Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v zásade začíname preberať mediálne veľmi sledovaný návrh zákona a myslím si, že aj spoločensky veľmi sledovaný.
Asi je potrebné na začiatok môjho vystúpenia vyvrátiť pár poloprávd a neprávd, ktoré zaznievajú v tejto diskusii.
Prvá vec, nepripravenosť tohto procesu. Veď o tom, akým spôsobom sa má realizovať predškolská výchova, diskutujeme na Slovensku možno desaťročie, intenzívne diskutujeme o tomto probléme od čias, kedy sa začalo pripravovať Učiace sa Slovensko. Prebehli významné celospoločenské diskusie. Ja osobne si myslím, že tých diskusií už bolo dosť a je potrebné pristúpiť aj k nejakým krokom realizačným.
Z tých ďalších vecí, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru. Nepristupujeme k tomu tak, ako pristupujú k tomu opoziční poslanci, ktorí povedia, pani kolegyňa Petrík, pani kolegyňa Zimenová a ďalší, že okamžite vytvoríme priestor pre povinnosť štátu zabezpečiť miesta v škôlkach pre deti od tretieho roku života bez ohľadu na to, aké sú kapacity, ale pristupujeme na to, po zrelej úvahe vyčlenených finančných kapacít na budovanie miest v materských školách. Zhruba dva roky dozadu uvoľnila vláda Slovenskej republiky z rozpočtu Slovenskej republiky 15 mil. eur na budovanie miestnych materských školách, aby sa ten veľký deficit, ktorý bol v tom období, významne zmenšil. Odvtedy boli vyhlásené projektové výzvy z IROP-u a z ďalších operačných programov v celkovej výške 140 mil. eur, dohromady 155 mil. eur. K 1. máju 2019 sme mali zazmluvnených z operačných programov zhruba 10-tisíc miest v materských školách, zazmluvnených, čo je vytvorenie 10-tisíc nových miest v materských školách, ktoré sú dnes v stave, že sú zmluvy podpísané, že prebiehajú verejné obstarávania a časť týchto kapacít sa už dnes reálne stavia s predpokladom dohotovenia v roku 2020.
Ak hovorím o týchto kapacitách, tak to je zhruba deficit, ktorý, ktorý potrebujeme na to, aby sme tento projekt spustili do reálneho života.
Ak hovoríme o marginalizovaných rómskych komunitách a sociálne znevýhodnenom prostredí, tak musím povedať ďalšie číslo, a to číslo hovorí, že pán splnomocnenec vlády Ravasz má k dispozícii približne ďalších 15 mil. nevyčerpaných a nezazmluvnených finančných prostriedkov na budovanie takýchto kapacít s prísľubom, že v prípade potreby sme pripravení alokovať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sme pokryli všetky potreby, ktoré vzniknú.
Ale treba povedať úplne jednoznačne a nahlas, že je potrebné prestať rozprávať, diskutovať o týchto problémoch a treba povedať úplne jednoznačne aj samospráve, že aj vzhľadom na to, že tieto prostriedky, o ne nebolo žiadané, že nie je záujem niektorých obcí budovať ďalšie kapacity, lebo chcú žiť svojím pohodlným životom, je treba povedať úplne jasne z pozície štátu termín, do ktorého má byť ukončená výstavba kapacít materských škôl, aby sme sa pohli zásadne ďalej.
Hovorím, finančné prostriedky pre tých, ktorí na to v tejto chvíli nemajú, predovšetkým sociálne znevýhodneného prostredia rómskych komunít, máme pripravené, len treba, aby príslušní verejní funkcionári prestali nečinne sedieť na svojich stoličkách a začali sa zaujímať o reálne potreby svojich obyvateľov a reálne potreby spoločnosti.
Pokiaľ ide o to, či to má byť povinná predškolská výchova, alebo nemá byť povinná predškolská výchova, zo všetkých štúdií, ktoré som ja mal k dispozícii, vychádza doteraz to, že najväčší predpoklad úspechu je, ak sa začneme zaoberať malými deťmi, to znamená vo veku 5 rokov a skôr.
A tie argumenty, ktoré tu zaznievali, že potrebujeme predĺžiť deťom detstvo, aby sa mohli nejakým hravým spôsobom ďalej rozvíjať a byť dostatočne zrelé a pripravené na vstup do toho výchovno-vzdelávacieho procesu v školských zariadeniach, s touto tézou ja sa stotožňujem.
Ale povedzme si opäť čísla. Požiadavky 5-ročných detí v materských školách a zaškolenosť je niekde na úrovni 90 %. To znamená, 9 z 10 detí má záujem v predškolskom veku, teda tesne pred vstupom do školy, zúčastňovať sa predškolskej výchovy v materských školách. Z tých skupín obyvateľov, kde by to bolo najviac prínosné a potrebné, hovorím opäť o rómskom etniku, sa to hýbe niekde na úrovni 40 až 50 %. Ak chceme práve tieto deti dostať do predškolských zariadení a dnes ponuka ani žiadne iné nástroje nepomáhajú tomu, aby do predškolských zariadení išli, tak pravdepodobne tou cestou je zavedenie povinnej predškolskej výchovy od piateho roku veku dieťaťa.
Dôvody. Dôvody nie sú plne samoúčelné a my sme prerokovávali na výbore pre vzdelávanie zhruba mesiac dozadu Správu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, z ktorej plne jasne vyplynulo, a pani riaditeľka to povedala úplne jasne z výskumov, ktoré prevádzajú, rómske etnikum, ktoré vstupuje do základných škôl, nie je jazykovo pripravené. Rómsky jazyk, ktorým hovoria vo svojich komunitách, prídu do materskej školy a nie sú schopné sa dorozumieť v štátnom jazyku a vzdelávanie v rómskom jazyku v týchto lokalitách nie je zabezpečené. Prvý problém.
Druhý problém. Nekompatibilita jazyka, ako sme počuli z úst odborníkov, v rómskom jazyku nie sú pomenované všetky farby, to znamená, hovoriť o tom, aby toto dieťa bolo schopné vnímať na úrovni toho, čo sa učí v bežnej výuke v základnej škole, im môže spôsobovať reálne problémy.
Ďalšie motorické návyky, ktoré znamenajú aj jemné pohyby rukou, písanie a ďalšie veci, opätovne tieto deti v tom prostredí, v ktorom sa nachádzajú, nie sú pripravené na tento štýl ďalšieho života a je potrebné s nimi dostatočne pracovať. A dostatočne dlhú dobu, lebo niekedy ani rok takejto práce s týmito deťmi nestačí, aby boli dostatočne pripravené na vstup do reálneho výchovno-vzdelávacieho procesu.
Toto sú všetko fakty, ktoré nemôžeme opomínať a nemôžeme povedať, že cestou je vôľa rodičov, lebo tí najlepšie vedia, ako sa majú deti rozvíjať. Žiaľ, táto skupina obyvateľov nemá dostatok informácií o tom, aká je najvhodnejšia cesta pre rozvoj ich dieťaťa.
Ja osobne si myslím, že sú to fakty, ktoré sa nedajú prehliadnuť a nemali by sme ich v žiadnom prípade prehliadať. To, čo dnes začína byť, začína byť problémom, je opätovne problém toho, že ozývajú sa predovšetkým poskytovatelia predškolskej výchovy rôznych alternatívnych smerov. My v návrhu zákona hovoríme, že povinnú predškolskú výchovu, vzhľadom na to, že je povinná, by mali poskytovať iba prevádzkovatelia zariadení, ktorí sú zaradené do siete. Čo znamená zaradenie do siete? Zaradenie do siete znamená priestorové predpoklady, materiálno-technické vybavenie a kvalifikovaná, kvalifikovaní ľudia, ktorí sa s tými deťmi v období, kedy sú veľmi zraniteľné, sú schopní sa s nimi zaoberať tak, aby boli na ich prospech a nie v ich neprospech. Toto sú tri kritériá pre zaradenie zariadení do siete.
Ak existuje na Slovensku rad alternatívnych poskytovateľov predškolskej výchovy, ja nemám absolútne žiaden problém s tým, že môžme hovoriť o tom, že sa dá poskytovať predškolská výchova aj inými programami, aké sú spracované na úrovni štátnych vzdelávacích programov. Nemám s tým problémy. Ale mám vážne problémy s tým, aby sme tieto tri základné kritériá, ktoré som pomenoval, nekvalifikovaný personál, zlé priestorové vybavenie a zlé materiálno-technické vybavenie, aby sme povedali, že toto povyšujeme nad všetko ostatné, lebo toto je právo dieťaťa a právo rodiča si vybrať. Rodič nemá právo devastovať toto malé dieťa, rodič má povinnosť zabezpečiť jeho rozvoj tak, aby to bolo čo najviac v jeho prospech.
Toto je podstata tohto návrhu a poprosím vás, aby ste, aby ste neotáčali celý význam a stratégiu tak, ako sme tento návrh postavili.
Otázka, otázka fungovania rodiny. Dnes stojíme pred fenoménom významného zvyšovania podielu domáceho vzdelávania aj v predškolskej výchove, ale aj na základných školách. Znovu ideme mnohými, ja by som sa snáď ani nebál povedať, až pokútnymi cestami, ktoré nie v každom prípade znamenajú efektivitu a úspech. Domáceho vzdelávania a niektorých špičkových zariadení na Slovensku boli tí, ktorým by sa zvažovalo, či je vhodné, nevhodné, opodstatnené alebo neopodstatnené zveriť ďalšiu výchovu a vzdelávanie detí do rúk, by sme povedali, že áno. Podstata problému je, že to nemáme nastavené a zmapované tak, aby sme mohli povedať, že plošne kvalita domáceho vzdelávania je dobrá, že plošne kvalita domáceho vzdelávania znamená prospech pre túto krajinu. V niektorých prípadoch je to to, čo sa pomenováva, že vytvárame priestor deťom pre predĺženie mladosti a rôznymi hravými formami ich posúvame ďalej do života. V niektorých prípadoch, žiaľ, musím povedať to, čo som povedal už aj verejne, že nie je problémom, nie sú problémom iba deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti z bohatých rodín, že mnohí rodičia lepšie finančne zabezpečení, je pod ich úroveň, aby ich deti chodili do bežných základných škôl. Inými slovami, začíname tu pestovať určitú formu papalášizmu, ktorú ja z tohto pohľadu odmietam. Neodmietam systém ako celok, ale odmietam jeho patologické prejavy. A dajme si ružové okuliare dolu. Určité patologické prejavy v tomto systéme existujú.
Dalo by sa o týchto veciach, samozrejme, rozprávať omnoho, omnoho dlhšie. Za chvíľočku pristúpime, pristúpime k hlasovaniu. Ja osobne som presvedčený, že sme schopní dospieť k záverom pri prerokovaní tohto návrhu zákona, ktoré bude ochotná a schopná akceptovať väčšina tejto poslaneckej snemovne.
Sme pripravení v rámci obdobia medzi prvým a druhým čítaní stretnúť sa so všetkými relevantnými organizáciami, ktoré o to požiadajú, vypočuť si ich požiadavky a diskutovať o tom, čo je akceptovateľné, čo je realizovateľné a čo realizovateľné nie je z nášho pohľadu. Čiže v zásade iný štýl medzirezortného pripomienkového konania.
Deklarovali sme ako predkladatelia verejne na výbore, že sme pripravení viesť aj neformálne rokovania so všetkými predstaviteľmi či už koaličných, alebo opozičných strán o tom, aby sme tento náš návrh zákona v maximálnej možnej miere vylepšili, a nie ho potopili. Ak sa v procese týchto diskusií ukáže, že existujú predovšetkým kapacitné problémy v niektorých regiónoch, lebo čísla, o ktorých som hovoril, sú makročísla za Slovenskú republiku, čo neznamená, že v niektorom regióne môže nastať problém, ak sa ukáže, že v niektorom regióne vzniká problém so zabezpečením kapacít, verejne deklarujeme, že sme pripravení posunúť účinnosť tohto návrhu zákona o rok.
Toto sú všetko veci, ktoré sú na prospech toho, aby sme si sadli ako rozumní ľudia za rokovací stôl, odložili svoje parciálne politické záujmy, prestali politikárčiť a konečne sa začali stavať za to, aby sme slovenský školský systém posunuli výrazne dopredu, aby sme vytvorili predpoklady pre výrazné napredovanie vzdelávania našich detí, aby sme sa opätovne nemuseli vracať k tomu, že ďalšie hodnotenie PISA, TIMSS, PIRLS alebo Testovanie 5 alebo 9 bude znamenať iba ďalší pokles kvality vzdelávania na Slovensku. Lebo začiatok kvality vzdelávania detí je v ich predškolskom a ranom školskom veku. Ako nastavíme latku, tak tá latka sa bude s nimi ťahať celý život.
Preto vás prosím o konštruktívnu debatu a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
