MediaPortál NRSR - Videokanál

Vystúpenie v rozprave 6.9.2017 16:02 - 16:10 hod.

Pčolinský Peter

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, k tomuto vládnemu návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácií v poľnohospodárstve mám niekoľko poznámok. Budem veľmi stručný a konkrétne, aby som začal, ak dobre chápem, tak tento návrh je skôr také vymedzenie pojmov, ak sa nemýlim.
A čo mne tam chýba, napríklad, napríklad v tom § 7, kde sa píše, že ministerstvo...

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, k tomuto vládnemu návrhu zákona o poskytovaní podpory a dotácií v poľnohospodárstve mám niekoľko poznámok. Budem veľmi stručný a konkrétne, aby som začal, ak dobre chápem, tak tento návrh je skôr také vymedzenie pojmov, ak sa nemýlim.
A čo mne tam chýba, napríklad, napríklad v tom § 7, kde sa píše, že ministerstvo pôdohospodárstva vykonáva opatrenia podľa § 5 ods. 3 písm. i) na základe výzvy a uverejňuje na svojom webovom sídle a tak ďalej. No mne tam napríklad chýba zriadenie elektronickej notifikácie na zverejňovanie dôležitých informácií pre registrované osoby na stránke ministerstva pôdohospodárstva, a to napríklad zverejňovanie výziev, vydávanie skladiskových záložných listov, schválenie legislatívnych zmien, výzvy na čerpanie európskych, ale aj národných podporných dotačných prostriedkov. Momentálne ten systém je nastavený tak, že raz týždenne po prihlásení v pondelok dostanete nejaký aktuálny prehľad správ. Ale niekedy je potrebné reagovať naozaj veľmi rýchlo, čiže skúste zvážiť, aby bola zriadená notifikácia, ktorá by chodila týmto registrovaným osobám.
Ďalej v § 8 ods. 2 sa píše, že informačná sieť poľnohospodárskeho účtovníctva v Slovenskej republike predstavuje reprezentatívnu vzorku osôb, ktoré poskytujú ministerstvu pôdohospodárstva údaje na základe zmluvy. Mňa by zaujímalo, že čo je to reprezentatívna vzorka osôb, lebo to je dosť také nekonkrétne a všeobecné. Treba si uvedomiť, že podľa tohto ods. 3 budú údaje od tejto vzorky reprezentatívnej používané na hodnotenie vývoja agrosektoru, čím môže dôjsť aj k zavádzaniu.
Ja vám poviem príklad. Taký príklad je z februára 2016, kedy ministerstvo pôdohospodárstva hodnotilo svojimi ľuďmi zastúpenie slovenských potravín v predajniach, a podľa tohto bolo 60 % slovenských potravín. V skutočnosti, keď to ale hodnotila nezávislá agentúra, tak to bolo 39 %. A tento údaj sa, samozrejme, použil pred voľbami, že slovenské potraviny sú zastúpené v 60 %, čo ale nebola pravda. Čiže v tom zákone by mala byť jasne definovaná a popísaná štruktúra týchto zástupcov tej reprezentatívnej vzorky, čiže bolo by dobré to konkretizovať.
Ďalej v § 10, ktorý hovorí o platobnej agentúre, v ods. c) sa píše, že vykonáva intervenčné opatrenia vybraných poľnohospodárskych výrobkoch podľa osobitných predpisov. No podobne, ako je to u výziev, aj tieto intervenčné nákupy by mali byť zverejňované systémom elektronickej notifikácie, pretože z minulosti sú známe prípady, kedy intervenčné nákupy obilia boli predražené o 20 až 30 %. Bolo to bez akejkoľvek kontroly verejnosti, čiže treba myslieť aj na takéto prípady, lebo potom to hádže zlé svetlo.
Čo mi tam chýba, v tom § 10 napríklad, že agentúra, platobná agentúra zodpovedá za prideľovanie dotačných a podporných finančných prostriedkov v súlade s týmto zákonom, so strategickými záujmami štátu a programovým vyhlásením vlády a tak ďalej, a tak ďalej, toto tam nikde nie je definované. Totižto všade, všade sa píše, že PPA-čka, PPA-čka len prideľuje, rozdeľuje, kontroluje, ale nikde nie je napísané, že aj zodpovedá za niečo. Nikde som to tam nenašiel.
Treba si uvedomiť, že za roky 2004 až 2014 bolo cestou ministerstva pôdohospodárstva prerozdelených viac ako 8 mld. euro, a výsledok všetci vieme. To je trvalý úpadok agrosektoru, zníženie potravinovej sebestačnosti krajiny a no určite, a tak tých osem celá, 8,317 mld. eur, no veľmi ich nevidno v tom agrosektore, pani ministerka, ale čo vidno, je zbohatnutie jednotlivcov a firiem spriaznených, nebudem konkretizovať.
Čo mi tam ďalej chýba, je fakt, že PPA má spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s verejnými zdrojmi v oblasti pôsobenia PPA. A takisto PPA by mala podávať návrhy zriaďovateľovi, čiže ministerstvu pôdohospodárstva na vrátenie podporných a dotačných prostriedkov prijímateľom týchto prostriedkov pri podozrení z porušenia pravidiel nakladania s týmito prostriedkami.
Ďalej v § 11 by sa žiadalo doplniť, že PPA zodpovedá za správne vynakladanie finančných prostriedkov na intervenčné nákupy a informácie o intervenčných nákupoch, podobne ako výzvy by mali byť ako verejne prístupné v rámci už spomínanej elektronickej notifikácie, a v prípade neštandardných postupov, nákupov nad rámec bežnej trhovej ceny o tom rozhoduje zriaďovateľ, prípadne osobne minister.
V § 12, kde sa hovorí o dotáciách, no už som to hovoril, zverejňovanie výziev na predkladanie žiadosti je momentálne dosť nepriehľadné. Otázka je, že či je to zámerné, z uvedeného dôvodu by mala byť takisto možnosť notifikácie na zverejňované výzvy e-mailom do e-mailových schránok registrovaných užívateľov a, mimochodom, v rámci zverejňovania týchto výziev Slovenská republika patrí k najhorším v krajinách V4.
Paragraf 27, tam by bolo fajn doplniť, že PPA-čka je povinná do 30 dní od podpisu zmluvy zverejniť prijímateľa priamych podpôr na svojej webovej stránke, prípadne na stránke ministerstva pôdohospodárstva.
Každopádne tento návrh zákona stále beriem skôr ako len také vymedzenie pojmov a to dôležitejšie nám, myslím, že poviete v ďalšom bode, a to sú, to sú, to je, to sú prolongácie zmlúv, toto je veľmi zaujímavé a k tomu sa tiež vyjadrím. Čiže asi len toľko v skratke.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2017 15:57 - 15:58 hod.

Pčolinský Peter

Ďakujem pekne. Musím súhlasiť s pánom kolegom Dostálom. Ja tiež nevidím problém, prečo by nemohli byť zverejňované zmluvy prijímateľov, keď dnes napríklad máme centrálny register zmlúv, kde sú zverejňované všetky, všetky, všetky tieto zmluvy, ale práve na, práve v rezorte ministerstva pôdohospodárstva je všetko také tajomné a zahmlievané, ja neviem, či naschvál, alebo nevedomky, čiže ja o tom ešte budem hovoriť vo svojom vystúpení v...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.9.2017 11:31 - 11:31 hod.

Krajniak Milan

Pán predseda, chcem len požiadať o opravu hlasovania (tlač 630), zariadenie píše, že som hlasoval za, zdržal som sa.
Ďakujem pekne.

Vystúpenie v rozprave 5.9.2017 17:42 - 17:52 hod.

Pčolinský Peter

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ja v podstate vítam tento návrh zákona nakoľko jednak je to nejaká transpozícia smernice Európskej únie, ktorá de facto hovorí o tom, aby subjekty alebo osoby z iných členských krajín Európskej únie mohli vykonávať, v úvodzovkách, finančné poradenstvo aj na našom území za určitých podmienok.
Čo veľmi kvitujem, je časť, ktorá hovorí o sprísnení...

Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, ja v podstate vítam tento návrh zákona nakoľko jednak je to nejaká transpozícia smernice Európskej únie, ktorá de facto hovorí o tom, aby subjekty alebo osoby z iných členských krajín Európskej únie mohli vykonávať, v úvodzovkách, finančné poradenstvo aj na našom území za určitých podmienok.
Čo veľmi kvitujem, je časť, ktorá hovorí o sprísnení podmienok na osobitné finančné vzdelávanie, lebo tá doterajšia prax je asi taká, že makléri to zneužívajú v zmysle, že založia si vlastné, v úvodzovkách, akadémie vzdelávania, ktoré potom pečiatkujú tie školenia a certifikáty jak na bežiacom páse. Ale realita je asi taká, že mnoho ľudí z tých školení, tých proforma školení toho osobitného finančného vzdelávania odchádzajú s prázdnou hlavou.
Práve preto by som chcel vytknúť jeden bod, a to je § 21 ods. 2 písm. a), ktorý hovorí o stupňoch odbornej spôsobilosti na vykonávanie tejto činnosti. A tie stupne sú vlastne základný, stredný, vyšší, najvyšší. A mne tam vadí jedna vec. V tom § 21 ods. 2 to písm. a) základný stupeň odbornej spôsobilosti definuje, že na vykonávanie sprostredkovania poistenia vám stačí stredné odborné vzdelanie a absolvovanie osobitného finančného vzdelávania. Pri strednom stupni v tom béčku sa vyžaduje už aj odborná skúška. Čiže realita, aby ste chápali, je asi taká, že dnes nám na Slovensku pobehujú tisíce, nechcem sa nikoho dotknúť, tisíce automechanikov, strojárov, nábytkárov, ktorí si jednoducho nenájdu prácu a prostredníctvom multilevelových spoločností sú znáborovaní, absolvujú školenie, to je to osobitné finančné vzdelávanie, a na druhý deň sú z nich profesionálni finanční poradcovia. Dajú na seba maturitný oblek a na druhý deň sú veľkí odborníci. To je prax, to je realita.
Ľudia, ktorí pôsobia dlhodobo v tomto sektore, tak sa sťažujú práve na to, že ich imidž a prácu kazia práve tieto skupiny, pretože máme tu skupinu, ktorá naozaj sa tomu venuje profesionálne dlhé roky, buduje si svoj kmeň klientov, z ktorého potom aj žije dlhodobo, pokiaľ sa stará a robí ten servis pre toho klienta, tak ten klient nemá dôvod odchádzať, rušiť zmluvy, ktorí naozaj rozumejú aj tým zmluvám, ktoré ponúkajú. Ale tá skupina a to je to, to je tá základná odborná spôsobilosť, tá skupina, je veľký problém. Jednoducho stačí im maturita a stačí im posedieť si na nejakom školení, počas ktorého väčšinou spia, prebdejú, pretože nerozumejú, o čo tam ide, a na druhý deň už môžu pracovať.
Čiže ja by som privítal, ak by ministerstvo zapracovalo aj do toho základného stupňa požiadavku na vykonanie odbornej skúšky z toho osobitného finančného vzdelávania, ktorá by preukázala, že ten človek tam nielen sedel, ale aj niečo si z toho aj odniesol, niečo vie. Alebo jednoduchá vec, vypusťme to písm. a), začnime písm. b) v úvodzovkách. Čiže sprostredkovanie finančného poistenia môže vykonávať len ten, kto urobí aj nejakú odbornú skúšku, že niečo vie. To máte ako keby ste išli do autoškoly, odsedíte si tú prednášku, ale už potom nerobíte žiadne testy, žiadne skúšky. V praxi jednoducho dostanete papier, a choď, šoféruj. Čiže v tomto smere ja by som privítal naozaj, ak by tá úprava tam bola.
Ono sa to trošku, ja keď som sa bavil s ľuďmi z ministerstva financií, tak argumentujú, že ten základný stupeň je potrebný vlastne pre tých, ktorí predávajú produkt len jednej poisťovne alebo banky. Lenže teraz si zoberme investičné životné poistenie, čo je, dá sa povedať, základný produkt u väčšiny poisťovní. Investičné poistenie, ktoré sa skladá z nejakej sporiacej časti a z nejakej poistnej časti. Sporiaca časť znamená, že ten človek si sporí peniaze v nejakých podielových fondoch. No skúste sa spýtať človeka na druhý deň po tomto školení, čo sú to podielové fondy, čo je to správcovská spoločnosť, čo je to depozitár, čo je to zaisťovňa, ja neviem, čo je to durácia dlhopisu. Alebo môžem pokračovať ďalej, aký je rozdiel medzi rastovým, konzervatívnym, vyváženým a neviem akým fondom. Čiže toto si vyžaduje oveľa viac ako absolvovanie len nejakého školenia, že si niekde posedím. Jednoducho tí ľudia musia preukázať, že to aj ovládajú. Pretože dnes situácia na tom trhu je asi taká, že maklérske firmy, ktoré ponúkajú väčšinou prostredníctvom multilevelového marketingu finančné poradenstvo alebo finančné sprostredkovanie, tak majú už 40- až 50-percentné storná. To znamená, že pomaly polovica zmlúv, ktoré oni uzatvoria v daný mesiac, je v priebehu nejakého obdobia zrušená, a to hovorím obdobia pár mesiacov, je zrušená a fungujú len preto, že ten počet nových zmlúv na ďalší mesiac je väčší, ako je to storno. Čiže oni pred sebou valia obrovský balík. A ten balík spôsobuje problémy nielen tej maklérskej firme, ale spôsobuje problémy aj poisťovni, ktorá má tak, ako sa to povie, toxický kmeň, toxické zmluvy, ktoré skôr či neskôr padnú.
Ale spôsobuje to aj ďalšie dopady. Teraz si predstavte v roku 2009, keď na Slovensko, v úvodzovkách, dorazila nejaká finančná kríza, tak situácia bola asi taká v tomto sektore, že ľudia začali hromadne rušiť zmluvy, pretože nerozumeli tomu, prečo by si ju mali nechať. Jednoducho tie zmluvy boli urobené narýchlo, sekali sa tie poistky len za cenu provízie. Potom nastalo to, že v roku 2009 sa hromadne rušili zmluvy a mnohé spoločnosti sa dostali do problémov. Ale v čom ešte je aj veľký problém, mnohí títo klienti tým, že vypovedia zmluvu, a na začiatku im bolo povedané, že ty len plať, môžeš kedykoľvek zrušiť, nič sa nestane, hej, lebo taká je prax. Lenže stane. Človek musí zaplatiť dlžné poistné a tak ďalej. Tak dochádzalo k tomu, že ľuďom začali chodiť exekučné príkazy, kde bol oprávnený, poisťovňa, ktorá si žiadala zaplatiť dlžné poistné. Čiže spôsobuje nám to exekúcie jednak na strane klientov, ale samozrejme aj na strane tých sprostredkovateľov, ktorí sa tak dostanú do situácie, že im zmluvy popadajú a jednoducho majú problém.
V tomto smere to osobitné finančné vzdelávanie, ktoré navrhuje upraviť ministerstvo financií, považujem za dobré s tým, že sa tam sprísnia podmienky aj pre poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania. To znamená pre firmy, ktoré robia tie školenia. Ešte raz opakujem, dnes to zneužívajú makléri tak, že si pozakladajú eseročky a tvária sa ako vzdelávacie inštitúcie. Čiže som rád, že Národná banka toto ide sprísniť. Ale opakujem, podľa môjho názoru neexistuje, aby človek po jednom krátkom školení bez absolvovania nejakej odbornej skúšky bol schopný vykonávať sprostredkovanie, finančné sprostredkovanie.
Čiže len toľko som chcel k tejto problematike. A tak ako kolega povedal, ja som naozaj zvedavý a v očakávaní, s akým návrhom ministerstvo financií príde, čo sa týka úpravy provízií v tomto segmente, pretože podľa mňa nie je normálny stav, že poisťovňa, že uzavriete si investičné životné poistenie, zaplatíte 50-eurovú mesačnú prvú splátku a sprostredkovateľ dostane 150 percent ročnej platby províziu, hej. Čiže to je dnes stav, ktorý funguje, a potom nám tu vznikajú rôzne Ponziho schémy, samé lietadlá, ako to v praxi býva nazývané, že nasekáme rýchlo zmluvy, hoci aj fiktívne, zarobíme niekoľko tisíc euro a potom tieto zmluvy popadajú a majú problém aj poisťovne a majú problém aj tí klienti, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.9.2017 17:40 - 17:41 hod.

Pčolinský Peter

Ďakujem. Ja by som len chcel na ozrejmenie. Tú prax, ktorú vyžaduje Národná banka na tie jednotlivé stupne získania certifikátu, ten vyšší a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti, kde sa vyžaduje už tá prax, že jednoročná, trojročná a tak ďalej, tak to sú licencie, ktoré získavajú najmä firmy. To znamená, maklérske firmy alebo sprostredkovateľské alebo broker pooly a tak ďalej, a tam sa vyžaduje, aby ten vedúci zamestnanec, vedúci pracovník...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 14:36 - 14:38 hod.

Krajniak Milan

Pán kolega Bublavý, začnem vami. Ja nechcem odbrzdiť dlhovú brzdu alebo ju uľahčiť. Ja chcem sprísniť dlhovú brzdu. Sprísniť dlhovú brzdu a súčasne vytvoriť priestor, aby mohli fungovať strategické investície štátu aj po roku 2020. Ak dokážeme nájsť tú, ľudovo povedané, brzdu na kradnutie a teraz baviť sa o tom, že ako robiť tie strategické investície, tak podľa mňa sa o tom dá hovoriť. Ak toto spojíme, potom má zmysel o tom hovoriť. Lebo...

Zobrazit prepis

Vystúpenie v rozprave 21.6.2017 14:12 - 14:28 hod.

Krajniak Milan

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný.
Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Zobrazit prepis

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný.
Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec Heger a Číž, keď sa chcete baviť, opustite sálu. Ďakujem.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde. V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde. A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia, ako sa s touto otázkou vysporiadať.
Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 mld. eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 mld. ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 percent. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 mld. eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 percent. To znamená, že by sme mohli mať každoročne 1,5 mld. eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmoch štátneho rozpočtu na úrovni 11 mld. 14 percent. To je strašne veľa peňazí.
Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul 500-krát. No to je ten problém, že o tom 20 rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 percent. My tam máme obrovský priestor. Tých 1,5 mld. eur je reálnych, to nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod.
Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnení dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť, piloti stratia výcvik (reakcia z pléna), ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme.
Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich 30 tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No, brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.
Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne.
Druhá alebo ďalšia, posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme 20 rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase.
Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere. V nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku, ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu, a aby boli použité efektívne.
A ešte potrebujeme vyriešiť ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť – ľudovo povedané – brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu.
Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem, aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma, ako sa dohodneme.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách.
B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu.
1. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad 100 mil. eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu.
2. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy, na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje 100 mil. eur. (Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 mil. eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.)
3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.
C. Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery na DPH o 1 percento. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 percent. (V prípade, že to bude upresnené, môžme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 mil. eur, môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 mil. eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 percento. To je tiež približne 80 mil. eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %, v praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená, to je ten priestor, v ktorom sa pohybujeme.)
D. Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov.
E. Národná rada žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov.
V Bratislave 21. júna 2017.
Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 percentám. Ja sa tomu teším. Ak je to tak, v takom prípade, keďže sa bavíme o parite, o tej zipsovej metóde, to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery, to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie obdobie budúceho roka alebo ako by sme mali 400 mil. z medzery na DPH a 400 mil. z dlhovej brzdy. To znamená, hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 mil. eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli.
A my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať? Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si treba rozdebatovať. Teda čo je tá strategická investícia? A teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude.
Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 12:47 - 12:49 hod.

Pčolinský Peter

Ďakujem pekne.
Chlapi, takto nie! V roku 2006 predseda vlády Robert Fico hovoril, že diaľnica do Košíc bude v roku 2010, je 2017 hovorí, že do 2026. Tak za 20 rokov, Bratislavu – Košice neviete postaviť, tak chcete od nás niekoľko miliárd euro, aby sme vám dali na výstavbu diaľnic, ale za 20 rokov jednu diaľnicu neviete dotiahnuť. Ja hovorím, tak to nie. Tak buď tam bude úplne iný systém kontroly, úplne iný systém narábania s...

Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2017 9:44 - 9:45 hod.

Pčolinský Peter

Ďakujem pekne.
Ja by som z vášho vystúpenia, pani kolegyňa, len tak vypichol jednu vec, na ktorú by pán špeciálny prokurátor mi mohol odpovedať. Možno pán špeciálny prokurátor nevie, v roku 2012 som bol spoluorganizátorom protestov Gorila. Tak mňa by teda zaujímalo, čo si myslí pán prokurátor o stave vyšetrovania alebo priebehu vyšetrovania, aký je jeho pohľad na túto jednu z najväčších káuz v histórii Slovenska. Zobrazit prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2017 17:51 - 17:52 hod.

Krajniak Milan

Pani poslankyňa Jurinová, problém je v tom, že sloboda slova znamená slobodu slova aj pre hlúpe názory. Keby sloboda slova bola iba pre názory, s ktorými súhlasíme alebo ktoré sme subjektívne ochotní tolerovať, nespôsobujú nám nejakú emocionálnu ujmu, tak to znamená, že štát potom zadefinuje tie správne názory, tie môžeme verejne prezentovať a tie nesprávne názory nemôžme.
Ale keď už tú protiextrémistickú novelu máme, tak ja vítam, že...

Zobrazit prepis

Videokanál klubu

Vystúpenia klubu