Videokanál klubu

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak vidíš, Karol, chceš byť zmierlivý, zle je, chceš byť nekonfrontačný, zle je, chceš byť nepolitický, zle je. Tak čo?
Dámy a páni, a teraz celkom vážne. Pravdou je, že tento, tento návrh zákona a nielen vďaka nám, ale aj vďaka nám, prichádza v zlom čase. Je to čas predvolebný, je to cítiť na tej rozprave, u každého je to proste čosi, čo tú situáciu okolo tohto návrhu zákona aj vyhraňuje, hoci určite mi budete zase protirečiť.
Ja som presvedčený, že keby tento návrh zákona bol v inom čase, bol v prvom roku, ja neviem, vlády akejkoľvek, že tá rozprava by bola podstatne iná, podstatne menej vášní by tu zaznievalo, podstatne menej agresivity z niektorých poslancov by trčalo, proste tá rozprava by bola úplne iná.
Dúfajme, že v tom nasledujúcom volebnom období príde k takej tej veľkej zmene toho mediálneho zákona, ktorú všetci očakávame, kde teda budú nielen printové, ale, teda nielen printové a elektronické médiá budú spadať pod jeden veľký zákon, kde bude spadať dokonca aj internet. Aspoň taká je snaha Európskej únie. Uvidíme, zatiaľ to musíme vydržať.
To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne. Ja zíram tiež. Vážení páni a dámy, prečo si niektoré súkromné firmy kupujú médiá? Prečo si skupujú všetky médiá? Pretože z nich majú zisk? Nie, majú z nich stratu. Veď ony majú stratu. Prečo si súkromní podnikatelia vydávajú noviny, aj u nás v Humennom? Prečo? (Reakcia z pléna.) Nekričte po mne pán Grendel, ja som po vás nekričala. Buďte slušný.
Prečo si to kupujú? Lebo majú stratu. Pretože môžu ovplyvňovať verejnú mienku a môžu priamo ovplyvňovať politiku. Tak sa tu teraz nehrajme na nejakých spravodlivých a nespravodlivých novinárov. Česť spravodlivým novinárom, ktorí chcú písať objektívne. Ale dnes už novinári zistili, že môžu písať čokoľvek, nič sa im nestane a skupina novinárov priamo ovplyvňuje politiku a priamo je za to odmeňovaná. To je môj určite osobný názor.
A poviem príklad, lebo stále rozprávame tuná o nejakých veciach, tak poviem príklad z vlastnej praxe. Nie, ako hovorí pán poslanec Dostál, že som smutná, že nie som primátorka. Nie, nie som smutná, ale u mňa priamo Denník N, ktorý bol vyschránkovaný v meste 12-tisíc kusov, a priamo novinári, ktorí sa zúčastňovali na Slušnom Slovensku a vydávali direkt noviny pre Humenné, sa zapojili do politiky.
A teraz poviem ďalšiu vec. Čo to je za znesenie kritiky, keď sa terajší primátor, ktorý je z vašej politickej strany SaS a všetkých, ktorí tu sedíte, OĽANO, kde už ľudia píšu, píšu petíciu v meste, si dovolí povedať, že primátorka Vaľová vo februári podpísala firme Swietelsky, ktorá je blízka KDH a vám pravicovým, zákazku, a ja som 10. decembra odišla zo svojej stoličky a novinári to normálne uverejnia vo februári, že Vaľová podpísala zákazku. Čo iné ostáva tomu politikovi, primátorovi alebo komukoľvek, ako povedal kolega, aby si obhájil svoju profesionálnu česť? Dá to na súd. Lebo dneska novinári sa vás ani nepýtajú, jednoducho to napíšu. Však keď napíšem pravdu, akú odpoveď môžem ja dať? Však keby napísal, že to Vaľová podpísala, no tak čo budem odpovedať, že som to podpísala? Ale keď som to nepodpísala, ani sa ma neopýta, pretože dáva zákazky a tvári sa, že tie zákazky boli... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Môžem? Pardon.
Pani Kaščákovej za seba môžem povedať, sporíme sa tuná o tom, ja citujem zase len právnikov v rámci toho § 19. Ja som neni právnik. A je to, ja chápem, že je pre vás istým spôsobom veľmi hlúpe, že vás upozorňujem na to, čo je napísané v ústave, a vy to tam ako právnik nevidíte, pán Baránik, ja to chápem. Ale ja si nemôžem pomôcť, ja sa tiež opieram o právne názory právnikov, ktoré mám dokonca na papieri. A ešte pán Dostál hovorí to isté, ja za to nemôžem. Kolega Číž by mi dal v tejto chvíli za pravdu, ale, bohužiaľ, tu nie je, on je právnik.
Čiže ak máte pocit, že ste jediný právnik, pán Baránik, v tejto republike, ktorého názor nie je rešpektovaný a to je tá chyba, no tak potom je to váš názor, ale dúfam, že nie právny.
No a to hovorím, argumentovať ďalej článkom 19 ústavy je asi v tejto chvíli zbytočné, lebo asi by o tom mali pohovoriť viacej právnici.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER - sociálna demokracia, Slovenská národná strana a strana MOST - HÍD vás žiadam o prerušenie dnešnej schôdze o 12.00, nakoľko o, na 13. hodinu máme zvolanú mimoriadnu schôdzu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ospravedlňujem sa všetkým, aj pánovi Dostálovi, aj pánovi Farkašovskému, ale vzhľadom na to, že páni už raz rozprávali a prihlasujú sa v podstate do debaty druhýkrát, ja som ešte v tom prvom kole nehovoril, lebo úplne zámerne som si chcel vypočuť všetkých tých, ktorí majú k tomuto návrhu zákona čo povedať.
Dovoľte, aby som len zhrnul trošku situáciu, aby sme teda vedeli, o čom hovoríme, aby sa tá debata nedostala niekde inde, kam ju určite nechceme viesť.
V prvom rade motívom toho, že sme začali hovoriť o tomto návrhu zákona, bola ústava a čl. 19. Ja som ho čítal, môžem ho prečítať ešte raz: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Čl. 19 ods. 2: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života." Trojka: "Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejnením alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe", a teraz to doplním podľa tej reality, ktorá v súčasnosti je, "okrem verejných činiteľov."
Toto bol dôvod, prečo sme vlastne s týmto návrhom prišli preto, lebo sa nám zdá, že v súčasnosti ten stav je protiústavný. A nielen to, ale ten mediálny priestor je dnes v takom stave a to je potvrdené na základe všetkých tých desiatok a desiatok rozhovorov súkromných, profesných, ktoré sme mali s novinármi, vydavateľmi, dokonca s majiteľmi, kde sme sa o tejto problematike bavili, pán Farkašovský, pán Senko, pán kolega Číž a ja, všetci sme konštatovali. Čiže to nie je, to nie je v tejto chvíli náš výmysel, všetci sme konštatovali, že ten mediálny priestor nemá rovnaké pravidlá hry. Iné pravidlá hry sú pre printové médiá a iné pravidlá hry sú pre elektronické médiá. To, čo printové médiá môžu uviesť bez pokuty, za to by elektronické médiá dostali pokutu od Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ten stav je naozaj takýto a ide o to, aby sme sa aspoň pokúsili preto, lebo ani toto nie je riešenie tohto stavu. Stále je tu nevyvážený mediálny priestor.
Tie debaty boli ešte zaujímavé z hľadiska iných vecí. Sú novinári, ktorí vám iné hovoria súkromne a iné vám hovoria na kameru s tým, že súkromne to povedať nepovedia. Taká je pravda. Inak o tejto téme sa rozprávajú novinári z elektronických médií, inak novinári z printových médií. Kým novinári z elektronických médií nám dávajú prevažne za pravdu, novinári z printových médií, resp. majitelia, to je tiež veľký rozdiel, samozrejme, medzi nimi, nám za pravdu nedávajú, pretože to chápu ako istý nový regulátor tej ich činnosti, ktorú oni prevádzajú.
Samozrejme, je to istým spôsobom regulovanie a to regulovanie bude dovtedy, kým nevznikne rovnaký mediálny priestor aj na jednej, aj na druhej strane, ktorý by vyriešila tlačová rada. Aj o tom sme sa bavili. Veľmi veľa novinárov, veľmi veľa vydavateľov by túto tlačovú radu prijalo, aby vznikla, len opäť bol problém v tom, a ten problém sa nám nepodarilo do dnešného dňa vyriešiť, aké by bolo obsadenie tej tlačovej rady. Kto všetko by v tej tlačovej rade mal byť, kto všetko by nominoval ľudí do tlačovej rady, preto, lebo iste viete, že tlačová rada v podstate na Slovensku jedna existuje. Ale tá tlačová rada je bezzubá, nemá žiadnu autoritu, nikto ju nerešpektuje a sami tí, ktorí ju určili, aby bola taká v obsadení, aká je, ju jednoducho nerešpektujú. Nerešpektujú, nemá žiadnu autoritu, čiže ako keby nebola. Ani nie je, nesankcionuje, len niečo doporučuje, dokonca tie vyjadrenia ani nie je povinnosťou uverejňovať, proste to je taká rada tlačová-netlačová.
Takže niečo, aby to bolo uchopiteľné zákonom, aby to vyhovovalo všetkým, na tom sme sa, na tejto tlačovej rade sme sa do dnešného dňa nedohodli, preto možno aj to zdržanie tohto návrhu zákona. A som presvedčený, že raz príde čas, keď tá tlačová rada naozaj ako v parlamente zasvieti a bude a dohodneme sa na tom, kto všetko do tej tlačovej rady bude nominovaný.
Dámy a páni, keby sme neprijali nič a keby sme neprijali ani čiarku z tohto návrhu zákona, už to, že sme ten návrh predložili, splnilo svoj účel v jednej veci. Nastala debata, ktorá trvá dodnes, vyjadrujú sa k tomu profesné inštitúcie. Nie je pravdou, že tá odozva, preto hovorím, že pani Kaščáková nemá pravdu, keď má toto tvrdenie, že je to absolútne všetko negatívne. Nie je to pravda preto, lebo my máme z týchto debát veľmi pozitívne poznatky. Keby tu bol kolega Číž, mohol by o nich rozprávať úplne konkrétne, úplne konkrétne dokonca o veciach, ktoré mu títo ľudia podpísali, ktoré má na papieri, a samotná snaha o tomto probléme, hovorím, sa hodnotila a hodnotí do dnešného dňa veľmi kladne, preto hovorím, bez ohľadu na to, čo prijmeme alebo neprijmeme, už to, že sa o tom rozprávame, je veľmi dobré.
Keď prijmeme čokoľvek, čokoľvek aj z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré tuná boli predostreté, ten stav bude oveľa lepší, ako je ten stav v súčasnosti. Preto považujem skutočne za veľmi pozitívne, že sme s týmto návrhom zákona prišli. A kto rozmýšľa trošku v tejto chvíli, nie zanietene predvolebne politicky, nám musí dať za pravdu.
To je tak zhruba všetko, čo by som v tejto chvíli povedal.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, legislatívny proces, ste právnik, takže veľmi dobre to viete a rád to využívate tú právnickú argumentáciu, pozostáva z prvého a druhé čítania, k tomu predbieha návrh zákona. To znamená, je tu otvorená diskusia o návrhu zákona a my môžme viesť slobodnú diskusiu o tom, že či ten návrh v takej forme, ako je podaný, naplní tie ciele alebo nenaplní ciele a je tu možnosť pri druhom čítaní formou pozmeňujúcich, doplňujúcich názorov a návrhov dať zákon do takej podoby, na ktorom sa dohodne plénum Národnej rady, a možno zohľadní aj tie všetky pripomienky a návrhy, ktoré odznejú aj z opozičného tábora. A myslím si, že sa to stalo. Takže nevidím nejaký dramatický, dramatický vývoj, čo sa týka týchto záležitostí.
Samozrejme, je tu istým spôsobom dramatika a dráma z vašej strany, ktorá chce verejnosti iba podsunúť túto záležitosť, že sa tu ide niečo takéto diať. Ale ja žiadnu drámu nevidím. A nakoniec aj to, k čomu smeruje tento návrh zákona, smeruje k tomu, že sa po-čú-va-me. A návrh zákona zrejme prejde v takej podobe, ktorý bude vyhovovať väčšine v tomto parlamente. Alebo nebude. Počkajme si na výsledok hlasovania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ale nedá mi ešte predtým, aby som nereagoval na niečo, čo tu odznelo, lebo tak ako sa viedla diskusia pri prvom prijímaní tlačového zákona a potom aj pri jeho zmene v roku 2001, tak je tu taký argumentačný boj dvoch strán, koaličnej a opozičnej. Je to normálne. Myslím si, že do parlamentu to patrí, treba o týchto veciach hovoriť, ale na druhej strane treba, myslím si, aj niektoré veci dávať do poriadku a argumentovať tak, aby tie veci boli úplne jasné a možno sa aj v rámci tejto diskusie, ja ju chápem, politicky neskresľovali a nehľadali nejakú argumentačnú databázu, ktorá svojím spôsobom má toho druhého vykresliť v opačnom a nie veľmi priaznivom, skôr negatívnom svetle.
Stále sa tu hovorí, alebo pani poslankyňa Kaščáková tu hovorila o tom, že sa tu pripravuje bič na médiá. Vôbec si nemyslím. Myslím si, že sa len upravuje mediálne prostredie a smeruje k tomu, aby občan, ktorý sa k nejakým informáciám dostával, dostal k informáciám pravdivým alebo podľa možnosti čo k najobjektívnejším. A to je tá základná úloha, myslím si, aj médií, aby pravdivo a objektívne verejnosť informovali. A myslím si, že o nič v tomto prípade iného nejde. A na to, aby táto istá objektivita, ak to nazveme, alebo informovanosť bola, samozrejme, sa hľadajú možnosti, ak sa spoločnosti zdá, že tomu tak nie je, aby sa docielilo.
No a práve preto inštitút práva na odpoveď využívajú rôzne členské štáty Európskej únie, a nielen Európskej únie, na to, aby túto problematiku riešili aj právnou, právnou normou. No a pristupujú k tomu jednotlivé štáty rôzne, dávajú tomu rôznu právnu silu, niektoré dovoľujú dokonca reagovať aj na názory kritické, dokonca dovoľujú aj na tie pravdivé informácie reagovať, ak sa dotyčná strana, ak si dotyčná strana požiada túto záležitosť.
Takže nebol by som takýto, v takomto prípade, príliš striktný a v našom slovenskom prípade nehovoril o tom, že sa tu nejakým spôsobom šije bič na médiá, pretože aj prax po období, kedy v roku, tuším v roku 2008 bol prijatý tlačový zákon, ukázala, že ten zákon v takej podobe, ako bol, nepriniesol nič drastické vo vzťahu k médiám a neboli tu nejakým spôsobom aj tie pokuty, ktoré vyplývali za možnosť toho, že médiá budú, nebudú uverejňovať odpovede dotknutej strany, že sa to veľmi neuplatňovalo.
Ale na druhej strane myslím si, že sa vytvoril tlak na vydavateľov k tomu, aby vytvorili priaznivé prostredie pre redaktorov, aby uverejňovali podľa možnosti čo najobjektívnejšie a najpravdivejšie informácie. A možno práve tým sa to dosiahlo a tých sťažností nebolo toľko a ľudia si neuplatňovali túto záležitosť. Pretože vieme, že právny poriadok umožňoval, ale možno až po niekoľkých rokoch sa dotknutá strana dostala k možnosti, aby jej odpoveď bola v médiu uverejnená, ale v tom období a v čase, kedy sa uverejňovala, už nemala žiaden význam a v podstate neplnila v tom období už ani vo vzťahu k verejnosti žiadnu informáciu a nezmenila svojím, svojím obsahom názor na vec alebo na osobu v tom čase a v tom období.
Takže toľko.
Som rád, že na druhej strane ste povedali, že sa dlho vedie táto diskusia, že sa o nej hovorí, na rozdiel od pani Dubačovej, to znamená, že je ozaj pravda, že diskusia sa vedie, sú rôzne názory, my ich prijímame aj zo strany zástupcov médií a dúfam, že aj zo strany odbornej verejnosti, ako aj ministerstva kultúry aj v predchádzajúcich obdobiach bol vo vzťahu k vydiskutovávaniu si tejto problematiky vytvorený dostatočný časový priestor.
Ale vzhľadom na to, že vedieme možno tu dlhšiu diskusiu a trvanie tohto legislatívneho procesu je trošku dlhšie, takže v súvislosti s navrhovanou zmenou, zmenou termínov, ktoré sú uvedené v texte návrhu zákona, chcem navrhnúť zmenu účinnosti a súvisiacich prechodných ustanovení práve z dôvodu tohto dlhšieho trvania legislatívneho procesu a z tohto dôvodu je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané podmienky, požiadavky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky, jej čl. 87 ods. 2 až 4 a čl. 102 ods. 1 písm. o).
Takže predkladám pozmeňovací návrh, ktorý znie:
V čl. I v 7. bode sa v nadpise pod § 13c slová, citujem, "1. mája" nahrádzajú slovami, citujem, "1. novembra" a v § 13c sa slová, citujem, "1. májom" nahrádzajú slovami "1. novembrom" a slová, citujem, "30. apríla" sa nahrádzajú slovami, citujem, "31. októbra".
V čl. II sa slová, citujem, "1. mája" nahrádzajú slovami, citujem, "1. novembra".
To je z mojej strany v rámci tohto diskusného príspevku všetko.
Ďakujem za pozornosť.

Pani poslankyňa, vôbec si nemyslím, že u nás nie sú médiá slobodné. V tomto prípade ide o to, aby možno v tých médiách, ak boli zverejnené nejaké údaje, ktoré sú ozaj nepravdivé, mala druhá strana na tom istom mieste vo veľmi krátkom čase možnosť sa k tomu vyjadriť a uviesť túto informáciu na pravú mieru. Takže tu ide o objektívne informovanie verejnosti. O nič iného nejde.
Zmenou zákona tlačového v roku 2011 sa právo na odpoveď opäť dostalo do úplnej podoby. To znamená, že vo veľmi krátkom čase tá druhá strana nedostane možnosť k tomu, aby dala veci na pravú mieru, a tým pádom ani verejnosť nie je pravdivo informovaná. Boli odstránené práve aj tie sankcie, ktoré istým spôsobom vydavateľov viedli k tomu, aby tej druhej strane túto možnosť a príležitosť dala.
No a keď sme pri tom, už to načrtol pán poslanec Farkašovský, viete, nie je to celkom tak, ako vy hovoríte, a hovoril tu o Francúzsku, ja môžem hovoriť o ďalších krajinách, kde právo na odpoveď aj so sankciami ich neuverejnenia je zakódované v právnom systéme, ale predsa len.
Vo Francúzsku šéfredaktor musí uverejniť odpovede všetkých menovaných alebo opisovaných osôb v denníku alebo v inom periodiku do troch dní od ich prijatia pod hrozbou pokuty 3 750 eur. V prípade, že tomu tak neurobí, môže byť šéfredaktor pod istou sankciou a dokonca môže mu byť, pod istou sankciou musí odpovede uverejniť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, ja sa musím v prvom rade spýtať, že prečo urážate? Prečo urážate niekoho, kto v tomto parlamente už nie je, prečo urážate pána europoslanca Číža, ktorý sa nemôže brániť a ktorý keby tuná bol, určite by vám odpovedal a argumentoval by vám na všetko to, o čom ste rozprávali. Zdá sa mi to také nepatričné a nekorektné preto, lebo naozaj si myslím, že treba hovoriť o ľuďoch, ktorí sú tu a ktorí sa môžu nejakým spôsobom brániť už len odpoveďou.
No a úplne nearogantne vám chcem povedať, že toto vystúpenie vám vo vašej volebnej kampani veľmi nepomohlo, pani poslankyňa. Nepomohlo z toho dôvodu, že klamete. Klamete o rôznych tých stretnutiach, ktoré boli, na ktorých som bol aj ja. Budem o nich hovoriť. Bolo ich množstvo oficiálnych, neoficiálnych s mnohými novinármi, ktorí hovorili niečo úplne iné, ako hovoríte vy. Vy ste to zglajšajtovali všetko, a preto klamete. Nemáte pravdu. A ja sa len pýtam, či to robíte zámerne alebo či nechcete počúvať aj tých, ktorí majú iný názor na tieto veci ako vy, ale chcú sa s vami o tom normálne baviť, a bez urážania. Ale to sa, to sa dá vo vašom prípade? Preto, lebo proste ste neuveriteľne agresívna a úplne zbytočne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona (tlač 1589). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.