Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Pani kolegyňa, pri všetkej úcte, ja som mal pocit, že čítate z pripomienkového konania pani Žákovej, ale nie o tom som chcel. Ten dopad toho zákona, lebo ste vraveli na začiatku v úvode, že bude presne opačný, ja som presvedčený, že bude presne taký, aký je uvádzaný v dôvodovej správe, lebo podľa mňa nie je normálne, aby; vy keď tvrdíte, že regulácia tých provízií že deformuje a nebude to dobré. Ja som presvedčený, že to dobré bude, pretože dnes ten stav je zlý, lebo keď dnes poisťovňa je schopná vyplácať 150 % z ročnej platby, to znamená, vy zaplatíte 50-eurovú mesačnú poistku, ja vám urobím poistku, zaplatíte 50 euro prvú mesačnú platbu, na druhý mesiac vám poisťovňa vyplatí 150 % z ročnej platby, čiže vyplatí vám 900 euro. A toto je podľa mňa choré a toto deformuje trh, pretože hádajte, čo robia potom tí sprostredkovatelia. Sekajú kusy. Lebo majú vysokú províziu. Klient prvý rok má odkupnú hodnotu zo svojej zmluvy nula. Druhý rok má odkupnú hodnotu nula.
Tento zákon práve toto mení, to znamená, klient už po prvom roku má nejaké peniaze, už po druhom roku má peniaze. A tá úprava rieši to, že tá provízia nebude 150 % hneď na druhý mesiac, ale bude, že tá provízia ostane 150 %, ale sa rozloží do niekoľkých rokov tak, aby klient po prvom roku tam nemal nulu, po druhom tam nemal nulu. To znamená, ten návrh zákona, si naozaj dovolím nesúhlasiť v tomto s vami, on je dobre nastavený, ja by som bol ešte prísnejší.

Ďakujem pekne. Pán minister, hovorili ste o prepoisťovaní a štyroch miliardách pri DSS-kách. No, neviem, pán minister, v ktorom roku sa zrušil monopol Všeobecnej zdravotnej poisťovne? 2005, tak nejak? (Reakcie z pléna.) 2005. A ja len chcem povedať, že v tom čase, keď poisťovňa Dôvera a Union dostali možnosť získať nových klientov, tak toto, vážení, bolo eldorádo. Bol to produkt, za ktorý klient neplatil, to znamená, nemusel platiť žiadnu mesačnú platbu, bol to produkt, ktorý ste mohli uzavrieť každému občanovi Slovenskej republiky, každému jednému a tam bol najväčší príklad toho – a to trvá dodnes, ako sa kanibalizuje kmeň klientsky.
Totižto v tom prvom roku poisťovňa Dôvera, myslím, získala najviac nových klientov, druhá bola Union, platilo sa; takto, aby ste, aby ste chápali, sprostredkovateľ dostal asi tisíc korún za dospelého človeka, ktorý podpísal zmluvu, prechod z VšZP do Dôvery, a ja som až, samozrejme, neskôr zistil, že samotná firma, pre ktorú som pracoval, dostala za tú zmluvu nejaké štyri tisícky. Ja poznám osobne človeka, ktorý na DSS-ke a na prepoistení v zdravotných poisťovniach za tri roky – a teraz počúvajte – zarobil jednu miliardu korún! Ja ho poznám osobne. Ten človek dodnes patrí, videl som ho párkrát v rebríčku najbohatších ľudí Slovenska, robí školenia motivačné a tak ďalej. Ale o tom vám ešte niečo poviem podrobnejšie v mojom vystúpení.

Ďakujem pekne. Vzhľadom na ťažkú noc môjho syna som dobehol neskôr, nestihol som sa zapísať do písomnej rozpravy. Hádam to stihnem v ústnej povedať všetko, čo mám na srdci.
Ja k tvojmu vystúpeniu v podstate len toľko, že mám s tým nejaké skúsenosti, s tým finančným sprostredkovaním. Mal som pod sebou 19 manažérov, 650 sprostredkovateľov, preškolil som stovky ľudí. Napísal som diplomovú prácu na tému Multi level marketing v podmienkach slovenského trhu. S časťou toho, čo si hovoril, sa súhlasiť dá a s časťou si dovolím nesúhlasiť. Tento návrh zákona nie je ideálny, ale myslím si, že je veľmi dobrý a rieši veľmi veľa vecí. Ja som na túto tému mal niekoľko debát s pánom predsedom finančného výboru s Lacom Kamenickým, ktorý má tiež nejakú prax v tomto segmente. Ja by som išiel ešte ďalej, čo sa týka tohto zákona. To znamená, bol by som tvrdší, ale na druhej strane chápem, ministerstvo muselo nájsť nejakú únosnú mieru, nejaký kompromisný návrh, ktorým by nezabilo ten trh, pretože už tento návrh zákona spôsobí to, že niekoľko tisíc ľudí reálne prestane robiť sprostredkovanie poistenia, zaistenia úverov a všetkého možného a čo je len a len dobre, pretože dovolím si tvrdiť, že dnes 80 % ľudí v tomto segmente absolútne nemá šajnu o tom, čo robí. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, v podstate už tu bolo povedané skoro všetko, ale napriek tomu si dovolím hneď v úvode nájsť nejaké pozitíva predkladaných dvoch návrhov. Nebudem ich rozdeľovať, skôr sa vyjadrím ku všetkým alebo teda k tým návrhom en bloc.
V prvom rade tie pozitíva, ktoré sú tu, tu je veľká flexibilita, ktorú tento návrh, tieto dva návrhy spolu prinášajú, zjednoduší sa tvorba, úprava študijných programov, zároveň jednotlivé vysoké školy si budú môcť vytvoriť svoje vlastné vnútorné systémy kvality, štandardizovať niektoré procesy s tým, že funkčnosť bude pravidelne externe posudzovaná agentúrou. Je tu možno nejaký návrh, ktorý sa týka interdisciplinárnych štúdií v rámci nového typu bakalárskych študijných programov, čo môže byť tiež náznakom istého pozitíva alebo teda nejakých nových zmien.
Každopádne čo ešte je možné oceniť, je aj skutočnosť, že po novom budú môcť vysoké školy, ktoré prejdú systémom hodnotení a splnia kritériá, získať označenia alebo nálepku výskumná univerzita.
Každopádne je tu ešte jeden aspekt, ktorý tu zatiaľ nikto z mojich predrečníkov nespomínal, čo osobne si vážne pozitívne cením, a to je predovšetkým skutočnosť, ktorá sa týka rozšírenia ochrany osobných údajov a práve zadefinovania jednotlivých pravidiel, ktoré tento návrh zákona, ak hovoríme o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, tak v sebe obsahuje. Naozaj ochrana osobných údajov alebo narábanie s osobnými údajmi v tomto smere je veľmi, veľmi citlivá záležitosť. Prednedávnom sme riešili problém GDPR a zákona o ochrane osobných údajov.
Taktiež pozitívne je možné vnímať aj samotný vznik nezávislej verejnoprávnej inštitúcie, snažíme sa o objektivizáciu jednotlivých kritérií, ale predovšetkým aj hodnotenie vysokých škôl.
Sú tu však aj potenciálne hrozby. Tie hrozby v niektorých prípadoch môžeme vyhodnotiť možno aj ako potenciálne výzvy, pretože prvá z nich sa týka samotnej nezávislosti, hlavne personálnej nezávislosti budúcej slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Ďalší problém, ktorý tu je, nie sú v podstate zadefinované agentúrne metodiky. V podstate budú v štádiu, resp. sú v štádiu príprav. Taktiež ani nová sústava študijných odborov, hovorí sa o tom, že bude jednoduchšia, že bude flexibilnejšia, ale problém je v tom, že do tohto momentu reálne zatiaľ neexistuje nič.
Polemicky môže vyznievať aj samotný návrh na obsadzovanie funkcií docentov a profesorov bez príslušných konaní. Polemicky, prečo polemicky? Nuž, poviem to veľmi jednoducho. Môžete sem prilákať svetových odborníkov, pokiaľ tí odborníci nemajú komu prednášať, resp. budú prednášať študentom, ktorí sa vyznačujú takou úrovňou, ktorú si prinesú jednak zo stredných škôl, a úrovňou, ktorá im umožní vôbec, aby sa dostali na vysokoškolské štúdium, tak je možno polemické. Otázka je, že či by aj niekto mal záujem prednášať. Na druhej strane možno sa zväčší konkurencia, možno konkurencia v tomto smere prinesie pozitíva. Preto hovorím, že môže to byť výzva, ale zároveň aj hrozba.
Taktiež je tu ďalší potenciálny problém. Nepredpokladám, že v prípade členov výkonnej rady by bolo obtiažne nájsť odborníkov nezávislých, ale obávam sa, že možno to bude problém zabezpečiť plnohodnotne, aby fungovali jednotlivé pracovné skupiny z hľadiska personálneho obsadenia. Je to problém, ktorý je v podstate aj teraz aktívny alebo teda aktuálny. Zároveň je tu možné zvažovať aj to, koho všetko zaradiť do jednotlivých pracovných skupín, či tam zaraďovať aj aktívnych študentov alebo skôr absolventov vysokých škôl, pretože študenti, ktorí študujú, majú diametrálne odlišný pohľad ako tí, ktorí možnože absolvovali jednotlivé študijné programy na konkrétnych vysokých školách, ale to je vec diskusie. A hlavne, keď tá diskusia môže pokračovať ďalej, pretože pokiaľ mám správne informácie, už v tomto momente je pripravených niekoľko desiatok pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, či už jedného, alebo druhého predkladaného zákona. To znamená, že v tomto momente reálne naozaj nikto nevie, ako vo finálnej podobe budú vyzerať.
Na čo by som chcel možno ešte upriamiť pozornosť, tak naozaj tieto zákony, tak ako to už bolo povedané, vôbec neriešia ani kvalitu vysokoškolského vzdelávania, aj keď sa tak tvária. Taktiež nemenia ani v nijakých náznakoch systém financovania vysokých škôl. Zároveň nepozerajú na jeden dôležitý aspekt, a to je reálna uplatniteľnosť absolventov vysokých škôl, nie v praxi. To znamená, nie že či nájdu pracovné uplatnenie, ale to, či to pracovné uplatnenie nájdu či už v odbore, ktorý, a študijnom programe, ktorý vyštudovali, alebo v príbuznom odbore, ktorý študovali, a to je to kľúčové.
Čo ma tak trošku mrzí, je, že tento návrh zákona nerieši ani niektoré, resp. návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, štandardná dĺžka štúdia v prípade externých foriem štúdia, pretože to je možno taká anomália hlavne v rámci tohto stredoeurópskeho priestoru. Takisto ma mrzí aj jedna skutočnosť, že bol tu dosť veľký časový priestor, v rámci ktorého bolo možné finalizovať obidva predkladané návrhy zákonov do tej miery, aby naozaj spĺňali všetky štandardy a boli na kvalitatívne najvyššej možnej úrovni, pretože pokiaľ si pamätám tie pôvodné návrhy, ktoré boli pripravené ešte za čias predchádzajúceho pána ministra, tak k zásadným zmenám nedošlo.
Každopádne je zbytočné o tom polemizovať, pretože uvidíme, aký bude výsledok, čo vlastne sa dostane do druhého čítania a čo reálne z tohto parlamentu vyjde. To, že tie návrhy zákonov schválené budú, tak o tom v tejto sále tí, ktorí z vás ostali, myslím, že nepochybuje nikto. Schválené budú. Otázka je, čo vlastne bude schválené.
No a úplne na záver, ostáva mi niekoľko minút, tak skúsim povedať nejakú paralelu. Bolo by celkom fajn pozrieť sa na situáciu v Českej republike, pretože v Českej republike takto pár rokov dozadu bol zriadený Český národný akreditačný úrad pre vysoké školstvo a počas svojej prakticky dvojročnej; dvojročného pôsobenia, pokiaľ mám správnu informáciu, zatiaľ požiadalo o inštitucionálnu akreditáciu dve, požiadali dve, resp. tri vysoké školy. To znamená, uvidíme, aká bude naozaj realita a tá aplikačná prax ukáže, ako tá situácia sa bude vyvíjať na Slovensku.
A tu možno si dovolím upozorniť aj na ďalšiu skutočnosť. V Českej republike mali rovnako problémy, ktoré sa týkali personálneho zabezpečenia jednotlivých pracovných skupín. To znamená, že toto je vec, ktorá tu určite vyvstane. Taktiež v Českej republike bol menší problém, ktorý sa týkal akreditovaných študijných programov, ktoré, ktorým končila platnosť, to znamená, že mali nejaké medziobdobie. Otázka je, ako tá prechodná fáza, čo sa týka plnohodnotného sfunkčnenia agentúry, bude vyzerať na Slovensku.
Každopádne nebudem sa venovať jednotlivým častiam týchto dvoch predkladaných návrhov, pretože naozaj v tomto momente je to irelevantné. Uvidíme, čo sa dostane do druhého čítania, resp. čo vyjde z druhého čítania a čo sa dostane na schválenie v tej finálnej podobe.
Každopádne ja si dovolím ešte reagovať na jednu poznámku, ktorú mal kolega Braňo Gröhling a upozornil na to, ja to len skúsim nájsť. Áno, ja som si to našiel, sa pýtal vlastne, akým spôsobom sa bude udeľovať štátny súhlas. A ja z toho celého, z toho celého návrhu vyberiem jednu jedinú vetu: "Ministerstvo školstva podá vláde návrh na neudelenie štátneho súhlasu"; všimnite si, na neudelenie štátneho súhlasu; "aj vtedy, ak agentúra vo svojom vyjadrení odporučí udelenie štátneho súhlasu"; to znamená, agentúra môže odporučiť, ale ministerstvo školstva vláde nemusí odporúčať udeliť štátny súhlas; "ale ministerstvo školstva dospeje k záveru, že udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme a tento návrh aj odôvodní". Samozrejme, to znenie je trošku dlhšie. Ja som si dovolil vytiahnuť len jednu jedinú vetu, kde je potenciálny problém, a to "udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme a tento návrh aj odôvodní". Takýchto problémov v obidvoch predkladaných návrhoch môžeme nájsť množstvo, ale, podotýkam, nebudem sa im venovať detailne. A skúsim to celé uzavrieť, mám už len nejakých 30 sekúnd. Nuž ak si niekto myslí, že sa zvýši kvalita štúdia na slovenských vysokých školách prijatím týchto dvoch zákonov, tak je na hlbokom omyle.
A dovolím si povedať ešte jednu skutočnosť, hlavne v prípade, hlavne v prípade vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je tu veľké, no veľké, z môjho pohľadu, z môjho subjektívneho zainteresovaného laického pohľadu faux pas. On by sa mal volať trošku ináč. Nie je to totižto zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ale je to skôr zákon o hodnotení kvality vysokoškolského vzdelávania a zriadení a postavení Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som veľmi stručne zaujala svoje stanovisko k predkladanému, teda konkrétne k tej časti zákona, vládneho zákona, ktorým sa rieši a upravuje kvalita vzdelávania na vysokých školách. Dovoľte mi, aby som sa prihovárala k vám, povedala niekoľko mojich postrehov ako pedagóg, ktorý 15 rokov prednáša kontinuálne na vysokej škole, žijem touto problematikou a niektoré tie momenty z toho zákona po jeho preštudovaní ma zaujali.
Prvá vec, ktorú by som chcela nejakým spôsobom načrtnúť, je fakt, ktorý spomínal môj predrečník, pán kolega Beblavý, ktorý vlastne poukázal hneď v úvode na to, že keď prichádza nejaká legislatívna úprava školského zákona, jeho skvalitnenie, novelizácia, čokoľvek, tak je tam nepochybne tá tendencia narastania počtu slov. To znamená, že summa summarum tie zákony sú čoraz obšírnejšie, reformy sú obšírnejšie. A v zásade, keď si zoberieme, nemusíme ísť tak ďaleko do minulosti pre príklad, keď si zoberieme ten projekt, ktorý nakoniec skončil pomyselne v skartovačke, reformu Učiace sa Slovensko, tak aj ten bol dostatočne obšírny. Ja som si naozaj dala tú námahu a preštudovala som každé slovo. Bolo tam veľmi veľa dobrých myšlienok, ale zároveň stále mám ten pocit, že keď sa niečo navrhuje, zlepšuje, reformuje, že je tu neuveriteľná byrokracia a že keď sa dajú veci robiť komplikovane, tak sa urobia nieže komplikovane, ale ešte komplikovanejšie.
Ja by som z tohto miesta chcela povedať, že i keď my dve, pani ministerka, ešte sme neboli v nejakej osobnej konverzácii a v dialógu, veľmi rada s vami budem konzultovať do budúcna a som vo svojej podstate človek, ktorý je optimista a fandím vždycky, aby veci šlapali, aby sa zlepšovali. Dovoľte mi, aby som teda v stručnosti a v skratke zaujala niekoľko momentov, niekoľko postrehov k momentom, ktoré som si naštudovala a podložila ich svojimi vlastnými skúsenosťami, že prečo si to myslím.
Prvá vec je tá už spomínaná byrokracia, ale tentokrát by som chcela povedať, že tá byrokracia je aj na úrovni pôsobenia vysokoškolských pedagógov. Je neuveriteľné, a to je vlastne systém, ktorý, jedna vec súvisí s druhými. Je neuveriteľné, že na vysokých školách, dneska ste veľmi správne povedali, že bolo by fajn a dokument navrhuje, aby sme mali pôso; alebo aby sme mali pedagógov, ktorí budú prioritne prednášať, tí ktorí budú vedeckí zamestnanci, čiže budú robiť tú vedu, výskum v tej čistej, pravej, nefalšovanej podobe, a potom tam budeme mať ľudí, ktorí budú zainteresovaní do rôznych projektov, či už na národnej, alebo nadnárodnej úrovni.
Toto je veľmi pekná myšlienka, ja by som bola naozaj úprimne šťastná, keby sa ju podarilo pretaviť do praxe, a to z toho dôvodu, lebo v súčasnosti, keď pozriete na drvivú väčšinu vysokých škôl, tak situácia je taká, že prednášajúci majú nadpočet hodín, čiže, poviem príklad, očakáva sa, že týždenne odučí niekto 14 hodín, naváľajú mu 20, popri tom sa očakáva, ako ste správne podotkli aj vy, aj moji predrečníci, že bude publikovať v scopusových záležitostiach, v karentovaných časopisoch, lebo tam je to bodové ohodnotenie, samozrejme, vyššie, no a potom, pravda je taká, taká je realita, a to narážam na tú byrokraciu, že ešte ideálne supluje sa aj študijné oddelenie. Áno, máme dneska aj akademický informačný systém, ale všetci dobre vieme, že pravidelne prichádzajú požiadavky na vyplňovanie ročného hodnotenia, vedecko-pedagogickej charakteristiky a mnohých iných vecí, čiže ja z vlastnej skúsenosti viem, hoci dnes už ako docent, predsa som odbremenená od niektorých byrokratických záležitostí, ale viem, že nedá sa tváriť, že niekto má prednášať to alokované množstvo hodín, ktoré sa očakáva, že má robiť vedu v tom pravom slova zmysle a ešte má napĺňať tú požiadavku toho, že plní administratívne úlohy, ktoré jednoducho prichádzajú. Klamali by sme si, keby sme povedali, že to tak nie je.
Druhá vec. To je to, ešte na margo toho, tých publikačných činností. Je fakt aj ten, že keď sa očakáva takéto nasadenie, tak potom sa nemôžme čudovať tomu, že keď sa vypíše VEGA alebo KEGA ako projekt, tak tieto projekty sa spravidla skončia alebo sú zakončené tým, že musí vyjsť nejaký výstup, čiže ideálne nejaká učebnica, monografia alebo niečo hodnotné, aby tam boli nejaké pedagogické alebo iné vedecké implikácie pre prax, ale, samozrejme, vždycky je to o tom, no čo narýchlo, s prepáčením, zbúchame, aby sme mali ten výstup, ktorý máme, aby ste dostali ten počet bodov na konci roka. Čiže toto veda nie je. A už vôbec nie, žiaľ, je to tak, treba to povedať, v humanitných odboroch. Ja považujem, že veda v tom pravom slova zmysle sa dá robiť v strojarine, v medicíne, v potravinárstve a, ja neviem, na chemicko-technologickej fakulte, ale tie humanitné vedy, tak je to smiešne, keď sa chce hrať niekto na vedu a ešte v takých podmienkach, ako máme.
Z vlastnej skúsenosti viem aj to, že na vysokej škole sa častokrát stáva to, a to zase zarážam na ďalší nedostatok, že jednoducho to učiteľské povolanie je finančne podhodnotené, to všetci vieme, ale s tým, žiaľ, ide ruke v ruke aj materiálno-technické zabezpečenie, tak mi povedzte, že ako sa dá robiť veda, keď v kancelárii sú traja ľudia, pri veľkom šťastí dva počítače a vy v podstate máte karty, máte cvakať, prezenčne byť prítomný na pracovisku, takže v zásade čo ja môžem vypublikovať, keď nemám ani počítač, nemám ani ten pokoj na publikovanie, nemám ani tú knižnicu príručnú. Čiže aká veda, jednoducho aká veda v našich podmienkach. Je to smiešne.
Keby ste videli, ja ako lingvistka som mala kolegu fonetika, ktorý mal robiť akože fonetický výskum, tak si doniesol utierku kuchynskú, aby akože zabezpečil akustiku, doniesol si nejaký smiešny rozkladací stolík akože, aby mu to nejako sedelo výškovo, niečo si zbúchal doma na kolene, nejaký tranzistor, ja neviem, čo to bolo, a nahrával kolegov, akože fonetický výskum. Hej, takže to je ako v našich podmienkach veda, to je na smiech alebo na zaplakanie, ako chcete.
Ďalšia vec, ktorá tu je, že súhlasím s tým, že jednoducho to, čo sa hovorí na margo titulov docent a profesor, v zásade zdá sa mi to byť ako veľmi dobré riešenie a to z toho titulu, pretože ak to správne chápem, aj dneska je to tak, že keď je napríklad človek s PhD. a prednáša na vysokej škole, tak v rámci usporiadania momentálnej situácie na katedre je možné, aby tento človek zastával funkčné miesto docenta alebo docent funkčné miesto profesora a podobne. Toto je super, keďže ten zákon hovorí, že do šiestich rokov musí nejakým spôsobom kariérne rásť. Ja toto vítam. A nesúhlasím, pani ministerka, nenahnevajte sa, ale nesúhlasím s tým tvrdením, že keď niekto 30 rokov učí na vysokej škole, že automaticky prepláva tým systémom a je z neho docent, profesor. Lebo ja poznám iks príkladov, ktorí takto 30 rokov sa zabetónovali na vysokej škole a ani v šesťdesiatke neurobili docentúru, hej? Čiže v tomto prípade ja to vítam, že za tých šesť rokov sa od neho očakáva nejaký kariérny rast, keď má tie vôľové a iné intelektuálne danosti a v podstate nejakým spôsobom je v dobrom slova zmysle zaviazaný k tomu, aby rástol. Čiže toto je z môjho pohľadu super. Myslím si, že toto bude pre prax prospešné.
No a potom v neposlednom rade tá nadkapacita vysokých škôl, s tým tiež súhlasím, že bolo by asi dobré, a to súvisí aj s fungovaním tej akreditačnej agentúry, bolo by dobré asi v dobrom slova zmysle naozaj sa ešte raz zamyslieť nad skutočnou kvalitou tých vysokých škôl, pretože ja keď si spomínam, tak v mojom prípade, keď som sa hlásila na vysokú školu, to bol rok ´98, ´99, tak nejako, tak na odbor sa hlásilo cez 600 študentov a brali 30. A ja vám poviem, že keď som sedela v tej prednáškovej miestnosti, tak som si trikrát vážila, že tam sedím a že som sa na tú školu dostala, hej? Dneska tie školy na kolenách prosia, aby tí študenti došli, zoberieme každého, len nám poďte, hej?
Čiže toto sú z môjho pohľadu tie momenty, ktoré ma najviac, ono by sa dalo dlho o tom, samozrejme, tam mám viacero poznámok, ale toto sú asi také najzásadnejšie. Čiže aby som k tomu urobila nejaké resumé. Z môjho pohľadu, i keď možno prioritne to nesúvisí s tým, o čom sa tu teraz bavíme, ale je to finančné ohodnotenie, pretože keď je niekto náležite finančne ohodnotený a vôbec ten rezort školstva dostáva taký finančný objem, ktorý mu zabezpečí také fungovanie, aké sa od neho očakáva, tak to je už potom podľa mňa domino efekt, hej, že aj ľudia sú motivovaní, pracujú v adekvátnych podmienkach, veda je skutočne vedou nielen v tých technických, prírodných vedách, ale aj v humanitných vedách. No a potom, v neposlednom rade, ako som to tam spomínala ďalej, s tým súvisiace veci ako tie tituly a tieto veci, to už sú veci skôr koncepčného charakteru, a ako som povedala, toto vnímam vysoko pozitívne. Myslím si, že toto je veľmi dobre nastúpená cesta.
Takže na záver ďakujem za pozornosť, držím palce a snáď do budúcna sa pohneme ešte ďalej. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcela by som, aby novela zákona, ktorú predkladáte, bola nádejou pre zdravotne ťažko postihnutých, aby pomohla odstrániť úskalia z ich životov. To je však možné len v tom prípade, ak by skutočne riešila ich reálne potreby a nevyhnutnosti. Bohužiaľ, dnes tu máme novelu, ktorá len v minimálnej miere reflektuje na potreby zdravotne ťažko postihnutých. Tie sú obsiahnuté aj v pripomienkach ich organizácií z medzirezortného pripomienkového konania. V MPK bolo vznesených 371 pripomienok a z toho 257 zásadných a len zlomok bol z nich zapracovaný do znenia, ktoré dnes predkladáte. Vlastne nerozumiem, prečo bola v tomto stave novela podaná.
Už vo februári tohto roka ste, pán minister, deklarovali, že v oblasti financovania kompenzačných príspevkov chystáte, citujem: "prevratné zmeny". Malo ísť predovšetkým o výraznejšiu valorizáciu peňažných príspevkov tak, aby ste naplnili svoje vyhlásenia o navýšení príspevku na opatrovanie do výšky čistej minimálnej mzdy do roku 2020.
Ale prišla zásadná pripomienka z ministerstva financií, aby, citujem: "... nedochádzalo k automatickej indexácii peňažných príspevkov na základe rastu minimálnej mzdy, pretože takýto návrh zakladá výraznú záťaž na verejné financie.". Povedané ľudskou rečou, v rozpočte na to nebudú peniaze. A zrazu je všetko inak a doterajší spôsob výpočtu príspevkov nahradili v predkladanej novele fixné sumy.
Minulý týždeň som sa zúčastnila na stretnutí so zástupcami organizácií zdravotne ťažko postihnutých na odbornom okrúhlom stole. Jeho témou bola práve táto predložená vládna novela. Avšak najviac zarážajúce je, že toto všetko dávno už vieme. Bolo to x-krát pomenované a stále po toľkých rokoch v rezorte je to v rovnakom stave.
Najdiskutovanejšou témou bola osobná asistencia. Ministerstvo je dlhodobo upozorňované na stagnáciu a podhodnotenie hodinovej sadzby za výkon osobnej asistencie. Všetci zúčastnení sa zhodli a žiadajú urgentné navýšenie sumy za hodinu osobnej asistencie aspoň na 140 % minimálnej hodinovej mzdy, teda 3,85 eur na hodinu.
My za naše hnutie sme navrhovali na marcovej schôdzi navýšenie hodinovej mzdy pre osobného asistenta na 4,01 eura. Ministerstvom navrhované navýšenie na 2,82 eura, teda o 4 centy je naozaj výsmechom, pričom ak by sme použili kategorizáciu náročnosti práce, tak by osobná asistencia spadala minimálne do III. stupňa náročnosti. Navyše vami navrhované stanovenie fixnej sumy komplikuje možnosť valorizácie príspevku do budúcnosti a už teraz týmto vytvárate stav, ktorý bude treba meniť.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že tí, ktorí sú na pomoc osobných asistentov odkázaní, zažívajú akútnu krízu. Spôsobuje ju práve nedostatok osobných asistentov, a to predovšetkým z dôvodu ich finančného podhodnotenia. A to potvrdzujú aj agentúry osobnej asistencie. Táto nízka suma 2,78 eura jednoznačne nestačí a navyše doslova odrádza ľudí, aby vykonávali tento druh služby. Tým pádom si zdravotne ťažko postihnutí za ňu musia doplácať z vlastného vrecka.
Osobná asistencia je pritom životne dôležitou pomocou pri elementárnych činnostiach, ktoré sú pre zdravých bežné a automatické. Veď zdravotne ťažko postihnutý často nedokáže bez pomoci asistenta ani sám vstať ráno z postele. A oni chcú a musia byť aktívni, užitoční a rovnoprávni. Veď predsa nemôžu žiť izolovaní doma. Práca osobného asistenta si samozrejme vyžaduje aj zvýšenú fyzickú námahu a zodpovednosť, pretože ide o zdravie a bezpečnosť inej osoby.
Uvedomme si, že v mnohých prípadoch a ak asistent nevykonáva svoju prácu zodpovedne alebo vôbec nepríde, môže nastať až ohrozenie života. Osobný asistent pritom nemá ani nárok na plné sociálne zabezpečenie, pretože nemá postavenie zamestnanca a nemá napríklad nárok ani na dovolenku. Dôchodkové poistenie má ako poistenie štátu len v prípade, že splní podmienku 140 hodín osobnej asistencie. Takže tam napríklad nespadajú ani rodičia zdravotne ťažko postihnutých detí, ktorých zákon už aj tak diskriminuje, keďže im neumožňuje vykonávať asistenciu pre vlastné dieťa, len v rozsahu štyroch hodín denne, čo je spolu maximálne 120 hodín.
Opakovane sme podávali novelu, ktorá mala túto diskrimináciu voči rodičom a rodinným príslušníkom odstrániť. Žiaľ, tento návrh nám neprešiel. A bohužiaľ, pán minister, vaša novela ani tento stav vôbec nerieši a namiesto uľahčenia komplikuje.
Zavádzate aj ešte nový výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, pričom na to nie je nijaký opodstatnený dôvod. Veď výkaz sa vypisuje spätne a údajné zneužívanie osobnej asistencie sa týmto nevyrieši.
Ďalším problémom, ktorým sa novela nezaoberá, je spôsob posudzovania príjmu a spoluposudzovanie osôb. Výsledkom je krátenie príspevkov a dôsledkom je nútené zotrvanie zdravotne ťažko postihnutého v tzv. dávkovej pasci. Pretože miesto toho, aby sme ich podporili v samostatnosti a sebarealizácii v pracovnom prostredí, tak my im ešte na základe často len minimálneho príjmu okrešeme príspevky. Takže nakoniec peniaze, ktoré si napriek svojej situácii zarobia, aj tak musia použiť na kompenzácie a vlastne nemajú šancu si dopriať o niečo lepší štandard. A takto by sa dalo pokračovať ďalej hľadajúc vyhovujúce riešenia pre obe strany.
Táto vaša novela však potrebné riešenia neponúka a jedinou, aspoň čiastočnou záchranou môžu byť pozmeňujúce návrhy. Poprípade možno zvážte, či zákon v takejto podobe a s toľkatimi zásadnými pripomienkami vôbec posunúť, posuniete do ďalšieho čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán Hrnko, už sme si zvykli, že jedine vám dávajú tieto nepríjemné veci, lebo druhí ostatní slušní vaši kolegovia by sa k takýmto veciam asi veľmi ťažko prepožičiavali.
Pán Paška, vás si veľmi vážim, ste slušný človek a preto vám aj slušne odpoviem. Kto nás v politike sledujete už dva roky, tak to môžete si všimnúť, že ideme po veciach, predkladáme návrhy zákonov, nerobíme tunak šaškárne, netancujeme na hroboch žiadnych mŕtvych ľudí, robíme normálnu opozičnú politiku a nikdy sme neboli osobní. A akonáhle my sme vyslovili akurát žiadosti, teraz sa bavíme o tých transportéroch, že chceme, aby to bolo verejné, že veď čo je na tom, aby sa veci neutajovali, veď čo je na tom? Veď sa jedná o naše verejné peniaze. A my sme to tunak pod nejakým kepienkom ilegality, skryli sme to, zakryli, aby proste sme nevedeli sa k tomu dostať. Teraz aj na výbore pán Hrnko nejakú správu utajil. Proste ja si myslím, že toto je tak vážna vec, že keby to bolo otvorené, my by sme sa do toho vôbec nerýpali. Proste by to bolo transparentné a nás by ste nemali ako blchu v kožuchu, určite nie.
A, pán Bernaťák, každá, sa nedivte, každá akcia vyvoláva reakciu. Dva roky vám to nevadilo, zrazu vám to vadí, lebo nám prekáža netransparentnosť pri tendri. Keby ste to otvorili, nemáme s tým problém, skutočne, my sme to jasne pomenovali. Nám vadí len to, že je to zakryté. To je všetko, že je to utajené a keď to vedeli robiť v iných krajinách, to isté, vedeli to robiť v neutajenom režime, tak tunák sa nebavíme o nejakom jadrovom, kozmickom a neviem akom výskume, ktoré nesmieme prezradiť nepriateľovi. Nie. To sú obyčajné štvorkolesové, osemkolesové vozidlá, kde nemusíme sa tuná hrať na to, že tunak sa o čo sa jedná. Každý vie, na internete si to môže nájsť, čo to vozidlo obsahuje, alebo čo dokáže. Takže to je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že tunak už bolo toho povedané veľa a musím povedať, že toto je presne zástupná téma. Dva roky poslankyňa Petra Krištúfková nikomu neprekážala. Kedy začala prekážať pani poslankyňa Krištúfková? Keď som si dovolil v televíznej debate povedať a upozorniť, keď vznikla kríza, že všetci nadávajú len na SMER, ale že tu je aj SNS, ktoré tuná má podstatne viacej káuz a povedal som presne čoho, že bol mu odvolaný minister, minister školstva za podozrenie pri rozkrádaní eurofondov. Chcel nám ukradnúť budúcnosť. Zastavila sa. Dokonca nám, máme tuná vyšetrovateľov, OLAF prišiel skúmať tieto veci. Potom sme upozorňovali, takisto som to povedal, spomenul som aj problémy pani Matečnej, keď bola na pozemkovom fonde. A čo nastalo? Okamžite prekrytie.
To znamená, že ja keď som išiel do politiky, som sľúbil občanom, že im budem pomáhať, že budem za nich bojovať. A keď som povedal, čo táto štátna mafia tuná vykonáva na čele s pánom Andrejom Dankom, áno, treba si to povedať. Dneska sa prepracoval na vrcholnú stupnicu tejto štátnej mafie a zneužíva políciu, zneužíva tajnú službu, lebo ju má pod kuratelou a vyťahuje svinstvá proti svojim politickým oponentom. Treba to povedať, ako to je. Kradne, klame a podvádza a potom zneužije všetky zložky, ktoré má pod palcom. A potom sa ide vyvŕšiť na žene.
Doteraz mu to neprekážalo, až keď sme začali upozorňovať na jeho prehmaty, keď sme začali upozorňovať na to, že sa tuná chystá ďalší podvod, že tuná chcú ukradnúť zase obrovské peniaze na transportéroch. Však čo je na tom, preboha živého? Však to zverejnite! Neutajujte to! Robíte to presne tak, ako v tom Slovinsku. A keď na to upozorníme, tak okamžite idete podľa presných štruktúr, ako to tunak robia títo štátni mafiáni tridsať rokov. Pozeráme vám na prsty, keď na vás upozorníme. Čo spravíte? Prekryjete to. Prekryjete to tým, že vyhodíte na nás kýble špiny. Ale ja vám chcem, upozorniť vás chcem, že my sa vás nezľakneme. Nebojíme sa vás a budeme bojovať ďalej proti vám, kým neskončíte za tieto svinstvá tam, kde patríte a v base. To vám hovorím.
To znamená, že toto je čistý príklad toho, ako títo štandardní politici kradnú, klamú, podvádzajú, kašlú na ľudí. Nás sa ľudia pýtajú, preboha živého, prečo máme tristo eurové platy? Prečo musíme chodiť do zahraničia? No lebo títo ľudia sa starajú v prvom rade sami o seba, o svoje kšefty a keď im ostane trošku času, tak ho využijú proti tým, ktorí na nich poukazujú, čo robia, čo tu páchajú v tejto krajine.
Dnes, keď sa niekomu pokazí pračka alebo automatická pračka, musí bežať rovno do banky, si zobrať úver, splátkový kalendár, potom nasledujú exekúcie. Toto vytvoril, táto štátna mafia tuná za tridsať rokov. Toto vytvorili, takúto mizériu. Tri a pol milióna, tri a pol milióna exekúcií a oni sa starajú len o seba, sami o seba, na ľudí kašlú. Absolútne kašlú. A keď k tomu príde, tak okamžite vytiahneme zložky a začneme mazať. Tak teraz sme si dovolili my povedať a upozorniť na túto vec.
Viete, to že doteraz sme my nikdy osobní neboli. Vždycky sme len vecne poukazovali. Však to je fakt, že vám odvolali ministra, to je fakt, že tam boli problémy na tom, na tom ministerstve školstva za vedu a výskum, to je fakt, že ste to dávali, dávali upratovacím službám, pán Hrnko, to je fakt, to neni vymyslené. Ale ja som nehovoril žiadne osobné veci. Ja som nehovoril, na osobné útoky som neútočil, ani nič také. Ja som nevyťahoval špinavú bielizeň, nevyťahoval som, kto, čo, kde, ako robil, osobne určite nie. Ale toto sú fakty a to treba pomenovať. A vy okamžite, proste vám vykyblí dekel a okamžite to, idete to tunak na Petre Krištúfkovej. Dva roky vám to nevadilo a zrazu to musíme rýchlo prekryť, aby sme sa z toho dostali. Ale na toto ja vám neskočím.
Na toto ja vám neskočím. My sa tu nebudeme teraz tu baviť, aby sme sa tu teraz vyviňovali. Táto éra skončila. My tu nebudeme stáť a vyviňovať. My sme všetky veci vysvetlili a nebudem to robiť do nemoty, aby si niekto myslel, že sa mám z čoho vyviňovať. Ja sa nemám z čoho vyviňovať. Tridsať rokov tunak neni Boris Kollár. Tunak je SNS tridsať rokov. Bolo mu kopec ministrov odvolaných. Dvaja idú do basy za vás, pán Hrnko, za SNS. Rozkrádanie tohto štátu. Za Borisa Kollára sa tu nič neukradlo. Za vás áno. Takže my tu budeme sa baviť o tejto štátnej mafii, ktorej váš šéf Andrej Danko je čelným predstaviteľom. Dnes sa už vypracoval. Už nahradil aj toho pána Slotu. O tomto sa tu budeme baviť.
Ďakujem.

Pán Danko, veľmi pozorne som vás počúval. Pardon, pán Hrnko, ešte raz. Ja sa ospravedlňujem, mal som nesprávnu informáciu. Ja nemám problém sa ospravedlniť, jak sa mýlim. Ospravedlňujem sa.
Pán Danko, počúval som veľmi pozorne, čo hovoríte. Pravdupovediac niekde v polovici som sa stratil, tak akože, tak ako pri každej vašej tlačovke alebo prejave, lebo rozprávať, že ja som nejaký policajt alebo mafián, je naozaj smiešne. V živote som nepracoval v štátnej správe. Rozprávať tu, že niečo, že môj brat. Môj brat nie je členom strany, môj brat nie je žiadny funkcionár strany. Je to naozaj smiešne, pán Danko. A namiesto, namiesto toho, lebo, vy viete, čo robíte, pán Danko? Vy stále na každej tlačovke rozprávate, že máte plné zuby osobných invektív a útokov do osobných stavov, to vás citujem. Na druhej strane, vy presne to robíte dva roky. Ja si spomínam, ja si spomínam, keď sme si podali ruku a keď ste povedali, že okej, mier, nebudeme na seba útočiť. No my sme neútočili. Ale pán Danko využil každú jednu príležitosť a na každej tlačovke si kopol. A potom, keď sme sa ozvali, kopli sme si aj my, tak pán Danko vo svojej veľkej ústavnosti a štátnosti, lebo tu je niekde Winston Churchill a tesne za ním je ten Andrej Danko, aspoň tak on vidí sám seba, tak on to nevie prežiť, hej, že pán Danko, celý váš problém je ego a problém je, že doma zjavne nemáte zrkadlo, zjavne.

Ďakujem pekne. Pán Hrnko, vy ste taká komická postavička v tomto parlamente. A ja nepochybujem o tom, že vy nemáte problém kohokoľvek odvolať z nejakého výboru. Mnohí si ešte pamätajú, ako ste hlasovali za zbavenie mandátu Františka Gauliedera. (Reakcie z pléna.) No. (Reakcie z pléna.) Ak to nie je pravda, ospravedlňujem sa. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Hrnko, vo faktickej reagujte.

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Ale poďme k veci. Pán Danko, vy ste strašný hrdina. Veľký hrdina. My už dva roky vieme, aký máte problém s naším hnutím, aký máte problém s naším predsedom. My to vieme veľmi dobre, lebo pre vás je nepredstaviteľné, že vy ste roky museli makať v tej SNS-ke, museli ste robiť podrž tašku Sitekovi, potom sa pchať niekde pánovi Slotovi, aby ste sa nakoniec zmocnili SNS-ky. Museli ste sa, pán Danko, zaviazať mnohým ľuďom, aby ste sa nakoniec dostali do parlamentu.
A tuná príde nejaký Kollár a za tri mesiace za minimálne peniaze na kampaň urobí skoro taký istý výsledok, ako vy. Vás to strašne štve a my to vieme. Ale takýmto spôsobom si vybavovať účty na žene, ktorá sa previnila tým, že pred dvadsiatimi rokmi sa zaľúbila do chlapa, ktorý bol neskôr zavraždený, gratulujem, pán Danko, ste strašný frajer.
Prečo si, pán Danko, netrúfnete na nášho predsedu alebo na podpredsedu Krajniaka, alebo na mňa? Kľudne, pán Danko, ostaňte, nemusíte sa šklebiť. Ja už vás poznám veľmi dobre. Za tým vaším krivým úsmevom sa skrýva akurát tak nervozita a strach, že niečo môže vyplávať na povrch, že? Napríklad rôzne videozáznamy z hotela Kaskády, kde údajne, opakujem, údajne ste fackovali jednu dámu, o čom ste mi aj sám rozprávali, jak si spomínate. (Smiech v sále.) Pán Danko, nekrúťte s hlavou na tomto mieste. Pán Danko, vy ste strašný frajer. Útočiť na ženu takýmto smiešnym a trápnym spôsobom. Strašný frajer ste.
Prečo nejdete do otvoreného politického boja? Toto je u vás hrdo, odborne a slušne? Toto? Útočiť na ženu? Je to úbohé. A ja sa čudujem poniektorým koaličným poslancom, ak za to budú hlasovať, pretože mal som možnosť dnes s viacerými hovoriť a všetci, s ktorými som hovoril, zhodne tvrdia, že je to absolútny nezmysel a jednoducho musia, pretože Danko si postavil hlavu, lebo potrebuje vrátiť úder Krajniakovi, ktorý hovoril o províziách na zákazke, ktorá sa teraz rieši ohľadom transportérov.
Pán Danko, ešte raz, je to úbohé a vôbec nie hrdé ani slušné.
Ďakujem.