Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Ja sa v podstate tiež pridávam, že celá táto debata naozaj má svoj zmysel a bolo tam veľa vecí, s ktorými som sa naozaj úplne stotožňoval, veľa vecí, ktoré sú naozaj ešte na diskusiu, a veľa vecí, ktoré sa ešte, samozrejme, ani nespomenuli, lebo školstvo je problematika naozaj obrovská. A ja sa len k jednej, k jednej tvojej takej poznámke, čo si povedal na začiatku ohľadne, mladí a starší učiteľ. Ja súhlasím, poprípade pridávam sa k tomu, že aj starší učiteľ, ktorý nemusí byť totálne inovatívny a používať len najmodernejšie prostriedky, vie perfektne odučiť aj klasickými metódami svoje hodiny. Je to, ako si povedal, o ľuďoch, pretože možno aj mladý učiteľ, ktorý príde a má všetko naštudované a má kopu moderných prostriedkov, neodučí, respektíve neodovzdá tým žiakom všetko aj z toho dôvodu, že mnohokrát ho tí žiaci nepočúvajú. To znamená, že nevie si udržať disciplínu a tým pádom môže mať neviem aké prostriedky na odučenie. A mnohokrát to tí starší učitelia majú vlastne plus, že tú disciplínu majú a tým pádom vedia aj klasickými metódami si hodinu bez problémov odučiť a odovzdať tým žiakom to, čo majú.
Ďakujem.

Pán poslanec, absolútne oceňujem ten konštruktívny prístup počas celej rozpravy z vašej strany, pretože napriek mnohým, a môžem povedať naozaj populistickým vyjadreniam k tejto téme, ktoré určite neprispejú k riešeniu tohto problému, čo sa snažíme v vzdelávaní, tak držíte ten tón konštruktívny. A ja sa za to prihováram, pokračujme v tomto ďalej, pretože to je jediná cesta pomenovať si to, čo je problém, a riešme to a vieme sa na tom zhodnúť. Ak nie, na niečom sa nevieme zhodnúť, tak diskutujme dovtedy, kým nenájdeme riešenie.
S tým termínom, rovnako si myslím, čo ste povedali, že to jednoducho, ak máme nejaké pripomienky, nech sa páči, môžeme sa k tomu vyjadriť. Ale beriem aj slová opozície, ak volajú po zmene rokovacieho poriadku, myslím si, že môžeme to otvoriť a poďme sa vecne baviť, čo by sme mohli zmeniť aj v iných otázkach, aby sme boli konštruktívnejší, ak sa to dá.
Takže ešte raz ďakujem a som presvedčený, že tento zákon predsa len pomôže riešeniu toho problému s odmeňovaním učiteľov, ale zároveň si uvedomujem, že sme na dlhej ceste, ktorú budeme musieť spoločne zdolávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, ja sa ospravedlňujem, že vystupujem ešte raz. Zvolil som túto formu preto, aby bolo možné na mňa zareagovať, aby som to nepovedal v záverečnom slove ako spravodajca. Takže toto je jediný dôvod, prečo takto činím.
Začnem tuto od kolegu Dostála k termínom. Ja osobne budem navrhovať, nakoľko týmto právom disponujem ja, aby prerokovanie vo výboroch prebehlo ihneď. Dôvod je prostý, povedal som ho, nezaznamenávam žiaden odpor voči týmto riešeniam. Vo chvíli, ak sa v druhom čítaní v pléne objavia názory, ktoré bude potrebné si v rámci poslaneckých klubov prediskutovať, nemám problémy s tým, aby sme odložili hlasovanie, nie dnes o piatej alebo zajtra o jedenástej, proste tak, aby bol dostatočný čas o tom diskutovať. Ale v tejto chvíli, pán kolega, prepáčte, ale treba sa vyrovnať s tým, že bolo schválené skrátené legislatívne konanie a ono tým, že bude o jeden alebo o dva dni neskôr hlasovanie, vždy to bude skrátené legislatívne konanie a všetky tri čítania prebehnú na tejto schôdzi. A nedáva mi to tam absolútne žiadnu logiku. Hovorím to tak, aby to bolo pochopiteľné.
To, čo tu zaznelo aj v posledných bodoch, mnoho si želá možno, možno detailnejšiu diskusiu. Ja možno telegraficky zareagujem na niekoľko poznámok. Zaznelo tu, treba modernejšie učiť. Poznám rad učiteľov, ktorí sú vo veku nad šesťdesiat rokov, ktorí vykonávajú super kvalitnú prácu a bude veľkou stratou pre školstvo, keď odídu. A musím povedať, že neučia moderne, ale učia dobre. Moderný neznamená v mojom ponímaní vždy lepší, ale posudzujme to, ako to robia a aké majú výsledky práce.
Druhá poznámka, vzdelávanie na Slovensku je nekvalitné. Absolútne nesúhlasím. Vzdelávanie na Slovensku je kvalitné a vzhľadom na vynakladané finančné prostriedky patrí medzi najefektívnejšie na svete. To, čo treba povedať, je – a je oprávnené, že nás znepokojuje, že tendencie pri medzinárodných hodnoteniach postupne klesajú a nedá sa povedať, že by úplne klesali, že by tá trajektória bola stále zostupujúca. Ona je taká mierne vlnovkovitá, ale zostupuje. Ale treba povedať, že zostupuje o jeden, dva alebo tri body, pričom tá základňa je 500. Čiže ak z 500 ideme na 497, nemôžme povedať, že toto je jedna veľká čierna diera, ktorá proste úplne skončila, absolútna katastrofa. To, čo nás oprávnene znepokojuje, je, že tá trajektória je zostupujúca, a preto hľadáme riešenia. A treba povedať, že dobré je, že hľadáme riešenia ešte vtedy, ak ten rozdiel je nejaké dva-tri body. Ak by bol rozdiel 10 alebo 15 bodov, už sme premeškali veškerú dobu a to už by bolo so slovenským školstvom absolútne zle.
A to, čo chcem povedať na záver, pán kolega Žarnay, aj mne ste vložili do úst to, čo som nepovedal. Povedali ste, že nechcem podporovať zvyšovanie miezd starším učiteľom. Nikdy som nepovedal. Povedal som, že ak je problém s motiváciou mladých prichádzajúcich, ak je problém s motiváciou tých, ktorí robia na 120 %, robia kvalitne a nie sú prostriedky na ich ohodnotenie, lebo v tých tabuľkách sa nachádzajú nižšie, existujú spôsoby riešenia, akým spôsobom im vieme pridať. Nikdy som nepovedal, že starším nemáme pridať. Nikdy som nepovedal. A toto je to, čo mňa irituje, a toto je to, prečo som aj včera mal také emotívne vystúpenie v zásade ako reakciu na vaše vystúpenie. A vnímam to ako postoj Iniciatívy slovenských učiteľov, lebo vás vnímam niekde v tom prostredí. Ak to tak nie je, sa ospravedlňujem. Ale tuto je ten problém. Zaznelo to tu dnes v sále.
My nemáme diametrálne odlišné názory na to, že treba niečo v školstve zlepšiť, ale to, čo potrebujeme urobiť, je, musíme sa počúvať, musíme hľadať to, na čom sa vieme zhodnúť, a to, na čom sa nevieme zhodnúť, ešte o tom diskutujme. Gaussova krivka nepustí, 80 % je vždy tá väčšina, 20 % sú nejaké menšinové názory. A ak máme prijímať riešenia, tak je vysoká pravdepodobnosť, že aj 20 % obyvateľstva, 20 % učiteľov, 20 % poslancov vždy pravdepodobne nebude mať uspokojené všetky svoje požiadavky. Je to fakt, ktorý je dlhodobo overený. Takže v tomto chcem len poprosiť, skúsme sa viacej počúvať a nesnažme sa vytĺkať politický kapitál z toho, kde ho vytĺkať netreba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, zaujíma ma logika vášho návrhu do 21. 6. 2016. Naprieč politickým spektrom vládne zhoda, že podporíme zvyšovanie platov učiteľov. Nezaznamenal som žiaden pozmeňujúci návrh, ktorý by vecne menil túto otázku, ani zo strany ministerstva, ani zo strany vládnej koalície, ani zo strany opozície. Ako je to otázka ješitnosti, že o dva dni neskôr skrátené legislatívne konanie bude dlhšie ako skrátené? Alebo čo je to? Proste vecne mi to nesedí a považujem vás za vecného človeka, tak skúste mi to, prosím vás, nejako odôvodniť.

Pán poslanec, dalo by sa na veľa vecí reagovať, ale predsa len jednu poznámku k tomu, čo ste tak zoširoka popísali. Ja nie som zástancom, keď sa zovšeobecňuje, a to plne súhlasím, keď sa hovorí o tom, že je niečo úplne nekvalitné alebo kvalitné, pretože musíme hovoriť o adresnosti. Tam, kde je to naozaj nekvalitné, tam treba urobiť zmeny. Pretože ak to zovšeobecníme ako pán poslanec Žarnay, že všetko je super, tak demotivujeme všetkých tých, ktorí sa snažia, ale napriek tomu sa nedostavujú výsledky, že si ich niekto všimne a sú ohodnotení.
Školstvo je naozaj špecifická oblasť a môžem vám povedať aj po osobných skúsenostiach, že ak sa stretnú traja učitelia a bavia sa o tom, že ako by školstvo malo vyzerať, tak vznikne minimálne štyri-päť názorov, ako to treba robiť. Možno som to trošku prehnal, ale je to niečo podobné ako v právnickej oblasti. Je tam potrebná predovšetkým zodpovednosť, prebratie zodpovednosti sám na seba a nie je to len o peniazoch. Pretože celá táto diskusia, mám pocit, že sa len zvrháva o peniazoch, na peniaze. Áno, sú veľmi dôležité z hľadiska ohodnotenia, ale povedzme si aj otázku, je dnes učiteľský stav schopný prijať napríklad to, že by sa zrušili povedzme tabuľky, stanovila by sa základná nejaká mzda a bolo by to čisto na manažérovi, riaditeľovi školy, ktorý by určoval, koľko kto bude mať plat? Možno by sme vyriešili veľmi rýchlo aj mladých učiteľov. Zároveň by sme si vážili aj tých, ktorí sú skúsení a ktorí dávajú aj tým mladým obrovské skúsenosti. Ale si kladiem otázky, sme na to pripravení? Ja sa obávam, že nie.
Čiže nechajme na odbornú verejnosť, nechajme na pánovi ministrovi, aby dal dohromady odborníkov, aby sme sa pokúsili urobiť, čo sa dá.

Ďakujem za slovo.
Je dobré, že sa hovorí o kvalite vzdelávania, je to dobré, že sa hovorí o tom aj v takomto rozsahu, či už záporne alebo negatívne, ale treba v každom prípade o tom hovoriť.
Ja sa chcem však len tak sám seba spýtať niekedy, že prečo sa hovorí o znižovaní kvality v školstve. Kto kedy meral znižovanie kvality vzdelávania v školstve? Ako pán Žarnay povedal, učitelia sú kvalitní, pracujú dennodenne, niekoľko hodín musia odsedieť za tou katedrou a snažia sa naozaj urobiť maximum pre to všetko, čo tým deťom chcú v školách dať.
Avšak sa pýtam aj na tú druhú stránku veci. Akým spôsobom pristupujú žiaci k vzdelávaniu? Aké majú naši žiaci vzory? Ako pristupujú rodičia k vyučovaniu a správaniu svojich vlastných detí? Rodičia chcú len výsledky a ak nemajú výsledky, tak učiteľ je zlý. To si povedzme otvorene. To znamená, dobrý je ten, ktorý má jednotky, ktorý má dvojky a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže aj tu treba hľadať príčiny možno, nechcem povedať zníženia kvality vzdelávania, ale aj akejsi nespokojnosti spoločnosti voči učiteľom. V každom prípade ale treba povedať aj to, že téma, akú tú kvalitu zmeráme, doteraz neviem.
Hovorí sa o systémových zmenách. Chcem sa spýtať, požadujú sa systémové zmeny zo strany učiteľov, čo chceme zmeniť? Chceme zmeniť maturitné skúšky? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť prijímacie pohovory? Pýtam sa ako. Chceme zmeniť vedenie pedagogickej dokumentácie? Pýtam sa ako. Nikto mi to nepovie. Stále sa len hovorí o tom, že škrtáme triedne knihy zľava doprava, sprava doľava a tak ďalej a tak ďalej, ale to predsa nie je systémová zmena. To sa dá urobiť veľmi, veľmi rýchlo a koniec koncov aj vláda prijala v minulosti isté opatrenie na zníženie pedagogickej dokumentácie, takže to treba len privítať. Ale treba sa zamerať aj na tú druhú stránku. To som naznačil, aj postavenie žiaka, respektíve akých máme žiakov, aby som to nepovedal vulgárne, aký máme materiál v tej škole. A tak ďalej a tak ďalej. Aj toto sú otázky, ktoré ku vzdelávaniu patria.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, vo vašom vystúpení som nenašiel nič, s čím by som nesúhlasil, musím povedať. Takže položili ste otázku, či je plat hodný zodpovednosti za budúce generácie. Moja odpoveď, tak ako aj vaša, aj keď ste ju nevyriekli, je, že nie je a musíme robiť všetko preto, aby sa zvýšili platy učiteľov. Ako tá odpoveď je úplne jednoznačná.
To, čo ste hovorili o zvyšovaní kvality, tam nájdeme absolútne zhodu. Ale keď hovoríme o potrebe vzdelávať sa po nástupe do zamestnania, tak si musíme postaviť otázku, či absolventi pedagogických fakúlt vychádzajú dostatočne pripravení na výkon svojho budúceho povolania. Ak sme debatovali s riaditeľmi základných škôl, tak ich odpoveď bola, v žiadnom prípade nie, nevedia vyplniť ani triednu knihu, aj keď to je administratívny akt, a o prístupe k vzdelávaniu potrebujeme s nimi dva až tri roky pracovať, aby oni vedeli dobre pracovať s deťmi. Aj tu je niekde problém. A poďme sa ním zaoberať.
Druhá časť, nehovorme len o tom, že len v školstve sa potrebujú mladí ľudia vzdelávať, zoberme si právnické povolanie, kde predtým, ako získate schopnosť samostatne pracovať ako advokát, ste 5 rokov ako koncipient, kde zarábate v zásade minimálnu mzdu a ste rád, ak ju zarábate. Keď budeme hovoriť o novonastupujúcich architektoch, znovu, kým získate guľatú pečiatku, alebo stavebných inžinieroch, a dostanete možnosť samostatne spracovať projekty, pracujete veľmi dlhú dobu za minimálnu mzdu a sú to tak isto vysoko nadpriemerní ľudia. Týchto nespravodlivostí je veľa, ale hľadajme cesty, ako ich odstránime.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Budem reagovať najskôr na pána kolegu Žarnaya.
Nevidím vo svojom vystúpení ľudí, som technokrat. Ak by som bol čistý technokrat a nevidel vo svojom vystúpení ľudí, tak by som nehovoril o tom, že paušálne zvyšovanie všetkým nie je cestou. Ja tam chcem práve vidieť toho konkrétneho človeka, či robí svoju prácu alebo nerobí svoju prácu. Keď robí svoju prácu a druhý sa popri ňom vezie, nech ten, ktorý robí, má zaplatené viacej, a ten, ktorý sa vezie, nech má zaplatené menej. To nie je absolútne pravda, čo ste povedali.
Nech mi pošlú všetci učitelia svoje výplatné pásky. Pán Žarnay, nie som naivný a uvedomujem si, že z viac ako 80-tisíc slovenských učiteľov je viac ako 50 % pod priemerným platom, pri národnom hospodárstve je, myslím, 66 % zamestnancov v národnom hospodárstve pod priemerným platom, ktorý je uvádzaný. Áno, je to pravda, ale ak urobíte makročíslo za školu a škola nie je jednotka tisícov učiteľov, to sú desiatky, možno stovky učiteľov pri veľkých školách, tak tam už viete povedať, ak škola vykazuje plat priemerný na úrovni 1 200 eur a väčšina učiteľov má 700 euro, tak potom sa pýtam, kde tie peniaze sú. Tak ako sa vy pýtate, prečo tí učitelia nemajú tie platy, tak sa ich, tak sa to pýtam aj ja. Tak poďme hľadať, kde tie peniaze sa nejakým spôsobom skrývajú, keď sú vykazované vo výkazníctve, v účtovníctve, že tým ľuďom išli. Poďme ich spoločne hľadať, je to otázka, ktorú dávam aj ja a nič viac a nič menej nechcem.
Pán kolega Simon, sifóny. Ako je to populizmus, vy ste boli ministrom a viete, že pri miliardových tendroch, ktoré nespravujete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, ja by som niekoľko slov na tvoje vystúpenie povedal. Akosi sa stále zabúda pripomínať ten fakt, že to bola práve vláda Roberta Fica, ktorá zvyšovala pravidelne každý rok platy učiteľom o 5 % a v tomto trende, myslím si, že bude pokračovať aj ďalej.
Čo sa týka toho tvojho emotívneho vystúpenia včera, tak som to ani nebral, ja som to bral asi skôr z tej atmosféry, ktorá tu bola, a som rád, že aj ty si na to upozornil, že to nebolo nejak povedané v zlom. Chcem teda podporiť aj tvoje vystúpenia a poďakovať ti možno aj za to, že si štatisticky upravil niektoré údaje o platoch, tak ako ich prezentoval pán poslanec Žarnay.
Čo sa týka niektorých faktov, treba si naozaj uvedomiť, že máme na Slovensku neustály pokles žiakov, najmä v regionálnom školstve. Ja si dosť dobre uvedomujem aj to, že je to takmer 1 200 až 1 500 žiakov, možno aj viac v niektorých krajoch na školský rok, a to sú takmer tri až štyri veľké školy. Čiže predpokladám, že aj tuná bude musieť prísť k nejakej racionalizácii zo strany samosprávy, ktorá je zriaďovateľom týchto škôl, takže nehádžme všetko iba na vládu a na ministerstvá. V tomto, myslím si, že asi bude treba aj nejaké direktívnejšie rozhodovanie v tomto smere, a to aj s pohľadom na potreby spoločnosti, pretože ak si uvedomíme, že nám stále chýbajú odborníci v rôznych typoch hospodárstva, tak aj z tohto pohľadu bude treba asi sa zamerať viac na odborné vzdelávanie, tak ako to hovorí aj zákon o odbornom vzdelávaní.
A čo sa týka tej čiernej diery v školstve, je to zaujímavé počúvať to z úst tých, ktorí chcú do tejto čiernej diery hodiť 400 mil. bez akejkoľvek analýzy a hovoriť o tom, že dajme tie peniaze tam a nevieme kam. Čiže súhlasím s tebou, treba si urobiť analýzu, kam tieto peniaze dať, do akého typu školstva a, samozrejme, rozprúdiť diskusiu o tom, že či tieto peniaze budú efektívne vynaložené.
A čo sa týka tých požiadaviek, samozrejme, podporím tento zákon... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Príjemné dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som pokračoval vo svojom vystúpení možno takým trošku zmierlivejším tónom ako včera, lebo predsa tam bolo trošku viacej emócií. Ale chcem povedať, že tie emócie neboli preto, lebo vnímam učiteľov ako niečo, čo nechce riešiť problémy školstva. Ja vnímam učiteľov ako tých, ktorí ťahajú celé školstvo. Len vďaka nim je školstvo v tom stave, v ktorom je.
Čo mňa určitým spôsobom znepokojuje, je to, že pokiaľ podľa môjho názoru budeme vyhrocovať problémy a budeme mať stále snahu aj v povolebnom období pri jasne deklarovanej a viacerými krokmi potvrdenej snahe na riešenie problémov školstva stále ťahať problémy školstva na ulicu, tak sa môžeme dostať presne do opačného stavu. Do opačného stavu znamená, že aj veci, ktoré sú dobre naštartované, ktoré sa ukazujú, že sú možné riešenia, ktoré vieme veľmi efektívne a rýchlo prijať, sa môžu zablokovať. A toto je stav, ktorý mňa znepokojuje, a toto je stav, prečo som vyjadroval aj včera možno trošku viac emócií, ako je obvyklé pri mojich vystúpeniach.
Takže chcem poprosiť aj učiteľskú verejnosť, aby sme zvažovali kroky, ktoré budeme robiť aj v nadchádzajúcom období, a aby to, čo je ponúknuté, a to ponúknuté je, aby sme hľadali riešenia za rokovacím stolom, aby sme to využili, lebo je na to jedinečná príležitosť. Ak v predchádzajúcom období bolo menej financií, tak dnes môžem povedať, že tých financií, ktoré sú pripravené na investície do školstva, je dostatok. Z viacerých hodnotení to vyplýva, že peniaze, ktoré sú pripravené, dve miliardy za štyri roky, sú peniaze, ktoré môžu výrazne naštartovať školský systém, ale na druhej strane musíme nájsť spôsob, ako ich efektívne a rozumne minúť. Toto je tá podstata tej debaty, ktorú by sme mali dnes viesť, a nie viesť o tom, či to má byť dve miliardy alebo dve miliardy dvesto miliónov. Proste to už nie je zmysluplná debata.
Dámy a páni, chcem povedať niekoľko faktov. K platom učiteľov po prvé.
Ak si zoberiem štúdiu alebo článok Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva z decembra roku 2015, sú tu zaujímavé údaje, o ktorých je potrebné debatovať. V roku 2014, čiže ku koncu roku 2014, lebo ešte neboli známe údaje za rok 2015, 41 % základných škôl malo priemerný mesačný plat vo výške 900 až 1 000 euro. Ďalších 36 % základných škôl malo priemerný plat vo výške nad 1 000 euro. Dohromady 77 % malo plat vo výške nad 900 euro. Ak budeme hovoriť, že medzitým došlo k zvyšovaniu platov v roku 2015 o 6 %, v roku 2016 o 4 % a od 1. septembra je navyšovanie platov o ďalších 6 %, tak k týmto číslam pribúda plus 16 percent. To znamená, dnes by som mohol tvrdiť, že 77 % škôl by malo mať podľa týchto štatistík priemerný plat vo výške nad 1 000 euro od 1. septembra 2016.
Ak budeme hovoriť, kde vidíme problém z makročísiel, lebo je pravdou, že makročísla neodzrkadľujú presne problémy konkrétnych učiteľov, ktoré je tak isto potrebné riešiť, tak môžme hovoriť, že je potrebné urgentne sa zaoberať problémami 23 % škôl. Čiže nehovorme, že celé základné školstvo je jedna veľká čierna diera, ale poďme prioritne riešiť ten problém, ktorý je, poďme zanalyzovať, prečo je problém u 23 % základných škôl, a poďme sa pozrieť na tento problém, ktorý potrebujeme urgentne vyriešiť, k platom možno z iného pohľadu.
Zazneli tu včera čísla OECD, ktoré nespochybňujem. Tie analýzy, ktoré sú aj v tejto správe, sú veľmi podobné. Pokiaľ ide o reálne platy, v roku 2013 a v správe, ktorú vydalo OECD v roku 2015, pod priemerom OECD sa nachádza 8 krajín z 32, ktoré boli hodnotené, čiže 8 krajín z 32. V rámci tých ôsmich krajín je Slovensko a treba objektívne povedať, že je na predposlednom mieste. Ale ak povieme, že v tejto skupine sa nachádzajú krajiny ako Írsko, USA, Taliansko, Maďarsko, Slovensko, Česká republika, tak myslím si, že tá vzorka je reprezentatívna. Ak tu zaznieva z viacerých úst, že naším vzorom je fínsky model aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska financovania, tak ak sa pozriete na túto štatistiku, prvá krajina, ktorá je nad priemerom, tesne nad priemerom OECD, je Fínsko. To znamená, rozdiel financovania Fínska a Slovenska je niekoľko miest. Nie je to 30 alebo 40 miest a kvalita, ktorú preukazuje fínsky vzdelávací model vzhľadom na financie, je výrazný vyššia ako kvalita vzdelávacieho modelu, ktorý je slovenský. A tu potom sa bavme aj o príčinách a nedostatkoch.
Poďme sa baviť o tom, čo vnímame všetci ako problém, platy začínajúcich učiteľov. Áno, je to problém, ktorý si zasluhuje úplne urgentné riešenie, aby sme pritiahli mladých, vzdelaných, schopných ľudí do školstva. Ale ja sa spýtam, aké riešenia sme dodnes dostali na stôl od odborového zväzu školstva, od Iniciatívy slovenských učiteľov, od Slovenskej komory učiteľov, od ďalších zainteresovaných, ktorí predstavujú nejaké návrhy? Paušálne zvyšovanie platov všetkých zamestnancov o 25 percent. Aké boli reakcie na moje vystúpenie, keď som povedal, že moja predstava je, aby sa mzdový balík rozdelil na tabuľkové zvyšovanie, povedzme v polovičke a druhá polovička nech ide na odmeny. Lebo kvalitu nedosiahneme tým, že učiteľovi, ktorý sa vezie, vezie sa 10 rokov, vezie sa 20 rokov, je na vrchole platovej stupnice, pridáme 25 percent. Tým nedosiahneme kvalitu, ale tomu učiteľovi pridáme 250 euro, ale tomu mladému, ktorý prichádza do školy, pridáme možno 50 euro, čo ho nemotivuje, aby prišiel, aj keď má záujem, snahu, entuziazmus posunúť školstvo dopredu.
Poďme sa konečne baviť o tom, že budeme ohodnocovať aj to, ak niekto si spravodlivo, čestne, s maximálnym nasadením vykonáva svoju prácu. Je to jedna cesta, to, že rozdelíme mzdový balík na tarify, rozdelíme mzdový balík, aby bola väčšia časť na odmeny, aby mohla byť ohodnocovaná práca jednotlivých učiteľov.
Nikto neprišiel ani s riešením, aby sme znižovali nožnice a viac podporovali mladých. Jedným z riešení je aj to, že rok, dva roky nebude zvyšovanie tabuľkových platov o percentá, ale o konkrétnu čiastku. Čiže dáme do školstva 10 %, 6 %, 10 % ročne, ale všetci dostanú rovnakú čiastku. Tým pádom tí mladí budú viacej motivovaní, lebo tí mladí dostanú výrazne viacej. Prečo nikto zo zodpovedných nehovorí o týchto riešeniach a všetky odmieta? Preto boli aj tie emócie, lebo mne to niekedy pripadá, že to nie je hľadanie riešenia, že to je hľadanie konfliktu. Ale my v školstve nepotrebujeme konflikt. My potrebujeme urýchlene nájsť riešenie, ktoré posunie slovenské školstvo dopredu. Toto sú veci, o ktorých je, dámy a páni, potrebné hovoriť.
Ďalšia vec, ktorá tu zaznela a zaznelo to aj vo vystúpení pána kolegu Žarnaya. Kredity a ich obmedzenie na 7 rokov. Dámy a páni, my musíme oddeliť kreditový systém od financovania školstva. Učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady na to, aby mohol vykonávať svoju prácu. V prípade, že ich nespĺňa, môže dostať priestor na to, aby si doplnil svoje vedomosti a zručnosti, aby učil na úrovni doby a v prípade, že to v stanovenej lehote neuskutoční, tak musí zo školstva odísť. Ale nespájajme to, že keď niekto nazbiera kredity, že mu platia donekonečna. Ja to preženiem, budem to opäť hyperbolizovať. Dnes sa vám aplikácie v mobiloch obnovujú na možno týždennej, dvojtýždňovej, mesačnej báze. Ak niekto si urobí kredity na vzdelávaní na softvér, ktorý bude vyučovať a platí mu sedem rokov, o sedem rokov taká verzia už ani neexistuje. Je to nelogické, nemá to šancu na žiaden úspech z hľadiska posúvania kvality v školstve, a preto poďme hľadať zmysluplné riešenia aj v otázke oddeľovania kreditov od financovania alebo od finančného hodnotenia učiteľov.
Týchto tém, ktoré by bolo možno vhodné otvoriť, sú desiatky a ja nechcem zbytočne predlžovať túto diskusiu. Chcem povedať iba niekoľko poznámok. Včera som povedal, že to predvolebné obdobie bolo veľmi hektické, bolo v zásade vnímané na obidvoch stranách veľmi nervózne a neprospelo to veci. Chcem, aby to ďalšie obdobie bolo pokojnejšie, aby sme hľadali riešenia. Tak ako som vnímal v predvolebnom období mnohé iniciatívy, ktoré poukazovali na problémy v školstve, ako iniciatívy, ktoré sú politicky orientované, a toto presvedčenie som doteraz nezmenil, chcem povedať, že v tomto povolebnom období som s väčšinou týchto iniciatív osobne hovoril a musím povedať, že som tam našiel ľudí, ktorí sú schopní, majú dobré nápady a ponúkajú riešenia, ktoré sú riešeniami pre školstvo. Budem s nimi napriek politicky inej orientácii alebo iným politickým názorom debatovať a hľadať riešenia aj naďalej, lebo je to v záujme slovenského školstva a slovenské školstvo z tohto pohľadu aj z pohľadu hľadania riešení je potrebné odpolitizovať. Politický problém je možno jeden, dva, financovanie súkromných škôl verzus verejné, hľadanie optimálnej siete, aký bude pomer a podobné záležitosti. Ale tých politických problémov tam v zásade nejakým spôsobom veľa nie je.
A to, čo je tam a zaznieva to naprieč, nechajte učiteľov učiť alebo nechajme učiteľov učiť a odbremeňme ich od iných vecí. Vidím tu aj v tých návrhoch, budem citovať, "musíme prestať učiteľov kontrolovať, ako vyplňujú triednu knihu, ale musíme ich kontrolovať, aký pokrok vo vzdelaní dosiahli ich žiaci". Toto je podstata, s ktorou musíme jednoducho v tom ďalšom období ísť.
Ale treba povedať jedným hlasom a jedným dychom, že doba, ktorú majú učitelia vyhradenú na prípravu na vyučovanie, je doba dostatočne dlhá, ktorú treba využiť na prípravu na vyučovanie a prípravu učebných pomôcok, na prípravu lepších postupov na to, aby deti zvládali výuku, na to, aby deti odchádzali zo školy pripravené do života, a nie na to, aby niekto mal výrazne ľahšiu robotu alebo pár jednotlivcov, aby som to nepaušalizoval, aby pár jednotlivcov malo jednoduchšiu robotu a povedalo, tu máte učebné texty, interaktívna tabuľa slúži na to, aby som tam premietol slajdy, ktoré používam desať rokov a toto sa doučíte doma. Tadiaľto, dámy a páni, cesta nevedie. Týchto učiteľov nie je veľa, ale treba jednoznačne povedať, že takýchto učiteľov v slovenskom školstve nepotrebujeme a v záujme kvality a budúcnosti vzdelávania našich detí a spokojnosti našich detí musíme sa aj s takýmito ľuďmi vysporiadať. Toto je priestor na debatu, neexistujú tu paušálne dobré riešenia. Je to o ľuďoch, je to o konkrétnych osobách a je to o hľadaní problémov.
Preto hovorím, máme 23 % škôl, ktoré majú pod 1 000 euro. Poďme sa zaoberať nimi. Máme 15 % škôl zo zistenia školskej inšpekcie, ktoré majú nedostatočné materiálno-technické vybavenie. Poďme sa zaoberať v prvom rade nimi, ale nepoďme tí, ktorí majú 1 200 priemer na škole s otvorenou rukou, nepoďme podporovať tých, ktorí majú nadpriemerne vybavené školy z eurofondov, aby si žiadali opätovne eurofondy, lebo už ich nepotrebujú a nebude zostávať na tých, ktorí nemajú. Poďme hľadať riešenia, ktoré sú v prospech slovenského školstva, a nielen jednotlivcov a možno v niektorých prípadoch nielen z dôvodu uspokojovania možno zatiaľ nenaplnených politických ambícií niektorých revolucionárov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)