až 2012, alebo v rokoch 2006 až 2010 a potom za vás od roku 2012 až doteraz?
Chcem len povedať, že z pohľadu bežného pracujúceho človeka to bolo úplne jedno, a dokážem vám to na číslach. A poviem potom aj prečo hospodárska politika, ktorú realizujete, škodila normálnym ľuďom približne rovnako.
Na úvod chcem povedať jednu vec. Ja nesúhlasím s tou mantrou, ktorá sa tu v liberálnych médiách rozvinula, že to, čo ficovci rozkradnú, tak potom musí tá pravicová vláda, alebo to, čo rozkradnú socialisti, potom musí tá liberálna ekonomická politika namáhavo dávať dokopy, aby to znovu tí ľavičiari mohli rozkradnúť. Čísla totižto hovoria o úplne niečom inom. Čísla hovoria o tom, že normálny pracujúci človek, žijúci zo mzdy, sa mal v podstate za oboch týchto typov ekonomickej politiky úplne rovnako zle. A poviem prečo.
Pozrime si čistý finančný majetok rodín. Ak spočítame rast likvidného finančného majetku domácností, čiže hotovosť a peniaze na účtoch, veľmi zjednodušene pre ľudí, v pomere k disponibilnému príjmu domácností v rokoch 2000 až 2006, odkedy máme k dispozícii štatistiky, aspoň tie, ku ktorým som sa ja dostal, to sú Dzurindove vlády, a v rokoch 2010 až 2012, Radičovej vláda, dostaneme v percentuálnych bodoch číslo nula. To znamená, v pomere k disponibilnému príjmu likvidný finančný majetok domácností počas týchto vlád stúpol o nula percent, o nula percent. Za Dzurindových vlád klesal, za Radičovej trochu stúpol, ale výsledkom je nula, nula, nič.
Teraz sa pozrime na to, ako to bolo za Ficových vlád do roku 2015, kedy máme posledné čísla k dispozícii. Dostaneme sa v percentuálnych bodoch na číslo +4. To znamená, o 4 % sa zvýšil likvidný finančný majetok rodín, slovenských, za Ficových vlád. Problém je v tom, že v rokoch 2000 až 2015 v Maďarsku stúpol likvidný finančný majetok rodín o 45 %, v Česku o 71 % a v Poľsku o 98 percent. U nás nula, nula, nič.
Poďme ďalej. Čistý majetok rodín. Od roku 2000 do roku 2015 klesol približne o 9 percent. Za Dzurindových, Radičovej vlády, Ficových vlád klesol o 9 percent. Za Dzurindu pokles, za Radičovej mierny vzostup, za Ficových vlád približne vzostup o 1 percento. Ale znovu celkový pokles. Pre porovnanie: čistý majetok rodín v pomere k disponibilnému príjmu v Maďarsku za to isté obdobie plus 35 %, v Česku o 16 % viac, v Poľsku o 53 % viac. Tak akú tu robíme ekonomickú politiku v prospech ľudí?
Pozrime sa na zadlženie domácností. V roku 2000 bolo na úrovni 15 % v pomere k ich disponibilným príjmom. Viete, koľko to bolo v roku 2015? Päťdesiat tri percent. Najväčší nárast zadlžovania spomedzi všetkých zrovnateľných krajín, čiže berme staré krajiny EÚ bokom, bývalé socialistické včítane nás, tam sme úplne najhorší. Pre zaujímavosť, ten nárast zadlženia si ekonomicky liberálne vlády, zadlženia rodín, čiže Dzurindova a Radičova, rozdelili s Ficovými vládami v pomere 3 : 2. Vládli približne rovnako, 3 : 2 v neprospech ekonomicky liberálnych pravicových vlád, ktoré akože pomohli tým normálnym ľuďom.
Už som tu povedal, že nulové úspory má 30 % rodín, 57 % rodín minie mesačne všetok svoj disponibilný príjem, čiže nič neusporí, nemá nič na horšie časy.
Pán minister, to zadlžovanie, bohužiaľ, ide takým spôsobom, že v priemerných štatistických číslach to nevyzerá až tak zle, ale keď si to rozložíte, a 82 % výdavkov rodín sú tzv. nevyhnutné, tak na tej hrane, ony nie sú na úrovni chudoby, ony majú príjmy dostatočné, ale dostanú sa do previsu, nebudú mať z čoho splácať bežné záväzky, ktoré majú. A podľa štatistík NBS sa nezadlžujú tí ľudia iba, že si berú hypotéky, čo je normálne, keď som mladý človek, vezmem si hypotéku. Ale oveľa väčší je nárast spotrebných úverov, aby si udržali životnú úroveň. Čiže to je problém. Obávam sa, že to zadlžovanie je problém a môže sa nám veľmi vypomstiť.
Teraz prečo sme na tom takto na figu? Myslím naši ľudia, prečo sú na figu. A je úplne jedno, či sú to pravicové liberálne vlády, nazvime to liberálna ekonomika, alebo tá vaša ekonomika, pán minister. Problém je v tom, že my sme tu eldorádo pre zahraničný kapitál. Absolútne eldorádo.
Keď si vezmete, koľko sa v národnom hospodárstve Slovenskej republiky v HDP, ktoré sa vyprodukuje každý rok, prerozdelí na vládu, platy zamestnancov včítane odvodov, čiže náklady na zamestnancov, ktoré majú firmy aj štát, a na, nazval by som to, kapitál alebo firmy, tak ten pomer u nás je strašný. Päťdesiat jeden percent ide na kapitál. Iba 10 % ide vláde, 39 % za minulý rok sme dali na platy ľudí v tomto národnom hospodárstve. Vo Švajčiarku 59 % ide na platy ľudí, v Dánsku 53 %, v Nemecku 51 %, vo Francúzsku obdobne, ale, pozor, aj v takom štáte, ako je Slovinsko, ide 50 % na platy zamestnancov, v Chorvátsku 48 a okolo tej úrovne 48 %, čo je priemer v EÚ, je veľa, veľa krajín. Ako je na tom Slovensko? Tridsať deväť percent HDP dávame na platy ľudí. Čiže my sme tu výrobná fabrika lacnej pracovnej sily, zásobáreň lacnej pracovnej sily najmä pre nadnárodné spoločnosti.
A keď ste, pán minister, vyčíslili, že ten vstup do EÚ bol pre nás absolútne v poriadku, pretože za ten čas sme v previse pozitívnom oproti tomu, čo sme zaplatili a čo sme dostali z EÚ, 12 mld. eur, tak vás chcem upozorniť, že takýmto spôsobom každoročne tie nadnárodné spoločnosti sídliace v západnej Európe, či najmä v Nemecku a Francúzsku a Rakúsku, vyvezú niekoľko miliárd eur v zisku z tejto krajiny. Zneužívajú náš daňový systém v tom zmysle, že zdaňujú väčšinu pridanej hodnoty produktu vo svojej materskej krajine, a my z toho máme, povedal by som, veľmi malý podiel.
Upozorňujem, že naša produktivita práce stúpla za posledných 10 rokov najviac spomedzi všetkých krajín, s ktorými sa vieme porovnávať, o 14 % a dnes je najvyššia spomedzi všetkých bývalých postkomunistických krajín. Napriek tomu je náš priemerný čistý plat, alebo teda nie priemerný, najčastejšie priemerný, dá sa povedať priemerný čistý, 700 eur, ale v Slovinsku je napríklad 1 100 eur. Ja som sa zasmial, keď poviem takú aktuálnu vec, myslím, že to napísal Ivan Mikloš v dnešnom Denníku N, alebo včera, že veď je predsa zrejmé, že tie krajiny, ktoré robili tú liberálnu ekonomickú politiku sa majú oveľa lepšie než také "poťakrajiny" ako Maďarsko alebo Slovinsko. Opýtal by som sa pracovníka na Slovensku, zamestnanca, či chce mať minimálnu mzdu 800 eur alebo 435 ako u nás, či chce mať priemernú mzdu 1100 eur v čistom ako v Slovinsku alebo 700 eur na Slovensku. To si myslím, že ten zamestnanec by Ivanovi Miklošovi povedal, čo si o tom myslí. Spočítal by som si, o koľko klesli za posledných 5 rokov náklady, výdavky domácností na energie a ďalšie záležitosti v Maďarsku. Neviem, či by priemerný občan z východného Slovenska chcel dnes žiť na Slovensku alebo by radšej chcel žiť v tom hnusnom Orbánovom Maďarsku. Myslím si, že v tom Orbánovom Maďarsku sa dnes normálnemu bežnému človeku žije lepšie.
Keď si spočítame, keby sme na platy ľudí dávali iba európsky priemer alebo štandardnú sumu, ktorá je bežná, 50 % HDP, tak to znamená, že v tomto roku by sme na platy zamestnancov vzhľadom na HDP, to znamená, sme na výkonnosť našej ekonomiky vynaložili zhruba o 9 mld. eur viac. O 9 mld. eur viac, ako dávame na platy ľudí.
Myslím, že je, to číslo je aktuálne 32 mld., ktoré dávame na mzdy zamestnancov včítane nákladov na odvody. No to by bol setsakramentský rozdiel, keby sme vedeli dať tých 41 miliárd, tak ako to je v európskych ekonomikách bežné.
A ak teda hovoríme o tých pekných číslach, ako sa zvyšujú, tak ja upozorňujem, že pre bežného človeka, ktorý žije zo svojej mzdy, sa tá situácia nezlepšuje. Nezlepšuje sa, pretože stále dáva 82 % na nevyhnutné výdavky, stále viac sa zadlžuje a z toho hospodárskeho rastu, je mi to strašne ľúto, ale cíti strašne, strašne málo. Pretože aj u nás tie príjmy sa už prerozdeľujú nerovnomerne a tých najbohatších 20 % dostávalo pred, v roku 2010 48 % zo všetkých príjmov v tejto krajine. Teraz je to, myslím, 54 percent. Čiže stále to stúpa. Bohatí bohatnú, tí najchudobnejší chudobnejú čoraz viac, ale štatistické číslo je pekné. Hovoríme, že sa nám darí. Nedarí sa normálnym ľuďom dobre v tomto štáte. A, bohužiaľ, musím povedať bez ohľadu na to, aké vlády tu doteraz vládli. Pretože sme sa zaoberali ekonomickým rastom, štatistickými číslami, vytešovali sme sa z toho, ale majetok ľudí nerastie. Keš, ktorý ľudia majú k dispozícii, domácnosti, katastrofa. V porovnaní s okolitými štátmi úplná katastrofa. Dlhy rastú najviac spomedzi všetkých. Tak čo tí ľudia majú z toho ekonomického rastu? Nemajú z neho nič.
Musím vás trošku pochváliť. Napriek tomuto všetkému, čo som povedal, predsa len isté drobné kroky k tomu, aby sa tento nepomer v porovnaní so štandardnými európskymi krajinami aspoň trochu zmenšoval, ste urobili. V tomto zmysle ja podporujem čisto neideologicky, iba vzhľadom na to, aká je výkonnosť tejto ekonomiky, podporujem pomerne výrazný rast minimálnej mzdy. Pretože to je jedno z opatrení, ktorými môžme docieliť nejakú rovnováhu v tom, aby sa ten hospodársky rast prerozdeľoval vo vyššom percente smerom k ľuďom, k ich odmenám a platom a nie ku kapitálu, ktorý ho vyvezie okamžite zo Slovenska. Musím povedať, že v tomto zmysle ja kašlem na to, či sa tu dobre žije monopolom, napríklad energetickým, a som teda, napriek tomu, že ste zaviedli nejaké odvody, myslím si, že tieto by mali byť, monopoly a oligopoly zdaňované, výrazne, výrazne tvrdšou sadzbou a nešiel by som len do vyššej sadzby v dani z príjmov právnických osôb, ale aj do ďalších špeciálnych daní.
Ak by som rozmýšľal nad tým, že na čo sa v tej ekonomickej politike zamerať, to, čo je najdôležitejšie, myslím, že to tu povedal aj prezident, a ja som rád, že to povedal, že výkonnosť tejto ekonomiky je taká, že bežný zamestnanec by mal mať výrazne vyšší plat, ako momentálne naši ľudia majú. Považujem za nehorázne, že minister hospodárstva dáva do médií vyjadrenia, keď idú štrajkovať zamestnanci automobilky, že to je iracionálne, že požadujú zvyšovanie miezd. Kedy majú žiadať zvýšenie miezd, ako vtedy, keď sa darí aj ekonomike, aj tej konkrétnej automobilke? Kedy majú žiadať o zvýšenie mzdy? Minister hospodárstva sa zastáva takýmto spôsobom zamestnávateľov, ktorí tu tvoria veľmi slušný zisk? To sa mi zdá byť veľmi zvláštne.
Ak by sme prepočítali platy alebo sumu, ktorú dávame na platy, a dávali by sme na ňu iba 50 % HDP, tak ako je to v Európe bežné, tak to v priemere znamená, keďže v našom štáte momentálne robí okolo 2,5 milióna ľudí, o 200 eur v čistom každému človeku mesačne viac. Ja viem, že sa to nedá nariadiť uznesením vlády, ale uvedomme si, že platy ľudí sú v tejto ekonomike podhodnotené o 200 eur mesačne v čistom. V porovnaní s výkonnosťou slovenskej ekonomiky, v porovnaní s našou efektivitou produktivity práce, výkonom ekonomiky ako takej sú podhodnotené platy ľudí o 200 eur v čistom mesačne už dnes. A toto ja považujem za strategickú otázku, ako toto vyriešiť.
Tak ako som v tom prvom svojom vystúpení hovoril o jeden a pol miliardovom GEP-e na DPH, pretože všetko ostatné, čo riešime, by som povedal, sú takmer smiešnosti, lebo to sú tie peniaze, kde treba ísť, tak aj v tej ekonomickej politike, keď si vezmeme, aká je výkonnosť tohto štátu ekonomická a aké majú ľudia platy, tak ten rozdiel 200 eur mesačne v čistom pre každého pracujúceho človeka v tomto štáte, to je to najkľúčovejšie, čo potrebujeme urobiť. Keď sa nám toto podarí vyriešiť, ako nastaviť tú ekonomiku tak, aby sme stiahli tie zisky z kapitálu alebo tie peniaze, ktoré majú minimálne energetické monopoly dvakrát, niektoré trikrát tak vysoké zisky ako v západnej Európe, a to sú monopoly, kde ten zisk im garantuje štát, ÚRSO im garantuje tie zisky, tak nebudeme musieť riešiť žiadny extrémizmus. Prečo by, pre boha živého, ľudia riešili extrémizmus, keď by im v priebehu krátkeho času narástli platy o 20, tým chudobnejším o 30 percent? Načo by riešili nejaký extrémizmus? Medzi nami, bolo by im úprimne jedno, či smeráci kradnú, alebo čo robia, bolo by im to úprimne jedno. Ak by ľudia mali o 20, 30 % vyššie čisté mzdy, tak by si povedali, okej, systém funguje, nepotrebujeme žiadne protisystémové strany, veď systém funguje. Toto je ten hlavný problém.
A teraz jedna nepríjemnosť pre vás, pán minister, vrátim sa k tej dépeháčke. Povedali ste, že urobíme ten register odpočtov DPH. V poriadku, to ja veľmi vítam. Ale urobíme aj register tých, ktorí nezaplatili dépeháčku, aby sa to dalo spárovať? Tak to potom vieme porovnať, že kto je ten, kto dostal a či nie je náhodou ten istý, kto mal odviesť z inej firmy, ale neodviedol. Povedali ste, že o miliardu viacej vyberáme. Podľa informácií z Finančnej správy a Inštitútu pre finančnú politiku 730 mil. eur ročne je to, čo sa vyberá lepšie. Ale je tu takýto problém: keď ste nastúpili teraz v tom strašnom roku 2012, a ja súhlasím, ten dávam bokom, od roku 2013 do roku 2016 ste mali štyri roky, ako s tou dépeháčkou niečo urobiť. GEP na DP, alebo teda celková neodvedená DPH bola približne 2,9 miliardy. Vy ste ju stiahli približne o tých 730 miliónov. Zjednodušene povedané, podvody ste znížili o 25 percent. O 25 % ste znížili objem podvodov alebo teda peňazí, ktoré zbytočne štátu unikli. Za štyri roky.
Belgicko v roku 2002 bolo na tom veľmi podobne, ako sme dnes my. Mali strašný výber dépeháčky. Nasadili na to jeden špecializovaný softvér a tento špecializovaný softvér, odborne sa tomu hovorí Data Mailing, ktorý spracováva všetky operácie na DPH, spôsobil to, že za rok dokázali odhaliť vopred, pred vyplatením, 80 % karuselových podvodov. Osemdesiat percent karuselových podvodov za rok. Keď by som to tak mal povedať, a začíname z tých 2,9 mld. a dokázali by sme 80 % tam podvodov zabrániť, no tak by sme nemali dnes tých 2,2 až 2,3 mld., ktoré ešte stále nám utekajú, ale mali by sme 600 miliónov. To je veľký rozdiel.
No a teraz ten problém. Pán minister, finančná správa, ten softvér belgický, v úvodzovkách, ja ho tak volám, už niekoľko rokov má. Neklamú vás náhodou tí ľudia, ktorí s ním robia? Každý rok vám zvýšia výber DPH o nejaké drobné, aby preukázali, že si zaslúžia svoju prácu, ale ten softvér má mať účinnosť 80 percent. A on má za štyri roky účinnosť 25 percent. Obávam sa, že vás tam niekto klame.
Ďakujem.
