Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Petrák, ste trošku kriticky sa vyjadrovali k spôsobu, nejakému záujmu rodičov o vzdelávaní svojich detí v Bratislave a v Bratislavskom samosprávnom kraji. Mojím názorom je, že v prvom rade by malo byť na slobodnom výbere rodiča a poznania vlastného dieťaťa, kam chce rodič svoje dieťa dať študovať, či na strednú odbornú, alebo na gymnázium. A to, že možno v Bratislave sú väčšie nároky alebo požiadavky na všeobecné vzdelávanie, ono to trošku súvisí možno aj so štruktúrou obyvateľstva v Bratislave, ktorá predsa len je iná ako v iných častiach Slovenska, kraj, kde teda je aj iný spôsob života a iná štruktúra obyvateľstva. Ale napriek tomu vám poviem príklad.
Ja som poslankyňou šiesty rok aj v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde sme zriaďovateľom desiatok stredných odborných škôl a potýkame sa s týmto problémom, ale vlastne snažíme sa ho riešiť asi takým spôsobom, že práve cestou duálneho vzdelávania treba ísť. A od 1. septembra vznikne duálne vzdelávanie pri Volkswagene, kde len za mesiac kampane sa prihlásilo 150 detí na 100 miest, ktoré začnú fungovať, teda budú prijaté od 1. septembra. A toto je tá správna cesta, kadiaľ treba ísť, a nie je problémom, že by možno nebol záujem. Je to o atraktivite a o vytvorení legislatívneho priestoru práve pre túto formu vzdelávania. Zamerali sme sa aj na kampaň tak, aby sa zvýšila atraktivita odborného vzdelávania, ale, prosím, neregulujme slobodnú voľbu rodiča, ten vie najlepšie, čo je pre jeho dieťa najlepšie.
Ďakujem pekne.

Pán Petrák, ja som si uvedomil, že ja vás veľmi rád počúvam, pretože vy veľmi dobre položíte otázku, vy veľmi dobre aj odpovedáte a ja súhlasím s väčšinou tých odpovedí. Len mi tam chýbajú tie činy, ktoré doteraz. Ale aby som v rýchlosti iba prebehol.
Súhlasím s vami, že určite nerobme žiadne analýzy, lebo ich už máme toľko a stáli toľko peňazí, že až-až. Možno iba jednu tú analýzu z roku 2010 by sme mohli použiť, a to je tá optimalizácia priamo riadených organizácií, ktorá nám naozaj veľmi chýba. Som rád, že ste vyslovili, že ten kreditový systém nie je dobrý, lebo on naozaj nie je dobrý a tie kredity prinášali iba platy učiteľom alebo navýšenie platov učiteľov, ale neprinášali absolútne žiadne vedomosti.
Čo sa týka toho normatívu, ja opäť súhlasím, že normatív na žiaka, na triedu, plus nejaká pridaná hodnota, že vy ste to aj testovali alebo skúšali ste to, nebol 100-percentný. On nikdy nebude 100-percentný a vždy bude niekto, kto bude postihnutý, ale poďme do toho, pretože tento systém, ktorý teraz máme, tak je absolútne, nechcem povedať absolútne, je zlý a každý iný bude omnoho lepší.
A k tomu duálnemu vzdelávaniu. Ja nie som proti tomu, aby malé a stredné podniky vstúpili do duálneho vzdelávania, ale nefunguje to ani s veľkými podnikmi. My sme sem preniesli nejaký systém, ktorý v Nemecku funguje historicky, 20, 30, 40 rokov a má absolútne iné kamene a základy. Tam sú stavovské organizácie, kde je povinné členstvo, ktoré sú platené. Ja súhlasím s vami, že potom tieto organizácie, ja ich nazývam, tých sedem, ktoré certifikujú, ja ich nazývam, že sedem zhavranelých bratov, lebo oni naozaj iba načahujú ruku a chcú peniaze. Ale toto všetko sme my vedeli ešte predtým, než tento systém sa začal realizovať. Prečo sme teda ho sem preniesli a prečo sme ho začali robiť? Lebo ten systém duálneho vzdelávania na tých stredných školách reálne fungoval, nejako, ale fungoval. Možno stačilo iba dovybavovať jednotlivé centrá odborného vzdelávania a nejakým spôsobom ho upraviť a nemuselo sa to robiť takýmto spôsobom – zákonom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
No, myslím si, že bolo by dobré si pozrieť, že vlastne ako to slobodné vzdelávanie vyzerá. Pretože nechať slobodu aj školám, aj deťom, neznamená anarchiu. Tam ono je to vždycky sloboda vo vnútri vopred vytýčených hraníc. Len čo hovoríme, že dneska tie hranice sú proste neskutočne široké a snažia sa regulovať úplne všetko, počet hodín, počet minút na hodine, rozvrstvenie predmetov, spájanie po ročníkoch alebo rozpájanie po ročníkoch, jednoducho tá regulácia je obrovská.
A to, čo som dnes povedal, to platí. Štátny vzdelávací program sa má zúžiť na nutné minimum, ale to sa musí potom veľmi prísne vyžadovať, a nemá byť štátnym vzdelávacím programom hlavne v oblasti vedomostí, ale hlavne v oblasti schopností. To znamená od toho, čo vieš, máme prechádzať k tomu, čo vieš urobiť, čo vieš vyriešiť, s čím sa vieš popasovať. A ak toto budeme vedieť spraviť, tak potom aj priestor pre slobodu detí a učiteľov bude dostatočne veľký a zároveň to bude mať pravidlá, vnútornú štruktúru, vďaka ktorej budeme vedieť odkontrolovať tie výsledky.
Takže ja určite nie som za anarchiu. Určite nie som za to, aby si školy rušili vyučovanie evolúcie a nahrádzali ho kreacionizmom. Určite nie som za to, aby tá ruka bola úplne voľná pri vytváraní vzdelávacieho obsahu. Ja hovorím, že dneska je príliš veľký a je príliš preregulovaný a že ho treba zmenšiť a oveľa viacej priestoru nechať na kreatívnu prácu samotných škôl pri vytváraní obsahov a učiteľov pri tom, akým spôsobom obsah dostanú k deťom.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, Peter. A možno iba, ty si spomenul jednu vec, že v sále je veľa ľudí, ktorí tú jadrovú energiu vnímajú iba ako laici, ale dovolím si ti oponovať. Je tu, práve naopak, veľmi veľa ľudí, hlavne zo strany SMER, ktorí tej jadrovej energii rozumejú a majú tam svoje záujmy. A možno aj preto je tak často tá jadrová energia a tak v jej prospech spomínaná v tom programovom vyhlásení. Ja nie som nejakým zásadným odporcom jadra, aj keď viem si predstaviť jej nahradenie inými, vhodnejšími zdrojmi, ale ja za tým všetkým vidím skorej nejaký finančný prospech určitých jednotlivcov, ktorých som aj vo svojom príspevku menoval.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
No, všeobecne je jadrová energia niečo, čo u laikov – a tých je tu plná sála, aj keď je teraz prázdna – vzbudzuje také niečo ako úctu a odstup. Pravda ale je, že ešte aj u takýchto vecí, u terrawatthodín a podobne sa nakoniec dá veľmi často ten problém z pohľadu daňového poplatníka a občana republiky zredukovať na zdravý rozum a tiež na jeho peniaze. To znamená, že ak je tu reč o drahej energii a o žabe na prameni, ktorou je šéf ÚRSO, a o jeho, dá sa povedať, celkom dobrej vízii istôt; aspoň niekto ich má; tak takéto vystúpenie odborníka je i pre mňa obohatením.
A rovnako je pre mňa obohatením; škoda, že nás tu bolo tak málo, z vládnucej koalície šesť, ktorá stojí za programovým vyhlásením vlády. Bolo to poučné v tom zmysle, že sa i laik ako ja, pretože pochopiteľne s voľbou na poslanca nikto nezíska rozum na všetko a kto si to myslí, je asi hlupák, ale v takomto prípade získame vhľad do obrovských investícií. A to kolega ešte nehovoril, čo mňa laika napadá, že potom je otázka uložení a nakladania s vyhoreným rádioaktívnym materiálom, na ktoré zaväzujeme, ako povedal pekne, nenarodené deti. A to je presne tá redukcia na zdravý rozum. Teda otázka je, komu to pomôže, kto z toho niečo má a či je toto to najlepšie vynakladanie obrovských peňazí v krajine, ktorá potrebuje mnoho iných vecí.

Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Veľa vás tu nie je, no ale tak odprezentujem si svoju časť.
Skončil som pri podpore ťažby domáceho uhlia, kde som sa venoval problematike, že táto vec síce v programovom vyhlásení vlády nie je nikde zadefinovaná, nikde sa jej, nikde tomu miesto venované nie je. Avšak, ako nám pán minister na výbore stihol oznámiť, s tým robiť nič neplánujú. A keďže s tým nič robiť neplánujú, tak je to v rozpore s viacerými inými ustanoveniami programového vyhlásenia.
Budem pokračovať ďalšou vetou, ďalšou citáciou, kedy sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že v rámci zdrojovej základne bude kladený dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie, nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. Tu by som ja dal dôraz práve na tie obnoviteľné zdroje. A ja sa pýtam, čo sa udeje s G-komponentom.
Pre tých, ktorí nevedia, čo je G-komponent, čo bude asi väčšina, je to poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Je to poplatok, ktorý ako obnoviteľné zdroje, tak aj tradičných výrobcov elektriny likviduje. Tento bol zavedený k 1. 1. 2014, a to svojvoľne regulačným úradom. Tento poplatok tak isto nie je nikde riešený. Je zavedený vo výške v rozpore so smernicou Európskej komisie, je proti nemu vedené konanie na Ústavnom súde, ale je predmetom zdvihnutého prstu vo forme EÚ pivotu, ktorým Európska komisia začala riešiť Slovenskú republiku minulý mesiac. Poplatok za pripojenie poškodzuje aj iných domácich výrobcov, ktorí predávajú elektrinu na spoločnom trhu s inými krajinami, kde G-komponent zavedený nemajú.
Čakal som, akú odpoveď nám dá na výbore k tejto problematike pán minister. A odpoveď bola, že toto je záležitosť nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a ministerstvo do tohto zasiahnuť nemôže, a teda preto to ani nedávali do programového vyhlásenia. A práve to slovíčko "nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví" je aj v samotnom programe pre mňa takým highlightom.
Odcitujem jednu vetu: "Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a jeden z nástrojov podporujúcich rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností. Z uvedených dôvodov bude vláda v súlade s právom Európskej únie a Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného úradu (pozn. red.: správne má byť "orgánu") pri plnení jeho úloh." Ešte raz, vláda bude vytvárať podmienky pre nezávislosť. Ja sa pýtam, máme to brať tak, že je to konečne priznanie, že doteraz sme regulátora nezávislého jednoducho nemali? Keďže až teraz mu ideme vytvárať podmienky na jeho nezávislosť?
Strana Sloboda a Solidarita Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, respektíve jeho predsedu pána Holjenčíka považuje za Harabina slovenskej energetiky. Tak isto kvôli tomu, že ho považujeme za závislého alebo teda jeho konanie považujeme za závislé od pokynu vlády, dávali sme návrh pánovi prezidentovi, aby ho z jeho postu odvolal. Žiaľ, pán prezident nám odkázal, že zo zákona – toho istého zákona, zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý si pán Jozef Holjenčík v roku 2012 sám napísal –, nám odkázal, že tak môže urobiť iba na návrh vlády. Teda tej istej vlády, od ktorej pokynov je pán Holjenčík závislý, respektíve, ako sme sa dozvedeli z programového vyhlásenia vlády, bude konečne nezávislý.
ÚRSO bude ale zrejme do toho času za svoju netransparentnú a nesystémovú politiku kritizované ako z domáceho energetického prostredia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Mohla by som vás poprosiť, je nás tu veľmi málo a, pán poslanec Burian, môžete ísť telefonovať mimo sálu? Ďakujem.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Takže skončil som pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za netransparentnú a nesystémovú politiku kritizovaný ako z domáceho energetického prostredia, tak aj zo strany Európskej komisie, a to dlhodobo. V Slovenskej republike tak isto máme jedny z najvyšších cien v Európskej únii a trpia tým nielen domáci spotrebitelia, ale prehlbuje sa aj energetická chudoba. A tak isto náš priemysel je voči zahraničiu konkurencieneschopný.
Čo stihol za ten čas, odkedy sme tu mali 5. marca voľby, urobiť pán Holjenčík?
Týždeň po voľbách odvolal všetkých vedúcich odborov na úrade a do konca apríla má vymenovať nových. Či aj toto je v súlade s vytváraním podmienok pre jeho nezávislosť, je ťažké povedať. Ale čo tým asi môže sledovať? Do konca volebného obdobia mu zostávajú dva roky, prvé povolebné vyjadrenia zástupcov strán, ako je SIEŤ, ale aj MOST, na tému jeho osoby a úradu, ktorý vedie, mu zrejme spávať veľmi nedali. Po vzhliadnutí programového vyhlásenia vlády, ale aj koaličnej zmluvy možno konštatovať, že to, čo mu bude brať spánok, táto vláda určite nebude.
No a ďalej by som sa chcel povenovať jadrovej energetike, pretože aj tej boli venované niektoré state programového vyhlásenia vlády. Píše sa v nich, že vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Momentálne máme rozpočet v Mochovciach navýšený na 4,6 miliardy, a teda pýtam sa, čo znamená vytváranie podmienok pre dostavbu. Má to znamenať ďalšie navyšovanie rozpočtu? Ale pre koho? Komu budeme navyšovať rozpočet? Spoločnosti Enel? No tak tej asi nie, pretože pán Fico im vyhlásil otvorenú vojnu, to asi ste zachytili. Týkalo sa to všelijakých tých policajných razií, kontrol z daňového úradu, z Najvyššieho kontrolného úradu.
V Mochovciach ale pracujú aj iné firmy, jedna z nich je napríklad firma ENSECO pána Práznovského, ktorý pôsobil ako poradca v prvej vláde pána Roberta Fica pre energetiku a ktorý vďaka prácam na Mochovciach mal tržby ročne od 40 do 80 miliónov ročne.
No a jadro; budem pokračovať. Máme tu v programe spomenutú analýzu možností ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Ja sa pýtam, načo nám bude ďalší jadrový zdroj, ak po dostavbe Mochoviec budeme čistým exportérom elektriny.
Dovolím si pár čísel. Minulý rok nám v bilancii chýbali 2 terawatthodiny. To bola elektrina, ktorú sme doviezli bilančne. Keď dostaviame Mochovce, čo by malo byť v podstate na budúci rok, keď bude pustený do plnej prevádzky minimálne ten tretí blok. Keď bude ale aj štvrtý, tak budú vyrábať 7 TWh. Čistá bilancia bude teda plus 5 TWh, ktoré budeme exportovať. Pri spotrebe 30 TWh, ktoré máme na Slovensku alebo mali sme v roku 2015, je to 16-percentná nadprodukcia. Pri cene energií na trhu, kedy sa táto pohybuje okolo 30 eur za MWh, je to čistá strata.
No a čo teda tie Bohunice a vlastne aj samotné Mochovce? Ako V dvojku, tak aj MO jedna, dva, nehovorím o trojke, štvorke, iba o tých starších, tu budú minimálne ešte ďalších 30 rokov. No a Bohunice, teda ten nový jadrový zdroj, ktorý si ideme analyzovať, tak tie už majú byť v plnej prevádzke o 13 rokov. Majú mať výkon dvakrát taký, ako je mochovecká trojka a štvorka. Ja sa teda pýtam, čo budeme 17 rokov robiť s prebytkom elektriny 19 TWh, teda takmer o dve tretiny viac, ako je spotreba.
No a možno k tej jadrovej energii ešte taká perlička na záver. Ideme plánovať dodávky elektriny tri desiatky rokov dopredu. Pre budúce generácie spotrebiteľov, z ktorých mnohí sa ešte len, mnohí sa ani len nenarodili, a to s technológiou z minulého storočia. Ja sa teda pýtam, či už tých predražených projektov do šuflíka nebolo dosť.
A vrátim sa ešte na záver k obnoviteľným zdrojom energie. Som sa im raz venoval, ale v programovom vyhlásení vlády tam boli zmienené na viacerých miestach. Na jednom mieste sa hovorí o tom, že vláda zreformuje systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Pri využívaní obnoviteľných zdrojov bude prioritou zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energií.
Na začiatku rozpravy vystúpil pán Matovič, ktorý spomínal, ako dopadla podpora obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla za prvej vlády SMER-u a kto z toho profitoval. Spomenul meno pána Brhela. Ja by som možnože ešte dodal mená ako pán Malatinský alebo Lazar. Títo páni takisto mali nejaké podiely alebo teda nejakým spôsobom sa podieľali na vlastníctve fotovoltických elektrární. Ale pokiaľ viem, týchto sa už stihli dávno výhodne zbaviť. A preto sa pýtam, je až teraz konečne čas na reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov?
V minulosti tu už nejaké pokusy o nejakú reformu boli. Spomínal som G-komponent, teda poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Ale minulý rok to bolo odobratie podpory niektorým výrobcom v roku 2015. Aj G-komponent, aj toto odobratie podpory sú predmetom podania na Ústavnom súde, ale takisto aj konania zo strany Európskej komisie. Nespochybňujem potrebu tejto reformy. Určite je nevyhnutná, ale chcel by som poprosiť vládu, aby neobišla širokú diskusiu s odbornou verejnosťou a aby zabezpečila, aby ďalší zákon z tejto oblasti a vlastne celkovo z oblasti energetiky neskončil opäť na Ústavnom súde.
Skončím tam, kde som začal. Ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, nastupujúca vláda chce byť vládou kontinuity a pokroku. Zaznelo to tu už viackrát, viacerí to kritizovali. Personálna kontinuita, ako som povedal na začiatku, je z môjho pohľadu zlá. Minimálne v prípade niektorých ministrov. No a čo sa týka pokroku, ktorý mal ukázať v programovom vyhlásení vlády, tak ten tam nebol iba, ten tam bol žiaden alebo iba naozaj v náznakoch. Napriek tomu si myslím, že programové vyhlásenie vlády má pár svetlých okamžikov, a to aj v tej energetike. No ale na základe skúseností z minulosti s politikou strany SMER, ktorá navyše na ministerstve hospodárstva ako jedinom ministerstve neumožnila krížovú kontrolu, tak ako je to v prípade iných ministerstiev, to znamená, že štátnymi tajomníkmi sú opäť iba nominanti za stranu SMER, si dovolím iba zopakovať konštatovanie, ktoré sa dá prakticky aplikovať na celé programové vyhlásenie vlády. Never v ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Dobrý deň všetkým prajem. Ďakujem veľmi pekne teda aj za priestor, ktorý budem mať v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, do obedu nám ostáva 10 minút, uvidíme, koľko toho stihnem, potom po obede s plným žalúdkom sa nám bude hádam o čosi ľahšie pokračovať.
Ja sa vo svojom príspevku budem venovať energetike, keďže pôsobím ako tímlíder pre túto oblasť v strane SaS, no ale dovolím si vyjadriť sa pár slovami aj na adresu pána ministra hospodárstva pána Žigu, ktorý tu, bohužiaľ, momentálne nie je, možnože sa objaví po prestávke.
S pánom Žigom som mal v minulosti tú česť už na ministerstve životného prostredia, spomínal som to aj vo faktickej poznámke, keď som vlastne reagoval na pána Fecka a na problematiku chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Vtedy v tej súvislosti dostali sme od pána Žigu viacero sľubov, ani jeden z nich nebol dodržaný, rovnako na výbore mi sľúbil, že sa bude nachádzať v sále, keď sa bude teda prerokovávať programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, ani tento nedodržal, ale zase neni to až také dôležité, určite tie informácie sa k nemu dostanú.
Včera sa mnohí kolegovia, aj dneska Anka pred chvíľkou, rozčuľovali nad tým termínom "vláda kontinuity", ktorý je priamo v programovom vyhlásení vlády. Ja sa pýtam, má byť tou kontinuitou pán Žiga a pán Kaliňák, pán Fico? Pokiaľ áno, tak v prípade hlasovania o dôvere takejto vláde ja budem určite hlasovať proti.
Ale poďme teda priamo, začnem pánom ministrom. Teraz prešiel z ministerstva životného prostredia na ministerstvo hospodárstva, kde už v minulosti pôsobil, no a bol tam ako štátny tajomník a práve to hospodárenie je mojím druhým dôvodom kritiky jeho osoby. Vyberiem si jedno hrozienko, konkrétne Vodohospodársku výstavbu.
Vodohospodárska výstava formou anexie sa začiatkom marca minulého roku ujala prevádzky a výroby elektriny vo vodnom diele Gabčíkovo. Asi viete, za akých okolností to celé prebiehalo. Slovenské elektrárne sa voči tomuto kroku dnes bránia právnou cestou, uvidíme, koľko to Slovenskú republiku bude stáť. Podľa zmluvy o odškodnení by to mohlo byť až 588 miliónov eur. Zaujímavé je ale iná situácia. Vodohospodárska výstavba cez Gabčíkovo momentálne elektrickú energiu vyrába a predáva. Napriek tomu, že majú túto novú činnosť, ich výsledok hospodárenia klesol z 18 miliónov na 17 v minulom roku. Výsledok pred zdanením, kým predtým to bolo 11,9 milióna v roku 2014, v roku 2015 to bolo 11,7 milióna eur. Ale najzaujímavejší je výsledok po zdanení, ktorý je 2,1 milióna eur, čo je mimochodom rovnaká suma ako Vodohospodárska výstavba zaplatila v roku 2015 za právne služby. Rok predtým tieto právne služby stáli Vodohospodársku výstavbu iba polovicu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerád vás ruším, ale vieme, že programové vyhlásenie vlády je témou rokovania, hej?

Galek, Karol, poslanec NR SR
Je mi to jasné, vyjadrujem sa ale aj k pánovi ministrovi, ktorý tak isto zostavoval.
Čo sa týka Vodohospodárskej výstavby, dovolím si iba pár slov k tomu, ako ku konkrétne k tým právnym službám. 2,1 milióna eur bolo, bohužiaľ, použitých ako nástroj na prenasledovanie nepohodlných kritikov, svoje by o tom vedela povedať pani Remišová, svoje by o tom vedeli povedať aj v denníku SME alebo v Denníku N.
Čo sa týka samotného programového vyhlásenia vlády, prejdem teda k veci, na výbore sme s pánom ministrom diskutovali o viacerých témach a hľadali sme nejaké spoločné prieniky a jeden konsenzus aj so samotným programom SaS sa nám podarilo nájsť. Jedná sa o tarifu za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému je v programovom vyhlásení definovaná alebo hovorí sa o nej, že by mohla poslúžiť na to, aby sme dosiahli nižšiu cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o priemysle.
Čo je to vlastne tarifa za prevádzku systému? Je to podpora obnoviteľným zdrojom, kombinovanej výroby elektriny a tepla a ťažby domáceho uhlia. Všetko sú to politické rozhodnutia, ktoré sú na ťarchu peňaženiek ľudí a podnikateľov. Pokiaľ tieto položky alebo ich časť presunieme na ťarchu štátneho rozpočtu, potom by naozaj mohlo dôjsť k podpore konkurencieschopnosti toho priemyslu. Je teda správne, že politici sa konečne rozhodli prevziať zodpovednosti za tieto svoje rozhodnutia, ale ja sa hrozím toho, že to má byť práve opäť pod taktovkou strany SMER. Ako sa už v minulosti ukázalo, práve ušľachtilé rozhodnutia sa u nich nikdy nerodia bez nízkej motivácie.
Ale dobre, je fajn, že toto rozhodnutie bude prospešné, ak teda k nemu dôjde, pre všetkých. Ak nepôjde iba o jednorazové nesystémové opatrenia, ako sme mali vidieť v minulosti, za minulej vlády, kedy sme tu mali viacero nefunkčných jednorazových opatrení, ako bolo memorandum o porozumení s U. S. Steelom, limit pre odvod do jadrového fondu, z ktorého profituje iba Slovalco.
Čo sa týka zvyšku programového vyhlásenia vlády, je dosť všeobecné. Hovorí viac vecí naraz a iným sa vôbec nevenuje. Čomu sa napr. vôbec nevenuje a pre mňa je toto jedna z kľúčových oblastí, je tepelná energetika. Zmena zákona o tepelnej energetike z pera predstaviteľov strany SMER v roku 2014 uvrhla všetkých obyvateľov bytoviek do novodobého nevoľníctva. Ako inak možno nazvať zákaz odpájania od predražených teplární, ktoré z tejto pozície momentálne maximálne profitujú? Čo nerieši programové vyhlásenie vlády, budeme spolu s kolegami z OĽANO riešiť na prvej schôdzi, alebo teda na ďalšej schôdzi Národnej rady. Jedná sa o opatrenie alebo teda o návrh, ktorý sa tu už v minulosti prerokovával, a verím, že naši kolegovia z MOST-u – HÍD a aj zo SIET-e, ktorí v minulosti za takýto zákon už hlasovali, nebudú hlasovať inak ako pred rokom, a teda v prospech občana.
Čo sa tiež nenachádza v programovom vyhlásení vlády a tiež som sa na to pýtal pána ministra, je podpora ťažby domáceho uhlia. Toto je z môjho pohľadu jeden z veľmi, veľmi dôležitých bodov energetiky, kedy predchodca vlády, predchodca pána Žigu, pán Hudák podpísal rozhodnutie vo všeobecnohospodárskom záujme a preklad bol sto miliónov eur až do roku 2030 jednému zo sponzorov strany SMER pánovi Čičmancovi. Poslíček, ktorý tu ešte donedávna sedel tiež v poslaneckej lavici a nosil tieto, vynášal odtiaľ tie peniaze v alobale, o toho síce už SMER prišiel, ale som si istý, že už ho medzičasom stihli nahradiť.
V programovom vyhlásení vlády sa však nachádza veta: "V riešeniach energetickej bezpečnosti bude kladený dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok. V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia." Podpora ťažby domáceho uhlia v cene elektriny, čím trpia ako domácnosti, tak aj priemysel, ale aj životné prostredie, nie je optimálna a určite nie je ani nízko uhlíková.
Pán minister nám na výbore oznámil, že v programovom vyhlásení vlády o uhlí nie je zmienka preto, že napriek konfliktu s tou predtým citovanou vetou na podpore nemienia nič meniť. Maximálne ju môžu presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu, keďže je to zložka TPS-ky, tarify za prevádzku systému, avšak je tu obava, že Európska komisia by to mohla vnímať ako štátnu pomoc. Ale ja sa pýtam, čo je to teraz?
Nejde to síce zo štátneho rozpočtu, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A kto tvorí tento štát? Všetci spotrebitelia a obyvatelia Slovenskej republiky platia podporu súkromnej firme, konkrétne pánovi Čičmancovi.
Podpora ťažby domáceho uhlia je tiež v rozpore s prehlásením programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o znižovaní emisií skleníkových plynov, a to minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005 v kontexte klimatickoenergetického rámca 2020, a tiež je to v rozpore so záväzkami v oblasti klimatických zmien v súlade s parížskou dohodou, ktorú chce vláda podľa programového vyhlásenia ratifikovať a implementovať. Viacej o tom rozprávala moja predrečníčka Anka Zemanová.
Pán podpredseda, ja by som možnože dovolil požiadať o prerušenie na tú obedovú prestávku, keďže som...

Chcel by som kolegyni Janke Zemanovej poďakovať za veľmi dobre spracované hodnotenie programového vyhlásenia vlády a zvlášť tú časť okolo obchvatu Bratislavy a stavu vo veci prác na práci na dopravnom genereli a stratégii rozvoja dopravy do roku 2030. Teším sa na spoluprácu a teším sa na to, keď spoločne preukážeme verejnosti slovenskej, že sa dá robiť rozvoj dopravy a zároveň nezničiť si naše životné prostredie.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, k programovému vyhláseniu vlády už bolo povedané veľa kritických slov od mojich predrečníkov z radov opozície. Ja sa vo svojom príspevku budem venovať v prvom rade problematike životného prostredia a pôdohospodárstva.
Hneď v úvode programového vyhlásenia vlády je zadefinovaný cieľ, a to zabezpečiť hospodársky, sociálny, environmentálny rozvoj Slovenska. Očakávala som, že na 70 stranách programového vyhlásenia budú konkrétne kroky, s ktorými sa bude dať súhlasiť, alebo ich oponovať. Žiaľ, neboli tam, respektíve bolo ich veľmi málo. Namiesto toho dokument je plný prázdnych poučiek, vznešených fráz, cudzích slov, ktorých praktický význam je skôr tváriť sa učene a nič konkrétne nepovedať. Programové vyhlásenie vlády mi príde ako nevydarené literárne dielo. Hovoríte si vláda štátotvornej dohody, vláda kontinuity. Pri všetkej úcte k vašim voličom mi to príde ako vláda statkov-zmätkov.
Konkrétne. Nedostatok ambícií v environmentálnej oblasti sa tomuto programovému vyhláseniu vyčítať určite nedá. Vláda sa hneď v úvode hlási k výsledkom Parížskej klimatickej dohody, k environmentálnemu rozvoju Slovenska, čo si cením. Často sa ohýbajú pojmy ako "eko" či "enviro", ale vízia, tá chýba. Vláda neposkytuje ani odpovede na témy, ktorými žije v ostatných časoch naša spoločnosť. Chýba stanovisko vlády k témam ako drancovanie lesov, stanovisko k vodohospodárskej politike, malým vodným elektrárňam, k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť či k dotáciám, ktoré sú v rozpore aj so samotnými ambíciami tejto vlády. Zámery vlády uvedené v časti environmentálna politika sú tak všeobecné, že strácajú akúkoľvek informačnú hodnotu. Okrem toho, že sú všeobecné, takmer všetky vyplývajú buď z medzinárodných dohôd, európskej a slovenskej legislatívy, alebo zo zaužívanej praxe. Neviem, či je v tomto texte vôbec nejaký pôvodný vklad novovytvorenej vlády. Väčšinu z nich možno už dnes sa môže odfajfknúť ako vybavené a splnené.
Ambície programového vyhlásenia završuje záväzok vypracovať novú environmentálnu stratégiu založenú na princípoch udržateľného rozvoja.
Vážený pán minister, nie je tu, ale iste sa mu odkaz dostane, nie je chybou nefungujúceho rezortu, že by schválené koncepcie boli zlé. Úplne by stačilo, ak by sa tie existujúce dodržiavali a legislatíva v oblasti životného prostredia sa neohýbala pod množstvom výnimiek a zlej vymožiteľnosti práva. Zákon z minulého roka podľa predchádzajúceho pána ministra Žigu, zákon o odpadoch a jeho nedostatky sú vybavené veľmi skrátka. Súčasne pán minister podpísal v minulom roku podanie na Ústavný súd z dôvodu vážnych rozporov s európskou, ale i našou legislatívou.
Na najbližšiu schôdzu mám pripravený návrh zákona, ktorým sa navrhuje zmena tohto zákona. Navrhovaným znením zákona by sa mohli predĺžiť lehoty na splnenie povinností do konca roka 2016. Okrem odstránenia účtovných ťažkostí sa vytvorí časový priestor na zvládnutie nového systému a na diskusiu k doriešeniu odborných nejasností a vykonávacích predpisov. Akceptovanie metódy pokus - omyl pri tak dôležitom zákone je veľký hazard.
Pán minister, prosím, zvážte ponuku a podporte môj návrh na najbližšej schôdzi na získanie tohto časopriestoru a aspoň už dnes sporné časti zákona opravme a spustime zákon až od nového roka bez tých najzávažnejších chýb.
Obavy vo mne vzbudzujú aj dvojzmyselné formulácie typu, citujem: "Vláda vytvorí podmienky pre efektívne riadenie ťažby nerastných surovín s dôrazom na sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty a to tak, aby sa efektívne zhodnotil potenciál slovenskej základne nerastných surovín v prospech občanov Slovenskej republiky." Ak je to myslené spôsobom podobným, ako sa robí prieskum ropy a horľavého plynu na východnom Slovensku, tak sa má Slovensko na čo tešiť. Miestni obyvatelia sa boja, že im ťažobné spoločnosti vezmú domov a vy v programovom vyhlásení ani len nenaznačujete, že by ich obavy niekto počúval, vnímal a riešil.
Na druhej strane chválim snahu viesť dialóg v rámci takzvanej zelenej tripartity so samosprávami, podnikateľským sektorom a mimovládnymi organizáciami. Držím vám v tomto palce.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že je potrebné "zamerať sa na podporu efektívneho využívania zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobovanie sa zmene klímy, ochranu, zachovávanie a zlepšenie ekosystémov, biodiverzity a prírodného kapitálu". Rovnako vyslovuje potrebu "na ochranu pred negatívnymi environmentálnymi vplyvmi na zdravie obyvateľstva a posilnenie implementácie environmentálnej legislatívy". Áno, je to tak. A čo ďalej? Program je vybavený a zrealizovaný týmto konštatovaním? Chýbajú konkrétne kroky, ako chcete tieto ambiciózne ciele naplniť. Samo a sato to neurobia. To je úloha vlády. Avšak v programovom vyhlásení nie sú žiadne konkrétne návrhy o starostlivosť o krajinu, jej ochranu, revitalizáciu, presadzovanie hospodárnosti či postoj voči veľkým investičným projektom.
Pomerne veľkú časť sa programové vyhlásenie vlády venuje problematike zmeny klímy, čo hodnotím pozitívne. Ale opäť je to veľmi všeobecne. Aspoň náznakom mohla vláda zaujať svoj postoj k okamžitým možným riešeniam na zníženie vplyvov na zmenu klímy, napríklad ako je zrušenie dotácie na fosílne palivá či odlesňovanie a opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napríklad štiepkovanie zdravého dreva na biomasu.
Vláda sa hlási k parížskej klimatickej dohode z decembra minulého roka. Ratifikačný proces parížskej dohody začne o pár dní, už teraz v sobotu. Pán prezident ju ide podpísať do New Yorku, ale znenie dohody na stránke ministerstva životného prostredia budete hľadať márne. Na druhej strane vítam snahu vlády zamerať sa na sprehľadnenie pravidiel pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie a na zlepšovanie dostupnosti informácií o životnom prostredí.
Vážení, v praxi sme svedkami, ako teória a realita idú každá inou stranou. Mám obavy z vlády kontinuity, mám obavy zo zámerov vlády na prijatie takzvanej investičnej výnimky. Ohýbanie zákonov si užívame v priamom prenose pri strategickej investícii pre Jaguar. Prosím, teraz počúvajte pozorne.
Vážení členovia vlády, patová legislatívno-právna situácia, ktorej sme svedkami práve v týchto dňoch v rámci povoľovacieho konania a posudzovania vplyvov na životné prostredie pre tento priemyselný park, môže mať ešte vážne dôsledky na legitimitu vydaných povolení pre priemyselný park.
Veľmi opatrne sa venujete téme ochrany prírody. Dokedy sa bude ešte čakať na spracovanie programu starostlivosti o TANAP? Bude to dovtedy, až kým sa nezrealizujú všetky investičné zámery v lukratívnych centrách, ako je Štrbské a Skalnaté pleso? A nielen o TANAP, ale aj o ďalšie veľkoplošne chránené územia slovenské, ale i tie naturovské európske. Pokým tieto dokumenty nebudeme mať, tak dovtedy budú konflikty a predmet ochrany postupne aj môže zaniknúť. Alebo je to vlastne tichý cieľ?
Ako sú nastavené priority tejto vlády? Radšej opäť bude upratovať po vagabundoch smeti? Alebo sa bude venovať ochrane zásob pitnej vody na Žitnom ostrove a konečne začne robiť niečo s environmentálnymi záťažami typu vrakunská skládka chemického odpadu, ktorá znečisťuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody v strednej Európe? Aspoň doteraz tú prioritu mali populistické nápady a nekoncepčné riešenia.
Trošku odbehnem aj na inú tému. Nedá mi poukázať na jednu vec zdanlivo z inej oblasti, ale veľmi súvisiacej práve z pohľadu dopadov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Dlhé roky sa aktívne zapájam do riešení zložitej dopravnej situácie v Bratislavskom kraji. V programovom vyhlásení vlády ma zaujala informácia, že sa má spracovať národný generel dopravy. Dovolím si citovať, generel dopravy, ktorý "zohľadní aj medzinárodné dopravné vzťahy využívajúce Slovenskú republiku ako tranzitnú krajinu a bude úzko prepojený s územnými generelmi dopravy realizovanými na úrovni samosprávnych krajov a výstupov rozvojových dokumentov jednotlivých krajských miest. Cieľom tohto dokumentu bude získať komplexný pohľad na riešenie všetkých dopravných vzťahov na Slovensku, čo umožní jasne nastaviť priority v oblasti dopravy."
Pán minister, to naozaj myslíte vážne? Vy idete podpísať výstavbu D4 za miliardu eur? Meníte dopravné projekty za pochodu a vláda nemá jasné priority? A takto to zverejníte čierne na bielom? To, čo sme v regióne tvrdili roky, dnes sa vláda usvedčila in flagranti.
Chcem vás len upozorniť na niekoľko významných skutočností. Milióny eur sa vynaložili na množstvo strategických i nestrategických dokumentov v oblasti dopravy. Spomeniem dve perličky.
V súčasnosti, doslova v týchto dňoch, prebieha verejné prerokovanie dokumentu Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2030, ktorého súčasťou má byť predmetný národný generel dopravy. Dokument, ktorý má byť úzko prepojený s územnými generelmi krajov a krajských miest. Má byť v prepojení s dokumentami, ktoré ešte nie sú v mnohých prípadoch na svete, a stratégia pritom má ambície byť predložená na schválenie vládou v septembri tohto roka. Akú kvalitu bude mať opäť tento dokument? Viete o tom, že materiál, strategický materiál Koncepcia rozvoja diaľnic, doplnok 3, ktorý riešil zapracovanie diaľnice D4, takzvaný obchvat Bratislavy, bol stiahnutý z rokovania vlády v minulosti a dodnes nie je jeho súčasťou? Uvedomujete si, že plánovaná diaľnica D4 de iure nie je súčasťou vládou schválenej siete diaľnic Slovenska?
Pán minister, v týchto dňoch sa dejú stavebno-koncepčné zmeny na diaľnici D1 v okolí Bratislavy. Robia sa v rozpore s platnými stratégiami i územnými plánmi kraja i obcí a miest a v rozpore s vydanými povoleniami len na základe pokynu stavebného dozoru z NDS-ky. Ide konkrétne o vypustenie kolektorov popri D1 v úseku Trnava – Bratislava a zmena usporiadania križovatky Triblavina. Prosím, venujte sa tejto problematike a urobte nápravu. Zistite si, ako sa majú veci.
Poďme k druhej téme: agrosektor. Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo považuje za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Očakávala som konkrétne kroky. Nenašla som ich tam veľa. Dovoľte mi poukázať aspoň na základné nedostatky, ako ich vidím ja. Vláda deklaruje podporu hospodárneho využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ako aj doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde. Pani ministerka v jednom z rozhovorov pre médiá povedala, že Slovenský pozemkový fond funguje ako namazaný stroj, ako také perpetuum mobile a že je veľmi dobrým zdrojom peňazí pre štátny rozpočet.
Vážená pani ministerka, hovorili sme o problematike už na výbore, ale pripomeniem aj ostatným, že dodnes nie sú ukončené registre obnovenej evidencie pozemkov, takzvané ROEP-y. Od revolúcie pretrváva problém vysporiadania pôdy neznámych vlastníkov a sceľovanie pozemkov. Ak chce vláda naozaj riešiť problém s jednoznačnou identifikáciou pôdy, aby nedochádzalo k nezrovnalostiam a podvodom užívateľov pôdy, toto je kľúčové riešenie. Lebo doteraz ten namazaný stroj asi skôr vychádzal skôr v ústrety špekulantom s pôdou či developerom ako k doriešeniu zložitých vlastníckych vzťahov. Ani náznak riešenia pozemkového dlhu voči obciam a krajom, dlhu, ktorý štát hodil na plecia samosprávam. Majetok pod cestami, školami a inými stavbami, ktoré v minulom režime staval štát, dodnes nie sú majetkoprávne usporiadané. A nie z ich viny. Namiesto toho, aby štát odstránil tieto krivdy voči občanom, tak radšej vydáva a predáva štátne pozemky na úplne iné účely súkromným osobám pre ich špekulatívne investície.
Nuž aj z týchto dôvodov mi príde formulácia v programovom vyhlásení vlády, že vláda "podporí doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou", mi príde veľmi neúprimná a zavádzajúca. Tu nepostačuje iba deklarácia o podpore riešenia, tu je potrebný konkrétny spôsob. Ten zjavne vláda nepozná.
Vítam prísľub vlády, že bude odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž vo vzťahu k vedeniu účtovníctva, k výkazníctvu a iným povinným hláseniam poľnohospodárov a potravinárov a bude podporovať jej zjednodušenie.
Áno, jedným zo zásadných problémov nielen agrosektora je prebujnená byrokracia, ktorá znevýhodňuje našich producentov oproti konkurencii z Poľska, Česka a ostatných okolitých krajín, ale i z celého sveta. Ako ale máme veriť, že vláda zníži túto záťaž, ak zároveň deklaruje, že bude robiť intenzívne kontroly v celom rozsahu potravinového reťazca, pričom kontroly dovážaných výrobkov z celého sveta sa robia len na finálnom produkte? Nedoplatia na zintenzívnenie kontrol opäť iba naši výrobcovia? Nie je schodnejším riešením uvoľnenie podmienok pre domácich výrobcov a posunúť kontrolu iba na finálne produkty, ktoré sú podstatné z hľadiska ochrany spotrebiteľa? Napokon aj najväčšie potravinové škandály v Európe sú spravidla spájané s ilegálnymi prevádzkami, o ktorých kontrolné orgány nevedia, a teda ani sebaintenzívnejšie kontroly im nedokážu zabrániť. Spomeňme si na škandály z Česka a z Poľska s posypovou soľou v potravinách.
Vláda má snahu zvýšiť marketing slovenských výrobkov. V tejto časti sú uvedené konkrétne kroky, napríklad zámer nákupu slovenských potravín verejnými organizáciami, zvýšenie marketingovej propagácie slovenských potravín alebo zavedenie osobitného odvodu pre veľké obchodné systémy. Môžeme diskutovať o tom, či práve menované kroky, ktorými sa vláda zrejme chce zapáčiť stavovským organizáciám a potravinárskej loby, nie sú v priamom rozpore s ich vlastnou deklaráciou vyhlásenia, a to v tejto časti, že "pri rešpektovaní špecifík poľnohospodárskej výroby bude vláda podporovať rozvoj voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní". Ak je prednostný nákup či vytváranie marketingových fondov alebo zavedenie osobitného odvodu pre vybraných predajcov podporou slobodnej konkurencie, tak má o nej táto vláda veľmi špecifickú a zvláštnu predstavu aj v rámci Európskej únie.
Ak sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o zosúladení požiadaviek pre domácich agropodnikateľov, aby tieto neboli nad rámec povinností EÚ, môže potom vláda rovno zrušiť nehorázne, až likvidačné technické požiadavky pre malých výrobcov, farmárov, ktorí nie sú schopní takéto požiadavky splniť a sú nútení často realizovať svoju produkciu načierno a radšej riskujú vysoké pokuty. A čo je dôležité, európska potravinová legislatíva pritom vôbec nerieši malých producentov predávajúcich z dvora. Takže toto šikanovanie je čisto slovenskou záležitosťou a deklarácia podpory tejto formy podnikania v programovom vyhlásení vlády potom vyznieva prinajmenšom paradoxne, ak nie rovno pokrytecky. Ak chce vláda svojimi kontrolnými mechanizmami skutočne prispieť k ochrane zdravia slovenského občana a k ochrane agropodnikateľov pred nekalou konkurenciou, musia byť tieto kontroly predovšetkým vysoko odborne fundované a dôveryhodné, a nie šikanou.
Drancovanie lesov je v súčasnosti takmer každodennou témou. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrným spôsobom či nevhodná manipulácia s drevom spôsobujúca vážne odvodňovanie lesov sú len krátkym výpočtom zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny, verejnosťou a vyváženým hospodárením v nich.
Iskierka nádeje v programovom vyhlásení bliká v snahe, citujem: "Vláda bude hľadať efektívny prienik úloh vyplývajúcich zo starostlivosti o lesy so záujmami ochrany prírody a zabezpečí postupný prechod od administratívne direktívneho spôsobu riadenia po motivačne kooperatívny spoločný postup rezortov ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky." Budeme pozorne sledovať, o aký postup pôjde. V dokumente totiž nie je nijako bližšie špecifikovaný.
Vážení, záverom mi dovoľte povedať ešte jednu poznámku. Medzi priority vlády patrí dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy do roku 2020 a dodržiavanie rozpočtovej disciplíny. Ale opäť je opomenutá skutočnosť, na ktorú Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už opakovane poukazovala pri schvaľovaní rozpočtov. Ide o to, že do bilancie čistého bohatstva Slovenskej republiky má byť na strane aktív započítané prírodné bohatstvo ako voda, lesy, nerastné suroviny a na druhej strane ekologický dlh vrátane záväzkov spojených s implementáciou štandardov Európskej únie na strane pasív.
Vážení, bez zmeny prístupu k ekonomike životného prostredia bude naďalej tento rezort na chvoste záujmu napriek slovným vysokým ambíciám v programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne.
No, pán Kotleba, ja verím, že ste, vám zatrnulo v pravici, keď som povedal tie dve slová, ste si mysleli, že ste medzi svojimi a ruka skoro vystrelila, ospravedlňujem sa a už vám to nespravím druhýkrát.
A, pán Uhrín, práve ste ukázali, aké akútne nepochopenie, o čom demokracia je, demokracia iná ako liberálna nemôže byť. A to nemá nič spoločné s konzervativizmom alebo liberalizmom. Demokracia môže byť len liberálna. To znamená, že rešpektuje rôznorodosť, že rešpektuje rovnosť medzi ľuďmi, že rešpektuje odlišné názory a vytvára pre ne priestor. To je presne to, čo vy akútne nechápete. A to je presne to, prečo v tomto parlamente budete v izolácii s podobne zmýšľajúcimi.
Pán Kollár, ja nemám problém priznať chybu, nemám problém vysvetliť, ako k nej došlo, ale vy tiež nehovoríte úplne pravdu. Na prvom grémiu sa dohodla jedna vec, ale boli ste po druhom grémiu podpísaný pod spoločným vyhlásením koalície, že Ľudová strana bude mať nie šesť miest, bude ich mať menej. Takisto ste zmenili názor, takisto sme prešli tým istým procesom, že sme museli reagovať na novú situáciu. Vy ste si ju vyhodnotili po svojom a ja po svojom. A kľudne sa držte toho, že túto dohodu budete držať, ale ja prorokujem a predpovedám, že si ešte toľkokrát pošlapete po jazyku, že možno nakoniec jediné, čo vám ostane, bude táto vernosť fašistom v parlamente.