Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada uznesením č. 1886 z 19. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1510), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 675 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 301 zo 4. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 154 z 10. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
o bodoch spoločnej správy č. 1 až 24 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4, § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 312 z 10. septembra 2019. V citovanom uznesení ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu.
Otvorte, prosím, rozpravu, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo. Chcel by som sa pozastaviť o tomto našom rokovaní k tomu, že jednoducho chcem oceniť vystupujúcich, ktorí predniesli svoje diskusné príspevky na podporu tohto zákona. A chcel by som aj nadviazať ešte takú zaujímavú vec v tomto mojom záverečnom slove, kde poukázal predo mnou Ľubko Martinák aj o vývoji lykožrúta. Pretože sami vieme, že je to spojené aj s týmto zvieratkom, pretože dneska sú naše hory dosť šedé a sivé. Keď sa na ne pozrieme, ja to vidím najlepšie, pretože bývam v Národnom parku Veľkej Fatry a začína to všetko okolo nás dochádzať.
Dôvod tohto všeckého vidíme v tej kalamite, ktorá vzniká, kde v takom 5. stupni nie je možné, keď sa tam vypíli aj strom, jednoducho ten strom tam musí zostať a nemôže sa odkôrniť. Potom pod touto kôrou vzniká v podstate tento lykožrút, ktorý spôsobuje nesmierne škody, ktoré sa nedajú nahradiť, a jednoducho sa rozmnožuje. Aby, len tak pre zaujímavosť, aby ste vedeli, tak vám poviem, že samička lykožrúta nakladie 60 vajíčok. Celý vývojový cyklus trvá 6 až 10 týždňov a tak ročne sa vyprodukujú dve až tri generácie tohto lykožrúta, ktorého v podstate takýmto spôsobom ako keby sme živili. Za rok tak lykožrút zvýši svoju početnosť až 120 násobne pri dvoch generáciách. Čiže vieme si uvedomiť, že prečo nám to tak rýchlo ide do takéhoto stavu, v akom sa nachádzame.
Ten začiatok som spomenul, že spočíva v tej nespracovanej kalamite, kde z jedného stromu sa dokáže vyrojiť 150- až 200-tisíc lykožrútov a 150 až 1000 lykožrútov dokáže zabiť jeden strom v závislosti od kondície tohto stromu. Čiže vidíme, že to sú, to sú jednoducho strašné čísla. Inak to neviem ani odôvodniť.
A na záver by som chcel nadviazať aj na to, čo pani ministerka hovorila, že áno, je to pravda, my sme pred dvomi mesiacmi mali náš výbor, taký poslanecký výjazd v Tatrách, v TANAP-e. Boli sme v Javorovej doline a v tejto Javorovej doline sme videli stav, aký je, čo tam spôsobila povodeň. A poviem vám pre zaujímavosť, že za následky lykožrútovej kalamity v tejto Javorovej doline, čo vzniklo. V roku 2008 za päť dní padlo v Javorovej doline 260 mm zrážok a ten rozsah škôd, ktorý bol spôsobený, bol oveľa nižší ako v roku 2018, kedy padlo za rovnaké obdobie len 226 mm zrážok. Spôsobené jednoducho to bolo tým, že tie stromy sú tam suché, tie stromy sú v stave takom, v akom sú a jednoducho na základe aj niektorých vecí, ktoré by bolo ozaj dobre sa nad tým zamyslieť, bolo potrebné odstrániť, pretože padnuté stromy cez riečištia a tak ďalej, ktoré sa nemôžu odstrániť, spôsobujú všecky tieto škody, ktoré by sa dali urobiť, s ktorými by, si myslím, lesáci nemali žiaden problém.
Na záver by som chcel dodať, že viem uznať takúto situáciu, keď sme v bezzásahovej zóne v piatom stupni ochrany, ale myslím si, že od takého tretieho stupňa, kde u nás v národnom parku už v treťom stupni je po kalamite presne tento istý stav a začína to tam. Pekne to vidíme, ako to tam všetko začína hnednúť okolo toho. A na základe toho by som možná dal aj na zváženie, aby takéto veci sa do budúcnosti voľajakým spôsobom prehodnotili a dali na pravú mieru.
Pán predsedajúci, chcem oznámiť, že hlasovanie o tomto zákone by sme mali zajtra o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády a ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred nami je novela vážneho zákona, zákona o lesoch. Ja sa zmienim len v tejto krátkej dobe a chvíli o niektorých otázkach, pretože moji predrečníci už v dostatočnej miere ozrejmili niektoré problémy, ktoré majú neštátni vlastníci lesa. Mám za to, aby aj títo neštátni vlastníci lesa možno viac búšili, ale prostredníctvom svojich odborných lesných hospodárov, čo sa týka, či na ministerstvo, na orgány štátnej správy. Veď dnes predsa každý vlastník a obhospodarovateľ lesa zo zákona musí mať odborného lesného hospodára. Pretože odborný lesný hospodár, len ten môže garantovať správnosť zásahov v súlade s programom starostlivosti o les.
Alfou a omegou pri hospodárení v lesoch je, bola a vždy bude ekologická stabilita lesa. Ekologická stabilita je záruka, že naše lesné porasty naďalej budú prospievať. A preto ja, ja som veľmi rád, že v tomto zákone sa už definuje prírode blízke hospodárenie lesa. Prírode blízke hospodárenie lesa znamená, že nejdeme holorubným spôsobom, ale spôsobom podrastovým alebo spôsobom výberkovým. Podrastový spôsob zase znamená, že sa snažíme získať prirodzené zmladenie lesa, a to z pôvodných našich lesných porastov postupným presvetľovaním. Dorúbať ich môžme až vtedy, ak máme cez 50 % prirodzeného zmladenia, počkáme si dva roky zo zákona, ak je potrebné vylepšovanie, vylepšíme vhodnými drevinami.
Ďalším vážnym a dôležitým spôsobom je spôsob výberkový, a to buď jednotlivo výberkový, alebo skupino výberkový spôsob. Tento výberkový spôsob spočíva v nepretržitej obnove a tento spôsob je najbližší prírode, dá sa povedať, až pralesovitou formou. Avšak niektorí lesníci to vraj berú v súčasnosti, čo som s nimi rozprával, až príliš za svoje a neuvedomujú si úskalia, ktoré prináša tento výberkový spôsob hospodárenia. Totiž základnou podmienkou je tam perfektná príprava pracovísk, a síce sprístupnenie porastov. Poviem vám otvorene, že nie všade je to možné, zvlášť je to veľmi slabo možné vo východoslovenskej flyšovej oblasti (zaznievanie gongu), kde máme tento, dá sa povedať, do určitej miery pre lesníkov nešťastný flyš, kde pri príliš veľkom sprístupňovaní dochádza k zosuvom pôdy.
Čiže tento prírode blízky hospodársky spôsob treba kvitovať, netreba však zabúdať, že v niektorých prípadoch musíme použiť vyslovene hospodársky spôsob holorubný, a to napríklad pri viatych pieskoch, pri boroviciach, kde jednoducho musíme to mať na pamäti.
Ďalším prínosom, považujem to, že sa sprísnili pravidlá vzniku náhodnej ťažby, už ako tu pred tým spomínala pani podpredsedníčka vlády a pani ministerka. Jednoducho povedané, povedzme si otvorene, že často za náhodnú ťažbu sa mohla (zaznievanie gongu) zakryť aj... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci!
Nech sa páči.

Martinák, Ľuboš, poslanec NR SR
... sa mohla zakryť alebo takzvane schovať aj bežná ťažba. Ťažko tu niekoho obviňovať, posledne som to vravel, že záleží na lesníckom srdci, ako to zrobí. Preto to nahlasovanie náhodnej ťažby tiež považujem za veľmi dobrý ťah.
Často laická verejnosť, keď vidí, ako sa hospodári v lese, neodborne povie, že jednoducho robia si, čo chcú, kradnú, koľko chcú, nič nezalesňujú, nerobia prerezávky, prebierky do 50 rokov. A preto je veľmi dobré, že do tohto zákona sa dostal aj inštitút inšpekcie. Títo pracovníci, títo pracovníci inšpekcie robia kontroly a dôsledné kontroly v lesoch, čo sa týka hospodárenia.
Veľmi často dochádza k sporom medzi lesníkmi a ochranármi. Ja si osobne myslím, že treba dať hlavy dokopy, treba sa vzdať, z jednej aj z druhej strany, čiastočne aj svojho ega, aby to Slovensko zostalo naďalej zelené aspoň v takej forme, ako je, ba, dokonca, si dovolím tvrdiť, že bude v lepšej forme. K tomu musia prispieť jednak lesníci a jednak ochranári.
Ja osobne som za likvidáciu ihličnatej kalamity a to za včasnú likvidáciu ihličnatej kalamity, aby sme svojimi legislatívnymi opatreniami nechránili lykožrúta smrekového, pretože kto aspoň trošku pozná vývinové štádium lykožrúta smrekového, sa zhrozí. Už som to spomínal, ale ešte raz zdôrazním tu v rozprave.
Orgány štátnej správy ochrany prírody, nebojte sa aj v piatom stupni zohľadniť a dať povolenie na likvidovanie ihličnatej kalamity, ak dôjde k premnoženiu na daných miestach. Prečo? Jednoducho preto, lebo priaty stupeň ochrany sa stáva, ľudovo povedané, rojoviskom pre lykožrúta smrekového. Zatiaľ nepoznám prípady, aby orgány štátnej správy ochrany prírody dali takéto povolenia. Nemusia dať, ale podľa zákona môžu. Nemali by sa báť už konečne tých samozvaných takzvaných ochranárov, ktorí sú to, chlapci, ktorí sa pútali k týmto stromom a za stromami prečítali lístočky, keď sa ich spýtali.
To je asi to všetko, čo som chcel v tejto krátkej dobe z tohto miesta povedať. A ja verím a som presvedčený, že aj táto novela zákona o lesoch prispeje k lepšiemu hospodáreniu v lesoch, bližšej prírode a bude to na prospech celej slovenskej verejnosti, prispeje k rozvoju turizmu, tento turizmus zase prispeje k sociálnej stránke našich ľudí, to znamená, aj možnosť zamestnať sa. Využime túto možnosť našej prírody v prospech prírody a v prospech našich ľudí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia v nadväznosti na doterajšie diskusie v prvom čítaní, ako aj pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky si ako spravodajca dovoľujem vystúpiť k vládnemu návrhu zákona.
Z predchádzajúcich diskusií som nadobudol dojem, že medzi poslancami často dochádza k zámene tohto zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002, ktorý sme prerokovávali pred týmto zákonom, o ochrane prírody a krajiny, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvavame pod č. parlamentnej tlače 1523. Preto si dovolím predstaviť niektoré najdôležitejšie časti novely zákona o lesoch a zmeny, ktoré prináša, ako aj v súvislosti s uvedenou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny. Okrem toho, že táto novela rieši niektoré drobné nedostatky zistené z aplikačnej praxe a dotknutých nárokových skupín a odstraňuje legislatívno-právne nedostatky, reaguje aj na súčasný stav lesov v podmienkach klimatickej zmeny a, bohužiaľ, aj negatívne vnímanie lesníctva, najmä laickou verejnosťou. To okrem konania Európskej únie voči Slovenskej republike za nesprávnu aproximáciu smerníc o biotopoch a vtákoch bolo hlavným dôvodom, že osobitná pozornosť sa venovala problematike náhodných ťažieb, ktoré sú najväčšmi kritizované napriek tomu, že sú len dôsledkom veľkoplošného rozpadu najmä horských lesoch s vyšším zastúpením smreka, ale aj napríklad borovicových porastov na Záhorí. Nie je našou úlohou, ani úlohou tohto pléna v súčasnosti rozoberať príčiny vzniku tohto stavu, ale samozrejme na možnosti riešenia v rámci úprav predložených návrhov zákona.
Preto musíme privítať prehodnotenie podmienok vykonávania náhodných ťažieb. Ide o sprísnenie režimu hlásenia vzniku náhodnej ťažby a vzájomnej informovanosti orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody, ako aj organizácie ochrany prírody, čím sa vytvára predpoklad pre dôslednejšiu kontrolu, kontrolnú činnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ochrany prírody. Zároveň sa zadefinoval termín, kedy najskôr bolo možné náhodnú ťažbu realizovať, a to desiaty deň od termínu doručenia nahlásenia náhodnej ťažby, pričom sa s cieľom zrýchlenia, zjednodušenia procesov umožňuje hlásenie podať aj prostredníctvom informačného systému lesného, lesného hospodárstva. Z dôvodu umožnenia urýchleného vykonávania opatrení na ochranu lesa sa umožní za prísne stanovených podmienok tento termín skrátiť, pričom podmienky záležia aj od stupňa ochrany prírody a druhu chráneného územia v mieste, kde dôvod na vykonanie náhodnej ťažby vznikol.
Cieľom a úlohou zákona o lesoch a predloženej novely však nie je náhodnú ťažbu zakazovať, keďže sa ňou zabezpečuje hygiena lesných porastov ako jedno z najúčinnejších opatrení na ochranu lesov pred pôsobením sekundárnych škodlivých činiteľov, ale zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu na nedôverný výrub zdravých stromov a časti lesných porastov. Informovaním orgánov o organizovanej strany prírody sa však umožňuje týmto orgánom využiť ich kompetenciu v odôvodnených prípadoch chránených územiach vykonania náhodnej ťažby obmedziť alebo zakázať v zmysle návrhov predkladanej novely zákona o ochrane prírody.
Osobitne dôležitou úpravou a to najmä vo vzťahu k budúcnosti našich lesov je definovanie takzvanej prírode blízkeho hospodárenia v lese a úprava všeckých dotknutých ustanovení zákona tak, aby umožňovala uplatnenie takého hospodárenia v lesoch. Táto úprava umožňuje prispôsobiť postupy a spôsoby hospodárenia v lesoch s cieľom zachovania, zlepšovania biologickej rozmanitosti odolnosti produkčnej obnovenej schopnosti lesov. Uvedený návrh obhospodarovateľom lesa dáva ďalšiu možnosť formovania štruktúr lesov s využitím zákonitostí vývoja lesných ekosystémov. Na túto možnosť novely zákona o lesoch reaguje aj predkladaný návrh novely zákona o ochrany prírody, ktorý od tretieho stupňa ochrany prírody, najmä v národných parkoch zavádza povinnosť hospodáriť len s takýmito prírodne blízkymi spôsobmi hospodárenia v lesoch. Teda nie zo zákona o lesoch, ale zo zákona o ochrane prírody alebo z jeho vykonávajúcich predpisov vyplývajú obmedzenia pre vlastníkov a obhospodarovateľov lesov rozhodnúť sa o forme a spôsobe starostlivosti o lesný majetok.
Vo väzbe na zavedenie prírode blízkeho hospodárenia v lese sa upravujú aj podmienky využitia hospodárskych spôsobov a ich foriem. Taktiež záväznosť výšky ťažby sa nebude vzťahovať len na vlastnícky celok, ale aj na kategóriu lesa.
Osobitnou problematikou v predkladanej novele zákona o lesoch je problematika ochrany pralesov a pralesovitých zvyškov. Tento návrh umožní na základe dobrovoľného rozhodnutia vlastníkov a správcov zabezpečovať ochranu pralesov na tých územiach, na ktorých nie je ochrana dostatočne zabezpečená v predpisoch na úseku ochrany prírody, pričom zákon o lesoch ako prvý predpis umožňuje ochranu zabezpečiť prostredníctvom bezzásahového režimu, ktorého spôsob zabezpečuje aj definuje.
Obmedzenia, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov nielen na úseku ochrany prírody a krajiny, ale ktoré vyplývajú z predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, sú riešené samostatne a náhrady za obmedzenia vlastníkov alebo užívateľov pozemkov majú byť riešené v týchto predpisoch. V rámci diskusií, ktoré tu prebiehajú, si musíme uvedomiť a presne rozlišovať, o ktorom zákone sa bavíme a o zákazoch a obmedzeniach vznikajúcich z ktorého zákona je reč a následne v tom-ktorom príslušnom zákone je potrebné presadzovať riešenie problematiky náhrad za tieto obmedzenia súvisiacej problematiky.
Zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny, aj keď spolu úzko súvisia a ich ustanovenia sú značne previazané, vzhľadom k tomu, že vyše 60 % lesov podlieha rôznym podmienkam ochrany prírody a lesnatých chránených území, je takmer 80 %, čo svedčí nielen o hodnote, ale aj o kvalite našich lesov a o kvalite doterajšej starostlivosti o ne (zaznievanie gongu), vďaka ktorej sa už takáto rozloha lesov vyslúžila, si vyslúžila osobitnú ochranu.
Druhou kategóriou sú pozemky, na ktorých sú už postavené verejnoprospešné stavby alebo ku ktorým bolo do navrhovanej účinnosti novely zákona vydané stavebné povolenie na tieto, aby sa primerane vzťahovali na už vyššie podpísané postupy podľa navrhovaného zákona, § 50.
Treťou kategóriou je ostatný majetok vo vlastníctve štátu. Tento majetok v správe štátnych podnikov, ktoré nie sú lesným majetkom a na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia zákona o správe štátneho majetku. Vieme, že štátne podniky disponujú pomerne rozsiahlym majetkom, napríklad budovy, zastavané plochy, ostatné pozemky, ku ktorému nie sú stanovené pravidlá o možnosti ich využitia na verejnoprospešné účely. V súčasnosti z dôvodu efektívneho a hospodárneho nakladania s majetkom štátne podniky v prípade prevodu prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý (zaznievanie gongu) nevyužívajú a nepotrebujú na zabezpečovanie svojich úloh, a povinnosť takýto majetok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nevyrušujte vystupujúceho! Ďakujem.

Kvorka, Ján, poslanec NR SR
... takýto majetok ponúkajú na základe verejnej obchodnej súťaže. Teda ho získava ten, koho cenová ponuka je najvyššia. Nie je však opodstatnené, aby obce ako verejné orgány s obmedzeným rozpočtom, ktoré majú záujem pre štátnych, pre štátny podnik nepotrebný majetok využívať na verejnoprospešné účely, súťažili o majetok štátu vo verejných obchodných súťažiach. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, že takýto majetok nebude potrebné ponúkať vo verejných obchodných súťažiach, ale správca majetku štátu ho môže previesť za hodnotu určenú znaleckým posudkom obci, v ktorej sa majetok nachádza. Pretože zákon neobsahuje výnimku pri prevode, bude potrebné sa riadiť ustanovením zákona o prevode majetku štátu na iné osoby, teda na prevod bude potrebný súhlas zakladateľa príslušného ministerstva, v prípade zákonom stanovenej hodnoty aj súhlas vlády Slovenskej republiky.
Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že tento návrh zabezpečuje riadnu ochranu lesných pozemkov a ostatného majetku štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva, zároveň však umožňuje vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ich využitie na verejnoprospešné účely, ktoré máme záujem všetci podporovať a to aj takouto formou.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na záver by som chcel dodať a povedať, že podľa predkladateľa, ako aj podľa rôznych správ a tlačových vyjadrení návrh novely zákona o lesoch bol predkladaný bez rozporov a dokonca aj mimovládne organizácie pochválili rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka za jeho aktívny prístup, záujem a snahu aj nad rámec pravidiel vyplývajúcich z legislatívnych pravidiel pripraviť taký návrh, ktorý je v konečnom dôsledku všeobecne akceptovaný všetkými zainteresovanými stranami. Teda návrh bol akceptovaný všetkými rezortmi, zástupcami vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, odbornou verejnosťou, ako aj mimovládnymi organizáciami v oblasti ochrany prírody. Z týchto uvedených dôvodov si vás dovoľujem požiadať o podporu a vyslovenie súhlasu s uvedeným návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Kollár, ono pomerne v tejto krátkej dobe je ťažko reagovať na vaše emotívne vystúpenie. Mali ste tam, musím povedať ako lesník, aj dobré stránky. Tú dobrú stránku by som veľmi hodnotil, teraz hovorím úplne vážne, ohľadom spracovania kalamity. V roku 1982 bola obrovská smrekovcová lykožrútová kalamita v Rakúsku a v Nemecku v oblasti Šumavy. Rok to nechali tak, robili, počujte dobre, biopostreky. Tie biopostreky znamenali, že zachránili les a asi 15 druhov vtákov odhniezdilo, ktoré po 10 - 12 rokoch sa vrátili. Ja som tak isto za spracovávanie, včasné spracovávanie lykožrútovej kalamity, lebo kto pozná vývinové štádium lykožrúta, veľmi ľahko pochopí, aké je to obrovské nebezpečie.
Sám osobne mám za to, že v piatom stupni ochrany orgány štátnej správy ochrany prírody majú možnosť podľa zákona, ak chcú, nechať spracovať kalamitu aj v tomto piatom stupni ochrany. Bohužiaľ, sa to tak nestáva, ale majú možnosť. Pričom piaty stupeň ochrany je rojovisko pre ďalšie veci, hej. Toľko k tomu spracovaniu kalamity.
Čo sa týka neštátnych vlastníkov lesa, ja osobne pochybujem o tom, že nebolo vôbec s nimi nič rokované. Okrem toho, ľudia dobrí, každý obhospodarovateľ lesa musí mať zo zákona odborného lesného hospodára, ktorého platí. Tak mu poviem, počuj odborný lesný hospodár, sa tam zúčastníš, lebo ty tomu rozumieš. Ďakujem. Toľko v krátkosti.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Národná rada uznesením 1885 z 19. júna 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1509), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali... Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením 674 z 9. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 300 zo 4. septembra 2019 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 311 10. septembra roku 2019. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Pani poslankyňa, ja len som sa príkladom, ktorý som uviedol, snažil vysvetliť, že práve to udelenie výnimiek alebo posunutie účinnosti na udelenie výnimiek o vykonávaní činnosti v chránených územiach, by sa mohlo predísť rôznym problémom a po prípade možno aj súdnym sporom, ktoré by mohli dôjsť. Tak preto toto posunutie tej účinnosti alebo toto je zmysel môjho pozmeňovacieho návrhu. Samozrejme, boli by sme radi, aby tá zonácia Vysokých Tatier prebehla čím skôr a určite potom by to pomohlo aj tomuto zákonu.