Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Veľmi jednoduché, ja neviem, ako pán poslanec Mihál sa zamiloval do sociálnych služieb.
Niekoľko čísiel: V roku 2012, keď sme nastupovali na ministerstvo financií, boli výdavky asi 35 miliónov na sociálne služby, to je to, čo platil štát obciam a mestám tých 320 eur ako paušálnu čiastku. K dnešnému obdobiu je to vyše 90 miliónov, takmer 92 miliónov, takmer trojnásobné zvýšenie. A čo je paradoxom, aj vyššie územné celky, ktoré majú špecializované zariadenia, zvýšili takmer o 50 % výdavky.
Faktom je, že je pravdou, že starne nám obyvateľstvo, demografia a tie požiadavky sú z roka na rok vyššie. Ale faktom je, že ten najväčší problém, ktorí sú tí protestujúci voči sociálnym službám, je paradoxne Bratislava a je župan, ktorého vy ste podporovali vo voľbách, a je to proste presne to, kde je, kde sú tí, ktorí sú najväčší, nespokojní s financovaním sociálnych služieb, či to je problém zariadení pani Dobrotkovej, pani Gánovej a podobne. A to je to, čo je najväčší problém. Najväčší problém dnes, ja nehovorím, že v ostatných krajoch je to ideálne, ale faktom je, že každý kraj definoval navýšenie rozpočtu na sociálne služby a definoval to aj, jedine okrem, dá sa povedať, Bratislavského kraja, čiže tam je ten gro problém.
Ja netvrdím, že sociálne služby nepotrebujú peniaze, ale faktom je to, čo sa zvýšilo za posledné obdobie, je v desiatkach miliónov a stále to bude potrebné. Ale myslím, že ten nárast a ten efektívny nárast tam je a aj predpokladám, že v nasledujúcom období bude, pokiaľ sa nezmení celková filozofia, o ktorej som včera sa snažil vysvetliť, filozofia financovania sociálnych služieb na základe stupňa odkázanosti.
Ďakujem.

Príjemný podvečer. K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 189. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 189 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Chcem poprosiť členov mandátového a imunitného výboru, zajtra 8.45 máme výbor, účasť nutná kvôli nastúpeniu náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca. Zajtra 8.45, ďakujem pekne, v miestnosti ako vždy, 71.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, myslím si, že asi je na mieste možno po týchto možno slovných hračkách povedať niečo, čo teda je fakticky aj pravdou. A povedzme si, nalejme si čistého vína.
Pred voľbami v roku 2016 opozícia, aj terajšia, a veľa zástupcov tejto opozície hlásali, že treba zvýšiť hranicu, ktorá bude zvyšovaná pre dôchodcov, teda nielen pre starodôchodcov alebo teda pre starobných dôchodcov, ale pre všetkých dôchodcov, či to sú invalidní dôchodcovia a tak ďalej. Hlásali teóriu dokonca, percentá sa predhadzovali, bolo blízke volebné obdobie, tak sa vlastne hádzali vysoké percentá, aby sa zavďačili ľuďom.
Strana SMER to neurobila na poslednú chvíľu, ale vychádzala z nejakej predikcie a z nejakej dohody aj z Jednoty dôchodcov, aj s ostatnými, by som povedal dôležitými inštitúciami, ktoré zastupujú dôchodcov na Slovensku. A tá dohoda znela ešte v roku 2012, keď sa zmenil systém valorizácie zo švajčiarskeho modelu, ktorý bol 50 % rast inflácie, 50 % bol teda rast miezd na Slovensku, tak sa to zmenilo postupne a z roka na rok sa to zmenilo až po dôchodcovskú infláciu, kde bola dohoda na tom, že ak teda ten veľký rozdiel medzi rastom miezd a medzi infláciou bude teda veľmi významný, tak bude tu snaha o to, aby sa nejakým spôsobom riešila aj táto valorizácia. Nie je to len ústretový krok, že teda pre mladé rodiny a pre mladých nič nerobíme. Môžme si potom o tom dlhšie porozprávať, ale teraz máme merito vecí valorizácia dôchodkov, takže chcem len upozorniť na to, že to bola dohoda, ktorá platí a je platná.
A myslím si, že SMER – sociálna demokracia a myslím, že aj partneri určitým spôsobom napĺňajú tú víziu, ktorá bola ešte v roku 2012 definovaná, a myslím si, že je to nejaké logicky vyústenie toho, akým spôsobom tá valorizácia je dnes postavená. Môžeme sa baviť o tom, či dve percentá, či je to tri percentá, jedno percento. V každom prípade je to asi strednodobý cieľ Európskej centrálnej banky, aj keď ten sa mení, lebo jednoducho inflácia v Európe je veľmi nízka a všeobecne vnímané je tak, že ak by dnes bol švajčiarsky model fungoval, tak tá, tie, okolo tých dvoch percent by tá valorizácia bola. Čiže dnes vychádzame iba z toho, že napĺňame to, čo bolo niekedy definované. Faktom je, že z pohľadu finančného je to nepríjemná správa pre ministra financií, tak ako definoval, je to vyšší výdavok zo štátneho rozpočtu.
Faktom je, že; ešte pre ilustráciu to, čo bolo tu povedané aj pánom poslancom Mihálom. Chcem povedať, že nikto, ako minimálny dôchodok nemal slúžiť na to, aby teda, aby iba, by som povedal, vyriešime nejakú časť ľudí, čo mimochodom asi 20 rokov sa neriešilo na Slovensku. Prvýkrát minimálny dôchodok bol zavedený v roku 2014 vládou SMER-u - sociálnej demokracie a naplnil sa inštitút toho, o čom rozprávalo veľa parlamentov, veľa ministrov, ale iba v tomto roku sa naplnil tento inštitút. A ten inštitút hovorí o tom, že aby ľudia nepadali do hmotnej núdze, to je, základné motto bolo, aby ľudia nepadali do hmotnej núdze, aby nečakali na úrade práce na dávku v hmotnej núdzi a aby neboli testovaní voči tomu, či nemajú iný príjem na pokrytie svojich, svojho, teda hmotnej núdze. Čiže na to bol vytvorený inštitút minimálneho dôchodku. Ale hovorím o tom, že určite budeme diskutovať aj o tejto téme, ktorú tu naznačil pán poslanec Mihál.
Myslím si, že ale dôležité je to, že prvoradou úlohou sme dostali asi 70-tisíc dôchodcov mimo úradov práce, mimo toho, aby čakali na almužnu z úradov práce, aby dostali legitímny dôchodok, aby dostali výmer od Sociálnej poisťovne. Tým sme vytvorili základný predpoklad na to, aby títo ľudia jednoducho nepadali do hmotnej núdze. Ak ich budúcnosť bude pri tom zvyšovaní ich dôchodkov taká, aká by si predstavovali, určite myslím, že bude aj táto diskusia asi meritom druhého čítania. Čiže len toľko.
A ešte mimochodom, netýka sa to len starobných dôchodcov. Pán poslanec Mihál hovoril o starobných dôchodcoch. Netýka sa to len starobných dôchodcov, ako to zvyšovanie o tie 2 percentá. Čiže dávam do pozornosti, aby sme nezúžili pojem na tých 30, pardon, na minimálny dôchodok.
A ešte veľmi dôležitá vec, a to je vlastne tá doložka, ktorá je v tom materiáli o zákone o sociálnom poistení, a to je dôležité. Myslím, že pani poslankyňa Jurinová to povedala. Tí, ktorí neodpracovali 30 rokov, čiže my dnes máme ľudí, ktorí neodpracovali 30 rokov a sú na nízkych dôchodkoch, čiže hlavné, alebo to motto, ktoré je v tej doložke, sa týka ľudí, ktorí nemajú nárok na minimálny dôchodok a práve tým, aby sa vlastne tou valorizáciou aspoň výraznejšie, alebo aspoň posunuli niekde viac. To bola alebo to je nejaké vysvetlenie toho, prečo je v tomto zákone tak, ako je.
Dnes už minimálny dôchodok, za čo boli sme kritizovaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o kľud v sále.

Burian, Jozef, poslanec NR SR
... že sme ho postavili dosť vysoko, dnes je predmetom diskusie. A tak ako vyhovuje niekedy, raz ho kritizujeme, raz podporujeme, raz to chceme, aby bolo zvyšované o 2 percentá. Myslím, že bude veľmi zaujímavá možno ešte aj diskusia ďalej, ale v každom prípade asi pred druhým čítaním, myslím, že aj na výbore bude diskusia o tom, akým spôsobom možno všetky klady a zápory brať pri tom minimálnom dôchodku.
Takže ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že pán minister, keď príde v druhom čítaní, tak určite vysvetlí všetko to, na čo sa tu, teda sme sa pýtali. Ale ja by som aj napriek tomu pripomenula možno všetkým, ktorí sedia v sále, ale aj občanom. Povedzme si, kto má a prečo sme zaviedli minimálne dôchodky. Spýtajme sa.
Minimálne dôchodky majú ľudia, ktorí buď v živote nepracovali, povedzme si prečo, alebo majú živnostníci, pán Mihál, ktorým ste vy radili, aby neplatili do Sociálnej poisťovne, aby neodvádzali odvody, a často sa živnostníci priznali, že si optimalizujú náklady, aby mali minimálne odvody. A keď si pozriete všetky stránky aj v Sociálnej poisťovni, tak tým, že živnostníci odvádzali minimálne odvody, je jasné, že majú aj minimálne dôchodky. Takže povedzme si, ako to je.
Nehovorme teraz, že naozaj my sa snažíme niekoho, kto 30 rokov pracoval a chodil do práce osem hodín a má, chudák, spadol do sociálnej siete; nie, takíto ľudia majú tie dôchodky na určitej úrovni. A povedzme si, že či to tak nie je. Veď práve preto sme zavádzali aj minimálne dôchodky, že asi 80 % podľa štatistiky, 82 ZČSO (pozn. red.: správne má byť "SZČO") má minimálny dôchodok. Prečo, pán Mihál? Aj preto, že ste im radili, ako neplatiť odvody a ako sa im vyhnúť. Takže, alebo sú to ľudia, ktorí dlhodobo nepracovali. Ale myslím si, že na to, ako sa bude valorizovať aj minimálny dôchodok, určite v druhom čítaní dostaneme odpoveď.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Mihál, tak ja som si nalistovala inú stránku, ako ste vy poradil, a nalistovala som si stránku zoznam osobností, Jozef Mihál, čo o sebe píšete. A Mihál píše, aby sme si pripomenuli takú ľahšiu matematiku. Koľko je nová koalícia vo vláde? Koľko? Ešte ani rok. Vy keď ste prišiel do vlády, tak ste povedal, Mihál po roku vo vláde, šok, šporenie a šanca na nové veci. Takže prvý rok ste mali, pán Mihál, šok a druhý rok ste zmenili Zákonník práce alebo ako to bolo, lebo ste podnikali aj popritom, ako ste bol minister, aby ste si upravili podmienky?
Ja sa vás pýtam, ak tak všetko presne viete, vy ste v živote ako minister vôbec nevstupovali do takých vecí, ako sú dôchodky a podobné veci, ktoré ste vlastne pre tie sociálne slabšie skupiny upravovali. V prvom rade ste upravili Zákonník práce, to bolo veľmi dôležité pre podnikateľov. Takže vás poprosím, ak valorizujeme dôchodky, nazývate do politickou propagandou. Ak nerobíme nič, nazývate to, že vláda nič nerobí.
Takže ja si myslím, že toto sú prvé kroky koalície, kde naozaj chceme, takisto bude o chvíľu aj vianočný príspevok, ktorý ste nazvali, že je nesystémový, ale v ktorom ste pokračovali, ale to budeme hovoriť o tom. Takže vás poprosím, nepredbiehajte, čo všetko ešte príde, vždycky sa pozrite na to, čo ste vy urobili. A verím tomu, že aj to zvyšovanie a valorizácia dôchodkov bude veľmi potrebná a dotkne sa všetkých obyvateľov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení, zákona č. 461/2003 (tlač 188). V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 188 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby zákon prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 166 z 2. augusta 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 5. septembra 2016 č. 38 a zahraničný výbor Národnej rady uznesením zo 6. septembra 2016 č. 22 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej a rozhodli, že predmetná dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s predmetnou dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o posilnenom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kazašskou republikou na strane druhej bola schválená uznesením zahraničného výboru Národnej rady č. 26 zo 6. septembra 2016.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 158 z 21. júla 2016 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 5. septembra 2016 č. 37 odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy a rozhodol, že predmetný protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Zahraničný výbor rokoval 6. septembra 2016 o predmetnom návrhu, ktorý neschválil, nakoľko výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade vysloviť súhlas s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že tento protokol je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Tretím protokolom k Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy (tlač 152a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 25 zo 6. septembra 2016. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 29. júla 2016 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá túto informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Pani ministerka uviedla, koľko týchto nariadení bolo prijatých, koľko je plánovaných v ďalšom polroku.
Takže ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 5. septembra 2016 na svojej 16. schôdzi a uznesením č. 40 odporúča Národnej rade vziať informáciu na vedomie.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.