Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k vládnemu návrhu zákona o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu, ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predseda Národnej rady pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo.
Výbory prerokovali predložený návrh zákona v stanovenej lehote. Uvedené výbory súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade predložený návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený. V časti spoločnej správy; IV. časť spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 11. októbra 2016, odporučil Národnej rade zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 66 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 20 z 11. októbra, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia z výboru pre vzdelávanie, vedu a mládež a šport, pripomínam o 12.30 zasadnutie v miestnosti výboru, neformálne stretnutie s predstaviteľmi mimovládnej organizácie Domáca škola.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s rokovacím poriadkom som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k tomuto uvedenému výboru.
Dovoľte, aby som konštatoval, že návrh zákona spĺňa z formálnej, právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Môžete otvoriť, pani predsedajúca, rozpravu. Ďakujem.

Ja len veľmi krátko. My sme zvýšili minimálny dôchodok, čiže správne ste, pani Gaborčáková, poznamenala, že prejde tá pani, ktorá opatruje svoje dieťa, na minimálny dôchodok, to je 300 eur. Keď si zoberiete, že za to dostane 90 eur, to je 390 eur. Priemerný dôchodok na Slovensku je 415,47 eur pre človeka, ktorý celý život pracoval. Ja to berem, že je to záslužná práca, ak sa staráme o svoje dieťa, a, samozrejme, môže sa stať, že jeden z partnerov odíde, ale tak isto ten opatrovaný má nejaký dôchodok. Čiže sú tam tie dva príjmy v tej rodine, to by som chcela povedať.
A chápem, čo ste povedali, že o jedno euro prevyšuje príjem a už sa nemôže starať o mamičku. No vždycky je tá hranica niekde. Aj ja pôjdem neskôr do dôchodku, čo mi je smutné a som v sociálnom výbore, chcela by som ísť, aby sa mi odčítavali deti a tak ďalej, ale predstavte si, že mňa tá hranica chytila. Bohužiaľ, tá hranica niekde musí byť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, samozrejme, ako som predtým spomenula, určite každý, kto opatruje, alebo celý život tá matka, ktorá sa stará o svoje dieťa, vždy si zaslúži určite viac a viac. Musím ale stále hovoriť o tom rozpočte. A ak ste spomínali, že sú také nízke príspevky, no musíme zase povedať, že nie je to dobrá správa, že je deflácia, ale zase je to dobrá správa pre všetkých aj tých, ktorí poberajú príspevky aj dôchodky, pretože ak je od roku 2014 deflácia, tak je to, samozrejme, že ten poberateľ alebo ten, ktorý bral príspevok, alebo dôchodca, alebo ktokoľvek si môže kúpiť oveľa viac, pretože nie je inflácia, ale tým pádom, samozrejme, aj tie príspevky sú takýmto spôsobom, nejakým spôsobom valorizované alebo sú zvyšované.
Tu by som vás trošku poopravila, že nie z 200 na 227 zvyšujeme, ale zvyšujeme z 220,51 na 247,61. A chcela by som vás aj poopraviť, ako ste hovorila, lebo ja som sa už potom strácala v tých vašich prieskumoch, lebo možno by ste mali robiť prieskum na väčšine vzorky, nieže spýtať sa jednej pani alebo jedného človeka. 22-tisíc ste spomínali, že je opatrovateľov. No dotkne sa tento príspevok v budúcom roku 33 450 osôb. Takže tie čísla možno máme nejaké rozdielne.
A chcela by som povedať, že riešime pri tomto príspevku nielen zvyšovanie príspevku na opatrovanie, ale aj ochranu príjmu opatrovaného, kde zvyšujeme z 1,4 na 1,7 životného minima. Čiže aj tohto sa tento zákon dotýka. A ak rozprávate o tom, že ako sa nejaká pani správala na úrade alebo že opatrovatelia si neriešia svoj zdravotný stav, viete, tak na ten úrad sa treba ísť sťažovať a verím, že tí opatrovatelia majú aj dodnes bezplatnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je daná v Ústave Slovenskej republiky, takže verím tomu, že majú možnosť sa starať o svoj zdravotný stav.

Ďakujem veľmi pekne.
Samozrejme, pani kolegyňa zo sociálneho výboru, určite všetci súhlasíme s tým, že ľuďom, ktorí sa starajú o svojich príbuzných, ktorí sa starajú o svoje deti, matky, ktoré ich opatrujú a sú denno-denne pri deťoch, určite by si zaslúžili vyššiu kompenzáciu. Kompenzácia o 27,10 eur mesačne sa možno zdá málo, ale keď si povieme, že ju bude poberať 33 450 osôb, tak si treba povedať, koľko to bude činiť ročne v rozpočte, a treba si povedať aj ostatné dávky, ktoré sme v tomto zákone navýšili a navyšujeme.
Ja na to snáď odpoviem len jednou vetou, ktorú pán Mihál, keď vystúpil v rozprave, tak povedal, chcel som zvýšiť viac, keď som bol minister, ale nepustil ma rozpočet a nepustili ma koaličné strany. Teraz nehovorím o koaličných stranách, ale vždy hovorím o rozpočte, o zodpovednosti. Veľmi ľahko sa možno rozpráva alebo; ak nemáme aj zodpovednosť za rozpočet, ale určite súhlasím s tým, že tí, ktorí robia takúto záslužnú prácu pre spoločnosť, si tieto finančné prostriedky zaslúžia. Možno by bolo treba ich nejakým spôsobom aj rozlíšiť, lebo niektorí môžu ešte aj pracovať popritom.
Povedzme si, že to nie je náhrada príjmu, ale je to vlastne príspevok. To nie je náhrada príjmu, že niekto nepracuje a mal by mať ako minimálnu mzdu alebo podobne. Ale hovorím, vážim si túto prácu, som rada, že ministerstvo navrhlo aspoň také zvýšenie, a určite budeme ďalej o tom diskutovať. Ale hovorím, že musíme byť zodpovední aj k rozpočtu a asi ten rozpočet má takúto možnosť, ktorú sme mohli teraz momentálne poskytnúť.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátku faktickú takto do pléna.
Pán Mihál, je rozdiel medzi tým, ktorý opatruje svoje dieťa, matka, a celý život sa oňho stará, a je rozdiel medzi tým, ktorý dostal minimálny dôchodok. Kedysi spadal do hmotnej núdze, mal dôchodok nad 190, na 198 eur, dneska sme mu minimálnym dôchodkom pridali až nad 300 eur. Čiže to bola obrovská nie valorizácia, ale pridanie. Ja sa chcem spýtať, je rozdiel, ak si podnikateľ optimalizoval svoje odvody, ak neodvádzal príjmy do poisťovne a ten mu máme ešte valorizovať, spadol do hmotnej núdze, 198 eur sme mu zvýšili nad 300. Ja si myslím, že je to veľký rozdiel nad matkou, ktorá nemá inú možnosť, stará sa o postihnuté dieťa, a nad tým, ktorým sme pomohli s tými minimálnymi dôchodkami, to boli podnikatelia niektorí, ktorí odvádzali z minimálnej mzdy a si optimalizovali svoje odvody. Ja si myslím, že tam sa im štát veľmi štedro odmenil, a myslím si, že sme boli veľmi, veľmi všetci solidárni, ktorí sme odvádzali poctivo odvody.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrh zákona, ktorým je uvedený bod pod tlačou 243. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 246 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, poprosím vás, skončila som, aby ste otvorili rozpravu.

Ja len veľmi krátko. Povedali ste, že v Prešovskom kraji je vyše 150 stacionárov. To znamená, že keď rozprávate teraz, že v akej kríze sú stacionáre, že nestíhajú tam vyjsť finančne, neverím tomu, že by takto ich zakladali ako huby po daždi. Viete, jedna vec je štatistika a druhá vec je potrebné tú štatistiku aj overiť, ktorú vám niekto poskytne.
Ja nie som proti tomu, aby boli denní stacionári. Je to vynikajúce zariadenie, ale nemôže to slúžiť len na to, že tam príde ten klient na obed, naobeduje sa, lebo má lacný obed, lebo štát pripláca, a odíde. Tam sa predsa musí robiť nejaká činnosť, musí sa robiť nejaká rehabilitácia s tými ľuďmi, musia tam byť nejaké zručnosti pre tých ľudí. My vlastne chránime klienta, aby ten klient naozaj, naozaj; lebo tým pádom, ak ten stacionár bude slúžiť, že prídeme na obed a odídeme, tak ani ten klient sa nebude ani motoricky rozvíjať, nijak. A potom nám upadne a odíde do tých sociálnych služieb. Ale práve na to sú tie stacionáre, aby sa s tými klientmi tam pracovalo, aby si mohli oddýchnuť, a nie, aby tam prišli na dve hodiny, ale naozaj, aby ten pobyt tam bol minimálne možno do tej sedemnástej, aby s nimi boli rôzne aktivity robené, aby ten človek, ktorý už má tie schopnosti obmedzené a tak ďalej, aby sa venovali aj po tej psychickej stránke, po poradenskej stránke, tak ja v tomto vidím takú činnosť. A myslím si, že naozaj tie stacionáre musia plniť svoju povinnosť. Nemôžu rásť ako huby po daždi a ešte keď poviete, že v reštaurácii. Žiaden kútik nechceli v reštaurácii, žiaden kútik. Reštaurácia, bum.
Takže viete, trošku sa na to treba pozrieť, nielen čo vám niekto štatisticky napíše, ale naozaj treba tam ísť a pozrieť si tú činnosť od rána a ako tí klienti tam naozaj sú. Ja si myslím, že treba nám denné stacionáre. Je to oveľa lepšie, keď je klient doma a odíde do denného stacionáru, kde má aktivity, kde proste sa oňho starajú, kde sa motoricky rozvíja, ale nie že tam príde na hodinu. Podporujem denné stacionáre a myslím si, že sú veľmi potrebné, pretože naozaj ten klient v domácom prostredí sa cíti, aj ten dôchodca lepšie.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja zase pôjdem z praktického hľadiska, aj keď nerozoberáme tu dneska denné stacionáre. (Reakcia z pléna.) Ale poviem, moment, nemusíte na mňa kričať, pani kolegyňa, doteraz ste rozprávali, ja som bola ticho, pani Jurinová.
Chcem povedať jedno, ako primátorka mesta, keď sa začal zákon o stacionároch, alebo denné stacionáre začali platiť, tak ja som mala toľko žiadostí na stole a každá jedna žiadosť bola do reštaurácie, normálne reštaurácie a keby som ten zákon možno neovládala, lebo nie každý primátor ako..., tak normálne povolím, viem, koľko som mala sťažností, ale normálne to boli reštauračné služby, kde ste dostali dajme tomu na klientov 40-tisíc euro, 20-tisíc ste dali na obedy a 20-tisíc zostávalo bez toho, aby ten klient mal akúkoľvek zabezpečenú činnosť.
Potom, samozrejme, prišli aj nové hygienické normy na základe už teda našich požiadaviek, pretože aj tí hygienici to kontrolovali presne podľa tých starých noriem. A ja si myslím, že naozaj ak má byť denný stacionár a má to byť celodenná starostlivosť, tak ten senior si potrebuje aj oddýchnuť. Určite nielenže príde, naobeduje sa, zahrá karty a odíde domov. Ale jednoducho musí mať aj oddychovú miestnosť, pretože keď budeme my mať 80 rokov, tak určite nezvládneme tú záťaž celý deň.
No a čo sa týka ešte tých jasličiek a škôlok, na dovysvetlenie. Nestavajme len to, že nejaké súkromné centrum, ktoré má päť detí alebo desať detí a má jasličky, ale my podporujme tam, kde sú aj materské škôlky, jasle, kde je tá odbornejšia starostlivosť a kde naozaj tie deti, tá mamička predsa nie je, že dá decko do jasličiek jedno, tak aj druhé tam musí dať, aj keď má 2,5 roka, ho tam nemôže dať. Veď ona ho môže dať do inej, do škôlky, ktorá je vedľa toho, aj dvojročné, ak dá lekár potvrdenie. Všetko to sa môže vlastne vyriešiť, len nevieme si predstaviť, ako to v praxi funguje. My si vymyslíme jeden model, alebo teda opozícia si vymyslí, že sú jedny jasličky a tam musia ísť všetky deti. No prax je úplne iná. Takže to by som chcela povedať aj o tých stacionároch.
Ďakujem.