Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády kontinuity, panie poslankyne, páni poslanci, maratón vystúpení k programovému vyhláseniu vlády sa nám pomaly blíži ku koncu, počuli sme mnohé aj veľmi odborné vystúpenia. Mňa osobne zaujalo vystúpenie mojich kolegov Jany Kiššovej, Milana Laurenčíka, Jozefa Rajtára, Renáty Kaščákovej, Natálie Blahovej, Alojza Baránika, Karola Galeka, Vlada Slobodu, Mira Ivana, ktorí podľa mňa v odborných oblastiach veľmi presne popísali všeobecnosť, absenciu riešení, a naopak, kopu fráz v dokumente, ktorý zaujme hlavne svojím rozsahom. Zároveň aj veľmi jasne pomenovali vyslovene zlé a škodlivé záležitosti, ktoré programové vyhlásenie vlády novej vládnej koalície obsahuje.
V strane Sloboda a Solidarita sa venujem témam boja proti korupcii, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, takže po mojom vystúpení za poslanecký klub, ktoré som už absolvoval k programovému vyhláseniu vlády ako k takému, by som mal toto vystúpenie venovať už len týmto trom témam.
Dámy a páni, avšak venovať sa v tomto dokumente nejakému hĺbkovému rozboru, či už vnútornej bezpečnosti, alebo boju proti korupcii, pokiaľ vieme, že ministrom vnútra je Robert Kaliňák, by bolo absolútnym plytvaním času. Množstvo zametených káuz, ktoré stopili práve policajní vyšetrovatelia za čias ministrovania tohto politika, ale aj súčasné megakauzy, napríklad kauza neoprávneného vyplácania vratiek DPH pri výstavbe luxusného bývania, týkajúceho sa kamaráta Roberta Kaliňáka, podnikateľa Bašternáka alebo kauza karuselových podvodov pri DPH, v ktorých lietajú špičky strany SMER - sociálna demokracia, ale aj mnohé iné dodnes nevyšetrené kauzy nás v tom len utvrdzujú.
Pretlačenie nominácie Roberta Kaliňáka do pokračujúcej funkcie podpredsedu vlády a ministra vnútra aj v tejto novej koaličnej vláde je výsmechom všetkým nám, ktorí sme v boji proti korupcii boli a stále sme ochotní ísť do enormného rizika častokrát až na hranu. Je to výsmech nám, čo sme odhaľovali špinavé biznisy, rušili nevýhodné zmluvy, dávali trestné oznámenia a pranierovali nečestné praktiky.
Náš staronový bojovník proti korupcii sa zhostil svojho boja proti korupcii hneď od začiatku ozaj excelentne, podľa jeho vyjadrenia na branno-bezpečnostnom výbore je rozhodnutý v pozícii policajného prezidenta nechať Tibora Gašpara. Toho istého Tibora Gašpara, ktorý nielen v minulosti stopil kauzu Gorila, ale stopil toho počas minulých štyroch rokov v spolupráci s nečinným špeciálnym prokurátorom Kováčikom výrazne viac.
Výsmech občanom, dámy a páni, výsmech. A to, že pri tomto výsmechu občanom asistujú bývalé dve opozičné pravicové strany MOST - HÍD A SIEŤ, je hanebné! Za všetky spláchnuté predvolebné sľuby týchto strán spomeniem len skutočnosť, že inšpekcia ministra vnútra naďalej zostane pod vplyvom prezidenta Policajného zboru a ministra vnútra, pričom obe strany mali vytvorenie nezávislej inšpekcie vo svojich volebných programoch. Policajti, ktorí pochybia napríklad pri vyšetrovaní, lebo bude taká politická objednávka, budú naďalej takpovediac vyšetrovaní svojimi a pod starostlivým dohľadom Roberta Kaliňáka. Bum! Bodka! Je vymaľované!
Prestaňte sa, prosím vás, tam baviť hore, lebo ma vyrušujete! Ďakujem pekne.
Ešte ako perličku spomeniem jedno odborné opatrenie, takzvane odborné opatrenie proti korupcii, citujem: "V záujme zužovania priestoru pre korupciu vláda zavedie protikorupčnú doložku pri návrhoch zákonov, v rámci ktorej bude posudzovať návrhy zákonov z hľadiska toho, či návrh zákona rozširuje alebo zužuje priestor pre korupciu." Tak ja som teda strašne zvedavý, ktorý úradník napíše do svojho návrhu zákona, že práve ten jeho rozširuje priestor na korupciu a pošle svojho ministra s takým výborným návrhom do vlády a následne do parlamentu. To vážne sa vás pýtam, členovia tretej vlády Roberta Fica, písali programové vyhlásenie vlády príčetní ľudia alebo humoristi?
Dámy a páni, ako bývalý minister obrany s miernym uspokojením konštatujem, že časť programového vyhlásenia vlády týkajúca sa vonkajšej bezpečnosti je pravdepodobne najlepšie spracovanou časťou z celého dokumentu. Ani tu sa vláda, resp. tím nového ministra obrany nevyhol niektorým všeobecným formuláciám, avšak konštatovanie, že v tomto texte sa nenachádza ani jedna vyslovene škodlivá vec, je nesporne pozitívnym faktom a som rád, že ho môžem vysloviť.
Dovolím si teda len niekoľko poznámok. Najprv spomeniem pozitíva. Ako prvé je to prihlásenie sa ku kontinuite proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska ako národnoštátneho záujmu založenej na širokej politickej zhode. Tu však je potrebné spomenúť, že paradoxom je to, že táto zhoda sa za posledné štyri roky po prvýkrát stratila nielen vďaka politike vlády ako celku, ale hlavne vďaka politike Roberta Fica ako osoby. Čiže tí, ktorí tu nezhodu zapríčinili, tak majú v tejto dobe zabezpečiť jej opätovné obnovenie. Držím palce.
Druhé pozitívum je deklarovanie podpory vlády rozvoju transatlantických vzťahov ako základnému pilieru zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity Slovenska, pričom za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny Európskej únie a spojencov NATO. Je to správny postoj, treba ho napĺňať v maximálne možnej miere, a to aj skutkami a nielen deklaráciami. Európska únia a NATO sú momentálne jedinou správnou alternatívou pre Slovensko. To neznamená, že ich netreba reformovať, to neznamená, že netreba trvať na dodržiavaní dohôd a pravidiel, ale sú jedinou skutočnou správnou alternatívou.
Tretie pozitívum je snaha o udržanie nadštandardných vzťahov s Českou republikou a rozvíjanie partnerstva v rámci Vyšehradskej štvorky a jeho využívanie na pragmatickú koordináciu pozícií krajín V4 v rámci Európskej únie s cieľom presadzovať záujmy Slovenska. Aj toto treba podporiť. Ale obávam sa, že vzťahom na situáciu v Poľsku a Maďarsku to nebude také ľahké. V programovom vyhlásení vlády sa nedozvieme nič o riziku, že Vyšehrad pre divergentný vnútropolitický vývoj v jednotlivých krajinách už nemusí tak celkom dobre fungovať.
Štvrté pozitívum. Záväzok rozvíjať spoluprácu relevantných zložiek Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ministerstva obrany v rámci civilno-vojenského rozhrania s cieľom posilniť a rozšíriť možnosti domáceho krízového manažmentu, využívajúc všetky možnosti spolupráce v rámci NATO. Toto treba podporiť tiež.
Piate pozitívum je, že v programovom vyhlásení vlády, hovoril, myslím o tom už aj kolega Milan Laurenčík, je samostatná časť týkajúca sa kybernetickej bezpečnosti dokonca ako bezpečnostnej priority, toto sa udialo po prvýkrát. Na druhej strane sa celá táto časť odvoláva na akčný plán. Ten je síce čerstvým dokumentom, ale napriek tomu mohla byť táto časť trochu konkrétnejšia. Avšak v tejto oblasti už dlhodobo ide všetko hrozne pomaly, takže som rád aj za toto.
Šieste pozitívum je záväzok skvalitniť systém obranného plánovania. Rezort ho potrebuje ako soľ. Je nonsens, že počas uplynulých štyroch rokov sa napríklad na ministerstve obrany obstarávalo ad hoc bez ročného plánu obstarávania zákaziek.
A posledné, siedme pozitívum, ktoré chcem spomenúť, sú dobré kroky pri vytváraní podmienok na skvalitnenie prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo výchovno-vzdelávacom procese a zintenzívnenie komunikácie s verejnosťou aj prostredníctvom spolupráce s mimovládnymi organizáciami a odbornou komunitnou na princípe konštruktívnosti a spoločného záujmu na prehlbovaní verejnej podpory zvyšovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky. Aj tento dialóg tu počas uplynulých štyroch rokov chýbal.
Dámy a páni, teraz čo v programovom vyhlásení vlády chýba v tejto časti alebo čo by mohlo byť spracované lepšie.
Po prvé, tiež je to, sedem poznámok mám. Po prvé. V časti programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa najakútnejších vonkajších výziev, pásiem pretrvávajúcej nestability na hraniciach Európskej únie, ozbrojených konfliktov v susedstve Európskej únie, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu, v porušovaní či odklon od základných noriem medzinárodného práva a princípov povojnovej európskej architektúry, tradičných a nových hybridných foriem hrozieb a snáh o oslabovanie národnoštátnej identity, sa predkladateľ úmyselne vyhol konkrétnostiam. Ktorá nestabilita? Rusko? Ukrajina? Ak áno, tak aký je postoj vlády k tejto otázke? Aké konflikty? Aké formy hrozieb? Propaganda? Ak áno, koho propaganda? Aké opatrenia sú navrhované? Túto časť hodnotím spracovanú ako úmyselne alibisticky, keďže subjekty koalície, a to konkrétne strany MOST a SMER, nezastávajú v daných otázkach totožné postoje.
Po druhé. Vláda je pripravená podporovať opatrenia, ktoré prispejú k lepšiemu manažovaniu vonkajších hraníc Európskej únie a k funkčnému schengenskému priestoru, aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy. Tieto riešenia však vôbec vláda nešpecifikuje. Poviem to takto. Bývalá Ficova vláda mala kopu rečí, ako majú chrániť hranice iní. Ale chcel by som vedieť, ako by vyzerala naša obrana hranice, keby sa ju na východe rozhodlo odrazu nelegálne prekročiť trebárs 100-tisíc Ukrajincov. Ani jedno práškovacie lietadlo či vrtuľník sme nedokázali zastaviť na tej hranici. Aj keď musím objektívne povedať, že toto je záležitosť ministerstva vnútra, nie ministerstva obrany.
Po tretie. Vláda sa síce hlási k zásadnému významu systému kolektívnej obrany NATO a k spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie, avšak chýbajú informácie o dianí v NATO, ale, dámy a páni, chýbajú napríklad aj informácie o vojensky slabej Európskej únii, a ona vojensky slabá naozaj aj je.
Po štvrté. V reakcii na zmenu bezpečnostného prostredia vláda bude v rámci bezpečnostnej politiky prijímať potrebné systémové a operatívne opatrenia a iniciovať príslušné legislatívne úpravy, spoluvytvárať a implementovať súvisiace rozhodnutia NATO a Európskej únie. Tu by sa žiadalo tiež uviesť konkrétne čo, pretože my presne vieme, že ktoré problémy máme. Preto treba presne pomenovať opatrenia. Potrebujeme základnú legislatívu, legislatívu ohľadne nasadení vojsk, ohľadne prítomnosti a prechádzania cudzích vojsk cez naše územie v súvislosti s potrebami rýchleho nasadenia a podobne. Toto sa týka aj koncepčných riešení obrany štátu v rámci bezpečnostného systému Slovenskej republiky a novelizácie vecne súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorú je potrebné zrealizovať v súvislosti so skvalitnením a zefektívnením fungovania systému obrany štátu. Tam tiež presne vieme, čo potrebujeme.
Po piate. Záväzok realizácie cielenej modernizácie a výmeny hlavných druhov výzbroje a techniky spolu s tvorbou zásob materiálu na rozvoj spôsobilosti ozbrojených síl v súlade s prijatými záväzkami Slovenskej republiky, pričom dôraz bude položený na rozvoj spôsobilosti mechanizovanej brigády a síl použiteľných aj na boj proti terorizmu by bol zrozumiteľnejší, ak by sa v programovom vyhlásení vlády jasne popísali projekty, ktoré sú naplánované alebo už dokonca rozpracované, a teda to, v ktorých sa pokračovať bude a v ktorých nie.
Po šieste. Podpora zapojenia sa obranného priemyslu Slovenska do zabezpečovania výzbroje techniky a materiálu pre ozbrojené sily a uplatnenie sa jeho produktov v zahraničí je potrebná a oceneniahodná iniciatíva. Škoda, že len v deklaratórnej rovine. Opäť nie je v programovom vyhlásení vlády ani naznačené, ako to bude zrealizované.
A po siedme. Záväzok v súlade so spojeneckými záväzkami Slovenskej republiky zabezpečiť postupný nárast obranných výdavkov Slovenskej republiky by som uvítal v konkrétnej hodnote. To znamená, v explicitnom uvedení záväzku navŕšiť postupne rozpočet ministerstva obrany na hodnotu 1,6 % HDP do roku 2020, čo bol záväzok z Walesu, ku ktorým sa prihlásil aj prezident, aj druhá vláda Roberta Fica. Ak by bol takýto konkrétny záväzok v programovom vyhlásení vlády, uvedený bol, nebolo by si treba nechávať zadné dvierka formuláciou "vláda bude pokračovať v podpore veľkých strategických projektov modernizácie ozbrojených síl ich individuálnym schvaľovaním a financovaním".
Tuto odbočím, pán minister, ja som preveroval tú legislatívnu možnosť, že by som dal explicitne 1,6 % HDP záväzok do programového vyhlásenia vlády, nie je to možné. Nemôžem ani z pozície vystupujúceho v rozprave dať k takémuto dokumentu pozmeňujúci návrh. Tak sa treba spoľahnúť len na to, že sa to naozaj naplní.
Dámy a páni, v závere by som sa rád vrátil k tomu, čo som uviedol už vyššie medzi pozitívami, snahu o spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a odbornou komunitou. Bol som prítomný v piatok minulý týždeň na stretnutí s názvom "Spoločne o bezpečnosti a obrane" organizovaným Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku. Na stretnutí sa zúčastnil aj nový minister obrany Peter Gajdoš a viacerí predstavitelia slovenskej i medzinárodnej bezpečnostnej a diplomatickej obce a obranného priemyslu. Chcem z tohto miesta oceniť, že po rokoch sa opäť konalo podujatie tohto typu, a bol som príjemne prekvapený vysokou účasťou. Aj to je dôkazom, že bezpečnosť a obrana sú stále dôležitejšou súčasťou slovenskej a európskej politiky a nesmú byť na okraji záujmu.
Dámy a páni, kolegovia a kolegyne, chcel by som vyzdvihnúť aj konštruktívny prístup nového ministra obrany pána Gajdoša, jeho postoj, ktorý predstavil v úvodnom príhovore na tomto podujatí, je pre mňa nádejou na nastolenie účinných riešení na ministerstve obrany, na otvorenosť voči vojenskej i civilnej komunite a potvrdením transatlantického smerovania, o ktorom som hovoril a ktoré je deklarované v programovom vyhlásení vlády. Slovenská obranná a bezpečnostná komunita právom očakáva pozitívne zmeny v tejto oblasti a je dôležité, aby sa plány ministra obrany pretavili do konkrétnych krokov. Prvá príležitosť bude už o pár týždňov na samite NATO vo Varšave, kde musí Slovensko deklarovať jasný a silný postoj v súvislosti so súčasnými hrozbami rôznych oblastí sveta.
Ako dve najväčšie výzvy, ktoré navzájom súvisia, vidím udržanie zmieneného rastu obranného rozpočtu smerom k splneniu záväzku zo samitu vo Walese, zmienených 1,6 % HDP na obranu do roku 2020, a druhým je pokračovanie modernizačných projektov, ale s tým, že podmienkou je nastavenie férových a transparentných podmienok a dôsledné zváženie priorít a možností. Pretože počas minulých štyroch rokov to takto nebolo. Osobitne pre výdavky na obranu by mali platiť zásady projektu "Hodnota za peniaze", ku ktorému sa táto vláda hlási.
Ostatné štáty krajín V4 oveľa viac zapájajú predstaviteľov obranného priemyslu. Aj toto je cesta - spolupracovať bez spochybňovania voľnej konkurencie v rámci Európskej únie a v rámci NATO. A verím, že Slovensko si vezme príklad.
Bude si to vyžadovať úsilie nás všetkých, predstaviteľov rezortu obrany, poslancov, či už z koalície, alebo opozície, ale aj predstaviteľov v mimovládnej sfére, a som rád, že s novým ministrom obrany máme v tomto rovnaký postoj.
Ako som už povedal, časť programového vyhlásenia vlády týkajúca sa vonkajšej bezpečnosti, túto časť ja pokladám za to najlepšie, čo sa v programovom vyhlásení vlády nachádza, a kľudne by som ho vedel ohodnotiť známkou dvojka, možno dva mínus, pán minister. No ale ja a moji kolegovia, pán minister, zo strany SaS budeme dnes alebo zajtra, podľa toho, kedy to bude aktuálne, hlasovať proti programovému vyhláseniu vlády a proti vysloveniu dôvery vláde, toto sa nedá oddeliť, nedá sa z toho vyčleniť len časť obrany a vás osobne.
Ale ako predstaviteľ tejto najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany v prípade, že dôveru vláda získa, vám dnes verejne deklarujem našu pripravenosť na korektnú a konštruktívnu spoluprácu.
Ďakujem za pozornosť.
