Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2019 o 11:37 hod.

Mgr.

Peter Pčolinský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2019 11:37 - 11:39 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem. Martin, bol som prítomný na poslaneckom grémiu, kde fejkový právnik pán Danko nám vysvetľoval, že najprv budeme prijímať tú novelu zákona a potom vlastne nebudeme musieť hlasovať o zbavení mandátu Igora Matoviča. Svedčí to o tom, že, ako povedal pán Matovič, že tento plagiátor, ktorý si myslí, že je gladiátor, absolútne nepozná, akým spôsobom prebieha legislatívny proces.
Myslím si, že takúto hlúposť by Igor Matovič nemal byť zbavený mandátu. Je to, je to totálny nezmysel. Žiaden poslanec by kvôli takejto hlúposti nemal byť zbavený mandátu. A toto celé divadlo slúži len na vybavovanie si osobných účtov Andreja Danka s pánom Matovičom, čo sme mohli vidieť hneď na úvod. Ja sa ani nečudujem, lebo Igor Matovič tam pomenoval veľmi správne mnoho vecí, napríklad, akým spôsobom prišli ľudia o peniaze v Lesostave Revúca, akým spôsobom pán Danko nezaplatil dane a odvody, akým spôsobom sa dostal k majetku. A nehovoriac o tom, akým spôsobom, to sme už všetci videli posledné mesiace, sa pán Danko dostal k svojmu titulu a jeho výklad legislatívneho procesu svedčí o tom, že je to len fejkový plagiátor.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 11:51 - 11:52 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pani kolegyni Šimkovičovej, že predložila takýto návrh zákona. Ja si myslím, že takýto návrh zákona už tu mal byť veľmi dávno a absentuje. Rovnako je veľmi nešťastné hovoriť o deťoch ako o subjektoch a je to veľmi zlé. Chodia nám stovky listov, kde sa rodičia sťažujú na tento konkrétny prípad alebo na takéto prípady a už je veľmi vysoký čas na to, aby sme my v plénu tunák zasiahli a urobili tomu nápravu.
Takže rovnako chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona. Celý náš klub určite zahlasuje zaňho a chcem vyzvať ostatných aj koaličných, hlavne koaličných poslancov, aby sme tu nepolitikárčili, ale aby sme naozaj dbali a pozerali na práva dieťaťa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 11:34 - 11:35 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Mňa len, Maťa, mrzí jedna vec, že málokto vnímal to, čo si hovorila. Mrzí ma to preto, lebo tu sa bavíme o deťoch, ktoré trpia pri rôznych sporoch rodičov. Hovorila si veľkú pravdu a nie sú to len čísla a nejaké že subjekty práva, subjekty konania, ale sú to deti, ktoré trpia pri tomto. Tých prípadov je strašne veľa, mnohé boli medializované, mnohé pre mňa boli šokujúce, resp. spôsob, akým si rodičia išli uplatňovať nejaké svoje, nejaké svoje, teraz poviem, nároky, či už oprávnené, alebo neoprávnené. Ale mali by sme sa naozaj vážne zamyslieť nad tým, v akom štádiu alebo v akom systéme my tu žijeme.
Môžem povedať, že určite podporíme tento tvoj návrh zákona, lebo ho považujeme za dobrý a myslíme si, že pomôže mnohým, mnohým deťom, resp. by mohol uľahčiť mnohé oblasti v tomto rozhodovacom procese. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 10:57 - 10:58 hod.

Kollár Boris
Priatelia, ja by som chcel len reagovať na vystúpenie pána poslanca Pčolinského. Treba si uvedomiť, že tunák jedna z našich kolegýň má hypotekárny úver, kde má 1,29 %, a pán kolega vložil 200 euro a zobrali mu za to trojeurový poplatok. Tak treba si uvedomiť, že to je, 1,5 % stiahla banka z tejto sumy. To znamená, že zoberte si, že aké nehorázne veci sa dejú, a preto si myslím, že je fajn podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 10:50 - 10:57 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis

Ďakujem pekne. Minule som išiel do banky, každý mesiac našej babke a mame dávame, že sme štyria bratia, tak im prispievame na dôchodok. Keďže dôchodky máme, aké máme, nebudem to tu teraz riešiť, tak išiel som vložiť mojej mame nejaké peniaze na účet. Dával som tam nejakých 200 euro a pani mi hovorí, že poplatok je tri eurá. Vravím, že dobre, že za čo. No, za vklad. Je mi to jasné, ale tak tváril som sa prekvapene a som si povedal, že tak si podebatujeme, hej? Alebo, ako hovoria Rusňáci, pobisidujeme. A pýtam sa, že tak ja vám donesiem 200 euro, čo sú pre vás primárne depozitá, za ktoré vy poskytujete úvery, za ktoré obchodujete na kapitálovom trhu, nakupujete nejaké štátne pokladničné poukážky, nejaké dlhopisy, zarábate na úrokoch, na výnosoch za nich a ešte vám mám dať tri eurá? Tak slečna pokývala plecami, že viete, ja som si to nevymyslela, ja viem, že je to veľa, všetci na to nadávajú.
Všetci na to nadávajú a čo robíme my zákonodarci? V ústave je napísané čo? Že máme chrániť majetok a zdravie občanov. Tak my tento majetok chránime tak, že dovolíme bankám účtovať pomaly za to, že tam vojdete.
Už v roku 2003, teraz sa zase pobavíte, v roku 2003, keď som niekoľko rokov, od roku 2003 som niekoľko rokov pracoval v Tatrabanke. Prešiel som normálne od tej pokladne, rýchla obsluha, otváranie účtov až po osobného finančného poradcu. Politika banky už v roku 2003 bola taká, čo najviac produktov nasekať klientovi, aby čo najviac poplatkov platil. Stratégia bola predávať čo najdrahšie účty, lebo mali ste účet, si dodnes pamätám, za 39 korún, ale bol aj účet za 1 000 korún, mesačný poplatok, čo v roku 2003 bolo dosť veľa. Pár podnikateľov si otvorilo tie najdrahšie účty. Ale vtedy, keď ste prišli do banky a vložili peniaze na akýkoľvek účet, neplatili ste žiaden poplatok, a to tam denne chodili ľudia a platili rôzne "orindže", telekomy a neviem, čo všetko možné. Neplatili poplatok. Dnes banke odnesiete peniaze, vy im požičiate peniaze, ale ešte aj si zaplatíte za to, že vy im požičiate peniaze. Povedzte mi, kde, ako Boris hovoril, kde je tu to podnikanie. Kde je tu to podnikanie? 640 miliónov eur, ktoré banky ročne zarobia najmä na tých poplatkoch, je šialená suma.
Aby ste, páni poslanci, chápali, však všetci ste klienti bánk. Určite ste mnohí mali nejaký spotrebný úver. Koľko je dnes zhruba priemerná úroková sadzba, ak si idete do banky požiadať o spotrebný úver? Okolo 10 %, plus-mínus. Keď si dupnete a poviete, že to je veľa, že chcete menej, tak vám dajú polovicu, zrazu, len taký fukot. Ale mnohí ľudia si nedupnú, lebo nevedia, pokývu plecami a povedia, dobre, 10 percent. Čiže keď prídete do banky a chcete si zobrať a, teraz poviem, 10-tisíc euro, banka si opýta úrok 10 percent. Druhý kolega príde do banky a povie, že chce vložiť 10-tisíc euro. Chce ich dať na nejaký termínovaný vklad. Koľko dostanete? Koľko dostanete nejaký termínovaný vklad alebo vkladnú knižku? Nula, päť, jedna, jedna, päť. To, čo vidíte v reklamách, že 5-percentný úrok, jasné! Ale choďte tam a keď vám povedia podmienky, tak to splní tak minimum ľudí.
Čiže banky zarábajú na tom, že vy im tam nosíte peniaze a ony tie peniaze za 10-násobok požičiavajú ďalším. Banky zarábajú na tom, že tieto peniaze zároveň investujú na finančnom trhu, kde tie výnosy sa pohybujú okolo troch-štyroch percent. Ale najviac tie banky zarábajú na poplatkoch.
Veď nie je normálne, ja som si teraz naschvál pozrel cez mobilnú aplikáciu, koľko som za minulý mesiac zaplatil na poplatkoch v banke. Bolo to nejakých 11 euro, a to fungujem cez telefón. Do banky idem málokedy, výnimočne. To fungujem cez telefón. Platby robím cez telefón. Ale napríklad moja mama, ktorá má 65 rokov, no, tá nevie narábať s takouto mobilnou aplikáciou, tá nevie narábať s internetbankingom, čo je logické. Tí skôr narodení jednoducho s tým internetbankingom nerobia. Oni radšej idú do tej banky, urobia ten nejaký prevodný príkaz, urobia ten nejaký vklad, zaplatia nejaké to SIPO, ale za všetko musia platiť poplatky.
Náš návrh zákona, páni poslanci, ak vydržíte ešte dve minúty byť v stíšenom režime, náš návrh zákona hovorí to, že chceme ten bezplatný účet rozšíriť, dať možnosť väčšiemu množstvu ľudí, nič zložité. Ja sa vás pýtam: Chceme pomôcť ľuďom a dať viac ľuďom možnosť mať bezplatný účet? Alebo sa na to zase vykašleme a títo ľudia ďalej budú platiť bankám nezmyselné poplatky? Páni poslanci sociálnej strany, chcete pomôcť ľuďom, aby nemuseli platiť poplatky v bankách, alebo ich naďalej chcete nechať zdierať? Skúste si zodpovedať túto otázku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 10:45 - 10:50 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Priatelia, pokiaľ by bankový sektor urobil 200 miliónov, tak by sme tu asi s pánom poslancom Krajniakom nesedeli. Uvedomte si, 640 miliónov eur zisk. To je skoro 20 miliárd starých korún. Dvadsať miliárd! Ja keď si pamätám ešte staré čísla, tak na takéto čísla sa nedostával ani Slovenský plynárenský priemysel, kým nebol sprivatizovaný. Dvadsať miliárd starých slovenských korún urobia banky na, dá sa povedať, drtivo na poplatkoch. Keď si zoberiete, že banka by z toho core biznisu, ktorý je požičiavať firmám alebo fyzickým osobám, alebo občanom, právnickým, fyzickým osobám finančné zdroje a za to si brať úrok, tam to boli nejaké tri percentá, alebo tri-štyri percentá nárast. Nikto by nemal žiadny problém, keby banky zarábali na svojom vlastnom core biznise.
A teraz si predstavte, že čo robí štát. Štát núti ľudí, aby prestali používať hotovosť. Štát ich zákonom núti k tomu. My ich nútime a ženieme do tých bánk a potom dovolíme bankám, aby ich takýmto sprostým spôsobom vydierali. Ony si môžu dať poplatky, akékoľvek chcú, a my to musíme platiť. Všetci občania musia platiť tieto poplatky. A keď si zmyslia, že to znova zvýšia, tak to bude znova zvýšené a vy to všetci ako ovce zaplatíte. Boháčikom, tým to je jedno. Možno, pri všetkej úcte, to možno ani ja nepocítim, ale tunák žijú ľudia, ktorí žijú od výplaty k výplate, tunák žijú dôchodcovia, ktorí už nevedia, čo si majú dať do úst. Jedia týždeň ovsenú kašu, lebo už nemajú čo jesť. Niektorí si musia požičať 10 - 20 euro na jedlo, lebo im to nevyjde.
Píšu nám tunák ľudia: Pán Kollár, ja sa môžem rozhodnúť, či zomrem na chorobu alebo na lieky, lebo nemám aj na jedno, aj na druhé a už vôbec mi nevychádza, aby som si kúpila lieky a ešte mala aj na nejaké rohlíky. A my tunák bankám dovolíme urobiť 600 miliónov zisku na týchto nemorálnych poplatkoch? A ja sa pýtam: Dokedy toto budeme tým bankám trpieť?
Týmto to môžeme zrušiť. Zvýšme tú sumu na 1 200 euro, pokryje to tú najväčšiu skupinu obyvateľstva, a banky nech si zarábajú na úrokoch, nech idú do rizika! Aké je toto podnikateľské riziko, sa pýtam. Tak im dajme za licencie stámiliónové poplatky, za licencie na takéto vydieranie obyvateľstva. Aká je to, aké je toto podnikanie? Čo je to za riziko, dať tomu dôchodcovi takýto poplatok? Ja sa pýtam, čo je to za podnikateľské riziko. Pri bankovom úvere, áno, idete do rizika, niekto vám to nesplatí, budete mať stratu, prosím. Tak toto im umožnime! Ale toto je sprosté vydieranie ľudí. A budeme proti tomu bojovať. A keď to nepresadíme teraz, tak vám garantujem, že o rok sa tunák uvidíme znova v tomto zákone.
Priatelia, pokiaľ chceme nejakým spôsobom ľuďom pomôcť, tak vás všetkých prosím o to, donútili sme ľudí ísť do tých bánk, donútili sme ľudí nepoužívať hotovosť. Dokonca v Rakúsku už majú zákon na právo na hotovosť, o tomto sa už bavia. My sme tunák podľahli bankám, tomuto svetu, rušíme hotovosť, pomaly za chvíľku budeme len plastikovými kartami platiť, nútime ľudí používať banky, už aby sa hotovosť vôbec nepoužívala, a potom dovolíme týmto bankám nemorálnym spôsobom zvyšovať tieto poplatky. No akú to má hlavu a pätu? Ja sa pýtam, kde je to podnikanie, to riziko podnikania pre tie banky? Tomu dôchodcovi donútiť ho zaplatiť? Čo môže ten dôchodca urobiť? Nič. Čo môže ten obyčajný človek, ktorý robí za 500 – 600 euro, urobiť? Nič. Len to zaplatiť. Štát ho donútil. Je v tých bankách a my to nebudeme regulovať. No bravó, ja vám všetkým tlieskam.
Priatelia, ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť z tohto miesta: 600-miliónový zisk, prepáčte mi to, ja neviem, či sa vám to nezdá trošku veľa, nárast, cez 12 % na poplatkoch zarábajú, či sa vám to nezdá veľa a či to nie je dôvod na to, aby sme s tým konečne niečo urobili. A keď nič, tak prosím, dajme licencie tým oligopolom a pýtajme 300, 400, 500 miliónov za to. Nech z toho ten štát má a potom nech ten štát môže tým dôchodcom zvýšiť dôchodky, prosím, ale nič nerobiť je trestuhodné.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:40 - 10:43 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Keďže opakovanie je matka múdrosti, tak skúsim ešte raz.
Dámy a páni, banky minulý rok na Slovensku zarobili na slovenských občanoch 640 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu roku zvýšili svoj zisk o 4,7 percenta. A čo tento zisk tvorilo alebo ten nárast zisku? Človek by si myslel, že banka žije z poskytovania úverov, a teda žije z tzv. čistého úrokového výnosu. Ale na Slovensku nie, čistý úrokový výnos stúpol iba o 3,7 %, tak na čom tie banky zarobili na slovenských občanoch? Dámy a páni, na zvýšení poplatkov, pretože minulý rok sa v porovnaní s predchádzajúcim bankové poplatky a provízie na Slovensku zvýšili o 12 percent. To je ten nárast zisku slovenských bánk.
A čo je úplne najhoršie, po Novom roku znovu banky zvyšujú ďalšie a ďalšie bankové poplatky, vytvárajú nové dokonca. Veci, za ktoré sa v bankách 150 rokov neplatilo, odkedy začali otvárať bankové účty bežným občanom v celej Európe, tak dneska na Slovensku sú spoplatňované a my sa už na to nechceme pozerať.
Čo s tým vieme urobiť? Kedysi tu bol zavedený taký návrh zákona, že by občan mohol mať nárok na bezpoplatkový bankový účet. Lenže stanovili sa také minimálne limity, že 95 % slovenských občanov nikdy tento zákon nemôže využiť. Týmto naším návrhom zákona robíme to, že každý slovenský občan, ktorý dostáva na svoj bankový účet mesačne menej ako 1 250 eur, čo je teda absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky, a súčasne má príjem ročný úhrnný menej ako 20-tisíc eur, bude mať právo na bezpoplatkový bankový účet vo svojej banke, v ktorej o to požiada.
Prečo to chceme urobiť? Pretože považujeme za nemorálne, aby banky nezarábali na tom, čo je ich predmetom činnosti, a to je poskytovanie úverov, ale aby zarábali na neustále sa zvyšujúcich poplatkoch a neustále nových a nových vytváraných poplatkoch a províziách. Myslím si, že 640 miliónov eur je dostatočný zisk bankového sektora na to, aby sme aspoň v tých poplatkoch tým bankám ubrali v tom, aby tieto zisky mohli ďalej zvyšovať.
Ja chápem, že banky patria k ekonomickému systému krajiny, ale mali by sme asi dbať o to, aby ten zisk bol primeraný a vytváraný nie výpalným, lebo tie poplatky, to je bankové výpalné. Keď raz tie peniaze máte na účte a chcete ich niekam poslať, vložiť, vybrať, potom už nemáte na výber. Každý z nás asi nejaký ten bankový účet mať musí už v dnešnej dobe a asi k tomu musí mať aj nejakú minimálne platobnú kartu, aby si mohol občas vybrať peniaze z bankomatu. Ak chceme ľudí chrániť, dajme im právo, aby každý slovenský občan mal nárok aspoň na jeden bezpoplatkový bankový účet. A nerobíme to pre milionárov, robíme to pre ľudí s mesačným príjmom do 1 250 eur, to znamená, to je absolútna väčšina občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za vypočutie aj za podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 5.2.2019 10:29 - 10:39 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Boris Kollár pred chvíľou povedal, prečo s tým máme veľký problém, so spôsobom, akým spôsobom táto vláda a pán minister Richter "manažuje" pracovný trh. No máme s tým problém. Ja som pred malou chvíľou rozprával o exekúciách a o tom, ako pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno. Čiže preto je namieste otázka, prečo vláda umožňuje zjednodušiť prijímanie zahraničných pracovníkov.
Vy naozaj, páni poslanci, veríte tomu, že preto, lebo nemáme tu pracovnú silu? Lebo nemáme vraj kvalifikovanú pracovnú silu. A ja sa pýtam: Montér v továrni, to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorá si vyžaduje dve vysoké školy? Nie, to sú pracovné miesta, ktoré sú najmenej platené. A toto, nám tvrdia, že to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorú musia dovážať, lebo u nás nie je. Tak ja sa pýtam: 50-tisíc ľudí podľa pána Fica, ktorí pracujú načierno, sú blbí, že nemôžu pracovať v nejakej fabrike na Slovensku? Tak musíme tu voziť Srbov? Podľa vás je to v poriadku? Ako bolo povedané len a len preto, lebo tieto veľké firmy sa dohodli s touto vládou, nehovorím s vládou ako s celkom, ale dohodli sa s konkrétnymi ministrami, tak dovoľte nám tu dovážať lacnejšiu pracovnú silu, potrebujeme trošku voči našim akcionárom zvýšiť zisky.
Tak viete, kde sa najlepšie zvyšujú zisky? Na úkor mzdy. Tak buď znížime mzdy, a, čo nemôžme, lebo potom by blbo vyzerali štatistiky, že nám tu klesá mzda, no tak urobíme to, že tých, ktorí zarábajú veľa, budeme postupne prepúšťať a budeme brať tých, ktorí si pýtajú menej. Tak dnes tu máme situáciu, že celé zmeny v továrňach sú srbské, ukrajinské a neviem aké. Choďte sa pozrieť do Peugeotu do Trnavy. Stovky a stovky zamestnancov zo zahraničia.
Ešte raz moja otázka. Pán Fico bol ten, ktorý povedal, že kvôli exekúciám 50-tisíc ľudí pracuje načierno. Tak ja sa pýtam: Pán Fico, prečo nevyriešite tie exekúcie, aby tých 50-tisíc ľudí mohlo nastúpiť do tých tovární? To nie sú žiadni jadroví fyzici, to sú obyčajní, bežní ľudia, ktorí kvôli exekúcii a kvôli tomu, aby uživili svoju rodinu, tak pracujú načierno. Tak tam máte tých zamestnancov, ktorých vraj naše fabriky, resp. zahraničné fabriky u nás súrne a urgentne potrebujú. Ale nie, váš "sedliacky rozum" hovorí, kašleme na tých ľudí, ktorí pracujú načierno, je ich síce 50-tisíc, a radšej dovolíme fabrikám, aby za 5 korún si tu dovážali zahraničnú lacnú pracovnú silu.
Ja nemám nič proti Srbom ani proti Ukrajincom, nemám nič proti nim. Vy viete, ako sú oni zdieraní? Viete, koľko im tie agentúry platia? Ja mám jednu známu, ktorá zo Srbska, sprostredkúva prácu pre Srbov, má ich tu asi pätnásť. Ukazovala mi nejaké zmluvy, ktoré má tá jej agentúra s tými ľuďmi. Ona im platí veľmi slušne, zarábajú okolo tisícky. Ona si necháva nejakú 10-, 15-percentnú maržu. Ale hovorila mi o stovkách prípadov, kde tí ľudia robia za 500, 600 euro a agentúra si účtuje tisíc, tisícdvesto.
V roku 2000, keď som skončil strednú školu, tak moja prvá práca bola vo firme Flextronics Internacional v Brne. Bola to americká firma, ktorá vyrábala komponenty do satelitných modemov, do televízorov. Si predstavte tie zelené dosky, na ktorých sú tie súčiastky. Ako 18-ročný som pracoval za pásom v Brne na 12-hodinové zmeny. Pracoval som cez istú agentúru z nášho mesta a dostal som za tú prácu vtedy 7-tisíc korún v čistom. Po troch mesiacoch nám manažér v tej firme na tej linke ponúkol, že prečo robíme cez tú slovenskú agentúru, veď staňme sa kmeňovými zamestnancami ich firmy. Tak sa mnohí pýtali, že dobre a koľko budem mať ako kmeňový zamestnanec? No tak za tú istú prácu, na tej istej pozícii budeš mať 20-tisíc českých korún. Samozrejme, skoro všetci spadli z nôh, že my sme tam robili za 7-tisíc, ale tá firma nám ponúkala 20-tisíc. To bola asi suma, ktorú platili tej agentúre, ktorá nás zamestnávala. Ja som, samozrejme, po troch mesiacoch s tým praštil, odišiel domov a radšej som išiel študovať.
Už v roku 2000, pred 19 rokmi, tento biznis fungoval, už v roku 2000. Čo urobila táto vláda a minulé vlády bez ohľadu na to, kto bol pri moci, s týmto fenoménom? Že ľudia robia za smiešne mzdy a agentúry si berú obrovské zisky? Viete, ako bývajú tí Srbi a tí Ukrajinci na tých ubytovniach? Na jednej izbe je ich 10 – 15 v strašných podmienkach. Bohužiaľ, sú prípady, boli aj medializované, kedy rôzne partie týchto zahraničných pracovníkov robili výtržnosti. Áno, to robia aj Slováci. Myslím, že je to Šaľa? V Seredi je doslova už komunita veľká týchto zahraničných pracovníkov, veľmi veľká. Aj v Šali, dobre som si pamätal.
Ešte raz moja otázka: Páni poslanci, sú pre vás prednejší zamestnanci zo zahraničia alebo slovenskí zamestnanci?
Rozprávali páni predstavitelia vládnej koalície pred nejakým časom, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť je na historickom minime a teraz je hlavnou úlohou, aby tie platy išli hore. Čo je toto za zvrátenú logiku, že platy pôjdu hore vtedy, keď tu budeme voziť lacnú pracovnú silu zo Srbska a z Ukrajiny? Čo je toto za zvrátenú logiku, mi vysvetlite? Tak nemalo by to byť presne naopak, že donútiť naše firmy, ktoré podnikajú na Slovensku, aby zvyšovali tú mzdu? Lebo, samozrejme, kto chce ísť robiť do fabriky za 500, 600 euro za ten pás na 12 hodín?
Pán Fico urobil krásny marketingový ťah, pred časom bol na jednej nočnej zmene, kde robil, čo to robil? Zvarky. Som mal na jazyku zvratky. Robil tam tie zvarky. Odskúšal si jednu zmenu a strašne sa nadrel. No, ja som niekoľko mesiacov stál za tým pásom. Vstávali sme o štvrtej ráno, aby sme o šiestej boli na linke. A o ôsmej som chodil domov. A celý deň tam. Alebo nočné. Ja viem, čo je to práca za pásom. A títo ľudia dnes majú robiť za 500, 600 euro? To si vážne akože myslíte, že Slováci sú tak blbí, že budú za 500, 600 euro drieť za tým pásom? No nebudú. Keby ste im dali vyššiu mzdu, keby tí zamestnávatelia platili viac, tak radi tam budú robiť. Aj by sa presťahovali za tou prácou, ale za 500, 600 euro sa teda nikomu nechce. Stačí sa pozrieť na ten Jaguar, ktorý sľuboval 1200-eurové platy a nábor na úradoch práce, nábor, im rozprávali na tom nábore, že 650 euro je nástupný plat. No choďte do čerta s takým zamestnaním, za 650 euro robiť na dvanástkach za pásom!
Tento náš návrh zákona zamedzí tomu, aby ľudia boli zdieraní, a zamedzí tomu, aby sme tú lacnú pracovnú silu, ktorá vytláča našich zamestnancov z fabrík, aby sme tu vozili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 10:25 - 10:29 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný, krátky, nebudem okolo toho chodiť veľmi dlho.
Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, keď vidíme, že tieto vládne garnitúry, ktoré sa tuná striedali od, po 1993. roku, akým spôsobom fungovali a ako kašlali na ľudí. Ak chceme zvýšiť ľuďom platy, tak sa musíme k tomu postaviť my, ktorí máme nejaký podiel na moci, zodpovedne a snažiť sa to tlačiť.
Ako to môžeme urobiť? Mali sme k tomuto programovú konferenciu, kde sme jasne ukázali a vypočítali, koľko percent HDP Slovensko rozdeľuje na platy. A, čuduj sa svete, je to niečo pod 40 percent. Poviete si fajn, tak by to asi malo byť. No ale nie je to pravdou. V takom Slovinsku alebo Chorvátsku, ktoré by sa mohlo s nami porovnávať, je to skoro 50 %, bavíme sa o nejakých 48, 49 percentách. A to je Chorvátsko, čo si povieme, nejaký balkánsky štát zaostalý, v úvodzovkách. A dáva z HDP skoro 50 % všetkých prostriedkov na mzdy. Zvyšok sa delí na kapitál a ostatok ide na government.
Ako je to v Nemecku? Tam je to 50 %, preto tie platy sú tam také veľké.
Môžete si povedať, no, ho, ho, ho, ale tam je iná produktivita práce. No tak si to porovnajme ešte cez produktivitu práce. Tak Slovinsko má skoro rovnakú produktivitu práce ako Slovensko, niečo, 80, 80, niečo nad 80 %, ľahko nad 80 % priemeru Európskej únie. No ale má o 400 eur väčší, väčšie mzdy. Jako je to možné? No preto, lebo rozdeľuje z toho koláča spravodlivo, 50 %, skoro 50 % dáva ľuďom. O toto nám ide.
Všetci tvária sa, že sa to nedá. No jasne, že sa to dá. Keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak tým ľuďom naozaj, sme vypočítali, by prirástlo o 200, 200 euro navyše. A toto je tá spravodlivosť, ktorú chceme my zaviesť aj v tomto prípade.
Chcel som to len na to upozorniť, že pokiaľ bude vláda chcieť dostať tých ľudí späť, ktorých vyštvala, sú to, je to 300-tisíc ľudí, možno viac, do zahraničia, oni by sa veľmi veľa, vo veľa prípadoch radi vrátili, ale majú ísť sem robiť za žobračenku? Keď sem napúšťame zahraničných zamestnancov z Chorvátska, pardon, z Chorvátska, z Srbska, z Ukrajiny, keď sem pustíme agentúry, ktoré nám tunák budú tlačiť tie mzdy dole, to je vôbec nie, že, pre boha živého, automobilky nemajú zamestnancov, nie, pre boha živého, automobilky by museli dať našim slovenským ľuďom viac peňazí, pre boha živého! To by bola katastrofa! Tak rýchlo tunák poďme poprijímať zákony, aby náhodou sa niečo takéto nestalo. Aby sme stále boli len tí blbí montážnici Európy, takto si to táto vláda predstavuje.
Ale my sme absolútne, zásadne proti tomuto. Ako to vieme zvýšiť? No tak urobme tlak, urobme tlak na tú pracovnú silu. Proste keď tu tá pracovná sila nebude, no tak bude musieť aj ten, ten veľký priemysel začať zvyšovať tie platy. No len to by už nemal také zisky. A to už nie je v súlade s jeho záujmami, so zahraničným kapitálom a potom cez transferové dane to všetko vyvezú von. A my sa tuná kukáme jak puci, čo sa deje. A pokiaľ toto nepochopíme, tak ľuďom sa tu na Slovensku nebude dobre žiť. Pokiaľ toto nepochopíme a kým tomuto neurobíme prietrž.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.2.2019 10:15 - 10:17 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Dámy a páni, viete, koľko minulý rok zarobili banky na Slovensku? Nechcem povedať slovenské banky, pretože, samozrejme, 90 % z nich sú zahraničné nadnárodné korporácie. Viete, koľko zarobili za minulý rok? 640 miliónov eur. A tento zisk v porovnaní s rokom 2017 zvýšili o 4,7 percenta.
A na čom tie banky zarábajú? Niekto by si mohol povedať, že na tom, čo majú robiť, to znamená na úrokových mierach a na čistých úrokových výnosoch. Áno, aj na tom zarábajú, ale zisk bánk na úrokových výnosoch sa zvýšil za minulý rok o 3,7 percenta. Ale viete, koľko sa zvýšil zisk bánk z poplatkov? O 12 percent. Banky čoraz viac zarábajú na slovenských občanoch, nie na tom, čo je v ich základnom predmete činnosti, ale na poplatkoch a províziách. A to ja pri zisku 640 miliónov eur, keď zarábajú čoraz viac banky na poplatkoch a províziách, to ja považujem za nemorálne a nelegitímne.
A čo je najhoršie, napriek tomu, že zarobili o 12 % na poplatkoch viac v minulom roku, od Nového roku znovu banky zvyšujú poplatky. A zvyšujú poplatky aj za to, čo bolo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, zákonník, Zákonník práce? (Reakcia navrhovateľa: Jáj, sorry, to je ten ďalší. Ospravedlňujem sa.)
Takže môžte začať uvádzať zákon, tlač 1284, Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
Pardon, ospravedlňujem sa, pomýlil som si poradie bodov. Vymenil som dva body.
Prečítal som si v novinách taký zaujímavý článok, že minister práce a sociálnych vecí pán Richter ide dať 30 miliónov eur na to, aby vyškolil nových 20-tisíc slovenských pracovníkov v automobilovom priemysle. To ma veľmi zaujalo, pretože v tých istých novinách som si prečítal, že Kia prepúšťa, Volkswagen obmedzuje výrobu. A my ideme vyškoliť ďalších 20-tisíc ľudí, slovenských občanov, za 30 miliónov eur, aby mohli pracovať v automobilovom priemysle? A prečo potom sme schválili tuto v parlamente v decembri ten pozývací zákon pre pracovníkov tretích krajín, to znamená pre Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov, ľudí z mimo Európskej únie, keď sme schopní vyškoliť ešte 20-tisíc ľudí zo slovenských občanov do automobilového priemyslu? Nie je to postavené na hlavu?
Čo tých našich ľudí najviac trápi v slovenských fabrikách, je, že sú častokrát pod tlakom tých zahraničných pracovníkov, ktorí sú ochotní robiť za 500 eur mesačne, vytláčaní zo zamestnania. A ako to robia tí zamestnávatelia, ktorí nechcú zvyšovať platy? Robia to tak, že najímajú tých zahraničných pracovníkov cez tzv. pracovné agentúry, agentúry dočasného zamestnávania. Typickým príkladom sú viaceré fabriky, kde najímajú čoraz viac pracovníkov cez agentúry a prepúšťajú slovenských zamestnancov. A dokonca aj v tých veľkých automobilkách je to tak, že nútia slovenských občanov, aby robili v tých automobilkách cez agentúry. Nie na trvalý pracovný pomer.
Čo sa s tým dá urobiť? Preto predkladáme tento návrh zákona, ktorý by zaviazal každého veľkého zamestnávateľa, že cez agentúry dočasného zamestnávania môže prijať maximálne 20 % pracovníkov. To znamená, 80 % pracovníkov musí byť v trvalom pracovnom pomere.
Prečo to chceme takto urobiť? Aby sme chránili slovenských zamestnancov pred tým, aby boli nahrádzaní zahraničnými pracovníkmi z tretích krajín bez toho, aby sa mohli brániť. Ak teda nemáme záujem pomáhať tým veľkým zamestnávateľom, aby zvyšovali svoje zisky, ale chceme chrániť domácich, slovenských zamestnancov, potom nám nič nebráni, aby sme obmedzili dvadsiatimi percentami možnosť pre zamestnávateľov zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Dámy a páni, pán poslanec Fico v decembri hovoril, že čo majú tie úbohé automobilky robiť, keď nevedia zohnať ľudí. No tak ja mám jednoduchý návrh. Nech zvýšia tým ľuďom platy. Nech ponúknu tým ľuďom našim, ktorí robia v zahraničí, alebo aj slovenským občanom vyššie platy. Ale to ony nechcú robiť.
Vedeli ste, že v Peugeote iba tri percentá z tržieb idú na platy zamestnancov? Vo Volkswagene iba päť percent z tržieb ide na platy zamestnancov. To nemôže ísť na tie platy aspoň sedem-osem percent? Viete, aké by mali tí ľudia platy? O 300 eur vyššie. To by sa potom hľadali dobre aj slovenskí občania, ktorí by chceli do tej automobilky ísť robiť.
Ale to my neurobíme, my namiesto toho otvoríme trh pre ľudí z krajín z mimo EÚ a pozveme ich: Nech sa páči, príďte sem. Tie veľké automobilky a nadnárodné korporácie ešte stále majú malé zisky, tak im trošku znížime mzdové náklady. A nemali by sme skôr myslieť na tých slovenských občanov?
A o tom je tento náš návrh zákona, aby stanovil strop, že v každej fabrike iba 20 % ľudí, maximum 20 % ľudí môže byť prijímaných, zamestnaných cez agentúry dočasného zamestnávania. Pretože práve prostredníctvom týchto agentúr sú vytláčaní slovenskí občania z trvalého pracovného pomeru. A tomu chceme zabrániť.
Ďakujem.
Skryt prepis