Videokanál klubu

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, účelom tejto právnej normy je obmedziť u zamestnávateľa podiel zamestnancov zamestnávaných cez pracovné agentúry na 20 %, na maximálny strop 20 %. Bližšie tento zákon odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. Ja mám za to, že je veľmi dôležité, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia boli čím skôr začlenené buď do predškolského vzdelávania, alebo do komunitných centier, proste veľmi dôležité, aby ony nezostávali doma, kde vidia, že rodičia nepracujú. To znamená, to dieťa sa zobudí a vidí, že rodičia obidvaja nikam nejdú do práce. Myslí si v budúcnosti, že to je bežný jav, a tak oni potom ani v budúcnosti a dospelosti nebudú prejavovať záujem pracovať a budú chcieť žiť iba zo sociálnych dávok.
Ďakujem.

Ďakujem za jednotlivé príspevky v rámci faktických. Tak ja len veľmi stručne.
Pán kolega Mazurek a zároveň pán Mizík, ja súhlasím s tým, že ten problém je a že je pre, momentálne pre rómsku časť obyvateľstva je hlavná motivácia vykazovať akú-takú formálnu starostlivosť o dieťa, hlavne peňažná, peňažná dotácia alebo teda tie príspevky. Na strane druhej ale je tu potom ešte iný fenomén, ktorý funguje nad úrovňou starostlivosti o dieťa, že predsa tá rómska komunita má nejaké zvyklosti, tradície a sú tam isté elementy súdržnosti, ktoré sú pre nás častokrát možno ťažko pochopiteľné. O tých som hovorila a tie mi boli odtlmočené. Samozrejme, ja túto priamu skúsenosť nemám, tak ja môžem len počúvať a zobrať si z toho čo-to.
Na margo ešte tej príšery, no keby prišla, ja by som sa určite zľakla, ale aby neprišla, tak tu máme takéto zákony. Tak hádam, že sme na správnej ceste.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milé pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti, naozaj veľmi v krátkosti vystúpila k predkladanej novele návrhu zákona, školského zákona.
Hneď na úvod by som chcela povedať jednu vec, že zhodou okolností ja som práve dnes ráno mala stretnutie s jednou pani, ktorá je odborníčka na oblasť školstva, v ktorej sa už nejaký piatok pohybujem, a okrem iného dennodenne žije s touto problematikou, rómskou problematikou. My sme to spolu preberali zľava-sprava a ja som si zase raz, nie po prvýkrát, ale zase raz uvedomila, že táto problematika je nesmierne komplexná, široká a keď chceme nájsť nejaké riešenie, tak to nebude jednoduché.
Návrh zákona, ktorý tu teraz analyzujeme, o ktorom rokujeme a ku ktorému ja teraz vystupujem, sa mi zdá byť zmysluplný a v nasledujúcich minútach by som stručne povedala, že prečo. Absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedala kolegyňa Verešová, že to je vlastne také, ten bod alebo ten krok A. Úplne je povedané sedliackym rozumom, keď nad tým tak človek uvažuje, tak si uvedomí, že tu by platilo to príslovie "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko". Čiže keď to podchytíme hneď od začiatku, tak vytvoríme hneď tú elementárnu bázu pre to, aby tie ďalšie kroky boli úspešné.
Ako vyplýva teda z dôvodovej správy, tento návrh zákona rieši deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom zákon jasne definuje, o koho sa jedná, a cieľom je teda začleniť ich do vzdelávacieho systému predškolského, predprimárneho vzdelávania ešte pred piatym rokom života, čiže od troch rokov. Podľa súčasnej právnej úpravy dieťa má povinnosť absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole jeden rok pred začatím povinnej školskej výchovy, t. j. od piateho roku veku dieťaťa. To vieme.
Stotožňujem sa s názorom, ja osobne, že v priebehu roka môže mať dieťa problém začleniť sa do kolektívu, osvojiť si rozličné sociálne návyky a nadobudnúť všetky zručnosti a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné na vstup, na úspešný vstup do základnej školy. Pre mnohé deti môže tento jeden rok predstavovať príliš krátke časové obdobie na to, aby tieto kroky boli schopné zvládnuť úspešne, a preto, z tohto dôvodu sú nútené absolvovať tzv. nultý ročník základnej školy.
Vstup do školy je pre dieťa obrovskou zmenou, ktorá prináša značné nároky, napríklad musí, dieťa sa musí naučiť v podmienkach školy zvládnuť viaceré úlohy, musí byť schopné samo cielene zameriavať pozornosť na pomerne dlhší čas, regulovať svoju pohyblivosť, impulzívnosť, osvojiť si množstvo poznatkov z rozličných oblastí, vydržať bez rodičov pomerne dlho, adaptovať sa na skupinu, podvoliť sa pokynom zo strany cudzej autority, čo je tiež častokrát veľký problém a dieťa pri vstupe do školy musí byť zrelé po psychickej, emocionálnej, sociálnej a telesnej stránke. Tieto kritériá však neplatia pre rómske deti.
Tu by som urobila takú vsuvku, také intermezzo krátke, pred chvíľočkou tu boli spomínané napríklad internátne školy. Zhodou okolností, a nebyť toho, že nemám kontakt s človekom, ktorý dennodenne žije touto problematikou, pôsobí a pracuje s nimi a s inými, ďalšími ľuďmi, ktorí sú do toho priamo zainteresovaní, som sa napríklad dozvedela zaujímavú skutočnosť. Donedávna pre mňa osobne riešenie internátnych škôl bolo tiež jedným z riešení, len dnes som sa dozvedela, že je to obrovský problém, pretože, a to vie človek len vtedy, keď tým problémom žije priamo v kontakte s tými ľuďmi, že Rómovia sú extrémne, rodičia, rómski rodičia sú extrémne fixovaní na svoje deti a jednoducho oni dobrovoľne to dieťa nedajú do internátnej školy. Urobiť to zase násilnou formou tiež asi nie je správne z hľadiska ústavy. Čiže tuná oni narážajú pri tejto myšlienke na tento problém.
Nedostatočná predškolská pripravenosť – najmä detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia – má za následok ich nezrelosť v prvých ročníkoch základnej školy a rovnako aj na úrovni učňovských a stredných škôl. Preto ja osobne si myslím, ako aj my ostatní členovia nášho hnutia SME RODINA si myslíme, že predkladaný zákon je dobre pripravený, pretože pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nejakým spôsobom adaptovať.
Podľa mňa je veľmi dôležité si uvedomiť, že základnou črtou výchovno-vzdelávacieho procesu – v tomto prípade u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia – je to, aby sme minimálne eliminovali, ak nie vôbec úplne odstránili isté hendikepy, ktoré sú úzko spojené a nevyhnutne spojené s tým, že niekto pochádza z tohto sociálne znevýhodneného prostredia. Takýmito, pod týmito hendikepmi môžte chápať napríklad narušenú schopnosť komunikovať, problémy s kultúrnym a sociálnym začlenením alebo teda vylúčenie kultúrneho a sociálneho charakteru. A keď tieto hendikepy dokážeme eliminovať, odstrániť, tak potom je väčšia šanca na to, aby tieto deti boli, aby absolvovali úspešný nástup do základnej školy a taktiež aby nejakým spôsobom tieto deti mohli adekvátne a primerane rozvíjať svoje osobnostné predpoklady a vôbec rozvoj intelektu ako takého.
Čiže summa summarum by som rada teda povedala, že tento návrh zákona chápeme ako prvý krok k tomu, aby sme dokázali v týchto deťoch, ktoré pochádzajú z týchto pomerov, zakoreniť to, čo je pre nás bežných iných ľudí z tej majoritnej časti obyvateľstva samozrejmosť. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Moja švagriná, nie táto, čo sedí vedľa mňa, ale druhá, je špeciálny pedagóg v jednej obci v špeciálnej škole, málotriedke, kde všetky deti sú rómske. Tam má pravidelne taký problém, že tie deti, ktoré prichádzajú do toho prvého ročníka, nemajú žiadne hygienické návyky, nepoznajú toaletu, nevedia, ako sa používajú základné veci. Čiže začínajú deň tak, že deti ráno prídu, prezlečú sa, majú tam oblečenie také školské, umyjú si ruky, základná hygiena. Potom im natrú pekne chlebík s maslom, pretože tie deti, prvé, čo ich ráno zaujíma, že kedy budú jesť, sú vyhladované. A potom začína vyučovací proces.
Ja som presvedčený o tom, že ak bude povinná dochádzka, resp. ak budú škôlky povinné od troch rokov pre tieto deti v týchto komunitách, tak to len a len pomôže, pretože tie deti potrebujú predtým, ako nastúpia do školy, potrebujú sa naučiť tie základné veci, základné hygienické návyky mať a prichádzať do normálneho prostredia. A tie deti sa do tej škôlky aj do školy tešia, pretože ony vedia, že tam dostanú najesť, vedia, že je tam teplo, vedia, že si tam môžu kresliť, vedia, že sa tam niečo naučia, a mnohé to baví. Nebavme sa o ich rodičoch, lebo to nemá zmysel, starého psa už novým kúskom nenaučíš, ale treba si naozaj uvedomiť, že tu ide o malé deti, ktoré za to naozaj nemôžu, v akom prostredí vyrastajú. A ja si myslím, že je správne, takýto zákon aby bol prijatý, pretože len takýmto spôsobom môžeme začať vychovávať tu nejakú novú generáciu detí v týchto komunitách.
A ja by som aj kolegov z ĽSNS poprosil, aby trošku skúsili aj nad tým pouvažovať. Lebo zatiaľ riešili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 830). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ono aj v ústave sa píše, že štát má chrániť majetok a zdravie občanov. V tomto prípade vtedajšie vlády nechránili majetok občanov a s vedomím týchto, s vedomím vtedajších politikov ľudia prišli o miliardy korún. A tak, ako už spomínal môj predseda Boris Kollár, keď sme vedeli dať 100 miliónov euro na oddlženie súkromnej firmy pána Širokého, tak ja nemám absolútne problém s tým, aby sme oddlžili aj ľudí, ktorí prišli o peniaze a štát v tom čase nekonal, hoci konať mohol, a vedel o podvodnom konaní, ale aj tak nekonal. Čiže jednoznačne my tento návrh zákona podporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Štát musí byť zodpovedný, štát by mal zasiahnuť, tak ako v Českej republike. Chcem pripomenúť, že u nás bolo okradnutých strašne veľa občanov, spoluobčanov a odišlo 20 miliárd, bolo ukradnutých 20 miliárd, boli poškodení 20 miliardami korún. A v Českej republike sa to nestalo. Nemýľme si to! Skutočne tam štát zasiahol. To znamená, že štát týmto jasne prebral a musí prebrať zodpovednosť za nekonanie. Aj vy svojmu dieťaťu, keď vidí, je malé a vidíte oheň, tak mu, ho nenecháte sa popáliť, ale poviete mu, vysvetlíte mu, pozor, to páli, nechoď k tomu. To znamená, že takto sa zachoval štát k možno nie dobrej finančnej gramotnosti svojich občanov, zasiahol a okamžite zastavil B.M.G. INVEST v Čechách. Ľudí tam pozatváral a ľudia v Čechách neboli okradnutí, neboli okradnutí. Na Slovensku ten štát to toleroval, dokonca niektorí štátni predstavitelia na tom participovali a stihli svoje výbery, svoje vklady vybrať ešte pred pádom tohto B.M.G. INVEST-u. To znamená, že štát sa tuná zachoval ako taká macocha. A si myslím, z nášho pohľadu si myslím, že keď tento štát to vedel vyriešiť v Čechách a slovenský to nevyriešil, tak má určitý diel svojej takej zodpovednosti za túto vec.
Pán Dostál, nesúhlasíme s vami, aj keď rozumiem, pán Dostál, vašim argumentom, absolútne im rozumiem, ale náš názor sa prikláňa na stranu ľudí, a preto zahlasujeme za uvedený návrh pána Martina Fecka. A chcem zároveň aj týmto odkázať, a možno aj Robertovi Ficovi, že je to jeho, z ďalších klamstiev, keď podviedol obyčajných občanov, keď im sľúbil, že prijme zákon, že ich odškodní. Keď vedel odškodniť vlastného oligarchu, vedel nájsť 100 miliónov eur pre Širokého, tak je to jedna obrovská hanba, že nevie pre týchto ľudí nájsť tieto peniaze.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Mám návrh. Zvolávame grémium v mene troch poslaneckých klubov. Okamžite.

Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, chcem vám poďakovať za to, že naozaj väčšina z vás diskutovala vecne, a dúfam, že aj v budúcnosti, pokiaľ bude takáto odborná téma, tak má zmysel takýmto spôsobom debatovať a nemíňať čas, energiu, ohadzovať sa nejakými invektívami, ale radšej skúsiť argumentovať a vypočuť si aj druhú stranu. A myslím si, že možno aj pre pána ministra niektoré informácie mohli byť nové, teraz si ich môže overiť. Buď sa potvrdia, alebo vyvrátia. Ale asi spoločným záujmom je, aby sme dostali pre armádu dobré vozidlo za adekvátnu primeranú cenu. Ďakujem.