Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, včera sme o tomto návrhu zákona dosť obsiahlo diskutovali, tak nechcem zbytočne naťahovať rozpravu, ale chcel by som predniesť dva pozmeňujúce návrhy, resp. pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Oba som avizoval včera na zasadnutí ústavnoprávneho výboru aj v prítomnosti pána podpredsedu vlády, aj sme tam o tom diskutovali. Oba návrhy podľa mňa idú v súlade s tým, čo vládny návrh novely obsahuje, v jednom prípade spresňuje formuláciu, resp. ten zámer, ktorý je obsiahnutý priamo v texte, v druhom prípade síce rozširuje text návrhu zákona, ale je v súlade s deklarovaným účelom.
Ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka funkcie štátnych tajomníkov, tých, tej možnosti zriadiť v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie tretieho štátneho tajomníka na ministerstve a najprv by som ho teda prečítal.
V článku I sa v bode 2 (§ 4 ods. 3) dopĺňa druhá veta v znení:
"Funkcia tretieho štátneho tajomníka podľa predchádzajúcej vety zaniká najneskôr dva mesiace po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie."
Odôvodnenie:
Vládny návrh predpokladá, že vláda môže určiť, že na ministerstve dočasne pôsobia traja štátni tajomníci, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Keďže plnenie niektorých úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie môže pokračovať aj po skončení predsedníctva, a to aj pomerne dlhý čas, navrhuje sa v záujme jednoznačnosti textu doplniť ďalšiu vetu, ktorou sa spresní, že funkcia tretieho štátneho tajomníka vytvorená na základe uvedeného dôvodu musí byť zrušená najneskôr do dvoch mesiacov po skončení predsedníctva. Zabezpečí sa tým, že doplnenie tretieho štátneho tajomníka bude naozaj iba dočasnou záležitosťou súvisiacou iba s deklarovaným účelom.
K tomu by som chcel ešte doplniť, že pravdepodobne je zámerom vlády, tak ako to deklaruje, zriadiť funkciu štátneho tajomníka iba na obdobie, na obdobie predsedníctva, a teda po skončení predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii táto funkcia zanikne. Mňa tam len zaujala tá, tá formulácia, že dočasne a v súvislosti, alebo na plnenie úloh súvisiacich, pretože slovo dočasne je, žiaľ, v našich končinách trochu skompromitované skutočnosťou, že napríklad dočasný pobyt sovietskych vojsk na našom území trval nejakých 22 alebo 23 rokov, a je tam formulácia "na plnenie úloh súvisiacich", a, samozrejme, že z predsedníctva Slovenskej republiky v Európskej únii môžu vyplynúť úlohy, ktoré bude potrebné plniť ešte ďalšie roky, možno desaťročia. A ja si myslím, že vhodnejšia by tam bola nejaká presnejšia formulácia, keby tam bola formulácia, že vláda zriadi na obdobie predsedníctva alebo môže zriadiť na obdobie predsedníctva funkciu štátneho tajomníka, tak nikoho by ani nenapadlo pochybovať, že teoreticky sa to môže, môže predĺžiť. Z tejto formulácie, ako je navrhnutá vo vládnom návrhu, tá pochybnosť vzniknúť, vzniknúť môže, a preto to navrhujeme upraviť tak, aby tam bolo to ohraničenie, že najneskôr 2 mesiace po skončení predsedníctva tá funkcia štátneho tajomníka zanikne. Včera sme sa na ústavnoprávnom výbore dozvedeli, že vláda má v úmysle zriadiť funkciu tretieho štátneho tajomníka iba na jednom ministerstve, na ministerstve financií, ja teda neviem, či som predtým prepočul tú informáciu, ale možno, že aj tá debata, ktorá tu včera bola, mohla byť menej vzrušená, aj keby sme vedeli, alebo keby v dôvodovej správe bolo explicitne napísané, že tento zámer sa týka jedného jediného ministerstva, a pán podpredseda vlády včera v tej debate aj, aj deklaroval, že nie je zámer to naťahovať, a niekedy v januári-februári, aj keď toto neschváli parlament, budeme môcť vládu skontrolovať, či je ten dočasný štátny tajomník už, už zrušený, a prípadne ju za to kritizovať, keď nebude. A keď hovorí, no tak nemám dôvod mu neveriť, ale myslím si, že zákony majú byť jasné a zákon sa schvaľuje pre neurčitý počet prípadov, tak teraz tu máme vládu, ktorá to nechce zneužiť, ale raz bude zasa, zasa predsedníctvo, tak aby sme tu v budúcnosti mali vládu, ktorá sa bude správať, správať inak. Myslím, že bude lepšie, keď tá formulácia bude čo najpresnejšia.
A druhý doplňujúci návrh ide nad rámec textu, to priznávam, a týka sa zverejňovania informácií z informačných systémov, ktoré sa týkajú monitorovania, čerpania európskych fondov. Opäť ho prečítam.
V čl. III sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:
6. V § 49 sa dopĺňa nový ods. 7, ktorý znie:
"Informačný monitorovací systém, Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie operačného programu INTERACT sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť informačných systémov podľa prvej vety tvoria osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu fyzickej osoby. Informácie z verejnej časti informačných systémov podľa prvej vety sa zverejňujú spôsobom umožňujúcim hromadný prístup." (Poznámka 119.)
Poznámka pod čiarou č. 119 znie: je tam odkaz na § 4 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Odôvodnenie:
Článok III vládneho návrhu obsahuje novelizáciu zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 357/2015 Z. z. a zákona č. 91/2016 Z. z. Doplňujúcim návrhom sa navrhuje doplniť ustanovenie, ktoré zabezpečí zverejňovanie informácií z informačných monitorovacích systémov týkajúcich sa využívania prostriedkov z fondov Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení uviedla: Vláda bude dôsledne uplatňovať princíp otvoreného vládnutia v záujme vytvárania priestoru pre participáciu občanov na tvorbe verejnej politiky a zvyšovania transparentnosti procesov rozhodovania verejnej správy, čím sa zvyšuje priestor pre verejnú kontrolu a zužuje priestor pre korupciu.
Podľa dôvodovej správy: "Návrh zákona predstavuje reálny nástroj na plnenie programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v súlade s ktorým majú byť posilnené princípy transparentnosti, efektívnosti, účelovosti a výsledkovej orientácie pri využívaní fondov Európskej únie."
Doterajšia úroveň transparentnosti čerpania fondov Európskej únie však nie je dostatočná a ani vládny návrh zákona neprináša v tomto smere žiadne zlepšenie. Verejná správa disponuje dostatkom informácií, ktoré sú zhromaždené a v prehľadnej forme usporiadané v rámci informačných systémov. Zväčša ide o informáciu, ktorú je možné sprístupniť na základe žiadostí o informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nie sú však aktívne zverejňované. V záujme zvýšenia transparentnosti pri využívaní fondov Európskej únie, zlepšenia podmienok pre kontrolu zo strany verejnosti, zužovania priestoru pre korupciu a zjednodušenia prístupu verejnosti k informáciám sa navrhuje, aby informácie z informačných systémov týkajúcich sa čerpania fondov Európskej únie boli zverejňované spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, čiže prostredníctvom internetu.
Z tohto dôvodu je potrebné rozčleniť informačné systémy na verejnú a neverejnú časť. Neverejnú časť budú tvoriť osobné údaje fyzických osôb s výnimkou mena, priezviska a titulu. Všetky ostatné informácie budú tvoriť verejnú časť a budú zverejňované na internete. Podobným spôsobom sa na verejnú a neverejnú časť člení napríklad živnostenský register a tá verejná časť živnostenského registra je verejne dostupná aj prostredníctvom internetu.
K tomu by som chcel opäť uviesť, že aj v diskusii o programovom vyhlásení som privítal zámer vlády zužovať priestor pre korupciu, a jedným zo spôsobov, ako zužovať priestor pre korupciu je vyššia transparentnosť a čo najväčšie aktívne zverejňovanie informácií, teda nielen ich sprístupňovanie na žiadosť, keď si to fyzická osoba alebo právnická osoba od povinnej osoby, štátneho úradu alebo samosprávy vypýta, ale dávať všetko, čo je možné sprístupniť, aj aktívne na web a tam si to každý môže nájsť sám. Takáto transparentnosť umožňuje zvýšiť kontrolu zo strany verejnosti a špeciálne vo vzťahu k čerpaniu prostriedkov z eurofondov je takáto kontrola dôležitá.
My ju môžeme teraz zjednodušiť, ak schválime napríklad ten doplňujúci návrh č. 2, pretože aj v praxi, a to teraz nekonšpirujem, ale naozaj sa aj v praxi stávajú prípady, keď sa objavia nejaké podozrenia, ktoré sa týkajú práve použitia, použitia eurofondov, úspešnosti nejakých firiem a spôsobu rozhodovania nejakých , nejakých inštitúcií. A tie podozrenia by bolo veľmi jednoducho možné overiť v prípade, že by verejnosť mala prístup k týmto informačným systémom. Bola by to záležitosť niekoľkých kliknutí a vyhľadávania v rámci toho informačného systému. Samozrejme, že osobné údaje okrem mena, priezviska a titulu by nemali byť sprístupňované verejnosti. V súčasnej dobe ak niekto chce povedzme podobné podozrenie preveriť, tak musí napísať často niekoľko alebo možno aj množstvo, desiatky, stovky žiadostí o informácie na rôzne povinné osoby, z nich niektorému odpovedia, niektorému neodpovedia, niektoré odpovedia a poskytnú informáciu, niektoré odpovedia a neposkytnú, keď sa odvolá, tak niektoré vyhovejú odvolaniu, iné nevyhovejú, z tých, čo poskytnú, niektoré poskytnú úplné informácie, iné poskytnú neúplné informácie.
Ak by sa tieto informácie zverejňovali, teda ak by mala verejnosť prístup do informačných systémov týkajúcich sa eurofondov, tak jednak by sa verejnosti zjednodušila kontrola, nemuseli by vypisovať ľudia, organizácie, mimovládne organizácie, novinári infožiadosti, ale mali by tie informácie k dispozícii na internete zo svojej kancelárie, zo svojho domu a na pár kliknutí by sa dostali k informáciám, ktoré potrebujú. A zjednodušilo by to fungovanie aj tým dotknutým inštitúciám, ktoré by nemuseli odpovedať na infožiadosť, nemuseli by vyhľadávať tie informácie, ktoré od nich, od nich žiadateľ žiada, nemuseli by si vymýšľať výhovorky, prečo takú alebo onakú informáciu nemusia alebo nemajú zverejniť. Čiže zjednodušilo by to život, život všetkým a prispelo by to k naplneniu cieľov formulovaných v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o vyššej transparentnosti a o zužovaní priestoru pre korupciu.
Debatovali sme o tom, ako som už včera hovoril, aj na ústavnoprávnom výbore a predpokladám, že poslanci vládnej koalície ani jeden z týchto návrhov nepodporia, pri tom prvom bol problém s tým, že nie všetko treba detailne upravovať v zákone, s tým ja súhlasím, že, že nemusí zákon ísť do najmenších podrobností vždy, ale pokiaľ ide o povinnosti štátnych orgánov alebo verejných orgánov, mali by byť zákony čo najpresnejšie aj, aj najjednoznačnejšie, čiže voči občanom a voči verejným inštitúciám by podrobnosť tej úpravy mala byť rozdielna, pričom väčšia a striktnejšia by mala byť vo vzťahu k štátnym orgánom.
Čo sa týka druhého bodu, tak tam tiež pravdepodobne nebude politická vôľa takýto návrh prijať, ale pán podpredseda vlády avizoval, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde s väčšou novelou príslušného zákona a je možné, že aj toto je jedna z vecí, ktoré sa tam budú riešiť, tak a aj v prípade, že dnes Národná rada v rámci druhého čítania neschváli tento pozmeňujúci návrh, tak vopred avizujem, že budem sa aj naďalej snažiť o jeho presadenie, a v prípade, že si ho novozriadený úrad podpredsedu vlády osvojí alebo teda osvojí si tú myšlienku a v nejako inak naformulovanej podobe to bude presadzovať, tak to budem považovať za pozitívne a takúto zmenu budem podporovať.
Záverom chcem povedať už iba to, že o každom z týchto návrhov žiadam hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.
