Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, ktorý určite nepodporíme, lebo je úplne mimo misu.
Samozrejme, môžem sa o tom vyjadrovať preto, lebo vlastním, vlastním, som vlastníkom Fun rádia a viem presne, čo sa deje v takýchto súkromných médiách. Môžeme sa baviť o tom, môžme sa kľudne baviť o verejnoprávnej televízii, môžme sa baviť o verejnoprávnom rozhlase, ktoré, ktorí naozaj kasírujú obrovské prostriedky nás všetkých daňových poplatníkov, či sa nám to páči, alebo nepáči, či máme vôbec televízor, alebo nemáme, stačí, že máme elektrickú prípojku a musíme platiť, každý jeden. Toto by bolo dobré, keby ste sa radšej na toto pozreli, ale neobmedzovali súkromné podnikanie. Vy v tomto prípade idete, prípade idete úplne jak komunisti, úplne obmedziť súkromné podnikanie. A vám sa to nezdá byť trošku scestné? Len preto, že vám sa nepáčia reklamy v rádiu a reklamy v televízii? No tak to nepozerajte! Je to súkromné podnikanie.
Ako keby ste obyčajnému prevádzkarovi bufetu alebo hocijakému predajcovi áut nakázali, koľko áut má predať. Keď mu štát na to nedotuje, keď ho štát nedotuje, nemáte právo obmedziť súkromné podnikanie, lebo potom to úplne rozvraciate. Tak buď sme tu na nejakej demokracii, máme tunák voľný trh, môžeme tunák slobodne podnikať, alebo ideme všetko obmedziť. Keď sa vám, páni poslanci, nepáči, že sa propagujú niektoré, niektoré predmety reklamy a mne sa nepáčia, tiež a som za to, a preto sme aj preložili návrh zákona, ktorý by mal obmedzovať tieto pôžičkárne a ktorý by mal obmedziť tieto falošné reklamné ťahy na ľudí, ktoré proste, bohužiaľ, na Slovensku máme strašne nízku finančnú gramotnosť. Po posledných prieskumoch sme dopadli najhoršie v celej Európskej únii. Všetci si myslíme, každý, ktorý to robil ten test, tak, samozrejme, mal predstavu, že je finančne gramotný, a dopadol katastrofálne. Proste Slováci uveria, presne ako povedala pani poslankyňa, uveria tomu, že stačí si dôjsť pre nejakú reklamu, uveria reklame, stačí si dôjsť do nejakej pôžičkárne, do nejakého splátkového kalendára, nejakej banky, ako keby nás už nečakali žiadne splátky, neprečítajú si úroky, mýlia si úroky s navýšením, s týmto, mýlia si kopec pojmov, dojmov a ja neviem čoho všetkého možného. Zadlžia sa potom to nestíhajú splácať. Je to naozaj klamlivá reklama je veľmi nebezpečná. Ale môžeme obmedziť určité segmenty reklamy, ako je napríklad tento segment, ktorý ste vy spomínali. Takisto ako máme obmedzený alkohol, ako máme cigarety. Alkohol máme tiež tuším len po 22.00 hod., ak sa nemýlim. To znamená, že vieme aj toto obmedziť.
Ale nemôžete celú hospodársku súťaž obmedziť tým, že proste zakážete týmto, týmto súkromným podnikateľom, či v televízii, alebo v rádiách vysielať. Vy ste si niekedy zistili, koľko rádií je v zisku? Zistili ste si, alebo len tak strieľate od pol pása? Podľa toho, čo som tunák počul, pán kolega, tak len strieľate od pol pása, lebo ste to ešte ani nepozreli. Keby ste si to pozreli, by ste takú hlúposť nikdy nemohli povedať. Nie, nie, nebohatne na tom nikto, a keď si zoberiete, 98 % je stratových. 98%. Nepoznám také podnikanie, ktoré by malo 98 % stratovosti ako, ako tento segment, napríklad segment rádiový. Tak si to pozrite.
Teraz, keď vám vadí táto reklama, prosím, môžme sa o tom baviť pri STV-čke, môžme sa baviť o tom pri, pri Slovenskom rozhlase, lebo tí poberajú koncesionárske poplatky. Tam je to vyriešené, že ten, ten televízny kanál alebo konkrétny film nie je prerušovaný. Tak fajn, si to ľudia pozrú, ten film. Ale tie televízie dostávajú, teda tá STV-čka dostáva obrovské peniaze zo štátneho rozpočtu, vlastne nie ani z rozpočtu, ale dostáva to z koncesií. A keď jej to nevyjde, no tak potom minister jej priklepne dotáciu. A tak sa to robilo, tak to robili všetci riaditelia okrem Miku, že si museli vypýtať potom ešte nejaké špeciálne dotácie od štátu, lebo im to nevychádzalo. V takomto prípade môžete kľudne obmedzovať. Ale súkromného podnikateľa, súkromného prevádzkovateľa televízie alebo... Ten kontent musíte na, musíte nejakým spôsobom obsiahnuť.
A ja vám môžem povedať z vlastnej skúsenosti, alebo z vlastného, z vlastných, z vlastného dvora, skutočne my máme, 5 mil. euro máme rozpočet. Pokiaľ nezískam 5 mil. na reklame, tak môžem prepustiť všetkých zamestnancov, lebo to nepokryjem. Vysielače nepokryjem, zamestnancov nepokryjem, trasy nepokryjem, všetky autorské zväzy. Z čoho to mám zaplatiť, poviete mi, pán kolega? Našli ste ten modus vivendi, z čoho to ostatní ľudia zaplatíme? Alebo len tak prepustíme všetkých? Však to je fasa vec, lebo vám sa nepáčia reklamy. Úžasné, ja vám tlieskam (rečník zatlieskal), bravó, fakt ste to vymysleli, ekonóm par excellence. Ako môžete takúto nezmyselnosť vymyslieť?! Len preto, že sa vám nepáči strašne veľa reklám. Keď strieľajú, tam Rambo, tam máme ba-ba-ba-ba a my tam nechceme mať tú reklamu s tým pracím práškom, lebo sa nám ľudia sťažujú. Áno, aj mne sa sťažujú a mne to tiež leze na nervy, jeden film pozerám štyri hodiny! Je to tak, ale môžem to vypnúť a môžem si pustiť dévedečko. Môžem to urobiť. Ale tá televízia potrebuje za ten film zaplatiť 50-tisíc euro. Kto jej to dá? Kto jej to dá? Potom musí zaplatiť tých redaktorov, musí to všetko vyplatiť. Jedine z tých reklám žije tá televízia.
A keď si zoberiete napríklad takú najúspešnejšiu televíziu, ako je Markíza, tak sa pozrite spätne 3-4 roky dozadu, či mala miliónové zisky. Každý rok je 5, 4, 3, 8 mil. v strate. Sú v červených číslach. A keby to majiteľ nevydotoval, tak to môžu rovno zavreť a zbaliť. Keby to J&T takisto nedotovala, no tak to nevysiela. Tak skutočne obmedzovať súkromný sektor takýmto nezmyslom je úplne scestné. Ako skutočne, vy čo už chcete?! To, to je nehorázne! Za chvíľku budete tunák organizovať, koľko rožkov môže predať pekár, nie? Tak to sú nezmysly, to vám nemôžeme v žiadnom prípade podporiť!
Súhlasím s tým, že treba obmedziť niektoré klamlivé reklamy. To súhlasím. Na tie finančné služby absolútne, máte absolútnu pravdu. Ale to dokážeme urobiť nie paušálnym zákonom, aby sme likvidovali tento, tento sektor. Veď to je úplne mimo toho, čo tunák celý čas presadzujeme, ako, ako vôbec parlament, aby proste tam tá sloboda v tom podnikaní bola. Veď to neni proste škodlivý biznis. Ja viem, vám sa nepáči, že sa nedostanete do niektorých televízií. Ani my sa tam nedostaneme do všetkých. Vy už vôbec nie, tak máte s tým problém. Ale nemôžete to týmto spôsobom riešiť. To sa takto riešiť nedá.
A tí ľudia čo, vyhodíme ich na ulicu? Viete, koľko ľudí robí v televíziách a v rádiách po celom Slovensku? Veď to sú desaťtisíce ľudí. No, 10-tisíc je to určite po tých všetkých médiách, čo ste pospomínali. A tých, nemáte problém. Však povedzte im, že chceme ich vyhodiť, lebo všetci títo majitelia na základe tohoto zákona, keby to prešlo, to môžu rovno zavreť a môže ich prepustiť. Vy si myslíte, že ja budem nosiť do roboty každý rok milión euro, aby som vám splnil to, že nebudete počúvať 3 minúty reklám, ale iba 1,5 minúty? No určite nie, zavrem to. A urobia to všetci ostatní. Už teraz nevedia, ako to majú vykryť.
Ale vám to je jedno. Vy proste, však tunák si sadnete, však ľudia to chcú. No tak im to tam hoďme. Ale to je absolútne, absolútne bez nejakých, nejakých absolútnych, nejakej zodpovednosti voči, voči tým tisícom ľudí, ktorí v tých médiách robia. Ja viem, že sa vám to nepáči, ani mne sa to nepáči, veľakrát. Ale proste, tunák raz keď máme slobodný trh, tak ho musíme dodržať. Tak to musíme rešpektovať.
Prečo neprídete s takýmto zákonom, že budeme obmedzovať automobilky? No však, keby vyrábali menej a menej predávali, tak tí ľudia nemusia byť v robote do 15.30 hod., môžu o 12.00 hod. ísť domov, budú kratšie šichty, nie? Však to by sa, to by bolo fajn, nie? To je taká istá blbosť, kolegovia. Skutočne, úprimne.
Viete veľmi dobre, že my sme snáď jediná politická strana, ktorá tunák s vami hlasujeme za niektoré vaše návrhy zákonov, dá sa povedať za 80 %. Keď to má hlavu a pätu, tak to podporíme, ale keď to je úplná blbosť, tak, prepáčte mi, vám to poviem do očí, vám to poviem do očí. Toto je taká blbosť jak voda v koši, prepáčte mi to. Toto nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
