Videokanál klubu

Vážená pani komisárka, vážený pán podpredseda parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, chcela som začať a začnem, ako sme to všetko na výbore preberali, ale nadviažem na diskusiu, ktorá tu bola. Ako vynikajúco sa rozpráva z opozície. A ja vám uvediem príklad, kde vládnete, ako vy hovoríte, lebo ja nehovorím, že to je vláda, to je služba občanom, kde máte županov, ako sa chovajú k ľuďom, ako dávajú peniaze na sociálne služby, a sú to vaši. Vaši. A vy tu teraz rozprávate, ako keby ste nemali žiaden podiel na moci. Tak poďme na to.
Už na výbore, keď sme preberali, pani komisárka, vašu správu, som vám položila jednu otázku, či vy ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím alebo rovnako aj komisárka pani Tomanová sa zúčastňujete prerokovania rozpočtov, resp. či ste pozývaní alebo či pripomienkujete akékoľvek rozpočty VÚC-iek a samospráv, resp. či nejakým spôsobom ste pozývaní na komisie alebo sa tam dokonca môžte zúčastniť.
Aj vy, aj pani Tomanová ste mi odpovedali, že nie. Nikto vás neprizýva, nikto s vami k rozpočtu nekonzultuje a nezúčastňujete sa zatiaľ. Ale povedali ste obidve zhodne, že je to veľmi dobrá pripomienka, pretože financie sú naozaj kľúčové, po ľuďoch sú určite kľúčové, čo sa týka sociálnych služieb.
Videla som vo vašej správe, kde ste zverejňovali – z fotografie – niektoré zariadenia, v akom sú nelichotivom stave. A, samozrejme, toto prostredie neprospieva ani klientom, ani zamestnancom, ktorí v danom prostredí musia vykonávať náročnú prácu. Myslím tým aj sociálnych pracovníkov, ošetrovateľov, zdravotné sestry a podobne.
Väčšina týchto zariadení patrí pod vyššie územné celky. Tu sa zastavím, kde kolegyňa Verešová rozpráva, ako ryba smrdí od hlavy, ako zlá vláda tu všetko robí. A ja sa pýtam: Kto v roku 1999 a myslím, že to bolo 2003, teraz ma neberte presne podľa rokov, žiadal, aby sa sociálne služby a všetky služby preniesli na samosprávy a na mestá a obce? Kto? Nebol to tretí sektor? Nebola to pani Woleková, ktorá tu chodila pravidelne? Samozrejme, je to smiešne, vám poviem, áno, veľmi ťažko sa to počúva. (Reakcia z pléna.) Veď vy ste... (reakcia z pléna), nevrieskajte, nevrieskajte na mňa, kolegyňa, sa prihláste! Ja vás o to žiadam. Buďte slušná!
Kto to bol? Nie tretí sektor? Ja si to tu pamätám; v 2003 potom, keď som chodila do diskusií aj s pani Wolekovou, ako ste rozprávali, že najlepšie dokážu sociálne služby poskytovať nie štát, ale VÚC-ky a mestá, lebo tí budú spravodliví, tí sú tí, ktorí budú bližšie ku klientovi. Stalo sa. Stalo sa. Väčšina týchto zariadení, ako som povedala, patrí pod VÚC-ky... (Reakcia z pléna.)
Ja vás poprosím, pán podpredseda, ja neviem, čo reagujú. (Vstup predsedajúceho.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, už som vás raz upozorňoval pred chvíľou, pred tromi minútami. (Reakcia z pléna.) Vám nikto neskákal do rečí, žiadam vás, aby ste sa ukľudnili a neskákali rečníčke do... Áno, platí to aj pre pani poslankyňu Kaščákovú. Je to slušnosť.
Nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Tak ako ste povedali, že robíte všetko pre to, aby ste zastávali práva klientov, lebo klient je naozaj najzraniteľnejší a sám nemôže niekedy uplatňovať si svoje práva a jeho rodina naozaj niekedy nie je nablízku alebo niekedy sa nedozvie všetky okolnosti alebo možno ani nemá záujem sa o blízkeho starať. Myslím, že tak ako vy, aj pani Tomanová robíte dobre svoju prácu, o čom svedčia vaše správy, ktoré sú veľmi podrobné a uvádzajú aj množstvo príkladov.
Trošku ma zarazila poznámka pani kolegyni Verešovej, vy ste vykonávali iba 35 kontrol. Veď to nie je kontrola, že prídete do Tesca a pozriete, či je 10 kg múky tam alebo 8 kg múky (reakcia z pléna), ale musíte komentovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Blahová, poprosím vás, ukľudnite sa!

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Normálne agresívne ženy tuná (povedané so smiechom).

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Lebo tretíkrát vás upozorňujem. Vás nikto nekomentoval a dalo by sa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Takže jednoducho, ak ide ombudsmanka, tak ja si predstavujem, že naozaj musí rozprávať s desiatkami klientov. Musí s týmito ľuďmi komunikovať. Ako ste povedali, že možno vám niekto príde niečo povedať aj tajne, musíte prejsť rôzne veci, musíte rozprávať s vedením a podobne. Čiže je to, nedá sa to povedať, že je to v počte, ale treba jasne povedať, že naozaj takáto, ísť do zariadenia a dozvedieť sa tú hĺbku alebo tú podstatu, čo sa tam deje, je veľmi náročné a ak chcete byť aj spravodliví, tak ako voči možno aj vedeniu alebo voči samosprávnemu kraju, aj voči klientom, tak si to naozaj vyžaduje, by som povedala, takú precíznu prácu.
Zastavím sa ešte na tom, čo ste povedali na začiatku, keď ste mala ten svoj predslov, že zamestnanci v sociálnych službách a zariadeniach musia mať veľké srdce a trpezlivosť a ochotu veci meniť. Ale na druhej strane títo ľudia, musíme dodať, musia byť aj adekvátne odmeňovaní za svoju prácu.
Ja sa pristavím, čo sa deje v samosprávnych krajoch. A pristavím sa v Prešovskom samosprávnom kraji, lebo tam žijem, pristavím sa možno aj v mestách alebo pristavím sa tam, kde to poznám. V poslednej dobe v najväčšom kraji Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji, tak ako hovorí pani Gaborčáková, že my to tam všetko máme pod kontrolou, lebo to tam všetko vieme riešiť.
Tak, pani Gaborčáková, ja vás poprosím, skúste ísť riešiť aj to, čo teraz poviem. V Prešovskom samosprávnom kraji skončil v prebytku minuloročného rozpočtu 30 miliónov eur, cez 30 miliónov. Musíme tentokrát pochváliť, vynikajúco hospodári, nadelil svojim poslancom vyše 700 eur odmeny, ale čo sa tam stalo? Predstavte si, že z týchto peňazí, ktoré dal do rezervného fondu, mohol v kľude financovať aj sociálne služby, ale rozhodli sa vyše 30 miliónov eur dať do rezervného fondu. Nie dať do sociálnych služieb. Dať do rezervného fondu.
Županom prešovskej VÚC-ky je Milan Majerský, ktorý kandidoval za široké zoskupenie KDH, OĽANO, SaS, NOVA, ktorá hlásala maximálnu slušnosť, transparentnosť, ako všetko zmení, čo všetko sa stane, čo táto zlá vláda tu všetko robí, čo robia, je všetko zlé, poslanci SMER-u, poslanci SNS a všetci, ktorí tu sedia, lebo oni sú tí správni, ktorí to všetko dokážu zmeniť. A práve preto treba začať, aj keď médiá, samozrejme, o tom nepíšu, treba začať konfrontovať skutočné výsledky práce týchto ľudí, ktorí sedia na týchto postoch. A veľmi správne pani Verešová povedala, ktorí majú moc a môžu, ako ste to povedali? Veci meniť? Vládnu, pani Kaščáková povedala.
Tak ako vy hovoríte, že vám rozprávajú mnohí, pani ombudsmanka, tajné veci, lebo sa boja, aby ste odstránili skrivodlivosti, rovnako aj mne rozprávajú zamestnanci, čo sa deje v Prešovskom samosprávnom kraji. Páni z Prešovského samosprávneho kraja nazvali túto misiu Agenda 600. Čo to znamená? Zrušiť osobné príplatky ľuďom a navýšiť platy o 10 percent. To je to, čo vlastne schválila vláda spolu s odbormi, aby sa ľuďom, ktorí sú aj v sociálnych službách, zdravotným sestrám a všetkým navýšili mzdy. Agenda 600 preto, že všetky platy majú mať úroveň maximálne do 600 eur. A to vám hovorím skutočné veci z porady. (Reakcia z pléna.) Myslím tých radových pracovníkov, nehovorím o vedúcich zamestnancoch. A to hovorím veci z porady a vo väčšine zamestnancov, vyžiadajte si ich pásky, sú to zdravotné sestry, sociálne, kde sú služby, kde sú deti sociálne postihnuté, ktoré mali vyššie platy ako doteraz, všetkým posťahovali osobné príplatky a dostali pokyn, lebo dostali určitý balík peňazí títo riaditelia, preto niekedy sa aj tým riaditeľom nečudujte, dostali balík peňazí, z ktorého museli vyjsť a osobné príplatky, ktoré niekedy tvorili sto až tristo eur, dneska stoja, dneska ich dávajú niekoľko desiatok eur. A títo ľudia zistili, že majú rovnaké platy. Zistili, že vlastne nič sa nezvýšilo, dokonca niektorým sa aj znížilo. A viete, že boli aj takí, ktorí to odmietli a s tými sa momentálne bude niečo aj vysporiadavať. Na poradu došiel pán veľký sociálny vedúci, ja hovorím, že to je antisociálny vedúci, ktorý týmto ľuďom, riaditeľom na porade toto všetko predniesol.
Ďalej sa pozrime na ďalšieho, aj keď si možno poviete, že som skončila v meste Humenné ako primátorka; áno, beriem to, ale zaujíma ma, čo sa tam deje. Ďalší pán, to je pán Meričko, to je dvojička pána župana z Prešova, pretože tiež kandidoval za KDH, OĽANO, SaS, NOVA a ešte aj SPOLU. Čo urobil? Urobil to, že niektorým ľuďom pridal o 500 eur a niektorým pobral všetky, všetky osobné príplatky a navýšil im o desať eur, navýšil im o 10 % mzdy.

Ďakujeme pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán mini; vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte, aby som ako spravodajca podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu v Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1589 zo dňa 16. mája 2019 pridelil návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "výbor") v termíne do 21. mája 2019.
Výbor na svojej 21. schôdzi dňa 20. mája 2019 za prítomnosti doktora Romana Konečného, ktorý je navrhnutý do funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, prerokoval návrh vlády na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, tlač 1501. Výbor prijal uznesenie č. 57, v ktorom zobral na vedomie, že podľa § 71 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov končí výkon funkcie doterajšieho riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Ing. Jozef Magala uplynutím jeho sedemročného funkčného obdobia dňom 31. mája 2019.
Konštatoval, že navrhnutý kandidát spĺňa podmienky podľa § 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na výkon tejto funkcie.
Súhlasí s návrhom vlády Slovenskej republiky na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, tlač 1501, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 71 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvoliť JUDr. Romana Konečného za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.
Výkon funkcie a tým aj funkčné obdobie riaditeľa začne plynúť dňom 1. júna 2019.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa zákona, podľa § 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje jedenásťčlenná rada. (Musím sa trošku vydýchať.) Členov rady volí a odvoláva Národná rada, a to šiestich členov na návrh vlády a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady na návrh výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov rady je tri roky.
Vzhľadom na to, že aj pri opakovanej voľbe zo dňa 6. decembra 2018 nebol zvolený potrebný počet členov Rady Slovenského pozemkového fondu, je potrebné vykonať novú voľbu. V súlade s čl. 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov požiadal predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a politické hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady, o zaslanie návrhov kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na člena Rady Slovenského pozemkového fondu: Ján Ilavský a Marcel Vrchota.
Bližšie charakteristiky kandidátov sú uvedené v prílohe č. 1 predloženého materiálu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Výbor v svojom uznesení č. 269 z 29. apríla 2019 odporučil Národnej rade, aby zvolila jedného člena Rady Slovenského pozemkového fondu z navrhnutých kandidátov a túto voľbu uskutočnila tajným hlasovaním.
Výbor ma poveril vo svojom uznesení č. 276 z dňa 9. mája 2019 vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť uvedený návrh na voľbu člena Rady Slovenského pozemkového fondu a návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá je prílohou v predmetnej tlači.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som informoval o prerokovaní tohto bodu vo výbore.
Funkčné obdobie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka, sudcov a sudkýň Ústavného súdu Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika uplynulo 16. februára 2019.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcu Ústavného súdu, ktorých má vymenovať.
Vzhľadom na skutočnosť, že Národnou radou Slovenskej republiky nebol doposiaľ zvolený dostatočný počet kandidátov, vyhlásil dňa 5. apríla predseda Národnej rady Slovenskej republiky novú voľbu č. II.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1498 z 5. apríla 2019 o vyhlásení novej voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo v termíne do 15. apríla 2019 podľa § 116 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 15 ods. 2 a 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky doručených celkovo 37 návrhov, ktoré nominovali 25 uchádzačov.
V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pozval navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu na svoju 97. schôdzu konanú dňa 2. a 3. mája 2019, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde Slovenskej republiky, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcov prezidenta Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Slovenskej republiky v uznesení č. 614 konštatoval, že navrhovaní Pavol Boroň, Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Monika Jurčová, Vieroslav Júda, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Patrik Palša, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Peter Straka, Robert Šorl, Marek Tomašovič a Martin Vernarský spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovaná Eva Fulcová listom zo dňa 30. apríla 2019 odvolala svoj súhlas s návrhom na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené predseda ústavnoprávneho výboru navrhovanú Evu Fulcovú do návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nezaraďuje.
Ako spravodajca poverený ústavnoprávnym výborom navrhujem, aby sa voľba uskutočnila dnes o 17.00 hod. a v prípade, ak nebude zvolený dostatočný počet kandidátov, navrhujem, aby sa opakovaná voľba uskutočnila podľa priebehu rokovania schôdze zajtra, čas nejdem upresňovať.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani komisárka, v podstate už z môjho pohľadu tá debata, tá rozprava je taká, ako som aj predpokladal. Trošku by som, samozrejme, chcel aj pochváliť našich kolegov z opozície, ktorí sú viac-menej vecní, až na pani, pani Blahovú, ktorá do toho dala viac osobných vecí, ako mala. Ale tak už to bude, ja to nechcem naozaj hodnotiť, pretože vytvára často dramatické atmosféry v tejto, v tejto miestnosti. A tak sa budem venovať len, len samotnej správe, tak ako ju ja vnímam, ako som si ju prečítal a ako niektoré veci sa možno budú opakovať, lebo naozaj sa toho dotkli aj naši kolegovia z opozície.
Takže, ak dovolíte, ja to skúsim dokončiť dneska. Správa pani komisárky je jeden výrazný dokument, ktorý obsahuje množstvo informácií, má široký odpočet činnosti a zo správy je vidieť, že inštitút komisárky pre deti je príkladom dobre fungujúceho a kompetentného úradu, ktorý sa v zmysle zákona č. 176/2015 o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotných postihnutím má čím pochváliť. A tým nechcem zvýrazniť ani nejaké základné povinnosti, ktoré pani komisárka pre deti vymedzuje alebo ktoré sú pre pani komisárku vymedzené ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 4 zákona o komisárovi.
To, čo je pre mňa dôležité, je fakt, že zo správy môže čerpať vláda, parlament aj iné organizácie a môžu prinášať návrhy na riešenia, ale aj úpravy súčasného stavu a systému. Ale o tom sa už dneska hovorilo, že do akej miery spolupracuje pani komisárka s týmito inštitúciami. A to je práve to, že oni môžu z tejto správy naozaj čerpať.
Správa je zároveň aj obrazom osudov detí, tak ako ste aj povedali, ktoré na pozadí vlastných tém, často potichu a vo vlastných trápeniach a starostiach samé alebo s rodičmi hľadali pomoc. Tých osudov, tragických, ale i menej tragických, je veľa, a tak je potrebné ich naozaj preveriť a preveriť tak, aby to boli, bolo poukázané nielen na to, čo spôsobili inštitúcie, zariadenia, ale aj na tie problémy, tie podnety, ktoré spôsobujú aj individuálne osoby. Nemožno však o nich o všetkých vedieť, ani sa to samozrejme nedá. Avšak pokiaľ to je len trochu možné, tak každej detskej tragédii je potrebné venovať náležitú pozornosť. A preto, že tieto príbehy detí sú často veľmi tragické, a keď pri tom pochybí zariadenie, je to o to horšie a také, ktoré má pomôcť, je ťažko tieto situácie riešiť s ľuďmi, ktorí prišli o svoje deti. A tam ste aj v mnohom pomohli práve, práve vy.
A takýmto pochybeniam sa dnes venuje aj pani ombudsmanka pre ľudské práva, pán minister spravodlivosti, pán premiér či pani ministerka spravodlivosti. A preto ma prekvapuje, a teraz budem trošku osobný voči vám, že tá mediálna pozornosť v riešení týchto problémov je práve na nich a vy ako keby ste boli v úzadí týchto problémov. A vy ste ich začali samozrejme riešiť, ale, nechcem povedať, tú smotánku mediálnu zlízne niekto iný. Ale to je tam kvôli tomu, že aby sa to riešilo.
Tieto inštitúcie som uviedol aj preto, že všetky majú možnosti, aby implementovali vo svojich právnych predpisov agendu OSN o právach dieťaťa a ďalších deklarácií. A tých je naozaj veľa, tak ako ste ich uviedli aj v úvode svojej správy. A zase v závere ste uviedli a citovali takmer 36 právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré implementujú záväzky dohovorov a z ktorých vychádza aj vaša práca.
Tém, o ktorých správa hovorí, je veľa a stačí sa pozrieť na obsah a jednotlivé kapitoly a každý pochopí, o aký rozsah a rôznosť individuálnych osudov sa musí úrad pani komisárky zaujímať. A ja si aspoň niektoré dovolím spomenúť, lebo pre občanov je potrebné tieto témy predstaviť. Nie každý si správu prečíta a počúva častokrát iba negatívne hodnotenie práce.
Je to právo dieťaťa na rodinu, zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, právo na súkromie, dôstojnú životnú úroveň, dodržiavanie súdnych rozhodnutí. Je tam problematika šikanovania detí, dodržiavania práv dieťaťa v detských domovoch, edukačných centrách, v domovoch sociálnych služieb, v rómskych osadách a ďalšie. A o tom hovorila aj pani Zimenová a ďalší kolegovia hovorili, o tých osudoch v tom Trebišove. Takže ja len pár viet k tomu, že je to aj súčasťou tejto správy, čo je naozaj, naozaj dobré. A je to aj významná agenda v živote detí v marginalizovanej rómskej komunite v Trebišove. Deti tu vyrastajú naozaj v nedôstojných podmienkach, zlých hygienických podmienkach, majú slabý prístup k pitnej vode, zabezpečeniu vodoinštalácie, k likvidácii odpadu, odvoz odpadu a podobne. A preto, ako som aj vo faktickej poznámke povedal, podporujem váš návrh pre Trebišov naozaj urobiť aj to všeobecne záväzné nariadenie na financovanie tejto skupiny detí a malo by sa tam zriadiť aj nejaké komunitné centrum priamo v tejto, v tejto osade. Samozrejme, ale za sledovania, diagnostikovania tohto problému s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Čiže nie samostatne. A to aj za pomoci štátu, treba povedať otvorene, miest a obcí, ako i samospráv. Ale na to je aj v správe upozornené. Mám na mysli teda v tomto prípade spoluprácu s rezortom ministerstva sociálnych vecí, ministerstva školstva, zdravotníctva, úradu splnomocnenca pre rómske komunity, miestnu samosprávu mesta Trebišov a iných a aby sa nám nestalo, že mesto sa bude častokrát vyzúvať z týchto problémov a z povinností a úloh sociálne zabezpečovať svoje deti, svojich obyvateľov patriacich k slabším sociálnym vrstvám. A pri tejto spolupráci je potrebné nezabúdať ani na spätnú väzbu a výmenu informácií pri riešení problémov a pri dosiahnutých výsledkoch.
To, čo ma zaujalo a o čom sa verejne nesmie hovoriť, je riešenie individuálnych problémov detí a rodičov, ale v súvislosti s tým, že častokrát je dôležitá diskrétnosť, anonymita a nepreukazovanie totožnosti detí v týchto prípadoch. Preto treba zvýrazniť, že neriešite prípady, ale detské osudy. To je pre mňa veľmi dôležité. Keď sa len jednému dieťaťu pomôže, tak to treba oceniť. A ak vám rastie agenda a zvyšuje sa počet podnetov, to už hovoria aj naši kolegovia, je to myslím o nejakých 479, tak je každému jasné, že váš úrad je akcieschopný, nezávislý. A musím to povedať tak trošku, že patrí k tejto krajine a patrí ku krajine 21. storočia.
Treba si spomenúť na tých 310 podnetov, ktoré nebolo možné vyriešiť najmä z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní pred súdmi a inými inštitúciami štátnej správy. Napriek tomu sú informácie, že v prípade ukončených súdnych sporov ste pokračovali v monitorovaní a pokračovali ste zisťovať skutkový stav, ako to dopad..., ako to ďalej funguje a v prípade potreby ste zabezpečovali deťom aj odbornú pomoc.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani komisárka, v rozprave sme si vypočuli toho mnoho a ja sa teším, že tu bolo naozaj veľa, veľa odborných, odborných vystúpení, respektíve nebolo ich veľa, ale boli to odborné vystúpenia, ktoré zároveň poukázali aj ako možno pani komisárka má postupovať. A ja si, verím tomu, že si zoberie z toho nejakým spôsobom aj podnet a bude sa týmto veciam venovať.
Nechcem hodnotiť rozpravu, ani nebudem, ani mi to neprislúcha, ale dovolím si skôr možno vyzvať všetkých poslancov a to naprieč politickému spektru na spoluprácu v tejto oblasti. Je to oblasť, na ktorú sa naozaj nedá vytĺkať politický kapitál. Určite nie na takýchto tragických osudoch detí. Tých osudov je veľa, o mnohých problémoch hovorí aj táto správa, a preto by sa malo hovoriť aj o nej a o týchto osudoch s úctou a veľkým rešpektom.
Pani komisárka, ak nikto iný, tak ja si dovolím z tohto miesta vám poďakovať, aj celému vášmu tímu za vykonanú prácu. Vytvorili ste úrad takpovediac na holej lúke, silný, ale je znalý problematiky, a úrad, ktorý sa nevenuje politike, ale osudom detí, a robíte to dobre.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som si pozorne vypočul vystúpenie, pani Zimenová, vaše, v podstate ste hovorili odborne. To ma potešilo, že ste neboli nejak veľmi invektívna a ocenili aj samotnú, samotnú správu. A musím povedať, že ste hovorili k veci a zobrali ste si na seba veľkú agendu. Ale tá agenda je aj v správe uvedená, v správe pani komisárky. Čiže má široko spektrálny ten záber táto správa, čo svedčí o tom, že úrad dokázal na seba zobrať aj veľkú a obsahovo náročnú agendu. Čiže rieši veľa problémov.
Pokiaľ sa týka napríklad toho, s kým spolupracuje pani komisárka. Ja som sa to vlastne dozvedel aj z tej samotnej správy, že, a podľa toho, ako je rozdelená, a to vidím, na jednotlivé tematické oblasti, či je to právo dieťaťa na rodinu alebo zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, právo na súkromie či iné tematické oblasti. Tak ja predpokladám a verím tomu, že aj jednotlivé ministerstva si zoberú túto agendu za svoju a budú sa tomu venovať, pretože pani ministerka, okrem toho, že podáva v tejto správe aj nejaké zistenia, tak dáva aj návrhy na, na nápravu týchto, týchto problémov, ktoré ona napísala vo svojej správe.
Teší ma to, že ste si všimli aj to, že mnoho tých podnetov je stále živých. Živých z toho dôvodu, že sú v súdnych sporoch a nedá sa dnes prejudikovať, ako dopadnú, ako skončia, alebo ako skončili, pretože mnohé možno ešte treba zmonitorovať a potom hovoriť o tom, aký to má dopad na jednotlivé strany tohto súdneho sporu. Čiže je tam veľa vecí.
A čo sa týka toho Trebišova, tam si všimol, aj to bola vaša téma, pokiaľ viem, tak pani ministerka dala požiadavku na mesto Trebišov, aby prijalo aj všeobecne záväzné zariadenie zamerané na financovanie týchto skupín, ktoré sú tam. Takže týchto informácií o tom, ako spolupracuje a s kým, je naozaj veľa.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2018 (tlač 1400).
Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 rozhodnutím č. 1491 z 1. apríla 2019 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 7. mája 2019. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte, aby som vás informoval o výsledkoch rokovania vo výbore.
Uvedenú správu výbor prerokoval a prijal k nej uznesenie č. 410 zo dňa 2. mája 2019. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2018 vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská ani pripomienky. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov schválil uvedenú správu uznesením č. 411 zo dňa 2. mája 2019. Zároveň ma určil za spravodajcu výboru.
Výbor navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe tejto správy.
Pán predseda, ďakujem, skončil som a poprosím o otvorenie rozpravy.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu o prerokovaní uvedeného materiálu (tlač 1218) v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval správu o činnosti verejného ochranu práv na svojej 54. schôdzi a svojím uznesením č. 125 odporúčal Národnej rade zobrať správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k tlači 1318a.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Škoda že nemôžem reagovať aj na predrečníkov, lebo v mnohom s nimi súhlasím paradoxne, aj keď v tejto chvíli stojíme na inej strane barikády.
Ale, pani kolegyňa, vy ste takisto upozorňovali na rozmer poslaneckých návrhov zákonov a a priori ste hovorili, že absenciou medzirezortného pripomienkového konania sa vytvárajú predpoklady pre ich nedokonalosť alebo, nazvime to, možno nižšiu kvalitu.
No ale ak by som chcel byť trošku ironický, tak poviem, tak pravdepodobne z toho dôvodu mnohí z vás majú predložených za volebné obdobie aj vyše stovky poslaneckých návrhov zákonov. Čiže vaša iniciatíva takéhoto rozsahu hovorí o snahe o kvalitu alebo kvantitu?
Ale poďme k vecnej stránke predmetného návrhu zákona, kde hovoríte, že je problematická povinnosť doby dochádzky. No, my v tomto návrhu zákona predlžujeme dobu povinnej školskej dochádzky z desať na jedenásť rokov. A poďme sa baviť úplne vecne o tom, kde dosiahneme väčšiu efektivitu predĺženia školskej dochádzky, lebo nikto nepochybuje aj z tých predchádzajúcich predrečníkov, vždy zaznievalo, že je potreba vzdelanejšej spoločnosti, potreba reagovať na výzvy doby a tak ďalej a tak ďalej, kde dosiahneme vyššiu efektivitu aj pre tých, aj pre tie deti, pre jednotlivcov a kde dosiahneme vyššiu efektivitu pre spoločnosť. Či predĺžením školskej dochádzky na šestnásty, sedemnásty, osemnásty, devätnásty rok života, kedy tá efektivita zjavne je veľmi malá, alebo aj na základe toho, čo povedala kolegyňa Zimenová, tým, že ju zavedieme do ranejších vývojových fáz dieťaťa, kde tá efektívnosť je omnoho väčšia. A my sme si zvolili túto cestu.
Ďakujem.

Takže, ak dovolíte, budem odpovedať, keď ste všetci zvedaví na odpoveď.
Pravdou je, že máme právo predložiť návrh zákona ako každý z vás, čo ste našťastie ani v tejto rozprave nikto nespochybnili. Na druhej strane hovoríte, že je potrebné, aby takto dôležité návrhy zákonov prešli medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré vychytajú väčšinu problémov.
Ja si dovolím pripomenúť zákon, ktorý bol pred týždňom schválený, zákon vrátený pánom prezidentom o pedagogických a odborných zamestnancoch, kde sami pripomienkujúci alebo mnohí z nich povedali, že dnes ľutujú, že dávali pripomienky do medzirezortného pripomienkového konania, lebo aj podľa nich bol zákon v pôvodnom znení lepší a zrozumiteľnejší ako po niekoľkých stovkách pripomienok.
Čiže tu máte vysvetlenie, že je to vždy aj otázka pohľadu, aj otázka toho, čo chcete dosiahnuť. A vo chvíli, keď začnete spájať a hľadať kompromisy pri nezlučiteľných problémoch, tak ten výsledok niekedy nenapĺňa úplne vaše očakávania.
Pravdou je, že vychádzame ako spolupredkladatelia v ústrety ministerstvu preto, aby sme stihli proces, aby sme stihli proces, ak hovoríte o tom, že nič zásadné sa nedeje. No, zásadné sa deje to, že v prípade, že by sme išli týmto štandardným postupom, tak v tomto volebnom období možno na samom jeho sklone by sme boli schopní prijímať tento návrh zákona, ale omnoho v hektickejšej dobe vzájomných predvolebných útokov, kde by sme už o racionálnej diskusii nemohli ani tušiť. Čiže toto je dôvod, prečo sme si zobrali za svoje predložiť tento návrh zákona.