Videokanál klubu

Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za slovo.
Najprv zneužijem priestor, keďže som bol oslovený a niekoľkokrát spomenutý ako človek, ktorý vládne časti tretieho sektora, tak poznámku k tomu. Mimovládne organizácie a aj taká, ktorej som naozaj zakladateľom, hodnotili programy, predvolebné programy politických strán. SMER nemal žiaden program. Povedať, že preto ho predbehla napríklad strana Sloboda a Solidarita, lebo ja som zakladal INEKO, sa jednoducho ani nedá, ani nedá. Nebol v zozname SMER.
Ale porovnávať tú moju pozíciu voči – a nielen INEKU, ešte som aj Transparency International zakladal, aby ste mali do budúcej faktickej poznámky silný argument. Počúvajte, prirovnávať tento môj vplyv na mimovládne organizácie a kritizovať ho zo strany, strany, kde naozaj sú tie vplyvy teda veľké, to už aj mňa vytiahne do takejto debaty. Pretože vy viete, aké je pozadie SMER-u, a ak máte naozaj pocit, že Transparency a INEKO má podobné pozadia, že ja sa tam točím okolo nejakých mimovládok, tak prineste nejaké argumenty a prineste dôkazy.
A pokiaľ ide o hodnotenie tých programov, tak všetky, pokiaľ viem, všetky tie organizácie zverejnili detailnú metodiku, a skritizujte tú metodiku, tam je to krok po kroku hodnotené, tie programy, a priznaná je metodika, podľa akých kritérií hodnotili tie programy. Tak dobre, ak tam spravili nejakú chybu, sem s tým, ale vplyv naozaj na think tanky, ktoré sú súčasťou liberálnej demokracie, nemajú ani oligarchovia, ani politické strany a už nie vôbec poslanec za politickú stranu.
No, k programovému vyhláseniu vlády. Toto má byť vláda, ktorá chce prekonať staré deliace čiary z 90. rokov. Zrejme sa myslí, že jedna z tých deliacich čiar je aj čiara medzi Slovákmi a Maďarmi. Pamätníci si ale dobre spomenú určite na to, že SMER vôbec nebola strana, ktorá v časoch, keď tá deliaca čiara bola ostrá, sa snažila vyriešiť ten problém. Slovenská akadémia vied urobila prieskum, z ktorého vyplynulo, že v ´96. roku 40 % Slovákov sa obávalo Maďarska. V roku 2014 už iba 5 % Slovákov sa obávalo Maďarska ako krajiny, ktorá by mohla Slovensko ohroziť. Toto ale prebehlo naozaj, toto môžme považovať za prekonanie deliacej čiary, historické prekonanie historickej deliacej čiary, ale SMER v tom veľmi veľkú pozitívnu úlohu nezohral. Naopak, predsa SMER zobral nie Andreja Danka do koalície vtedy, ale Jána Slotu. Jána Slotu, ktorý naozaj, o ktorom nikto nemôže povedať, že by prekonával tieto deliace čiary.
Chcem tým povedať, že toto je kľúčová črta, kľúčová črta SMER-u, že teraz sa prihlási k vyriešenému problému. Neprihlásil sa k riešeniu toho problému vtedy, keď ten problém bol fakt ťažký pre Slovensko, vtedy sa neprihlásil, vtedy získaval marketingové body a preferencie na tom. Teraz, keď už je prekonaný, tak teraz sa prihlási už k tomu riešeniu. A toto je vážny problém SMER-u, volá sa populizmus a znamená, že ide o stranu, ktorá keď si môže vybrať medzi správnym riešením, ktoré nie je veľmi populárne, alebo nesprávnym, ktoré populárne je, tak má tendenciu viac sa prikloniť k tomu druhému než strany, ktoré by mali spravovať krajinu. A z tohto odvodím aj svoje hlasovanie, keď budeme hlasovať o dôvere vláde.
Uviedol som tento príklad ako ilustráciu toho, čo si myslím o nie celom programovom vyhlásení, ale veľkej jeho časti. Napríklad aj dokonca o časti, ktorá sa venuje verejným financiám, konkrétne rozpočtu. Naše verejné financie sú neudržateľné. Vieme, že v roku 2064 budeme mať verejný dlh, ak sa nič nezmení, na úrovni zhruba 251 %, samozrejme, to je len teoretická úroveň, lebo dovtedy by sme skrachovali. Čiže vážna, vážna vec. Preto musíme postupne znižovať deficit verejných financií. Ak to budeme robiť postupne, postupne, nebude to veľmi bolieť, ak to nebudeme robiť postupne, tak príde čas, kedy to bude potom naraz riešené a bude to veľmi bolieť. A tu chcem ukázať dva grafy, z ktorých vyplýva, že vláda tú požiadavku na znižovanie deficitu verejných financií jednoducho tlačí pred sebou a v minulom volebnom období nehovorila pravdu.
Prvý graf sa týka deficitu v roku 2014 (rečník ukázal smerom k plénu prvý graf), ktorý podľa notifikácie Európskej komisie z ´15. roku, november 2015, dosiahol 2,79 % za rok 2014. V roku 2013 vláda tvrdila, že v ´14. budeme mať deficit 2,6 %, do roku 2012, na začiatku volebného obdobia, vláda hovorila, že ten deficit v ´14. bude 2,3 percenta. Podobne tá história vyzerá aj s deficitom za rok 2015. Dnes práve Európska komisia zverejnila číslo za rok 2015, ktoré je na úrovni 3 % deficitu HDP. A pozrite sa, čo hovorila o deficite v roku 2015 vláda v minulosti. Na začiatku volebného obdobia hovorila, že v roku 2015 budeme mať deficit 1,7 %, v trinástom povedala, že to budú 2 %, v štrnástom 2,49 a ešte v pätnástom hovorila, že to bude 2,55 percenta. Nakoniec to boli 3 percentá. Preto mi je dosť ťažko uveriť a mám na to právo, mám právo nie celkom veriť tomu, že keď teraz vláda hovorí, že budeme mať nulový deficit do roku 2020, že hovorí pravdu, pretože pozrite sa, ako sa ten plán menil z roka na rok. Na začiatku hovorila vláda 1,7, skončilo to tromi percentami v minulom volebnom období. To ja si myslím, že teda ak mám hovoriť o dôvere, tak toto je dôležitý graf, ktorý ma presviedča o tom, že nemám povinnosť veriť, že keď teraz vláda povie nulový deficit 2020, že je to 50 na 50. Nie je to 50 na 50. Mám nejaké skúsenosti a mám nejaké štatistiky, ktoré hovoria, že v minulosti to tak nebolo, ako vláda dopredu hovorila.
Pekná vec v programovom vyhlásení je už niekoľkokrát spomínaná hodnota za peniaze, autori Filko, Kišš, Ódor, veľmi, veľmi pekná, ale vidím veľké riziká, ktoré sú s ňou spojené. Jedno spočíva práve v tej miere populizmu. Ja nehovorím, že sú tu ostatné strany, ktoré nemajú žiaden populizmus, alebo nie sú vôbec populistické, to nehovorím. Hovorím, že SMER je v tomto dosť výkonný, viac než by mal byť. Nota bene keď zohľadním, aké má preferencie, tam už tá povinnosť morálna správať sa štátnicky je vyššia, no.
Teraz k tej hodnote za peniaze. Jedno riziko spočíva práve v tom populizme, že ak chceme napríklad zefektívniť zdravotníctvo alebo školstvo alebo súdnictvo, tak sa to nedá inak, než tak, že sa to dotkne tzv. nositeľov renty, ktorí majú nejaké výhody v tom sektore, a to bude teda strašný krik. A keď začne krik, tak mám obavu, že najmä strana SMER ustúpi. Ustúpi tomu kriku.
Pozrite sa, ukážem vám zasa graf. Úmrtnosť do 30 dní od infarktu podľa pacientov (rečník ukázal smerom k plénu druhý graf). Nemyslím tým naozaj nič, že; pánovi premiérovi želám skoré uzdravenie. Toto je graf, ako umierajú pacienti do 30 dní po infarkte, a je z neho vidno, v ktorých krajinách je ten problém väčší a v ktorých menší. Napríklad Lotyšsko, tam ten problém je veľmi vysoký a ešte sa zhoršuje medziročne. Ale sú krajiny, ako napríklad Nórsko, kde je tá štatistika lepšia, problém nie je taký významný, čiže áno, môžme sa inšpirovať napríklad v Nórsku, ako to robia v tom zdravotníctve. Ale potom, čo musíme urobiť, je takúto štatistiku, po prvé, poslať do OECD, aby sme vedeli, kde sme my. Už to spôsobí problémy, že bude krik, poznám to z rezortu školstva, bude krik, keď sa tam objaví náš stĺpec, ktorý ukáže, že u nás zomiera veľa ľudí. No a to ešte nie je celý príbeh, koniec toho príbehu zefektívňovania spočíva v tom, že potom ešte treba sledovať, v ktorej nemocnici ako to vyzerá, v ktorej nemocnici je viac odvrátiteľných úmrtí než v inej nemocnici. A to som zvedavý, ako toto SMER ustojí, keď si spomeniem, aké menšie boje neustál. To isté neustál, nehovorím v straníckej politike, ale v riešení ťažkých problémov. To isté sa týka školstva, to isté prokuratúry, no uvidíme, ako budeme zverejňovať všetky rozhodnutia prokuratúry, ktoré tým, že nie sú celkom dobre zverejnené, tak spôsobia to, že množstvo prípadov aj klientelizmu, korupcie skončí v deltovitom ústí riešenia problémov orgánmi činnými v trestnom konaní. No veľký, veľký problém očakávam v tomto, a teda riziko, riziko, že ten, poviem, krásny projekt value for money, že sa nemusí zrealizovať, teda jedno riziko je toto.
Druhé nachádzam priamo v programovom vyhlásení vlády. Tak na jednej strane naozaj dobre programové vyhlásenie hovorí, že sa treba pozerať na efektívnosť a že sa treba pozerať na to, z jedného eura koľko dostávame v zdravotníctve, v školstve a v iných sektoroch, a potom na základe tej analýzy rozhodnúť, kde je ten pomer najvyšší, na základe tej analýzy. Súčasne ale jedným dychom programové vyhlásenie hovorí, že máme podporiť viac exportu do Južnej Ameriky. No dobre, tak sem s nejakou analýzou, ktorá hovorí, že máme stiahnuť peniaze od živnostníkov alebo od tých, ktorí exportujú dnes do Rakúska alebo na Ukrajinu, a máme tie peniaze presmerovať, lebo v Južnej Amerike je to výhodnejšie. Dobre, tak poďme s tou analýzou.
Niečo podobné je, že vláda podporí energeticky náročný priemysel. Prečo práve energeticky náročný priemysel? Len tak, je na to nejaká analýza? Že máme zobrať z priemyslu, zvýšiť dane firmám, ktoré majú energeticky úsporný priemysel, takú výrobu a máme to presunúť v prospech energeticky náročného priemyslu? No kde je tá analýza, to len tak sa povie? Znova, rozpor s tou veľmi dobrou myšlienkou, ktorú tam máte.
Už tu boli spomenuté inovačné centrá na slovenských veľvyslanectvách, tiež neviem, či to prešlo nejakou analýzou. Potom napríklad lákaním mladých ľudí do agrobiznisu. Teda mám asi smolu, ale keď si pustím televízor, tak tam vidím ľudí z agrobiznisu, ktorí hovoria, že už sa tam nedá žiť. Hovoria, že mlieko sa vykupuje za strašne nízke ceny a oni majú náklady oveľa vyššie, že už tie, jahňacina sa neoplatí dorábať a tak ďalej a tak ďalej. Na druhej strane štát dáva desiatky tisíc eur mladým ľuďom, aby nešli do IT sektora, ale do agrobiznisu. Máme na to nejakú štúdiu efektívnosti, že toto sa z nejakého dôvodu oplatí? Ja myslím, že nemáme, tak isto ako nemáme štúdiu, ktorá by hovorila, že presne do kúpeľníctva sa oplatí stiahnuť peniaze z eseročiek, od živnostníkov, od ďalších firiem a dať ich do kúpeľníctva.
Lebo niekde sa stiahnuť musia, ak teda nie z eseročiek, tak ako som hovoril pred 10 minútami, z budúcich generácií, od budúcich generácií to zoberieme a dáme dnes do kúpeľníctva, prípadne ovocinárstva alebo zeleniny.
No, záverečný balíček, také rôzne. Osobitný odvod pre poisťovne sa chystá. Riziko, už sme o tom aj verejne hovorili, riziko spočíva v tom, že predsa nielen firmy medzi sebou súťažia v ekonomike, ale aj sektory medzi sebou súťažia. Ak zaťažíme jeden sektor, tak to je na úkor tých ostatných sektorov. Prečo by to takto malo byť? Druhá poznámka je, že toto sú regulované sektory. Ak zaťažujeme ďalšími daňami regulované sektory, tak hovoríme, že sú zle regulované, tak mali byť dobre regulované. Ak sú zle regulované, treba zlepšiť reguláciu. Ak sa nedá zlepšiť, tak ich netreba regulovať vôbec a možno uvažovať o nejakých daniach, ale aj regulácia, aj daň sa mi zdá teda, jedno je navyše.
Ďalej, čo ma zaujalo, je, že vláda podporí počet a frekvenciu úradných kontrol potravín z iných štátov. Ako v krajine, ktorá ide predsedať Európskej únii ma to dosť teda zaskočilo, a tak mi napadlo, čo potom povieme, keď členské štáty Európskej únie zvýšia počet a frekvenciu úradných kontrol automobilov vyrobených na Slovensku.
No a ešte možno sú tam, sú tam ešte také integračné návrhy, ktoré sa týkajú zaistenia vkladov alebo spoločného poistenia v nezamestnanosti. Strašne dôležité bude, o aké schémy pôjde, aby nešlo o to, že tí, ktorí majú banky v poriadku a ktorí majú ošetrenú podporu v nezamestnanosti a majú efektívnu, aby tí doplácali na tie krajiny, ktoré to v poriadku nemajú.
A ešte by som spomenul tú regionálnu politiku. Dobre by bolo, pokiaľ sa má urobiť správne, tak prísť aj s návrhom, podľa akých parametrov sa úspech tejto regionálnej politiky bude porovnávať, či to bude teda miera nezamestnanosti, alebo gini koeficient, rovnosť na Slovensku a tak ďalej, a tak ďalej, aby sa to dalo overiť, aby to neskončilo ako v minulých obdobiach, ale aby to bolo úspešné.
Takže toľko k tomu, čo si myslím o dôvere vo vládu a v súvislosti s týmto programovým vyhlásením, a o tom, čo si myslím v súvislosti s ním o tom, čo treba naozaj urobiť, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť, a to nielen dnešnej generácii, ale aj budúcim generáciám.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja ďakujem za hlasy aj podpory a ďakujem aj za pripomienky. Ja som pripravený a ochotný diskutovať, či už o našom programe, či už o tých kauzách, čo som hovoril. Som ochotný, pripravený diskutovať, či už tu v pléne, alebo pred médiami, alebo niekde bokom na káve. Nemám s tým žiaden problém.
Teraz, pán Číž. Dôchodky sa tohto roku znižovali v novodobej histórii o asi najnižšiu sumu, v priemere o 1,90 eur. Zvyšovali, pardon, zvyšovali o 1,90 eur. Historicky asi najnižšiu sumu, zvýšenie o najnižšiu sumu. A to je možno tiež výsledok štvorročnej vlády strany SMER, aj keď nielen. Lebo aj ten algoritmus bol nejakým spôsobom dohodnutý. No ale chcem hlavne povedať, že ak sa majú z čoho vyplácať dôchodky, musia sa najprv vytvoriť tie hodnoty, lebo ony nevznikajú len tak niekde, nerastú na strome a podobne. A niekto tie hodnoty musí vytvoriť a na to musí mať dobré podmienky, aby sa tie hodnoty vytvorili.
A, pani poslankyňa Vaľová? Áno. Ja, tak ako som hovoril, som pripravený diskutovať, čo sa týka nášho programu o každom jednom bode tohto programu, o každom jednom bode tohto programu, či je dobrý alebo či je zlý. Lebo ja sa nespolieham na tie inštitúty. Ja som iba skonštatoval, že to jednoducho tak vyhodnotili. Ale ja si tie body viem jeden po druhom obhájiť. A my tieto body budeme aj postupne navrhovať, už na májovej schôdzke asi štyridsať bodov, okrem zrušenia daňových licencií to budú také, ktoré nezaťažujú štátny rozpočet. A budeme ich predkladať a budeme o nich diskutovať. A ja som tomu veľmi rád a rád sa teda konkrétne takto bod po bode o tom porozprávam.
Ďakujem pekne.

Jozef, vynikajúce. Fakt perfektné. Pomenoval si obrovské množstvo konkrétnych káuz aj problémov, klobúk dole aj za tú otvorenosť. Ak by tu dneska sedel pán Maďarič, možnože by otváral ústa rovnako ako včera, keď prezentoval Jožko Mihál, veľmi silno mi to pripomínalo. Dneska to zaňho urobil pán Číž.
Jozef, dovoľujem si alebo dovolím si dnes nahradiť ja Jožka Mihála. Ešte raz zopakujem, pán z vládnej koalície, že darčeky naozaj nenosí Ježiško, a ty si to tu dneska povedal na plné ústa. Ďakujem a dúfam, že toto moja dcéra dneska nepočula.

Jozef, ja len chcem pogratulovať a poďakovať, lebo na to, že to bol tvoj prvý príhovor v parlamente, tak bol veľmi dobrý a presne takto si predstavujem niekoho, kto má v podnázve svojho mena a priezviska tímlíder za štíhly štát. Ak raz budem rozhodovať o tom, že kto má spravovať štátne peniaze, tak určite ich s dôverou zverím do tvojich rúk.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, dovoľte mi teda aj mne vystúpiť k programovému vyhláseniu vlády. Budem sa venovať najmä verejnej správe a ekonomickým záležitostiam.
Keď mám toto programové vyhlásenie zhodnotiť ako celok, tak musím povedať, že až na drobné výnimky je to znôška prázdnych rečí a hesiel socialistického typu. Hesiel ako "rámec stabilného rozvoja spoločnosti", "prehĺbiť spoločenskú súdržnosť", "sústrediť sa tak na skutočné výzvy" a táto vláda je "vládou kontinuity a pokroku". Tu by som navrhol to trošku preformulovať, trošku úprimnejšie, a nazvať túto vládu vládou kontinuity a prospechu.
Budem teraz hovoriť konkrétne k časti týkajúcej sa verejnej správy a k reforme ESO, o ktorej sme tu pred chvíľkou hovorili. ESO znamená efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa. Táto reforma v tomto roku končí. Máte dojem, že je tu efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa? Ja ho nemám a budem hovoriť o konkrétnych číslach.
Konkrétne bolo v pláne zredukovať počet úradov z 916 na 58. Poviem to ešte raz. Z 916 na 58. To by bola revolučná, revolučná redukcia verejnej správy. To by sme tu mali ohromujúci prebytok štátneho rozpočtu. Samozrejme, realita tejto reformy a jej výsledkov je takáto, na tomto grafe (rečník ukázal smerom k plénu graf). Opäť teda použijem konkrétne čísla, sú to čísla, zdroj je z ministerstva financií. Toto je nárast počtu úradníkov za posledné roky. Narástli o číslo 13, vyše 13-tisíc, vyše 13-tisíc. Toto je radikálna redukcia štátnej správy v rukách strany SMER a ministra Roberta Kaliňáka, ktorý tu pred chvíľkou bol (reakcia ministra stojaceho pri predsedníckom pulte), ešte tu aj stále je (reakcia ministra) a počúva a počúva (reakcia ministra) a hovorí, že miešam hrušky s jablkami.
Takže, dúfam, že potom si sadneme a vyjasníme si presné čísla, pretože my sme sa pána Kaliňáka predtým aj pýtali, v čom teda spočíva tá radikálna redukcia, ak teda radikálne pribudlo úradníkov. A odpoveď bola, mám tu aj ten list, že teda nezáleží na tom, že koľko je úradníkov, že aj tak sa dajú dosiahnuť radikálne úspory, aj tie naplánované, v hodnote miliarda eur, miliarda eur. Akurát nedá sa presne povedať, kde sa usporilo, ako sa usporilo, pretože zmenila sa metodika. Jedna databáza je na ministerstve financií, druhá na ministerstve vnútra, tretia neviem kde a ďalšia metodika sa zmenila a nedá sa povedať teda, akým spôsobom sa tak radikálne zredukovala tá štátna správa a taká obrovská suma 1 miliarda sa usporila. Navrhoval by som teda aj doplniť programové vyhlásenie vlády o veľmi konkrétne ciele, ale veľmi konkrétne termíny, aby sme teda vedeli, ako má táto reforma pokračovať.
Ďalej sa budem venovať posilneniu kompetencií v rámci programu EŠIF, to je Európske štrukturálne a investičné fondy. Máme tu ďalší príklad vykrmovania štátnej správy a, ako sa vyjadril pán podpredseda vlády po mojom boku, citujem: "Mojím core biznisom je čerpanie eurofondov". Opäť si myslím, že toto by mohla prevziať ako svoje motto celá vláda. Naším core biznisom je čerpanie eurofondov, veď kvôli tomu ste, alebo hlavne kvôli tomu ste aj vznikli, aby ste kontinuálne smerovali tieto toky. Ďakujem aj za reakciu.
Budem sa venovať daňovým úradom, ktoré sa momentálne nazývajú finančná správa, lebo sa zlúčili aj s colnými úradmi. Je to jeden zo žiarivých príkladov reformy ESO, efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa. No alebo skôr žiarivý príklad nefungovania štátnej správy. Vláda sľubuje efektívnejší výber daní, ale keď si zoberieme príklad z minulého obdobia, z predošlého obdobia, pôjde predovšetkým zase o šikanovanie drobných samoživiteľov pri rôznych drobnostiach vzniknutých zaokrúhľovaním, ďalej nezmyselné pokutovanie a podobne, ako je bežnou praxou.
Na druhej strane to znamená aj úplne výsmešné ignorovanie najvypuklejších daňových podvodov, ako bola kauza Bašternák, Kočner a Five Stars Residence, nadmerné odpočty, magická bytovka, kde jeden byt stojí 6 centov a o päť mesiacov taký istý byt stojí 1,7 milióna. No, ľudia by povedali, že to je neprehliadnuteľný príklad daňových podvodov, ale vyšetrovacie orgány to tak zjavne nevidia.
Máme tu aj výpovede svedka v podvodoch s DPH, kde teda hlavný organizátor Chovanec vypovedal, že podvody boli kryté z najvyšších vládnych miest, od exministra Počiatka a ministra Kaliňáka. Toto je realita, nie prázdne slová v programovom vyhlásení vlády.
Finančná správa, jej prax je taká, že sa tam odoberajú kontroly z rúk kontrolórov tesne pred dosiahnutím výsledku, tesne pred podaním trestného oznámenia. Toto je realita. Takto to funguje. (Reakcia spoza rečníka.) Výborne. Samozrejme, že budeme konať. Teraz začíname a konať budeme. Ale finančná správa, finančná správa, ja sa budem veľmi tešiť na diskusiu následnú, finančná správa, to je aj to, kde jeden daňový úrad odoberie daňové doklady firme a druhý daňový úrad príde a dá firme pokutu za absenciu týchto daňových dokladov. To je missed manažment, toto nie je úmysel, je to missed manažment, ktorý sa nerieši. Kde jedno oddelenie finančnej správy nevydá, čo je jeho povinnosť, nevydá potvrdenie o registrácii na DPH a ignoruje to niekoľko rokov a na druhej strane pokutuje potom danú firmu, ktorá toto potvrdenie musí mať, zato, že ho nemá. Skrátka toto je inštitúcia, ktorá je zrelá na dôkladnú reštrukturalizáciu, ktorá je zrelá na hĺbkovú, hĺbkovú reformu a krízový manažment. Avšak keď si pozriem programové vyhlásenie vlády, tak tam takýto návrh nevidím. Cieľom je vybrať viac, efektívnejšie a viac od ľudí a na druhej strane tieto prostriedky aj použiť.
Zase sme videli v tomto vládnom období poslednom nákup IT systému, ktorý nie je ani len polofunkčný. Pred rokom bol poslanecký prieskum, kde sa spravila taká potemkinovská dedina, zapla sa časť, malá časť toho systému, aby sa simulovalo, že funguje, a tento systém stál už vyše 100 miliónov eur plus môže so všetkým všudy stáť 140 miliónov eur. Bagateľ, nie? Samozrejme, že dodávatelia sú známe firmy.
S daňovými úradmi súvisia aj sadzby, sadzby daní. Vláda sa chváli tým, že plánuje, citujem, znížiť daň, firemnú daň, daň zo zisku na 21 percent. Musím povedať, že od daňovej reformy Richarda Sulíka, ktorá začala platiť od roku 2014 (pozn. red.: správne malo byť "2004"), bola táto sadzba 19 %, roky rokúce, roky rokúce. Až vláda Fico 2 ju zmenila na 23 %, potom mierne upravila na 22 percent. A teraz sa táto vláda kontinuity a, citujem originál, "pokroku" hodlá znížiť túto daň a chváli sa s tým, na 21 %, o jeden percentuálny bod oproti súčasnej sadzbe. Realita je taká, že tú daň nedávajú naspäť ani na pôvodnú úroveň a dlhoročnú úroveň 19 %, nie že by ju reálne redukovali. Pritom Slovensko, aby pokročilo ekonomicky, potrebuje znížiť túto daň a ďalšie dane postupne až na 15 %, tak, aby sem znova prúdili investície, aby aj slovenské firmy reinvestovali, aby sa tu oplatilo aj držať kapitál, nielen ho po investícii, nejakom návrate odniesť niekam preč.
Toto celé programové vyhlásenie vlády je z môjho pohľadu povrchné, nedôrazné, v drvivej väčšine prípadov nie sú dané žiadne konkrétne ciele ani termíny. Preto navrhujem dať ho kompletne prepísať a uchádzať sa o dôveru opäť, keď bude mať aspoň nejakú úroveň.
Najväčším problémom tohto vyhlásenia alebo plánu sú však jeho vykonávatelia. Proti korupcii a za štíhly štát majú bojovať ľudia alebo väčšinou ľudia, nie všetci, väčšinou ľudia, ktorí za predošlé volebné obdobie robili pravý opak.
Aby som však iba nehanil, všimol som si aj výnimku, je ich niekoľko, ale spomeniem jednu. Na ministerstvo zdravotníctva ide krízový manažér, čo ja osobne kvitujem. A myslím si, že krízoví manažéri by mali ísť do väčšiny rezortov a na väčšinu úradov, pretože aj železnice potrebujú krízového manažéra, nemocnice partikulárne potrebujú krízového manažéra, Vodohospodárska výstavba potrebuje, tá riadi Gabčíkovo, potrebuje krízového manažéra, ktorý tam zruší kompy a ďalšie veci. Čistenie dna, čistenie brán robených takým istým spôsobom, ako bola robená kompa. Skrátka s prestávkou za desať rokov vláda SMER-u dosiahla to, že je tu kríza, ktorá sa musí riešiť krízovými manažérmi, a dokonca aj strana SMER ju tak rieši v oblasti, ktorá bola najvypuklejšia, najvypuklejšia pred verejnosťou, a posiela tam naozaj krízového manažéra.
Skôr či neskôr však aj pán minister Drucker narazí na človeka, ktorý keď vyhrá voľby, tak dostane magické schopnosti a môže všetko. A narazí aj na jednu finančnú skupinu. A ten pán, čo má magické schopnosti a môže všetko, tak potom aj naše pôsobenie a zdravotníctvo má magické schopnosti a zázračne začnú miznúť obrovské sumy peňazí. Takže skôr či neskôr aj pán Drucker narazí na týchto ľudí a tieto okolnosti a mne ostáva dúfať, že keď jedna z tých dvoch protistrán padne, že to nebude tento minister.
Slovensko potrebuje dobrú vládu a zároveň potrebuje okrem iného kvalitný ekonomický program. Táto vláda ho neponúka. My za SaS ponúkame svoj ekonomický program Agenda 2020, ktorý bol všetkými relevantnými inštitúciami vyhodnotený ako najlepší. Odbornými inštitútmi, nie nejakými vymyslenými... (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím vás o kľud v sále. Naozaj, nech prebieha... (reakcia z pléna), áno, áno, a súčasne všetkých ukľudňujem a poprosím vás o pokračovanie, pán poslanec.

Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
... napríklad INESS, INEKO, HPI a ďalšie – a mne by bolo cťou, keby všetky boli moje, to by mi slúžilo naozaj ku cti. Bohužiaľ, to je precenenie mojich síl, nie sú moje, sú to inštitúcie, ktoré sú, inštitúcie, ktoré sú, ktoré sú, no, naše. Keď to povieme zoširoka, tak naše, ale tak sú to kvalitné inštitúcie nezávislé odo mňa.
Tento program Agenda 2020 je naozaj cesta k efektívnemu, štíhlemu štátu a konečne už aj k radiálnemu zvýšeniu životnej úrovne. No a myslím, že aj s kolegami sme ochotní pomôcť tejto vláde a budeme navrhovať body z tohto programu, ktoré Slovensku pomôžu. Dokonca si myslím, že by nám nevadilo, aj keby ste tieto body navrhovali vy ako svoje vlastné. Radi ich podporíme. A ak sa tak nestane, budeme ich my predkladať. Ak však táto vláda bude naozaj vládou kontinuity, ako sa vyhrážajú, že budú, budeme konštruktívnou opozíciou a podporíme aj tie menšie zmeny na prospech občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
Tak dúfam, že od Estóncov naozaj nezoberieme úplne všetko, pretože, samozrejme, oni majú trošku iný systém a trošku iné problémy. Koniec koncov to tu určite už pri odborných témach zaznelo. Každopádne ja ďakujem za faktickú a teším sa na spoluprácu.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, som členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, takže vo svojom príspevku sa budem venovať najmä týmto témam v programovom vyhlásení vlády.
V prvom rade ma zaujala téma znižovania výdavkov na verejnú správu. V rámci reformy ESO sme za posledné štyri roky dosiahli len to, že počet verejnej správy stúpol, neklesol. O výdavkoch na verejnú správu ani nehovorím. Programové vyhlásenie vlády môže pekne znieť v mnohých jeho častiach, ale to, čo mne z neho vyznieva, je to, že vidím v ňom len kopec nových, ďalších úradníkov.
V návrhu programového vyhlásenia vlády spomínate, že plánujete pokračovať v reforme ESO. Budete teda ďalej navyšovať počty zamestnancov verejnej správy? Plánujete vznik marketingového výboru, ktorý bude zvyšovať propagáciu domácich potravín. Takže opäť ďalší úradníci. Takže budeme sa skladať z našich daní na niečo, čo sú schopní si výrobcovia robiť sami, a už si živo viem predstaviť, akým spôsobom budú robiť marketing štátni úradníci. Tí, čo sú z podnikateľskej sféry, vedia porovnať ten rozdiel.
Plánujete tak isto presadzovať nákup domácej agropotravinárskej produkcie orgánmi štátnej a verejnej správy. To chcete obchádzať pravidlá verejného obstarávania alebo diskriminovať dodávateľov z ostatných krajín Európskej únie, alebo akým spôsobom to chcete zabezpečiť?
Plánujete posilniť svoje kapacity na Úrade vlády, na ministerstvách na prípravu predbežných hodnotení a na Najvyššom kontrolnom úrade, aby ste mohli robiť nezávislé a kvalitné následné hodnotenia. Takže navyšovanie počtu úradníkov, aby kontrolovali úradníkov.
V posledných rokoch som sa navyše nikde nestretol s tým, že by bola vláda poddimenzovaná alebo že by potrebovali toľko nových zamestnancov. Navyše to, čo ma zaujalo, boli tie slová "nezávislé hodnotenie". Vládni úradníci budú nezávisle kontrolovať vládnych úradníkov! Len si tak v duchu predstavujem, ako bude úradník vyslaný z Úradu vlády úplne nezávisle kontrolovať úradníkov na ministerstve, ktorému šéfuje minister z tej istej strany. Určite to bude veľmi nezávislá a účinná kontrola.
Chystáte sa tiež vytvoriť úrad podpredsedu vlády pre investície, aby sme lepšie čerpali eurofondy. Opäť ďalší úradníci, ktorí budú dohliadať na úradníkov. Chcete cez nich zabezpečiť odhaľovanie systémových nedostatkov pri hospodárení s verejnými financiami. To až teraz, počas tretej vlády?
Fond na podporu športu má byť ďalšou novou inštitúciou s ďalšími úradníkmi, ktorí opäť čo? Ktorí budú opäť centrálne riadiť úradníkov z jednotlivých rezortov. Podľa rozsahu toho, čo ste uviedli v programovom vyhlásení, skôr týmto vzniká ako keby nové samostatné ministerstvo športu, lebo budú obsahovať v podstate všetky športové témy.
Chystáte sa založiť ďalšiu inštitúciu na financovanie kultúry národnostných menšín. Aj keď systematickú podporu kultúrnych aktivít menšín môžem len vítať, opäť ide o zamestnanie ďalších úradníkov. A úradník, priznám, v Bratislave od stola, neviem si predstaviť, že by vedel lepšie podporovať kultúrne aktivity napríklad Rusínov na východe ako oni sami.
Vítam tak isto dobudovanie klientskych pracovísk v okresných mestách a v mestách, do ktorých je ďalej z okresných miest ako 50 km. Nárast zamestnancov na týchto pracoviskách bude mať určite skôr pozitívny dopad, avšak jednoznačne mi chýba akákoľvek kompenzácia vo forme znižovania počtu úradníkov na iných úradoch. Veď koľkým úradníkom vytvorením týchto pracovísk ubudne práca? Čo budú robiť? Hľadieť pol dňa do stropu a čakať, kedy padla?
Pán Kaliňák na výbore spomenul, že chce ponúknuť služby centier okresných úradov, aby mohli mestá poskytovať služby cez ne a takto ušetriť. Ak chceme ušetriť, využime, čo máme. Naopak, prečo okresný úrad nevyužije pre svoje centrá kapacity mestských úradov a mestských priestorov a použije tieto centrá takýmto spôsobom? To, čo bolo totižto naznačené, vyznieva skôr ako opätovná centralizácia verejnej správy a nie decentralizácia.
Tak isto nevidím v programovom vyhlásení žiadne opatrenie na skutočné zoštíhlenie verejnej správy. Možno optimalizujete procesy, elektronizujete, ale výsledky zatiaľ nevidno. Je výborné, že elektronizujeme služby, ale dôležitá je efektívnosť vynaložených prostriedkov.
Pán minister Kaliňák na rokovaní výboru spomínal, o koľko minút sa skrátilo vybavovanie napríklad občianskych preukazov, vodičských preukazov, ale koľko nás toto skrátenie o tie minúty stojí? Spomínali sa aj príklady z Estónska. Dúfam, že keď budeme kopírovať ich príklady aj naďalej, budeme kopírovať aj ich efektivitu vynaložených nákladov. Lebo zatiaľ to tak nevyzerá.
Len námatkovo, civilným zamestnancom Finančnej správy sľubujete doplniť benefity na úroveň benefitov pre colníkov. Chvályhodné, ale teda som veľmi zvedavý a budem si to zvlášť všímať, akým spôsobom zavediete tieto opatrenia aj do rozpočtu.
Ako povolaním manažéra kvality ma dosť prekvapilo, že programové vyhlásenie by lepším výsledkom procesov vo verejnej správe pomohlo to, že sa vláda chystá zaviesť systém strategického plánovania a riadenia vo verejnej správe. To ste doteraz strategicky neplánovali a neriadili? Veď to v dnešnej dobe hádam nerobia len tí, ktorí svoje firmy chcú úmyselne doviesť do krachu. Tak dúfam, že toto nie je ten prípad. Zaujímali by ma ale aj niektoré ďalšie témy, ktoré sa týkajú života v regiónoch.
K regionálnemu školstvu máte krásne napísané, že strategickým cieľom je efektívne fungujúce regionálne školstvo poskytujúce kvalitnú výchovu, vzdelávanie. Avšak zároveň ste uviedli, že súčasťou týchto opatrení bude poskytnutie finančných zdrojov na realizáciu týchto cieľov. Inak povedané, tento cieľ realizovaný nebude, lebo peniaze nie sú.
V stavebnom konaní plánujete nastaviť jasné pravidlá hry, aby jednoduchšie sa mohlo stavať a aby sa odbúrali administratívne prekážky, ktorých dôsledkom sú vraj čierne stavby. Čierne stavby sú v prvom rade ani nie tak dôsledkom administratívnej záťaže, ako spomínal na výbore pán minister dopravy, vznikajú skôr drzosťou developerov a stavebníkov pri nedodržiavaní územných plánov obcí. Nástroje na ich odstraňovanie máme aj teraz, ale žiadny zo starostov nemal tú odvahu, aby dal niektorú z tých čiernych stavieb odstrániť.
Teší ma tak isto, že plánujete vytvoriť vhodné podmienky na vybudovanie nových staníc a zastávok pre železničnú prepravu. Budovanie zastávok, napríklad u nás v Ružinove, je priam nekonečný príbeh. Všetko je pripravené, ale realizátori si vždy nájdu nejaký dôvod, prečo je odložené opätovne ich vybudovanie. Preto, prosím vás, nehľadajte dôvody, hľadajte spôsoby, ako niečo realizovať.
Chystáte sa prehodnotiť vplyv daní z pozemkov na poľnohospodárske využitie. To sa chystáte zasiahnuť do úplnej podstaty miestnych daní, ktoré realizujú obce? Plánujete tak isto určovať základ dane podľa hodnotového princípu, aby sa zvýšila daňová efektívnosť a efektívnosť miestnych daní. Budete teda zužovať obciam právomoci pri stanovovaní miestnych daní? Tak ako plánujete centralizovať financie všetkých obcí do štátnej pokladnice? Obce sú subjektami samosprávy, nie štátnej správy. Je to len ďalší krok k centralizácii jednej veľkej verejnej správy.
Pre poľnohospodárov a potravinárov plánujete zjednodušenie administratívy. Dúfam, že plánujete výrazne okresať aj naše striktné hygienické a potravinárske požiadavky, ktoré doslova znemožňujú fungovanie drobnej potravinárskej výroby a predaja z dvora. Práve tieto dve oblasti by mohli výrazne zvýšiť príjmy obyvateľov v tých okresoch, kde je najvyššia nezamestnanosť a prakticky okrem tohto drobného poľnohospodárstva tam nič iné nefunguje. A ak by mal niekto problém so znižovaním takýchto štandardov, tak programové vyhlásenie predsa ponúka riešenie – zvýšenie frekvencie kontrol predaja ambulantným spôsobom, či už kvôli daňovým únikom, alebo kvôli predaju nevyhovujúcich produktov z iných štátov. To tam predsa už máte, takže ideálne, načase.
V rámci pomoci našej domácej agroprodukcii počítate s jej presadzovaním pri nákupoch do organizácií štátnej a verejnej správy. Akým spôsobom plánujete realizáciu? Veď máme predsa podmienky, nejaké základné pravidlá Európskej únie a verejného obstarávania. Vyzerá to skôr ako prázdne slová, lebo to nie je realizovateľné pri týchto podmienkach.
V rámci podpory vzniku pracovných miest v regiónoch sa chystáte pozitívne diskriminovať pri obstarávaní subjekty sociálnej ekonomiky, aby sme mohli lepšie uplatniť na trhu práce dlhodobo nezamestnaných. Ak dokážeme pozitívne diskriminovať, nič nám v tom prípade nebráni aj negatívne diskriminovať a konečne začať riešiť čierne listiny dodávateľov, ktorí zneužívajú podmienky verejného obstarávania a aj keď zákazky vyhrajú, buď ich nerealizujú, alebo ich realizujú v katastrofálnej kvalite.
Teraz trochu k inej téme, ktorá sa však týka nás všetkých. Bola tam taká pikoška. V rámci boja proti daňovým a colným únikom plánujete zvýšiť spotrebnú daň z tabaku s tým, že ide o opatrenia na podporu zdravia. Dosiahnete tým presný opak. V ešte vyššej miere sa začne s pašovaním cigariet, tak ako to bolo v minulosti, za ktoré sa nielen spotrebná daň nevyberie, ale môžu byť dosť pochybného pôvodu. Tak potom aká ochrana zdravia, skôr ohrozenie zdravia.
A ešte by som si dovolil jednu poznámku k byrokratickej záťaži pre podnikateľov. Sľubujete zrušenie pracovnej zdravotnej služby pre kategóriu 1, 2. Zmenila sa snáď európska smernica? Argumentovali ste tým pri zavádzaní pracovnej zdravotnej služby, že je to povinná položka a ináč sa nedá. Tak dá či nedá? Opätovne sme chceli byť pápežskejší ako pápež a zavádzať niečo, čo po nás nikto nechcel. Alebo jediná možnosť je pre mňa to, že asi to išlo o správny kšeft k správnym firmám. Koľko takých opatrení nás ešte čaká v novom programovom vyhlásení vlády? Niečo podobné ako bola táto pracovná zdravotná služba? Obávam sa, že dosť, a dúfam, že sa to podarí zminimalizovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem všetkým trom kolegom za reakcie.
Pán poslanec Pčolinský, ja som nemal v úmysle vás potešiť a som rád, že ak som vás napriek tomu potešil. Ale snáď ste si všimli, že ja slovo "neštandardný" som nepoužíval v pozitívnom slova zmysle. Ja, naopak, som priaznivcom štandardnej politiky, prinajmenšom štandardnej politiky v tom slova zmysle, ako sa používala v 90. rokoch, význam slova sa ale, žiaľ, posúva.
Pán poslanec Grendel, keď si začal hovoriť svoju faktickú poznámku, okamžite ma napadlo niečo, čo som ti chcel povedať v reakcii na tú faktickú poznámku. Ale teda kým si dohovoril, tak si povedal všetko, čo som chcel povedať aj ja, teda pripomenúť, že premiér Fico v roku 2010 tak isto vyčítal vláde Ivety Radičovej, že má vo svojom programovom vyhlásení nejaké zámery usilovať sa o ústavné zákony diskusiou opozície. Takže opäť sa mi potvrdilo, že to naše kategorizovanie za dvojičky bude fungovať nielen v mestskom zastupiteľstve Bratislavy, ale aj v tomto parlamente.
A, pán poslanec Žarnay, ja plne rešpektujem, že karty sú rozdané. Táto vláda dostane priestor, my sme opozícia, my ju za to, čo bude robiť zle, budeme kritizovať. Aj jedni, aj druhí si na to musíme zvyknúť. A nesúhlasím celkom s tým, že situácia sa z vlády pravicových strán iba zhoršovala. Myslím si, že práve zodpovedná politika vlád, v ktorých bola pravica alebo bola pravica dominantná, vytvorila priestor pre ekonomickú prosperitu a vytvorila možnosti aj pre zlepšovanie sociálnej situácie.
A pokiaľ ide o fašizmus, plne súhlasím. Samozrejme, že si nemyslím, že sa to všetko vybaví tým, že sa podpíšem pod nejaké vyhlásenie. Na tomto poli nás čaká spolu ešte veľa roboty.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, po prvom dni prebiehajúcej schôdze parlamentu, po pondelku, boli niektorí ľudia rozčarovaní z hádok, ktoré si v parlamente vypočuli. Iných ľudí sme zasa vystrašili tým, čo sa dozvedeli z priebehu tejto schôdze v nasledujúcich dňoch. Konkrétne ich vystrašila informácia o tom, že tretia vláda Roberta Fica chce byť vládou kontinuity. Pri tom všetkom, čo je známe o spôsobe vládnutia druhej a tretej Ficovej vlády, to berú ako nebezpečné vyhrážanie.
Programové vyhlásenie vlády je okrem iného, okrem predstavenia zámerov vlády v jednotlivých oblastiach, možné využiť aj na deklarovanie toho, ako vláda vidí samu seba, či na akési zdôvodnenie alebo v našom prípade dokonca ospravedlnenie svojho vzniku, ak ide o vládu koaličnú a zloženú zo subjektov, ktoré pred voľbami nevyjadrovali jasne vôľu vytvoriť po voľbách spoločnú vládu a prinajmenšom niektorých zo svojich voličov rozhodnutím ísť spolu po voľbách prekvapili a zaskočili.
Tretia vláda Roberta Fica to vo svojom programovom vyhlásení robí najmä týmito slovami, ktoré tu už v rámci rozpravy boli citované: "V časoch spoločenských búrok a vášní bola krajina v dejinných zlomoch Slovenského národného povstania alebo naposledy pri odmietnutí autoritárskej politiky na konci 20. storočia schopná vytvoriť široký spoločenský a politický konsenzus ľavicových a pravicových síl. Dnešná vláda je pokračovateľom a nositeľom tejto myšlienky stojacej na premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny." Toto zdôvodnenie však kríva a kríva na obe nohy. Tretia vláda Roberta Fica sa hlási k spolupráci demokratov a komunistov počas Slovenského národného povstania a pravice s ľavicou v opozícii proti tretej Mečiarovej vláde a neskôr vo vládnej koalícii počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu.
Nemám ani v najmenšom úmysle bagatelizovať zlo, ktoré predstavuje fašizmus. Či už fašizmus Tisovho slovenského štátu, spojenca nacistického Nemecka Adolfa Hitlera, alebo fašizmus jeho súčasných pohrobkov, ktorí v marcových voľbách prvýkrát organizovane napochodovali do slovenského parlamentu. Fašizmus je zlo, je nebezpečný, je chybou ho podceňovať, je nesprávne relativizovať jeho nebezpečenstvo. Považujem za, aby som citoval klasika, psiu povinnosť všetkých slušných a demokratických politikov sa voči fašizmu jasne a jednoznačne vymedziť a bojovať proti nemu. Ja som tak urobil prihlásením sa k iniciatíve Stop fašizmu a k záväzkom v nej obsiahnutým, ktoré sú založené na dôslednom odmietnutí fašizmu a dištancovaní sa od fašistov. Spolu so mnou tak urobilo aj niekoľko ďalších poslancov z radov demokratickej opozície, ale aj vládnej koalície. Budem rád, ak nás časom bude viac. Rešpektujem však, ak sa niektorí kolegovia rozhodnú vymedzovať voči fašizmu a fašistom a bojovať proti nim iným spôsobom.
Čo však rešpektovať nemôžem, je zdôvodňovanie potreby vzniku tejto vládnej koalície hrozbou posilňovania fašistických tendencií v spoločnosti. Pretože efekt takéhoto spojenia môže byť presne opačný. Politici ním smerom k voličom vysielajú odkaz, že na ich hlase až tak veľmi nezáleží. Volíte zmenu a dostanete kontinuitu. Toto je tiež nebezpečné a obávam sa, že podporu extrémistov v spoločnosti to môže skôr posilniť ako oslabiť. A to teraz hovorím pokojne, bez emócií, bez toho, aby som mal potrebu hovoriť o zrade či používať nejaké iné silné slová. Ale naozaj to vidím práve takto. A naozaj sa obávam, že to veci skôr zhorší, ako by ich zlepšilo.
Ak sa vrátime k textu programového vyhlásenia, tak analógia so Slovenským národným povstaním kríva. Počas druhej svetovej vojny sa demokratický Západ zoči-voči smrteľnej hrozbe agresie nacistického Nemecka spojil s komunistickým Sovietskym zväzom. Komunizmus pritom nie je o nič menej zločinným ako nacizmus alebo fašizmus. A Stalin nebol o nič menším zločincom ako Hitler. Sú však chvíle, keď nemáte inú možnosť, ako vyháňať čerta diablom. Preto aj spojenie demokratov s komunistami proti fašizmu počas SNP bolo logickým a správnym krokom.
Spojenie až do volieb opozičných strán MOST-u a SIET-e s predvolebne vládnym SMER-om a jeho pridruženou firmou SNS ničím podobným nebolo. Nespochybňujem právo vedení politických strán rozhodnúť sa pre také alebo onaké spojenectvo. Či už to bolo správne alebo nie, nech si riešia so svojím svedomím a so svojimi voličmi, ja nie som ani jedno, ani druhé. Ale celkom určite to nebola historická nevyhnutnosť, ako sa nám to snažia nahovoriť a ako nám to podsúva aj programové vyhlásenie vlády. Určite vstup do vlády s Ficovým SMER-om nebol nevyhnutný, určite mali MOST a SIEŤ pred sebou aj iné možnosti.
A ako to už pri analógiách býva, aj táto kríva aj na druhú nohu. Tú, ktorou je odvolávanie sa na spoluprácu pravice a ľavice zoči-voči mečiarizmu. Pravicové a ľavicové strany v 90. rokoch v slovenskom parlamente naozaj spolupracovali. Spoločne čelili autoritárskym tendenciám tretej Mečiarovej vlády, spoločne ho vo voľbách v roku 1998 porazili a spoločne v roku 1998 vytvorili vládnu koalíciu a prvú vládu Mikuláša Dzurindu. Bol to však práve Robert Fico, líder súčasnej vlády, koalície a jej dominantnej strany, ktorý už v roku 1999, teda po jednom roku od vzniku tejto vlády širokého politického a spoločenského konsenzu pravice a ľavice ako prvý odskočil a spojil sa s Vladimírom Mečiarom, predstaviteľom tej autoritárskej politiky, proti ktorej bola spolupráca pravice a ľavice namierená. A neskôr s ním dokonca štyri roky vládol. Je preto nedôveryhodné, ak sa dnes tradície spolupráce pravice a ľavice proti autoritárskej politike dovoláva vo svojom programovom vyhlásení vláda, ktorej predseda svoju politickú kariéru založil na tom, že spoluprácu pravice a ľavice opustil a spojil sa s predstaviteľmi autoritárskej politiky, proti ktorej tá spolupráca bola namierená. (Potlesk.)
Ešte perfídnejšie vyznieva téza o premise nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl v záujme krajiny. Zrejme sme už za dve desaťročia zabudli, čo slová štandardný a neštandardný znamenajú. Dovolím si to pripomenúť. V 90. rokoch sa za štandardné označovali politické strany, ktoré boli schopné sa zadefinovať v rámci štandardného politického spektra a nájsť si partnerov v rodinách demokratických politických strán západného sveta, teda napr. konzervatívne, kresťanskodemokratické KDH, liberálno-konzervatívna Demokratická strana, liberálna Demokratická únia, tri maďarské menšinové strany, z ktorých dve sa hlásili do liberálnej, jedna do konzervatívnej rodiny, socialistické či sociálnodemokratické strany ako SDĽ alebo Sociálnodemokratická strana Slovenska. Termínom neštandardné strany sa vtedy označovali populistické a v štandardnom spektre nezaraditeľné subjekty ako Mečiarovo HZDS alebo Ľuptákovo ZRS, či extrémistické strany ako KSS alebo vtedajšia nacionalistická SNS Jána Slotu.
Robert Fico v roku 1999 opustil vtedy už relatívne štandardnú stranu SDĽ a založil SMER, ktorý sa zaradil medzi neštandardné strany, a to nielen z hľadiska nejakého hodnotenia politológov či publicistov. Z hľadiska toho, ako sám seba v prvých rokoch svojej existencie prezentoval a definoval. Denník SME uverejnil 16. septembra 1999 článok, v ktorom informoval, že Robert Fico vystúpil z SDĽ a v článku sa uvádzalo, "avizuje, že založenie jeho politickej strany bude niečím neštandardným, nezvyčajným a predstaví to o niekoľko týždňov". A aby sme sa nevyhovárali na to, že to len zlí novinári zo SME prekrútili slová budúceho premiéra, tak môžeme použiť aj jeho vlastné slová. Robert Fico v rozhovore nazvanom Slovenská cesta do pekla, ktorý bol uverejnený v týždenníku Extra 23. septembra 1999, uviedol: "Budem sa snažiť o maximálne korektné vzťahy s opozíciou i koalíciou. Je tu priestor na niečo iné, neštandardné." Čiže politická strana, ktorá v roku 1999 programovo a premyslene vznikla ako neštandardná politická sila, sa dnes dovoláva nevyhnutnosti historického kompromisu štandardných politických síl. To jsou ale paradoxy.
"Nastupujúca vláda je vládou kontinuity a pokroku," tak znie prvá veta jej programového vyhlásenia. A žiada sa dodať, že viac kontinuity ako pokroku. Maximálne tak totižto onoho Haškovského mierneho pokroku v medziach zákona, ako to tu už spomenul včera Peter Osuský.
Vláda tvrdí, že občania vyjadrili podporu programu, ktorý je založený aj na štrukturálnych reformách a systémových zmenách v relevantných oblastiach spoločnosti. Ani toto, žiaľ, nie je pravda. Jednak preto, že asi málokto z voličov v deň volieb tušil, že sa jeho vôľa pretransformuje do takto zloženej vládnej koalície, ale hlavne preto, že od tejto vlády žiadne skutočné štrukturálne reformy ani žiadne skutočné systémové zmeny očakávať nemožno a ani text programového vyhlásenia nedáva dôvod si myslieť, že by nejaké skutočné reformy či zmeny boli na obzore.
Dovolím si jeden citát: "Ficova vláda chce výrazne rozširovať pôsobenie štátu v ekonomike. Chce viac regulovať, viac prerozdeľovať, viac selektívne podporovať vybrané podnikateľské subjekty či odvetvia, viac prognózovať a plánovať, viac organizovať a koordinovať hospodárstvo, dokonca aj viac priamo podnikať prostredníctvom štátom vlastnených podnikov." Týmito slovami hodnotila Občianska konzervatívna strana v roku 2012 programové vyhlásenie druhej Ficovej vlády a z tohto hľadiska naozaj na tom hodnotení niet veľmi čo meniť, lebo tretia Ficova vláda bude vládou kontinuity s druhou Ficovou vládou. Miesto vytvárania priestoru pre slobodné konanie, súkromné podnikanie a súkromnú iniciatívu opäť sľubuje spoliehanie sa na to, že štát niečo zariadi, podporí, zorganizuje a pod. a zaplatia to, samozrejme, občania.
Z vyrovnaného rozpočtu sa už pomaly stáva niečo ako diaľnica do Košíc. Má byť dosiahnutý vždy až za horizontom práve aktuálne prebiehajúceho volebného obdobia. Najnovšie je to rok 2020. Ak tu po ďalších voľbách vznikne opäť vláda, ako je táto, tipol by som si, že najbližšou métou, keď Slovensko bude mať vyrovnaný rozpočet, bude rok 2024. Vláda nemá v pláne šetriť, nemá v pláne znižovať verejné výdavky, práve naopak. Stanovuje si také ciele, na ktorých realizáciu bude potrebné verejné výdavky zvyšovať. Neplánuje prebujnelú štruktúru verejných inštitúcií redukovať a aspoň niektoré z nich rušiť, zlučovať, zoštíhľovať či privatizovať, naopak, plánuje vytvárať nové. A aby mohla míňať viac, otvára si k tomu dvierka tým, že už v programovom vyhlásení signalizuje snahu hľadať ústavnú väčšinu pre zmenu ústavného zákona o dlhovej brzde, napr. zohľadňovaním strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií. Na to by sme si ako opozícia mali dávať pozor.
Ak by bol rok 2016 bodom nula, tak niektoré z proklamovaných, vládnych zámerov idú dobrým smerom. Napríklad zámer zrušiť daňové licencie alebo povinnú zdravotnú službu. Rok 2016 však nie je bodom nula, a teda ťažko hodnotiť ako pozitívum, že súčasná Ficova vláda ide rušiť nejakú problematickú alebo zlú vec, ktorú iná Ficova vláda v minulosti zaviedla. A to ani nie hneď, ale len niekedy neskôr ako v prípade daňových licencií právnických osôb, alebo nie úplne ako v prípade daní z príjmu právnických osôb. Tie druhá Ficova vláda zvýšila z 19 na 22 % a tretia Ficova vláda ich ide znížiť z 22 na 21 percent. To nie je ani to povestné pol na pol, ale len tretinová náprava škody, ktorú táto vláda, keďže sa hlási ku kontinuite s predchádzajúcou vládou, v minulosti spravila.
Plánované zmeny v oblasti daní a odvodov sú doslova len kozmetické. V niektorých aspektoch dokonca hrozí zhoršenie, napr. vo forme zvýšenia špeciálnych daní či odvodov, či rozširovania okruhu subjektov, na ktoré sa majú vzťahovať. Zámery v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia sú zväčša nekonkrétne a dá sa povedať, že tiež odrážajú ľavicový pohľad na svet. Miesto odbúravania regulácií vláda sľubuje pripraviť nový zákon o malom a strednom podnikaní. Miesto toho, aby štát nechal podnikateľov na pokoji, chce im pomôcť tým, že bude spracovávať opatrenia, podporovať rozvoj centier, identifikovať zlyhania trhu a podobne. Zámer znižovať administratívne zaťaženie pri podnikaní si nepochybne zaslúži podporu aj od opozície, ale vyvoláva úsmev, ak sa nachádza vo formulácii "vláda bude pokračovať v prijímaní komplexných riešení na znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní". Aké pokračovanie v znižovaní administratívneho zaťaženia pri podnikaní? A kto ho tu doteraz zvyšoval? Nie náhodou osem rokov z uplynulého desaťročia práve tie Ficove vlády, ku kontinuite s ktorými sa súčasná Ficova vláda hlási?
Vláda si kladie za cieľ podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100-tisíc pracovných miest. Nie je to však vláda, kto pracovné miesta vytvára, pracovné miesta vytvára súkromný sektor a vláda mu v tom môže najviac pomôcť tým, že sa doňho bude starať čo najmenej. To však súčasná vláda, žiaľ, nemá v úmysle robiť.
Ľavicový charakter tejto vlády je zrejmý aj z toho, že predstavy, podľa ktorých je potrebné čo najviac funkcií štátu zrušiť alebo sprivatizovať, označuje za zjednodušené. Táto vláda sa otvorene hlási k silnejšiemu štátu. Z pohľadu ľavicovej politiky je to určite legitímny cieľ, zvláštne je len to, že táto vláda má štyroch členov, z ktorých traja sa sami situujú niekde od stredu doprava. Na programovom vyhlásení vlády to však vidieť nie je ani najmenej. Je to pochopiteľne ich vec a je to napokon vláda kontinuity, kontinuity s ľavicovou vládou. Viem, že aj na Slovensku sú ľavičiari, ktorí nepovažujú SMER za skutočne ľavicovú stranu, akú by si predstavovali, ale inú tu, žiaľ, nemáme a z pohľadu mňa ako pravičiara liberálno-konzervatívnej orientácie SMER nepochybne ľavicový je, je ľavicový z hľadiska rozsahu zasahovania štátu do ekonomiky a do životov občanov a z tohto hľadiska je ľavicové aj programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica a ja zaň ako pravičiar preto hlasovať nemôžem.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Budem parafrázovať poslanca Fecka. Ja som tiež veriaci, ale určite nie do partie. Nie do partie preto, lebo tento príhovor mal pramálo spoločné s programovým vyhlásením vlády, bol to prejav predstaviteľa rímskokatolíckej cirkvi Slovenska k nejakému výročiu slovenskej štátnosti. Ale ja budem vždy mať veľký problém aj ako veriaci s tým, keď niekto ide mixovať do politiky náboženstvo, keď sa odvoláva na kresťanstvo a svojimi slovami ho de facto nadraďuje nad akékoľvek iné ideológie a náboženstvá. Mám s tým veľký problém. Je to podkopávanie sekulárneho charakteru štátu, s čím mám tak isto veľký problém.
V príhovore zazneli hlboké myšlienky a niektoré historické exkurzy sa mi páčili a osviežili aj moju pamäť a dal som si ich do súvislostí a to môžem, samozrejme, pochváliť aj obsahovo, ale nemyslím si, že takýto príhovor bol reflexiou na programové vyhlásenie vlády.
A už úplne na záver chcem iba povedať, že Martin Poliačik žiadnych moslimov do Európy nepozýval, nikdy také niečo nezaznelo, takže nesnažte sa ho prezentovať ako niekoho, kto by toto robil.
Vďaka.