Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pani Remišová hovorí, že teda výstižne ste zhrnul teda tie výsledky školstva. Ja zúfalo čakám celý čas, či jeden jediný prejav neodznie, kde teda tá opozícia s tým nesmiernym sebavedomím, tou nesmiernou hĺbkou vedomostí zhodnotí elementárne aspoň základný stav, aký je vývoj vedecko-výskumnej základne, čo Slovensko tu a teraz po, po tom, čo sme absolútne zrušili možný výskum na Slovensku, že teda prejdú a trošičku preukážu znalosť toho prostredia, kde teda naozaj by sme sa mohli rozširovať a kde by sa mal uskutočňovať, že čo k tomu problému štyri, priemysel 4.4, že by k tomu niečo povedali, že teda, že asi kam by mala smerovať teda pomoc vo väzbe na domáci výskum a podobne.
Ale tu sme sa dozvedeli, už viem teraz, pán kolega, že akých má čestných kamarátom na akadémii, že pani ministerka sa zosunula niekde a zosúva a tak ďalej. No však to je niečo hrozné. Hovorím o veľmi vážnych veciach, kde naozaj potrebujeme nájsť, aká je štruktúra fondov, čo doma, ako je možné, že tie desiatky ľudí, možno aj stovky, ktorí sa zúčastnili toho výberového procesu, tak hlboko nedosahujú vašu výšku znalostí a že sú vlastne všetci poloklamári, ktorí netušia, ako to majú robiť, lebo teda vy im to urobíte.
Neštítite sa aj s pánom Budajom dokonca hovoriť, že teda o obrovských úspechoch vlády pani Radičovej. Veď po tej vláde sme dostali 43 %. Tak biednu a otrasnú vládu, pán, pán kolega, nemohli by ste povedať, teda koho ste vy ponúkli slovenskej verejnosti a kto teda tie obrovské výsledky dosiahol v rámci Slovenska?
Rovnako ste boli súčasťou toho, kde vás ľudia s hanbou vyhnali z parlamentu viac-menej. A napriek tomu sa tu postavíte teraz a difamujete úplne zbytočne. Veď sa aspoň naučme, keď chcete, dobre opozícia, potrebujete vymýšľať a tak ďalej. Ale naozaj to musíte tak hlboko, podľa môjho názoru, klesnúť? Aspoň trošku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda.
Pani Gaborčáková, ja veľmi oceňujem na vašom prejave, že ste napríklad nehovorili v tejto súvislosti o vražde novinára. Veľmi oceňujem o tom, že ste, veľmi oceňujem to, že ste nehovorili o kriminalizácii pani ministerky, o tom napríklad, akého máme skvelého prezidenta, akého sme mali zlého premiéra, o tom, že to Slovensko je proste v jednej hroznej situácii, že ste sa držali témy a z vášho pohľadu ste dokonca neboli ani taká ako väčšina týchto prejavov tuná tvrdo politická, tvrdo hlúpo propagandistická a úplne jasne opozičná. Čiže ešte raz vám za toto veľmi pekne ďakujem, lebo málokto z týchto vašich tam tzv. kolegov na tej pravej strane bol taký ako ste boli vy. A to, čo ste povedali, je váš názor, budúcnosť ukáže, či pravdivý, alebo nepravdivý, ale v každom prípade názor, o ktorom sa dá hovoriť.
Tá tupá opozičná polemika z vašej strany už tu nezaznela, za to sa vám chcem verejne poďakovať.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Remišová, no, ja to vnímam tak, že pokiaľ príde k vyhodnoteniu vyšetrovateľa a prokuratúry, že došlo k pochybeniu, za ktoré nesie zodpovednosť aj pani ministerka, tak je v zásade namieste, ak by sa takáto schôdza konala. To, že sa koná dnes s politickým cieľom, a ja nespochybňujem povinnosť opozície spochybňovať všetko, čo robí vládna koalícia, tak to považujem za mediálny priestor a mediálnu bublinu s cieľom získať politické body.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som aj ja zareagoval na prebiehajúcu rozpravu. Možno začnem tam, ako vystúpila pani predkladateľka kolegyňa Remišová, keď hovorila o tom, že v zásade sa opierame aj o medializované informácie.
Ja práve považujem ten fakt opierania sa o medializované informácie o niečo, čo nie je úplne štandardný proces, a poviem to slovami Martina Poliačika, ktorý povedal, že proste médiá dostanú nejaké chrumkavé informácie, a ja budem pokračovať, áno médiá najskôr dostanú nejaké chrumkavé informácie, na základe ktorých sa začne vytvárať nejaká konštrukcia, potom sa dotvorí nejaká bublina. Toto ja považujem za fakt, ktorý je škodlivý aj pre Slovensko, aj pre spoločnosť, a myslím si, že by sa malo posudzovať viac na základe faktov ako na základe mediálne vytváraných bublín. Ja by som zacitoval z dvoch listov, ktoré mám k dispozícii a ktoré sa týkajú predmetnej rozpravy. Čiže nebudem hovoriť svoje názory, ale budem hovoriť názory tých, ktorých sa dnes prerokovaná téma priamo dotýka.
Prvým je stanovisko Zväzu priemyselných, výskumných a vývojových organizácií. Budem citovať, je z 25. januára 2019, je dostupné na internete:
„Zväz priemyselných, výskumných a vývojových organizácií združujúci 27 organizácií s viac ako 4,5-tisíc zamestnancami mimoriadne znepokojuje situácia, ktorá sa vyvinula po vyhodnotení podaných žiadostí o stimuly pre výskum a vývoj koncom roka 2018. Riešenie vysoko odborných problémov prostredníctvom médií a rôznych vyhlásení verejných činiteľov je zásahom v rozpore s ustavenými normami vedeckej etiky pri posudzovaní návrhov v projektoch na stimuly a s tým súvisiacou dokumentáciou. Zväz priemyselných, výskumných a vývojových organizácií zásadne nesúhlasí so škandalizovaním podnikateľských subjektov, ako sa to deje v súčasnosti v médiách a niektorými verejnými činiteľmi bez exaktného preverenia a overenia si faktov.
Ďalej zväz ako zamestnávateľská organizácia združujúca podnikateľské subjekty, ktorých hlavnou náplňou činnosti je vykonávanie výskumu a vývoja, vysoko oceňuje poskytovanie stimulov pre vedu a výskum zo strany ministerstva školstva ako systémový nástroj na podporu rozvoja vedy a výskumu v podnikateľskom sektore. Podľa nášho názoru a skúsenosti pri uplatňovaní zákona o stimuloch právne normy, ktoré rámcujú poskytovanie stimulov pre vedu a výskum a kontrolu ich efektívneho využívania, a ďalšie predpisy, ktoré vychádzajú z uvedených právnych noriem, ako napríklad príkaz ministra č. 62/2012, ktorým sa vydáva štatút komisie pre vyhodnocovanie žiadosti o stimuly na výskum a vývoj a ďalšie, vytvárajú kvalitné predpoklady a priestor pre nezávislé, korektné, odborne kvalifikované a nestranné posúdenie nielen podaných žiadostí o stimuly a súvisiacich projektov, ale aj celého procesu hodnotenia dosiahnutých výsledkov a riešenia projektov vedy a výskumu a posúdenia účelnosti a zákonnosti poskytnutých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.“
Čiže toto je iný pohľad, ktorý reprezentuje vedecko-výskumné organizácie, konkrétne 27 vedecko-výskumných organizácií a ich 4,5 tisíca zamestnancov. A tu je ten problém, na ktorý upozorňujú aj oni, že zásadne nesúhlasia so škandalizovaním podnikateľských subjektov spôsobom, akým sa to deje aj dnes, lebo neprináša to nič ani vede, neprináša to nič ani zamestnancom, ktorí v týchto oblastiach pracujú, a neprináša to nič v zásade nikomu, lebo myslím si, že zásadný politický bod to neprinesie ani dnes. Ani opozícii.
Druhý list, z ktorého si dovolím zacitovať, lebo druhý problém, na ktorý tu bolo upozorňované, bola otázka 100-miliónového dekomitmentu, a budem citovať zo stanoviska Slovenskej rektorskej konferencie:
„Slovenská rektorská konferencia víta úsilie o zlepšenie situácie v oblasti európskych, štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sú pre slovenské vysoké školstvo významným zdrojom investícií. Preto sme uvítali, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu a výskumná agentúra vyhlásili výzvy na podporu výskumno-vývojových kapacít 2016 až 2019. Ide o výzvy, ktoré vytvárajú možnosť okamžitého čerpania ihneď po zazmluvnení, pretože jediným typom oprávnených nákladov sú mzdové výdavky výskumníkov v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2019. Žiadna iná výzva nemá potenciál rýchleho čerpania v prvom polroku 2019. To znamená, že tieto výzvy neberú nikomu peniaze, ale umožňujú čerpať prostriedky, ktoré by inak prepadli v rámci tzv. dekomitmentu. Záujem vysokých škôl o tieto výzvy prekročil očakávania 10-násobne. Podľa našich informácií vysoké školy predložili projekty v súhrnnej výške prekračujúcej 100 mil. eur. Slovenská rektorská konferencia ako reprezentácia vysokých škôl plne podporuje úsilie o navýšenie alokácie tak, aby bol pokrytý celý dopyt v rámci predložených projektov.“
Tu je opäť pohľad na procesy, ktoré sa dejú aj pri čerpaní prostriedkov z eurofondov, z inej strany barikády, to znamená práve zo strany tých, ktorých sa to priamo a bezprostredne týka, zo strany vysokých škôl, kde veda a výskum predstavuje významnú časť ich pôsobenia, a myslím si, že hodnotenie postupu ministerstva školstva zo strany Slovenskej rektorskej konferencie je úplne jednoznačné a má dostatočnú výpovednú hodnotu. Záver, ktorý by som možno učinil, pokiaľ ide o prebiehajúcu schôdzu. Pani ministerka povedala, že vyhodnotila niektoré konanie ako individuálne zlyhania.
Pre mňa osobne boli vyvodené personálne dôsledky, ktoré stáli miesto zodpovedných pracovníkov, a myslím si, že toto bol krok, ktorý bol vykonaný zodpovedne, a myslím si, že v tejto fáze je to krok, ktorý je určite postačujúci. Opakovane sa tu hovorí o tom, že vraj môže ísť o nejakú organizovanú činnosť, a je to spájané s nejakými inými kauzami z minulosti, ale opatrenie, ktoré vykonala pani ministerka, a tým opatrením ja, za to opatrenie ja považujem trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré bolo podané, aby všetky procesy, ktoré boli pri udeľovaní prostriedkov do stimulov a pri ich vyhodnocovaní jednotlivých žiadostí, aby preverili nezávislé vyšetrovacie orgány pod dozorom nezávislej prokuratúry a prijali zodpovedajúce závery, to znamená, buď boli porušené zákony organizovanou formou, účelovo, to znamená s cieľom poškodiť ostatných žiadateľov, prípadne s cieľom poškodiť rozpočet Slovenskej republiky, alebo ak nie, tak potom budeme musieť vyhodnotiť, že opäť išlo raz iba o nejakú mediálnu bublinu.
Toto je záver, ktorý, chcem povedať, že tieto dve opatrenia v tejto chvíli považujem za dostačujúce a pre mňa osobne odvolávanie pani ministerky nemá po týchto krokoch, po týchto stanoviskách, ktoré som prečítal, žiaden relevantný význam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani ministerka. No čiastočne to pomenoval pán kolega, ale predsa len ešte raz, nikto - ani podľa môjho názoru - nečaká žiadnu serióznu odpoveď. Ani nepotrebujú diskutovať. Viete, teraz som čítal takú knihu Naobi Campbell jednu a popisuje tento typ politiky, to mávanie krvavou košeľou, ktorá je princípom konania našich opozičných poslancov, že to vlastne pripomína, ako je taký prístroj na trénovanie pingpongistov, že postavíte ten prístroj, z neho vyletujú loptičky, keď ešte idú akou-takou rýchlosťou, stíhate niektoré odrážať, ale keď zvýšite patrične rýchlosť, tak proste tie loptičky vás zasypú a nikto nepotrebuje odpoveď. Chvíľu som tak rozmýšľal, že či by vám nepomohlo, keby ste boli išli za pánom Sulíkom a za pánom Matovičom, že by vám dali zoznám firiem, že ktoré majú dostať tieto dotácie, ale usúdil som, že ani nie, ani to by nepomohlo, lebo tu potrebujeme cirkus, tu potrebujeme neustále dostatočnú rýchlosť loptičiek. Neustále ich potrebujeme hádzať.
Na serióznu diskusiu,
o niečom vážne hovoriť. Na Slovensku si veľmi dobre pamätám, sme mali kedysi tuším 48 výskumných ústavov. Kompletne všetky sme ich v rámci neoliberálneho konceptu, kde tých vyznávačov, pani navrhovateľka nepochybne k nim patrí, ktorých sme kompletne zrušili, ktorých nepotrebujeme, a nemáme žiadnu domácu výskumnú základňu. Máme, samozrejme, čosi na vysokých školách, univerzitách, čosi na akadémii vied. A potom ešte v niektorých, v niektorých firmách možno. Ale keď si zoberieme do úvahy, že 80 % HDP robia nadnárodné spoločnosti, tak tých 20 %, keď Klub 500 zoberieme, že teda ten veliký, že ktorý má domáci zamestnávateľ viac ako 500 ľudí, tak nájdeme jedného, možno dvoch.
Čiže v danom prípade môžte ísť úplne prirodzene do startupovej pozície a každý vie, aká je rizikovosť pri startupových projektoch. Dokonca v súkromnej sfére, keď sa vytvára, sa principiálne hovorí o rizikových peniazoch. To znamená, keď vyberiete čokoľvek, dá sa to bez problémov, no ako by som to povedal, no nepekne pomenovať a na istých ďalších 30 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Dovoľte, aby som v mene troch poslaneckých klubov SMER-u - sociálna demokracia, MOST - HÍD a SNS dal návrh, aby sme hlasovanie o voľbe ústavných sudcov preložili na 17. hodinu.
Odôvodnenie je veľmi jednoduché. Ide o veľmi vážny akt parlamentu a ešte naďalej prebiehajú intenzívne koaličné rokovania a je dobré, aby sme vytvorili pre voľbu skutočne dobré podmienky.

Pán predseda, dovoľte, aby som vás informoval ako poverený spravodajca ústavnoprávneho výboru o nových skutočnostiach týkajúcich sa návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ústavnoprávnemu výboru boli dnes, to je 12. 2. 2019, doručené späťvzatie návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu Mgr. Radovana Hrádeka a späťvzatie súhlasu s kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu Doc. JUDr. Roberta Fica, CSc.
Z tohto dôvodu predseda ústavnoprávneho výboru týchto uchádzačov do návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu nezaraďuje.

Ešte navrhujem, aby po ukončení rozpravy hlasovali sme v utorok o 17. hodine večer.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Poliačik, svoju krátku faktickú poznámku začnem trocha atypickým spôsobom. V utorok budeme v tajnej voľbe vyberať 18 kandidátov na Ústavný súd. Niekoľkokrát tu odznelo, či tajná, či verejná voľba. Niekto tu povedal, že naši voliči by mali vedieť, že kto koho bude voliť.
Tak chcem povedať na úvod jedno. Dám, vyjadrím svoju vôľu slobodne pri všetkých 39 kandidátoch a ako prvý svoj krúžok alebo krížik dám kandidátovi na Ústavný súd Robertovi Ficovi. Viete prečo?
Pretože si myslím, že je to špičkový odborník a špičkový človek. To je môj názor a stojím si za tým a tak to aj urobím.
Ja som presvedčený, že voľbu ústavných sudcov ste spolitizovali vy. Viete prečo? Pretože nikto z vás, ktorí ste doteraz v rozprave vystupovali, o nikom inom netočil, iba o Robertovi Ficovi. Vy ste urobili z voľby ústavných sudcov floskulu v Národnej rade za pomoci vašich priateľov z novinárskej obce. A rozprávate o tom, že je to najdôležitejší okamih v tejto dobe. Áno, súhlasím, že je to veľmi vážna dôležitá vec.
Ale ja sa chcem spýtať, schválenie štátneho rozpočtu nie je najdôležitejší okamih pre ľudí toto štátu, ktorí žijú v tomto štáte?
Spomínali ste o Robertovi Ficovi, kde žije, jeho väzby, neviem, o čom ste tu teda rozprávali, teda. Ja sa pýtam, v čase, keď ste vy boli členom strany Sloboda a Solidarita a váš pán predseda sa stretol s Kočnerom na pikniku, debatoval o tom, či postavil dobrú kandidátku, spýtali ste sa ho na to, o čom to stretnutie bolo? Vášho excelentného lídra, druhého lídra opozície alebo prvého lídra opozície pána Matoviča ste sa spýtali, čo robil na hodinách, hodinu na raňajkách s pánom Kočnerom?
Ja som presvedčený, že túto voľbu kandidátov na Ústavný súd ste spolitizovali vy. A vadím vám tam jedine osoba Roberta Fica. To je môj názor.

Pani kolegyňa, je pravdou, že ste dlhodobo presadzovali nové pravidlá voľby ústavných sudcov, ak si dobre spomínam, základom toho vášho návrhu bolo, aby ústavných sudcov vyberala ústavná väčšina. My sme napokon s takýmto návrhom prišli, ponúkli sme podľa mňa veľmi zmysluplný návrh, že, fajn, môže v prvom kole vyberať ústavná väčšina, ale v tom prípade už ide o tak silný mandát, že prezident už by do toho nemal vstupovať, a v druhom kole už by stačila obyčajná väčšina a potom prichádza tradičná úloha pána prezidenta.
Líder vášho hnutia Igor Matovič sa v relácii "O päť minút 12" absolútne s týmto návrhom stotožnil, povedal, že vie si to predstaviť, že ak bude už ústavná väčšina, tak prezidentova úloha už tam nemusí byť. Ale ako je to v prípade vášho hnutia a vášho lídra zvykom, tak potom otočil. Otočil, začal vymýšľať rôzne dôvody, že už sú tu rôzne nejaké dohody politické a podobne, a už to nepodporil. Je to úplne to isté ako v prípade dôchodkového stropu. Najprv ste sľúbili podporu tejto myšlienke a potom ste opäť otočili o 180 stupňov.
Vyzývate nás teraz, áno, o päť minút dvanásť na nejaké rokovania. Tak ako sa dá s vami rokovať, keď najprv o niečom diskutujeme, uviedol som vám dva príklady, a potom cuknete.
A poslednú poznámku. Máte pocit, že niekto si chce s Igorom Matovičom sadnúť za jeden stôl po tom, čo nás tu dourážal všetkých, po tom, čo tu vedie ten osobný, neskutočne osobný štýl politiky? Myslíte si, že je pre nás príjemné si s ním sadnúť za jeden stôl? Ešte aj v prejave, v ktorom nás aj on včera vyzýval, "sadnime si za jeden stôl", nás všetkých urážal.
Takže toto je celý problém.