Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7.12.2017 o 10:48 hod.

Petra Krištúfková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 16:41 - 16:48 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, tento rozpočet je založený na akomsi mylnom predpoklade, že žijeme v ekonomicky dobrých časoch a naša ekonomika fantasticky šliape. Pánovi ministrovi financií Kažimírovi sa čiastočne podarilo do tejto debaty vtlačiť akýsi dojem, že ono nám to dobre funguje, ale je to, žiaľ, trochu inak.
Pán minister Kažimír vystupuje vecne, snaží sa argumentovať. To iste treba oceniť, ale je to niečo výnimočné? Nemalo by to byť štandardom? Nemal by sa takto správať akýkoľvek minister?
Pán minister Kažimír zvláda svoj rezort. Vie ho manažovať, jeho úradníci poskytujú analýzy, poskytujú fakty, čísla. Aj k tomuto rozpočtu nám poskytli dostatok faktov a štatistík, aby sme sa mohli zodpovedne rozhodnúť. Jeho ministerstvo funguje.
Niektorí moji kolegovia v opozícii to oceňujú. V poriadku, obrazne povedané, pán minister Kažimír vie šoférovať svoje auto. Ale nemalo by to byť štandardom v tomto štáte, že keď si niekto sadne na ministerské kreslo, tak by mal byť schopný to ministerstvo aj manažovať?
Podľa mňa je oveľa podstatnejšie, kam pán minister Kažimír to auto šoféruje. Výsledky slovenskej ekonomiky nás zaujímajú jednak z pohľadu ľudí, ale dá sa na ne pozrieť aj z porovnania s inými krajinami. Môžme sa na to pozerať, že či sa ľudia majú lepšie, a môžme sa pozerať na to, ako sme na tom v porovnaní s inými štátmi.
Dámy a páni, dnes vyšli nové štatistické čísla o tom, ako sa darí našej ekonomike. Tak vám chcem prečítať čísla o raste HDP slovenského a iných krajín, s ktorými sme porovnateľní. To sú tie nové členské krajiny EÚ. Rast slovenskej ekonomiky je na úrovni 3,5 percenta. Je to veľa? Je to málo? Porovnajme sa s tými, s ktorými sa porovnávať vieme. Rast Bulharska 3,9 %, rast Cypru 3,9 %, rast Maďarska 4,1 %, rast Estónska 4,2 %, rast Česka 5 %, Poľsko 5,5 %, Slovinsko 4,9, Lotyšsko 6,2, Malta 7,7, Rumunsko 8,6.
Dámy a páni, čo sa týka nových členských štátov EÚ, sme predposlední. Za nami je iba Litva, aj to iba o desatinku percenta.
Vážené dámy a páni, ja za ekonomický zázrak nepovažujem to, že zatiaľ čo iné štáty zo strednej a východnej Európy, obrazne povedané, fičia po diaľnici stotridsiatkou, minister Kažimír ide deväťdesiatkou po okresnej ceste a všetci sa tvárime, že ideme ako Fittipaldi. V čom je vlastne prínos pána ministra Kažimíra pre slovenskú ekonomiku? Že nejdeme štyridsiatkou alebo že necúvame? Ale v dnešných časoch necúva ani tá grécka ekonomika, ešte aj tá grécka ekonomika rastie.
A teraz sa na to pozrime z pohľadu ľudí, z pohľadu tých, pre ktorých by sme tu mali sedieť a ktorým by sme mali pomáhať. Čo je to za ekonomický rast, ktorý je založený na neustálom zadlžovaní sa ľudí? Slovensko je krajina predlžených ľudí. Dlhy slovenských domácností rastú najviac spomedzi celej Európskej únie. Áno, tu sme absolútne na špici, v zadlžení slovenských domácností. V tom sme absolútne európska špička.
Počas vlády ministra Kažimíra sa zo Slovenska stal štát, s počtom, s najvyšším počtom finančných otrokov, ktorí žijú ledva od výplaty k výplate. Niektorí stíhajú splácať istiny, niektorí už iba úroky. Viem, že sa tieto fakty a čísla nepočúvajú mnohým v tejto sále ľahko, ale ja ich zopakujem, aby sme vedeli, ako na tom ľudia ekonomicky na Slovensku sú.
Po prvé, milión ľudí na Slovensku je exekvovaných, to znamená, že 20 % dospelých ľudí na Slovensku má exekúciu. Každý piaty človek na Slovensku má exekúciu. Po druhé, 40 % slovenských rodín je zadlžených. To znamená, dve z piatich slovenských rodín sú zaťažené úrokmi, pôžičkami, úvermi a tak ďalej. Po tretie, 50 % výdavkov slovenských domácností je financovaných z úverov. Ľudia sa musia zadlžovať, aby vedeli financovať svoju spotrebu.
Dámy a páni, väčšine ľudí sa dnes na Slovensku z ekonomického hľadiska žije zle. To je veľmi smutná ekonomická skutočnosť, ale taká je naša ekonomická realita. A za túto zlú ekonomickú realitu, do ktorej sa každé ráno zobúdzajú milióny ľudí na Slovensku, za to je najviac zodpovedný minister financií pán Kažimír.
Dámy a páni, viem, že sa to niektorým ťažko počúva, ale ak ľudia musia financovať polovicu svojich výdavkov z pôžičiek a úverov, tak to treba konečne povedať nahlas. Čo sa týka tzv. slovenského ekonomického zázraku a ministra Kažimíra, cisár je nahý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2017 15:49 - 15:50 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega Uhrík, na konci ste vraveli o vízii, nejakej vašej vízii, len vo vašom vystúpení som nepostrehol žiadnu vašu víziu, ako vy si predstavujete ten štátny rozpočet. Inak, tie čísla, čo ste povedali, tak to sme si prečítali všetci v tom štátnom rozpočte, čiže to bola len taká sumarizácia nejakých štatistických ukazovateľov štátneho rozpočtu. Ale som veľmi rád, že ste si všimli, že bude výber daní od fyzických osôb vyšší ako od právnických osôb, pretože jednak to bola téma našej tlačovky pred dvomi dňami a Milan Krajniak už to tu niekoľkokrát v pléne spomínal. Čiže som veľmi rád, že pozorne sledujete aj naše vystúpenia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2017 15:39 - 15:39 hod.

Pčolinský Peter
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som tiež privítal do budúcna, keby ste vami nepochopené tlačovky vysvetľovali novinárom Smečka alebo pánovi Bugárovi na samostatnej tlačovke, akože prišlo mi to dosť divné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2017 11:17 - 11:18 hod.

Štarchoň Peter Zobrazit prepis
Páni, srdečná vďaka a budem možno reagovať iba na pána predsedu, ak sa teda neurazí. Môj kolega Milan Krajniak tie veci, ktoré hovorí, hovorí práve preto, že sú najviac problémové. Sú to skutočnosti, ktoré sa dotýkajú predovšetkým ľudí. A kedysi pán premiér povedal, z grafov sa nenajete. Ono je to naozaj pravda. A ak sa máme teda pozrieť na to, prečo sme vlastne tu, tak sme tu hlavne preto, že sa snažíme chrániť predovšetkým práva našich voličov a nielen voličov, ale predovšetkým ich požiadavky, ktoré sa týkajú všeobecne slovenskej verejnosti ako takej a konkrétnych občanov tejto krajiny. To znamená, že za tým, čo hovorí Milan Krajniak, postavím sa za to aj ja a môžeme diskutovať. Každopádne, áno, chápem. Začíname diskutovať už možno teraz takto neverbálne, ale niekedy keď vyberiete konkrétne fakty, tak možno sa bude zdať, že sú vytrhnuté z kontextu, ale nemusia byť. Treba sa pozrieť aj na to cieľové publikum.
Ešte raz vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2017 11:13 - 11:15 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne kolegovi Štarchoňovi za naozaj odborné vystúpenie, vecné. Dokonca aj pán minister uznanlivo kýval hlavou, čiže asi sa mu tiež páčilo, a aj kolega, predseda finančného výboru, sa tiež občas usmieval a uznanlivo kýval hlavou, čiže som rád, že toto vystúpenie sa páčilo.
Mňa tam zaujala jedna vec a myslím, že, pán minister, možno sa mýlim, v januári, februári prídete s novelou zákona o hazarde na online, a toto bude zaujímavá téma, lebo v tom rozpočte, ako kolega mi spomínal, je naplánovaný väčší výber daní z hazardu, niekde okolo 70 mil. eur viac. Ja dúfam, že ministerstvo financií príde aj s návrhom na napr. progresívne zdanenie prevádzkovateľov, podľa napr. výšky obratu, alebo sa tam upravia zábezpeky, nie podľa počtu firiem, ale podľa počtu prevádzok napríklad. A bavíme sa tu o segmente, ktorý je vysoko, vysoko ziskový a sú tam obrovské marže a je tam veľký priestor na to, aby ministerstvo dokázalo podľa mňa ani nie 70 mil. viac vybrať, ale kľudne aj dvoj-, trojnásobok viac. Ten priestor tam určite je. Čiže verím, že toto sa otvorí začiatkom roka, a očakávam veľmi búrlivú debatu, lebo už vidím, jak budú pobehovať lobisti pred parlamentom, v parlamente a bude to naozaj veselá debata.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 10:56 - 11:11 hod.

Štarchoň Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, začnem možno úplne netradične. Pán minister sa tak trošku posťažoval, že sa tu málo chváli zo strany opozície, tak som si povedal, že ho pochválim. A naozaj, vôbec nie ironicky, myslím to naozaj úprimne, pretože nie je jednoduché rešpektovať všetky požiadavky predovšetkým zo strany koaličných partnerov, nie je jednoduché možno tie optimistické východiská v oblasti makroekonomických parametrov pretransformovať do tej podoby, aby všetky hladné krky a natiahnuté ruky získali to, čo chcú. Znamená, že tá istá forma lavírovania, ktorú pán minister musí zvoliť, je naozaj úctyhodná a dokázal pri tom využiť nielen pragmatický prístup, ale prakticky aj svoje plné kompetencie a znalosti. Znamená, že v danom kontexte pána ministra naozaj chválim.
Po tom, čo sa tu udialo možno v stredu, keď pre zmenu pán premiér opozícii niekoľkokrát zdôraznil, aby sme vyhrali voľby a potom znovu môžeme začať pre zmenu aj my robiť všetko, tak ako to robí doterajšia koalícia, tak si myslím, že asi nemôžeme od pána ministra očakávať, že jednotlivé návrhy, ktoré sa týkajú zmien v rámci rozpočtových kapitol zo strany opozičných politických subjektov, ktoré tu sú predkladané, by mohli byť nejakým spôsobom rešpektované. Tak isto nemôžeme ani očakávať, že niektoré záležitosti, ktoré sa týkajú samotnej metodiky spracovania predkladaného návrhu rozpočtu verejnej správy, by mohli byť nejakým spôsobom reflektované. Napriek tomu však treba oceniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým konceptu Value for money alebo teda Hodnota za peniaze, a to, že postupne jednotlivé kapitoly sa rozširujú a tak už sú predmetom posudzovania aj v oblasti vzdelávania, práce, sociálnych vecí, životného prostredia. Toto všetko je možné naozaj vysoko pozitívne hodnotiť.
Čo však na druhej strane sa možno pozabúda, tak je jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Všetci hovoríme o tom, aké tu máme obdobie hospodárskej konjunktúry, o tom, akým spôsobom si môžeme dovoliť možno v rámci výdavkov dovoliť viac, ale ten dôraz zo strany nielen ministerstva, ale v podstate celej tejto vládnej koalície je sústreďovať pozornosť predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. A tak sa stalo, ja som si našiel jeden taký vcelku zaujímavý údaj, ktorý tu možno, ak si dobre pamätám, ešte neodznel, je, že pred desiatimi rokmi tvorili celkové verejné príjmy 34 % hrubého domáceho produktu, minulý rok to už bolo 39 percent. Je to teda taká zvláštna, paradoxná informácia, lebo vo svojej podstate tie nominálne príjmy naozaj narastajú, tak isto ako aj nominálne výdavky, ale čo je ešte najhoršie, tak keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tešíme z toho, že sa nám znižuje zadlženie, tak vždy sa spomína iba percentuálne vyjadrenie, ale na to nominálne nikto nemyslí.
Každopádne, ak by som mal byť v kontexte toho, čo pán premiér povedal v stredu, vyhrajte voľby, môžete všetko, tak tu nejdem ani vystupovať, pretože by to nedávalo žiaden zmysel. Žiadny rešpekt zo strany koaličných partnerov voči opozícii tu nie je, teda česť možno výnimkám. Ak by to totižto tak bolo, tak zo strany predovšetkým aj tu už mojich predrečníkov odznelo, dokonca včera aj pán poslanec Heger spomenul jednu skutočnosť, že ak by sa už len konzervoval doterajší, súčasný stav, tak by sme mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a v ďalších rokoch dokonca aj prebytok, čo je vlastne smutné, ale to boli východiská, ku ktorému ministerstvo financií pristúpilo z hľadiska spracovania návrhu rozpočtu. Áno, nemusíme rešpektovať ani svoje vlastné vyhlásenia, ktoré tu boli dané pred dvomi rokmi, ale môžeme si robiť v podstate všetko, lebo veď sme vyhrali voľby, tak prečo nie.
Naozaj pán minister to teda nemá jednoduché a do istej miery si môže dovoliť napriek tomu aj blazeované(?), myslím, že to je pravý výraz, blazeovaný, nad vecou. A ja tiež blazeovanosť využívam a rešpektujem, pretože sú to naozaj isté zreteľa hodné dôvody a je to asi tak, ako to má byť. Dokonca v rámci rozpravy k predkladaného návrhu rozpočtu, ktorá prebiehala vo výbore pre financie a rozpočet, pán minister dokonca hneď povedal a predikoval, že väčšina poslancov zo strany koaličných; pardon, opozičných partnerov bude vychádzať predovšetkým z analytického dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa tak naozaj dialo. A z toho dôvodu som si povedal, že tak isto nemá význam venovať sa tejto problematike ešte viac a vyťahovať možno niektoré konkrétne čísla. Napriek tomu by som však predsa len niektoré skutočnosti, hlavne čo sa týka metodiky, povedal a vzniesol menšie výhrady.
Tie výhrady vyplývajú aj z toho, ako bol rozpočtovaný rok 2017, keďže vo viacerých kapitolách bola rozpočtovaná nula, následne však už boli vykazované výdavky vo výškach rádovo niekoľkých desiatok či stoviek tisícov eur, či dokonca miliónov oproti odhadovaným skutočnostiam. Prečo to spomínam? Áno, boli nejaké cukríky a nejaké nepredvídané výdavky, ale jednoducho táto skutočnosť ovplyvňuje aj jednotlivé kapitoly, ktoré aktuálne sú rozpočtované na budúci rok nulou, a do istej miery tu môže dochádzať ku skresľovaniu reálnych nákladov, respektíve reálnych výdavkov jednotlivých vybraných kapitol.
Ja si dovolím, nebudem teraz zabíjať veľa času, ale dovolím si vybrať možno len takú zvláštnu vec, rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná nula. Nuž očakávaná skutočnosť aktuálne je 24 339 269 eur. A opäť, keď sa pozrieme na návrh na rok 2018, máme tu jednu veľkú nulu. Keby to bolo len jeden jediný príklad alebo jeden jediný krát, tak by som sa nad tým ani nepozastavil, ale takýchto jednotlivých častí – či už z hľadiska roku 2017, alebo aj ďalších období do budúcnosti – tu máme možnosť vidieť viacero.
Ale čo ma skutočne pobavilo, tak to boli v podstate informácie v prípade kapitoly SK Press 2016. Na rok 2017 bola rozpočtovaná nula a očakávaná skutočnosť bude viac ako 3,5 mil. eur. Takýchto príkladov sme tam mali, samozrejme, že viacero. Ja teraz nejdem kritizovať, áno, je to metodika, ktorú ste zvolili, máte na to plné kompetencie, plné právo, ale jednoducho čo by sa možno dalo zmeniť, je, že niektoré skutočnosti by boli reálne vysvetlené priamo v návrhu rozpočtu a nie potom sa na ne pýtať a dožadovať dodatočné informácie. Každopádne aj možno vďaka takýmto skutočnostiam sa nám stane to, že predpokladaný schodok rozpočtu verejnej správy za rok 2017 bude vyšší o 300 mil. eur a v podstate čo bude predstavovať rádovo cez 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Potom sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré by sa dali vybrať, a opäť, nejdem kritizovať, dovolím si len poznamenať nejaké také hlavné výhrady alebo výčitky, pretože samotný návrh neráta s niektorými navrhovanými zmenami. Ja som sa zhodou okolností priamo pýtal, ako je to s predpokladaným zdanením hazardných hier, kde bol naozaj neuveriteľne vysoký medziročný skok a takýchto skokov tam bolo viacero. A čo sa všeobecne týka tých hlavných rozdielov, ktoré by mali byť spomenuté, tak boli predovšetkým v oblasti odvodových úľav pre dôchodcov či zavedenia alebo teda konzekvencií vyplývajúcich zo zavedenia trinástych, štrnástych platov alebo rušenie daňových licencií.
Ja viem, pán minister, vám sa to nepáči, ale zas naopak, ja som veľmi šťastný, že SNS zatlačila, aby sa daňové licencie zrušili. Každopádne tu môžeme o tom polemizovať, ale sú tu možno potom aj ďalšie oblasti, ktoré prinášajú nejaké zmeny a nejakým spôsobom nie sú bližšie rozpracované, hlavne v oblasti vplyvov minimálnej mzdy, predovšetkým v oblasti príjmových kapitol.
Ďalej, hazardné hry som tu spomínal, ale možno tu nerezonovala ďalšia vec. Riešili sme odvody poistného takto prednedávnom, len prišiel tu, myslím, že pán predseda výboru, pán poslanec Kamenický dokonca urobil jeden pozmeňovací návrh, ale ten 8-percentný odvod sa týkal v podstate len novouzatvorených poistných zmlúv, no keď teda neprešiel štandardný prístup, tak možno vytvoríme nejaký nový zákon, ktorý sa bude týkať spotrebnej dane z poistného. To znamená, že opäť je nejaká predstava, ktorú tu má ministerstvo financií, respektíve samotná vláda, ale explicitne nebola odkomunikovaná a môžeme sa pýtať, čo je vlastne za tým. Sú tu ale aj ďalšie oblasti, hlavné možno také výčitky typu zvýšenie poplatku za skladovanie núdzových zásob ropy alebo veci, ktoré tu spomínala možno aj moja kolegyňa pred chvíľou, podpora mobility pracovnej sily, to budú výdavky, ktoré naozaj ešte môžu byť vcelku zaujímavé, pokiaľ ich zoberieme kumulatívne a nie jednotlivo.
Ďalšia taká možno výhrada, ktorá sa týka samotnej metodiky, tú výhradu vniesla v podstate aj tá analytická správa rozpočtovej rady, sa týka podhodnotenia výdavkov štátneho rozpočtu. Ale vzhľadom na to, že sme mali možnosť vidieť, ako to bolo v roku 2017, tak sa tým už nemusíme ani zaoberať, pretože to isté sa stane aj v roku 2018. Tak sme niečo podhodnotili, tak čo sa stane? Nič sa nestane, presunieme z jednotlivých kapitol alebo využijeme rezervy, ktoré k dispozícii máme.
Každopádne, čo sa týka tých výdavkov štátneho rozpočtu, tak niektoré tie príjmové opatrenia, ako som spomenul, sú stále bez legislatívnej podoby, chýba tam konkrétne kvantifikácia, plus sú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú výdavkov v rezorte obrany, explicitne ktoré podliehajú utajeniu, alebo sú tu v podstate ešte nepredpokladané alebo nevieme ich možno kvantifikovať v tomto čase, výdavky, ktoré sa budú týkať rekapitalizácie dlhodobo stratových štátnych podnikov.
Čo si ešte tak trošku dovolím ani nieže rypnúť, ale len dať do kontextu, tak to je možno vec, ktorá sa týka uvoľnenia dlhovej brzdy. Tam nás totižto koaliční partneri budú veľmi potrebovať, ale pokiaľ budú pristupovať v podstate k jednotlivým návrhom zo strany opozície tak ako doteraz, tak nie som si istý, či aj tí, ktorí sú možno orientovaní do zvyšovania deficitu a práve využitia konjunktúry na oblasť investícií, tak či vôbec aj tí by chceli do takéhoto, s prepáčením, biznisu ísť. Všeobecne ten pôvodný plán mať vyrovnaný rozpočet do roku 2020, nie som si istý, či týmto spôsobom sa podarí vôbec dosiahnuť. No, nepodarí, buďme realisti.
No a čo sa týka samotného nárastu zadlžovania v nominálnych hodnotách, tak treba si uvedomiť, že sa jedná, budúci rok to má prekročiť viac ako 43 mld. eur, nie som si istý, či mám správnu informáciu, ale každopádne tá suma je obrovská. Vždy budem hovoriť, tak ako sa snažíte chrániť v podstate spotrebiteľov pred nadmerným zadlžovaním, prečo to nerobíte aj v prípade samotných vládnych výdavkov? A v tomto kontexte opäť dlhodobá udržateľnosť verejných financií by totižto mohla byť realitou a možno sa ja nebudem opakovať, ale budem opakovať svojich predrečníkov, slovenské verejné financie za istých okolností by boli udržateľné na najbližších 50 rokov.
No a možno už len takú poslednú poznámku, týka sa možno vysokých rezerv vo všeobecnej pokladničnej správe, ktoré taktiež nie sú transparentne vysvetlené. A je tu v podstate aj problematika krytia rizík z rezerv štátneho rozpočtu, tiež tam máme možnosť vidieť veľké medziročné skoky.
Nejdem touto cestou, aby sme sa teraz pýtali, že čo je za tým a podobne, len na záver tohto môjho prejavu alebo teda príhovoru spomeniem takú jednu, resp. dve správy z konca septembra tohto roka. Jednu vydal Bloomberg, neviem, či; možno ste zaregistrovali túto správu, ktorá sa týka prehrievania čínskej ekonomiky a jej realitného trhu, a ďalšia správa vychádzala z Deutsche Bank, ktorá sa týkala predovšetkým situácie a potenciálnych rizík talianskeho bankového trhu ako takého. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že by sme si mohli sadnúť aj nad potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že Slovensko je čisto otvorenou ekonomikou, a spomínam to hlavne aj preto, že stále hovoríme, máme tu konjunktúru a ako je nám dobre, a to isté sme si mysleli aj v roku 2008. A to, čo sa deje na čínskom realitnom trhu, aspoň podľa tej správy, ktorú som mal možnosť vidieť ja, tak je veľmi podobné tomu, čo sa dialo v Spojených štátoch amerických. Tiež v tom čase nikto nepredpokladal, že niečo podobné sa môže stať.
To máte také tie talabove čierne labute, a tá talabova čierna labuť jednoducho vybuchla a dáme si pozor, aby sa nám nestalo niečo podobné, lebo my za to zodpovední nebudeme, ale budeme znášať následky. Otázka je, či budeme mať konkrétne finančné, efektívne nástroje na prípadnú reakciu, ktorá sa bude týkať možno paniky na finančných trhoch, pretože mohli by sme porozmýšľať aj nad tvorbou rezerv, ktoré by mohli byť alokované na konkrétne oblasti, čo v danom návrhu štátneho rozpočtu jednoducho absentuje.
Z mojej strany naozaj všetko a, pán minister, držím palce, lavírujte, buďte pragmatický, buďte blazeovaný a snáď bude dobre. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 10:48 - 10:56 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je práve tým rozpočtom, ktorý sa najviac dotýka ľudí, a sú to čísla, za ktorými sa doslova skrývajú osudy. Potrebujeme, aby sa zvýšil počet narodených detí, aby rodiny mali istoty a aby fungovala sociálna pomoc tak, ako má: rýchlo a efektívne. Preto by som sa rada vyjadrila k tej časti rozpočtu, ktorá sa týka podpory rodiny, čo je našou prioritou hnutia SME RODINA.
Začala by som tým, že vláda skutočne niektoré príspevky zvyšovala, čo sa odzrkadlilo aj v rozpočte, ale musím zároveň konštatovať, že toto navýšenie sa udialo po veľmi dlhej dobe a nie vo výške, ktorá by reflektovala na realitu. Hovorím o rodičovskom a opatrovateľskom príspevku. Obidva príspevky sú napriek zvýšeniu žalostne nízke. Nehovoriac o situácii matiek bez partnera, čo je, bohužiaľ, veľmi častý jav a všetci dobre o tom vieme. Napriek tomu, že sociálna situácia matiek bez partnera je tu častokrát spomínaná, tak nie je predmetom konštruktívnej diskusie a riešenia zo strany ministerstva. Takže budeme opätovne podávať návrh aj na zvýšenie rodičovského príspevku a uvidíme, ako sa bude vyvíjať sľubované zvýšenie opatrovateľského príspevku, ktorého avizované zvyšovanie je do roku 2020 na úroveň čistej minimálnej mzdy, o čom veľmi pochybujem, že nastane, aj keď by som si to veľmi želala.
Máme tu ešte jedno alarmujúce číslo, ktoré je dôkazom okamžitej potreby zvýšiť príspevok na opatrovanie a je vysvedčením tejto vlády. Za posledných sedem rokov vzrástol počet zdravotne ťažko postihnutých detí v detských domovoch o 50 percent. Práve tento údaj veľmi jasne vypovedá o situácii rodín, do ktorých sa narodí dieťa so zdravotným postihnutím. Je z toho jasné, že rastie počet rodín, ktoré finančne nezvládajú starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím a sú tak fakticky donútené umiestniť vlastné deti do zariadení. Navyše sa veľmi často stáva, že jeden z rodičov nezvládne situáciu a z rodiny, kde je dieťa so zdravotným postihnutím, odchádza. Ako to má zvládnuť osamelý rodič odkázaný iba sám na seba, na to nikto odpoveď nemá. A pýtam sa, či poskytneme riešenie my poslanci. Čísla jasne hovoria o tom, že ťažko zdravotne postihnuté dieťa v ústavnej starostlivosti stojí štát omnoho viac, ako keď žije vo vlastnej rodine, nehovoriac o tom, ako silno ho zasiahne odlúčenie od rodiny a vytrhnutie z prostredia, na ktoré je citovo naviazané.
Čo sa týka zamestnanosti, v návrhu rozpočtu sa ďalej dozvedáme, že na budúci rok sa pripravujú nové opatrenia. Vítame zvýšenie príplatku za nočnú prácu a prácu vo sviatok a cez víkend, ale je to dôkazom, že aj opozičné návrhy môžu byť inšpiratívne. Na druhej strane príspevky, ktoré sa týkajú dochádzania a presťahovania sa za prácou, sú podľa môjho názoru diskutabilné. Príspevok na presťahovanie sa za prácou sa môže navýšiť až do sumy 4-tisíc eur. Ale povedzte mi, ktorý by z vás s celou rodinou sa presťahovali za prácou, zmenili si trvalé bydlisko, manželka by musela hľadať inú prácu, deti by museli zmeniť školu, a to na dobu dvanástich mesiacov, pretože dnes je trend dávať zamestnancom nástupné zmluvy na dobu určitú, čo je jeden rok. Z môjho pohľadu toto opatrenie nič nerieši. A tiež si myslím, že je tu namieste otázka, či by sa tieto financie, ktoré boli vyčlenené na tento účel, to je 4,5 mil. eur, nemali radšej použiť napríklad pre rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Rozpočet na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhuje pre rok 2018 o 8,79 % vyšší, ale je to len preto, že je v ňom už zohľadnená valorizácia a zvýšenie príspevku na opatrovanie.
Z návrhu štátneho rozpočtu sa dozvedáme, že na rozvoj starostlivosti o deti do troch rokov sa napríklad uvažuje o flexibilnom poberaní rodičovského príspevku. Budeme veľmi pozorne sledovať tento návrh. V žiadnom prípade nesúhlasíme, aby sa za flexibilným rodičovským príspevkom náhodou neskrývala diskriminácia matiek, ktoré budú chcieť zostať s deťmi do troch rokov doma. Rozpočtovaná suma na rodičovský príspevok na budúci rok odzrkadľuje prvé priame zvýšenie po rokoch o 10 eur, ktoré prišlo však neskoro, takže nestihlo zareagovať na realitu. Takže budeme opätovne navrhovať jeho zvýšenie.
Ďalší údaj v rozpočte, prídavok na dieťa. Ten je už roky vo výške 23,50 eur. Na budúci rok je na neho vyčlenených opäť menej financií a dôvodom je pokles počtu nezaopatrených detí. Takže mám otázku: Prečo sa nezaoberáme zvýšením aj prídavku na dieťa, ak klesá počet detí a tým aj poberateľov tohto príspevku? Veľmi dobre vieme, že výška prídavku na dieťa je na Slovensku smiešne nízka.
Ďalší údaj, pri ktorom sa chcem zastaviť, je náhradné výživné. V budúcom roku klesne suma na jeho vyplácanie takmer o 15 percent. Samozrejme, že realita nám ukazuje, že je to z dôvodu zle nastaveného zákona, ktorý znemožňuje, komplikuje a nepomáha. Ja sama som podávala návrh na úpravu zákona o náhradnom výživnom, takže konštatujem, že tieto čísla sú výsmechom pre osamelých rodičov. Je škoda, že v rozpočte na rok 2018 neboli akceptované mnohé z dobrých návrhov opozičných, a pritom často ani nemali dopad na štátny rozpočet. Mohli sme byť oveľa ďalej v tak dôležitej oblasti, ako je podpora pre rodiny. Predložený rozpočet opäť nič nehovorí o ucelenej koncepcii pre podporu rodín, nevytvára systém, o ktorý by sa mohli v každej etape svojho života a v každej situácii oprieť, iba hasí tam, kde je to neúnosné. Z týchto dôvodov návrh rozpočtu nepodporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2017 9:56 - 9:58 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, tiež to neberte osobne, však viete, že ja vás mám celkom rád, dá sa s vami normálne baviť, ale čo čakáte, že vás budeme chváliť, opozícia? Však jasné, že budeme kritizovať, jasné, že sa budeme sťažovať, jasné, že budeme poukazovať na to, že to nie je zlé. Však hádam nečakáte, že vás budeme chváliť? To je jedna vec.
A druhá vec. No, spomínali ste tu, že Kauflandy a reťazce a neviem čo. A čo s tým nič nerobíte? Od roku 2004, odkedy sme v tej Európskej únii, ktorá za to všetko môže, to je 14 rokov, 13 rokov, veď 10 rokov vládnete vy, vaša strana! Desať rokov posledných vládnete vy! Od 2012 až 2016 ste vládli sami, úplne sami, mohli ste robiť, čo len chcete a čo ste urobili? Za tie štyri roky dokopy nič a pred voľbami ste prišli s nejakými sociálnymi balíčkami. Veď ako, vy máte tú moc, nie opozícia, vy máte tú moc, ak vám vadí nejaký agrobarón, ak vám vadí nastavenie, aké je, ak viete, že v tých Kauflandoch a v Tescách a neviem kde sa tam predáva sajrajt, treťotriedny tovar, ktorý v západnej Európe vyhadzujú, ale u nás sa to predáva veselo, veď s tým niečo urobte! Veď vy vládnete, nie my, vy vládnete.
Čiže ja by som skôr privítal, že keď, nebuďte prekvapený, že keď sa niekto postaví a vás kritizuje, veď je to normálne, veď je to štandardná opozično-koaličná politika, hej? Ale nevyhovárajte sa na neviem čo, na reťaze, nevyhovárajte sa na Kaníka, že, preboha, však Kaník, ja už ani neviem, že ten chlap existuje, to je úplná mŕtvola politická, ale ešte stále vy máte tendenciu sa vyhovárať na obdobia Dzurindových vlád a Radičovej vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 16:50 - 16:51 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec Kamenický, máte pravdu a trvám na tom, že mňa absolútne nezaujíma, či je deficit štátneho rozpočtu 0,88 % HDP alebo 0,83 % HDP. A viete prečo? Lebo ma asi stokrát viac zaujíma, aký je deficit slovenských rodín, konkrétnych slovenských ľudí, z ktorých 20 % má exekúcie, 40 % je predlžených a 50 % ich výdavkov musia financovať prostredníctvom úverov a pôžičiek. To ma zaujíma asi tak stokrát viac. Lenže v tomto návrhu štátneho rozpočtu som si neprečítal ani jediné opatrenie, ktoré má týmto ľuďom konkrétne pomôcť. A ja verím, že tým ľuďom musíme pomôcť, aj keby ten deficit nebol 0,88 %, ale 0,89 % HDP. O tom som hovoril.
Pán poslanec Galek a pán poslanec Heger, no v niektorých veciach sa asi nezhodneme, ja teda som rozhodne menej ekonomicky liberál ako vy, ale oceňujem to, že naša debata, aj keď niekedy, povedal by som, argumentačne protikladná, je vecná a myslím, že určite nejaké riešenie by sme našli také, aby sa pomohlo aj ľuďom a aj aby vaša viera v princípy liberálnej ekonómie nemusela byť úplne narušená.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2017 16:24 - 16:43 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážení štyria vládni poslanci, vážené dámy a páni z opozície. Prekvapilo ma, pán kolega Heger, že ste povedali, že nebudete tento rozpočet veľmi kritizovať, lebo veď pán minister sa snaží. Ja si myslím, že z pohľadu ľudí nie je podstatné, či sa pán minister snaží, ale aký výsledok nám prináša. A ja musím povedať, že tento štátny rozpočet na rok 2018 je z nášho pohľadu a z pohľadu ľudí, ktorých sa snažíme zastupovať, antisociálny. Je to katastrofa. Tento rozpočet pomáha bohatým ľuďom, pomáha bohatým firmám, a nielenže nepomáha normálnym ľuďom, ale chce od nich žmýkať ešte viac a viac peňazí.
Ja neviem, mne sa rozum zastával, keď som tu počul hovoriť niektorých ľudí, že, že žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Tak potom ma, musím povedať, kolegovia a kolegyne, že neviem, kde žijete, ak máte pocit, že na Slovensku žijeme v dobrých ekonomických časoch. Je to len veľká marketingová sociálna lož, to, čo sa snaží rozprávať, ako tu žijeme v ekonomicky dobrých časoch. Áno, je tu pár jednotlivcov v tomto štáte, možno niekoľko tisíc ľudí, ktorí žijú v ekonomicky veľmi dobrých časoch. Ale povedzme si, pán minister, ja poviem ešte oveľa ostrejšie a kritickejšie veci, takže nemusíte reagovať hneď, kľudne, budete mať dosť príležitostí.
A budem hovoriť fakty. Deväťstošesťdesiatosem tisíc ľudí na Slovensku má exekúcie, z toho viac ako pol milióna ľudí má viac ako jednu exekúciu a 107-tisíc ľudí má viac ako sedem exekúcií. Dámy a páni, 20 % ľudí na Slovensku v dospelom veku teda rozhodne nežije ekonomicky dobré časy.
Po druhé, 40 % slovenských domácností je predlžených, časť týchto domácností ešte nie je exekvovaná, ale veľmi blízko a rýchlo sa k tomu blížia. Aj títo ľudia žijú ekonomické dobré časy?
Po tretie, 50 % spotreby slovenských domácností je dnes, dámy a páni, financovaných z úverov a pôžičiek. Polovica výdavkov slovenských domácností je financovaných z pôžičiek. A my sa tu tvárime, že žijeme ekonomicky dobré časy? Nemalo by to byť snáď tak, že ak žijeme ekonomicky dobré časy, že aspoň 90 % ľudí sa má dariť čoraz lepšie a lepšie? Ale veľkej väčšine ľudí na Slovensku sa darí čoraz horšie a horšie, pretože sa musia stále a stále viac a viac zadlžovať.
Ako to rieši vláda? Čo si o tomto prečítame v štátnom rozpočte? Prečítame si to, že vláda chce od ľudí vyžmýkať ešte viac peňazí na dani z príjmov fyzických osôb. V roku 2015 výber dane 2,16 mld., v roku 2016 2,38 mld., v 2017 chce vláda vybrať 2,56 mld. a v roku 2018, o tom dnes rokujeme, chce vybrať 2,75 mld. eur na dani z príjmu fyzických osôb, čiže od ľudí.
Ako sú na tom firmy, keď žijeme v tom ekonomickom zázraku? Tak snáď aj firmám sa darí. Ale nie, v 2016 – 3,19 mld., v 2017 – 2,61 mld. a v 2018 už chce vláda od firiem iba 2,47 miliardy. Takže aby som to zhrnul, v porovnaní budúceho roka, o ktorom rokujeme, a minulého roka, kde už máme presné čísla, chce vláda od firiem vybrať o 23 % menej peňazí, čiže o 700 mil. eur.
A čo ľudia, ktorým by sme mali pomáhať? Od nich chce vláda vybrať o 16 % viac, čiže o 370 mil. eur viac peňazí.
Jaké dobré časy tu žijeme? Pre niektoré firmy, najmä tie bohaté, určite fantastické časy. Ale pre normálnych ľudí, ktorí sa živia buď drobným podnikaním, alebo tým, že pracujú za mzdu? To teda nie sú dobré časy. Mimochodom, prvýkrát po niekoľkých rokoch ma vláda rozpočet naplánovaný tak, že chce od ľudí na dani z príjmu vybrať viacej peňazí ako na dani z príjmu z firiem. Aj v budúcom roku, teda myslím v tom 2019., to má naplánované takto.
Pán poslanec Baláž z vládnej koalície mi dnes povedal v debate v Slovenskom rozhlase, že čo to kritizujem, veď to je predsa logické, keď je čím ďalej tým viac ľudí zamestnaných, tak je logické, že od nich vyberie vláda viacej peňazí ako od firiem. Ja sa pýtam, kde je v tom logika? Tí ľudia, ktorých je zamestnaných, chvalabohu, čoraz viac a viac, oni sú zamestnaní vo vzduchoprázdne? Veď tých snáď zamestnávajú tie firmy slovenské, od ktorých chce vláda vybrať čoraz menej a menej peňazí. Toto je sociálna politika? Takto chceme pomáhať ľuďom na Slovensku?
Vážení občania, ja by som to zhrnul, táto antisociálna vláda to má naplánované takto na budúci rok: Od ľudí vyžmýkame o 370 mil. eur viac, od firiem o 700 mil. menej. Ja som za to, aby sme pomohli aj firmám, domácim malým a stredným podnikateľom. Pomôžme im, znížme im dane a odvody! Ale prečo kašleme na ľudí? Oni si nezaslúžia znížiť dane a odvody? Prečo od nich chceme vyžmýkavať čoraz viac a viac? Práve teraz, keď aj oni si majú právo užiť aspoň trochu, malé percento z toho ekonomického rastu?
Dámy a páni, trochu ma mrzí, že vy sa tu bavíte medzi sebou o tom, že či deficit má byť 0,88 % alebo 0,74 alebo 0,686 percenta. To sú nepodstatné veci. Z pohľadu ľudí sú to absolútne nepodstatné veci. My sa tu bavíme, že či na vedu a výskum má ísť 1,2 % HDP alebo 1,23 % HDP. Medzi nami, nie je to jedno? Však aj tak sa tie peniaze, ktoré idú na vedu a výskum, rozkradnú rovnako, ako sme to v lete videli v známej eurofondovej výzve na ministerstve školstva. Bavme sa o podstatných veciach, o takých, ktoré v súvislosti s rozpočtom zaujímajú ľudí, o tom, čo im môže pomôcť.
Podľa mňa by sme mali pomáhať ľuďom tak, aby to pocítili oni na svojom každom mesačnom rozpočte, že sa majú lepšie. A viete, čo je pre tých ľudí podstatné? Koľko im chce vláda vziať na daniach a koľko im chce dať, čo za to dostanú.
Ten štátny rozpočet na rok 2018 a ten prístup vlády mi pripomína asi toto, že vláda na daniach v noci vykradne ľuďom pivnicu a potom ráno pán premiér zazvoní a vráti ľuďom ukradnuté zemiaky. Ale ten bicykel si nechá. A za to mu majú ľudia poďakovať, že máme tak fantasticky sociálneho premiéra?
To sú tie sociálne balíčky, dámy a páni. Najskôr z ľudí vyrobia sociálne prípady a potom im hodia nejaké omrvinky naspäť.
Chcel by som ľuďom povedať, že konečne po rokoch je tu v parlamente nejaká politická strana, ktorá sa na to bude pozerať z pohľadu ľudí a nie z pohľadu nejakých štátnych inštitúcií, či majú taký alebo onaký rozpočet, alebo z pohľadu toho, či sa tu darí nejakým energetickým monopolom alebo veľkým firmám. Z pohľadu normálnych domácich ľudí, ktorí sú buď zamestnaní, alebo sú malí alebo strední podnikatelia. Lebo na tých nám záleží.
Viete, ako by sme vypracovávali rozpočet na budúci rok my? Pozerali by sme sa na to normálnym zdravým sedliackym rozumom. Kde môžeme zobrať viac ľudí, aby sme, kde môžeme zobrať viac peňazí, aby sme úplne normálnym ľuďom mohli pomôcť? Takto sme sa pozreli aj na tento štátny rozpočet a zistili sme také zaujímavé miesto, kde sa peniaze akosi strácajú. Ale kde by tie peniaze mali byť v čase ekonomického zázraku? A viete kde sa strácajú tie peniaze? V štátnych podnikoch, ktoré na 100 % spravuje táto vláda.
Pozrime si SPP. Plánovaný hospodársky výsledok a dosiahnutý v roku 2015 bol 463 mil. eur. Ale odvtedy neviem o tom, že by sa prehĺbila kríza, práve naopak, hovoríme o tom, že rastieme. Ale na rok 2018 máme naplánované už iba 300 miliónov. Ja sa pýtam, čo to je, pokles zisku o tretinu? Ako tá vláda hospodári v štátnom podniku? Ako je možné, že celej ekonomike sa darí, ale v SPP máme ekonomickú katastrofu?! SPP podniká v nejakom inom ekonomickom vesmíre? Slovenská energetická prenosová sústava, v roku 2015 hospodársky výsledok 73 mil., v 2016 – 57 mil., v 2017 naplánovaných 28 mil., ale v 2018. už iba 27, pokles zisku o dve tretiny. To vládou spravovaný SEPS žije v inom ekonomickom vesmíre, on žije v ekonomickej kríze a my tu žijeme v ekonomickej prosperite? Ako vláda plánuje ten štátny rozpočet? Jadrová vyraďovacia spoločnosť v porovnaní rokov 2016 a 2018, pokles zisku o tretinu. Javí sa ekonomická katastrofa, ale inak v štáte sa všetci máme fasa? Národohospodárska výstavba v porovnanie rokov 2018 a 2017, naplánovaný pokles zisku o 80 percent. Národná diaľničná spoločnosť, porovnanie rokov 2018 a 2016, pokles zisku o 80 percent. Slovenská pošta, porovnanie minulého roku a budúceho roku, naplánovaný pokles zisku o 95 percent. To je fantastické, to je fantastické hospodárenie s našimi peniazmi.
A potom tie peniaze, ktoré tu chýbajú, chceme vybrať na vyšších daniach od ľudí. Je toto normálne? V čase ekonomického rastu, keď by sme mali brať peniaze od tých firiem, ktorým sa darí, tým ich necháme, nech ich minú ale od ľudí vyžmýkame, čo sa dá, lebo oni sa nevedia brániť. Len v štyroch štátnych podnikoch SPP, SEPS, NDS a JAVIS je naplánovaný pokles zisku v budúcom roku v porovnaní s minulými rokmi 223 mil. eur. To by nemohli tí štátni manažéri pracovať lepšie a potom by sme nemuseli od ľudí vyberať o 370 mil. viac? Jaké je to hospodárenie, čo sa na tomto dá pochváliť?
Dámy a páni, v mene tých 20 % ľudí, ktorí majú exekúcie, v mene tých 40 % ľudí, ktorých domácností sú predlžené, a v mene tých rodín, ktoré musia na 50 % financovať svoju spotrebu z pôžičiek a spotrebných úverov, vás vyzývam, dajte preč ruky daňovákov od ľudí, od ľudí, malých a stredných podnikateľov! Pošlite ich do štátnych firiem, pošlite tam kontrolórov a vyberajte dane od štátnych firiem a od veľkých energetických monopolov, bánk, poisťovní, telekomunikačných operátorov! Od tých, ktorí toho zisku majú naozaj dosť. Ale ľudia majú dlhy, nie zisky.
Dámy a páni, viete, prečo je táto vláda absolútne antisociálna? Lebo šetrí presne tam, a chváli sa, že aký je ten deficit fasa, lebo vláda šetrí presne tam, kde sa nemá, šetrí na ľuďoch, šetrí na platoch zdravotných sestier, šetrí na platoch učiteľov, šetrí na platoch štátnych zamestnancov. Ale na energetických monopoloch nešetrí. Ani na štátnych firmách nešetrí. Tam máme rozvojových impulzov len tak-tak.
Poviem vám len príklad, SPP. SPP mal hospodársky výsledok, maržu, ekonomickú maržu za rok 2015 26 %, za rok 2016 37 %, monopol, 37-percentný zisk. V západnej Európe, priemer 5 %, celosvetovo vrátane Burkine Faso 9 percent. Na koho táto vláda myslí? Kto tu má ten ekonomický zázrak? Ekonomické monopoly určite áno. Ale ľudia, kto pomôže tým ľuďom? Na štátnych podnikoch takisto vláda nešetrí, tam je štedrá ako Mikuláš. Pokles zisku o 223 mil. eur, žiadny problém, veď to ľudia vykryjú, veď sa ľudia vyzbierajú. Toto je štátny rozpočet na budúci rok.
Viete, v tom je medzi nami absolútne zásadný rozdiel. Nás, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň energetické monopoly, nás vôbec nezaujíma, akú majú životnú úroveň banky, poisťovne, telekomunikační operátori, ani nás nezaujíma, akú majú životnú úroveň štátni manažéri. Nás zaujíma, kedy konečne z toho tzv. ekonomického zázraku budú mať konečne aj niečo ľudia.
Ukončím to tým, že zopakujem už asi päťdesiatykrát v tomto parlamente, na Slovensku z každoročne vyprodukovaného HDP ide na platy ľudí iba približne 39 % tohto HDP. Darmo sa ekonomike darí, darmo sa bude rozvíjať akokoľvek, väčšinu z toho zisku berú firmy. Päťdesiatjeden percent u nás. Ako je to v Nemecku? V Nemecku je to presne naopak, 51 % ide na platy zamestnancov, 37 % ide na zisk firiem. Kedy to konečne otočíme? Kedy konečne sa začneme pozerať na tie verejné financie z pohľadu ľudí, nie z pohľadu nejakých deficitov, odchýlok, prognóz, štatistických ukazovateľov hovoriacich o nejakých ekonomických číslach, ktoré tých ľudí vôbec nezaujímajú. Ľudí zaujíma, aby mali dobré platy, a k tomu by sme im mali pomôcť. Za nás aspoň hovorím, že my sa vždy budeme pozerať na štátny rozpočet takýmto spôsobom, čo z toho budú mať ľudia. A zatiaľ tu vidíme, že energetické monopoly tu majú eldorádo, ľudia majú dlhy, majú dlhy a musia sa zadlžovať čoraz viac a viac.
Na záver by som chcel povedať ešte jednu poznámku smerujúcu vo všeobecnosti k ekonomickej politike štátu. Ja si myslím, že sú tu tri prístupy, akú ekonomickú politiku štátu môžme robiť. Ten prvý prístup poznáme, to je taký mečiarovsko-ficovský, to je oligarchická ekonomika, kde tých horných desaťtisíc sa má dobre. A keď niečo zostane, odpadne od úst tých horných desaťtisíc, tak tie omrvinky sa rozhádžu ľuďom a povedia sa, že to je sociálny balíček. V skutočnosti tí ľudia na to majú nárok, mali by to dostať. A teraz sa im povie, poďakujte sa nám, dáme vám sociálny balíček. Ale nemýľme sa, kolegyne a kolegovia, nám nepomôže ak sa vrátime k nejakej dzurindovskej liberálnej politike, trh to všetko vyrieši, stačí, keď štát nebude ľuďom kafrať do života. To nám už nepomôže, svet už je ďalej. Na Slovensku sú milióny ľudí, ktorí si nevedia pomôcť sami, ktorým musí pomôcť štát. Exekučnou amnestiou, výrazným znížením daní a odvodov pre ľudí, teda zamestnancov, malých a stredných podnikateľov, domácich. A aby sme na to mali peniaze, musíme oveľa viac, radikálne viac ako dnes zdaniť tie veľké firmy, tie nadnárodné koncerny, ktoré nemôžu odísť zo Slovenska, a to sú energetické monopoly, telekomunikační operátori, banky, poisťovne, pretože tie z našich ľudí žijú. Ony nemôžu odísť a preniesť výrobu preč.
Vždy budeme pristupovať k štátnemu rozpočtu tak, aby sme pomohli ľuďom a aby ľudia cítili, že je tu aspoň elementárna daňová spravodlivosť, aby sa ľuďom uľahčilo a pomohlo. A tí, ktorí majú prebytok, aby z toho bol financovaný štát. Nie z daní jednoduchých ľudí, tak ako je to doteraz, lebo to je najjednoduchšie. Skasnúť malého drobného človeka, ktorý sa nevie brániť, to vie každý, ale skasnúť energetické monopoly, ktoré sa teda vedia brániť veľmi silne, na to asi v tomto štáte zatiaľ nie je odvaha. Ale ja verím, že ju nájdeme.
Ak si myslím v niečom, že by sa zásadne mala líšiť tá budúca vláda od tejto končiacej oligarchickej, tak by to malo byť v tom, že ten rozpočet by sme mali zostavovať vždy striktne z pohľadu ľudí. Najskôr si spočítať, ako sa bude vyvíjať rodinný rozpočet minimálne veľkej väčšiny slovenských domácností a potom rozmýšľajme nad tým, ako zdaníme a koho zdaníme, aby sme ten rodinný rozpočet každej slovenskej rodiny naplnili. Nie mikroekonomický pohľad, ale pohľad zospodu, od ľudí. Toto je tá podstata, čo musíme zmeniť, aby to konečne pocítili aj ľudia.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis