Videokanál klubu

Pani kolegyňa, to znižovanie daňovo-odvodovej záťaže je už taká klasická pravicová mantra. Ale zabite ma, pokiaľ si nepamätám správne, zatiaľ to bola jedine vláda SMER-u, ktorá pristúpila k zníženiu odvodov, a to zdravotných. Myslím si, že pán Mihál to síce spomenul, ale nepovedal správny údaj, pretože bolo to už do príjmu 560 eur nižšie, čiže nebolo to od hranice minimálnej mzdy, ale postihovali sme takto nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny.
Druhá vec, aj kolegyňa Vaľová to spomínala, je nefér hovoriť to B, že pokiaľ teda znížime odvody a dane, potom bude proste menej na dôchodky a na všetko iné, pretože sa bude menej odvádzať na zdravotné a sociálne poistenie. Čiže viem, že pán Mihál v čase Radičovej vlády plánoval takú tú daňovo-odvodovú reformu, ale nedošlo k nej a vy ste boli súčasť, myslím OĽANO, koalícii. Čiže opakujem, zatiaľ sme to urobili len my, vy nie. Vy o tom hovoríte, len keď ste v opozícii.
Chcem pripomenúť, že teraz sme podporili návrh MOST-a na zvýšenie nezdaniteľnej časti, a vidíte, ako vykrikujú mestá a obce, pretože sú to ich peniaze. Už čo sa deje len pri takomto malom znížení, resp. zvýšení nezdaniteľnej časti.
Tiež sa mi nepáči, keď hovoríte o tomto legislatívnom procese ako nevhodnom. Potom nejak degradujeme ten parlament. V čom? Však sme zákonodarný zbor, môžeme to takto predkladať, nemyslím si, že je nevhodná forma.
Diskusia? Povedal som, že som prijal pozvanie na Hospodársku a sociálnu radu, kde budú všetci. Môžme o tom diskutovať, potom bude druhé čítaní v októbri. Bavíme sa o forme, či to musí byť to medzirezortné pripomienkové konanie, alebo iná forma diskusia. A som prípustný všetky, všetkému.
A na záver, ak sa vy prikláňate k tomu, že by tá minimálna mzda mala byť vypočítaná od mediánovej mzdy, tak hovoríte, že chcete pre ľudí nižšiu minimálnu.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyňa tu otvorila toľko tém, ale ja jednu vec poviem. Opozícia má také kúzlo, vytiahnuť z každého zákona, ktorý predkladáme my, len negatíva. Takže ja poviem, ak budú minimálne, prečo sme zaviedli minimálne dôchodky.
No, práve preto, pani kolegyňa, aby podnikatelia, ktorí podávali, ktorí si platili len z minimálnej mzdy odvody, a tá minimálna mzda bola niekedy veľmi nízka, tak spadli do hmotnej núdzi, takže poviem vám, že určite to ocenia, keď pôjdu do dôchodkového veku.
Pred chvíľou sme vraveli o tom, že napríklad pomáhame podnikateľom aj tým, že, že rodinné, rodinné firmy môžu vznikať, kde môžu príslušníci pomáhať a pracovať bez toho, aby platili odvody.
A pred chvíľočkou ste aj povedali, že 80 % mediánovej mzdy je v Prešovskom kraji. Pán Mihál povedal, že nevieme, koľko je mediánová mzda, že sú to iba odhady, čiže už tu vidíme, aké používate rozdielne, rozdielne proste príklady, aké používate rozdielne výpočty. A ja môžem len jedno povedať, my nemôžeme poškodiť žiadnej časti Slovenska, pani kolegyňa, to je môj názor, my môžme len pomôcť, pretože ak niekde je priemerná mzda vyššia, ja si myslím, že práve tým, že nevieme, čo je ten medián, a každý si ho vysvetľujeme ináč a neexistujú o tom štatistiky, tak to, že sa to bude vypočítavať z priemernej mzdy je len správne.
A chcem povedať, že nemôžme uškodiť tomu Slovensku nikde, pretože ak hovoríme o východnom Slovensku, že by tam možno tí podnikatelia nedali tú minimálnu mzdu, tak ju dajú. A na západnom Slovensku, ak majú, ak majú tie firmy lepšie príjmy, tak čo im bráni, tým podnikateľom, dať vyššiu mzdu ako minimálnu. Prečo my by sme mali škodiť západnému Slovensku? Ja tomu vôbec nerozumiem.
Ja si myslím, že práve tá minimálna mzda je ochrana toho, že ľudia dostanú minimum za svoju prácu, a podnikatelia, ktorí odvádzajú, ja viem, že možno sa im to nepáči, ale však spadali nám do hmotnej núdzi a nemali ani minimálne dôchodky, preto sme zaviedli inštitút minimálnych dôchodkov, pretože niektorí si ani nechceli odvádzať. Čiže naozaj myslíme aj na ich starobu, aby potom mali aj vyšší dôchodkový príjem. To je všetko.

V prvom rade by som povedala, že nástroj minimálnej mzdy a určovanie minimálnej mzdy je veľmi správny. S tým, pán Mihál, určite nebudete polemizovať, aj keď ste kedysi v svojom blogu, kým ste sa stali ministrom, tak ste písali, že minimálnu mzdu treba zrušiť, že by to bolo lepšie, ale následne, ako ste nastúpili za ministra, tak ste povedali, že minimálnu mzdu treba zvýšiť o 2,9 %.
Aby som ďalej vysvetlila, čo je to medián a čo to je vlastne, že nejaká vážna chyba sa nestala, a čo je to priemerná mzda. Tak medián je nižší o 70 eur, ako som sa dočítala, ako priemerná mzda, takže určite nikoho neukracujeme a nie je to taký veľký rozdiel. Takže nepovažujem to, považujem to za dobrý návrh.
A ďalšiu vec by som chcela povedať, že pred chvíľou tu bola taká debata, ako strašne SMER by mal podporiť mladé rodiny, pôrodnosť, čo sa tu všetko deje, že ľudia si nechcú zakladať rodiny. No a práve aj tým, že ľudia budú vedieť, aj mladí ľudia, lebo väčšinou tí, ktorí nastupujú prvýkrát do práce, tak im podnikatelia dajú minimálnu mzdu, tak budú vedieť, ako sa ich minimálna mzda odvíjať, budú vedieť, či si budú môcť zobrať nejakú pôžičku, budú vedieť, či si, či môžu vlastne, čo si môžu kúpiť, čo si môžu dovoliť, a tak skôr podľa mňa uzatvoria aj manželstvá, rodinu.
A poviem takú, taký žart, že minule som bola na nákupoch v Humennom a šla som do takého butiku a vyskočila na mňa taká pani podnikateľka, a hovorí: „Viete, čo to vy tam robíte v tom parlamente, keď na východe je tá mzda vždycky nižšia ako na západe.“ A ja som jej na to tak zo žartu povedala: „Pani podnikateľka, ale mzdu dávate predsa zamestnancom vy.“ Samozrejme, keď som sa spýtala tej predavačky, tak dostáva minimálnu mzdu. Keby sme tú mzdu nemali a keby sme tým ľuďom nepomohli, tak určite na východe, možnože nie, že si ľudia nenájdu prácu, lebo je jej málo, ale by ešte aj tí, ktorí si našli, by žili pod nejakou úrovňou tejto minimálnej mzdy, za čo by sa nemohli uživiť.
Takže ja si myslím, že ak dopredu budú vedieť aj podnikatelia, aj zamestnanci, že táto mzda sa takto bude zvyšovať, tak si budú vedieť zariadiť aj život.
Ďakujem.

Ja som rád, že sa zhodneme na tom, že je správne, že by sme chceli zaviesť vzorec namiesto toho, aby o minimálnej mzde rozhodovala vláda. Som rád, že sa zhodneme na tom, že naďalej v zákone ponechávame priestor na to, aby výšku minimálnej mzdy určila dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Som rád, že ste si všimli, že nová Európska komisia má jednu zo svojich hlavných priorít stanovenie európskej minimálnej mzdy. Tvrdíte, že Európska komisia nová príde s návrhom, kde by sa mala minimálna mzda odvíjať od mediánovej mzdy. Ja sa priznám, že pozorne sledujeme tú, túto oblasť, ale nič podobné som si ešte konkrétne nevšimol. Sledujeme napr. Európsky výbor sociálnych práv, pre sociálne práva, ktorý hovorí, že minimálna mzda by sa mala vypočítavať nasledovne ako čistá minimálna mzda, z čistej priemernej mzdy, tzv. Kajtzov index, lenže problém je v tom, že malo by to byť z čistej mzdy v danom roku, ktorú my, bohužiaľ nepoznáme. Aj vy ste povedali, že napriek tomu, že by ste sa prikláňali skôr k tej mediánovej mzde, tak druhým dychom dodávate, že ani tá, ani tú nepoznáte, neviete ju exaktne určiť, no tak potom ja si myslím, že zákony by mali byť prijímané na základe nejakých exaktných údajov, najmä keď ide o vzorce. A pokiaľ viem, v národnom hospodárstve sa najmä pracuje s priemernou mzdou, preto ju ten štatistický úrad určuje. Tak práve preto my sme navrhli tento vzorec, že 60 % priemernej mzdy, nie mediánovej.
Čo sa týka komunikácie so zamestnávateľmi, som pozvaný na Hospodársku a sociálnu radu a to pozvanie som v pondelok prijal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov dovolím si navrhnúť, aby sme bod v pôvodnom čísle 137, návrh na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, prerokovali zajtra o 16.30 hod. a voľbu vykonali o 17.00 hod.
Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, oceňujem predovšetkým tie informácie, ktoré ste sa snažili podložiť štatistikami, tuším že to bolo Únie zamestnávateľov, ak sa nemýlim. Avšak chýbajú tam ďalšie údaje, o ktorých oni nie veľmi radi hovoria. Napríklad to, že aký je podiel zisku na celkovom obrate v našej krajine a v ostatných krajinách, ktorý je rapídne vyšší. Nehovoria napríklad aj o tom, že produktivita v našej krajine stúpla významne. Dneska sa v mnohých odvetviach dokážeme vyrovnať produktivitou Nemecka a iným krajinám, kdežto mzdy sú stále kdesi dole.
A viete, nie celkom sa mi dobre počúva, chcel by som vás teda počuť, aby ste to, poprosiť, aby ste to povedali. Povedali ste, od štátu neustále stále viac a viac zaťažovanie ďalšími odvodmi. Prosím vás, povedzte ktoré odvody sú opätovne zavádzané pre zamestnávateľov. Povedzte, aby sme sa konečne dozvedeli, pretože tá floskula, ktorú používate, nie je pravdivá. Hovoríte o príplatkoch za nočnú prácu a tak ďalej. Ale nepovedali ste, že Slovensko je krajina, kde je najväčší podiel nočnej práce. Tak potom povedzte, že vaše videnie politickej strany je také, že tieto príplatky jednoducho zrušíte, a ľudia jednoducho nech pracujú v noci bez príplatku. My to tak nevidíme. My si myslíme, že títo ľudia by mali byť chránení a zamestnávatelia by sa mali snažiť čo najviac tú prácu orientovať cez normálny pracovný čas, pokiaľ je to možné, lebo niektoré prevádzky to jednoducho neumožňujú.
A to strašenie s nezamestnanosťou, to už kolega aj Tomáš povedal, prestaňte s tým, prosím vás. Pretože veď vidíte, ako sa tu zvyšuje minimálna mzda a nezamestnanosť nám klesá na rekordné minimá. Ba dokonca máme problém v niektorých odvetviach nájsť zamestnancov.

Pani kolegyňa, toto je hodnotový konflikt a ja hodnotové konflikty mám rád. Sú určite prospešnejšie pre občanov ako akékoľvek iné. Či chcete, alebo nechcete, my politici sa nemôžeme zapáčiť všetkým. A v tomto prípade je tá hranica jasná. Zatiaľ čo my sociálni demokrati stojíme viac na strane zamestnanca, vy liberáli, pravičiari budete vždy stáť viac na strane zamestnávateľov, čo, o čom svedčí aj to, že vy ste si vlastne rovno osvojili ich rétoriku, ich jazyk a ich prieskumy.
Aby som na čísla odpovedal aj ja číslami exaktnými, tak chcem povedať, že podľa OECD sú štyri krajiny, ktoré majú vyšší pomer čistej minimálnej mzdy k priemernej mzde. To je údaj OECD. Potom využije eurobarometer. Podľa eurobarometra, ktorý hádam nebude spochybňovať nikto, je podiel celkových nákladov zamestnávateľov na zamestnancov, to znamená platy a odvody, na HDP na Slovensku 41 %. Priemer v Európskej únii je však 47,6 %. Vo vyspelých krajinách ako Nemecko či Francúzsko je to dokonca vyše 50 %. A, naopak, podiel ziskov firiem na HDP: Slovensko takmer 50 % a napríklad Francúzsko a Nemecko menej ako 40 %. Čiže my tam stále ten priestor na zvyšovanie miezd vidíme.
A osvojili ste si aj to klasické strašenie, že keď budeme stále navyšovať minimálnu mzdu, bude sa prepúšťať, bude sa zatvárať. Tak mi vysvetlite, toto robia už zamestnávatelia niekoľko posledných rokov. My rapídne zvyšujeme minimálnu mzdu a zamestnanosť máme na historicky, nezamestnanosť máme na historických minimách a zamestnanosť na historických maximách. Len v súčasnosti je voľných 93-tisíc pracovných miest. Tak niekde sa stala chyba pri tých údajoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegovia a kolegyne, cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky.
Slovenská republika je v otázke minimálne mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 Revidovanej Európskej sociálnej charty, ide o záväzok priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň. Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 piliera pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín pri ich zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.
Obdobný záväzok vyplýva ešte aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto článku: „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň.”
Pre tieto účely v čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“
Cieľom návrhu zmeny zákona je teda zohľadniť tieto zásady, ktoré zdôrazňujú potrebu primeranej výšky minimálnej mzdy a kontext dôstojnej životnej úrovne, a tým posilniť postavenie minimálnej mzdy ako ústavného práva zamestnanca. Zároveň sa navrhuje aj posilnenie úlohy zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v rámci tohto procesu, pretože ich dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy bude záväzná.
V neposlednom rade návrh zákona zabezpečuje aj predvídateľnosť sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, ak k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde. Navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou. Ak k takejto dohode nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. Určenie takéhoto základu pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktoré sa, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.
V obidvoch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom. Navrhuje sa, aby sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu hodinovej minimálnej mzdy následne ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo oznámením v Zbierke zákonov, aby si verejnosť túto sumu nemusela prečítať sama, hoci údaje sú verejne dostupné, resp. hľadať informáciu o dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Ďakujem.

Pán poslanec, už som si myslel, že nebudete mať žiadnu pripomienku, ale zdá sa, že som sa mýlil. Nuž viete, keď si zoberiete ten posledný zákon, ktorým sme novelizovali odpustenie poplatku pri výmene dokladov po zosobášení sa, týka sa to predovšetkým žien, tak tam bolo nosný predovšetkým poplatky, správne poplatky, ale nie súdne, tie už boli okrajové, ale nechceli sme to odtiaľ vyňať, lebo možno vy by ste boli prvý, ktorý by ste prišli, no ale ešte na toto ste zabudli a to ste tam nedali. Čiže vždy sa snažíte v druhom vidieť to zrniečko, ale v sebe nevidí žiadne brvno, ktoré máte v oknách, v oku.
Čiže ja by som dnes mohol povedať rovnako, že prečo možno z vašej strany sa nedohodnete, a pri mnohých zákonoch, ktoré tu predkladáte novely týkajúcich sa povedzme sociálnej oblasti, tak sa dohodnite a dajte ich naraz, prečo prichádzate každú schôdzu s inými, a týka sa to toho istého zákona. Viete, aká požičaj, taká vráť. Ja si myslím, že sme pristúpili k tomu systémovo, samotná táto novela je systémová tým, že využíva skúsenosť, ktorá už je v aplikačnej praxi pri iných, iných výnimkách, ktoré umožňujú tým, ktorí sa chcú domôcť práva, a sú v tom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí ťahajú za kratší koniec, aby sme im trošku pomohli. Ja si myslím, že je to systémové a len to rozširujeme aj na základe aplikačnej praxe.
A snažme sa všetci, pán Dostál, ak teraz hovoríte o tom, že my by sme mali byť tí - koaliční - šetrní pri novelách, aj vy sa snažte ako opoziční. Ja by som bol tiež najradšej, no ale vy ste prvý, ktorý potom prídete a hovoríte, že koľko ste tu popredkladali noviel a tak ďalej, sami sa predbiehate, no tak možno niektorí ďalší. Práve naopak, mali by sme byť možno striedmejší, ale kvalitnejší.
Ďakujem pekne.

Hneď budem odpovedať, pretože nikto sa neprihlásil ďalší. Pán poslanec, ďakujem za vystúpenie a chcem v prvom rade vás upriamiť na to, čo už dnes je vyňaté z poplatkov v prípade, ak sa napríklad súdite v konaní o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a to už je taxatívne dnes jasne zadefinované. Ja som hovoril, predovšetkým odvolávajúc sa na § 316 Civilného sporového poriadku, na tzv. individuálne, týkajúce sa individuálnych pracovných vzťahov. A tam napríklad spadajú aj spory, ktoré sú napríklad z nevyplatenia mzdy. Keď rozviažete pracovný pomer, pretože zo Zákonníka práce to môžete urobiť, ale nemáte vyplatenú mzdu, tak sa idete o ňu súdiť, ale ak sa o ňu chcete súdiť, tak musíte zaplatiť v tomto prípade súdny poplatok. Alebo ešte vám to rozšírim o jednu oblasť, ktorá je tiež veľmi, by som povedal, dnes aj vypuklá, to je napríklad z pohľadu diskriminácie konania zamestnávateľa pri prijímaní do zamestnania. Stáva sa veľakrát, že napríklad sú vypísané výberové konania a povedzme zamestnávateľ uprednostní niekoho iného pred niekým, ktorý je úplne totožný, napr. spomeniem matku, ktorá má niekoľko detí, povedia, zamestnávateľ, že potrebuje mať stálu zamestnankyňu a že je tam problém s tým, že môže chodiť často na OČR-ky a opatrovať svoje deti, ale zrazu zistí, že táto matka, že bola zamestnaná identicky a presne s takým istým vzdelaním a rovnako žena, ktorá nemá tento v úvodzovkách viažuci sa vzťah k rodine. A mohol by som menovať iné, napr. pri zamestnávaní ľudí, ktorí sú nad 50 rokov, čo je dnes naozaj vypuklý problém, a tiež tam môže byť diskriminácia, takýchto naozaj problematických vecí, ktoré práve vychádzajú z toho § 316 Civilného sporového poriadku, je pomerne veľa, a preto im chcem predovšetkým týmto odpustením poplatku pomôcť. A ja som využil práve najviac vypuklý problém, ktorý sa ukázal v praxi ako naozaj veľmi vypuklý, a to je napríklad súdenie sa o nevyplatenú mzdu.
Takže dúfam, že vám stačilo toto vysvetlenie, a, samozrejme, pokiaľ prejde tento zákon, o čo vás chceme požiadať do druhého čítania, tak bude priestor prípadne aj hlbšie diskutovať o jednotlivých veciach, ak myslíme si, že je potrebné ešte možno v nejakej oblasti pomôcť týmto ľuďom, ktorí práve v tomto súdnom spore potencionálnom ťahajú za kratší koniec, a pomôcť im treba.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.