Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

2.4.2019 o 16:47 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 18:05 - 18:07 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec Klus, ja si myslím, že tie dve pripomienky, ktoré ste povedali o vyskúšaní miestnych referend a znížení kvóra a znížení počtu potrebných podpisov, aby mohli byť vyhlásené, rovnako ako o spojení refend s parlamentnými voľbami, to sú dobré pripomienky a ja si myslím, že to môžme skúsiť. Ale to sa nevylučuje s tým, že vieme referendum sfunkčniť aj tým spôsobom, že znížime kvórum a môžme sa teraz baviť o tom, či to má byť 25, 30 %, 33 %, ale je nám asi všetkým zrejmé, že to 50-percentné kvórum je nefunkčné.
Takže ja oceňujem vecnosť vašej debaty a už iba jednu poznámku, tiež vecnú na záver, čo sa týka toho brexitového referenda. Ono je to tak, že keď sme demokrati a ctíme vôľu ľudu, tak ju musíme ctiť aj vtedy, keď výsledok sa nám nepáči. A to sa stane v demokracii, že niekedy ľudia budú hlasovať tak, ako chceme my, niekedy budú hlasovať inak, ako chceme my. A nerobme si žiadne ilúzie o tom, že napríklad tak citlivé otázky, ako je brexit, obe strany nepoužívali aj úplne unférové argumenty.
A keď ste spomenuli to referendum opakované v Írsku, tak tam znovu v tej kampani by som chcel upozorniť na to, v prvej aj v druhej boli obomi stranami používané veľmi unférové argumenty. To sa proste v takýchto kampaniach deje, len si nezakrývajme to, že občas tí ľudia zahlasujú aj tak, že sa nám to nepáči, za to, že to preto, lebo ich niekto podviedol. Niekedy tí ľudia možno tak chcú hlasovať, pretože s niečím nesúhlasia, a to si myslím, že bola väčšinová mienka ľudí v Británii a prieskumy ukazujú, že ani dnes by to referendum nedopadlo veľmi inak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 17:51 - 17:53 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi poslancovi Feckovi. Presne takto to vnímame aj my. Rovnako podporujeme aj váš návrh zákona. Môžeme sa o tom dohadovať či 25, 30. Môžeme sa o tom baviť. V každom prípade rozhodne súhlasím s tou myšlienkou, že tie kuvičie hlasy treba týmto umlčať. V prípade, že naozaj ľudí naučíme, aby využívali toto referendum a tak tí ostatní, ktorí doteraz na to kašľali a nezúčastňovali sa na veciach verejných a zistia, že nakoniec nejakých 30 % bude vedieť o nich rozhodovať, tak nikto im nebráni v tom ďalšom referende už prísť a rozhodnúť sa a dať ten svoj hlas a vyjadriť sa. Ja si myslím, že tých ľudí treba tomuto naučiť. Ale im treba dať nádej znížením toho kvóra. Lebo keď vidíte, veď my nevieme prezidenta zvoliť päťdesiatimi percentami, ale iba štyridsiatimi dvomi. Tak ako, čo chceme od tých ľudí, keď my si tuná nevieme najvyšších ústavných činiteľov zvoliť päťdesiatkou? To znamená, že ja vítam, že rovnako aj vaša strana teda tento podobný návrh zákona uviedla, teda na tejto schôdzi, rovnako zaňho zahlasujeme a som presvedčený, že celá občianska spoločnosť by tento inštitút uvítala, keby bol znížený, či už na 25 alebo 30 %. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 17:47 - 17:49 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Vox populi, vox Dei. Otázka je, či je to naozaj tak. Lebo presne, ako si, Boris, hovoril, referendum je najvyššia forma rozhodovania ľudí. Najvyššia forma, ako sa ľudia môžu podieľať na veciach verejných a môžu prejaviť svoj názor. Referendum by malo byť funkčné a malo by byť záväzné. Funkčné preto, lebo tak ako si spomínal, dnes tu máme 50-percentné kvórum, ktoré znefunkčňuje toto referendum, ktoré znefunkčňuje tento inštitút. A záväzné preto, lebo je tiež veľmi dôležité povedať, že hoci referendum je prijaté, je úspešné, tak ešte stále tu máme Národnú radu Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že poslanec hlasuje podľa vlastného vedomia a svedomia. Čiže ešte aj donútiť poslancov nevieme. To znamená, že treba sa naozaj do budúcna zamýšľať, aby ten inštitút referenda bol nielen funkčný, ale bol aj záväzný. Pretože ak raz sa občania rozhodnú vysloviť nejaký názor v referende, tak je našou svätou povinnosťou tento názor rešpektovať. A je povinnosťou zákonodarcu, ústavodarcu to, ten výsledok referenda prijať vo forme zákona, aby jednoducho malo zmysel referendum. Čiže naozaj bolo by veľmi dobré vzhľadom na to, že máme tu v tejto chvíli poloprázdnu sálu, ale naozaj veľmi dobre sa baviť o tejto otázke aj do budúcna, pretože v tejto dobe, v tejto situácii a súčasná úprava hovorí o tom, že referendum, inštitút referenda je nefunkčný, je nezáväzný, je to v podstate len nejaká vetička v ústave, ktorá ale v praxi je nevykonateľná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 17:46 - 17:47 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán poslanec, máte pravdu v tom, že ide len o to, či chceme ľuďom umožniť, aby mohli hlasovať alebo nie. Pretože keby sme chceli im umožniť, aby sa mohli vyjadriť k tým otázkam, ktoré považujú za dôležité, tak máme niekoľko možností. Toto je najlepšia a najjednoduchšia.
Máme aj druhú možnosť, ktorú tiež môžeme ponúknuť ľuďom, aj našim kolegom poslancom. Môžeme spojiť referendum s parlamentnými voľbami. Pretože ak by ani s parlamentnými voľbami nebola dostatočná účasť, ktorú by považovali ostatní za legitímnu, no tak potom už neviem, že akú zámienku si vymyslíme, len aby sme ľuďom nedali rozhodovať. Ale, samozrejme, férovejšia a čistejšia možnosť je znížiť kvórum a rešpektovať potom výsledok. Keď to mohli urobiť v Maďarsku a každý to považuje za normálne, prečo by sme to nemohli urobiť my?
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2019 17:41 - 17:46 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi takými vlastnými slovami sa pozrieť na tento návrh zákona, ktorý predkladáme. A rád by som ho obhájil aj tým, že skutočne mal by to byť jeden inštitút, keď už si ľudia nevedia inak pomôcť, keď vidia, že predstavitelia štandardných politických strán, ktorí vládnu, kašľú na nich. Absolútne na nich kašľú a v zásadných otázkach by potrebovali sa domôcť nejakej zmeny, nejakého návrhu zákona alebo nejakého odvolania niečoho, tak môžu využiť inštitút referenda. Ale ako vidíte, z týchto siedmich referend bolo len jedno jediné jedine úspešné, a to bolo o vstupe do Európskej únie. To kvórum je veľmi vysoké. Je to 50 %. Z nášho pohľadu je to nesplniteľná hranica. Keď si uvedomíte, že tunák dnes nemáme absolútny problém za Slovensko vyslať trinástich, štrnástich poslancov, podľa toho brexitu, do Európskeho parlamentu, poslancov a nemáme problém z toho, že účasť je dvanásť, trinásťpercentná. Nemáme s tým problém, že iba 13 % oprávnených voličov sa vysloví za to, že koho posielame, kto nás bude zastupovať v Európskej únii, v tak dôležitej inštitúcii, to nemáme problém. Ale proste budeme tvrdošijne trvať na to, že na ľudí môžeme úplne kašľať, oni musia mať 50-percentné kvórum. To nám zrazu vadí, to musí byť 50 % a viac. Najradšej by to bolo 100 %, aby to vôbec neexistovalo. To je také akože, vážení občania, kašleme na vás, ale tvárime sa, že nie. To je presne výsledok tohto 50-percentného kvóra.
Ja mám pocit, ako keby sa tí politici báli tohto slova, slova ľudí. Keď sa niečo potrebuje zmeniť, no tak máte možnosť, ľudia, si vyzbierať referendum. Áno, najprv sa zbláznite, vyzbierajte 350-tisíc hlasov, 350-tisíc podpisov. A keď to máte, no tak potom to nebude platné, lebo vieme veľmi dobre, vieme, že to zase nenaplníme.
Ešte raz. Keď sme schopní ako krajina rešpektovať a akceptovať dvanásť, trinásťpercentnú účasť na voľbách a zvoliť si zástupcov v Európskom parlamente a nemáme s tým problém, že je to iba 13 %, s tým nemáme absolútny problém, tak budeme tvrdošijne vyžadovať 50 %, keď chceme vypočuť názor občanov.
Keď si zoberiete ďalšie voľby. Keď len teraz prezidentské voľby nedosiahli 50 %, no tak si máme povedať, no tak tieto voľby prezidentské by mali byť neplatné, lebo nebolo viacej ako 50 %? Poďme teraz sa hádzať o zem a poďme si povedať, že to je protiústavné? Preboha živého, prečo?
A keď sme schopní rešpektovať prezidenta, zvolenie prezidenta tejto krajiny štyridsiatimi ôsmimi alebo štyridsiatimi dvomi percentami, ja sa pýtam, prečo hlas ľudu musí byť 50 % oprávnených voličov? A aby tí ľudia mali aspoň nejaký pocit, že na nich nekašleme, že majú tú možnosť, aspoň na konci toho tunela je svetielko nádeje, tak znížme toto kvórum na 30 %. Ja nehovorím, že poďme na desať, lebo potom by sme zistili, že ten parlament neni v Národnej rade, ale vonku na ulici, na námestí, že by nám každý jeden zákon desiatimi percentami robili referendum jedno za druhým. To nie. To odmietame. Ale pri všetkej úcte, 30 % je taká, taká veľkosť čísla, ktoré nám zabezpečí, že to nebude robiť vyslovene námestie, každý jeden návrh zákona, ale že je to také kvórum, ktoré proste, fakt to musí byť vážna spoločenská téma, vážna otázka toho, aby naozaj to bolo naplnené. A týchto 30 %, sme presvedčení, že je a sme schopní naplniť. Tí ľudia musia mať pocit, že to má vôbec zmysel, že to má význam. Pokiaľ im povieme, že je to 50 %, tak ani neprídu, lebo vedia, že sa to aj tak nenaplní. Ale pri vízii tridsiatich percent vám garantujem, že ľudia by to raz za čas mohli využiť. A oni potrebujú mať pocit, že na nich nekašleme a že sa ich hlavne nebojíme.
Tu ide o to, že sa ich nebojíme, preto lebo toto, ja mám pocit, že sa dostalo do ústavy len preto, aby sme si povedali, no tak ako máme referendum, však sme nejakí demokrati. No lenže urobili sme to tak, aby to nikdy nebolo možné použiť tými obyčajnými, bežnými ľuďmi. Nikdy to nenaplnia. Tak silná vec, ako bola, ako bolo referendum, keď robil pán, myslím, to bol pán Chromík, nie? Tak to tiež nedosiahlo, nedosiahlo 30 %.
Takže preto tvrdím, že tá 30-percentná hranica je taká, že ľudia by mohli sa vybičovať, mohli by si povedať, áno, toto už je taká hranica, ktorú sme schopní zvládnuť a prísť tam. A ja vám garantujem, všetkým tým kuvičím hlasom, ktorí budú rozprávať, no jak môže 30 % rozhodnúť o nás sedemdesiatich. Tak vám garantujem, že keď sa na to vykašlete vy sedemdesiati, a zistíte, že vám to budú robiť tridsiatimi percentami, tak nikto vám nebráni dôjsť a pomaly naučiť tú spoločnosť, že môžeme tento inštitút využívať a že môžeme kľudne mať 40 a neskôr aj 50-percentné kvórum. Nevidím v tom absolútny problém. Len tým ľuďom treba dať túto nádej a možnosť, aby toto referendum mohli využívať.
Ešte raz. Vážení poslanci, vážené poslankyne, ak rešpektujeme, ak rešpektujeme voľby do Európskeho parlamentu s dvanástimi, štrnástimi percentami oprávnených voličov, ak rešpektujeme prezidenta republiky so štyridsiatimi dvomi percentami, ak toto rešpektujeme, preboha, prečo musíme nútiť ľudí, ľudí, ktorí chcú vysloviť nejaký názor, že môžeme vás vypočuť len vtedy, keď to bude 50 a viac? Veď to je absolútne nespravodlivé. Tak merajme jedným metrom. Tak si povedzme, tak pokiaľ nebude 50 % účasť na voľbách, no tak nemáme prezidenta, nemáme poslancov, nemáme nikoho. To znamená, že sami seba počúvame, sme so sebou spokojní a ak sa máme pozerať na ľudí, tak na nich kašleme. A toto chceme týmto návrhom zákona zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.4.2019 17:25 - 17:25 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie SME RODINA - Boris Kollár na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Inštitút referenda predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo. Napriek tejto jedinečnosti spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi v porovnaní s inými európskymi štátmi. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedemkrát. Z tohto počtu jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jedno referendum bolo úspešné, t. j. referendum konané 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila 50-percentné kvórum vyžadované čl. 98 Ústavy Slovenskej republiky pre platnosť výsledkov referenda.
Analýza inštitútu referenda súbežne s aplikačnou praxou poukazujú na slabinu ústavnoprávnej úpravy referenda – je ňou dikcia čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžadujúca si účasť najmenej 50 % oprávnených voličov pre platnosť výsledkov referenda, ďalej len „referendové kvórum“. Vzhľadom na historické skúsenosti možno konštatovať, že striktná požiadavka 50 % referendového kvóra de facto oslabuje využitie tohto inštitútu priamej demokracie. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu osciluje v intervale 13 % až 20 %. Z tohto vyplýva, že ani nie 20% obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby sa znížila podmienka nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastniť sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín.
Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že uvedené argumenty vás dostatočne presvedčili o správnosti zníženia podmienky nadpolovičnej účasti oprávnených voličov na platnosť celoštátneho referenda s tým, že bude postačovať účasť najmenej 30 % oprávnených voličov. Z uvedeného dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie predloženého ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Ďakujem za pozornosť a zároveň vás chcem, pán predsedajúci, požiadať o prihlásenie sa do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 16:57 - 16:58 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Pán kolega, čiže chápem to správne, že legislatívno-technický nedostatok je, že teraz mi vypadlo, čo si vlastne povedal (reakcie z pléna), jaj, legislatívno-technický nedostatok je, že mali by sme urobiť väčšiu diskusiu v spoločnosti o tomto návrhu zákona. A to hádam nemyslíš vážne, že legislatívno-technickým nedostatkom je verejná diskusia. (Reakcia z pléna.) To je legislatívno-technický nedostatok, dobre. Však dobre, však v pohode, to je tvoj výklad. Ale ešte raz opakujem, v treťom čítaní ak poslanec nevie, či je za zákon alebo proti zákonu a zdrží sa, tak buď je nekompetentný, alebo nerozumie písanému textu.
Čiže ešte raz pre všetkých, hnutie SME RODINA navrhuje, aby v treťom čítaní sme vypustili možnosť hlasovania zdržať sa. Ľudia nám za to nadávajú, ľudia nerozumejú tomu, prečo v treťom čítaní sa poslanec nevie rozhodnúť, či je za alebo je proti.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2019 16:53 - 16:55 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Pán kolega Klus, ja som povedal, že my to tiež využívame občas. Neviem, ako to funguje v iných parlamentoch. Pravdupovediac, veľmi ma nezaujímajú iné parlamenty. Ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, nie poslancom iného parlamentu a zodpovedám sa občanom Slovenskej republiky, nie občanom inej krajiny.
Ako som hovoril v úvode, tento náš návrh zákona reflektuje na reakcie ľudí. Ľudia vyčítajú poslancom slovenského parlamentu, Národnej rady, že v záverečnom hlasovaní tí poslanci sa nevedia rozhodnúť, či sú za alebo sú proti, tak sa zdržiavajú. Reflektujeme na názory občanov, na názory voličov.
A ubezpečujem ťa, Martin, že tých, tých reakcií je strašne veľa. Vždy, keď zavesíme nejaký status s nejakým hlasovaním a je tam číslo, ja neviem, že 60 sa zdržalo, ľudia sú neskutočne rozčúlení, že či, či nevieme v tom záverečnom hlasovaní sa rozhodnúť, či ten návrh je dobrý alebo zlý. Čiže tu nejde o nás poslancov, tu ide o to, ako to vnímajú ľudia. Súhlasím s tým, že nejaké legislatívno-technické problémy môžu nastať, ale na to tu máme druhé, tretie čítanie, aby sme tieto veci vyriešili.
Čiže preto opakujem, sme presvedčení, že v treťom čítaní v záverečnom hlasovaní poslanec by mal vedieť, či je za alebo proti, lebo má pred sebou finálnu podobu návrhu zákona, tak buď ten zákon je dobrý, alebo ten zákon je zlý. Ak nie, tak potom sme nesvojprávni.
Čiže ja navrhujem, hnutie SME RODINA navrhuje, aby sme tlačidlo zdržať sa v záverečnom hlasovaní v treťom čítaní vypustili. Neurobíme si tým žiadnu škodu, ale ľudia aspoň budú mať pocit, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa vedia rozhodnúť a vedia posúdiť v záverečnom hlasovaní, či ten zákon je dobrý, alebo ten zákon je zlý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.4.2019 16:47 - 16:50 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona je návrh, ktorý sa dotýka nás poslancov Národnej rady. Dotýka sa nás všetkých.
Na základe podnetov od občanov, na základe sťažností, nadávok sme sa rozhodli predložiť návrh zákona, ktorý mení rokovací poriadok Národnej rady a mení ho tak, že v záverečnom hlasovaní, teda v treťom čítaní vypúšťame možnosť zdržať sa. Napríklad pre pána kolegu Baláža vysvetlím, že prečo.
V prvom čítaní, všetci vieme, návrh zákona je v nejakej predloženej forme. Chceme ho alebo ho nechceme posunúť do druhého čítania. Samozrejme, väčšinou prichádzajú pozmeňovacie návrhy, čiže teda nevieme, aká bude, aká bude konečná forma toho návrhu zákona. V tomto prípade rozumieme všetci tomu, že možno návrh by som podporil, len si chcem počkať na pozmeňovacie návrhy, dám - zdržať sa. V druhom čítaní sa ešte dolaďujú veci, ale v treťom čítaní, keď už je, keď už je finálna podoba návrhu zákona a všetci vieme, akú podobu ten návrh zákona má, buď s ním súhlasím alebo s ním nesúhlasím. Tam už nie je priestor na to, že neviem sa rozhodnúť, či ten návrh zákona je dobrý alebo zlý. To nám vyčítajú ľudia.
Niekoľkokrát sa stalo aj nám, zverejnili sme nejaké hlasovanie o nejakom našom návrhu zákona a z toho, a z tej tabule bolo jasné, že veľká časť poslancov sa napríklad zdržala a tie komentáre ľudí boli, že čo sú to za poslanci, keď sa nevedia rozhodnúť, či ten zákon je dobrý alebo zlý, či ho chcú podporiť alebo nechcú podporiť. Ľudia nerozumejú tomu, na čo je tam tá možnosť zdržať sa. V tých záverečných hlasovaniach, sa priznám, aj my občas využívame tlačidlo zdržať sa, ale v tomto prípade ja by som dal ľuďom za pravdu, je to taký alibistický postoj. V treťom čítaní buď vieme, či ten zákon podporíme, alebo nevieme, či ten zákon podporíme, respektíve, či chceme alebo nechceme. A o tom je náš návrh zákona.
Navrhujeme zmenu rokovacieho poriadku, ktorá hovorí, že v treťom čítaní poslanec hlasuje buď za alebo proti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.4.2019 16:46 - 16:47 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som len chcel upozorniť napríklad na to Rakúsko, že tam sú prídavky, u nás slabo nad 20 euro, tam sú prídavky od narodenia 114 euro, od troch rokov 121,90, od 10 rokov 141,50 a od 19 rokov 165 euro 10 centov. To znamená, že tie rodinné prídavky sú tam ďaleko vyššie a majú tam 100-eurový príplatok proste na tie učebnice, na tie školské pomôcky každý rok a nielen jednému prváčikovi. Keď sa len trošinku chceme priblížiť a ja som presvedčený, že tých 50 euro by sa v tom rozpočte pre tie naše deti malo nájsť. Ja už neviem fakt z tých mizerných podpor, z tých malých dotácií pre tie matky s deťmi, ja neviem už, odkiaľ tie ženy toto môžu zobrať a ako sa tunák vôbec dá žiť a nehľadieť na nich a tuná prezbrojovať armádu, pri všetkej úcte a všetko možné, nachádzať stámilióny až miliardy, a my nevieme nájsť na, na rodiny s deťmi pár, pár peňazí, tak to je naozaj tragédia tohto národa. Ďakujem.
Skryt prepis