Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať niekoľko slov v súvislosti s predkladaným návrhom zákona, školského zákona.
Ja som už predmetný zákon predkladala na aprílovej schôdzi, ktorý bol síce nielen o logopédoch, ale v tom balíčku boli aj školské uniformy a záležitosti týkajúce sa problematiky osemročných gymnázií. A v súčasnosti na túto novembrovú schôdzu predkladám tento návrh zákona opätovne, teda vystáva logicky otázka, že čo ma k tomu viedlo a čo konkrétne obnáša.
Keďže táto problematika logopédov je veľmi zaujímavá nielen z pohľadu odborníkov, pretože v súčasnosti tú problematiku treba riešiť, ale najmä z pohľadu detí, ktorých sa to týka, ktoré trpia nejakou formou, narušenou formou komunikácie, lebo majú komunikačné problémy, a taktiež aj rodičov, tak som sa rozhodla venovať v súčasnosti na novembrovej schôdzi výlučne pozornosť problematike logopédov. A teda predkladám tento zákon len z hľadiska odstránenia týchto nedostatkov, ktoré v súčasnosti existujú.
Na Slovensku čoraz viac detí trpí nejakou narušenou komunikačnou schopnosťou a napríklad dyslália ako jedna z porúch v podstate znamená to, že dieťa niektoré hlásky nevyslovuje, prípadne ich zle vyslovuje alebo si ich zamieňa. Táto porucha sa nielen z môjho pohľadu ako napríklad rodiča, ktorý má obdobný problém, ale aj z pohľadu iných odborníkov javí byť ako veľmi závažná. Je potrebné ju včas zachytiť, pretože takáto porucha, dyslália, môže aj signalizovať napríklad nejakú formu vývinovej poruchy, môže signalizovať povedzme poruchu sluchu, prípadne nejakú neu..., nejaké iné neurologické ochorenie.
Ak je teda reč dieťaťa niečím nápadná, čiže vykazuje isté nedostatky, mala by byť, malo byť dieťa neodkladne vyšetrené a následne by mala byť zabezpečená nejaká logopedická intervencia. Čiže keď som sa začala o túto problematiku viacej zaujímať a začala som s rodičmi o tomto diskutovať, tak som zistila, že je enormný záujem a enormná podpora takéhoto návrhu zákona naprieč celým Slovenskom. Z tohto dôvodu som teda diskutovala o tejto problematike nielen s logopédmi, ale aj s odborníkmi, ktorí povedzme prednášajú alebo pôsobia na vysokých školách, alebo pôsobia v rozličných centrách špeciálneho pedagogického poradenstva.
Výsledkom týchto sedení je teda návrh zákona, ktorý je oproti aprílovej schôdzi doladený. Sú tam vychytané takpovediac, takpovediac všetky tie muchy a je to zákon, ktorý v podstate mení tú situáciu nasledovne. V praxi to znamená, že doteraz to bolo tak, že dieťa navštevuje nejakú škôlku, v nejakých pravidelných intervaloch navštevuje túto škôlku logopéd, ktorý urobí nejakú diagnostiku, vstupnú diagnostiku všetkých detí, a v tých prípadoch u tých detí, kde je to potrebné, toto dieťa následne dostáva odporúčanie, aby tak ako doteraz v sprievode rodiča navštevovalo nejaké centrum v časovom horizonte cca raz za dva týždne, keďže tie čakacie doby sú tam také, aké sú. Čiže je to nepravidelné, tá frekvencia návštev a následnej logopedickej intervencie nie je dostatočne intenzívna na to, aby sme boli schopní odstrániť nejaký nedostatok. A navyše je k tomu všetkého, je to aj spoplatnené.
Keď odabstrahujeme od toho ekonomického hľadiska, že teda berme to tak, že každý chceme svojmu dieťaťu to najlepšie, teda máme a dáme na to tie finančné prostriedky, stále z pohľadu odborného tá intervencia je nedostačujúca. Čiže náš návrh zákona, školského zákona je o tom, že my chceme, aby, logopéd ako doposiaľ škôlku navštívi, tak ako doposiaľ urobí tú logopedickú intervenciu, avšak následne náš návrh zákona umožňuje pôsobenie školského logopéda priamo v prostredí škôlky. To značí, že dieťa, ktoré to potrebuje, má túto logopedickú intervenciu intenzívnu, pravidelnú a najmä v prirodzenom prostredí škôlky, čo je fantastická vec. A mám to zdokumentované na základe vlastnej skúsenosti, ale aj na základe skúseností iných rodičov a ich reakcií.
Samozrejme, je tiež dôležité povedať, že toto dieťa teda pracuje pod dozorom školského logopéda na dennej báze, ale v pravidelných intervaloch je konzultovaná činnosť školského logopéda s logopédom v nejakom centre, ktorý robí takpovediac odbornú gesciu, dohliada, aký progres to dieťa robí a či je táto intervencia z odborného hľadiska správna.
Ako posledné by som chcela v tejto súvislosti na tomto mieste povedať už len jednu vec, a síce že cieľom tohto nášho návrhu zákona, a hovorím to aj preto, lebo táto obava vzišla z mojich konzultácií s odborníkmi, návrh nášho, alebo teda návrh školského zákona v žiadnom prípade nechce nejako marginalizovať alebo podceňovať pôsobenie niektorej z tých skupín zainteresovaných odborníkov, pretože, vysvetlím veľmi stručne a jednoducho, v podstate sa to dá chápať ako nejaká triáda, nejaký trojuholník. Čiže máme školských logopédov, ktorí pôsobia v prostredí materskej škôlky, máme logopédov, ktorí pôsobia v nejakých centrách špeciálneho pedagogického poradenstva, a máme klinických logopédov, ktorí už v podstate sa dajú definovať na úrovni zdravotníckeho personálu, ktorý rieši nejaké zásadné a, povedala by som, ťažké narušené schopnosti komunikovať dieťaťa.
My naším zákonom nechceme nikoho nejako spochybniť, odsunúť na okraj záujmu alebo nejako bagatelizovať ich odborné pôsobenie. Práve naopak, náš návrh zákona by bol nastavený tak, aby každá jedna táto zložka bola v súčinnosti, aby spolupracovali s jedným jediným cieľom, a síce pomôcť deťom, ktoré túto, túto poruchu komunikácie majú. Čiže máme logopéda, školského logopéda, ktorý bude pôsobiť v škôlke, bude logopéd, ktorý bude robiť nejakú odbornú gesciu, a máme klinických logopédov, ktorí by teda sa venovali ozaj ťažkým prípadom poruchy reči, ktoré nie sú možné alebo nie sú teda odstrániteľné v prostredí, v prirodzenom prostredí škôlky.
Verím teda na záver, že tento náš návrh zákona, keďže má ľudský podtón, a nie politický podtón, že nájde pochopenie naprieč politickým spektrom a že ho podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ďalej len školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je cieľom zabezpečiť logopedickú starostlivosť u detí a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ďalej umožniť činnosť školského logopéda v materských školách a v základných školách a po druhé zadefinovať povinnosti logopéda a školského logopéda, čo v závere napomôže k zdravému vývoju dieťaťa a jeho príprave na život v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku zároveň žiadam prihlásiť sa do rozpravy ako prvá.

Pán kolega Beblavý, ja s vami často nesúhlasím, ale dnes musím povedať, že s vami na 100 % súhlasím. Povedal by som, že s každým slovom, ktoré ste povedali. Táto vláda postupuje presne tak, že vytiahne peniaze od ľudí, ale naspäť sa už nedostanú. Myslím, že ten príklad toho, ako vláda daňovo vykradne ľuďom pivnicu, ale na druhý deň ráno zazvoní pán premiér a vráti ukradnuté zemiaky, ale bicykel si nechá, vystihuje iným spôsobom aj to, čo ste povedali. Ja som rád, že ste to povedali, pretože to považujem za veľmi racionálny uhol pohľadu na to, čo sa v slovenskej ekonomike deje.

Pán poslanec Petrák, teraz ste sa zobudili? Teraz ste vynašli Ameriku? Rok vám tu v parlamente hovorím, že hlavný problém slovenskej ekonomiky je to, že 51 % HDP ide na zisky a menej ako 40 % ide na platy zamestnancov. Vaši kolegovia zo SMER-u ma tu rok vysmievajú, že čo si to vymýšľam. A teraz vy sem kľudne prídete a začnete plakať, že aká je zlá situácia?!
Ale ja vám poviem aj, prečo je táto situácia úplne zlá. Pretože ste dovolili dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ. Ako ľuďom majú na Slovensku stúpať platy, keď ich vyhadzujú v Seredi, v Nitre, v Galante a ďalej z práce iba preto, že si môžu dovoliť najímať pracovníkov zo Srbska, Ukrajiny a z krajín mimo EÚ?! Viete, koľko tu bolo Srbov pred dvomi rokmi? Koľko ich tu pracovalo? Tisíc. Dneska ich je tu dvanásťtisíc. Za posledné dva roky stúpol počet pracovníkov z mimo EÚ, ktorí berú prácu Slovákom, päťnásobne.
A viete, prečo je to možné? Lebo v čl. 5 ods. 4 investičnej zmluvy s Jaguarom sa vaša vláda a podpísal to premiér Fico, zaviazala, že uľahčí udeľovanie povolení na pobyt pre ľudí zo štátov mimo EÚ, aby tá pracovná sila zo zahraničia mohla prísť. Tak toto je niečo, čo ste akosi nepovedali v tom vašom vystúpení. Tak si na to spomeňte niekedy, keď ešte raz budete tuto sa spravodlivo rozhorčovať, aká je situácia na Slovensku zlá. Nespôsobila to náhodou vaša vláda?

Ďakujem pekne. Pán kolega, to vyľudňovanie oblastí na východnom Slovensku nie je len kvôli tomu, že ľudia odchádzajú za vyššou mzdou do zahraničia, ale je kvôli tomu, že na tom východnom Slovensku nie sú pracovné príležitosti, reálne nie sú. A ak nejaké sú, tak tí ľudia tam reálne dostávajú nejakú minimálnu mzdu, z ktorej uživiť štvor-, päťčlennú rodinu je nereálne. Čiže musia odísť preč. Čiže nielen kvôli tomu, že vyššie platy, ale kvôli tomu, že vláda nevytvára podmienky tak, aby tí ľudia tam ostali. Namiesto toho, aby ste vytvárali podmienky pre ľudí na východnom Slovensku, aby ostali žiť vo svojom rodisku, aby tam pracovali, tak im dávate nejakých štyritisíc euro, aby sa odsťahovali, hej. Podľa mňa je to úplne ako na hlavu, lebo toto nie je motivácia. Veď mali by sme predsa motivovať ľudí, aby ostali doma, aby doma vytvárali, nejaké hodnoty, vo svojom rodisku. A potom nastáva situácia, že niektoré oblasti a niektoré okresy, možno to bude pre vás šokujúce číslo, ale v niektorých okresoch klesla populácia za posledných desať rokov o viac ako pätnásť percent. To sú už šialené čísla. To hovoríme o tisícoch ľudí z jedného okresu, ktorí odišli preč. Pretože sa nevedia uplatniť v mieste svojho bydliska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega, chcem vám poďakovať za toto vystúpenie, lebo naozaj obsiahnuť a popísať aspekty rozpočtu Sociálnej poisťovne je veľmi zložité. Snažil som sa počúvať, čo hovoríte, a zaujala ma najmä tá časť, kde ste rozprávali o vymáhaní predpísaného poistného. Sú tam veľké problémy s exekúciami, dnes vieme, že máme vyše 30-tisíc, skoro 40-tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekúcii. Máme tam problémy s vymáhaním toho poistného a ja si myslím, že pán generálny riaditeľ by mal zvážiť už nami niekoľkokrát predkladaný návrh exekučnej amnestie, ktorý predpokladá, že Sociálna poisťovňa by odpustila penále a úroky dlžníkom a tým pádom by sa dostala aj k väčšiemu balíku peňazí, ktorý dnes reálne nemá. Čiže ja len chcem ešte raz poďakovať za toto fundované vystúpenie a verím, že aj v budúcnosti sa vyjadríš k týmto témam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Máme tunák zákon roka. Preberáme tunák zákon roka už hodiny a vy si myslíte, že ľudí toto zaujíma? Percentíčko tam, na tanky hentam, trošku ešte prisoliť do nejakého zdravotníctva, zobrať tamtým. Myslíte, že ľudí toto zaujíma? Nie. Nikto to nevydrží pri tých televíznych obrazovkách pozerať ani jednu minútu. Vy si naozaj myslíte, že toto niekoho zaujíma? Nie. Rozpočet je daný, je tunák a či sa postavíme na hlavu ako opoziční poslanci, alebo nie, bude prijatý. Potom čo tunák vlastne robíme? O čo nám tunák ide? Tunák sa nič nezmení, ten rozpočet je daný. Áno, musí byť, ja si to uvedomujem.
To znamená, že my si tu len medzi sebou hovoríme a niektorí si tu honia egá, akí sú výborní, tunák, pán minister, tuná ešte percentíčko, keby ste previedli, to bolo fakt dobré, no tak, a vy sa zasmejete a kašlete na to. A možno má ten dotyčný aj pravdu, ale nič sa nezmení. Dávame tunák dôraz na veci, ktoré, vôbec nič sa nedeje, nič sa tým nezmení.
A teraz vám niečo poviem, teraz, čo zaujíma ľudí? Ľudí zaujíma len jedna jediná vec, čo sa týka rozpočtu, či sa budú mať lepšie, alebo horšie. Áno, toto zaujíma ľudí. A ja sa pýtam po tomto rozpočte, budú sa mať ľudia lepšie alebo sa budú mať horšie? A im je to naozaj jedno, či tunák sa budeme baviť o nejakých tankoch a štipke ešte tam percent peňazí niečoho tam presunúť. Toto ľudí zaujíma. Budú sa mať lepšie? Ja sa pýtam všetkých vás tu. Budú sa mať lepšie? Na konci vám dám odpoveď, ako sa budú mať ľudia lepšie alebo horšie, keď vám poviem môj názor na rozpočet.
Tak si to môžeme pozrieť. Rozoberáme si tu kapitoly, ale nič sa nezmení. No ale poviem vám tak, že sme opozičná strana, a teda sa to od nás očakáva, že sa vyjadríme k rozpočtu. Za nás vystúpil pán profesor Štarchoň, nenapadal nikoho vecne, odborne, poviem, akademickým spôsobom ho zhodnotil. Niekde pána ministra pochválil a niekde mu niečo vytkol, ale bez invektív a rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Krištúfková k sociálnym veciam, rovnako bez invektív vystúpila aj pani poslankyňa Pčolinská.
Ale ešte raz sa pýtam: Ľudí zaujíma, či sa budú mať lepšie alebo horšie. Preto už trochu expresívnejšie túto vec rozobral náš poslanec kolega Milan Krajniak a kde jasne povedal čísla a jasne povedal, že cisár je nahý. A povedal aj to, že štát výpadok na dani z príjmu právnických osôb a hlavne vo veľkých firmách štátnych nahradí príjmom od ľudí, vyždíma zase obyčajných, drobných, malých ľudí.
Takže keď sa pýtate, či sa ľudia budú mať lepšie, tak ja vám hovorím, nie nebudú, budú platiť viacej daní, lebo tento štát nie je schopný zabezpečiť väčší výber daní na právnických osobách a hlavne tam, kde má veľkú účasť štátu.
Je tento rozpočet dobrý? Ja tvrdím, že nie je. Ja tvrdím, že táto vláda nie je dobrá, ona nie je sociálna. Nemyslí na ľudí. (Reakcie z pléna.) To je jedno. Keď budete vy hovoriť, potom môžete kričať alebo byť ticho, to je jedno. A ja vám hovorím, my sa musíme vždycky pozerať na ľudí.
A ja to už len zarámcujem, na konci to zarámcujem. Aký mám názor ja na rozpočet? Prachy a kšefty pre našich vyvolených a pre nás ostatných len marketing. Ako sa ekonomike darí, ako sme úspešní, ako nám klesá nezamestnanosť a čo sa deje poza týmto marketingom? Táto sociálna vláda pripravila pre ľudí vyššie ceny energií, stúpne nám cena vody, elektriny, plynu, tepla. Stúpajú ceny základných potravín a ľudia si svoj život nefinancujú z výplaty, ale už si nad 50 % financujú svoj život z pôžičiek. A tu my len počúvame, ako sa nám dobre darí. A kde chce tento rozpočet nájsť tento výpadok? Už som to spomínal, zvýšením daní fyzických osôb. Od obyčajných ľudí, a preto tento antisociálny rozpočet naša strana určite nepodporí.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti a v krátkosti vyjadrovala k niektorým zásadným veciam, ktoré rezonujú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018, a síce konkrétne ku kapitole školstvo, ako aj ku celkovému financovaniu školstva na Slovensku. Niekoľko momentov tu už bolo spomenutých, čiže aspoň okrajovo a potom to, čo považujem ja osobne za prioritné.
Už veľakrát vrátane poslednej tlačovej konferencie, ktorá bola, myslím, pred dvoma dňami, sme ako hnutie, a teda aj ja osobne uviedla, že k predmetnému návrhu zákona o rozpočte máme niekoľko výhrad a máme za to, že všetko sa začína a končí, povedané ľudovo, pri peniazoch. Bolo povedané, že učiteľom budú zvýšené platy od januára 2018 vo výške 6 percent. Aká je realita? Vieme, že platy sa zvyšovať k tomuto termínu nebudú.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť pani ministerke školstva, ako aj celej tejto vláde, že si v oblasti školstva neplní takpovediac svoje domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem, vláda "konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho, ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať." V návrhu ďalej sa uvádza, že návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý bude obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a, samozrejme, až po vysokoškolské vzdelávanie, ako aj ďalšie vzdelávanie "s cieľom osobného rozvoja a získania relevantných vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné pre úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce". Všetci vieme už k dnešnému dňu dávno, že žiadny národný program rozvoja výchovy a vzdelávania sa dnes neuskutočňuje alebo teda neexistuje, pretože vypracovaný predmetný návrh pani ministerka takpovediac hodila do skartovačky. Čiže ide sa po starom.
Ďalej citujem, že "vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačné črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov," čiže opäť to tu máme, "a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva." Koniec citátu.
Čiže keď si položíme otázku, aká je realita toho školstva, pretože asi cez túto optiku je potom najlepšie hodnotiť to, či je tento rezort dostatočne financovaný alebo podfinancovaný a podobne. Čiže aká je realita? Študentom chýbajú učebnice, deti so zdravotným, ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne žiaci alebo deti, ktoré trpia nejakou formou poruchy učenia a správania, tak tým, trpia tým, že majú nedostatok asistentov na školách. Vysokoškolskí pedagógovia sa s prehľadom skladajú na toaletný papier. Stav budov škôl je katastrofálny, to isté platí aj o vysokoškolských internátoch. Najlepší žiaci odchádzajú študovať častokrát, naozaj častokrát, na zahraničné vysoké školy, pretože potom sa im; a potom sa im už nechce vrátiť na Slovensko, pretože častokrát tá úroveň štúdia na vysokých školách je taká, aká je. A je dokázané, dnes už vieme, máme na to podklady, že výkonnostná úroveň našich žiakov – napr. v matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti – klesá, rovnako ako aj ich nejaká sebadôvera vo vlastné schopnosti.
Toto všetko uvádzam preto, lebo všetci vidíme, že súčasná vláda ani po vyše dvoch rokoch svojho fungovania neprináša nové systémové riešenia, ktoré by napĺňali ich strategické ciele, ktoré si stanovili. Dokonca v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 znižuje výdavky na oblasť školstva a vôbec nepočíta s reformou školstva, tak ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Vzhľadom na to, že od finálneho termínu, kedy mala byť predložená reforma školstva, už uplynul nejaký ten čas, tak sa môžme legitímne spýtať, že dokedy na ňu budeme čakať.
Ďalšou oblasťou, ktorá nie je podľa môjho názoru dostatočne riešená, je oblasť výdavkov určených na opravu, údržbu a riešenie bežných a havarijných stavov budov. Ich stav je neuspokojivý a nedostatok finančných prostriedkov môže priniesť zdravie ohrozujúce situácie, ktoré školy nedokážu riešiť zo svojich normatívnych prostriedkov. Zlý stav je aj v študentských domovoch vysokých škôl, ktorý je v mnohých prípadoch havarijný taktiež. Čiže opäť sa naskytá otázka, či naozaj čakáme na to, že tam dôjde k nejakej nešťastnej udalosti a potom začneme tieto problémy riešiť, keď už bude takpovediac neskoro.
Výška finančných prostriedkov na rekonštrukciu ubytovacích zariadení vysokých škôl má taktiež vplyv na atraktívnosť vysokoškolského priestoru. Neinvestovanie do tejto infraštruktúry znamená vytváranie neatraktívnych podmienok na štúdium v Slovenskej republike, čo môže viesť k obmedzeniu ich prevádzky a v konečnom dôsledku aj k zníženiu dostupnosti vzdelania. Aj napriek zvýšeniu celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 32 mil. eur, to znamená o 15,7 %, na oblasť vedy a výskumu nie je podľa môjho názoru zabezpečená optimálna výška finančných prostriedkov, čo znemožňuje zapojenie sa do pripravených medzinárodných dlhodobých a krátkodobých projektov, ako aj odliv mozgov z titulu nevytvorenia potrebných podmienok na iné pôsobiská, zánik domácich vedeckých kolektívov, naruší sa personálna a technická infraštruktúra, čo ide ruka v ruke s týmto, a výskumu a jej využívanie.
Čiže môžme povedať, že, povedané ľudovo, na jednej strane, áno, do rozpočtu nám príde viacej prostriedkov zo Slovenskej republiky, ale zase nejaká časť je odčerpaná kvôli eurofondom a vo finále rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 mil. eur, je to 69,8 milióna.
Čiže, vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí, v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru, ale taktiež podľa názoru mojich kolegov pedagógov neakceptovateľný. Preto sa nemôžem s ním stotožniť, čo sa týka tejto kapitoly školstva, a zahlasovať za jeho schválenie. Ja, ako aj moji kolegovia z hnutia podporujeme oprávnené požiadavky zamestnancov v školstve, vede a výskume, a preto vás žiadame, aby ste sa im podľa možnosti venovali v oveľa väčšej miere a vyšli im v oveľa väčšej miere v ústrety.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kamenický, ja som hovoril fakty a čísla. Z dnes zverejnených čísiel z Eurostatu, ktorým snáď dôverujete, vyplýva, že spomedzi všetkých nových členských štátov Európskej únie naša ekonomika rastie tak, že sme pred-po-sled-ní. A vy hovoríte, že pán minister financií Kažimír je fantastický? Tak v poriadku. Ak nie sme poslední, ale ešte o desatinku percenta v raste HDP spomedzi krajín strednej a východnej Európy je za nami ešte Litva, je to fantastický výsledok, tak potom ľudia aspoň vidia, aké vy máte kritériá na to, že čo je to úspešnosť a čo je to fantastický úspech. Tie čísla som si nevymyslel ja. To je Eurostat.
A po druhé, vy hovoríte, že máloktorý minister zvládne vôbec svoj rezort. To máte pravdu. Vo vašej vláde máloktorý minister vôbec zvládne svoj rezort. Ale to, že ho jeden minister zvládne, to je predsa nutná podmienka, nie postačujúca na to, aby sa ľudia v tejto krajine mali dobre.