Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka vnútra, vážené dámy a páni. Ľudia na Slovensku majú oprávnený pocit, že mocensko-bezpečnostné zložky štátu boli a sú zneužívané na presadzovanie osobných, politických a ekonomických záujmov jednotlivcov a nie len na to, na čo majú byť používané. Na to je pomoc ľuďom. Týka sa to polície, tajných služieb, ale aj prokuratúry a súdov. V polícii pracuje 22-tisíc policajtov, na súdoch, v tajných službách, na prokuratúre ďalšie tisíce. Pri takomto počte nie je možné ustrážiť, aby nedochádzalo k jednotlivým prípadom zneužívania moci. Treba to priebežne riešiť, ale platí, že kde je moc, tam vždy bude dochádzať aj k jej zneužívaniu.
Problém však je, keď sa zo zneužívania moci bezpečnostných zložiek štátu stane systém. A ešte väčší problém je, keď tento systém riadia osoby, ktoré nemajú žiadnu demokratickú legitimitu. To sú finančné skupiny a oligarchovia. Lebo, a to vás chcem poprosiť, aby ste si to dobre zapamätali, oligarchov a finančné skupiny nemôžete vymeniť vo voľbách, oni pretrvávajú desaťročia, ich metódy práce sú rovnaké, nemenia sa, ich záujmy a ciele sú rovnaké – ovplyvňovať vo svoj prospech to, čo sa v našom štáte deje. Písal som o tom v knihe Banda zlodejov, ktorá sa stala pomerne úspešným bestsellerom.
Systémové zneužívanie sme v prípade polície mohli na Slovensku cítiť dlhé roky. Ja osobne aj doslovne na vlastnej koži. Vždy, keď som skrížil cestu nejakej vplyvnej mocensko-ekonomickej štruktúre, tak sa mi potom dočkalo odpovede v tom, že som čelil politickej, spravodajskej, niekedy aj trestnoprávnej šikane. V deväťdesiatych rokoch som bol záujmovou osobou Lexovej SIS, po roku 2000 Mitrovej SIS. To bolo vtedy, keď som na Fonde národného majetku bojoval proti privatizácii Reštitučného investičného fondu a zváračského ústavu a snažil som sa ich zvrátiť. Pekné špinavosti vtedy na mňa vymýšľali. Ale neumlčali ma. Ja si neviem dať pokoj, keď mám niekde pocit, že sa deje niečo nefér, alebo že sa škodí ľuďom, alebo že sa deje nejaká nespravodlivosť. Ale to ešte nebolo nič. Po reálnom začiatku vyšetrovaní kauzy Gorila, keď sa na tom naozaj začalo robiť, o ktoré som sa podstatným dielom pričinil, som roky čelil mediálnemu, spravodajskému, trestnoprávnemu, policajnému tlaku zo strany istej nemenovanej finančnej skupiny a istého nemenovaného podnikateľa, ktorého meno sa začína na K a momentálne sa nachádza v Leopoldove.
Prečo o tom hovorím? Nie preto, aby som si robil nejaké zásluhy. Svetská sláva, poľná tráva. Hovorím o tom preto, lebo mne nikto nemusí hovoriť, ako sa zneužívajú bezpečnostné zložky štátu. Ja to teda poznám veľmi dobre na vlastnej koži. Ale napriek tomu a práve preto, že to poznám na vlastnej koži, vám dnes hovorím, že predložený policajný návrh, zákon o Policajnom zbore túto situáciu nezlepší, ale zhorší. Zhorší ju. Zástancovia tohto zákona sú v lepšom prípade naivní, v horšom prípade veľmi dobre vedia, čo robia.
Dámy a páni, vždy som bol rebel, vždy som išiel proti prúdu nejakého aktuálneho mocensko-bezpečnostného nastavenia v štáte a robil som to, čomu verím. Viem čeliť tlaku, viem sa rozhodovať pod tlakom a napriek tomu si vždy hovorím, čo si myslím, a robím to, čo hovorím. To je moja prednosť, na tom som vždy staval. A budem rovnako postupovať aj dnes bez ohľadu na to, či sa to práve hodí alebo nehodí.
Dámy a páni, nenechajte sa, nenechajte sa oklamať módnym výstrelkom, dokonca by som povedal, že úchylkou, ktorá sa dnes volá odpolitizovanie. Všetci dnes opakujú ako mantru, čo všetko treba odpolitizovať. Potrebujeme odpolitizovať štátnu správu, médiá. Teraz chceme odpolitizovať políciu. Toto potrebujeme? Ja už len čakám, kedy budeme chcieť odpolitizovať parlament alebo vládu. Však urobme nejakú komisiu. Načo máme ľudí, načo máme demokratické voľby?! Veď nejaké komisie nám povedia, čo treba robiť. Čo sa budeme zaoberať ľuďmi? Veď ľudia nevedia, čo si majú myslieť. Veď sa mýlia! Toto chceme zaviesť v našom štáte? Toto chceme zaviesť v bezpečnostnom zbore ozbrojených 22-tisíc policajtov? To je hanba. To je hanba, ako necháme kastrovať zákonodarnú a výkonnú moc tohto štátu, ktorá jediná má demokratickú legitimitu od občanov. Tie ostatné moci ju nemajú.
Kto pozná tých expertov, ktorí majú rozhodovať o policajnom prezidentovi? Ktorí majú rozhodovať o tom, kto bude veliť 22-tisíc ozbrojeným policajtom? Kto tých expertov pozná? Nie pozná, kto vôbec vie ich mená?! Každý z nás prešiel neustálym skríningom médií, sociálnych sietí. Všetko, čo urobíme. Keď ja zle zaparkujem, o hodinu je to na sociálnych sieťach a musím sa z toho zodpovedať. A tí experti v komisii, ktorí majú rozhodovať o 22-tisíc ozbrojených policajtoch, vie vôbec niekto, ako sa volajú?
Dámy a páni, štátu vždy niekto vládne. Buď demokraticky zvolení predstavitelia štátu, alebo mafia, ktorá každého zastraší, alebo oligarchovia, ktorí si každého kúpia. Čo je lepšie? A čo je pre ľudí najhoršie? Posilňovať ten demokratický prvok v kontrole moci v štáte? Alebo posilňovať tie prvky, ktoré ľudia nemajú pod kontrolou, kde nie je žiadne spätná väzba? Ja sa pýtam, čo najviac pomôže ľuďom? Ak sa pokazí politik, ľudia ho vždy môžu odvolať vo voľbách. Lebo, chvalabohu, žijeme v demokracii. A kto odvolá tie mafie, kto odvolá tie oligarchické štruktúry, ktoré, samozrejme, že chcú mať vplyv na bezpečnostné zložky štátu? To ľudia neovplyvnia. To ľudia neovplyvnia. Nebalamuťte už ľudí, prosím vás, že tu budú pomáhať nejakí nikým nevolení experti. A ich kto nominuje? Kto nominuje tých expertov? Oni zlezú zo stromu? Urodia sa na poli? Nikde na svete nevládnu komisie. Nikde na svete nevzniká moc z ničoho. Čudujete sa potom, že ľudia nedôverujú tej vašej liberálnej demokracii, keď čoraz viac rozhodnutí, čoraz viac moci, ktorú mali ľudia, ako to v demokratickom štáte má byť, prechádza na nejaké Brusely, finančné inštitúcie, komisie a ja neviem čo všetko ďalšie?! Áno, aj politici sú dobrí aj zlí. Ale dajú sa vymeniť vo voľbách na rozdiel od toho všetkého, toho ostatného.
Dámy a páni, tým, ktorým to ešte nedošlo, tak to zopakujem ešte raz. Problémom polície za pána Kaliňáka nebolo to, že bola spolitizovaná. Problémom polície za pána Kaliňáka bolo to, že bola takmer na 100 % odpolitizovaná. Problémom nebolo to, že pán Kaliňák príliš zasahoval do činnosti polície. Problém bolo, že pán Kaliňák nezasahoval do činnosti polície, aj keď sme všetci vedeli, že ju riadia, a najmä elitné policajné útvary, nikým nevolení oligarchovia. Toto je odpolitizovanie polície? Takéto odpolitizovanie polície chceme?
Lebo ak chceme zmeniť políciu tak, aby fungovala v prospech občanov, čuduj sa svete, v demokratickom štáte, viete, kto jediný to môže urobiť? Politici, ak dostanú dôveru ľudí vo voľbách. A vy teraz chcete vyriešiť problém toho, že pán minister Kaliňák bol mocensky slabý a musel zohľadňovať široké záujmy zainteresovaných ľudí tým, že urobíte z každého budúceho ministra vnútra mocensky slabého Kaliňáka? Toto pomôže ľuďom? Nefungovalo to takto, urobme teraz zákonom? Zákonom to zafixujme? Tento zlý stav, ako to povedal pán kolega Grendel pred chvíľou. A to, že sa teraz veci začali diať, to, že vidíme, že aj na Slovensku sa to dá, že tu máme policajtov, prokurátorov, ktorí vyšetrujú, robia domové prehliadky, to, čo si nikto roky nedovolil, na to potrebovala pani ministerka vnútra zmenu zákona? Neodišiel náhodou predchádzajúci policajný prezident na základe tohto zákona?
Vraj idete odpolitizovávať. Aspoň nebuďte falošní. Doteraz zasahoval do činnosti polície jeden politik. Jeden. Podľa tohto zákona ich, bude zasahovať 12 politikov. To je odpolitizovanie? Doteraz sme mali jednu políciu. Teraz budeme mať aj druhú políciu pod predsedom vlády a pod vládou, kde o tom bude rozhodovať ďalších 15 politikov. Takže namiesto jedného politika – ministra vnútra potom bude rozhodovať 30 politikov. To je odpolitizovanie? Koho tým chcete obalamutiť? Mňa teda nie.
Dámy a páni, toto môže navrhovať iba niekto, kto bezpečnostným zborom ale absolútne nerozumie, alebo, práve naopak, veľmi dobre im rozumie, ako fungujú a presne takto to chce urobiť. Tento zákon znefunkční políciu, pretože policajti namiesto toho, aby robili to, čo majú, chránili, pomáhali ľuďom, aby bojovali proti organizovaným zločineckým štruktúram, viete, čo budú robiť väčšinu času? Budú tie dve polície navzájom na sebe robiť a ešte navzájom sa budú naťahovať s ministrom vnútra. Tomu budú venovať väčšinu času, lebo presne takto to vidíme v Česku, presne takto to dopadlo. Komu toto vyhovuje? Normálnemu občanovi? Toto pomáha normálnemu slušnému človeku? Nie. To pomáha iba tým mocným, mocensko-ekonomickým štruktúram, lebo budú vedieť, že policajti a najmä tí elitní, nebudú mať čas na nich. Budú sa zaoberať navzájom, klbčiť, intrigovať a tak ďalej. Toto chcete dosiahnuť týmto zákonom, ktorý ste predložili? Tak sa ja pod toto rozhodne nepodpíšem. To je znefunkčnenie polície.
Ľuďom je úplne jedno, či som z opozície alebo z koalície. Ľudia chcú, aby som ja aj my všetci, čo tu sedíme, pomáhali ľuďom. Ľudí zaujíma, ako používame moc, či v prospech seba, v prospech nejakých oligarchov alebo v prospech ľudí, či pomáhame ľuďom, alebo sebe, alebo oligarchom. To je pre ľudí podstatné.
Niet na Slovensku silnejšej moci, ako je 22-tisíc policajtov v Policajnom zbore. Policajný zbor je ozbrojená mocenská inštitúcia, ktorej podstatou je uplatňovanie a vykonávanie moci. Policajt má moc zastaviť človeka, zastaviť auto, obstaviť majetok, zablokovať účty. To je obrovská moc. Polícia vždy vykonáva moc kontinuálne a neustále. V každej sekunde polícia koná v prospech niekoho a v neprospech niekoho. To je obrovská moc, ktorá sa dá zneužiť. Policajný zbor je niečo, v hraniciach štátu je Policajný zbor niečo ako žrebec v ohrade. Buď je tento žrebec skrotený, niekto ho vedie a kontroluje, alebo robí paseku, robí si, čo chce. Moc sa vždy ustáli v konkrétnych ľuďoch v Policajnom zbore. A najhoršie je, keď mimo Policajného zboru. Moc v bezpečnostnom zbore sa vždy rajonizuje. Vznikajú teritória, kde jednotliví policajní a bezpečnostní funkcionári realizujú svoju absolútnu moc.
A viete, ako jedine sa dá takýto ozbrojený zbor ako ten žrebec skrotiť a kontrolovať, aby konal v prospech demokratického štátu a v prospech záujmu občanov? Jedine tým, že niekto ho musí vedieť kontrolovať. A to sa deje menovaním, odvolaním, rozkazom. Tak fungujú bezpečnostné zbory. Kto si myslí, že fungujú inak, že tu vymyslí koleso, tak nikdy v tomto prostredí nepôsobil. Úplne najhoršie je, ak je najvyšší veliteľ ozbrojeného zboru, v tomto prípade policajný prezident, neodvolateľný alebo ak je ťažko odvolateľný. Potom takémuto veliteľovi začne chutiť moc, začne si ju užívať. Tých príkladov zneužitia moci z histórie sme mali veľakrát, aj policajnej moci. Napríklad Jozef Fouché za Francúzskej revolúcie, napríklad Reinhard Heydrich za nacistickej Tretej ríše. To sú excelentné prípady zneužitia moci, policajnej moci.
Jediná možnosť, ako držať bezpečnostný zbor pod demokratickou kontrolou, je mať možnosť menovať a odvolávať. A kto by to mal robiť?
V každom štáte spadá polícia pod výkonnú moc. Áno, v demokratickom režime má platiť rovnováha moci. Rovnováha zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Ale my sa bavíme o výkonnej moci. Výkonná moc je od slova vykonávať. Výkonná moc nie je od slova impotencia rozhodnúť o čomkoľvek. Kto si tu chce uzurpovať právo rozhodovať o najväčšej moci v tomto štáte, o Policajnom zbore, bez delegovania moci od ľudí? Nejakí experti?
Poviem vám niečo o expertoch. Poznáte problém s našimi lesmi? Máme tu desiatky expertov, pánov profesorov, na slovo vzatých odborníkov, ktorí hovoria, treba tie lesy nechať tak, bez zásahov, nech to ten kôrovec zožerie, potom bude dobre, o dvadsať rokov. A potom tu máme ďalšie desiatky expertov, ktorí sú vysokoškolskí profesori, ktorí hovoria nie, treba to vyrúbať, lebo ten kôrovec napadne aj všetko ostatné. Desaťročia sa hádajú, súdia, dávajú na seba trestné oznámenia. Experti. A kto rozhodne, ako to má byť? Iba ľudia nakoniec vo voľbách môžu rozhodnúť, akú politiku si prajú. A takéto vojny expertov chcete zaviesť v polícii, v 22-tisícčlennom ozbrojenom zbore?
A s expertmi ešte druhý problém. Vo väčšom meste už nepostavíte ani chodník, lebo vždy sa nájde nejaký nezávislý expert, ktorý povie, že tá konvalinka, bohužiaľ, rastie iba tu. Ľudia budú desať rokov chodiť po blate napriek tomu, že 99 % vo voľbách trikrát rozhodne, že tam chce chodník. Expert povedal, že bude ďatelinka. To je demokracia? Však z takej demokracie sa ľudia smejú. Demokracia nesmie byť bezzubá. Demokracia musí vedieť vykonávať a najmä mať výsledky a nie sa vyhovárať na nejakých expertov v zákulisí. Však to je smiešne. To nie je demokracia. To je nechlapské, to je proste pokrytecké a skrývajúce sa. Pod to sa ja nikdy nepodpíšem. Ja som v politike na to, že keď mám dôveru od ľudí a s niečím za tými ľuďmi prídem, niečo im sľúbim, tak to potom dodržím. A nieže sa tej moci vzdám na nejakú komisiu a potom poviem: no tak, prepáčte, dopadlo to ako vždy blbo, ale rozhodla komisia, ja za to nemôžem. Ľudia chcú výsledky, nie vyhováračky, že ktorá komisia to pokašlala.
Pozrime sa, kto má podľa tohto nového zákona rozhodovať o policajnom prezidentovi. Pri všetkej úcte, každého z nás volilo alebo minimálne mohlo voliť 4,5 milióna občanov. A tuto vidím, že pri všetkej úcte k pani rektorke Akadémie Policajného zboru, ju kto volil? Ona má akú legitimitu, ako sa volá, s kým sa stretáva? Vy to viete? Vy viete, aké má pozadie? A to je v poriadku, ona bude rozhodovať o policajnom prezidentovi? Ja nič proti nej nemám. Ale kto ju volil, akú má ona demokratickú legitimitu? Pri všetkej úcte, zástupca policajných odborov. Polícia má byť zodpovedná občanom alebo má byť zodpovedná policajtom? Nemáme tých samospráv už dosť? Nemáme sudcovskú samosprávu, sme z nej nadšení, teší nás to, ako funguje? Veď výkonná moc delegovaná od ľudí má riadiť políciu, kontrolovať, určovať jej úlohy, a nie policajti sami.
Minister vnútra sa zodpovedá ľuďom. Ak je zlý, vieme ho vymeniť. Ak je zlý policajný prezident, vieme ho vymeniť. Všetci ma kritizovali, keď bol vymenovaný pán generál Lučanský za policajného prezidenta, že prečo som k nemu taký zdržanlivý, že však aj tak to bude iba kozmetická zmena. Tak kto bol naivný vtedy a kto bol realista vtedy? Myslíte si, že pán Kočner má pocit, že to je kozmetická zmena spávať v Leopoldove? Ja si teda myslím, že to neni kozmetická zmena. A koľko paragrafov ste museli zmeniť, pani ministerka vnútra, na to, aby ste vymenovali pána Lučanského? Koľko paragrafov musel zmeniť pán Lučanský, aby vyhodil tých, ktorí to vyšetrovanie vraždy Kuciaka brzdili, a dal tam ľudí, ktorí to posunuli tak, že dneska máme štyroch ľudí za to už vo väzbe? Koľko paragrafov na to potrebovali zmeniť? Nič. Nepotrebujeme zmeniť žiaden paragraf. Potrebujeme zmeniť ľudí a dať tam takých ľudí, ktorí sa nebudú báť prevziať zodpovednosť za svoje činy. Stáť si za nimi a dosiahnuť nejaké výsledky. Mne je úplne jedno, či tam bude pán Lučanský, pán Spišiak, pán Gašpar alebo ktokoľvek. Ak si bude robiť svoju robotu, nech je tam aj pätnásť rokov. Je mi úplne jedno, či tam bude tri alebo sedem rokov, pokiaľ si bude robiť svoju robotu, nech tam je.
Ale, preboha živého, netvárme sa my tu, že už nevieme rozhodnúť pomaly o ničom. Prečo by nás potom ľudia mali voliť, ak všetko chceme delegovať na nejakých expertov? Majme aspoň trochu sebavedomia, povedzme ľuďom, čo chceme urobiť a urobme to. Potom obnovíme dôveru ľudí v demokratický systém. Nie, keď sa budeme vyhovárať na komisie. Pod to sa ja nikdy nepodpíšem.
