Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Rovnako mám za to, že predkladaný návrh zákona je len logickým zdôvodnením toho, čo vnímame už dlhšie obdobie. Práve v dnešnej dobe, keď možnosť úhrady nahrádza vo veľkej miere možnosť využitia platobných kariet, že z môjho pohľadu je výhodnejšie zrušiť zbytočný medzičlánok, ktorý predstavujú takzvané gastrolístkové spoločnosti s ich províziami a časovou náročnosťou zabezpečenia gastrolístkov, a prejsť na priamu formu úhrady finančného príspevku na stravovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrnčiar, ja si myslím, že naši kolegovia zo strany Sloboda a Solidarita majú trošku skreslený pohľad na vec, ale ja sa tomu ani veľmi nečudujem, lebo už niekoľkokrát som už zažil, že mnohí poslanci SaS-ky prioritne zastávajú záujmy firiem a záujmy spoločnosti, ale nejak nepozerajú na záujmy ľudí. A v tomto prípade som presvedčený, že tento zákon dokáže ochrániť záujmy ľudí v prvom rade. Pretože ak obec bude mať exekvovaný napríklad ten vodovod, tak v konečnom dôsledku budú trpieť a budú uškodení ľudia v danej obci, ktorí budú mať problém. Súhlasím, samozrejme, s hmotnou zodpovednosťou politikov za ich rozhodnutia, o tom sa nemusíme baviť, ale to nie je predmetom tohto zákona.
A ďalšia vec je, že tento zákon rieši práve tie problémy s tými strategickými časťami infraštruktúry. A ako spomínal už aj kolega Viskupič, sú tam tie autá. Ja som skôr myslel na služobné autá, nie na cestárske, to ma, priznám sa, ani nenapadlo, ale kľudne urobme aj pozmeňovací návrh a nejakým spôsobom nech je to tam zakomponované, a veľmi radi to podporíme.

Ďakujem pekne. Na rozdiel od pána kolegu Baránika ja osobne si myslím a takisto môžem hovoriť aj za náš klub, my určite zahlasujeme za tento zákon, pretože som presvedčený, že ten zákon je dobrý a v prvom rade chráni to, aby obce a mestá mohli zabezpečiť bez nejakých problémov dodávku vody, tepla a všetkých vecí, ktoré sú potrebné na normálne fungovanie domácností.
Tak ako bolo tu už spomenuté, kľudne, nech exekútori berú autá, nech berú telefóny a neviem čo, ale tieto, by som povedal, že strategické, tieto strategické prvky infraštruktúry každej obce a mesta by mali byť takýmto spôsobom chránené. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja budem mať tri interpelácie, z toho jednu na ministra životného prostredia a dve na pani ministerku spravodlivosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe viacerých iniciatív nielen starostov obcí, ale aj samotných občanov sa už niekoľko rokov vo výraznejšej miere hovorí o ochrane vôd a s tým aj súvisiacej potrebe výstavby a vybudovania kanalizácií obcí. Podľa mojich informácií však nie je momentálny stav optimálny. Kanalizácie a čističky odpadových vôd nie sú súvisle budované po regiónoch, ale situácia je taká, že jedna obec má časť kanalizácie a čističku, susedná obec nemá žiadnu kanalizáciu, ďalšia obec má kanalizáciu vybudovanú na každej ulici, ďalšie obce nemajú ani čističky, ani kanalizáciu. Z uvedeného dôvodu nie je jasné, akým spôsobom ministerstvo životného prostredia postupuje, t. j. či má jasnú koncepciu budovania kanalizácií, obdobie, dokedy bude v Slovenskej republike vybudovaná kanalizácia, kto zabezpečí financovanie budovania kanalizácií a aký časový úsek, dokedy má byť vybudovaná kanalizácia v dotknutých obciach.
V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Na základe uvedeného žiadam o podanie správy za Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj, konkrétne, ktoré obce majú vybudovanú kanalizáciu, kde sú vybudované čističky odpadových vôd, aké finančné prostriedky a v akej výške boli využité, v ktorom období sa budovala kanalizácia, resp. sa plánuje budovať, a v neposlednom rade predpoklad ukončenia.
2. Zároveň by som sa chcel informovať, akým spôsobom a kde sa vypúšťajú odpadové vody v prípade obcí, kde kanalizácia chýba. Pre vašu informáciu, kritické je najmä Považie, kde vo veľkom prebieha ťažba štrkopieskov a odpadové vody sa vypúšťajú v blízkosti rieky Váh. Štrkopiesky pôsobili ako prirodzený filter zachytávania odpadu, čo za súčasnej situácie nadmernej ťažby spôsobuje, že odpad prúdi do rieky Váh. Akým spôsobom sa rieši uvedený problém zo strany ministerstva životného prostredia?
Ďakujem.
A teraz na pani ministerku spravodlivosti.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V roku 2016, kedy ste sa stala po tretíkrát ministerkou spravodlivosti, ste viackrát verejne deklarovala, že ste za realizáciu opatrení, ktoré posilňujú efektívnosť riadenia súdov ich predsedami, odstraňovanie korupcie a v neposlednom rade zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti justície. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je však verejne prístupná zápisnica z výberového konania zo dňa 19. 5. 2016 na predsedu Okresného súdu Piešťany, v zmysle ktorej sa vynárajú viaceré otázky.
Z tohto materiálu bolo výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu v Piešťanoch v súlade s § 37 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásené dňa 17. marca 2016. V stanovenom termíne, t. j. do 7. apríla 2016 doručila písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné požadované doklady jediná kandidátka, konkrétne JUDr. Andrea Kondllová. V ďalších častiach uvedenej zápisnice je však uvedené, že v stave disciplinárneho konania vedeného proti jej osobe, návrh podaným ministrom spravodlivosti doktorom Tomášom Borecom pre prieťahy v konaní, uviedla, že druhostupňové rozhodnutie jej nebolo zatiaľ doručené, odvolacie konanie prebehlo v prvostupňovom konaní, jej bolo uložené disciplinárne opatrenie a odvolací senát jej odvolanie zamietol. Aj napriek uvedenej skutočnosti, t. j. že menovaná kandidátka na predsedníčku Okresného súdu v Piešťanoch bola disciplinárnym senátom disciplinárne potrestaná, ste uvedenú kandidátku vymenovala do funkcie predsedníčky spomínaného okresného súdu. Jednalo sa predsa o sudkyňu, ktorej v prvostupňovom konaní bolo uložené disciplinárne opatrenie, a odvolací senát jej odvolanie zamietol. V zmysle vášho vyjadrenia, že chcete zvyšovať dôveryhodnosť justície na Slovensku v očiach verejnosti je preto neštandardné, aby predsedníčkou súdu bola sudkyňa, ktorej manažérske schopnosti boli spochybnené právoplatným disciplinárnym postihom za nezvládnutie práce v jej súdnom oddelení. Ak uvedená sudkyňa v zmysle disciplinárneho postihu nezvládala vedenie svojej agendy, ako môže potom zvládať riadenie celého súdu? V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Myslíte si, že je správne, ak sa niekto uchádza o vysokú verejnú funkciu, v tomto prípade predsedníčky Okresného súdu Piešťany, ak bol disciplinárne potrestaný právoplatným disciplinárnym rozhodnutím disciplinárneho senátu?
2. Na margo vášho uvedeného rozhodnutia sa chcem opýtať, či v rámci výberu kandidátov na predsedov okresných súdov vznikol vaším rozhodnutím nový precedens, t. j. ak sa budú uchádzať o posty predsedov okresných súdov v rámci Slovenskej republiky aj disciplinárne potrestaní sudcovia, nie je právoplatný disciplinárny postih minimálne morálnou a etickou prekážkou na výkon danej funkcie.
3. Ak ste v štádiu vymenovania uvedenej osoby za predsedníčku Okresného súdu Piešťany disponovala uvedenými závažnými informáciami, prečo ste uvedené výberové konanie nezrušila, nevypísala nové výberové konanie, ale vymenovala spomínanú kandidátku do funkcie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch?
Ďakujem.
A posledná interpelácia na pani ministerku spravodlivosti.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je verejné prístupná zápisnica z výberového konania zo dňa 19. 5. 2016 na predsedu Okresného súdu v Piešťanoch, v zmysle ktorej sa vynárajú viaceré otázky, pardon, v zmysle tohto materiálu bolo výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Piešťany v súlade s § 37 zákona 757/2004 o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásené 17. marca 2016. V stanovenom termíne, t. j. do 7. apríla 2016 doručila písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné požadované doklady JUDr. Kondllová, v ďalších častiach uvedenej zápisnice je však uvedené, že voči uvedenej kandidátke bola doručená odôvodnená výhrada sudcov Okresného súdu Piešťany, z ktorej vyplývajú mimoriadne závažné skutočnosti. Mám na mysli prerozdeľovanie spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu. V zmysle § 51 zákona č. 757/2004 o súdoch, ako aj vyhlášky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce sa jasne konštatuje, akým spôsobom sa majú prerozdeľovať spisy sudcom. Kandidátka na predsedníčku Okresného súdu Piešťany otvorene verejne na výberovom konaní 19. mája 2016 priznala, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu došlo v roku 2013 opatrením predsedníčky súdu. Avšak v zmysle uvedeného vyjadrenia existuje domnienka, že na Okresnom súde Piešťany dochádza stále k nerešpektovaniu zákonnej požiadavky náhodného výberu, čím môže eventuálne dochádzať aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 a prípadne aj § 327 Trestného zákona.
V tejto súvislosti som však bol ako poslanec Národnej rady informovaný, že predseda Krajského súdu v Trnave bol o tejto situácii uzrozumený už v roku 2013 od sudcov daného súdu. V mailovej správe sudcov Okresného súdu Piešťany z júna 2013 je uvedené, že pri prerozdeľovaní spisov konkrétnej sudkyni nebolo dodržané ustanovenie čl. 48 ods. 1 veta 1. Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Spôsob výberu spisov ad hoc, zúžený okruh spisov pridelených konkrétnej sudkyni nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise a je tak v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Uvedený postup teda spôsobuje jeden závažný fakt a to, že v prípade prideľovania alebo prerozdeľovania spisov pred odstránením uvedeného neústavného stavu bude zakladať porušenie čl. 48 ods. 1 veta 1., to jest akékoľvek rozhodnutie vydané takto určeným nezákonným sudcom bude protiústavné, čo sa môže dotknúť bližšie nešpecifikovaného počtu konaní, ktoré boli takýmto spôsobom za posledné roky rozhodované.
Ako isto viete, pani ministerka, priamym nadriadeným predsedníčke Okresného súdu v Piešťanoch je JUDr. Anton Jač, predseda Krajského súdu v Trnave. Z motivačného listu a stručnej koncepcie riadenia JUDr. Jačeka zo dňa 28. 2. 2017, napísaného v súvislosti s uchádzaním sa o post predsedu Krajského súdu v Trnave vo výberovom konaní, je uvedené, že jeho koncepcia riadenia bude tak ako doteraz založená na zodpovednom plnení povinnosti, ktoré predsedovi súdu ukladá zákon.
Ako si JUDr. Jaček doteraz plnil povinnosti predsedu súdu, keď Krajský súd v Trnave podľa jeho vlastného vyjadrenia má zo všetkých súdov najviac nevybavených vecí na jedného sudcu a tri súdy v obvode Krajského súdu v Trnave sa pravidelne umiestňujú v prvej desiatke najzaťaženejších súdov na Slovensku?
Otázne je predovšetkým jeho nekonanie v odstránení neústavného stavu v otázke zákonných či nezákonných sudcov na Okresnom súde v Piešťanoch. Závažné sú taktiež vyjadrenia odvolávacieho a disciplinárneho senátu, spisová značka, ktorý rozhodoval o dovolaní ministerky spravodlivosti voči rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu vo veci, spisová značka. V odôvodnení odvolávacieho disciplinárneho senátu, ktorý dal za pravdu disciplinárne stíhanému sudcovi Okresného súdu Piešťany, je jasne vyjadrené, že Okresný súd Piešťany od roku 2013 patrí medzi najpreťaženejšie súdy na Slovensku čo do počtu nevybavených vecí, čo je dôsledok nedostatočného personálneho vybavenia súdu. Okrem iného sa v odôvodnení disciplinárneho senátu konštatuje, že situácia, ktorá sa za posledné roky vyvinula na úseku prvostupňovej agendy na Okresnom súde Piešťany, bola neuspokojivá až kritická a neplnenie povinnosti disciplinárne stíhaným sudcom bolo zapríčinené objektívnymi okolnosťami, a to nedostatočnou starostlivosťou štátu o zabezpečenie podmienok na riadny chod justície na Okresnom súde v Piešťanoch.
V nadväznosti na uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Ako sa vysporiadate s tvrdením vami vymenovanej predsedníčky Okresného súdu Piešťany, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu došlo v roku 2013 opatrením predsedníčky súdu?
2. Existuje domnienka, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu dochádza na Okresnom súde Piešťany aj v súčasnosti. V rámci mnou spomínanej zápisnice uverejnenej na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je uvedené, že voči uvedenej kandidátke bola doručená odôvodnená výhrada sudcov z Okresného súdu Piešťany, z ktorej vyplývajú odborné, podložené tvrdenia o prerozdeľovaní spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu. V súvislosti s uvedeným tvrdením sa chcem spýtať, či sprístupnenie výhrady uvedených sudcov Okresného súdu Piešťany. S tým súvisia aj odôvodnené výhrady sudcov Krajského súdu v Trnave voči JUDr. Andrejovi Jačekovi, a preto sa chcem opýtať, či zverejníte taktiež výhrady sudcov voči predsedovi Krajského súdu v Trnave.
3. Podľa tvrdenia predsedu Krajského súdu Trnava má zo všetkých súdov najviac nevybavených vecí na jedného sudcu, Krajský súd Trnava a tri súdy v obvode Krajského súdu v Trnave, pričom sa pravidelne umiestňujú v prvej desiatke najzaťaženejších súdov na Slovensku. Aké opatrenia prijalo ministerstvo spravodlivosti na riešenie uvedeného závažného faktu? Na margo uvedeného sa chcem opýtať, koľko celkovo stáli daňových poplatníkov náhrady za prieťahy v konaniach spôsobené katastrofálnou situáciou na uvedených súdoch, predovšetkým na Okresnom súde v Piešťanoch.
4. V súvislosti so sídlom Okresného súdu Piešťany je otázna tiež hospodárnosť pri vynakladaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu za prenájom budovy Okresného súdu vo výške 177-tisíc euro ročne, pritom v Piešťanoch sú štátne budovy, ktoré nie sú využívané, ale štát má na to, aby ročne platil spoločnosti SKY SERVIS s. r. o. V tejto súvislosti sa chcem opýtať, prečo štát namiesto ročnej platby 177-tisíc euro nerieši otázku premiestnenia sídla Okresného súdu do budov vo vlastníctve štátu, aby sa tak ušetrili finančné poplatky daňových poplatníkov?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Môžme aj k veci už. Najprv zareagujem na kolegu Mazureka. Ja si, pán kolega, nemyslím, že toto je zmyslom toho zákona, ktorého, ako ste to vy prezentovali. Úprimne poviem, myslím že si to trochu nafúkol, prehnal a ten zákon je trošku o niečom inom. Nie je to o nejakej zlej Európskej únii. Sa zhodneme v mnohých veciach, čo sa týka Európskej únie a ich nezmyslov, ale tento návrh zákona ja osobne považujem za dobrý. Nie úplne dobrý, je tam čo ešte vylepšovať, ale podstata toho návrhu zákona je o tom, že sa znižujú napríklad limity na kontrolu finančných operácií v medzibankovom režime, to znamená, keď sa robia nejaké prevody a tak ďalej. Keď ideš do banky a vkladáš tam alebo urobíš transakciu, alebo poviem to inak, máš účet v banke, chodí ti tam výplata a zrazu ti tam príde 20-tisíc z nejakého účtu súkromného. Tých 20-tisíc tam trošku pobudne, potom ide niekde inde a tak ďalej a tak ďalej. Podľa súčasnej úpravy všetky takéto operácie nad 15-tisíc euro sú vyhodnocované ako neobvyklá finančná operácia. Tieto operácie automaticky vyhodnocuje nejaký software, ktorý v prípade, ak ten software vyhodnotí, že ide o neobvyklú finančnú transakciu, tak ju posunie ďalej orgánom, ktoré sa týmto zaoberajú. To je spravodajská, pán minister, spravodajská finančná jednotka, ktorá následne operatívnou činnosťou preveruje, odkiaľ prišli tie peniaze, kam išli, na čo boli použité, kto sú tie osoby. Lebo nie je normálne, ak zarábaš 600, 700, 800, 1000 euro oficiálne a zrazu tam je 20-tisíc, hej. A tento návrh zákona znižuje hranicu z 15-tisíc euro na 10, čo je, si myslím, že je úplne v poriadku. Znížme tú hranicu! Lebo mňa v tejto chvíli napadla, možno je to hlúposť, ale mnohí si spomínate, že keď pán Mečiar sa lúčil, mával, hovoril, že odchádza s korzičkou, a za pár mesiacov obrovská vila v hodnote, ja neviem, koľko to bolo, desiatky miliónov korún. Potom to mal problém vysvetľovať, dodnes to nebolo normálne vysvetlené. Ja si myslím, že takéto podobné, to možno som prehnal, podobné prípady by veľmi rýchlo zistili, odkiaľ prišli peniaze, kto mu ich dal a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je jedna z týchto vecí.
Ďalšia vec je, že dnes máš v banke takú, sa to volá customer group, triedu klienta, ktorý má tam účet, a volá sa to, že politicky exponovaná osoba. To znamená, že tento zákon ozaj sprísňuje pravidlá pre politikov nielen súčasných, ale aj bývalých, a kontroluje tie finančné toky aj u politikov. Je to tam vyslovene v zákone definované "politicky exponované osoby". (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Pčolinský, prepáčte, nerada vás vyrušujem, len sa chcem opýtať...

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Dve minútky.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Jednou z ďalších vecí, spomína sa tam hazard. Tento zákon určuje to, že pri výhrach nad 2-tisíc euro musíš vytiahnuť občiansky preukaz a musia sa zaznamenať tvoje údaje, keď svieti vyplácaná suma v prípade výhry nad 2-tisíc euro. To je tiež v poriadku, pretože dnes je bežnou praxou, že drogoví díleri, ktorí majú veľký keš, nabehne do herne, tam to naláduje za 5 minút, potom sa tvári, že chce vyplatiť výhru. Všetky peniaze nad 5-tisíc euro sa musia posielať účtami, to znamená, že herňa, tá firma mu oficiálne pošle výhru na účet a má krásne vyprané peniaze. V tomto prípade už bude musieť vytiahnuť občiansky preukaz, už pri sume 2-tisíc euro a bude zaznamenané, kto dostal tie peniaze, prečo ich dostal a tak ďalej. Čiže ja by som nevidel tak tragicky tento návrh zákona.
Ja si myslím, že tento návrh zákona my podporíme a môžem súhlasiť s tým, že banky dnes kontrolujú strašne veľa údajov o klientoch a archivujú, ale súhlasím aj s tým, že radšej si zruš konto na Facebooku, ktoré o tebe má podstatne viac informácií ako nejaká banka, ale podstatne viac. Čiže niekedy by som to až tak nepreháňal s tou Európskou úniou. Zhodneme sa na mnohých veciach, ale v tomto prípade ja si myslím, že to bolo troška vedľa.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hrnčiar, ja teraz som v pomykove, lebo... Tak podporíte to v prvom čítaní, ale veľmi sa vám nepáči ten návrh? Ja neviem, vy v rámci koalície, keď predkladáte nejaký návrh, ja som myslel, že vy sa dohodnete a tak s niečím idete. Ale vy každú schôdzu máte nejaký problém medzi sebou. Vy každú schôdzu sa neviete na nejakých veciach dohodnúť. Ste rozhádzaní, ste rozbití. Tak ja neviem, táto koalícia funguje či nefunguje, či ako to je?

Ďakujem všetkým za ich poznámky.
K Janke Cigánikovej snáď toľko, to, čo hovoríš, Jani, to, s tým sa úplne stotožňujem, pretože tí dodávatelia tam majú, myslím, že až 38 % z celkového dlhu, len možno aj to je na zamyslenie pre a dopracovanie tohto oddlženia.
A, Štefan, tiež, tak isto sa stotožňujem s tým, čo si povedal. Podľa môjho názoru mnohokrát nakúpime, lebo teraz sa všetko snažíme nakúpiť čo najlacnejšie, aby to bolo čo najhospodárnejšie. I keď, a nie je to vždy tak, pretože nakúpime lacné, ja neviem, ja nie som lekár, nite, ktorými šijú, lebo ja neviem, čo všetko potrebuje nejaký chirurg, štyri nite sa mu roztrhnú, s piatou zašije a možno keby kúpil drahé nite z Nemecka, tak každá je dobrá a nemusí tri vyhodiť. Čiže tam, ono to je presne o tom, že rozmýšľať tak, ako by človek rozmýšľal vo vlastnej firme.
A znova k tomu, že nie všetci manažéri, ja som to ani nepovedala, sú zlí a nevedia viesť nemocnicu, mnohí sa potýkajú s finančnými problémami, nemocnice sú nedofinancované. Ale toto oddlženie by som; naozaj ešte sú tam veci, ktoré, hlavne toto oddlženie je ku koncu roka 2016, hej, a máme koniec roka 2017. Ten dlh tam je ešte oveľa vyšší. Pokiaľ neurobíme aj s týmto dlhom niečo, tak sa nikam nepohnú, lebo pôjdu zase len ďalej tam, kde sú, v tom marazme.
Takže ďakujem všetkým.

No je to tu už také rozvášnené, takže nakoniec asi ja budem len vecne a stručne.
Kolegovia, sme v situácii, kedy je asi každému jasné, že nemocnice sa musia oddlžiť. Dôvodom nemôže byť len tlak z EÚ na to, aby štát platil svoje pohľadávky načas. Správanie štátu dáva veľmi zlý príklad občanom aj podnikateľom. Platiť neskoro je jednoducho hanba.
Nárast dlhu v ostatných rokoch v štátnych nemocniciach je iste zapríčinený aj každoročným zvyšovaním miezd lekárov, ktoré neboli zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi. Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Tým ale nemôžeme, samozrejme, všetkých hodiť do jedného vreca, pretože vieme, že máme aj manažérov, ktorí vedia riadiť aj štátne nemocnice a dá sa to. Ak prichádza k pochybeniu, k zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest. Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie. Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje riziko morálneho hazardu.
Oceňujem, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totiž také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.
Takže z nášho pohľadu návrh na oddlženie nemocníc je slabý.
Nebudem teraz hodnotiť to, že naznačuje, že systém DRG vyrieši financovanie, alebo to, že spomína vysoké mzdové náklady ako zdroj problémov s financovaním. Skutočný problém je zakopaný a zahmlený medzi desiatkami nedôležitých faktov. Skutočný problém je, nemocnice robia výkony, za ktoré im zdravotné poisťovne neplatia alebo zaplatia málo. Ešte raz. Nemocnice urobia prácu a nikto im za to nedá peniaze. Riešenia sú len dve. Buď prestať robiť výkony, ktoré robia, a nechať náhodne každého štvrtého pacienta bez operácie alebo iného zákroku. Lebo môžeme si povedať, že na to nemáme a necháme viac ľudí zomierať bez pomoci. Alebo začneme platiť nemocniciam toľko, koľko naše zdravotníctvo stojí. Začnime platiť toľko, koľko naše zdravie naozaj stojí. Platby nemocniciam za výkony by sa mali zreálniť. A nemali by sme si vymýšľať všelijaké ozdravné plány. Všetky fakultné a univerzitné nemocnice generujú straty. Prečo? Nie je to preto, že by mali pozlátené kľučky alebo pacientom dávali omylom toaletný papier, za všetkými týmito peniazmi si musíme predstaviť zdravotný výkon, ktorý niekomu pomohol.
Takže zhrniem ešte raz, o čo sa jedná: Po prvé, univerzitné a fakultné nemocnice robia stratové výkony, 13 zo 110 nemocníc, ale sú to tie, kde sa robia špičkové výkony. Po druhé, neplatíme za špičkové výkony priebežne, ale raz za čas, vyrobíme hurá akciu, ozdravný plán a potom tak či tak všetko zaplatíme a k tomu zaplatíme navyše rôzne penále a úroky. A tým sa nám výdaje verejného zdravotníctva ešte viac navyšujú.
Ozdravný plán je presne takýto hurá plán. Nerieši vôbec, ale vôbec platby za špičkové výkony. Takže naším rozhodnutím za SME RODINA je, že takýto slabý plán nepodporíme a budeme požadovať jeho dopracovanie ministerstvom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Chcel by som súhlasiť s pani kolegyňou Cigánikovou, rovnako mám aj za to, že je absolútne nekoncepčné a nezmyselné stále oddlžovať do nemoty tieto nemocnice a vytvárať znova tie isté chyby a tie isté dlhy. Je neprípustné z našeho pohľadu len proste prísť sem, položiť návrh, odsúhlasiť ho a znova oddlžiť. A teraz ja sa pýtam, čo sa zmenilo? Lebo už sme niekedy oddlžovali tieto nemocnice a ja mám pocit, že tá zdravotná starostlivosť nešla hore, ale rovnako si musíme nosiť toaletný papier do tej nemocnice. Tak sa pýtam, teraz sa oddlžia za 600 mil. nemocnice a ako sa zvýši tá zdravotná starostlivosť? No nijako.
Mne tuná chýba nejaká koncepcia toho, ako tomu zabrániť. Lebo povedzme si pravdu, privátne nemocnice sú v ziskoch, ale musím povedať, že aj niektoré štátne nemocnice. Rovno tuná môžem spomenúť nášho kolegu pána Valockého. Nitra bola v pluse a teraz, keď je šéfom NOÚ, Národného onkologického ústavu, toto zariadenie bolo v minulosti v mínuse, dnes už vykazuje plusové čísla. To znamená, že ono to ide, aj dnes to ide, to znamená, že tunák je nejaká špatná koncepcia a vládne garnitúry, ktoré vlastne majú zdravotníctvo pod svojou kuratelou, proste to neriešia, nechajú to širinou-barinou ísť. Som presvedčený, že tie nemocnice sú špatne manažérsky vedené a potom tuná máme 600-miliónový dlh, dôjde sa do parlamentu, my to tuná odsúhlasíme, oddlžíme a ideme znova vytvoriť ďalších 600 miliónov.
Toto neni koncepčné a to treba, keď chceme raz niečo oddlžiť, tak musíme vedieť, čo budeme robiť do budúcna. Alebo to budeme každé štyri-päť rokov oddlžovať 600 miliónmi? Takže toto nevidím ako systematické a rozumné riešenie, skôr by som uvítal nejakú koncepciu, ako tomuto zamedziť, keď to; samozrejme, že oddlžiť to musíme, lebo tie faktúry musia byť zaplatené, ale nejakú víziu, ako to zmeniť, aby sme nevytvorili ďalších 600 miliónov. Aby bola zvýšená tá zdravotná starostlivosť. Ľudia to necítia dneska.
Ďakujem.

Vďaka. Pani ministerka, ja považujem vaše vysvetlenie naozaj za konštruktívne a v rámci konštruktívnej debaty by som možno povedal jednu myšlienku. Máme tu programy zamerané na zvyšovanie finančnej gramotnosti, ktoré sa realizujú už na pôde základných škôl aj stredných škôl, a prečo sa nesústrediť skôr na cestu zvyšovania aj marketingovej gramotnosti, ako ísť cestou možno reštrikcie alebo vytvárania nejakých bariér. Taktiež pokiaľ mi pamäť neklame, pred niekoľkými rokmi sme tu mali veľkú kampaň, ktorá bola organizovaná práve poskytovateľmi internetového pripojenia. Bola to veľká mediálna kampaň, nechcem ich tu menovať a robiť im nejakú skrytú reklamu a každopádne oni upozorňovali práve na to, aké je veľmi dôležité chrániť si svoje osobné údaje, a išli naozaj cestou osvety. A toto je podľa mňa skôr cesta, ktorú by sme mali voliť.
Každopádne ja som presvedčený o tom, že táto téma schválením tohto návrhu zákona nebude ukončená, ale práve naopak, bude ešte viac kulminovať možno a bude naozaj na pretrase z hľadiska ďalších subjektov, či už dotknutých, alebo aj tých, ktoré možno neskôr sa spamätajú, že toto je problém, ktorý by sme si mali viac všímať.