Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda, za vyčerpávajúcu odpoveď a doplňujúca otázka ani nie je potrebná, lebo ste sami uviedli, že o ďalšie dve opatrenia to chcete, alebo potvrdenia, rozšíriť. Avšak chcem vyjadriť, že táto aktivita je nesmierne dôležitá po tom, ako sa zaviedli klientske centrá a urobili sa naozaj všetky tie úkony, ktoré sú potrebné pre obyvateľov, na rôznych úradoch omnoho prijateľnejšie, a toto len tomu môže pomôcť.
A to, čo ste uviedli, že bude potrebné ešte zvýšiť finančné prostriedky na niektoré opatrenia, veľmi rád to podporím pri návrhoch, ktoré budú predkladané, či už z vašej úrovne, pretože to budú naozaj veľmi dobre investované peniaze v prospech ľudí.
Ešte raz ďakujem pekne.

Chcem sa poďakovať, pán predseda vlády, za vašu odpoveď a v krátkosti prajem vám aj celej vláde, aby sa vám darilo v nastúpenom trende.
Ďakujem pekne.

Pellegrini, Peter, predseda vlády SR
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

Pani poslankyňa, na začiatku, keď ste vystúpili, som mal pocit, ako keby ste v podstate boli proti tomu uzneseniu, čo sa potom ukázalo, že nie je tak. A som veľmi rád, pretože sledujeme túto tému už dlhšie, a myslíme si, že Slovenská republika urobila množstvo vecí a vy to veľmi dobre viete, že aj Žilinský samosprávny kraj bol preborníkom v mnohých veciach. Sme objednávali služby aj zariadenia, ako máte vy, a sme ich platili. Mali sme tam odborníkov ako pani Halečkovú, ktorá sa tomu venovala, a nepotrebovali sme k tomu žiadny Istanbulský dohovor. Preto ma trošku udivuje ten váš tón, pretože ste zaútočili v podstate na Slovenskú národnú stranu a de facto na túto vládu, lebo vy ste už tak naštartovaní, že hocičo tu príde aj pozitívne, prvé, čo je, tak z vašej strany útok. Namiesto toho, aby ste videli v tom spojencov. Ja sa tomu venujem od začiatku a pre mňa je dôležité, že tento Istanbulský dohovor sa ešte u nás neuplatňuje. A hocikedy, keď pristúpime k tomu, aby sme ho zrušili, tak je to dobre. Lebo naozaj z vašej strany som nevidel ani jednu iniciatívu tu v parlamente, že by ste predkladali, aby sa Istanbulský dohovor zrušil, napriek tomu, že ste všetkých nás obviňovali, že to teraz ideme urobiť. Poďme sa spojiť, aby sme takéto veci, ktoré nepatria do našej spoločnosti odsúdili, dali ich preč!
Ja sa k tomu vyjadrím aj z toho politického hľadiska. Keď vznikal ten Istanbulský dohovor, jako sa tu Mikuláš Dzurinda predbiehal s ministrom a tak ďalej, kto bude prvý podpísaný pod tým. Ale poďme predovšetkým robiť to, čo je potrebné, a myslím si, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí už urobilo veľa vecí na to, aby sme potláčali tento negatívny jav. A podotýkam, bez Istanbulského dohovoru, ktorý vnáša do našej spoločnosti niečo, čo je absolútne neprirodzené.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol aj krátky návrh zákona.
Predmetom tohto návrhu zákona je možnosť vysokých, verejných vysokých škôl vytvárať konzorciá vysokých škôl. Podstatou myšlienky je, že aj súčasne platný vysokoškolský zákon umožňuje zmluvné vzťahy vysokých škôl, ale na druhej strane musíme konštatovať a v zásade všetci konštatujeme, že slovenský vysokoškolský priestor je príliš rozdrobený, má veľa malých vysokých škôl, ktoré veľmi často majú nekoordinované postupy, majú často kvalitné a špičkové pracoviská, ale na druhej strane aj renomované vysoké školy majú aj slabšie pracoviská, ktoré by v zásade potrebovali v niektorých prípadoch výraznejšie posilniť.
Vytvorenie konzorcií je v zahraničí vcelku bežnou, bežnou formou. Takýmto racionálnym spôsobom sa správajú mnohé krajiny. Aj v dôvodovej správe je popísané, že existuje európske konzorcium siedmich univerzít, ktoré má koordinované prijímacie konanie, koordinovanú vedu, výskum a ďalšie aktivity. To, čo je podstatné a čo chcem zdôrazniť, je, že všetky tieto veci, ktoré sú vytvorené na zmluvnom základe, sú vytvorené na základe akademických slobôd a vysoké školy si vyberú z portfólia svojej činnosti to, čo chcú, teda na čom chcú spoločne pracovať a čo chcú navzájom koordinovať, a stanovia si ciele, ktoré chcú týmto zmluvným záväzkom dosahovať.
Z tých príkladov, ktoré sú v zahraničí, môžem spomenúť trebárs fínske tampere, kde existovalo viacero univerzít, ktoré na, začali na rovnakom princípe a v zásade dnes tam existuje jedna univerzita, ktorá sa v rankingoch objavuje vcelku slušne vysoko. Môžem povedať, že existujú aj iné príklady, ten príklad môžem spomenúť ETH Zürich Švajčiarsko, kde na podobnom zmluvnom princípe sa spojili univerzity s jediným cieľom, aby sa z prvej stovky dostala univerzita do prvej desiatky svetových rankingov.
Čiže toto sú dôvody, ktoré vedú k takýmto postupom univerzity vo svete, a preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme rovnaké kroky umožnili aj slovenským vysokým školám a aby sme nemuseli v budúcnosti stále len bedákať nad tým, že naše vysoké školy sa nenachádzajú ani v prvej päťstovke alebo v prvej päťstovke sa nachádzajú len niektoré. A verím, že ak slovenské univerzity využijú tento návrh zákona, tak budeme môcť o pár rokov konštatovať, že aj v prvej dvojstovke sa nachádzajú slovenské univerzity.
Vzhľadom na to, že nikomu neberieme žiadne slobody, len vytvárame priestor pre ďalšiu spoluprácu, vzhľadom na to, že administratívne spájanie vysokých škôl by prinieslo rad negatívnych emócií, a vzhľadom na to, že slovenské verejné vysoké školy sú zriadené zákonom, a vzhľadom na lobing jednotlivých regiónov sa dá len veľmi ťažko predpokladať, že by dochádzalo k takýmto krokom v budúcnosti. Vzhľadom aj na negatívne politické vplyvy považujeme túto cestu v súčasnosti za jedinú možnú a racionálnu, aby sme posilnili slovenské vysoké školstvo, a preto prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Blahová, ja nemám dôvod vám neveriť, lebo vy sa touto problematikou zaoberáte, a tak isto ako nemám dôvod neveriť pani poslankyni Šimkovičovej.
Vy ste vo svojom príhovore hovorili v podstate o istej bitke paragrafov, aspoň tak som to pochopil, tú vašu prvú časť, ale potom ste povedali jednu veľmi dôležitú vec pre mňa, že ako keby tento návrh zákona bol robený na objednávku únoscu. A mohol by som vás poprosiť, aby som teda bol v obraze, konkrétne pomenovať, resp. byť konkrétnejšia v tomto prípade a nehovoriť teda istý nekonkrétny únosca, ale konkrétne kto, konkrétne kto si pripravil tento návrh zákona, konkrétne kto chce, aby vlastne niečo takéto bolo prijaté, preto lebo má konkrétne ciele. Zatiaľ ste hovorili, hovorím v tom prvom slede o bitke paragrafov, tak som to aspoň pochopil, mne, priznám sa, nič nehovoriacich, ale teda hovorím, nemám dôvod vám neveriť, a v tej druhej časti ste boli tvrdo konkrétna nekonkrétne, takže poprosil by som, aby ste doplnili isté informácie, ak ich máte.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja obdivujem pani predkladateľku, že sa pustila do tejto témy v tom najkladnejšom slova zmysle. Mne sa tam strašne páčila tá veta, "ide o najlepší záujem dieťaťa", lebo naozaj tá trauma prehadzovania dieťaťa z otca na matku a z matky na otca, a teraz to je úplne jedno, kto je cudzinec a kto cudzinec nie je, je pre to dieťa asi strašná trauma a asi je najdôležitejšie, aby tá trauma trvala čo najkratšie. A už len ten samotný fakt, že sa z rodiča stane únosca, to je jedno z ktorého, je situácia pre mňa absolútne nepredstaviteľná a o to viac, že sme sa o tomto rozprávali s mojimi priateľmi, ktorí si prešli takýmto peklom a dodnes tá situácia nie je ukončená.
Čiže, pani poslankyňa, ešte raz vďaka, že ste sa pustili do tejto témy, že tuná prinášate isté riešenie, hoci som presvedčený, že ani toto nie je absolútne riešenie toho problému, ktorý predkladáte. Ale vrátim sa k tomu, čo som začal. Ide o najlepší záujem dieťaťa, ktorý, určite je tu pokus, ako tuná čosi napraviť, ako tuná čosi pre to dieťa, ktoré trpí vlastne rozchodom, rozvodom týchto rodičov, spraviť niečo v tom najlepšom. Čiže ešte raz, klobúk dole, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením z 26. marca 2019 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada tiež 26. marca 2019 pridelila návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výboru pre európske záležitosti, ktorý zároveň určila ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokovali vládny návrh zákona do 27. 3. 2019 do 14. hodiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, ho prerokovali 27. 3. 2019.
Návrh spoločnej správy výborov vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre európske záležitosti tiež 27. marca 2019. Vládny návrh zákona 27. marca 2019 prerokovali a odporúčali schváliť všetky výbory, ktorým bol návrh pridelený rozhodnutím Národnej rady.
Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III spoločnej správy vyplynulo osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe výborov schválenej uznesením výborov č. 177 z 27. marca 2019 ako tlač 1398a. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som ako spoločný spravodajca na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Poprosím vás, pán predsedajúci, otvorte k obidvom návrhom rozpravu.