Videokanál klubu

Ďakujem, pán poslanec. Očakával som vecnosť od pána premiéra. Použil inú metódu, ale tú som už nazval. Áno, urobili ste to inak a bola to, povedzme si pravdu, veľká hanba.
A keď hovoríte o vedrách špiny, my SME RODINA tu žiadne vedro sme nevyliali. A nám skutočne ide o ľudí a nie o vylievanie vedier špiny. A preto som sa ani ja neznížil k invektívam a nepoužil som tú úbohosť, ako tunák použilo veľmi veľa poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Možno všetci očakávali, že teraz sa tu postavím a začnem nadávať na toho zlého Fica, vytiahnem tu invektívy, porozprávam o jeho súkromnom živote, ale nič takého odo mňa nebudete počuť.
Tam som sedel a celý čas tunák som v budove, počúvam rozpravu, počúvam všetky faktické poznámky, počúvam tunák invektívy a je mi z toho nevoľno, vám poviem, nevoľno. Som v politike dva roky, ale vám poviem, že kvôli tomuto sme do tej politiky prišli. Presne kvôli tomuto, aby sme odstránili presne tento cirkus, ktorý sme tu videli od jednej hodiny doteraz. A teraz to je jedno, či sú to opoziční poslanci, alebo koaliční, jeden čert. Osobné invektívy, poloklamstvá, napádania. Keby toto nejaký normálny človek od jednej doteraz do dvanástej pozeral, tak si myslí, že my sme tu kompletne šibnutí a že si nezaslúžime ani to jedno jediné euro, ktoré nám teraz Fico chce zvýšiť. Ani jedno jediné si nezaslúžime, toto, čo tu predvádzame.
Veď si uvedomte, prečo sme prišli do politiky, prečo nás ľudia volili. Aby toto počúvali? Ty si tamto urobil a ty si to, Jožo, a hentam to, Fero. Ty si jazdil, ty si nejazdil. S tebou pôjdem, s tebou nepôjdem. Ty si ma urazil.
Nie, kvôli tomuto ľudia nás nevolili. Ľudia očakávajú od politikov, že im pomôžu. Na Slovensku je dosť veľká mizéria, strašne veľa ľudí je ohrozených chudobou. A keď si pustia telku, tak tuná vidia, že sa vadíme o nejaké zvýšenie platov, nadávame si tunák. Jeden na druhého brýzga, kto viac ukradol, aby vytvoril dojem, že všetci sú rovnakí, ale nie je to pravda.
My sme dva roky v politike. Za ten čas, kto mal chuť si to všimnúť, tak naša strana SME RODINA to robí tak, že keď niečo sľúbime alebo dáme slovo, tak to dodržíme. Či je to voličovi, alebo poslancom, kolegom tuná v tomto pléne. A to hovorím naprieč politickým spektrom. Nehovorím to len o opozičných, ale hovorím to aj o koaličných poslancoch. Keď raz niečo poviem, tak to dodržím. A toto si, kto chcel, mohol všimnúť. A takto tú politiku chceme robiť.
Máme tuná odvolávanie ministra. Ja som dneska do rozpravy vôbec nechcel ísť. Prečo? Lebo si myslím, že to nemá význam tuná proste dôjsť a teraz tunák vyliať lavór špiny na ministra. Máme vecné veci, čo sme chceli povedať, a to mal povedať môj kolega pán Milan Krajniak. A ja som vôbec do rozpravy nechcel ísť. Dôjde minister, dôjde premiér Fico a prvé, čo urobí, polopravdy, klamstvá, vyleje tuná na všetkých, nás tuná obleje a myslí si, že týmto obhajuje Roberta Fica (pozn. red.: správne "Kaliňáka"). Nie. Viete, čo by som očakával od premiéra tejto krajiny? Že sa nezníži na takúto úroveň, k takejto úplne podlosti, proste to, to by som očakával fakt naozaj na ulici od niekoho, ale nie od premiéra tejto krajiny. Očakával by som, že ho na naše upozornenia, prečo chceme odvolávať ministra Kaliňáka, že nám to vyvráti. Viete čo, keby mi to vyvrátil a povedal, tých 10 mil. alebo koľko tie, tie veci, ktoré proste by som musel vyplatiť, by sa aj tak stali. Keby mi to nejako argumentačne vyargumentoval, ja som schopný povedať okey. A možno by som ani nehlasoval za odvolanie, možno by som, aj ma presvedčil, že by som podržal toho Kaliňáka. Ale nie, toto sme nepočuli. Počuli sme jeden je blázon, druhý je, ja neviem, úchyl, tretí je, ja neviem čo. Toto počúvam od premiéra.
Ale viete, čo tí ľudia chcú tunák od nás počuť? Že im pomôžeme. A čo tu počujeme? Hádanie, invektívy, skutočne mi bolo špatne, keď som tam sedel. A ja tunák sedím? Ja sa hanbím. Ja sa skutočne hanbím.
Premiér Fico miesto, aby obhajoval Roberta Kaliňáka, používal invektívy. No tak ja by som sa, rozprával, že tunák všetci, čo sme tu, nemáme v opozícii alternatívu, že oni sú jediná možná vláda, ktorá je tunák schopná vládnuť, a že toto všetko tu nemá alternatívu.
No tak sa pozrieme na to odvolávanie ministra vnútra a podľa Fica je to najlepší minister. Čo by mala byť alternatíva voči tomuto ministrovi? No povedzme si, čo ľuďom prekáža. Je to dvojkoľajnosť. Jeden ukradne pyteľ cementu, ide do basy. Druhý ukradne jeden milión, prípadne desať miliónov na DPH-čkach, na čomkoľvek, nič sa mu nestane. Máme tu ľudí obyčajných a máme tu našich ľudí. Ľuďom vadí dvojkoľajnosť.
Tak keď sa pýtate, pán premiér, aká alternatíva tunák, tak ľudia by očakávali, aby po 27 rokoch konečne sme si boli všetci pred zákonom úplne rovní. To je napríklad k ministrovi vnútra.
Ale máme tu, môžeme tunák ísť ďalej do tej alternatívy. Sociálne veci. Kto je najviac ohrozený? Ktorá je najviac ohrozená skupina obyvateľstva chudobou? No sú to matky s deťmi. Sú to matky s deťmi a dôchodci. My sme im napríklad navrhli, aby nemuseli platiť doplatky za lieky. V tomto parlamente sme to predložili. Myslíte, že to sociálna vláda odsúhlasila? No nie. A viete, koľko by to stálo? No asi rovnaká suma, ktorá táto sociálna vláda chcela dať tomu právnikovi!
A teraz sa pýtam, ľudia sú zvedaví na to, jak sa tu hádame? Nie. Ľudia sú zvedaví, či budú musieť si tie doplatky platiť za tie lieky alebo nie. A aká je tuná alternatíva? No pomôcť im napríklad v tomto.
Spravodlivosť, môžme sa aj na to pozrieť. Máme tu takmer milión ľudí v exekúcii. Viete, čo by bolo dobré, keby sme spravili? Keď sme tuná už dokonca boli schopní oddlžiť banky, oddlžili sme tuná oligarchov, oddlžili sme dokonca oligarchov, ich firmy, môžem spomenúť pána Širokého. A v čom by mala byť alternatíva, pán premiér? Že oddlžíme konečne obyčajných ľudí. A je veľmi smutné, pán premiér, že ste za 27 rokov v politike zatiaľ na takúto banalitu neprišiel.
Aby som to zhrnul. Momentálne, tak ako pri štátnom rozpočte, že sa momentálne staráte o kšefty a prachy pre tých vašich vyvolených a tá alternatíva, o ktorej hovoríte, že neexistuje, je, aby sa tu konečne začalo starať o obyčajných, bežných ľudí.
Za nás môžem povedať, že my sa na tomto cirkuse zúčastňovať ako SME RODINA nebudeme a odmietame. Skoro dva roky sme v tej politike a každý, kto chcel poznať, mohol zistiť, že keď niečo sľúbime, tak to aj dodržíme. A je jedno, či je to pravica, ľavica, naprieč spektrom.
Naši poslanci tu pri tomto pulte vystupujú vecne, neznižujú sa k invektívam a verím a som presvedčený, že toto ľudia ocenia. A verím, že to ocenia aj bývalí voliči SMER-u a aj tí terajší.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Vašečka, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za jeden kultivovaný prejav, lebo pol hodinu dozadu som mala pocit, že sme na dne niekde, neviem si predstaviť kde a veľkú zásluhu na tom má náš kolega pán Blaha, ktorý tu nie je, ale chcela som to povedať hlavne jemu. On súdil už asi všetkých v tejto sále, akú majú školu, aký majú mentálny stav. Súdil tu ženy, vykrikoval. Ja si myslím, že to nie je správanie hodné jedného chlapa. Takto sa chlap nespráva. A z jeho úst, mal dneska asi tak 10 faktických poznámok, v každej jednej spomenul Borisa Kollára, že čo tu Boris Kollár robí, čo robí Boris Kollár pre ľudí. Ja sa pýtam, pán Blaha, čo ste vy spravil pre ľudí? Lebo o tom nikto nič nevieme. Vy nás všetkých len súdite. Ďakujem.

Pán poslanec Blaha, skúste ísť porozprávať tie vaše reči o tom, ako sa Slovákom fantasticky darí, ako im rastú platy, ako podľa vášho premiéra nechcú robiť ani za 1 200 euro, do nejakej oravskej krčmy. Ubezpečujem vás, že nezomriete na rakovinu.
Pán poslanec Kvorka, vy idete vytýkať niekomu, že kto tu čo rozpráva? Ja som nepovedal jediné neslušné slovo. Hovoril som čísla a fakty. Bol to váš poslanec, pán poslanec Blaha, ktorý nevie nič iné, iba urážať.
Pán poslanec Kéry, pozrite sa, ja som reagoval na to preto, lebo pán premiér tu hovoril o ekonomike. Preto som reagoval aj o ďalších veciach v kontexte. Nie ja som sem tú tému vzniesol. Vniesol ju sem pán premiér.
A čo sa týka toho, že či je to veľa, alebo málo, chcel som len upozorniť na to, že pán minister Kaliňák tu povedal, že polícia za jeho riadenia má nadpolovičnú dôveru občanov, ale to nie je pravda. Ten najčerstvejší prieskum, ktorý asi nikto z nás nevedel ovplyvniť, lebo ho robil Eurostat, hovorí, že polícia má 53-percentnú nedôveru.
Tak keď sa tu hráme na čísla, keď pán minister vnútra poučoval opozičného poslanca, že si nevie spočítať 1 plus 2 sú 3, tak som cítil potrebu upozorniť aj pána ministra, že ak niekomu nedôveruje 53 % ľudí, to neznamená podľa matematickej logiky, že má nadpolovičnú dôveru.

Ďakujem pekne. No, Milan, mne je veľmi ľúto, že máme v Národnej rade aj duševných mrzákov ako pán Blaha, lebo to, čo tento človek dokáže zo seba vypustiť, tak mu ten heroín, fakt s ním preháňa, alebo ja už neviem.
Ale k tomu, čo si vravel, veľakrát si spomenul vo svojom prejave slovo dôvera.
Totižto, páni kolegovia z vládnej strany SMER, ono dôvera je to, čo je najpodstatnejšie pre voliča, a ja hovorím chvalabohu, pre vás bohužiaľ. Vládna strana SMER tú dôveru stráca. Môžte robiť čokoľvek, môžte mať akékoľvek čísla, môžte mať akékoľvek skvelé nápady a sociálne balíčky, ale aj voľby do VÚC ukázali, že tú dôveru strácate. A vy veľmi dobre viete, že je to tak. Tá dôvera je to, čo sa absolútne vytratilo vo vzťahu k vám u týchto voličov. A ja neviem, či vy si to neuvedomujete, ale, bohužiaľ, aj pán minister vnútra Kaliňák je tým symbolom nedôvery voličov voči vašej strane.
Ale som rád, že Milan spomenul všetky tie čísla, pretože tie čísla sú dôvodom, prečo tú dôveru strácate, najmä tie čísla, a dúfam, že aj pán predseda vlády v tejto chvíli niekde sediaci si pozrel tvoje vystúpenie a možno si uvedomí, že tie čísla sú naozaj alarmujúce.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, tak sme si tu za tých takmer osem hodín vypočuli dvakrát, ako nakydal premiér na opozíciu, potom trikrát ako minister vnútra nakydal na opozíciu, vypočuli sme si tiež, ako niektorí poslanci opozície mu to vrátili. A ja sa vás tak chcem opýtať, kto vyhral? To ja neviem, kto vyhral, ale som si istý, že viem, kto prehral. A prehrali ľudia, ktorí sa na to pozerajú. Tí ľudia, ktorí by z politiky mali niečo mať. A tých ľudí absolútne nezaujíma, ako si tu nakladáte jeden na druhého, najmä teda premiér a minister vnútra, pretože to je nechutné, a to už ľudia počuli 286-krát a myslím, že každý na ministra vnútra alebo premiéra Fica má svoj názor dávno vytvorený.
Pozrime sa na to, o čom sa tu máme baviť, a to je ministerstvo vnútra a jeho fungovanie. Sú dve kľúčové oblasti, kde ľudia v tomto štáte potrebujú pomôcť.
Prvá oblasť je sociálna, tam máme ministerstvo financií, ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré tu máme nato, aby ľudia, ktorí majú nejaké ťažkosti, aby sme im pomohli. Ja si myslím, že nato sme v parlamente, aspoň my za našu stranu sme tu preto, lebo takouto formou chceme pomôcť čo najviac ľuďom.
Ale druhý taký rezort, kde sa dá veľmi pomôcť ľuďom, je rezort ministerstva vnútra. Prečo? Aj normálnemu, bežnému, slušnému človeku sa stane, že ho niekto podvedie, že ho niekto okradne a on sa chce dovolať spravodlivosti, aspoň elementárnej spravodlivosti, a očakáva od polície alebo od rezortu ministerstva vnútra, že mu pomôže. Ale nato, aby mu rezort ministerstva vnútra mohol pomôcť, musí mať k tomuto rezortu aspoň elementárnu dôveru. Elementárnu dôveru v to, že to má zmysel.
Ako zachádza s dôverou táto vláda? Nekšeftuje trochu s dôverou ľudí, ktorú by mali mať k orgánom štátu? Premiér Fico povedal, že tu nepadlo ani jediné číslo, ktoré by spochybnilo akúkoľvek záležitosť týkajúcu sa ministerstva vnútra, a už vôbec nie žiadne číslo, ktoré by spochybnilo geniálne fungovanie slovenskej ekonomiky. A vraj toto odvolávanie ministra vnútra robíme iba kvôli tomu, aby sme prekryli ten fantastický ekonomický úspech, ktorý Slovensko zažíva.
Tak ja budem hovoriť iba čísla. Ja mám rád fakty, logiku a zdravý sedliacky rozum. A chcel by som začať jedným číslom, ktoré sa nachádza v návrhu na odvolanie pána ministra vnútra Kaliňáka a ktoré popritom vymenovaní všetkých možných čísiel nejako opomenul povedať. Ja by som mu ho chcel pripomenúť, zapamätajte si to číslo, je to číslo 53.
Chcem sa opýtať vás aj občanov Slovenskej republiky, čo si myslíte, koľko percent občanov nedôveruje polícii Slovenskej republiky pod vedením ministra Kaliňáka? Je to 53 %, väčšina ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Pán minister Kaliňák tu poúčal jedného opozičného kolegu, že si nevie spočítať, koľko je 1 plus 2, že sú to 3. Tak ja sa chcem opýtať pána ministra, hovoril tu totiž, že podľa prieskumov dôveruje slovenskej polícii nad 50 % ľudí. Ale pred mesiacom urobil Eurostat, to znamená Európsky štatistický úrad, prieskum, kde jasne hovorí, že nieže dôveruje väčšina slovenskej polícii, nedôveruje, 53 % slovenských občanov nedôveruje polícii. A viete, v ktorých štátoch Európskej únie nedôveruje ešte viac občanov ako na Slovensku?
Ani v jednom, pán poslanec, ani v jednom. Ale dobre, že ste spomenuli Českú republiku, tam dôveruje polícii 66 % ľudí. U nás 53 % nedôveruje. V Chorvátsku 55 % ľudí dôveruje, u nás 53 % nedôveruje. V Poľsku 54 % ľudí dôveruje polícii, u nás 53 % nedôveruje. A môžme spomenúť aj Maďarsko, tam dôveruje polícii 67 % ľudí, ale u nás 53 % nedôveruje polícii.
Aká je pravdepodobnosť, že človek, ktorý potrebuje pomôcť, sa obráti na slovenskú políciu, ak proste väčšina ľudí nemá v ňu ani elementárnu dôveru?
Aby som išiel ešte ďalej, aby sme si nemysleli, že to je nejaká odchýlka od normy, tak skúsim povedať jeden bizarný príklad. Albánsko. V Albánsku dôveruje polícii 54 % a u nás 53 % nedôveruje. Máme najmenej dôveryhodnú políciu v celej Európskej únii. Iba v Macedónsku nedôveruje polícii ešte viacej ľudí ako u nás, a to je štát mimo EÚ.
Čo je horšie, dámy a páni, poviem druhé číslo. V poslednom období, čo si myslíte, táto dôvera v políciu sa zlepšila alebo zhoršila? Za posledný rok mínus 3 %. To sú, dámy a páni, čísla. Pán premiér chcel čísla, tu ich má.
A to nie je prekáračka, či ja si myslím, že niekto niečo ukradol, alebo niekto si myslí, že niekto z opozície niečo ukradol. Toto hovoria ľudia, lebo kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. To neni, že si niekto z nás niečo vymyslí, nejaký dojem, 53 % ľudí na Slovensku nedôveruje slovenskej polícii.
Teraz by som chcel povedať druhú vec. Niekto by si mohol povedať, že, no dobre, s tou políciou to pánovi ministrovi vnútra nejde, ale veď tam máme aj štátnu správu. Pán minister vnútra nám tu hovoril o tej koncepcii a reforme ESO, tie klientske centrá ako veľmi pomáhajú ľuďom. Tak som sa pozrel do toho istého prieskumu, koľko percent ľudí na Slovensku dôveruje štátnej správe pod vedením pána ministra Kaliňáka. A predstavte si, 51 % ľudí na Slovensku nedôveruje štátnej správe. Tak ani štátnej správe v tomto štáte väčšina ľudí neverí.
Potom som si pozrel ďalšiu správu Transparency International Slovakia, ktorá si robila vlastný prieskum cez Inštitút pre verejné otázky, koľko percent ľudí na Slovensku by sa nebálo nahlásiť korupciu. A znovu hovorím, že 51 % ľudí by povedalo, že by nenahlásilo korupciu, pretože nedôveruje polícii Slovenskej republiky.
Dámy a páni, to nie je niečo, kde sa naťahujeme, že vy hovoríte jedno, my hovoríme druhé. Toto hovoria ľudia. Ľudia hovoria, že to, čo by tá polícia mala robiť a ministerstvo vnútra malo robiť, pomáhať ľuďom, ktorí tu žijú, aby mali nejakú dôveru v to, že aspoň elementárna spravodlivosť bude nastolená. A teraz ja nehovorím o žiadnych veľkých kauzách, ja hovorím o krádežiach, lúpežiach, podvodoch a ďalších deliktoch, ktorými trpia úplne normálni ľudia. Viac ako polovica ľudí nemá dôveru v ministerstvo vnútra.
Dámy a páni, pán premiér Fico povedal pred pár hodinami v tomto pléne, že celé to robíme iba preto, pretože neexistuje ani jediné ekonomické číslo, ktoré by mohlo spochybniť fantastický úspech, ktorý táto vláda v ekonomickej oblasti dosahuje. Ekonomike sa vraj darí, a preto sa vláde nedá nič vytknúť, preto si vraj vymýšľame takéto zástupné témy. Tak ja by som chcel aj pánovi premiérovi povedať niekoľko čísel, ktoré sú takisto nespochybniteľné, sú verejne známe, sú z Národnej banky Slovenska, z Asociácie exekútorov, z Eurostatu a z ďalších renomovaných inštitúcií.
Na Slovensku máme 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie. To znamená, dámy a páni, že 20 % dospelých ľudí v tomto štáte má exekúcie. Pýtam sa, to je ten ekonomický zázrak? 968-tisíc ľudí, ktorí majú exekúcie, to je podľa premiéra málo, to nie je číslo, ktoré niečo hovorí o tom geniálnom ekonomickom zázraku, 20 % dospelých ľudí.
A mám tu ďalšie číslo. Viac ako 40 % slovenských domácností je zadlžených. Ja sa pýtam, 40 % aké je to číslo? 40 % domácností je zadlžených. To svedčí o nejakom hospodárskom zázraku v tomto štáte, že sa ľudia musia čoraz viac zadlžovať, aby si vôbec uchovali aspoň akú-takú životnú úroveň? Kde tí ľudia pociťujú ten hospodársky zázrak? Však kvôli tým ľuďom by sme tu mali byť. Nie kvôli nejakým číslam o akademickom štatistickom raste. Ale tí ľudia nerastú, majú sa čoraz horšie.
Poviem tretie číslo, dámy a páni, to je čerstvé číslo úplne spred niekoľkých týždňov. Dámy a páni, viete, koľko percent výdavkov slovenské domácnosti financujú z úverov? Skúste si tak tipnúť. Koľko percent výdavkov musia slovenské domácnosti financovať z úverov? 50 %! Takto to stúpa za posledné roky.
My tu máme 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, ďalšie desiatky percent, ktoré sa blížia k tej hrane, že za chvíľu budú mať exekúcie, a vidíme, že 50 % spotreby v tomto štáte, spotreby domácností, je financovaných z úverov. To nie je hospodársky zázrak, to je ekonomická katastrofa.
Ale mám tu ďalšie čísla, ktoré vás možno prekvapia, o tom geniálnom ekonomickom raste Slovenskej republiky. Tak predstavte si, že namiesto toho, aby vláda tým ľuďom pomohla, v návrhu štátneho rozpočtu, o ktorom budeme rokovať o pár dní, znížila dane z príjmu, výber daní z príjmu právnických osôb, čiže firiem, o 700 mil. eur. O 23 % menej peňazí chce od firiem. Ale od ľudí chce vybrať o 370 mil. eur viac. Ja sa pýtam, kde je ten ekonomický zázrak? Kde sa stratil? Ľudí zdierame a žmýkame, firmám uľavujeme.
Potom som si pozrel, prečo to vláda potrebuje takto žmýkať, čo v tomto štáte nefunguje. Tak vám chcem povedať, ako geniálne táto vláda spravuje naše štátne podniky.
- SEPS mal v roku 2015 zisk 73 mil. eur, v roku 2016 to už bolo iba 57 mil., v roku 2017 už iba 28 mil. a v roku 2018 už iba 27 mil. eur. Dámy a páni, to je pokles o 2/3. To je aké hospodárenie? A potom to, čo chýba tu v štátnom podniku, chceme vybrať od ľudí?
- SPP, v roku 2015 hospodársky výsledok 463 mil. a na rok 2018 naplánovaný už iba 300; 136 mil. chýba a tie potom chceme vybrať od ľudí. Toto je ekonomický zázrak?!
- Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom, na budúci rok plánovaný štátny rozpočet o tretinu.
- Štátne lesy, pokles zisku o 20 %.
- Vodohospodárska výstavba, dobre počúvajte, pokles zisku o 80 %. To je zaujímavé číslo. Keď je ekonomika v konjunktúre, že zisk ste naplánovali do štátneho rozpočtu o 80 % nižší a to, čo vám bude chýbať, chcete vybrať od ľudí? To si myslím, že je veľmi zaujímavé číslo.
- Ale nekončím, dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť, pokles zisku v porovnaní s minulým rokom 80 %.
- Slovenská pošta, to je úplný vrchol, pokles zisku o 95 %.
To sú tie čísla o ekonomickom zázraku, ktorý zažívame? Ako potom ľudia majú dôverovať, že im tento štát pomôže, ako majú dôverovať štátnym inštitúciám, že sa domôžu nejakej pomoci, keď tieto štátne inštitúcie na nich kašlú? Potom sa nedivme, že tej spomínanej polícii 53 % ľudí nedôveruje.
Keby pán minister vnútra pochyboval, tak mu môžem ten prieskum z Eurostatu z tohto roku odovzdať. Je to tu na krásnej tabuľke. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Ukazujem ju zďaleka, nikto to nevidí, čiže nie je to porušenie rokovacieho poriadku, 53 % ľudí nedôveruje polícii, 51 % nedôveruje štátnej správe. Je to dosť na to, aby mohli ľudia nedôverovať tomuto rezortu? Stačí to na to, aby sme si oprávnene mohli myslieť, že niečo v tom rezorte vnútra sa nerobí dobre? Skúste sa opýtať tých ľudí, ktorí nás pozerajú.
A ja som presvedčený, že ak dnes budeme hlasovať za odvolanie ministra Kaliňáka, nikto z tých ľudí sa na nás nenahnevá, práve naopak.