Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si myslím, že by sme sa nemali o tomto vadiť, ja rešpektujem každého názor. Aj jeden, aj druhý. My sme tunák na tej strane, kde si myslíme, že je to veľkou chybou, aby minister odišiel do Marrákeša, lebo môže už len svojou prítomnosťou aklamačne nejakým spôsobom potvrdiť súhlas s týmto paktom.
Treba si uvedomiť, že také krajiny, ako sú Spojené štáty americké, kde ich veľakrát vy sami oponenti nám dávate za vzor, že to je vzor demokracie, je to vzor toho správneho systému a tento správny systém vyhodnotil, že táto zmluva je zlá a že môže spôsobiť určité škody v rozhodovaní sa nejakom autonómnom tých štátov, ktorých sa to dotkne. Keďže tento jediný správny systém sa rozhodol, že to odmietne, tak ja nevidím žiadny dôvod, aby sme my mali mať z toho nejaký vnútorný hemung alebo pocit nejakého, nejakej menejcennosti alebo niečoho špatného, že sa pridáme len k tým dobrým Spojeným štátom americkým. Rovnako ako Izrael, ja si ten štát vážim, bojujú veľmi intenzívne proti mimovládkam, tunák sa to snažíme v parlamente presadiť, nejde to a na, v Izraeli to presadili bez problémov a rovnako ten zdravý rozum si uchovávajú a rovnako odmietli tento pakt. Naši najbližší susedia Rakúšania, skutočne nech môžeme hovoriť na Rakúsko čokoľvek, je to náš najbližší sused, je to vyzretá demokracia tam a jasným spôsobom sa Kurz tomu postavil, dal urobiť analýzu, skutočne my sme, ja som osobne bol v Rakúsku, bol som vo Viedni, bavili sme sa o tomto Marrákeši, bavil som sa osobne s pánom Strachem, rozoberali sme ten pakt, on mi konkrétne povedal, ktoré výhrady. Oni si dali urobiť jednu veľmi podrobnú právnu analýzu a platila to vláda a zistili, že naozaj 17 bodov z tohto, z tej, z tejto, z tohto paktu, z tejto analýzy zistili, zistila, že 17 bodov by im obmedzovalo, nejakým spôsobom narušovalo vlastnú autonómnu národnú možnosť sa rozhodnúť o veciach, ktoré proste týmto paktom by stratili. V tom pakte je veľmi veľakrát slovo, sme počuli, že to neni záväzné, že to je dobrovoľné, že to proste ničoho nezaväzuje, ale je tam nekonečne veľakrát spomenuté slovo povinnosť, čo treba všetko potom neskôr vykonať.
Viete, mne to pripadá tak, akože však podpíšte to, nebojte sa, veď o nič sa nejedná. A ja vám to priblížim na maďarskej saláme. Však nebojte sa, vyberte tú maďarskú salámu, dajte ju na stôl, my vám ju nezjeme. Teraz nevieme, čo máme robiť, vyložíme ju na stôl. Dajme dole len ten obal, ten celofán, však akože veď nejdeme vám jesť tú salámu, len ten celofán dáme dole, no tak dobre, tak strhneme ten celofán, však snáď nám ju nezjedia, ale celofán tak jesť nebudeme, tak dáme dole celofán. Prosím vás pekne, nebuďte trápni, tak tunák máte maďarskú salámu, my vám ju nezjeme, ale ten konček, ten, ten to železné, to želiezko, čo to sťahuje, ten koniec tej salámy, to treba len odstrihnúť, však to vyzerá negustiózne. Však dobre, tak to nikdy nejeme nikto, tak to odrežeme. No ale taká šupka tam je na tej saláme, vy vám, my sa vám tej salámy nedotkneme, len tú šupku ošúpeme až na koniec. Však šupku jesť nebude nikto, že? Tak to olúpeme všetko a zrazu zistíme, že dôjdeme na druhý deň a saláma zjedená.
Toto je typický príklad, ako s nami robia. Jedna, jeden krúžok po druhom. Najprv celofán, potom šupka, potom oceľové sťahovátko a potom zistíme, že, že sme stratili kompletne všetky kompetencie a nemôžeme už sa o ničom rozhodnúť, lebo už o nás rozhoduje niekto druhý. A takto to robia per parte so všetkým, či sa budeme baviť o adopciách detí homosexuálnymi pármi, či to bude čokoľvek, sobáše a ja neviem, čo všetko možné. Toto je jedno za druhým. Najprv dáme celofánik dole a potom už to budeme len takto krájať a zistíme, že už nemôžeme nič urobiť.
Keď také krajiny, ako je Rakúsko, Česko, Poľsko, najbližší susedia, Amerika, Izrael, Austrália, odmietnu tento pakt a my sa tu budeme biť do sŕdc a tuná sa dušovať, však o nič sa nejedná, len tomu Lajčáka tam vyšlime. Ja vám niečo poviem. Pán Lajčák je možno dobrý minister, ale hlavne je dobrý kariérny diplomat a tú diplomaciu a tú, to, tú kariéru by som hneď chcel vypichnúť, je hlavne výborná preňho. On toto pripravoval, sedel na dvoch stoličkách, čo je pre mňa neprípustné, lebo rok tu chýbal, druhí museli zaňho robiť, on si tam sedel na tom zadku a budoval si svoju kariéru. Miesto toho, aby sa staral o Slovensko, aby robil ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky, tak on si budoval svoju kariéru v New Yorku a vo Washingtone. A to je pre mňa absolútne neprípustné. Nakoniec vytvoril túto vec, ktorú všetci odmietame, a my sa ešte máme cítiť ukrivdene alebo špatne. Nie. My sa máme cítiť špatne a on sa bude cítiť ukrivdene. Akonáhle jako, ako si to dovoľujeme v tomto parlamente xenofóbnom, v zlom, špatnom, hnusnom semeništi, ako si to dovoľujeme my to tunák odmietnuť. Čo, jak, jak sa mám pozrieť tým svojim, tým svojim divným chlebodarcom do ú..., do, do očí, keď, keď mu dali tento pokyn tohto paktu pripraviť a on to pripravil a teraz jeho vlastná krajina to nepodporí? Však my sme tu všetci blázni asi. Xenofóbia a pomaly fašisti. Nie, nie sme, len máme zdravý sedliacky rozum a chceme to odmietnuť.
Ja to odmietam nie kvôli tomu, že to odmieta Kotleba, alebo že to odmieta SNS, lebo si myslím, že je to správne odmietnuť. A správne je aj to, aby tam ten pán Lajčák v žiadnom prípade nešiel. A možno by bolo aj správne, keby podal demisiu.
Ďakujem, za mňa všetko.
