Videokanál klubu

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začala by som tým, že si myslím, že ani poslanci, ani zákon by nemali vylučovať rodičov a rodinných príslušníkov z možnosti poskytovať vlastnému dieťaťu osobnú asistenciu, tak ako je tomu teraz. Majú mať právo výberu. Ak sa rozhodnú, že ju poskytovať chcú, tak by im to malo byť umožnené. Hovorme si, čo chceme, ale o zdravotne ťažko postihnuté dieťa sa vie postarať ten, kto to robí s láskou a srdcom. Rozumiem aj tomu, že osobná asistencia je určená na integráciu zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa alebo osoby do spoločnosti, ale taktiež je tu veľa špecifických prípadov zo života, kedy je nutné otvoriť túto možnosť aj pre rodičov a rodinných príslušníkov. Vylúčenie rodičov a rodinných príslušníkov z možnosti vykonávania osobnej asistencie pre vlastné deti a členov rodiny považujem za diskrimináciu. Aj keď viem, že v špecifických prípadoch je to možné, ale len maximálne na štyri hodiny denne.
Kto rozhoduje o zdravých deťoch? Sú to predsa rodičia. Rozhodujú sami, kto bude ich dieťa integrovať, s kým pôjdu do spoločnosti, s kým budú navštevovať školu, s kým budú navštevovať kino, všetky veci, ktoré sú spojené s integráciou. Sú to babky, sú to dedkovia, ujovia, tety, je to stále rodina alebo sú to samotní rodičia. Nikto ich v tom neobmedzuje, ale my obmedzujeme rodičov so zdravotne ťažko postihnutými členmi.
Tento príspevok je pre deti od 6 rokov do 65. roku, do 65 rokov. Nad 65 rokov môže tento príspevok poberať len ten, komu bol priznaný skôr. Takže v podstate asistencia sa týka detí, mladých ľudí a väčšinou ľudí v produktívnom veku.
Rada by som prízvukovala, že asistenciu môže vykonávať akákoľvek dospelá osoba bez kvalifikácie, čo v mnohých prípadoch spôsobuje obrovské problémy. Náš návrh, ktorý opakovane predkladáme, umožňuje každému, aby sa rozhodol sám, aby osobnú asistenciu mohli vykonávať aj rodičia a rodinní príslušníci, pokiaľ majú o to záujem. Veď si priznajme, ako ľahko sa dá tento zákon obchádzať. Formálne si rodina nájde asistenta a v skutočnosti sa aj tak stará rodina, ktorá sa s asistentom dohodne. A k čomu je to dobré? Okrem toho, že naozaj život so zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom alebo členom rodiny je naozaj veľmi ťažký, tak ich nútime ešte aj klamať. Úlohou štátu je podporovať ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím a nemáme ich obmedzovať v tom, kto sa o nich bude starať, kto môže a kto nemôže. Určite by sme mali pomáhať rodinám, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté dieťa alebo člena rodiny. Aj tak si zaslúžia oveľa viac. Tak aspoň týmto trocha uľahčíme život.
A preto prosím všetkých poslancov, tak ako koaličných, aj opozičných, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona rozširuje možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre manžela, manželku, rodičov alebo fyzickú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzickú osobu, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, deti, starých rodičov, vnúčatá, súrodencov, nevestu, zaťa, svokru, svokra, teda o osoby, ktoré sa v širšom slova zmysle považujú za rodinu. Osobná asistencia má pomôcť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v činnostiach, ktoré zlepšia kvalitu jej života, podporujú jej vlastnú aktivitu a dávajú šancu na lepšie uplatnenie pri vykonávaní jej funkcie v rodine, pri vzdelávaní, v zamestnaní alebo pri záujmoch vo voľnom čase. Túto pomoc dostávajú najmä z prostredia rodiny v širšom slova zmysle, preto je cieľom návrhu zákona rozšíriť možnosť poberania príspevku za osobnú asistenciu aj pre členov tzv. širšej rodiny, ktorí tieto asistenčné služby aj reálne každodenne vykonávajú.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Viac poviem rozprave, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel len podotknúť alebo podporiť. Tento návrh zákona je takou, takou, takým zhodnotením stavu. Stále počúvame premiéra tejto krajiny, ako sa nám naozaj darí, keď dosahujeme dve tretiny úrovne rakúskej ekonomiky, tie platy nemáme dvojtretinové, ale si myslím, že keď Rakúšania vedia dať 100 euro, tak tých 25 euro na Slovensku je skutočne minimum. Toto asi ťažko pochopí poslanec koaličný, lebo ten má 2 500, 2 600 príjem, ale obyčajní ľudia, ktorí proste sú vonku, ktorí sú naši voliči, majú 25 euro niekedy na jedlo na celý mesiac. To znamená, že skutočne je to, je to pre nich obrovská suma, ktorá by im mohla naozaj pomôcť v tom štarte do toho školského roka. Naozaj sa na nás obracajú, strašne veľa ľudí so žiadosťami, s pomocou, prosia, aby sme im pomohli aspoň nejaké zošity, ceruzky, gumy nakúpiť, a je to a je to v dnešnom, v dnešnom, v dnešnej dobe je to, je to tragédia, keď sa pýšime, jak sa hrnieme niekde do jadra a jak sme na tom perfektne ekonomicky a v skutočnosti naše rodiny nemajú ani za čo vypraviť tých školáčikov do školy.
Takže ja by som poprosil všetkých koaličných poslancov, aby sa nad tým zamysleli, aby naozaj podporili tento návrh zákona, aby sme trošku slušnejšie mohli tie naše deti vypraviť do školy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojím tu pred vami ako opozičný poslanec, ktorý z každej strany počúva, ako sa darí našej krajine, či už z úst ministrov alebo premiéra. Preto si myslím, že na začiatku školského roka by to mali byť práve deti, lebo tie sú naša budúcnosť a budúcnosť Slovenska. Miesto toho tu máme vystresované rodiny, ktoré čakajú vysoké výdavky spojené s nástupom detí do škôl. Takmer všetky médiá priniesli články o tom, koľko stojí nástup dieťaťa do školy a táto suma sa vyšplhala až do 450 eur. Sú v nich započítané poplatky, ktoré škola vyberá do triedneho školského fondu, obedy v jedálni, poplatky za školské pomôcky, učebnice, ktoré si žiaci musia zakúpiť sami. Teda sú to priame výdavky, ktoré musí rodič uhradiť hneď s nástupom dieťaťa do školy. Okrem toho si musia rodičia pripraviť ďalšie peniaze na prezuvky, tašky, peračníky a kopec ďalších iných vecí. Myslím, že každý z nás to pozná.
Pre niektoré rodiny je to takmer neriešiteľná situácia a nízkopríjmové rodiny to naozaj riešia tak, ako vedia. Vďaka niektorým charitatívnym organizáciám, ktoré robia zbierky šatstva a organizujú zbierky školských potrieb, je aspoň niektorým rodinám toto obdobie uľahčené. Dokonca niektoré banky na začiatku školského roka ponúkajú produkt – prečerpanie úveru v sume 300 eur práve na tento účel. Všetky tieto výdavky spojené so začiatkom školského roka si všímajú všetci okrem vlády a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale v podstate niet sa čomu čudovať, keď na začiatku školského roka sme nemali ani ministra školstva. Myslím si, že už dávno malo ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom školstva prísť s riešením ako uľahčiť slovenským rodičom práve toto finančné náročné obdobie, ako je tomu napríklad v Rakúsku, kde tento príspevok je už dlhodobo a je vo výške 100 euro. A to sa bavíme o krajine, kde príjmy sú omnoho vyššie, takže tu by sme, na Slovensku mali myslieť na našich občanov asi desaťnásobne viac.
Možno to vyzerá ako banálna téma, ale je to veľký problém, pretože sa týka obrovského množstva rodín. Ministerstvo školstva by malo konečne vybaviť školy tak, aby rodičia nemuseli kupovať knihy a pracovné zošity, a ministerstvo práce už dávno malo vytvoriť príspevok pre rodiny so študujúcimi deťmi. Keďže nič sa nedeje, nikto na to nereflektuje, tak my ako hnutie SME RODINA, a preto predkladáme návrh na príspevok k rodinným prídavkom, ktorý by bol vyplácaný vždy v septembri pre rodiny so študujúcimi deťmi. Viem, že výška, ktorú navrhujeme, 25 eur je len kvapkou v mori oproti tomu, aké sú výdavky reálne spojené s nástupom dieťaťa do školy, ale ide nám o to, skôr tento príspevok zaviesť a potom v reálnej sume, ktorú by štátny rozpočet zvládol, a následne ho navyšovať.
Chcem vás však, kolegyne a kolegovia najmä z vládnej koalície, poprosiť, podporte zavedenie takéhoto príspevku pre slovenské rodiny, zvlášť v období, keď je nám zdôrazňované, ako sa ekonomike darí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je podporiť mladé rodiny pri vzdelávaní ich detí zavedením mimoriadneho prídavku na každé dieťa vo výške 25 eur, ktorým sa každoročne zmiernia náklady súvisiace s nástupom dieťaťa do školy. Dieťa od 6 do 15 rokov navštevuje základnú školu. Výdavky súvisiace so zabezpečením prváka vytiahne rodičom z peňaženky jednorazovo okolo 400 eur. Väčšie sumy predstavujú počas prvého ročníka aj výdavky na cestovanie a stravu v škole. Starší školák začne viac míňať na školské potreby, výlety, náklady na cestovné, stravu, krúžky, šport, školské aktivity. Najväčšou položkou pri stredoškolákovi a vysokoškolákovi je na školské potreby a učebnice, oblečenie, výlety, cestovné, šport, školské aktivity. Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky Slovenskej republiky sa navrhuje tieto náklady pre mladé rodiny každoročne zmierniť.
Predkladaný návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Viac k tomuto návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážené dámy a páni, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený ako spravodajca. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Zákon spĺňa všetky náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. 
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré sú pre mňa ako spravodajcu, ktoré vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Pán kolega Osuský vy ste použili ako príklad prezidentskú kampaň pána Kisku a pána Fica. Všetkým tej... No všetkým? Tí, čo to trošku podrobnejšie sledovali, tak im bolo jasné, že tie výdavky, ktoré oficiálne oni priznali, boli, dovolím si povedať, násobne vyššie. Kolega pred chvíľou spomínal tak isto predvolebnú kampaň ĽSNS, ktorá sa tvárila, že minula 5 korún na tú kampaň, ale realita bola úplne iná. Čiže ten návrh zákona je dobrý, pretože ruší ustanovenia, ktoré sa aj tak nedodržiavajú, aj tak ich nikto nesankcionuje. A je treba si uvedomiť, že peniaze nie sú všetko v politickej kampani. Ako príklad uvediem voľby 2012, kde istá strana s názvom niekoľko percent minula niekoľko miliónov euro na kampaň a jej volebný výsledok bol rovnaký, ako istá pani z Pereša, ktorá so psom v ruke, v jednej, v druhej s cigaretou natočila videá, a ten výsledok bol ten istý, hej. Čiže dnes peniaze nehrajú až takú veľkú roku pri tom, ako bude strana úspešná vo voľbách.
Čiže súhlasím aj s vaším vystúpením a ďakujeme spolu s kolegami za exkurz do umenia a rôznych kútov sveta.

Ďakujem. Ja pre zmenu budem vecný. Pán kolega Dostál, ja si myslím, že ten návrh zákona, ktorý predkladáte, je dobrý, lebo popísali ste, myslím si, že všetky aspekty volebnej kampane a všetky aspekty moratória, nákladov a vecí s tým súvisiacich, ktoré dnes v praxi reálne nefungujú, sú úplne zbytočné. Ako príklad uvediem, volebná kampaň, moratórium, dva týždne pred voľbami nezverejňovanie prieskumov. Všetci veľmi dobre vieme, že dnes, v dobe, kedy verejnú mienku pomerne vo veľkom ovplyvňujú sociálne siete, nie je problém, aby nejaký fiktívny profil alebo stránka alebo čokoľvek na sociálnej sieti zavesil nejaký prieskum, čokoľvek. Čiže to sa nedá nejak zakázať, kontrolovať a v tomto smere súhlasím s vami, že to nemá zmysel.
Ďalšia vec, čo sa týka nákladov na volebnú kampaň. No aj z minulosti, z histórie vieme, že mnohé strany, mnohí kandidáti toto absolútne nedodržiavali, čiže obchádzali to rôznymi spôsobmi, tvárili sa, že minuli, ja neviem, milión euro, v skutočnosti stačí si pozrieť, stačí si pozrieť, existuje taký portál, teraz mi vypadlo, ako sa volá, TNS, myslím, kde si viete pozrieť zhuba predpokladané výdavky na základe externých kampaní. Čiže ja si myslím, že ten návrh zákona je dobrý, my ho podporíme, pretože dnes tá právna úprava, ktorá existuje, je absolútne, ja by som povedal, zbytočná, v praxi nevymáhateľná, nesankcionovateľná, jednoducho sa to obchádza. Ja nevidím zmysel, aby to tak... (Vystúpenie prerušené časomerom.)