Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dovoľte, aby som z tohto mesta vzdala úctu pani verejnej ochrankyni práv a celému jej úradu. Robí totiž sizyfovskú prácu. Podmienky, v ktorých pracuje, a postoj štátu k celému úradu je totiž hanebný.
Podľa správy verejnej ochrankyne práv jej úrad v minulom roku konštatoval 144 porušení základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, pričom sa zaoberal viac ako 2-tisíc podnetmi. Hanebné jednanie štátu vo vzťahu k ľudským právam a k samotnému úradu ombudsmanky je zrejmé aj z toho, akým spôsobom sa vysporiadali s jej nálezmi porušenia základných ľudských práv a slobôd.
A teraz budem citovať zo správy: "Okresné riaditeľstvo Policajného zboru mnou navrhnuté opatrenie neprijalo, pretože je presvedčené, že k žiadnym pochybeniam nedošlo. Jeho nadriadený orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ani nadriadený orgán opatrenie neprijal. Príslušná prokuratúra z trestnoprávneho hľadiska nedostatky nezistila."
Ďalej citujem zo správy: "Úrad práce opatrenie neprijal."
Ďalší prípad: "Úrad práce ani ústredie práce neprijali navrhnuté opatrenia, rovnako ich neprijalo ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky."
Ďalší prípad: "Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava vo veci ďalej nekonalo po dobu viac ako štyroch rokov, s mojimi závermi sa nestotožnilo a prípad nie je vyriešený. Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky odporučenie neakceptoval."
Ďalší prípad: "Z listu ministra vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že stanovisko prezidenta Policajného zboru považuje za dostatočné a opatrenia nebudú prijaté."
Ďalší príklad: "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v novembri 2015 oznámenie prerokoval, a napriek tomu, že bol uznášaniaschopný, nedokázal prijať žiadne uznesenie. Neprijatie žiadnych opatrení na nápravu zistených nedostatkov a ich rezortné krytie takto umožňujú pokračovať v policajnej praxi, ktorá je nezákonná a jej výsledkom je závažné porušenie základných práv a slobôd."
Ďalší citát k mimoriadnej správe, ktorú predložila ombudsmanka Národnej rade Slovenskej republiky spolu s návrhom opatrení a návrhom na jej prerokovanie na najbližšiu schôdzu Národnej rady: "K jej prerokovaniu v pléne Národnej rady napriek § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv dodnes po viac ako dva a pol roku vôbec neprišlo."
Úrad verejného ochrancu práv vykonáva teda svoje úlohy za mimoriadne, mimoriadne sťažených podmienok. Pokrýva obrovskú oblasť dodržiavania ľudských práv. Pričom úrad je, ako sme počuli, finančne, a tým pádom aj personálne ohromne podvyživený. Vnímam to ako hlbokú neúctu Slovenska a jeho exekutívnej moci priamo k ľudským právam. Verejný ochranca práv totiž nie je nepriateľ štátnej moci, je to úrad, ktorý prináša upozornenie, zlepšenie, návod na nápravu. Ja však verím, že príde čas, keď bude tento úrad požívať takú úctu, akú si skutočne zaslúži a aká mu, samozrejme, náleží.
Dovoľte mi teda poďakovať z tohto miesta za všetkých ľudí pani verejnej ochrankyni práv, poďakovať za tých ľudí, ktorým jej úrad zmenil život a zmenil ho k lepšiemu. Lebo ak ide o ľudské práva, ide o život a o kvalitu života. A ďakujem vám teda za všetkých týchto ľudí.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja by som sa rada vyjadrila trošku na inú tému, aká tu vládne v tejto sále, ktorá je určite veľmi dôležitá, ale dovoľte mi vyjadriť sa k dvom témam, ktoré som si našla ako identifikované problémy vo vašej správe, a týka sa to práva na informáciu o stave životného prostredia a zbytočné prieťahy v reštitučných konaniach v poľnohospodárskej a lesnej pôde. To sú oblasti, ktorým sa venujem, a tie zistenia, ktoré tam opisujete, sú pre mňa tiež alarmujúce a potvrdzujú len to, čo sú moje skúsenosti a skúsenosti mojich mnohých kolegov a ľudí, ktorých sa to priamo dotýka v praxi.
Uvádzate v kapitole, teda právo na informáciu a životné prostredie ohľadom konania ministerstva životného prostredia a nedostatočného prístupu na informácie pre verejnosť ohľadom vodného plánu Slovenska, kedy ministerstvo životného prostredia neakceptovalo hromadnú pripomienku verejnosti k tomuto návrhu a predložilo návrh vodného plánu Slovenska na rokovanie vlády s poznatkom bez rozporov, bez pripomienok. Okrem toho, že teda takéto konštatovanie bolo zavádzajúce, na druhej strane je tam ešte jedna poznámka, a to, že bol nedostatok času na to, aby sa verejnosť mohla oboznámiť s dokumentom.
Tu chcem upozorniť na to, že toto je bežná prax štátnych orgánov. Toto nie je len na ministerstve životného prostredia, ale je to prax, kedy sa strategické dokumenty prezentujú verejnosti, často sa zverejňujú pred Vianocami, vo večerných hodinách alebo v čase vianočných sviatkov, alebo na prelome rokov, kedy skutočne ľudia sú na dovolenkách, len aby sa splnila zákonná povinnosť, že bol dokument zverejnený, tak je umiestnený na oficiálnych webstránkach štátnych orgánov niekde na desiatej stránke tej webstránky tak, aby naozaj nebol dohľadateľný nejak na prvý pohľad, ale len vtedy, ak o tom dokumente viete. A potom, samozrejme, nie sú pripomienky, resp. pripomienky, ktoré sú zamietnuté, lebo sú robené o polnoci, keď k tomu verejnosť sa dostane.
Zarazilo ma aj to, že nebolo tam uvedené ako pri iných prípadoch, kde ste uviedli, že ste upozornili ministerstvo životného prostredia, aby sa takéto postupy neopakovali, ale vyjadrenie ministerstva o nápravu, žiadosť o nápravu, teda čo urobia k tomu, nebola uvedená.
Chcem len apelovať teda nielen na ministerstvo životného prostredia, ale naozaj na celú štátnu správu, že toto sú postupy, ktoré sú v rozpore s Aarhuským dohovorom, sú v rozpore s dobrými mravmi a, myslím si, aj v rozpore naozaj s princípom poskytovať dobré informácie o životnom prostredí.
Druhá oblasť, o ktorej som hovorila, je to ohľadom tých reštitučných konaní. Vaše zistenia sú ozaj šokujúce a úplne v rozpore s tým, čo hovorila pani ministerka. Ak si spomínate, jej vystúpenie k Programovému vyhláseniu vlády a vlastne jej reakciou na moje poukázanie toho, že Slovenský pozemkový fond nekonal v minulosti úplne v záujme vlastníkov pôdy a že sú tuná ozaj od pozemkových úprav cez identifikáciu neznámych vlastníkov a podobne stále otvorené kauzy a že skôr bol ten, ktorý bol proinvestorský, alebo keď si podnikatelia povybavovali rôzne zámeny, tak vtedy to išlo veľmi rýchlo.
Pani ministerka sa vyjadrila v jednom článku, že Slovenský pozemkový fond fungoval ako dobre namazaný stroj. No teda, pani ombudsmanka, po tom, čo som teraz čítala, tak nerozumiem teda, alebo hľadám, ako mohla pani ministerka myslieť svoje vyjadrenie, pretože to, čo píšete vy, je tak alarmujúce, že som ani nečakala, že naozaj je tá situácia až taká zlá, ako som si myslela.
V tomto ohľade aj tie problémy, ktoré identifikujete, že ktoré spôsobujú to, že 23 rokov, resp. 11 rokov pri tom uplatňovaní druhého zákona, sa nerozhodlo ešte v konaniach. To sú veci, ktoré sa ani mnohí ľudia nedožili ani už tých svojich právnych nárokov na reštitúcie a je to ozaj alarmujúce.
Konkrétne fakty tam poukazujete na to, že čo sú problémy: od okresných úradov, nefunkčných odborov pozemkových a lesných úradov, od nedostatku financií na základné geometrické plány a podobne. Len si treba povedať, že či to nie je zámer. Veď to je o tom, že kto má tie peniaze. Peniaze majú potom tí bohatí developeri, ktorí poskupujú, si urobia sami tú identifikáciu pôdy a potom pooslovujú tých drobných vlastníkov, ktorí ani netušili, že pôdu mali, hoci možno mali aj na ňu nárok.
Pani ombudsmanka, osvojujem si tie odporúčania, ktoré máte v závere svojej správy, kde apelujete na riešenia, apelujete na vládu, aby sa vyjadrila, koľko takýchto podaní ešte neusporiadaných je. Ja si osvojujem v tom zmysle, že budem interpelovať pani ministerku ešte osobitne, mimo teda tohto odporúčania, ktoré je adresované vláde Slovenskej republiky, a ja sa jej budem pýtať na opatrenia, ktoré navrhujete. Keď ona ako bývalá generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu žila v domnienke, že všetko funguje, tak pošlem jej kópiu tejto pasáže vašej správy, aby sa oboznámila s vašimi zisteniami a dnes ako ministerka pôdohospodárstva aby urobila nápravu, aby naozaj Slovenský pozemkový fond, ale nielen Slovenský pozemkový fond, ale aj príslušné okresné úrady, tam pracovníci, ktorí tam pracujú, mali vytvorené podmienky na to, aby konečne sa tieto právne nároky ľudí naplnili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Lucia, ja veľmi pekne ďakujem, že si vrátila tému tam, kde má byť, odhliadnuc od epizódy s pani bývalou ministerkou Tomanovou. Ja som presvedčený o tom, že keď sa niekde poruší zákon, tak sa nemá pozerať na to, že kto to je a koho je to bývalý kolega a kto sa ho zastane a nemá sa hneď vytvárať konšpirácia o nejakej organizovanej skupine odporu, má a v prvom rade pozerať na záujmy tých detí. A tam zákon hovorí celkom jednoznačne, dieťa v tomto veku nemá byť v detskom domove. Bodka. A teraz nie je relevantné, že či sa takéto porušovanie zákona deje aj v iných domovoch. Ak to tak je, tak to treba preskúmať a postupovať voči nim úplne rovnako.
Pre mňa je len zarážajúce, že niekto, kto si hovorí detský ombudsman, viac energie venuje obhajobe vlastnej rodiny než tomu, aby upozorňoval na nedodržiavanie zákonov v detských domovoch, ktoré má vo svojej vlastnej pôsobnosti. To je prvá vec.
Ale k tomu, čo bolo povedané k samotnej správe. Úplne súhlasím, že v oblasti odstraňovania segregácie, hlavne rómskych detí aj na východnom Slovensku, ako to hovoril kolega, je potrebné vykonať kopec práce a treba povedať, že tam je priestor, kde to má hlavne urobiť štát. To je ten, kto bol kontrolovaný zo strany verejnej ochrankyne práv, lebo tie školy samotné to nezvládnu, ony to nedajú. Tam treba oveľa viacej peňazí, tam treba oveľa viacej metodickej podpory. A, áno, treba začať aj terénnou a komunitnou prácou v predškolskom období s tými deťmi. To je úplná pravda.

Ďakujem veľmi pekne pani verejnej ochrankyni práv za to, že je v tomto prípade jediným majákom, jediným svetlým bodom, na ktoré sa upierajú zraky ľudí, ktorí tento prípad sledujú. Pretože, tak ako ste spomínali, prichádza k tomu, že štátne orgány kontrolujú samých seba a z toho potom vyplývajú správy, ktoré sa nám dostávajú do rúk, a to správa so záverom, že kontrolná skupina nezistila porušovanie práv dieťaťa, pričom v tele správy je ix indícií, ktoré hovoria, že k porušeniu práv dieťaťa došlo. Avšak záver je takýto mätúci.
Veľmi a v mnohých prípadoch naozaj si myslím, že úrad verejného ochrancu práv je tu jediným kontrolným úradom, ktorý naozaj z nezávislej pozície má možnosť kontrolovať štátne orgány. A to, čo sa tu kolegovia snažili povedať o politizácii, oni si snáď neuvedomujú, že vy budete kedykoľvek a v akejkoľvek situácii v opozícii, veď vy kontrolujete štátne orgány a výkon ich moci a výkon ich opatrení. Čiže vy budete permanentne v opozícii, odhliadnuc od akejkoľvek politiky.
Ďakujem vám za to.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Číž, vy ste nám teraz predviedli v priamom prenose, že pani komisárka pre deti Viera Tomanová je v takom konflikte záujmov, že nie je spôsobilá, aby zastávala túto funkciu. Je nemysliteľné, aby pani Tomanová vašimi ústami odkazovala pred rečníckym pultom niečo v tom zmysle "v mojom detskom domove", "ja som im neotvorila". Ja sa pýtam, kto ten detský domov, preboha živého, spravuje? Je pani Tomanová teda vôbec schopná riešiť akýmkoľvek spôsobom, zásadným, to, čo sa v detskom domove jej dcéry deje, keďže ho má evidentne skrz vaše ústa, čo nám tu odkázala, privlastnený?! To je absurdné!
K veciam, ktoré ste spomínali, výtky správy prokurátorky. No prokurátorka nemôže urobiť žiadne prokurátorské opatrenia. Preto sa ona odvoláva na to, aby úrady práce robili tieto opatrenia a na pravidelnej báze detský domov kontrolovali a zisťovali, že či tie námatkové kontroly a pobyt detí v detskom domove je náhodný, alebo naozaj sa tu niekto hrá a finguje profesionálnu rodinu. Preto prokurátorka obosiela úrady práce s takouto, s takouto výzvou.
Ďalej, ministerská kontrola. Vy hovoríte, že nejakým spôsobom zavádzam. Ale nie, § 93 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. je jednou zo základných podmienok udelenia akreditácie detskému domovu. Ak toto konštatuje ministerská kontrola, že detský domov fabrikoval zmluvy tesne pred kontrolou, tak ja si myslím, že nie je dôvod na to, aby sa vôbec niekto zamýšľal, či tento detský domov má mať akreditáciu. Tento detský domov akreditáciu nemá mať! (Potlesk.)

Ďakujem pani poslankyni Jurinovej za v podstate podporu toho doplňujúceho návrhu. A naozaj vidím ako dôležité, aby prišla nejaká spätná väzba aj zo strany vlády, pretože parlament svoju kolektívnu vôľu prejavuje v hlasovaniach, ale nie obvykle v pripravovaných návrhoch zákonov.
A k tej poznámke o tom, že bolo by dobré tú správu doplniť aj o nejaké štatistiky. No, samozrejme, môže to byť potom prehľadnejšie, len otázna je výpovedná hodnota tých štatistických údajov. Pretože do tých štatistík sa môžu premietnuť akurát podania a podnety zo strany občanov, s ktorými sa obracajú na úrad verejnej ochrankyne práv. Nezistíme z nich skutočný rozsah porušovania toho-ktorého ústavného práva.
Napríklad vo vzťahu k právu na prístup k informáciám sa v správe konštatuje, že "porušenie tohto základného práva som zistila v 10 prípadoch, z toho v štyroch prípadoch obcou alebo mestom". Ja som okrem iného aj členom Združenia občanov miest a obcí Slovenska - ZOMOS, nie ZMOS - a toto združenie monitoruje a rieši aj prípady porušovania občianskych práv zo strany obecných samospráv vrátane porušovania práva na prístup k informáciám. Tam ide o jeden z najčastejších prípadov porušovania nejakého občianskeho práva. A ono z tých prípadov, ktoré sa im dostanú na stôl, ktorými sa zaoberajú, s ktorými sa na nich ľudia obracajú, vyplýva, že tých porušovaní je mnohonásobne, mnohonásobne viac, ako sa premietne do takejto správy. Samozrejme, že to nie je chyba ochrankyne práv, ale toho, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som len v krátkosti zareagovala na slová pána Dostála o tom, že máme dobrú verejnú ochrankyňu práv. Ja by som k tomu chcela pridať svoje poďakovanie za jej prácu, ktorá môže často z jej pohľadu vyzerať len ako boj s veternými mlynmi.
Niektoré informácie, ktoré odzneli, boli pre mňa šokujúce. Napríklad tie neuveriteľné prieťahy, dlhoročné, v reštitučnom konaní, ale aj informácia o tom poddimenzovanom finančnom zabezpečení tohto úradu. Považujem to za flagrantné porušovanie zákonov priamo zo strany štátu. Bohužiaľ, je paradoxom, že vlastne táto inštitúcia je jedinou inštitúciou verejnej ochrany práv, takže de facto by sa mohla sťažovať iba sama sebe. Je to zlá vizitka vlastne tých štruktúr, ktoré túto situáciu zapríčinili, a možno dôkaz toho, že vládna garnitúra nemala doteraz záujem o prácu verejného ochrancu práv a možno by bola najradšej, keby tento úrad ani nebol, tak chcem veriť, že sa s nástupom novej vlády táto situácia zlepší.
To je v podstate všetko, čo som chcela povedať. Chcem teda poďakovať z tohto miesta, ak vás to morálne povzbudí, tak aspoň takouto formou vďaka.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod dve stručné poznámky, potom by som sa rád venoval trom bodom, ktoré ma zaujali v správe verejnej ochrankyne práv, a na záver by som rád dal jeden doplňujúci návrh k návrhu uznesenia.
Tie poznámky.
Prvá, ak by som mal menovať nejaké veci, ktoré sa nám podarili vo volebnom období 2010 až 2012, a mali by to byť veci, ktoré sú nepochybne pozitívne a ktoré pretrvali a ich účinky sú dlhodobejšie, tak určite by ma napadli dve veci. Jedna z nich - zavedenie povinného zverejňovania zmlúv a druhá z nich je voľba Jany Dubovcovej za verejnú ochrankyňu práv. A bol som vtedy pritom, mal som z toho dobrý pocit a naďalej mám z toho dobrý pocit. Myslím, že sme zvolili dobrého verejného ochrancu alebo dobrú verejnú ochrankyňu práv. Chcem tým oceniť aj túto správu, ktorú dnes máme na stole, ale aj celkové jej pôsobenie, ktoré vnímam ako výrazné zlepšenie v porovnaní často len s formalistickým prístupom za čias fungovania jej predchodcu vo funkcii.
Druhá poznámka na úvod je, že by som chcel vyjadriť isté sklamanie nad tým, že tu v tejto chvíli nesedí v sále aj pani ministerka spravodlivosti. Pani verejná ochrankyňa práv síce povedala, že verejný ochranca práv je očami a ušami parlamentu, bez vlády však parlament ťažko niečo zásadné zmení. V rámci vlády má agendu ľudských práv na starosti práve ministerstvo spravodlivosti, a preto by som očakával, že aj zo strany vlády bude väčší záujem o problematiku ľudských práv, vrátane správy verejnej ochrankyne práv, a to úplne minimum je, že si tú správu prečítame a vypočujeme. A zároveň by som aj rád vyjadril nádej, že v tomto volebnom období bude vláda a vládna koalícia pristupovať s väčším rešpektom k informáciám a podnetom, ktoré aj vláda, aj štátne orgány, aj parlament dostávajú zo strany verejnej ochrankyne práv.
Teraz k samotnému obsahu správy.
Tá prvá poznámka je takpovediac politická a týka sa toho rozhodnutia druhej Ficovej vlády neposkytovať informácie Denníku N. V tejto veci som sa aj ja ako občan angažoval, keď som ako občan a čitateľ Denníka N podal na Úrad vlády sťažnosť na rozhodnutie alebo konanie Úradu vlády v tejto veci. Úrad vlády, samozrejme, sťažnosť, ktorú som adresoval voči nemu samému, odmietol. Denník N sa bránil na Ústavnom súde, svoju sťažnosť namieril proti vláde a proti jej rozhodnutiu neinformovať Denník N a výsledkom bolo, že Ústavný súd preformuloval proti komu a proti akému rozhodnutiu tá sťažnosť smeruje a následne konštatoval, že nemá právomoc v tejto veci rozhodnúť.
Preto som rád, že aspoň v správe verejnej ochrankyne práv sa dočítame v časti 2.1, že: "Porušenie základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie zaručených v čl. 26 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 našej ústavy a postup v rozpore s § 3 tlačového zákona poskytovať informácie na základe rovnosti som konštatovala v prípade poskytovania informácií vydavateľovi periodickej tlače Denníku N od orgánov verejnej správy. Základné práva vydavateľa a tým aj práva prijímateľov informácií svojím postupom porušili orgány verejnej správy, a to Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky tým, že vydavateľovi neposkytli požadované informácie o veciach verejného záujmu. Niektoré zistenia z preskúmania podnetu ukazovali, že zo strany orgánov verejnej správy vo vzťahu k tomuto vydavateľovi mohlo ísť o koordinovaný postup dohodnutý na zasadnutí vlády. Neposkytovanie informácií o otázkach verejného záujmu, prípadne ich selektívne poskytovanie iba niektorým vydavateľom je v priamom rozpore so záväzkom štátu vyplývajúcim s čl. 26 ods. 1 našej ústavy. Po zistení porušovania tohto základného práva niektorými orgánmi verejnej správy z ich strany došlo k zlepšeniu poskytovania informácií."
Som presvedčený, že názor verejnej ochrankyne práv, ktorý je obsiahnutý v jej správe, je správnejší a viac zodpovedá aj textu, aj duchu ústavy a tlačového zákona, ako boli rozhodnutia Úradu vlády a rozhodnutie Ústavného súdu. Pretože jedna vec je, ak jednotliví politici majú antipatie voči konkrétnym novinárom a médiám a trebárs sa rozhodnú s nimi nekomunikovať, neposkytovať im rozhovory, a druhá, úplne iná vec je, ak orgány verejnej moci odmietajú poskytovať informácie médiám a tým pádom aj verejnosti, pretože na tieto informácie majú médiá aj verejnosť právo vyplývajúce priamo z ústavy.
Druhý bod, pri ktorom by som sa chcel pristaviť, sa týka toho, čo je v časti 8, a síce "uplatňovanie zásad správneho konania a princípov dobrej správy v konaní orgánov". Som rád, že verejná ochrankyňa práv venuje pozornosť aj tejto téme, aj keď právo na dobrú správu nie je nejako explicitne definované či už v slovenskej ústave, alebo v slovenských zákonoch, je tam prítomné, samozrejme, implicitne, je obsiahnuté v niektorých formuláciách, nie je to však tak jednoznačné, ako je to napríklad v Charte základných práv, ktorá sa vzťahuje na orgány Európskej únie a ktorá napríklad v čl. 41 ods. 1 konštatuje, že: "Každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Toto právo zahŕňa
a) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať,
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia."
Právo na dobrú správu môžeme chápať v dvoch slova zmysloch, jeden je užší a vzťahuje sa primárne na správne konania, ale ten druhý je širší a predstavuje súbor očakávaní a nárokov, ktoré občania majú alebo môžu mať na všetku činnosť orgánov verejnej správy a verejnej moci. Zahŕňa právo na informácie a tie požiadavky, ktoré definuje Charta základných práv, by sme mali vyžadovať nielen od orgánov Európskej únie, čo môže a robí charta, ale mali by sme ich očakávať, že takýmto spôsobom sa budú správať aj orgány verejnej moci na území Slovenskej republiky, teda naše štátne orgány a orgány verejnej správy.
A prejavuje sa to aj pri tvorbe, ktorá tvorí podstatu činnosť parlamentu, a teda v legislatívnej, v tvorbe legislatívy, a to ako pri príprave návrhov zákonov, ktoré pripravuje vláda, kde je nevyhnutné a potrebné rešpektovať právo verejnosti, vyjadrovať sa k týmto návrhom, a teda participovať na príprave legislatívy, ktorá sa občanov týka. Tak napríklad aj v požiadavke na to, aby návrhy, ktoré sú predkladané, ktoré sa majú pretaviť do zákonov, boli jasné a dostatočne odôvodnené, vrátane odôvodnenia mimoriadnych postupov typu skráteného legislatívneho konania, čo sa, bohužiaľ, nie vždy deje a práve, naopak, pravidlom je skôr, že toto zdôvodnenie je nedostatočné a častokrát úplne vyfabrikované.
Som presvedčený, že mali by sme väčšiu pozornosť venovať právu na dobrú správu. Jednou z možností je zakotviť právo na dobrú správu, tak ako je zakotvené v charte vo vzťahu k orgánom Európskej únie, aj do našej ústavy a do našich zákonov a spraviť z nich právo, pretože, ako sa konštatuje aj v správe, "nedodržiavanie všeobecných zásad správneho konania alebo princípov dobrej správy v postupe a v konaní orgánu verejnej správy môže niekedy viesť aj k porušeniu základného práva fyzickej alebo právnickej osoby". Toto je postup takpovediac zhora, zakotviť to do legislatívy a potom to vyžadovať. Druhý postup je postup zdola, čiže prostredníctvom praxe, prostredníctvom upozorňovania na problémy a snahy tieto problémy riešiť a jednou z ciest, akým sa toto právo na dobrú správu stáva súčasťou nášho právneho poriadku, je aj činnosť verejnej ochrankyne práv, ktorá práve na takéto problémy upozorňuje.
Tretia téma, ktorej by som sa chcel dotknúť, sa týka toho, čo tu už hovorila aj pani verejná ochrankyňa práv, je to nazvané "získavanie informovaného súhlasu od rodičov žiaka základnej školy s osobitným zameraním na zisťovanie postupu, ktorým školy získavajú informovaný súhlas od rómskych rodičov žiaka s kultúrnou, sociálnou a jazykovou bariérou aj žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami". Nie je to téma nová, je to téma, na ktorú verejná ochrankyňa práv upozornila už v roku 2013 a opäť by som rád zacitoval.
"Porušovanie základného práva detí na prístup k vzdelaniu a na vzdelávanie, na ktoré som na základe výsledkov prieskumu upozornila, má charakter systémovej chyby v právnom aj faktickom nastavení školského systému. Dôsledky tejto chyby majú dlhodobo nepriaznivé dopady na celú spoločnosť a podpisujú sa pod takmer uzavretý kruh dedičnej chudoby ľudí z vylúčených spoločenstiev, ktoré sa skladajú najmä z nevzdelaných členov rómskej menšiny. Prieskum v roku 2013 totiž iba potvrdil už roky známe skutočnosti, a to, že opakovane dochádza k zaraďovaniu veľkého počtu detí rómskeho pôvodu, pochádzajúcich z vylúčeného spoločenstva, ktoré majú sociálnu, kultúrnu, jazykovú bariéru, do špeciálneho školského vzdelávania, v ktorom školský systém umožňuje žiakom dosiahnuť ako najvyššie možné vzdelanie iba nižší stupeň stredoškolského vzdelania. Zároveň súčasný právny stav nezabraňuje možnosti vytvoriť segregovaný školský obvod. Zistený stav právne aj fakticky umožňuje do typu školského vzdelávania s obmedzeným stropom dosiahnuteľného vzdelávania zaradiť dieťa nielen zo zdravotných dôvodov, ale aj z dôvodu, že pochádza z nepodnetného prostredia."
Na problémy tohto typu upozornila verejná ochrankyňa práv v mimoriadnej správe, ktorú predložila Národnej rade spolu s návrhom opatrení v auguste 2013. K jej prerokovaniu v pléne Národnej rady dodnes po viac ako dva a pol roku ešte stále nedošlo a verejná ochrankyňa práv sa nedočkala odozvy na ňou navrhované opatrenia. Preto by som chcel na tomto mieste vyjadriť poľutovanie nad prístupom našich predchodcov k upozorneniam, ktoré im adresovala verejná ochrankyňa práv.
V správe sa konštatuje, že došlo k určitým pozitívnym zmenám aj na legislatívnej úrovni, ďalej sú tam obsiahnuté návrhy, ktoré sa týkajú konkrétne toho problému zabezpečenia informovaného súhlasu, a končí táto pasáž tým, že "ministerstvo školstva mi oznámilo, že návrhy opatrení analyzuje z hľadiska ich uskutočniteľnosti".
Ja vnímam tento problém ako veľmi vážny, ako možno jeden z najvážnejších problémov, ktorý táto krajina má. Situácia ľudí žijúcich vo vylúčených spoločenstvách, v rómskych osadách, pripomína začarovaný kruh, z ktorého sa sami iba vlastným úsilím nie sú schopní dostať. A preťať ten kruh nie je možné bez zásadných zmien v oblasti vzdelávacej politiky. Bez vecí, ako je integrácia, ako je inkluzívne vzdelávanie. Ak chceme, aby sa tá situácia ľudí žijúcich v rómskych osadách aspoň trochu začala zlepšovať, musíme začať aj z tejto strany, musíme začať venovať vážnu a intenzívnu pozornosť problémom, ktoré sú opísané aj v správach verejnej ochrankyne práv.
Je nám asi všetkým známe, že návrhy, ktoré sa týkajú integrácie a inkluzívneho vzdelávania vo vzťahu k deťom z rómskych osád, sa častokrát stretávajú s odmietavými reakciami. Je to smutné, ale je to možno pochopiteľné, pokiaľ ide o verejnosť, pokiaľ ide o bežných občanov, voči nim je potrebné postupovať s pochopením, snažiť sa ich presvedčiť, vysvetľovať im veci.
To, čo však tolerovať nemožno a na čo sa nemožno pozerať s pochopením, je, ak sa takýmto spôsobom správajú orgány verejnej moci a verejnej správy a odmietajú tento problém riešiť. A rovnako vážne a znepokojivé je, ak osoby verejne činné, politici, tento problém zneužívajú, vyjadrujú sa k nemu odmietavo, vulgárne, populisticky, slová ako humanizmus, rovnosť, tolerancia, súcit, citlivosť používajú div nie ako nadávky.
Ak niečo zásadné nezmeníme v tejto oblasti - a teraz hovorím aj o riešení problémov rómskych osád ako takých, ale špeciálne o otázke vzdelávania -, tak tento problém bude iba narastať, situácia v rómskych osadách sa bude zhoršovať, zhoršovať sa budú vzťahy medzi majoritným obyvateľstvom a rómskou menšinou a spoločnosť sa bude radikalizovať. Nie som si istý, či ten vlak už neušiel a či je to vôbec ešte možné nejakým zásadným spôsobom riešiť, ale je v každom prípade našou povinnosťou - a našou myslím aj vládu, aj parlament, a nie len teda koaličných poslancov, ale aj poslancov demokratickej opozície - sa o to pokúšať.
Posledná vec, avizovaný doplňujúci návrh k návrhu uznesenia. Pokiaľ ste si prečítali tú správu, tak okrem odporúčaní, ktoré vzišli z tohtoročnej správy, je tam aj veľké množstvo odporúčaní, ktoré vzišli zo správ za predchádzajúce roky, aj z tej mimoriadnej správy z augusta 2013. A najhoršie na tom podľa môjho názoru nie je ani tak skutočnosť, že nie všetky opatrenia sa realizovali, ale že ich odmietnutie alebo neakceptovanie nie je dostatočne odôvodnené. A je legitímne, ak niekto má iný názor na tú alebo inú otázku týkajúcu sa uplatňovania základných práv alebo slobôd, ale tak ako v prípade dobrej správy očakávam, že každé rozhodnutie by malo byť dostatočne odôvodnené, tak by sme to mali očakávať aj v prípade odmietnutia alebo neakceptovania návrhov a odporúčaní, ktoré parlamentu adresovala verejná ochrankyňa práv. A keďže zdrojom návrhov legislatívy, ktoré schvaľuje parlament, okrem poslancov je aj vláda a v tých zásadnejších otázkach obvykle právnu úpravu navrhujú ministerstvá, resp. vláda, dovoľujem si dať takýto doplňujúci návrh k návrhu uznesenia k bodu správa verejného ochrancu práv.
Navrhujem doplniť uznesenie o nový bod v znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a Národnej rade Slovenskej republiky predložila stanovisko k návrhom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv Národnej rade Slovenskej republiky na základe zistení v roku 2015, obsiahnutých v Správe verejného ochrancu práv podľa § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov za obdobie roka 2015, a k dosiaľ nerealizovaným návrhom a odporúčaniam verejného ochrancu práv predložením Národnej rade Slovenskej republiky v správach verejného ochrancu práv za roky 2012, 2013 a 2014 a mimoriadnej správe verejného ochrancu práv z augusta 2013. Termín 31. júl 2016."
Inými slovami, navrhujem, aby si parlament od vlády vyžiadal stanovisko k tým návrhom a opatreniam, ktoré sú obsiahnuté v správe verejnej ochrankyne práv, a vláda nemusí so všetkými súhlasiť, ale pokiaľ s nimi nebude súhlasiť, tak aspoň by mala vysvetliť, prečo má na tie veci iný názor. Myslím si, že je to minimum, čo môžeme od vlády v tejto veci očakávať.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán guvernér, vážení prítomní, veľmi krátko, dve pochvaly, jedna otázka.
Tá otázka, začnem tou otázkou, tá sa týka regulácie nebankových subjektov celého trhu s nimi. Po zmene regulácie odišla firma Provident Financial, ktorá, pokiaľ viem, je obchodovaná v Londýne, čiže mala by to byť relatívne seriózna firma, len sa chcem opýtať, či Národná banka Slovenska nepovažuje reguláciu tohto trhu za prísnu oproti iným krajinám vzhľadom na to, že sa môže stať, že pokiaľ by bola prísna táto regulácia, tak môže vytlačiť časť ľudí do čierneho trhu.
Teraz tie dve pochvaly. Jednu pán guvernér už počul na výbore, ale myslím si, verím tomu, že je dôležité, aby odznela aj v pléne, pretože táto, aj tá druhá, má širšie súvislosti.
Národná banka Slovenska meria koncentráciu na bankovom trhu cez Herfindahl-Hirschmanov index; Herfindahl-Hirschmanov index. Je to veľký rozdiel oproti tomu, ako sa často hodnotí kvalita trhu alebo kvalita verejných politík v iných oblastiach, kde sa napríklad opýtame vodičov v zápche, či potrebujeme vedľa postaviť diaľnicu. Alebo sa opýtame firiem, ktoré vstúpili do duálneho vzdelávania, či je dobré to duálne vzdelávanie. Alebo sa opýtame lekárov z nemocníc, či je správne meniť nemocnice na akciové spoločnosti. Nie že by to nebolo legitímne, také otázky sú legitímne a treba ich brať do úvahy. Ale ak chce aj vláda prejsť na systém hodnotenia politík cez hodnoty za peniaze (value for money), tak sa musí spoliehať na objektívne ukazovatele. V tomto prípade dávam za príklad, ako Národná banka hodnotí kvalitu konkurenčného prostredia na trhu s bankami. Neposiela dotazník na banky a nepýta sa dotknutých bánk, či sú spokojní s konkurenčným prostredím, ale zmeria si to tak, ako to aj ekonomická teória odporúča.
Tá druhá pochvala sa týka toho, že minulý rok Národná banka v medzirezortnom pripomienkovom konaní k Programu stability napísala, že existujú isté riziká, ktoré sa týkajú metodiky zostavovania rozpočtu. Tie riziká potom potvrdil Eurostat. Tu chcem zasa, tá širšia súvislosť je taká, že mali by sme nielen kritizovať nezávislé organizácie, keď si myslíme, že nerobia dobrú robotu, ale aj pochváliť, keď si robia dobre, aj z toho potom bude závisieť, od toho potom bude závisieť, ako si tí nezávislí ustoja svoje pozície v spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Myslím, pán poslanec Heger, že ste dobre vypichli zopár bodov z tej správy. Osobitne ten, že úvery domácnostiam rekordne narástli.; v správe sa hovorí, že v celej Európskej únii. Možno by naozaj v tej správe sa zišla informácia nielen o tom, aký je trend, ale aký je súčasný stav oproti ostatným krajinám. Myslím, že tie úvery sú ako podiel na HDP zatiaľ nižšie, než je priemer v EÚ. Ale hovorím to z hlavy, nie som si stopercentne istý, každopádne by taká informácia sa zišla.
Ešte chcem jednu poznámku k tomu rastu dlhu, že on rastie nielen absolútne, on rastie aj v porovnaní s HDP v prípade, že ho očistíme od jednorazové vplyvy. To znamená napríklad o využitie peňazí z II. piliera na znižovanie dlhu. Ak by sa takéto vplyvy nezohľadňovali, tak podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by nám dlh rástol aj minulý rok. Minulý rok by nám narástol a nemôžem reagovať na predrečníka, ale tak len poviem, že ten typ na PPP projekty je dobrý a treba o nich hovoriť.
Ďakujem.