Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som sa k tomuto predmetnému prerokovanému návrhu zákona chcela vyjadriť v jednej konkrétnej rovine, pretože všetci moji rečníci, ktorí budú nasledovať po mne, určite budú preberať tento zákon naprieč všetkých úrovní tých vzdelávacích inštitúcií.
Je jasné, a teda hlavne my, čo sme boli na školskom výbore, vieme, že bolo vznesených množstvo pripomienok. Keď...
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som sa k tomuto predmetnému prerokovanému návrhu zákona chcela vyjadriť v jednej konkrétnej rovine, pretože všetci moji rečníci, ktorí budú nasledovať po mne, určite budú preberať tento zákon naprieč všetkých úrovní tých vzdelávacích inštitúcií.
Je jasné, a teda hlavne my, čo sme boli na školskom výbore, vieme, že bolo vznesených množstvo pripomienok. Keď budem optimista, tak poviem, že je jasné, že školstvo potrebuje zmenu, potrebuje prekopať a tak, kto nič nerobí, nič nepokazí, takže v tomto smere beriem, že tie pripomienky sú na mieste. Pokiaľ si dobre pamätám, 602 bolo z nich celkových, celkový počet týchto pripomienok a 352 zásadných.
Podstatné je ale to, že ja keď som si čítala tento návrh zákona, ako človek, ktorý pätnásť rokov pôsobí na vysokej škole, niečo vyše pätnásť rokov, mám bohaté skúsenosti, a v tom zákone ma takpovediac vyrušuje jeden moment, ktorý pojednáva o rozširujúcom štúdiu. Je to vec, ktorú možno niektorí ľudia majú tendenciu prehliadať alebo neprikladať tomu až taký význam, ale pre tých, ktorí sú zaangažovaní alebo sa teda touto problematikou zaoberajú, tak zistia, že pokiaľ sa toto prijme, tak v skoršom alebo neskoršom časovom horizonte príde k zásadným problémom, ktoré prispejú podľa môjho skromného názoru jednoznačne k zhoršeniu kvality tohto štúdia.
Aby ste všetci pochopili, čo mám na mysli, tak ja budem koncipovať to svoje vystúpenie do dvoch rovín. Prvá bude veľmi praktická. Tá druhá bude taká argumentačná, ktorú nejakým spôsobom budem prelínať s teóriou, aby to pochopili ľudia, ktorí povedzme skôr intelektuálne sú nastavení, a tak ďalej.
Prakticky to znamená to, že keď si pozrieme definíciu rozširujúceho štúdia, tak zistíme, že je to typ štúdia, ktorý umožňuje pedagogickým zamestnancom získať nejaké doplňujúce štúdium, kvalifikáciu, aby mohli pôsobiť v nejakej inej oblasti. Čiže príklad: ilustrácia. Keď je niekto povedzme učiteľom biológie alebo, ja neviem, prírodopisu, matematiky, tak má možnosť prostredníctvom rozširujúceho štúdia nadobudnúť vzdelanie a povedzme stať sa učiteľom anglického jazyka. Ja ako prednášajúca povedzme na Univerzite Komenského a teraz na Žilinskej univerzite mala som a mám študentov, ktorí tiež spadajú do tej kategórie rozširujúceho štúdia. V praxi to znamená tak, že k vám, keď príde študent na prednášku, tak mu v zásade prednášate to isté, čo prednášate študentom denného štúdia, poprípade externého štúdia s tým ale, že je tam zásadný kvalitatívny rozdiel v tom, ako tí študenti prichádzajú k vám na prednášku.
Keď príde študent lingvistiky anglického jazyka, ktorý je denný študent, tak je to takpovediac nepopísaný papier, hej? Ten človek potrebuje nadobudnúť teoretické poznatky, aby bol v tej oblasti podkutý a samozrejme potrebuje získať pedagogickú prax, keďže sa pripravuje na učiteľské povolanie. Čiže v systéme jeho predmetov sú predmety všeobecný základ, pedagogický základ a potom sú tie, ktoré spadajú pod ten konkrétny odbor.
Keď príde študent rozširujúceho štúdia, tak to je vlastne učiteľ z praxe, ktorý má fantastické, bohaté skúsenosti s učením, má to takpovediac už v malíčku, lenže on potrebuje získať a urobiť si systém, teoretický systém v hlave, čo sa týka toho konkrétneho ďalšieho odborného predmetu, čiže nadobudnúť potrebné vecné poznatky, odborné poznatky a potom v podstate, aby to mohol učiť, tak ako učí roky už povedzme v nejakej inej oblasti.
Čiže mne keď prídu na prednášku študenti denného štúdia, tak sa "vytrápim" a v dobrom, aby oni pochopili tú teóriu, aby som im to vysvetlila, potom sa to snažím nejakým spôsobom pripodobniť k praxi a potom títo študenti majú tzv. povinnú pedagogickú prax, aby získali poznatky a schopnosti nejakým spôsobom vyučovať.
Keď však príde na prednášku, na tú istú prednášku z anglického jazyka študent, ktorý je uchádzač, alebo je teda zaradený do rozširujúceho štúdia, tak títo študenti sú neuveriteľne aktívni, neuveriteľne podkutí tými konkrétnymi praktickými znalosťami. Oni len potrebujú to nejaké teoretické penzum vedomostí, aby to mali v tej hlave upratané po tej rovine teórie, aby získali tie vedomosti o tom jazyku, aby išli trošku viacej do hĺbky, aby to vedeli vysvetliť a tak ďalej.
Teraz. Návrh, tento navrhovaný zákon o pedagogických zamestnancoch hovorí, že toto rozširujúce štúdium, ako aj doplňujúce pedagogické štúdium a taktiež atestácie, bude popri vysokých školách poskytovať aj nejaká organizácia zriadená ministerstvom školstva a v parlamentných kuloároch, keď som sa o tomto bavila s predstaviteľmi koalície, aby sme si to trošku nejako priblížili, tie vzájomné pohľady, mi bolo povedané, že to môže byť niečo ako metodicko-pedagogické centrum alebo niečo na tento štýl. A práve tu sa dostávame k tomu meritu veci, ktorý ja považujem za nie správny krok, pretože ten zákon hovorí, že zastrešovať odborne, to budem povedzme napríklad docent v rámci tej novovzniknutej inštitúcie a ja sa pýtam, načo je toto dobré? Veď predsa všetci bojujeme proti takému fenoménu, ako lietajúci profesori a docenti. A teraz ideme vytvoriť nejakú ďalšiu inštitúciu, kde ten docent, a to je zadefinované v tej novele zákona, kde ten docent vraj bude mať paralelný nejaký pracovno-právny vzťah s tou novovzniknutou inštitúciou a tam to bude garantovať. To podľa mňa nie je správne. Veď my predsa chceme systém zjednodušiť, skresať ten počet vysokých škôl a nie vytvárať ďalšie odnože, komplikovať tieto veci a tak ďalej.
Druhá vec. Pokiaľ ide o, ja neviem, garantovanie tohto celého, hej, že ako to bude prebiehať, na akom princípe vlastne. Keď som sa o tomto bavila, že na akom princípe to vlastne bude fungovať, tak pôjde na vysokú školu alebo už to nebude na vysokej škole, alebo si zoberie tú cestu ľahšiu, povedzme, že pôjde na to metodické centrum. A čo ja považujem principiálne, už keď nič iné, že nezoberieme do úvahy fakt, že oni tí študenti ani tak nepotrebujú tú prax, lebo keď si pozriete stránku metodicko-pedagogického centra, tak tam sa dozviete, že vlastne jeho úlohou alebo náplňou práce je okrem iného napríklad poskytovať rôzne organizovanie konferencií, odborných seminárov, poskytovať nejakú metodickú, metodicko-poradenskú činnosť pre učiteľov a tak ďalej, čo v zásade tí moji študenti na tej prednáške môžu učiť tých denných študentov. Oni potrebujú vedieť veci z fonetiky, z fonológie, psycholingvistiky, pragmatiky, morfológie syntax a ja silne pochybujem, že toto im metodické centrum dá. A teda, dobre, však nech povie niekto, však tam bude ten docent zazmluvnený, ale to je, to je to, čo ja hovorím, že načo to štiepiť, načo to komplikovať, načo tých učiteľov, teda tých prednášajúcich, tých docentov, poprípade profesorov niekam inam lifrovať, ľudovo povedané, keď to môže byť pod jednou strechou, tak ako to funguje teraz?
A v konečnom dôsledku, veď predsa k dnešnému dňu situácia je taká, že keď sú štátnice, tak na tých štátniciach sa stretne denný študent, externý študent, aj rozširujúci študent. A ťahajú si rovnaké štátnicové otázky z tej teórie. To je to, po čom sú tí ľudia smädní z toho rozširujúceho štúdia. Tá teória, tie vedomosti, aby to mali nejak v tej hlave upratané. Oni nepotrebujú nejaké metodické veci. A keď potrebujú, tak ja som za, veď nech sa zaangažuje taká inštitúcia do tohto procesu, ale nech má nejakú poradnú funkciu. Nech ju nechápeme, ako ten hlavný zastrešujúci orgán, ktorý garantuje a poskytuje to štúdium ako také, ktoré doposiaľ poskytujú vysoké školy.
A úplne poslednú vec, ktorú chcem v tejto debate alebo v tejto súvislosti zdôrazniť, je to, že tí z vás, ktorí teda, aby vy, pani ministerka, určite, veď viete, o čom budem hovoriť, že už len keď si zoberiete to, čo ja hovorím študentom, veď máme takú vec ako trilógiu, tú základnú pojmológiu alebo taxonómiu pojmov, že prístup, metóda a technika. Prístup je vždycky teória. Filozofia, v čo verím, ako chcem učiť v prípade tých pedagogických zamestnancov. Metodika, metóda, ako hovorí samotný pojem, ako niečo robiť. To sú tie metodické centrá. Čiže poďme ukázať niekomu, ako učiť. A potom máme tú techniku, to už je vykonávanie nejakých konkrétnych úloh, cvičení a podobne.
Tak ja sa pýtam, že keď ten uchádzač o rozširujúce štúdium, ktorý potrebuje aprobáciu ďalšieho predmetu, na čo on má zbytočne ešte sa zaoberať tou metodickou časťou, kde on je fantasticky podkutý, čo prax moja dlhoročná mi to hovorí. A naopak, on potrebuje posilniť práve tú prvú zložku toho prístupu. A kto je fundovanejší na poskytnutie tých teoretických poznatkov, princípov a filozofie ako takej, keď nie vysoká škola.
Čiže toto je môj taký príspevok k tomuto rozširujúcemu štúdiu, taký postreh, ktorý v podstate by som si nedovolila tak vehementne predniesť, keby som s tým nemala osobnú skúsenosť. A nie je to len taký nejaký môj postreh. Myslím si, že už len to, že pokiaľ viem, myslím, že k dnešnému dňu tri vysoké školy toto podpísali, že sa stotožňujú s týmto všetkým. A taktiež, keď som sa o tom, hovorím, bavila s mojimi kolegami z koalície, tak bolo zrejmé, že nie vždycky tá moja otázka bola úplne zodpovedaná, že však to sa ešte vykryštalizuje. Však ja verím, že by sa to vykryštalizovalo, len keď už v úvode a v zárodku vieme o niečom, čo asi neprispeje k nejakej simplifikácii, k uprataniu, k zjednodušeniu, to, po čom to vysoké školstvo alebo teda školstvo vo všeobecnosti volá, tak si myslím, že ani nemá význam sa ďalej nejako zaoberať týmito vecami. A skôr ja som zástanca nielen v tomto prípade, ale vo všetkom v živote, že v jednoduchosti je krása.
Takže ja som len k tomuto chcela pár slov povedať.
Ďakujem.
Skryt prepis
