Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán Kollár, verte mi, že ja mám empatiu k ľuďom, ktorí sú v parlamente noví, veď aj ja som ním kedysi bol, tak len, predsa len mi dovoľte niekoľko poznámok.
Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že celkom sa ani nemôžete spoliehať iba na vašu päťmesačnú skúsenosť s politikou a s fungovaním parlamentu. Rokovací poriadok Národnej rady, ten musí pracovať so skúsenosťami možno desiatich rokov. By ste neverili, prebieha na stránkach odbornej tlače veľmi čulá diskusia na jednotlivé inštitúty, o ktorých sme tu hovorili, a že pravdepodobne by nebolo zlé, keby ste sprostredkovali možno za váš klub, lebo čakal som na kvalifikované stanovisko vášho klubu, nejaké názory ako potvrdené odbornou obcou ľudí, ktorí majú renomé v tejto krajine a podobne, lebo viete, už som to tu raz hovoril, my nikdy nesmieme byť v pozícii, že čo nevieme, tak to neexistuje, to neexistuje. A naozaj máme za sebou veľmi zložitú skúsenosť z vášho fungovania z predchádzajúceho volebného obdobia a to je, dovolím si povedať, jednou zo základných motívov, jeden zo základných motívov, ktorý vedie možno aj predsedu k tomu, že predkladá tento názor.
Bližšie, samozrejme, k tomu sa pokúsim niečo povedať, len dovoľte mi niekoľko týchto poznámok.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja tiež sčasti s vami súhlasím, ale tiež súhlasím aj s tým, že rečník by mal vyčerpať tému, a nie poslucháčov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Heger, ja ten váš ľudský prístup včerajšom vystúpení k nám všetkým vám absolútne neupieram. To beriem ako postoj, ktorý má určitý svoj charakter, ale na druhej strane sa musím postaviť k tomu, k čomu ten váš včerajší prejav mal znamenať a k čomu mal byť.
Pán poslanec, vy včerajším prejavom ste jasne nám tu dokázali, že ten rokovací poriadok je potrebné jednoducho upraviť, pretože nie je možné, aby ste vy tu vystupovali viac ako pol hodinu, hovorili ste o všetkom možnom, ale k tematike, ktorá je ako bod programu na prerokovanie, ste sa absolútne nedotkli. Samozrejme, že aj chápem, prečo ste to urobili. Pretože ste potrebovali natiahnuť čas pre svojich kolegov, ktorí nedokázali vydržať do konce schôdze, do 19.00 hod., k tomu, aby sa vaši kolegovia mohli prihlásiť ústne do ďalšej rozpravy k danému bodu programu.
A k tej otázke, čo tu bola položená, ste si položili aj otázku, že o čo tuná vlastne ide pri tomto prerokovávaní tohto rokovacieho poriadku. Nuž tak len zopár takých bodov vám poviem, že o čo tuná ide. Ide o to, aby tuná nedochádzalo k obštrukciám, ktoré ste jasne predviedli vo včerajšom vašom vystúpení. Ide o to, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie rokovania Národnej rady, ide o to, aby prebiehal plynulý chod schôdze, a ide o to, aby poslanec sa mohol jasne, správne a kvalifikovane vyjadrovať k predkladaným návrhom.

To je naozaj, je to atak psychiky, to počúvať, čo sa tu deje. No, vážený pán kolega, ja si veľmi vážim, že ste naozaj zvolili vecný tón, a teda to oceňujem aj vo vašej strane, že naozaj ste pochopili, že elementárna etika fungovania je predpokladom normálneho fungovania, inak sa to nedá. Ale predsa len niekoľko poznámok.
Viete, že presadzovať volebný program, ste mnohí noví poslanci a možno naozaj potrebujete trošku času, aby sme pochopili niektoré veci. Národná rada je, jej základný znak je, rozhoduje väčšinovo. Je nás tu 150 poslancov, vytvorí sa nejaký program a funguje sa podľa neho. Nepochybne, čiže tá väčšina musí mať vytvorený priestor, aby mohla plniť vládny program, ktorý sa opäť schváli.
Nepochybne je legitímnou otázka aj menšinových práv v parlamente, len hovoriť o tej rovnosti vo vašom duchu, vám len vážne pripomeniem, toto je riadený mechanizmus. Jak máte na obci v zastupiteľstve, že niekto musí dostať oprávnenie riadiť a slovo riadiť má nejaký obsah. Keby ste hovorili o tom, ktorý je pre vás akceptovateľný a ktorý nie je, by som tomu rozumel. O tom ste nehovorili. To znamená, že napríklad musíme mať v rokovacom poriadku napísané v § 146, že rozhoduje a vykladá zákon predsedajúci. Samozrejme, aj mechanizmus, ktorý má k dispozícii ten poslanec, ktorý s jeho rozhodnutím nesúhlasí. To je elementárna predstava.
Máme v čl. 91, znovu to opakujem, predseda Národnej rady riadi Národnú radu. A Národná rada demokraticky schváli ten rozsah zmien rokovacieho poriadku, ktorý bude považovať za dobrý.
Maximálne sa snažíme počúvať opozíciu, a keď sa dá počúvať, ako hovoríte vy, počúvame ju. To, čo tu predvádzajú vážení poslanci z OĽANO a, bohužiaľ, aj zo SaS, nemá nič s elementárnou ľudskou slušnosťou a už vôbec nie s možnosťou dôjsť pri rokovaní počúvaním sa navzájom k nejakému zmysluplnému... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Pčolinský, ja sa vrátim k tomu rokovaciemu poriadku, o ktorom ste hovorili. To všetko, čo ste povedali, na 90 % sa dá a malo by sa predniesť v druhom čítaní. Ešte raz, sme v prvom čítaní, hej. Vy hovoríte o konkrétnych veciach, vy hovoríte o konkrétnych paragrafoch. Aj to je porušenie rokovacieho poriadku, hej. Hoci nechtiac, ale je, tak ako je to v tom rokovacom poriadku napísané. My sa máme vyjadriť v podstate len k tomu, či ten rokovací poriadok chceme, alebo nechceme. A my sme sa tu pohodli pred niekoľkými týždňami, že ho chceme všetci alebo 90 %. Aj na tom grémiu sme sa dohodli. Dokonca sme sa dohli s ľuďmi, ktorí dnes kritizujú a kritizujú ten spôsob, akým sa ten rokovací poriadok dostal na stôl.
No, pozrite sa, nič vám nebráni a všetkým tým, ktorí kritizujú tento rokovací poriadok, v druhom čítaní vy dajte nový rokovací poriadok, nový návrh váš rokovacieho poriadku, ktorý bude úplne legitímne vami daný a takisto prerokovávaný a budeme sa o ňom takisto baviť. Veď to, že niekto si dovolil dať rokovací poriadok na stôl, spravil niečo, čo sa vás naozaj nejako subjektívne dotýka? Spravil úplne legitímnu záležitosť z problematiky, ktorá tuná bola nastolená pred niekoľkými týždňami. A vy teda niekoho kritizujete za to, že si vôbec dovolil ten rokovací poriadok, v tomto prípade predsedu Národnej rady, že si ten rokovací poriadok dovolil dať na stôl.
Urobte presne to isté! Nech tu máme niekoľko návrhov rokovacích poriadkov. A nekritizujte tento, vlastne kritizujete názor niekoho, kto si dovolil vyhovieť tomu, čo tu odznelo všeobecne pred niekoľkými týždňami.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja v reakcii na pána poslanca Klusa, ale súčasne aj veľmi objektívne na pána poslanca Osuského by som chcel reagovať na poslednú vetu, hovoril o tom aj pán Klus, ale zaznela tuná vo faktických poznámkach jedna veta. "Tajná voľba je demokratickým výdobytkom" a sem by som dal bodku. Sem by som dal bodku (potlesk) práve z toho dôvodu, dámy a páni, že aby nás nemohol nikto v budúcnosti vydierať, viete? Že vy ste volili toho alebo onoho, že vy máte také zásluhy alebo onaké zásluhy. A toto vydieranie je v tomto parlamente, určite mi dajú za pravdu tí, ktorí sú v tom parlamente dlhšie, naozaj toto vydieranie sa v tomto parlamente pri tých bežných voľbách netajných stalo bežným. Už len preto, že ja som teba volil, tak, prosím ťa pekne, splň to, na čom sme sa dohodli.
Nie. V tajnej voľbe takéto niečo neprichádza do úvahy a nikto z tých členov, ktorí budú zvolení, alebo z toho člena jedného rady, ktorý bude zvolený, nebude vedieť o konkrétnych ľuďoch, ktorí ho volili. Preto je to tajná voľba.
A preto súhlasím s touto vetou, že "tajná voľba je demokratickým výdobytkom".
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako už bolo spomenuté, máme to pod tlačou 184.
Člen Rady pre vysielanie a retransmisiu Ing. Peter Abrahám oznámil listom z 30. júna 2016 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa vzdala funkcie člena rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom č. 398/2016 z 28. júla 2016 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie rady. Budem čítať mená, ak dovolíte: PhDr. Jaroslav Buček, Mgr. Karol Haťapka, Mgr. Ľubomír Krno, Ing. Jozef Kubán, Mgr. Zoltán Pék.
Podrobnosti o všetkých menovaných máte v návrhu pod tlačou 184.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 19 zo 6. septembra 2016 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
1. konštatovala, že
a) v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 30. júna 2016 zaniklo členstvo v Rade pre vysielanie a retransmisiu členovi Rady Ing. Petrovi Abrahámovi,
b) je potrebné zvoliť jedného člena rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala 9 členov (§ 6 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov);
2. zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov jedného člena rady na obdobie do 13. 12. 2017;
3. uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že nebude zvolený člen z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.
Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky a v prílohe je zoznam kandidátov s požadovanými údajmi v predmetnej voľbe.
Pán predsedajúci, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, naozaj vám nikto nechce zatvárať ústa, u vás som zvyknutý konštruktívnejšiu rozpravu, lebo teraz to bolo naozaj také duté. Dutá bola aj tá vaša rozprava. Lebo ja si myslím, že keď niekto má 20 minút na to, aby vysvetlil, o čom chce hovoriť, na to je dostatok času. Plus spravodajca má neobmedzený čas, takisto navrhovateľ. A ak navrhovatelia, keď ich je viacej a jeden ide predložiť návrh zákona, veď to je správne, nemusia sa všetci piati-šiesti vyjadrovať k tomu a o tom istom. To je len zefektívnenie nášho času. Lebo ja si nemyslím, že sme tu tí, ktorí chceme utekať odtiaľto. Je nás tu 150, tak nech sa aj opozícia, keď im bude 20 minút, myslím si, že úplne stačiť k tomu, aby sa vyjadrovali, takže môžu byť aj oni efektívni.
Takisto myslím si, že v návrhu je veľmi správne, veď aj ja, niekedy sa mi stane, že poruším, že telefonujem, je to správne, že nemôžme, že budeme obmedzení, že sa tu nebude jesť, nebude sa piť, to je v poriadku, nosenie zbraní, veď to patrí k tomu, aby sme to naozaj mali v zákone, aby sme to schválili.
Predsa nie je normálne, ak niekto chodí na rokovanie Národnej rady ako na čunder, oblečený katastrofálne, pomaly v roztrhaných rifliach. Je to normálne? A keď to ľudia pozorujú, tak ako keby sme boli taký menší cirkus. Veď to musí každého normálneho človeka, slušného, bolieť, ak nemá niekto v sebe kultiváciu a nevie sa ani obliecť do Národnej rady, tak je to veľmi smutné.

Ďakujem za slovo. Viete, ja v tomto parlamente nie som prvé volebné obdobie, som tu druhé volebné obdobie a mal som možnosť so štvorročnou prestávkou sa pohybovať medzi ľuďmi, ktorí nemajú možnosť sedieť na takýchto miestach, ako sedíme my. Poznám ich názor a viem, čo hovoria a o čom hovoria. Však oni sú zhrození z toho, čo sa tu deje, čo sa tu odohráva, to, čo tuná opozícia vystrája.
Vážení páni, vážené dámy, či sa vám to páči, alebo nie, choďte medzi ľudí, otvorte si uši, oči a budete vidieť, aký majú názor na to, čo tu stvárate v tejto miestnosti, ktorá má byť podľa mňa posvätná miestnosť, pretože tu sa prijímajú zákony, legislatívne procesy, a tu by sme mali tomuto národu ukázať určitý stupeň slušnosti.
Čiže nie je pravda, tak ako tuná zaznelo, že tuná sa prijíma voľakýsi zákon na základe toho, že chceme umlčať opozíciu. Absolútne nie, páni! To je len váš výmysel. Tu je potrebné a pán predseda Danko, si myslím, že veľmi správne urobil, že predložil novelizáciu tohto rokovacieho poriadku, pretože treba voľakým spôsobom zaviesť do tejto miestnosti poriadok. Viete, je to bežná prax, ktorá je zaužívaná v Európskej únii.
A aby som vám povedal aj fakty, vám najväčším tŕňom v oku je časový limit ohraničenia vášho vystúpenia. Nuž tak vám poviem, ja som si dal tú robotu, koľko ste vystupovali a čo napádate:
- pani Jurinová: 15,27,
- pán Galek: 8,32,
- pán Krajniak: 5,20;
15 minút ste nehali, niektorí 10 minút ste nehali bez povšimnutia, mohli ste vystupovať a rozprávať. Pýtam sa, prečo ste nevystupovali a nerozprávali?

Ďakujem pekne. No, trošku ste ma, pán kolega, priznám sa, sklamali tými poslednými slovami. Pravdepodobne, neviem, či vás je to celkom dôstojné, ako vás poznám, ale veď už je to na vás.
Ja by som len vám dal všetkým, kolegyne, kolegovia, po tom, jak som vás počúval, že teda ste hovorili o tom, že ako teda to právo na ten slobodný názor nemôže byť ničím obmedzené. Viete, máme čl. 19 ústavy a pre všetkých normálnych ľudí toto je biblia, ak hovoríme ten prímer k tomu zákonu, a tam sa píše: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. A každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním a iným zneužívaním údajov o sebe."
A keď si pozriete ten oddiel a výkladové pravidlo základné, tak sa dozviete, že tieto základné práva sú neodňateľné, nescuditeľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Naozaj právo vyjadriť slobodný názor nepotrebuje mať nejaké limity? A ktoré sú dané obyčajnou ľudskou slušnosťou? Naozaj sa nedá vyjadriť názor tak, aby ste do krvi neurážali všelijakými bandami zlodejskými, hrubokrkými a neviem čo všetko? Dokonca pani Nicholsonová s veľkou chuťou verejne publikuje o svojich politických súperoch. Naozaj politická kultúra nepatrí k tomu, o čo sa máme usilovať, čo máme kultivovať?
Ak niekto chce vedieť o Slovákoch, o našom národe, o občanoch niečo, nemal by sa mať možnosť dozvedieť sa aj z rokovania parlamentu, ako u nás vyzerá obyčajná ľudská kultúra, ako vyzerá právo na dôstojnosť každého jedného človeka? A že či nemáme dostatok ľudí, ktorí vedia viesť aj tvrdý politický dialóg slušne a ľudsky?
Naozaj potrebujeme hovoriť o nejakých chlapskostiach?
Neviem povedať, že niečo robíte zle, pán kolega, že vám to poviem slušne a pritom dôrazne a pritom naozaj s dostatočným poznaním skutočností a prezentovaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)