Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.6.2019 o 11:09 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.6.2019 11:09 - 11:09 hod.

Ľubomír Petrák
Takisto pripomínam členom výboru pre vzdelávanie, zasadnutie výboru o 12.00 hod. v miestnosti výboru. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:51 - 12:52 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
92.<br /> Ďakujem. &Scaron;koda že nem&ocirc;žem reagovať aj na predrečn&iacute;kov, lebo v mnohom s nimi s&uacute;hlas&iacute;m paradoxne, aj keď v tejto chv&iacute;li stoj&iacute;me na inej strane barik&aacute;dy.<br /> Ale, pani kolegyňa, vy ste takisto upozorňovali na rozmer poslaneck&yacute;ch n&aacute;vrhov z&aacute;konov a a priori ste hovorili, že absenciou medzirezortn&eacute;ho pripomienkov&eacute;ho konania sa vytv&aacute;raj&uacute; predpoklady pre ich nedokonalosť alebo, nazvime to, možno niž&scaron;iu kvalitu.<br /> No ale ak by som chcel byť tro&scaron;ku ironick&yacute;, tak poviem, tak pravdepodobne z toho d&ocirc;vodu mnoh&iacute; z v&aacute;s maj&uacute; predložen&yacute;ch za volebn&eacute; obdobie aj vy&scaron;e stovky poslaneck&yacute;ch n&aacute;vrhov z&aacute;konov. Čiže va&scaron;a iniciat&iacute;va tak&eacute;hoto rozsahu hovor&iacute; o snahe o kvalitu alebo kvantitu?<br /> Ale poďme k vecnej str&aacute;nke predmetn&eacute;ho n&aacute;vrhu z&aacute;kona, kde hovor&iacute;te, že je problematick&aacute; povinnosť doby doch&aacute;dzky. No, my v tomto n&aacute;vrhu z&aacute;kona predlžujeme dobu povinnej &scaron;kolskej doch&aacute;dzky z desať na jeden&aacute;sť rokov. A poďme sa baviť &uacute;plne vecne o tom, kde dosiahneme v&auml;č&scaron;iu efektivitu predĺženia &scaron;kolskej doch&aacute;dzky, lebo nikto nepochybuje aj z t&yacute;ch predch&aacute;dzaj&uacute;cich predrečn&iacute;kov, vždy zaznievalo, že je potreba vzdelanej&scaron;ej spoločnosti, potreba reagovať na v&yacute;zvy doby a tak ďalej a tak ďalej, kde dosiahneme vy&scaron;&scaron;iu efektivitu aj pre t&yacute;ch, aj pre tie deti, pre jednotlivcov a kde dosiahneme vy&scaron;&scaron;iu efektivitu pre spoločnosť. Či predĺžen&iacute;m &scaron;kolskej doch&aacute;dzky na &scaron;estn&aacute;sty, sedemn&aacute;sty, osemn&aacute;sty, dev&auml;tn&aacute;sty rok života, kedy t&aacute; efektivita zjavne je veľmi mal&aacute;, alebo aj na z&aacute;klade toho, čo povedala kolegyňa Zimenov&aacute;, t&yacute;m, že ju zavedieme do ranej&scaron;&iacute;ch v&yacute;vojov&yacute;ch f&aacute;z dieťaťa, kde t&aacute; efekt&iacute;vnosť je omnoho v&auml;č&scaron;ia. A my sme si zvolili t&uacute;to cestu.<br /> Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 12:31 - 12:33 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Takže, ak dovolíte, budem odpovedať, keď ste všetci zvedaví na odpoveď.
Pravdou je, že máme právo predložiť návrh zákona ako každý z vás, čo ste našťastie ani v tejto rozprave nikto nespochybnili. Na druhej strane hovoríte, že je potrebné, aby takto dôležité návrhy zákonov prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré vychytajú väčšinu problémov.
Ja si dovolím pripomenúť zákon, ktorý bol pred týždňom schválený, zákon vrátený pánom prezidentom o pedagogických a odborných zamestnancoch, kde sami pripomienkujúci alebo mnohí z nich povedali, že dnes ľutujú, že dávali pripomienky do medzirezortného pripomienkového konania, lebo aj podľa nich bol zákon v pôvodnom znení lepší a zrozumiteľnejší ako po niekoľkých stovkách pripomienok.
Čiže tu máte vysvetlenie, že je to vždy aj otázka pohľadu, aj otázka toho, čo chcete dosiahnuť. A vo chvíli, keď začnete spájať a hľadať kompromisy pri nezlučiteľných problémoch, tak ten výsledok niekedy nenapĺňa úplne vaše očakávania.
Pravdou je, že vychádzame ako spolupredkladatelia v ústrety ministerstvu preto, aby sme stihli proces, aby sme stihli proces, ak hovoríte o tom, že nič zásadné sa nedeje. No, zásadné sa deje to, že v prípade, že by sme išli týmto štandardným postupom, tak v tomto volebnom období možno na samom jeho sklone by sme boli schopní prijímať tento návrh zákona, ale omnoho v hektickejšej dobe vzájomných predvolebných útokov, kde by sme už o racionálnej diskusii nemohli ani tušiť. Čiže toto je dôvod, prečo sme si zobrali za svoje predložiť tento návrh zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:52 - 11:54 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, iba na dve veci zareagujem.
Prvá je: odklad = prepadnutie. Alebo inak. V prípade, že dieťa požiada o odklad a bude dva, tri, štyri roky chodiť do materskej školy na základe vôle rodiča a nezrelosti na povinnú školskú dochádzku, tak je to úplne normálny stav. V prípade, že dieťa bude chodiť do povinnej predškolskej dochádzky a nebude zrelé rovnako ako v tom prvom prípade, ktorý som pomenoval, tak už to považujte za zlý štart do života a za prepadnutie a za niečo, čo mu spôsobí doživotnú traumu.
Veď my nejdeme nikomu spôsobovať doživotnú traumu, my chceme pripraviť každé dieťa tak, aby v tom ďalšom výchovno-vzdelávacom procese nemalo žiadne problémy.
Druhá poznámka, ktorá sa týka bezpečnej cesty do školy. Ak hovoríte o bezpečnej ceste do školy, tak predovšetkým hovoríte pravdepodobne o prípadoch, ktoré sa nachádzajú na východe Slovenska, kde deti chodia po krajniciach 1,5, 2, 3 km pešo do školy, lebo nemajú na to, aby vyžívali bezplatný autobus. Ale na druhej strane keď tento problém pomenovávate, tak chcem vám povedať, že nie je riešením postaviť druhú paralelnú cestu, ale možno je riešením postaviť v týchto lokalitách školy s rozšíreným vyučovaním jazyka rómskeho tak, aby nemohli byť brané ako prirodzená segregácia. Možnože toto je cesta riešenia tohto problému namiesto toho, aby sme všetko bezbreho odmietali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2019 11:24 - 11:26 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo aj za príspevky vo faktických poznámkach. No, nebudem môcť asi všetko podrobne rozobrať, takže aspoň na niečo zareagujem.
Dlhá diskusia, a nič sme nepripravili. No, my sme tú diskusiu začali, pripravili sme kapacity, pripravili sme finančné prostriedky a v čase, keď chceme spustiť zákon, budú pripravené kapacity. Čiže odmietam, odmietam túto časť kritiky.
Odklady a akým spôsobom sa zaoberať s deťmi. No, znovu musím povedať, že opätovne sme riešili na výbore CPP-éčky, ktoré posudzujú špeciálnovýchovno-vzdelávacie potreby detí, sú rôznej kvality. Sú dobré, sú priemerné a sú hlboko podpriemerné, ktoré na základe neviem akých kritérií vydávajú takmer každému dieťaťu, ktoré o to požiada, rozhodnutie, na základe ktorého potrebuje špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. A budem úplne otvorený a myslím si, že sa to stáva aj súčasťou nekalého, nekalého biznisu v niektorých prípadoch.
Viete, že sme zastabilizovali sieť, teda zablokovali jej ďalší nárast, a viete, že sa budujú štandardy, ktoré budú povinné pre všetky CPP-éčky a bude jednotné rozhodovanie, na základe ktorého môžme ísť ďalej. Objektívne, transparentne a tam, kde je potrebná rediagnostika, aj s rediagnostikou.
Čiže toto je ďalší, ďalší krok, ktorý, ktorý zapadá do tej mozaiky, že celý tento postup nie je nejaký živelný, náhodný, ale že ideme krok po kroku, aby sme ten systém sfunkčnili, aby sme zabránili jeho tunelovaniu a zneužívaniu.
Lebo ak poviem, že v Rakúsku je 5 % detí so špeciálnovýchovno-vzdelávacími potrebami, v Českej republike 8 a na Slovensku cez 12, nemyslím si, že by sme boli mentálne zaostalejší ako v susedných krajinách. Skôr to hovorí o zneužívaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.5.2019 10:42 - 10:58 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, v zásade začíname preberať mediálne veľmi sledovaný návrh zákona a myslím si, že aj spoločensky veľmi sledovaný.
Asi je potrebné na začiatok môjho vystúpenia vyvrátiť pár poloprávd a neprávd, ktoré zaznievajú v tejto diskusii.
Prvá vec, nepripravenosť tohto procesu. Veď o tom, akým spôsobom sa má realizovať predškolská výchova, diskutujeme na Slovensku možno desaťročie, intenzívne diskutujeme o tomto probléme od čias, kedy sa začalo pripravovať Učiace sa Slovensko. Prebehli významné celospoločenské diskusie. Ja osobne si myslím, že tých diskusií už bolo dosť a je potrebné pristúpiť aj k nejakým krokom realizačným.
Z tých ďalších vecí, ktoré je potrebné uviesť na pravú mieru. Nepristupujeme k tomu tak, ako pristupujú k tomu opoziční poslanci, ktorí povedia, pani kolegyňa Petrík, pani kolegyňa Zimenová a ďalší, že okamžite vytvoríme priestor pre povinnosť štátu zabezpečiť miesta v škôlkach pre deti od tretieho roku života bez ohľadu na to, aké sú kapacity, ale pristupujeme na to, po zrelej úvahe vyčlenených finančných kapacít na budovanie miest v materských školách. Zhruba dva roky dozadu uvoľnila vláda Slovenskej republiky z rozpočtu Slovenskej republiky 15 mil. eur na budovanie miestnych materských školách, aby sa ten veľký deficit, ktorý bol v tom období, významne zmenšil. Odvtedy boli vyhlásené projektové výzvy z IROP-u a z ďalších operačných programov v celkovej výške 140 mil. eur, dohromady 155 mil. eur. K 1. máju 2019 sme mali zazmluvnených z operačných programov zhruba 10-tisíc miest v materských školách, zazmluvnených, čo je vytvorenie 10-tisíc nových miest v materských školách, ktoré sú dnes v stave, že sú zmluvy podpísané, že prebiehajú verejné obstarávania a časť týchto kapacít sa už dnes reálne stavia s predpokladom dohotovenia v roku 2020.
Ak hovorím o týchto kapacitách, tak to je zhruba deficit, ktorý, ktorý potrebujeme na to, aby sme tento projekt spustili do reálneho života.
Ak hovoríme o marginalizovaných rómskych komunitách a sociálne znevýhodnenom prostredí, tak musím povedať ďalšie číslo, a to číslo hovorí, že pán splnomocnenec vlády Ravasz má k dispozícii približne ďalších 15 mil. nevyčerpaných a nezazmluvnených finančných prostriedkov na budovanie takýchto kapacít s prísľubom, že v prípade potreby sme pripravení alokovať ďalšie finančné prostriedky na to, aby sme pokryli všetky potreby, ktoré vzniknú.
Ale treba povedať úplne jednoznačne a nahlas, že je potrebné prestať rozprávať, diskutovať o týchto problémoch a treba povedať úplne jednoznačne aj samospráve, že aj vzhľadom na to, že tieto prostriedky, o ne nebolo žiadané, že nie je záujem niektorých obcí budovať ďalšie kapacity, lebo chcú žiť svojím pohodlným životom, je treba povedať úplne jasne z pozície štátu termín, do ktorého má byť ukončená výstavba kapacít materských škôl, aby sme sa pohli zásadne ďalej.
Hovorím, finančné prostriedky pre tých, ktorí na to v tejto chvíli nemajú, predovšetkým sociálne znevýhodneného prostredia rómskych komunít, máme pripravené, len treba, aby príslušní verejní funkcionári prestali nečinne sedieť na svojich stoličkách a začali sa zaujímať o reálne potreby svojich obyvateľov a reálne potreby spoločnosti.
Pokiaľ ide o to, či to má byť povinná predškolská výchova, alebo nemá byť povinná predškolská výchova, zo všetkých štúdií, ktoré som ja mal k dispozícii, vychádza doteraz to, že najväčší predpoklad úspechu je, ak sa začneme zaoberať malými deťmi, to znamená vo veku 5 rokov a skôr.
A tie argumenty, ktoré tu zaznievali, že potrebujeme predĺžiť deťom detstvo, aby sa mohli nejakým hravým spôsobom ďalej rozvíjať a byť dostatočne zrelé a pripravené na vstup do toho výchovno-vzdelávacieho procesu v školských zariadeniach, s touto tézou ja sa stotožňujem.
Ale povedzme si opäť čísla. Požiadavky 5-ročných detí v materských školách a zaškolenosť je niekde na úrovni 90 %. To znamená, 9 z 10 detí má záujem v predškolskom veku, teda tesne pred vstupom do školy, zúčastňovať sa predškolskej výchovy v materských školách. Z tých skupín obyvateľov, kde by to bolo najviac prínosné a potrebné, hovorím opäť o rómskom etniku, sa to hýbe niekde na úrovni 40 až 50 %. Ak chceme práve tieto deti dostať do predškolských zariadení a dnes ponuka ani žiadne iné nástroje nepomáhajú tomu, aby do predškolských zariadení išli, tak pravdepodobne tou cestou je zavedenie povinnej predškolskej výchovy od piateho roku veku dieťaťa.
Dôvody. Dôvody nie sú plne samoúčelné a my sme prerokovávali na výbore pre vzdelávanie zhruba mesiac dozadu Správu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, z ktorej plne jasne vyplynulo, a pani riaditeľka to povedala úplne jasne z výskumov, ktoré prevádzajú, rómske etnikum, ktoré vstupuje do základných škôl, nie je jazykovo pripravené. Rómsky jazyk, ktorým hovoria vo svojich komunitách, prídu do materskej školy a nie sú schopné sa dorozumieť v štátnom jazyku a vzdelávanie v rómskom jazyku v týchto lokalitách nie je zabezpečené. Prvý problém.
Druhý problém. Nekompatibilita jazyka, ako sme počuli z úst odborníkov, v rómskom jazyku nie sú pomenované všetky farby, to znamená, hovoriť o tom, aby toto dieťa bolo schopné vnímať na úrovni toho, čo sa učí v bežnej výuke v základnej škole, im môže spôsobovať reálne problémy.
Ďalšie motorické návyky, ktoré znamenajú aj jemné pohyby rukou, písanie a ďalšie veci, opätovne tieto deti v tom prostredí, v ktorom sa nachádzajú, nie sú pripravené na tento štýl ďalšieho života a je potrebné s nimi dostatočne pracovať. A dostatočne dlhú dobu, lebo niekedy ani rok takejto práce s týmito deťmi nestačí, aby boli dostatočne pripravené na vstup do reálneho výchovno-vzdelávacieho procesu.
Toto sú všetko fakty, ktoré nemôžeme opomínať a nemôžeme povedať, že cestou je vôľa rodičov, lebo tí najlepšie vedia, ako sa majú deti rozvíjať. Žiaľ, táto skupina obyvateľov nemá dostatok informácií o tom, aká je najvhodnejšia cesta pre rozvoj ich dieťaťa.
Ja osobne si myslím, že sú to fakty, ktoré sa nedajú prehliadnuť a nemali by sme ich v žiadnom prípade prehliadať. To, čo dnes začína byť, začína byť problémom, je opätovne problém toho, že ozývajú sa predovšetkým poskytovatelia predškolskej výchovy rôznych alternatívnych smerov. My v návrhu zákona hovoríme, že povinnú predškolskú výchovu, vzhľadom na to, že je povinná, by mali poskytovať iba prevádzkovatelia zariadení, ktorí sú zaradené do siete. Čo znamená zaradenie do siete? Zaradenie do siete znamená priestorové predpoklady, materiálno-technické vybavenie a kvalifikovaná, kvalifikovaní ľudia, ktorí sa s tými deťmi v období, kedy sú veľmi zraniteľné, sú schopní sa s nimi zaoberať tak, aby boli na ich prospech a nie v ich neprospech. Toto sú tri kritériá pre zaradenie zariadení do siete.
Ak existuje na Slovensku rad alternatívnych poskytovateľov predškolskej výchovy, ja nemám absolútne žiaden problém s tým, že môžme hovoriť o tom, že sa dá poskytovať predškolská výchova aj inými programami, aké sú spracované na úrovni štátnych vzdelávacích programov. Nemám s tým problémy. Ale mám vážne problémy s tým, aby sme tieto tri základné kritériá, ktoré som pomenoval, nekvalifikovaný personál, zlé priestorové vybavenie a zlé materiálno-technické vybavenie, aby sme povedali, že toto povyšujeme nad všetko ostatné, lebo toto je právo dieťaťa a právo rodiča si vybrať. Rodič nemá právo devastovať toto malé dieťa, rodič má povinnosť zabezpečiť jeho rozvoj tak, aby to bolo čo najviac v jeho prospech.
Toto je podstata tohto návrhu a poprosím vás, aby ste, aby ste neotáčali celý význam a stratégiu tak, ako sme tento návrh postavili.
Otázka, otázka fungovania rodiny. Dnes stojíme pred fenoménom významného zvyšovania podielu domáceho vzdelávania aj v predškolskej výchove, ale aj na základných školách. Znovu ideme mnohými, ja by som sa snáď ani nebál povedať, až pokútnymi cestami, ktoré nie v každom prípade znamenajú efektivitu a úspech. Domáceho vzdelávania a niektorých špičkových zariadení na Slovensku boli tí, ktorým by sa zvažovalo, či je vhodné, nevhodné, opodstatnené alebo neopodstatnené zveriť ďalšiu výchovu a vzdelávanie detí do rúk, by sme povedali, že áno. Podstata problému je, že to nemáme nastavené a zmapované tak, aby sme mohli povedať, že plošne kvalita domáceho vzdelávania je dobrá, že plošne kvalita domáceho vzdelávania znamená prospech pre túto krajinu. V niektorých prípadoch je to to, čo sa pomenováva, že vytvárame priestor deťom pre predĺženie mladosti a rôznymi hravými formami ich posúvame ďalej do života. V niektorých prípadoch, žiaľ, musím povedať to, čo som povedal už aj verejne, že nie je problémom, nie sú problémom iba deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti z bohatých rodín, že mnohí rodičia lepšie finančne zabezpečení, je pod ich úroveň, aby ich deti chodili do bežných základných škôl. Inými slovami, začíname tu pestovať určitú formu papalášizmu, ktorú ja z tohto pohľadu odmietam. Neodmietam systém ako celok, ale odmietam jeho patologické prejavy. A dajme si ružové okuliare dolu. Určité patologické prejavy v tomto systéme existujú.
Dalo by sa o týchto veciach, samozrejme, rozprávať omnoho, omnoho dlhšie. Za chvíľočku pristúpime, pristúpime k hlasovaniu. Ja osobne som presvedčený, že sme schopní dospieť k záverom pri prerokovaní tohto návrhu zákona, ktoré bude ochotná a schopná akceptovať väčšina tejto poslaneckej snemovne.
Sme pripravení v rámci obdobia medzi prvým a druhým čítaní stretnúť sa so všetkými relevantnými organizáciami, ktoré o to požiadajú, vypočuť si ich požiadavky a diskutovať o tom, čo je akceptovateľné, čo je realizovateľné a čo realizovateľné nie je z nášho pohľadu. Čiže v zásade iný štýl medzirezortného pripomienkového konania.
Deklarovali sme ako predkladatelia verejne na výbore, že sme pripravení viesť aj neformálne rokovania so všetkými predstaviteľmi či už koaličných, alebo opozičných strán o tom, aby sme tento náš návrh zákona v maximálnej možnej miere vylepšili, a nie ho potopili. Ak sa v procese týchto diskusií ukáže, že existujú predovšetkým kapacitné problémy v niektorých regiónoch, lebo čísla, o ktorých som hovoril, sú makročísla za Slovenskú republiku, čo neznamená, že v niektorom regióne môže nastať problém, ak sa ukáže, že v niektorom regióne vzniká problém so zabezpečením kapacít, verejne deklarujeme, že sme pripravení posunúť účinnosť tohto návrhu zákona o rok.
Toto sú všetko veci, ktoré sú na prospech toho, aby sme si sadli ako rozumní ľudia za rokovací stôl, odložili svoje parciálne politické záujmy, prestali politikárčiť a konečne sa začali stavať za to, aby sme slovenský školský systém posunuli výrazne dopredu, aby sme vytvorili predpoklady pre výrazné napredovanie vzdelávania našich detí, aby sme sa opätovne nemuseli vracať k tomu, že ďalšie hodnotenie PISA, TIMSS, PIRLS alebo Testovanie 5 alebo 9 bude znamenať iba ďalší pokles kvality vzdelávania na Slovensku. Lebo začiatok kvality vzdelávania detí je v ich predškolskom a ranom školskom veku. Ako nastavíme latku, tak tá latka sa bude s nimi ťahať celý život.
Preto vás prosím o konštruktívnu debatu a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.5.2019 15:46 - 15:49 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis

64.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi krátky úvod k návrhu zákona, Návrhom tohto zákona sa vytvára legislatívny rámec pre užšiu spoluprácu dvoch alebo viacerých vysokých škôl, ktoré budú môcť založiť zakladateľskou zmluvou záujmové združenie právnických osôb, ktoré bude vo svojom názve niesť označenie konzorcium vysokých škôl. Vzorom pre takéto riešenie je európske konzorcium univerzít, je to združenie siedmich univerzít, ktoré má spoločné a cieľavedomo budované charakteristiky týkajúce sa lokality, možnosti ponuky študijných programov, regionálnych požiadaviek na zabezpečenie štúdia, spoločných kariérnych možností a služieb, možnosti vzájomných výmenných študijných programov, spoločných výskumných kapacít a programov, ako aj zjednodušených postupov prijímanie, na prijímanie na štúdium na vysokú školu.
Je nám všetkým známy stav slovenského vysokého školstva, ktoré má 35 univerzít, ktoré sú vo väčšine prípadov charakterizované ako veľký počet univerzít. Naše slovenské vysoké školy sa zatiaľ nedostali do stavu, že by vytvorili svoje vnútorné predpoklady preto, aby začali užšiu spoluprácu s možnosťou ďalšieho integrovania do budúcnosti, a preto tento návrh zákona si dáva za cieľ naučiť naše univerzity bližšie spolupracovať, vytvárať cieľavedomo spoločné, spoločné pracoviská tak, aby to bolo na prospech študentov, pedagógov, ale aj predovšetkým kvality vysokoškolského štúdia.
To, čo zaznelo na rokovaní na výbore, bol pozmeňujúci návrh, ktorý pôvodne návrh zákona rozširuje o niektoré oblasti. Prvá oblasť je tá, že sa rozširuje pôsobnosť tohto zákona z verejných vysokých škôl na všetky vysoké školy to znamená vrátane súkromných vysokých škôl a cirkevných vysokých škôl.
Druhá významná zmena sa týka toho, že formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe, vytvárame priestor pre zavedenie podnikových štipendií na vysokých školách, ktoré budú daňovo uznateľným výdavkom podnikov, ktoré takéto štipendium budú poskytovať. Od tohto kroku si sľubujeme väčšie zapojenie podnikateľského sektoru, tak aby motivoval študentov, aby sa po prvé hlásili na študijné programy, ktoré sú nedostatkové na trhu práce, aby vytvárali aj finančné podmienky na to, aby najlepší študenti neboli nútení odchádzať do zahraničia, ale aj vzhľadom na finančnú motiváciu zostávali na Slovensku.
Myslím si, že sú to všetky návrhy, ktoré môžu svojím spôsobom významne pomôcť slovenskému vysokému školstvu, a preto prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 17:16 - 17:18 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem. Len jedna krátka poznámka. Pani kolegyňa, ubezpečujem vás, že metodicko-poradenské centrá nepotrebujú väčší krajec, ony majú ako relatívne dostatok práce i teraz. Ale keď sa posudzovalo, akým spôsobom sfunkčniť systém vzdelávania a urobiť ho, urobiť ho trošku schopnejším reagovať na potreby praxe veľmi operatívne, tak v zásade máte dve možnosti. Buď to bude štátna organizácia, keď hovoríme o tom, že potrebujeme vytvoriť niečo súbežne s pedagogickými fakultami, alebo to budú súkromné organizácie.
Z predchádzajúceho obdobia, keď hovoríte o historickej pamäti, vyšlo, že mnohé súkromné vzdelávacie agentúry, nehovorím, že všetky, lebo boli niektoré, nebolo ich celkom málo, ktoré boli vysoko kvalitné a poskytovali aj kvalitné vzdelávanie, ale aj veľká časť týchto organizácií pracovala skôr na komerčnom princípe, to znamená, za peniaze, ktoré, ktoré dostali s menším množstvom roboty, to znamená, s menším odprednášaným rozsahom, vydávali certifikáty o kreditoch, ktoré znamenali automaticky rast platov učiteľov, na mená.
Po týchto skúsenostiach sa táto možnosť zavrhla a povedalo sa, že priamo riadená organizácia pod ministerstvom je organizácia, kde minister aj tak zodpovedá za chod rezortu školstva a takisto zodpovedá za činnosť týchto organizácií, to znamená, má priamy dosah aj personálnej možnosti výmeny v prípade, že sa budú diať niektoré veci, ktoré nie sú v súlade s očakávaniami, že môžu pristúpiť aj k priamym personálnym výmenám a zabezpečiť chod aj tejto organizácie a ďalšieho vzdelávania.
Čiže toto bola jediná logika, ktorá tu, ktorá tu bola a zatiaľ sa mi zdá, že táto logika je správna.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 17:06 - 17:07 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za pripomienky. Ja som veľmi rád, že táto debata sa nesie v racionálnom, v racionálnom tóne. Nemám záujem reagovať konkrétne na, na jednotlivé vaše, vaše príspevky, ale pokiaľ bude priestor mimo rokovacej sály, aby sme zbytočne nejako nepredlžovali naše záujmy, lebo ten záujem kolegov ostatných je o to relatívne malý, tak môžme otvoriť mnohé otázky. A tak, ako som aj dnes povedal na výbore, aj v prípade prípravy iných právnych noriem sme pripravení širokej diskusii, kde sa budeme snažiť zohľadniť v maximálnej možnej miere pripomienky tak, aby z toho vznikli zmysluplné návrhy, lebo slovenské školstvo je apolitické alebo malo by byť apolitické, alebo školstvo je proces, ktorý by mal byť apolitický. V školstve je možno politické to, že či sú zriaďovatelia súkromní, alebo verejní, alebo, alebo verejní a cirkevní, toto môže byť predmetom, jediným predmetom politizácie v slovenskom školstve, aký má byť podiel možno úhrad za, za jednotlivé typy vzdelávania, ale všetko ostatné musí byť čisto vysoko odborná, odborný prístup. A ďakujem, že zatiaľ tento prístup vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport nachádzam.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.5.2019 16:40 - 16:59 hod.

Ľubomír Petrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zaznelo veľa v rozprave a asi je potrebné na niektoré veci aj zareagovať.
Najskôr si skúsme vysvetliť, aké máme dnes možnosti. Zaznelo tu veľa vecí, ktoré nie sú predmetom pripomienok prezidenta, ale domnievam sa, a keď si vybavujem rozpravu v druhom čítaní, tak mnohé z nich vtedy nezazneli, keď ešte sa dali tieto veci ovplyvniť, a dnes stojíme pred rozhodnutím, ktoré znamená, buď prijmeme pripomienku pána prezidenta, ktorá znamená vrátiť zákon ako celok, to znamená, neschváliť ho, alebo ho schválime v pôvodnom znení. Čiže nemáme na výber, že niečo zmeníme, niečo, niečo updatujeme a proste tento zákon vylepšíme.
Ak by som sa na to pozeral úplne z vecného hľadiska, tak musím povedať, že v tomto zákone je podľa môjho názoru veľmi veľa dobrých vecí, v tomto zákone je veľmi veľa dobrých vecí aj z pohľadu riaditeľov základných škôl, ktoré boli a ktoré sú reprezentované Združením základných škôl Slovenska. Zúčastnil som sa zhruba pred dvomi týždňami na stretnutí riaditeľov, kde som diskutoval zhruba s 300 riaditeľmi základných škôl, ktorí povedali, že v zásade ich na tomto zákone nič výrazne nevyrušuje a akceptujú ho v tom znení, v ktorom, v ktorom je prijatý. Samozrejme, vždy si každý dokáže predstaviť nejaké, nejaké úpravy, ktoré by boli viac v jeho prospech. A takisto tento návrh zákona víta aj odborové združenie školstva, vedy a školstva na Slovensku, ktoré reprezentuje niekoľko desiatok tisíc svojich členov.
To znamená, ak hovorím o tom, že tento zákon je repre..., teda pozitívne prijímaný reprezentatívnymi organizáciami zastupujúcimi niekoľko desiatok tisíc členov a na druhej strane stojí, môžem povedať, pomerne reprezentatívna skupina 20-tisíc učiteľov, ktorí podpísali petíciu, tak asi je namieste baviť sa o tom, kde je vecná, kde je vecná stránka tohto sporu.
Môj názor je, že je to v mnohých veciach hlboké nedorozumenie, ako by povedal pán prezident Klaus, a možno je o tom potrebné si povedať trošku viac.
Prvá poznámka, začnem od konca, keďže vystupovala posledná pani kolegyňa Dubačová, je otázka, ktorá sa týka umeleckého vzdelávania. Riešili sme tento problém aj, aj s ministerstvom a hľadali sme aj dôvody, prečo sa pristúpilo k takémuto kroku, ktorý, umelecké vysoké školy hovoria, že je to svojím spôsobom ich diskriminácia. Pravdou je to, že absolventi konzervatórií si môžu robiť pedagogické vzdelávanie a môžu učiť. Študenti, teda absolventi bakalárskeho stupňa si to môžu urobiť rovnako a učiť. A študenti už počas štúdia magisterského stupňa si to môžu urobiť a môžu v zásade vyučovať už, už počas.
Otázka znie, že prečo sa pristúpilo k takémuto kroku. A interpretácia, ktorú som mal zo strany ministerstva, bola, že je to v zásade obranný mechanizmus voči tomu, lebo slovenské umelecké vysoké školy pristupujú k takým krokom, že berú v zásade maturantov konzervatórií po štvrtom roku výuky, čiže nedokončia všetkých 6 rokov konzervatória, na magisterské štúdium, a tým spôsobom akoby ich vykrádali. Preto, aby bola podporená, aby boli podporené konzervatória, aby nedochádzali týmto, týmto spôsobom o svojich študentov, tak sa povedalo, že toto je jeden zo spôsobov, ktorý, ktorý vcelku dáva logiku a nikto nejakým spôsobom nemal záujem postaviť ako diskriminačný model, ale mal ho záujem postaviť ako model, ktorý podporuje to, aby študenti, ktorí nastúpili na konzervatória, tieto konzervatória ukončili v plnom rozsahu, a nie aby prechádzali po štvrtom, teda po maturite po štvrtom roku na vysoké školy. Takéto je vysvetlenie, vysvetlenie ministerstva, o ktorom sme diskutovali. V prípade, ak je v tom niečo iné, rád o týchto veciach budem debatovať.
Poďme na otázky, ktoré postavil pán prezident ako dôvod vrátenia, vrátenia tohto zákona.
Obmedzenie vyplácania kreditového príplatku je prvý dôvod, ktorý vrátil. Pravdepodobne bude v budúcnosti potrebné pristúpiť k nejakej forme miery kompenzácie, pokiaľ ide o kreditový príplatok, ale z podstaty veci, a myslím si, že to nerozporuje ani z opozičných poslancov a nezaznamenal som, že by to vôbec niekto rozporoval, je otázka, že kreditový systém, tak ako bol nastavený, nie je dobrý a podstatou je, aby boli učitelia vzdelávaní pre výkon svojho povolania, mali kvalitný výkon, kvalitné vedomosti na to, aby vykonávali zodpovedne svoju činnosť, aby tieto vedomosti odovzdávali.
Povedal to pán kolega Poliačik, ktorý povedal, že bol to taký nejaký obchvat na to, aby učitelia boli nejakým spôsobom dohonorovaní 12 % pohyblivej zložky mzdy. A všetci tu hovoríte o tom, akým zásadným spôsobom nedochádza k zodpovednému zvyšovaniu platov. Základná požiadavka učiteľov v roku 2013, to je Čaplovičova správa, o ktorej sa bavíme a o ktorej všetci zainteresovaní z odbornej a laickej verejnosti hovoria, že bolo by dobré, keby bola prijatá v tom čase, tam bolo napísané, že cieľovým stavom je zabezpečenie mzdy učiteľa vo výške 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo sme už mimochodom prekročili.
A chcem vám povedať, aké je tempo zvyšovania platov v období medzi 1. 9. 2016 a 1. 1. 2020. V prípade pedagogických odborných zamestnancov valorizácia predstavuje 32 % v nominálnych medziročných nárastoch, ktoré sú. Ak zoberieme počiatočný stav 2016 a končený 2020, celkové navýšenie bude predstavovať skoro 36 %.
Ak hovoríme o tom, a to bolo to, čo čítal pán kolega Žarnay zo stanoviska protestujúcich učiteľov, že treba podporiť mladých, aby prichádzali učiť, tak vrátane toho návrhu, ktorý je predložený v parlamente, zvyšovanie platov začínajúcich učiteľov, nárast bude predstavovať 41,5 v nominálii, po tých jednotlivých násobeniach a zvyšovaniach medzi sebou, tak nárast platov začínajúcich učiteľov bude medzi rokom 2016 a 2020 takmer 49 %.
Ja si osobne myslím, že ak zdvíhame platy o 36, resp. o 49 %, tak je načase, aby sme začali hovoriť aj o kvalite a aby sme nehovorili len o tom, že kreditové príplatky vo výške 12 % sú niečo, na čo nemôžeme žiadnej, žiadnym spôsobom siahať v budúcnosti a čím sa nemôžeme zaoberať.
Podotýkam, že o žiaden kreditový príplatok žiaden učiteľ nepríde, lebo to obdobie je zatiaľ stanovené, prechodné, na obdobie 7 rokov, a myslím si, že nič nie je nemenné, ak sa, ak sa nejakým spôsobom nájde spôsob, ako urobiť valorizáciu alebo prenesenie tohto kreditového príplatku ústavne komfortným spôsobom do ďalšieho návrhu zákona, myslím si, že nič nebráni tomu, aby to pokračovalo bez problémov ďalej.
Ďalšia pripomienka pána prezidenta spočívala, musím si rýchlo nahrabať v papieroch, ďalšia pripomienka pána prezidenta spočívala v tom, že nie je vhodné, ak zabezpečuje výkon vzdelávania iná organizácia ako vysoká škola. Tí, ktorí ste čítali návrh zákona, je povedané, že príspevková organizácia ministerstva školstva musí mať garantované takéto štúdium človekom, ktorý má minimálne vedecko-pedagogickú hodnosť docenta. Ak sa budem pýtať, čo je, teda kto môže garantovať štúdium na vysokej škole? Človek rovnakého typu. Na vysokých školách ten istý človek môže garantovať kvalitu vzdelávania v organizácii, ktorá je príspevkovou organizáciou ministerstva školstva a ktorá môže operatívne reagovať na problémy aplikačnej praxe. Tento človek to nemôže, lebo nie je dostatočne zdatný? Alebo inak postavím otázku. Je garantom kvality štúdia osoba alebo je garantom kvality štúdia budova, v ktorej ten človek sedí? Moja odpoveď je, že garantom kvality štúdia je a jednoznačne bude človek a nie budova, v ktorej sedí, takže túto pripomienku pána prezidenta takisto nemôžem absolútne akceptovať.
Tretia pripomienka sa týka postavenia školského špeciálneho pedagóga, kde pán prezident sa domnieva, že činnosti, ktoré vykonáva, nie sú činnosti pedagogické, ale sú činnosti odborného zamestnanca a je v zásade proti tomu, aby bol preradený do kategórie pedagogických zamestnancov. Je to názor, ktorý ani v odôvodnení nie je vecne nejako podložený, a to znamená, je to, je to názor, voči ktorému stojí názor predkladateľov, ktorí hovoria, že je namieste, aby bol preradený medzi pedagogických pracovníkov. A je to podopreté takisto názorom odborového zväzu, združením základných škôl a ďalších profesijných a stavovských organizácií. To znamená, v tomto prípade ani táto pripomienka pána prezidenta neobstojí.
Štvrtou pripomienkou je pripomienka, že pán prezident namieta, že ten, ktorý bude, ktorý bude získavať, teda pedagóg, ktorý bude získavať prvú alebo druhú atestáciu, no nebude musieť písať prácu, atestačnú prácu, ale bude môcť preukazovať svoje spôsobilosti tzv. portfóliom, atestačným portfóliom, ktoré je súborom, dokladom preukazujúcim profesijné kompetencie a reálne výstupy z výchovno-vzdelávacej činnosti, a toto svoje atestačné portfólio obháji pred komisiou.
A tu sa opätovne pýtam, čo je viacej? Viac je učiteľ, ktorý päť rokov perfektne pracuje, vzdeláva sa, pracuje na sebe, má inovatívne postupy, tým pádom, tým pádom má za sebou reálne výsledky, o ktoré sa dá oprieť, alebo podnetom pre to, aby prestúpil do ďalšieho kvalifikačného stupňa, je to, že napíše nejakú 10-, 20-, 30-stranovú prácu, ktorá bude kompiláciou nejakých iných materiálov?
Ak hovoríme o tom, že nám záleží na kvalite vzdelávania, tak jednoznačne atestačné portfólio vytvára ďaleko širšie a lepšie predpoklady pre zvyšovanie kvality slovenského školstva ako to, že niektorí z pedagógov, ktorí sa chcú preradiť do iného kvalifikačného stupňa, napíšu nejakú záverečnú prácu. To znamená, ani táto pripomienka pána prezidenta žiadnym spôsobom neobstojí.
A myslím si, že som povedal relatívne na všetky, na všetky pripomienky názor, ktorým sa tieto, tieto jeho tvrdenia dajú jednoducho vyvrátiť.
Z tohto pohľadu, čo som v tejto chvíli povedal, je potrebné ešte možno zareagovať na jednu vec, a to je otázka protestujúcich učiteľov, lebo absolútne to dnes nie je v polohe, že by niekto niekoho chcel dehonestovať, absolútne to nie je v polohe, žeby sme nechceli niekoho vypočuť alebo niektorý názor nebrať do úvahy. Máme záujem na tom, aby sme brali do úvahy všetky, všetky názory.
Pripomienky, ktoré sú z procesu, o ktorých hovoril pán poslanec Gröhling, hovoria o tom, že proces mal byť iný. Ja som zaznamenal dnes vo vyjadrení pani Kuterkovej, myslím, že je to z Iniciatívy alebo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorá povedala, že podľa jej názoru pôvodný návrh zákona, ktorý prišiel na medzirezortné pripomienkové konanie, bol lepší ako ten, ktorý z neho vyšiel. A toto je podstata celého, celého toho procesu, že je to, je to vec pohľadu. Áno, bolo tam niekoľko stoviek pripomienok, z ktorých sa väčšia alebo významná časť akceptovala, významná väčšina, a jednoducho tým, že akceptujete pripomienky ľudí, ktorí sú na rôznych stranách barikády, tak vždy je to nejaký kompromis, ktorý viac-menej vyhovuje niekomu viac, niekomu menej.
Uvedomte si, že v týchto v tomto návrhu zákona musíte zohľadňovať záujmy verejných zriaďovateľov, cirkevných zriaďovateľov, súkromných zriaďovateľov, že pod tento návrh zákona spadá základné školstvo alebo výkon preneseného výkonu štátnej správy a veci, ktoré spadajú pod originálne kompetencie. Máte tu zohľadňovať záujmy pedagógov z rôznych oblastí, rozdielne záujmy odborného školstva, gymnázií, základného školstva. Znovu ešte sa to môže deliť podľa, podľa špecializácií, môžme to deliť ešte na umelecké školstvo a jeho pododbory.
To znamená, potrebujete tu pozohľadňovať a nájsť prienik záujmov. Áno, prienik záujmov nikdy nie je ideálny, ale musím povedať, že vždy bola snaha vypočuť všetkých a zohľadniť maximálne množstvo pripomienok, ktoré sa zohľadniť dá. A tieto pripomienky boli zohľadnené v tomto návrhu zákona.
Ak budeme hovoriť o tom, že čo je s ďalšou, ďalšia pripomienka protestujúcich učiteľov, je to otázka ochrany pred bossingom, ktorú spomínal aj pán poslanec Žarnay. Áno, ale otázka, otázka bossingu a správania riaditeľov nie je ani tak otázka návrhu tohto zákona, ale je otázka voľby riaditeľa. Ja dlhodobo hovorím, poďme sa postaviť k otázke, k otázke voľby riaditeľa, kompetencii školských rád a poďme to, poďme to riešiť tam, kde sa to riešiť má a kde sa to vyriešiť dá. Toto je jediná cesta, ako, ako sa dostaneme k zmysluplnému riešeniu.
Ak hovoríte o tom, že výsledkom návrhu zákona by mala byť, nejaké hodnotenie, ktoré sa vo firmách nazýva 360-ka, to znamená, všetci sa hodnotia navzájom, tak nemám voči tomu, nemám voči tomu žiadne námietky, v nejakej forme môžme o tom uvažovať v ďalšom období, ako to je dnes prirodzený trend, ktorý, nevidím dôvod, prečo by nemal byť zavedený v školstve.
Iný názor mám na otázku demokratizácie procesov v školstve, lebo nemyslím si, že by školstvo bolo nedemokratický systém, ale pomôžem si výrokom Jana Amosa Komenského, ktorý hovorí, že "škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody". Škola nemôže byť základom anarchického systému, škola musí byť systém, ktorý je vysoko organizovaný a ktorý premieta najmä najnovšie poznatky do praxe a vzdeláva, vzdeláva naše deti na úrovni doby, a nielen vzdeláva, ale aj vychováva, lebo na toto škola veľmi často zabúda.
A pokiaľ ide, pokiaľ ide o etický kódex, či má byť, nemá byť, v akej forme má byť, či ho má písať ministerstvo alebo niekto iný. Veď otázku etického kódexu prvýkrát priniesla do slovenskej odbornej verejnosti Slovenská komora učiteľov, ktorá napísala nultú verziu nejakého návrhu etického kódexu a chcela, aby, aby bol platný. Ministerstvo sa rozhodlo, že vydavateľom etického kódexu bude, bude ministerstvo, pričom treba povedať, že v zahraničí sú obvykle modely aj také, že vydáva etický kódex ministerstvo, aj také, že to vydáva stavovská organizácia. To znamená, nie je to ojedinelý výstrelok slovenského, slovenskej legislatívy, ale je to, je to stav, ktorý sa nachádza aj v takom, aj v takom tvare v jednotlivých procesoch.
Pokiaľ ide, a to je už posledná, posledná poznámka, pokiaľ ide o dôveru našim učiteľom, ja si myslím, že naši učitelia majú dôveru, myslím si, že tento zákon vytvára aj priestor pre ich morálne oceňovanie. Povedal som, že vláda v tejto vládnej koalícii urobila dostatok opatrení na to, aby došlo v tomto volebnom období podľa môjho názoru k razantnému zvyšovaniu platov. Verím, že sa v tomto trende bude pokračovať aj naďalej. Ale na druhej strane je potrebné povedať aj to, že pri týchto parametroch, o ktorých tu dnes hovoríme, očakávame od slovenskej pedagogickej odbornej verejnosti, že sa výrazne začne zvyšovať aj kvalita výsledkov výchovno-vzdelávacieho procesu, to je jedno, či to bude hodnotené nejakou autoevalváciou, či to bude hodnotené monitoringami, teda Testovaním 5 a 9, alebo to bude hodnotené medzinárodným testovaním, to je jedno, či to bude PIRLS, či to bude PISA, alebo niektoré, niektoré iné.
Ak vydávame za štyri roky na rezort školstva viac ako 3 mld. eur, myslíme si, že potrebujeme okrem pripomienkovania, že všetko, čo sa robí, je zlé, hľadať aj cesty, ako sa rýchlejšie dopracovať k výsledkom, lebo v mnohých prípadoch sa možno začne za chvíľočku uvažovať aj o tom a diskutovať o tom, či takto vynaložené prostriedky boli vynaložené efektívne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis