Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, ja nemám doplňujúcu otázku. Ja som túto otázku pôvodne dával pánovi premiérovi z dôvodu, že som čítal vyjadrenia niektorých slovenských politológov, ktorí hovoria o rozpačitých záveroch Bratislavského samitu, pričom ja osobne si myslím, že tak ako ste vy povedali vo svojom vystúpení, že nemáme sa absolútne za čo hanbiť, máme čo prezentovať a jednoducho je potrebné, aby častejšie a hlasnejšie zaznievalo to, že Bratislava je na mape Európy, že bratislavský proces bol začatý a bratislavský proces znamená riešenie konkrétnych problémov ľudí v Európskej únii. Takže toto bol cieľ položenia tejto otázky.
Ďakujem veľmi pekne za jej zodpovedanie.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Kresák, ktorý predniesol pozmeňujúce, resp. pozmeňovací návrh. Chceli by sme po dohode s pani ministerkou využiť 48-hodinovú lehotu, čiže hlasovali by sme v utorok.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 167 zo 7. septembra 2016 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona prerokovali všetky výbory, ktorým bol pridelený a odporúčali ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení uvedených výborov vyplýva osem pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona (tlač 175a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 82 z 11. októbra 2016. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že toto je obvyklá doba, kedy sa oznamujú oznamy, chcem pripomenúť cteným kolegom zo skupiny priateľstva s Ruskou federáciou, že stretnutie skupiny sa uskutoční dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 30 za účasti jeho excelencie pána veľvyslanca Fedotova.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno, dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, strašne plné mesto, sa ospravedlňujem.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 251).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pani kolegyňa Remišová, ja som veľmi rád, že vy pristupujete k navrhovanej novele zodpovedne a konštruktívne, dokonca chcete aj vy nejaké vylepšenia, to znamená, že ste podali aj pozmeňujúci návrh, ktorý napomôže k transparentnosti. Ja si myslím, že takto treba pristupovať a nie kolegovia, ktorí sú opoziční, len kritizujú. A ja si myslím, že pani ministerka pristúpila k danej novele veľmi zodpovedne a hovorí pravdu, že sa snaží, aby ten zákon bol čo najtransparentnejší a aby schránkové firmy a špekulanti nemohli kšeftovať so štátnymi finančnými zdrojmi. A to je vlastne podstata a nie, aby sme ešte kritizovali a hľadali všetko možné a hovorili iné záležitosti, ktoré nemôže riešiť tento zákon. To, že je korupčné prostredie alebo že je korupcia, veď tento zákon robíme kvôli tomu, aby k tej korupcii nemohlo prichádzať, alebo aby sme ju mohli trestať.
A ja si myslím, že ideálne by bolo, keby bol aj nejaký cenník prác a tovarov a služieb štátu nejaký, aby niekto nemohol špekulovať pri verejných obstarávaniach, ale to už je zase o niečom inom. Aby sme vedeli, že nikto nemôže predražovať tender, keď je nejaká cena tej danej či už práce, alebo tovarov, ale to je o niečom inom.
Ja chcem pochváliť pani ministerku, že urobila kus poctivej práce, ktorú treba podporiť. A budem veľmi rád, keď tých poslancov, ktorí zahlasujú za túto novelu, aby bolo čo najviac.

Ďakujem veľmi pekne.
Asi býva dobrým zvykom začať vystupovať viacej v rozprave ako pri záverečných slovách, tak rád by som na toto nadviazal a možno si tým ušetril aj vystúpenie v rámci záverečného slova spravodajcu.
Nadviažem na to, čo bolo povedané. Áno, tá jedna výhrada, ktorú mám aj ja, je to zrušenie práva oprávneného vybrať si exekútora, ktorú sme obetovali alebo v tomto návrhu obetovávame systémovým zmenám, ktoré sa prinášajú. Dávam aj ja nad tým veľký otáznik. Ale hovorím, pani ministerka má hlavne ako manažér tohto rezortu právo rozhodnúť sa, ktorou cestou v tomto volebnom období ide, a pokiaľ zvolila túto cestu, je to treba rešpektovať. Nesie za to aj za efektivitu výkonu rozhodnutí exekúcií zodpovednosť a myslím si, že už sa jej chopila tým, že pripravuje obvod krajského súdu v Banskej Bystrici, teda Okresný súd v Banskej Bystrici na tieto nové kompetencie. Uvidíme, ako to bude fungovať.
Ale, a chcem to dopredu povedať, ak exekútori si budú istí svojou prácou, pretože budú dostávať náhodne a pravidelne a rovnomerne každý do budúcnosti robotu, neni medzi nimi konkurencia, budeme od nich očakávať, že pri výkone svojich povinností nezlenivejú. Ak zlenivejú, ak tento systém bude znamenať nižšiu efektivitu exekúcií a horšie sa správanie k oprávneným, bude to signálom toho, že tento systém bude treba zmeniť. To znamená, ak pristúpime k tomuto systému, je to na exekútoroch, aby dokázali, že každý jeden úrad, ktorý dostane primerane, rovnomerne, náhodným spôsobom pridelené exekučné veci, to nebude zneužívať tak, že bude robiť len základné penzum svojich povinností.
Prečo to hovorím? Súčasťou tohto návrhu je aj vyhláška, ktorá hovorí, aké procesné postupy má exekútor vykonávať. A tu dávam za pravdu teórii, že naozaj ministerstvo nie je schopné vo vyhláške obsiahnuť všetko, tú efektivitu práce toho exekútora, ktorú musí urobiť. Jasné je, že dopytuje Sociálnu poisťovňu, dopytuje register pobytu obyvateľstva, dopytuje evidenciu motorových vozidiel, kataster nehnuteľností, to je taký základný štandard toho, čo musí exekútor urobiť. Nahodí vec do svojho informačného systému, stlačí enter, tie dopyty, veľké množstvo z nich prejde elektronicky zadarmo do bánk a do ďalších inštitúcií, ktoré mu naspäť v dávkach odpovedajú. To znamená, dneska už v mnohých dopytoch nemá exekútor ani náklady na poštovné pri tých úkonoch, ktoré robí.
Ale vyhláška povie to minimum, ktoré exekútor musí robiť. Ale to nestačí pre nás, ktorí chceme vysokú vymožiteľnosť práva, nestačia tieto základné úkony, pretože do vyhlášky sa nedá napísať, exekútor, musíš vstať zo stoličky a hľadaj v sídle povinného hnuteľný majetok, nahliadni do jeho účtovníctva, hľadaj, či má nejaké pohľadávky, aby si mohol prikázaním iné peňažné pohľadávky vymáhať od dlžníkov povinného a tak ďalej. To sú, to sú úkony nad rámec toho, čo vieme dať do vyhlášky, ale presne to sú úkony, ktoré percentuálne zvyšujú vymožiteľnosť exekúcií a budeme ich stále očakávať. Dneska ich očakáva veriteľ tým, že si vyberie exekútora, u ktorého vie, že je ochotný vstať z tej stoličky a ísť k povinnému.
Dneska, keď rozdelíme rovnomerne tie veci, áno, hrozí riziko, že niektorým sa vstať z tej stoličky už nebude chcieť, že stlačia enter, rozhodia to do bánk, Sociálnej poisťovne, katastra a do evidencie motorových vozidiel a to mu stačí, tak 20 % vymôže, ten druhý by vymohol 30 %, ale podľa vyhlášky som si odbil to, čo som mal a nejaká vymožiteľnosť tu je. Budeme však očakávať a, bohužiaľ, sa to nedá presne v tej vyhláške kvantifikovať, čo všetko ten exekútor pri konkrétnej exekučnej veci má urobiť, ale nestačí to, to, čo bude vo vyhláške.
Pokiaľ ide o náklady a bavili sme sa tu o tých paušáloch. Veľmi rád, možno by bolo o tom treba ešte osobitné rokovanie, tu som už naznačoval, že aj vďaka elektronickej komunikácii s úradmi prebieha veľké množstvo rozhodnutí, doručovania rozhodnutí a komunikácie s úradmi, bankami elektronicky, to znamená, že tam nevznikajú náklady tie priame, hotové. Ja viem, že teraz budeme hovoriť, že treba informačný systém platiť, investovať doň, údržbu, treba platiť mzdy a tak ďalej. To znamená, že sú tam nejaké náklady, ktoré sú fixné, ale tieto variabilné už veľmi v malom rozsahu vznikajú a teraz je otázka pre zákonodarcov a, samozrejme, pre ministerstvo, ktoré má v kompetencii tú vyhlášku podľa splnomocňovacieho ustanovenia, na ktoré náklady bude prihliadať. Len čistý variabil alebo ešte sa bavíme aj o tom fixe, že či prerozdelíme na každú vašu vec. A tu poďme sa baviť o tom rozhodnutí a veľmi rád, potom by sme mohli prerokovať tieto veci aj na zasadnutiach výboru, že istú časť, aspoň istú časť toho rizika. Pokiaľ stále podáva daňové priznanie a žije z odmeny, nie z výplaty, ale z odmeny, ktorá je jeho príjmom, je to slobodné povolanie, stále je to slobodné, aj podľa tohto to bude slobodné povolanie s garantovaným prídelom exekučných vecí, tak musí zdieľať istú časť rizika a to je o tom paušále, ktorý sa dáva.
Možno len tak námetom, pokiaľ ide o samotnú odmenu a paušálne náklady, možno by stálo za úvahu aspoň časť z tej úpravy vo vyhláške, ktorá dneska ešte nie je zrejmá, asi sa o tej výške bude diskutovať, aj kvôli právnej istote, aj kvôli možno populizmu, ktorý vidíme v Českej republike, tam sa predbiehajú, ako zvýšiť alebo znížiť odmeňovanie, dať aspoň časť do zákonnej úpravy. Len tak z hľadiska toho, lebo pod zákonným predpisom tú základnú výšku alebo ďalšie veci, ďalšie veci riešiť, samozrejme, je to potom, samozrejme, v čistej kompetencii ministerstva.
Pokiaľ ide o centralizáciu, a tu si dovolím zopakovať, že v tejto centralizácii sa zhodneme. Myslím, že historicky s pani ministerkou som sa nezhodol v jedinej centralizácii, a to je, kedysi Okresný súd Skalica to bol, myslím, pri istých druhoch exekučných vecí. Ale pokiaľ ide o Banskú Bystricu na vydávanie platobných rozkazov elektronických a na vydávanie, a vydávanie poverení, tak bolo rozhodnutím manažérskym ministerstva a následne zákonodarcu bude rozhodnutím, či to bude Banská Bystrica. Geograficky je to logické, lebo je v strede.
A pokiaľ ide o Banskú Bystricu ako takú, tak v zásade posilnenie z hľadiska počtu sudcov, istá forma administratívneho posilnenia aparátu a súčasne posilnenie zo strany aj technických kapacít, verím, že umožní, aby to fungovalo rýchlejšie. Môj názor je, pokiaľ sa sudca môže sústrediť na jeden druh alebo na špecializovanú agendu, jeho výkonnosť je oveľa väčšia, ako keď mu rozdelíme pracovný čas desaťkrát na desať percent výkonnosti v desiatich agendách. Je to podľa môjho názoru úplne logické, sú tam úspory z rozsahu, administratívne časy preskupovania sa pri príprave na jednotlivú agendu v rámci pracovného času aj sudcu, aj administratívneho aparátu. Inými slovami, tam sa asi bude očakávať oveľa, oveľa vyššia výkonnosť. Držím palce.
Pokiaľ ide o poslednú vec a tu budeme musieť, o tej musíme veľmi intenzívne hovoriť a to chcem aj naznačiť, máme veľmi nerovnomerne zastúpené exekútorské úrady v rámci Slovenskej republiky. V Bratislave máme približne 82, 80 cca úradov, v sídle, v obvode sídla krajského súdu 80 exekútorských úradov. V Banskej Bystrici, v Košiciach, v Žiline je to okolo 30, maximálne niekde okolo 40 úradov, ale priemerne je to 30, 33 úradov v iných obvodoch krajských súdov. Inými slovami, keď na 80 úradov prerozdelíte isté množstvo nápadu vecí, napríklad ktoré je v Banskej Bystrici, ktoré je v Bratislave, na 80 úradov, vyjde vám nižší počet, napríklad 600, 700 vecí ročne. Keď v obvode Banskej Bystrice prerozdelíte na taký istý počet exekučných vecí, taký istý počet exekučných vecí na 30 úradov, to znamená dvaapolkrát menej, tak vyjde na jeden úrad 2-tisíc exekučných vecí ročne. A my sa musíme pobaviť aj o tej rovnomernosti v rámci zaťaženia jednotlivých úradov na celom Slovensku, nielen v rámci krajského súdu, aby sme vedeli vyriešiť nerovnomerné zaťaženie jednotlivých úradov v obvode krajských súdov a povedať si, či vznikne alebo nie. Je tam veľa technických otázok, ale verím, že všetci si želajú, aby ten systém fungoval.
Vrátim sa k tomu, čo som uvádzal na začiatku. Dámy a páni, to tu nie je ani boj proti exekúciám, to tu nie je boj ani proti exekútorom, ani proti oprávneným, ani proti dlžníkom. Exekučné konanie ako druhý stupeň občianskeho súdneho konania je potrebné. Môžme sa baviť o spravodlivosti, vymožiteľnosti práva, rozsudky musia byť. Ale súčasne rozsudky sa musia plniť a keď ich niekto neplní, na to je exekučné konanie. Možno povedať teda, že je potrebné.
Na druhej strane máme aj z histórie zaťažené súdy, či už zaparkovanými alebo akýmkoľvek iným pojmom nazvanými exekučnými konaniami, ktoré už len spočívajú a nevieme ich vyriešiť. Preto oceňujem, že toto je dobrý námet na diskusiu, ako v tomto volebnom období vyriešiť veľké množstvo exekúcií.
Dámy a páni, a prosím vás veľmi pekne, nezabúdajte, keď niekomu exekútor berie peniaze, nie je to len kvôli jeho odmene a trovám. Niekto vydal platobný rozkaz, rozsudok, exekučný titul, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia, aj tam musíme ešte v tejto snemovni veľmi tvrdo zapracovať, aby sme ochraňovali ľudí pred nespravodlivými exekúciami, ktoré vychádzajú z nespravodlivých rozhodnutí súdov. A pred rokom sme preto urobili veľmi, veľmi veľa a vyzývam všetkých na pokračovanie. Preto hľadajme tú vyváženosť záujmov oprávneného, tomu, komu dlžia, aby sme napĺňali spravodlivosť. Keď ti niekto ukrivdil, nezaplatil, keď ti niekto spôsobil škodu, má ti byť uhradená, ale súčasne aj primeranú spravodlivosť voči povinným, aby sme ich nejakým spôsobom mohli zaťažovať spôsobom primeraným a spravodlivým. Aby zase nebudili exekučné konanie a celková vyťaženosť týchto konaní dojem, že tento systém sa už zaužíval.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím aj ja vás touto cestou, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania, pričom sa teším veľmi na podrobnú odbornú diskusiu a diskusiu o každom jednom ustanovení. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré položil pán poslanec, ja by som si dovolil len uviesť niekoľko úvah. Predpokladá sa a asi to očakávame od Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je ináč v obľube pani ministerky, pretože bude mať celoslovenskú pôsobnosť v niekoľkých veciach, už bol spomenutý zákon o podmienkovom konaní, upomínacom konaní, kde bude platobné rozkazy vydávať Okresný súd Banská Bystrica a ďalej bude vydávať poverenie na exekúcie. Ja si to predstavujem tak, že tento okresný súd bude zo strany ministerstva podporený personálne, to bolo spomenuté. Nové výberové konanie trinástich sudcov, primerane asi k tomu môžeme očakávať administratívu, ale aj technicky, pretože veľké množstvo tejto agendy bude vykonávané automatizovaným spôsobom.
Samozrejme, právne posúdenie každej jednotlivej veci sa z našej strany ako zákonodarcu očakáva. Práve preto si myslím, že prečo tá úspora. Tá úspora je z rozsahu, pretože pokiaľ sa 300 pracovníkov jednotlivých súdov na Slovensku muselo hoci pol hodinu denne zaoberať exekučnými vecami, z jednej veci sústrediť sa na ďalšiu a nemajú špecializovanú agendu, veľmi to zapratáva kapacity personálne na všetkých súdoch na Slovensku. Preto sústrediť tú agendu v Banskej Bystrici, ja si myslím, že je celkom logické, a tým, že je to v strede Slovenska, je to aj logicky geografické.
No a pokiaľ ide o právo výberu, tu môžem sa stotožniť s pánom poslancom. Áno, berie sa to právo výberu, ja som to vravel, mne je to ľúto, chýba mi to, možno sa k tomu budeme musieť vrátiť, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som chcel doplniť možno aj v rámci tej polemiky, lebo sa stavám aj na trošku hranu tej druhej strany, že jedným alebo tretím dôvodom, pre ktorý si oprávnení vyberali exekútora, mohlo byť naozaj to, že ten exekútor je šikovný, schopný a vie vymôcť pohľadávky. Pretože pohľadávky sa nevymáhajú len od stola, dáte príkazy do banky, Sociálnej poisťovne, zrážky z dôchodku, ale musíte sa zdvihnúť zo stoličky, nájsť oprávneného, zadržať účtovníctvo, hľadať jeho dlžníkov, hľadať jeho hnuteľný, nehnuteľný majetok a tam možno nájsť v práci exekútorov, možno nájsť rozdiel.
Ten problém odstránenia toho práva výberu bude práve spočívať v tom, aký štandard vo vyhláške, to nie je náš predpis, dámy a páni, aký minimálny štandard úkonov z hľadiska posudzovania kvality výkonu exekúcie bude ministerstvo požadovať a akým spôsobom sa bude hodnotiť výkon práce exekútora, pokiaľ bude mať takto garantovanú prácu. Považoval som za dôležité, aby som povedal možno aj ďalší dôvod výhod zo súčasného systému.
Ale na druhej strane treba povedať, že pokiaľ Okresný súd v Banskej Bystrici zvládne z hľadiska rýchlosti vydávanie poverení, samotné konania sa týmto pádom môžu zlepšiť. Poviem názor z druhej strany, ktorý sme počuli v Českej republike. Zákonodarca, priznajme si to, má právo upraviť a regulovať výkon štátnej moci tak, že prerozdeľovanie exekučných vecí upraví náhodným výberom v rámci obvodu. A je to už len vecou zákonodarcu, pokiaľ sa to rozhodne, asi to bude treba, samozrejme, rešpektovať. Uvidíme výsledky následne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som ešte chcel doplniť. Myslím si, že pokiaľ ide o vyhlášku, tá je aj na svete, niektoré úpravy tam bude robiť ministerstvo, ale myslím si, že to kvalifikovane odpovie skôr pani ministerka.
Chcem sa poďakovať veľmi pekne za príspevky. A ja by som ešte rád doplnil, že exekúcie naozaj treba vidieť ako niečo, čo tu musí byť. A asi všetci sa zhodneme nad tým, či už tie 20 rokov staré exekúcie, alebo tie veci, ktoré sú proti spotrebiteľom, aby boli čo najspravodlivejšie a vychádzali z čo najspravodlivejších rozhodnutí súdov. Lebo aj tá veľká istina neni, okrem odmeny exekútora, neni založená, teda tá vymáhaná pohľadávka neni založená na nielen vysokej istine a trovách exekútora, ktoré sú 20 %, a možno polemizovať veľa, málo, ale na príslušenstve, úrokoch, zmluvných pokutách a ďalších veciach, ktoré sú ale priznané súdmi. Toto je ten problém.
A v tejto súvislosti by som chcel veľmi pekne oceniť, zabudol som to doplniť, že tu v tomto, v tejto novele exekučného poriadku sa reflektujú aj zmeny, ktoré tento parlament urobil v novembri, decembri minulého roka, napríklad pri zmenkových rozhodnutiach, ktoré pochádzajú zo zmenky. Napríklad návrhom na vykonanie exekúcie bude podstatná náležitosť alebo príloha opísanie vlastných vzťahov k zmenke a doloženie príslušných listín. To znamená, reflektuje sa tá stará právna úprava, ktorá ochraňuje spotrebiteľov pred nekalým uplatnením spotrebiteľských zmeniek, čo sme zaviedli pred rokom a podľa môjho názoru výborne funguje.