Videokanál klubu

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, kolegovia, prítomní na balkóne, chcem len využiť príležitosť, že je tu otvorený zákon o zdravotnom poistení, aj keď budem hovoriť mimo tejto konkrétnej témy, ale dovoľte mi, pán minister, aby som vás upozornil na problém, ktorý vnímam a ktorý by bolo dobré riešiť v priebehu ďalšej legislatívnej práce a predložiť na novelizáciu tak, aby to bolo čím skôr účinné, a ide mi o odvodovú odpočítateľnú položku, kde vidím tri problémy.
Po prvé, je tu problém, že výpočet odpočítateľnej položky je iný pri výpočte preddavkov a iný pri ročnom zúčtovaní, čo prináša tým pádom rozdielne výsledky, a to je nonsens, aby sa jedna a tá istá vec vyrátala dvomi rôznymi spôsobmi len z dôvodu nejakého, akéhosi časového posunu. To je prvý problém.
Druhý problém je ten, že odpočítateľná položka sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere a na nikoho iného. To je diskriminácia ostatných poistencov.
A tretí problém je ten, že odpočítateľná položka stagnuje na výške 380 eur, čo pri raste minimálnej mzdy, priemernej mzdy, reálnej mzdy a tak ďalej, je takisto problém. Mala by sa zvážiť nejaká naviazanosť na iné ekonomické parametre, aby sme sa o tom nemuseli každý rok handrkovať, ale aby tento mechanizmus fungoval.
Čiže tieto tri problémy by som poprosil, pán minister, keby s vaším tímom spolupracovníkov bol v ďalších novelách alebo v novele riešený. Pokiaľ ide o mňa osobne, som k dispozícii na odborné konzultácie.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne. Veľmi dobré vystúpenie v rozprave, Miro, klobúk dole. Je jasné, že vzniká nové ministerstvo, a je jasné, že je to signál, signál nielen učiteľom, zdravotníkom a ďalším a dôchodcom, ale signál aj celej verejnej správe, že sa nešetrí, že sa ďalej ide rozdávať. A teda myslím si, som presvedčený, že takýto signál už potom na rozdiel od tohto samotného kroku má aj makroekonomické dôsledky.
Ukážem vám graf, ako rástol počet úradníkov, ďakujem pekne, Janka, ako rástol počet úradníkov za Ficovej vlády v uplynulom volebnom období. Ten nárast je dramatický. Keby tu bol minister financií, asi povie, že boli metodické zmeny. No boli, ale nárast úradníkov obrovský a dopad to malo aj makroekonomický. O tom, že tie dopady makroekonomické sú, svedčí jednoducho fakt, že sme sa po šiestich rokoch hospodárskeho rastu dostali s deficitom na hranicu, na hranicu toho, čo už Únia považuje za neakceptovateľné. To sa nám naposledy stalo v roku 2009 po obrovskom prepade ekonomickom. Tak teraz, keď máme obrovské nárasty príjmu verejných financií, neporovnateľné s inými krajinami v Európskej únii, tak sa dostávame v podstate do pokrízového stavu s verejnými financiami. A to je spôsobené práve takýmito rozdávaniami, ako je vznik nového ministerstva alebo nákup Kaliňákových hasičských áut pred voľbami za 90 mil., neplánovane, a podobne.

Ja súhlasím s kolegom Beblavým vo všetkom, čo uviedol. Len musím uviesť jednu drobnú korektúru v tom, že uviedol, že niečo v tom zmysle, že ministri za stranu, ktorá je súčasťou koalície, že sú stíhaní. Ja si myslím, že takéto výroky by sa nemali hovoriť, pretože by to mohlo vyvolať paniku v tom zmysle, že naozaj sú stíhaní. Samozrejme, všetci vieme, že to je len divadielko a že nakoniec to všetko bude upratané.
Ďakujem, to je všetko.

Pán poslanec Beblavý má pravdu, keď niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak je to ministerstvo. Viacerí z kolegov poslancov oslovili pána podpredsedu vlády Pellegriniho slovami pán minister. Pán podpredseda vlády sa pritom vždycky tak, neviem, či skromne alebo blahosklonne usmieva. Pán podpredseda parlamentu Bugár nás dokonca poučil, že pán Pellegrini nie je pán minister, ale pán podpredseda vlády. Ono to však zrejme nie sú len také prerieknutia, ktoré boli spôsobené čisto omylom. Možno aj tu zafungovalo nejaké podvedomie a to oslovenie pán minister má nejakú logiku, lebo ten úrad podpredsedu vlády, ako to vo svojom príspevku jasne pomenoval a preukázal pán poslanec Beblavý, bude de facto ministerstvom a bude sa na ministerstvo podobať svojím charakterom oveľa viac ako na iné ústredné orgány štátnej správy, medzi ktoré má byť formálne zaradený. A či už je dôvodom to, že sa vláda obáva reakcie verejnosti na vytvorenie nového ministerstva a má pocit, že keď to bude len nejaký taký úradík, tak sa to tak prepečie a nikto si, nikto si to ani poriadne nevšimne, lebo však úrad je ministerstvo, alebo je za tým tá, priznávam, geniálna konštrukcia, ktorá ma až do vystúpenia pána poslanca Beblavého nenapadla, podľa ktorej pán Pellegrini bude aj nebude mať ten úrad, lebo tam bude stáť na čele niekto iný, ale to je v zásade jedno. Ministerstvo to de facto bude.

Ďakujem kolegom za reakcie. Mne to tiež tak vychádza, že dôsledkom prijatia tohto návrhu zákona nebude efektívnejšia verejná správa, ale viac úradníkov, viac politikov vo funkciách, rozbujnenejšia byrokracia. Potom je ale otázne, a to je možno na tému do diskusie o samotnom návrhu zákona, ako je možné tvrdiť, že schválenie tohto zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, keď bude viac štátnych tajomníkov, keď sa vytvorí nový ústredný orgán štátnej správy? A možno by stálo za to zvážiť aj zmenu dôvodovej správy.
Ďakujem.

Áno. Ďakujem poslancovi kolegovi Dostálovi, pretože zdieľam presne tie isté názory. A ja mám celý, z tohto celého taký dojem, že ide viac menej o marketingový ťah, pretože je jedno, či sa tento úrad vytvorí v júni alebo v júli. Podľa môjho názoru jeho vytvorenie vôbec nič nezlepší. Som o tom presvedčená na základe doterajších skúseností. A pokiaľ ide o nejaké hospodárske, alebo vyčíslenie nejakých škôd alebo hospodárskych dopadov, ja by som upriamila vašu pozornosť len na správu o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov k 31. 12. 2015, ktorý vzala vláda na vedomie 6. 4. 2016 a ktorý hovorí o tom, aké štruktúry na jednotlivých ministerstvách boli použité na prípravu eurofondov. A príklad nesystémového rozdelenia riadiacich úloh iba v jednom operačnom programe IROP ukazuje, aké zbytočné štruktúry na centrálnej a súčasnej regionálnej úrovni boli vytvorené s množstvom zmätkov. Tak napríklad na ministerstve pôdohospodárstva pracovalo na týchto fondoch 120 ľudí, na ministerstve zdravotníctva 45 ľudí, na ministerstve kultúry 21 ľudí, na VÚC-kach spolu 82 ľudí, na krajských mestách 25 ľudí. Už len, už len tieto kapacity, ktoré sme využili alebo nevyužili za tri roky, svedčia o tom, koľké prostriedky už sme vynaložili na prípravu týchto eurofondov a úplne zbytočne. Ak sa to porovná s minulým programovacím obdobím, tak podľa správy Centrálneho koordinačného orgánu Úradu vlády pracovalo dokopy 300 ľudí na tých bývalých fondoch 2007 – 2013. A ako boli využité? Pozrite, koľké korekcie z nich plynú a koľko peňazí musíme vracať, o koľké peniaze prídeme. Čiže ja neverím tomu, že tento úrad niečo zlepší. Bodaj by to tak bolo, ale naozaj je jedno, či vznikne v júni alebo v júli, pretože nezlepší podľa môjho názoru nič.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, je priam symbolické, že tretia vláda Roberta Fica začína svoje legislatívne pôsobenie pokusom o znásilnenie legislatívnych pravidiel, konkrétne znásilnením zákona o rokovacom poriadku. Prvé dva návrhy zákonov, ktoré nová vláda posunula do parlamentu, majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Ani v jednom prípade pritom nie sú splnené podmienky, ktoré pre skrátené legislatívne konanie zákon vyžaduje.
Zvlášť do oči bijúce je to predovšetkým pri návrhu novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorého skrátené legislatívne konanie máme práve teraz na stole. Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Vláda sa nám pokúša nahovoriť, že existuje možnosť, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Možnosť. Nijako však nevysvetľuje, v čom by tie hospodárske škody mali spočívať a ako by k nim bez skráteného legislatívneho konania mohlo prísť.
Zámer vlády posilniť právomoci podpredsedu vlády a zriadiť mu samostatný úrad vyplýva z jej rozhodnutia a z dohody politických strán, ktoré vytvorili vládnu koalíciu. Bez ohľadu na to, čo si o tomto rozhodnutí a o tej dohode myslíme, treba rešpektovať, že je právom vlády predložiť takýto návrh do parlamentu, a mala by ho však predložiť spôsobom, ktorý rešpektuje platné pravidlá, dokonca pravidlá zakotvené vo forme zákona. Vláda však v tomto prípade postupuje iným spôsobom a platné pravidlá porušuje. To, že tak robili aj predchádzajúce vlády, nie je žiadnym argumentom. Ak niekto spraví niečo zlé, neoprávňuje to predsa iných, aby robili to isté zlé, robili rovnaké chyby a rovnakým spôsobom porušovali pravidlá, či dokonca zákon. Ani v jednom z tých dvoch prípadov, ktorými sa dnes zaoberáme alebo budeme zaoberať, vláda svoj návrh náležite neodôvodnila, hroziace škody nešpecifikovala, ani nekvantifikovala. Dokonca v doložke vplyvov oboch predkladaných noviel zákonov uvádza, že nebudú mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ak štátu hrozia značné hospodárske škody a odvrátiť ich je možné iba prostredníctvom schválenia navrhovaných zákonov a iba v prípade, že budú schválené v skrátenom legislatívnom konaní, vplyv na rozpočet verejnej správy nemôže byť žiadny, ale evidentne by mal byť pozitívny, a ak je tá hroziaca škoda značná, nemal by byť problém vyčísliť ten vplyv.
Aké hospodárske škody však hrozia z toho, že pán podpredseda vlády Pellegrini bude mať svoj úrad nie od 1. júna, ako je uvedené v návrhu zákona, ale až od 1. júla, čo je termín, v ktorom by mohol byť navrhovaný zákon schválený a nadobudnúť účinnosť v prípade, že by sme postupovali štandardným legislatívnym procesom? Na májovej schôdzi prvé čítanie, na júnovej schôdzi druhé a tretie čítanie a zákon by bol účinný od 1. júla 2016. Čo také strašné sa môže za ten jeden, jediný mesiac stať? Skutočným dôvodom pre zrýchlené prijímanie oboch noviel je dlhodobé zlé manažovanie práce vlády v oboch oblastiach, ktorých sa tieto zákony týkajú. Po viac než dvoch rokoch programovacieho obdobia 2014 – 2020 je percento zazmluvňovania a čerpania mnohomiliardového balíka eurofondov blízke nule a zodpovednosť za tento stav nesie v plnej miere Ficova vláda. Priznáva to napokon aj samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, keď uvádza: "Potreba zahájiť výkon reálnych opatrení smerujúcich k pozitívnemu vplyvu na štátny rozpočet bez akéhokoľvek odkladu, implementácia programového obdobia 2014 – 2020 v podmienkach Slovenskej republiky je aktuálne, t. j. v druhom kvartáli roku 2016 ešte len na začiatku. Alarmujúci stav na niektorých rezortoch je doplnený aj aktuálnou situáciou pozastavenia implementácie národných projektov. Oneskorený začiatok môže mať výrazne negatívny vplyv na možnosť Slovenskej republiky vyčerpať všetky poskytované prostriedky. Akýkoľvek ďalší odklad len zvyšuje riziko, že navrhované opatrenia nebudú tak účinné, aby mohli reálne napomôcť k dosahovaniu definovaného cieľa."
A toto, prosím, netvrdí vláda, ktorá sa práve chopila moci a ktorú vytvorili politické strany, ktoré uplynulé štyri roky strávili v opozícii a idú naprávať to, čo predchádzajúca vláda zanedbala. Na alarmujúci stav na niektorých ministerstvách sa vyhovára vláda, ktorá sama seba označuje za vládu kontinuity, vláda, ktorá má toho istého predsedu, toho istého ministra financií, aj takmer polovicu rovnakých členov ako jej predchodkyňa, a vláda, v ktorej väčšina členov zastupuje tú istú politickú stranu, ktorá tu uplynulé štyri roky vládla sama. A keby aj hneď platilo, že navrhované zmeny sú potrebné, sú dokonca nevyhnutné pre lepšie manažovanie čerpania eurofondov, o čom môžme mať pochybnosť, ale aj keď toto pripustíme, nie je a nemôže byť pravda, že štátu hrozia značné hospodárske škody, keď sa tieto zmeny nezavedú od 1. júna, ale až od 1. júla. Tomu snáď nikto nemôže veriť. Ani vláda, ani poslanci vládnej koalície.
Zlý manažment práce vlády potvrdzuje aj druhý z expresne menených návrhov zákonov. Odloženie vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom občanom je dôsledkom spackaného projektu eHealths, ktorý bol schválený ešte za prvej Ficovej vlády, neoživili ho ani desiatky miliónov eur z eurofondov a štátneho rozpočtu počas druhej Ficovej vlády a tak sa ho urýchlene snaží resuscitovať tretia Ficova vláda. Ale návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o zdravotnom poistení, o ktorom budeme rokovať v nasledujúcom bode programu, aspoň reaguje na skutočnosť, že niektoré z dotknutých ustanovení, pri ktorých chce vláda posunúť účinnosť, majú nadobudnúť účinnosť už 1. mája 2016. Vládu to nijako, nijako neospravedlňuje, nesníma za to z nej zodpovednosť, za tento stav, ani za to, že s takýmto návrhom neprišla skôr. Ale, ak ale je aspoň jasné, že ak chce vláda dosiahnuť cieľ, ktorý deklaruje, tak to nemôže urobiť bez kráteného legislatívneho konania. V tejto chvíli sa to už totiž inak stihnúť nedá, aby ten zákon platil od 1. mája 2016.
Pri novele kompetenčného zákona, ktorého skrátením sa zaoberáme teraz, však neexistuje ani takáto minimálna štipka vnútornej logiky. Jediné, o čom budeme hlasovaním o tomto návrhu na skrátené legislatívne konanie rozhodovať, je to, či pán podpredseda vlády Pellegrini dostane svoj vlastný úrad už v júni alebo sa, alebo bude musieť nielen máj, ale aj jún stráviť na Úrade vlády a svoj vlastný úrad dostane až od júla. A podobne, či pár ľudí dostane fleky tretích štátnych tajomníkov na niektorých ministerstvách od júna alebo od júla. To je všetko.
Naozaj vám, kolegyne a kolegovia z vládnej koalície, tieto drobnosti stoja za znásilnenie pravidiel a zákona o rokovacom poriadku?
A, pán spravodajca, chcel by som navrhnúť, aby sme zmenili uznesenie, aby Národná rada vrátila návrh na skrátenie legislatívne konanie vláde na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Simon, vo svojom príspevku ste dával otázky, že či poslanci koalície nechcú vedieť, ako dopadlo čerpanie eurofondov v minulom období. Ja si myslím, že oni to vedia, ale nechcú, aby sa o tom verejne hovorilo, aby sa občania dozvedeli, že máme napríklad zablokované platby a priamo sú ohrozované obce, ktoré čerpali eurofondy, ktoré zrealizovali projekty a ktoré teraz čakajú na preplatenie už schválených žiadostí o platbu, keď peniaze na obce nechodia, pretože vláda nedostane tieto peniaze, pretože sú zablokované.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja súhlasím s pánom poslancom Lipšicom, že návrhy treba posudzovať predovšetkým podľa ich obsahu, nie podľa toho, kto ako hlasoval v minulosti. Áno, my sme v roku 2010 hlasovali v podobnom prípade za skrátené legislatívne konanie, tiež som si to našiel, že aj ja som tak hlasoval a vy ste boli vtedy proti. Čo z toho teda vyplýva? Že teraz my máme hlasovať za vládny návrh a nekritizovať ho a poslanci SMER-u ho budú kritizovať tak, ako ho kritizovali v roku 2010? Ak sme v minulosti postupovali zle, nemali by sme postupovať zle aj teraz. To nie je predsa argument. Keď sme sa pomýlili alebo porušili nejaké pravidlá, tak to nie je dôvod, aby sme sa mýlili a porušovali pravidlá aj teraz.
Áno, aj Radičovej vláda presadila v parlamente nie 123, ale 25 skrátených legislatívnych konaní. Neviem, nakoľko potom bol pravdivý ten výrok pána poslanca Číža? To si môže každý percentuálne vyčísliť. Ale to bolo zlé. Však to nebolo dobré. Ak tam neboli dôvody, tak to bolo zlé. Minulý rok sa schvaľoval zákon o tvorbe právnych predpisov a menil sa aj rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. Ja som sa k tomu vyjadroval, pretože som bol spoluiniciátorom hromadnej pripomienky k tomu návrhu, a potom sme v tejto súvislosti rokovali aj s pánom Pellegrinim, ktorý bol vtedy predsedom Národnej rady, a snažili sme sa ho presvedčiť, že treba upraviť legislatívne pravidlá okrem iného aj v tom, aby sa sprísnili podmienky pre zneužívanie a využívanie skrátených foriem legislatívneho konania. Oba zákony boli prijaté, ale v tomto smere, žiaľ, žiadna zmena nenastala. A teraz tu máme ovocie.