Videokanál klubu

Pán kolega Klus, ja si myslím, že jednokolové voľby prinútia politické strany, aby dali kandidáta, ktorý je zdatný, ktorý je silný. Možno prinúti politické strany aj vytvoriť koalície preto, aby dobre voľby dopadli. Ak chceme byť zodpovední, tak musíme mať na zreteli, alebo musíme mať na zreteli, že do druhého kola ľudia, voliči do druhého kola nejdú alebo ich ide o 50 % ešte menej. Ak vy idete zavádzať dvojkolové voľby a ešte do toho chcete zatiahnuť aj voľby do samosprávy obcí a miest, je to hazardovanie s finančnými zdrojmi, je to hazardovanie s časom voličov, ktorí by opäť do druhého kola neprišli. A ešte je tu väčšie riziko, že budú zvolení aj za starostov a za primátorov ľudia, ktorí budú mať menšiu, myslím si, dôveru u ľudí. A riskujeme to, že tam budú ľudia, ktorí si to nezaslúžia, byť richtármi alebo primátormi. Takto chcete hazardovať a ešte aj míňať finančné zdroje?
Ja si myslím, že od zodpovedného politika by som to nečakal a naozaj a u vás, ktorý beriem, že ste aj politológ a naozaj si myslím, že to nie je kóšer z vašej strany. Míňanie tých finančných zdrojov aj s tým, to treba brať na zreteľ a zbytočne by sme ľudí traumovali. A dávate príklad voľby za prezidentov. No vždy sa niekto, väčšina proti jednému, potom sa k tomu tak pristupovalo. To nie je dobre. Tiež keď voľby všetci proti niekomu. Alebo proti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, priznám sa, že z prihlásených poslancov som chcel venovať najväčšiu pozornosť práve vášmu vystúpeniu, samozrejme, na to rešpektované odborné expertné pozadie. Ale bojím sa trošičku, že prejav bol predovšetkým politický. Skúsim teda niekoľko poznámok aj politických, že niektoré tie prirovnania krívajú. Tá dvojkolová voľba pápeža má pravdepodobne trošku iné konotácie. Ale čo je zaujímavé, že ste si napríklad nevšimli, vy, ktorý máte mať tendenciu trošku adorovať ten americký politický systém a americký spôsob volieb, že práve máme za sebou voľby v krajine, v ktorej mnohí vnímajú teraz zvoleného prezidenta za prezidenta sveta, kde teda pravdepodobne nepochopili tento typ úvah, ktoré máte.
Ale aby som bol korektný, to je, samozrejme, skôr uštipačná poznámka, ale aby som bol korektný, nepochybne dvojkolová voľba má svoje výhody, svoj zmysel aj svoje demokratické pozadie. Problém je, že máme špecifickú situáciu sui generis práve u VÚC. Nemôžte si ani vy nevšimnúť, a som zvedavý, ako budete hlasovať za návrhy pána Beblavého, ktorý chce VÚC zrušiť, čiže o ich význame za týchto okolností, a to, že jednoducho nízka účasť volieb, že navrhovatelia rozmýšľajú, že ten dvojkolový systém sui generis, rešpektujúc význam dvojitých, že teda posunujú na jednokolový.
Pán kolega, rovnako ma zaujímalo, hovorili ste tu o tých rôznych súvislostiach v Nitre a v Trnave a neviem kde a tak ďalej. Možno by ma zaujímalo, že keby ste mali vy politickú zodpovednosť za fungovanie tejto krajiny, že ako teda vnímate vôbec životné alebo, ak chcete, národné záujmy krajiny, alebo teda či vôbec nejaké existujú a podobne a že čo by ste asi robili. Je tu celý rad otázok. Je to riešenie sui generis, ktorý navrhujú navrhovatelia, nebolo kedy, vznikol, po voľbách vznikla nová vláda, viete, v akom období, a viete aj, že priniesla aj nejaké dôsledky... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákonov č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 304), podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada uznesením číslo 372 zo 6. decembra 2016 pridelila návrh skupiny poslancov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 142 zo 17. januára 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 63 z 31. januára 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú.
V. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
VI. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 74 z 31. januára 2017. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu Dušana Bublavého, čiže mňa, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, budem čítať bez krstných mien, Faič, Glváč, Glenda, Gál, Hrnčiar, Jarjabek, Nemky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, a návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť dôvodové správy. Tak ako som pri uvádzaní návrhu zmeny ústavy o predĺžení volebného obdobia pre voľby do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa majú konať v novembri 2017, o jeden rok, uviedol, predkladáme vám návrh, ktorým sa ustanovuje pravidlo, že voľby do orgánov samosprávnych krajov a do orgánov samosprávy obcí sa vykonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase. Očakávame, že zmena prinesie lepšie podmienky pre kandidátov aj politické strany pri vytváraní volebných programov, pri vyberaní kandidátov, a je predpoklad, že aj zvýši záujem voliča o voľby do orgánov územnej samosprávy, čím sa posilní mandát zvolených funkcionárov, najmä pokiaľ ide o volené orgány samosprávnych krajov. Na rozdiel od volieb do orgánov samosprávnych krajov majú voliči o voľby do orgánov samosprávy obcí vyšší záujem. Tento sa pohybuje na úrovni okolo 50 percent.
Posledný z troch zákonov, ktorého hlavným cieľom je zaviesť pravidlo jednokolovej voľby vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, tento návrh reaguje na poznatky z aplikácie pravidiel pre voľby do orgánov samosprávnych krajov a na základe vykonanej analýzy sa navrhuje upraviť voľbu predsedu samosprávneho kraja tak, aby vo voľbách bol zvolený za predsedu samosprávneho kandidát, ktorý vo voľbách získa najviac platných hlasov. Praktické skúsenosti ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa prvého kola volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, nedosahuje spravidla ani 20 %, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov.
Na úvod toľko. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem pekne. Dovoľte iba pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 máme rokovanie v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti.
Neni moc k čomu reagovať, pán poslanec, len možno v krátkosti k tomu druhému kolu. Celkovo sa druhé kolo konalo 24-krát a len 5-krát bol zvolený kandidát, ktorý v prvom kole získal menší počet hlasov. Tak môžeme sa baviť o tom teda, že či je to významné, nevýznamné a tak ďalej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, možno len dve veci. Po prvé, ja som len rád, že v podstate ste podporili tento návrh zákona. A po druhé, spomínali ste alebo spochybnili ste úsporu nákladov. Môžeme sa baviť o úspore nákladov na organizačno-technické zabezpečenie, ale, prosím vás, nespochybňujte úsporu nákladov na druhé kolo volieb. Dá sa to zrátať. Tak ako bolo v roku 2001 napríklad v každom kraji druhé kolo, stálo nás 3,5 milióna euro. To znamená, že je to nespochybniteľný fakt.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Beblavý, dovoľte krátku reakciu na to, čo ste povedali. V každom prípade, buďte taký dobrý a nedávajte nám nálepku nejakého takého zlého úmyslu. Ten úmysel predkladateľov je ozaj dobrý a pragmatický. Váš argument, že je pred nejakými voľbami a dáva sa to ako istá rýchlovka, no, pán poslanec, vždy je pred nejakými voľbami. Aj to, čo vy navrhujete, je pred tými istými voľbami, keby sme sa podľa tejto teórie všetci riadili, tak asi by sme v tomto parlamente nikdy žiadny návrh zákona nemohli predložiť.
Môžeme sa baviť o zmysluplnosti vyšších územných celkov, môžeme sa baviť o počte vyšších územných celkov, to je ale iná debata. To je iná debata, to je debata na podstatne, podstatne väčší priestor, ako je pri tomto návrhu zákona, lebo ten sa určite netýka počtu vyšších územných celkov. Sám viete veľmi dobre, ako k tomuto kompromisnému návrhu v podstate v parlamente prišlo. Tie návrhy pri vzniku vyšších územných celkov predsa boli také od tých nezmyselných niekoľkých desiatok po tento návrh kompromisný. Ako vznikol, určite viete. Predkladatelia, keď navrhujú ten návrh, o ktorom ste vy hovorili, mali naozaj na mysli iba toľko, aby bola zvýšená istá autorita týchto volieb, aby si občania možno uvedomili aj svoju zodpovednosť a dôležitosť prístupu k týmto voľbám.
No a hovoríte, že žiadne finančné prostriedky sa neušetria. Tak my máme zrátané, že ozaj sa ušetria tie finančné prostriedky, že to nie je celkom tak, ako vy hovoríte.
No a celkom na záver by som zopakoval to, čo som povedal na začiatku, vedie nás len dobrý úmysel, nič iného, verte mi.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 371 zo 6. decembra 2016 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský určila ústavnoprávny výbor a určila aj lehoty na prerokovanie v týchto výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh ústavného zákona výbory prerokovali a ústavnoprávny výbor ho odporúčal schváliť. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal uznesenie. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť ako celok.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 147 z 31. januára 2017. Týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odôvodniť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, je to návrh poslancov, budem čítať bez krstných mien, Fajč, Glváč, Glenda, Gál, Hrnčiar, Jarjabek, Nemky, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť z dôvodovej správy. Už dlhšie obdobie rezonuje v spoločnosti otázka, či by nebolo vhodné spojiť niektoré voľby tak, aby sa mohli konať v jeden deň. Cieľom by malo byť odbremeniť voliča, aby nemusel tak často chodiť k volebným urnám, a v neposlednom rade aj usporiť verejné výdavky. Myšlienka začala rezonovať práve v takzvanom supervolebnom roku, ktorý bol rok 2014. Mali sme vtedy za sebou vrátane jesenných volieb do VÚC 2013 ďalšie troje volieb, voľby prezidenta, do Európskeho parlamentu a voľby do orgánov samosprávy obcí. Zaoberali sa tým viaceré politické strany a navrhovali spojenie napríklad volieb prezidenta a volieb do Európskeho parlamentu.
Naša skupina sa takouto myšlienkou zaoberala tiež a po vykonaní viacerých právnych a ekonomických analýz dospela k záveru, že jediným stabilným riešením je spojenie volieb do orgánov územnej samosprávy. Stabilným preto, lebo v týchto prípadoch nehrozia predčasné voľby, a teda nehrozí rozladenie už spojených termínov.
Ďalšou motiváciou je zvýšenie účasti vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a posilnenie tak týchto; takýchto mandátov zvolených orgánov. Pohľad do štatistiky ukázal, že v týchto voľbách okrem prvého volebného roka účasť nedosahuje ani 25 percent. V prvom volebnom roku bolo percento účasti 26 %, o účasti v druhom kole ani nehovorím. V druhom kole účasť nedosahuje 20 % a rekordná bola v roku 2005, kedy dosiahla 11,7 percenta. Pritom druhé kolo voľby predsedov samosprávneho kraja sa konalo spolu 24-krát a z toho iba päťkrát bol zvolený kandidát, ktorý získal v prvom kole nižší počet hlasov.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.