Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Takže ďalším návrhom, návrh číslo 3 je tlač 87. Je to teda znovu návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a predkladám ho v mene skupiny poslancov za stranu Sloboda a Solidarita. A týmto návrhom chceme dosiahnuť zrušenie § 120 v Zákonníku práce, to teda znamená zrušenie sadzieb minimálnych mzdových nárokov.
Tí, ktorí sa vyznáte do pracovnoprávnej legislatívy, viete dobre, že máme na Slovensku zavedenú minimálnu mzdu, aktuálne je to konkrétne 405 eur mesačne, alebo 2,328 eura za odpracovanú hodinu. To je jasné a vcelku pochopiteľné. Ale zároveň máme slovenskú špecialitku, tak ako máme povedzme bryndzové halušky ako špecialitu v gastronómii, tak v našom pracovnom práve je takouto špecialitou § 120 v Zákonníku práce, sadzby minimálnych mzdových nárokov. To vlastne znamená, že v reáli nemáme stanovenú len jednu minimálnu mzdu, ale vlastne máme stanovených šesť úrovní minimálnej mzdy, čiže nielen pre tých ľudí, kde sa dá skutočne možno aj celkom súhlasiť do istej miery, že tá minimálna mzda plní sociálnu funkciu pre tých, ktorí nemajú kvalifikáciu, nemajú vzdelanie, nemajú pracovné návyky, aj keď sa dá na druhej strane nesúhlasiť s tým, že výška minimálnej mzdy potom pre takýchto ľudí znamená, že majú niekedy veľký problém si nájsť zamestnanie. Ale dobre.
Čiže my máme v našej legislatíve cez § 120 Zákonníka práce zavedených šesť úrovní minimálnej mzdy a to, čo tá minimálna mzda má plniť, a o tom hovoria naše odbory a dajme tomu, že hovoria správne, čiže určitú sociálnu garanciu, tak my takúto sociálnu garanciu vlastne garantujeme aj generálnym riaditeľom, vedeckým pracovníkom, vysokovzdelaným odborníkom, pre ktorých teda hovoríme, keď to trošku zjednoduším, že pre nich má byť minimálna mzda tiež, a to konkrétne dnes, 810 eur mesačne. Je to jednoducho smiešne, nenáležité, toto má byť všetko, pokiaľ ide o nejaké výšky miezd predmetom rokovaní vo firmách alebo na úrovni zamestnávateľských zväzov a odborových zväzov. To nechajme skutočne na individuálne alebo kolektívne zmluvy a odstráňme tento systém, ktorý komplikuje život a nie je potrebný pre tých zamestnancov s praxou, so vzdelaním, jednoducho nie je potrebný. Odstráňme tento § 120 zo Zákonníka práce. Čiže toto je podstata návrhu, ktorý sa skrýva pod tlačou 87.
Môžem teda prejsť ďalej.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 311 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Dôvodom predloženia tohto návrhu zákona je snaha o odstránenie jednej absurdnosti z nášho právneho poriadku, podľa ktorého medzi predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany práce patria aj dopravné predpisy.
V praxi je dopad tohto ustanovenia taký, že všetci zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov, ktorí pri plnení pracovných úloh využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní týchto svojich zamestnancov posielať na pravidelné preškoľovania vodičov z dopravných predpisov. Uvedené preškolenia zaťažujú zamestnávateľov tak finančne, ako aj organizačne a administratívne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každý držiteľ vodičského oprávnenia je povinný pri jeho získaní preukázať tak teoretické vedomosti, ako aj praktické zručnosti, ktoré sa praxou ďalej zdokonaľujú.
Ako ťažko pochopiteľná sa javí súčasná situácia, kedy bežní držitelia vodičských oprávnení, medzi ktorými sú zastúpení aj tzv. sviatoční vodiči, ktorí možno poslednýkrát sadli za volant pred 20 rokmi, si s teoretickými vedomosťami, ako aj s praktickými zručnosťami vystačia až do konca života, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí v súvislosti s pracovnými úlohami využívajú osobné motorové vozidlá, sú povinní v pravidelných intervaloch navštevovať platené – asi o to ide – školenia, ktoré sú často iba formálnym opakovaním notoricky známych skutočností. Považujeme to za šikanu, považujeme to zasa za nástroj, ktorým štát núti podnikateľov kupovať si služby od iných podnikateľov. Zasa krásny príklad štátom garantovaného, zrejme vylobovaného biznisu a záťaž pre podnikateľov.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať vplyv negatívny na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré bude spočívať v tom, že zamestnávateľom odpadne povinnosť preškoľovať svojich zamestnancov.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
Ďakujem pekne.

(Rečník chvíľu študoval svoje podklady.) Tak. Ďakujem, pán predsedajúci. Pardon, to aby som to nepoplietol, keďže máme tých návrhov naraz viacero.
Takže je to tlač 59, ku ktorej budem uvádzať návrh. Tento návrh, týmto návrhom sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Predkladá ho skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá ma poverila touto úlohou, a cieľom predloženého návrhu zákona, pripomínam tlač 59, je liberalizovať zákonné obmedzenia pri dočasnom pridelení zamestnancov a zároveň zrušiť tzv. zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za Agentúru dočasného zamestnávania vo veci dodržiavania podmienok pre agentúrnych dočasne pridelených zamestnancov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Dobrý deň. Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za alternanta k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 58). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, ospravedlňujem sa na úvod za moje meškanie, ale súviselo to s prácou.
Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Určite máte v pamäti kauzu RegioJet z roku 2014. Táto spoločnosť vtedy musela vynaložiť mimoriadne úsilie cez odvolacie konania, aby licenciu na prevádzkovanie linky Bratislava – Nitra – Banská Bystrica získala. Toto, samozrejme, nie je o spoločnosti RegioJet. S takýmto problém sa môže stretnúť každá súkromná spoločnosť, ktorá chce zriadiť komerčnú linku. Linku, na ktorú nechce ani euro. Tými problémami sú neadekvátne silné kompetencie dopravných úradov vyšších územných celkov. Tie majú podľa v súčasnosti platného zákona prakticky možnosť znemožniť takéto podnikanie.
Konkrétne sa nedostatky zákona dajú zhrnúť do štyroch bodov. Vytvára priestor pre subjektívne posudzovanie žiadateľov, vytvára priestor pre bránenie vstupu konkurencie na trh, je tak prekážkou a brzdou v slobodnom podnikaní a vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus. Licencie na komerčné linky totiž schvaľujú úrady VÚC a hoci sú tieto vyslovene na komerčnej báze bez akejkoľvek dotácie, musia si dopravcovia žiadať o licenciu, a to tam, kde linka začína alebo končí. A k tomu musia dať súhlas všetky ostatné úrady VÚC, ktorými táto linka prechádza. To by, samozrejme, nebol problém. Úrady VÚC by mali mať informáciu, kto im vykonáva hromadnú osobnú dopravu na komerčnej báze a, samozrejme, podľa toho si potom objedná služby dopravnej obslužnosti, ktoré dotuje.
Problém ale je, že kritériá pri udeľovaní takýchto licencií sú vysoko subjektívne. Napríklad jedno z nich je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak by sa teda zástupca župy rozhodol, že jeden autobus za hodinu bude mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo plynulosť premávky, môže toto považovať za legitímny dôvod, pre ktorý licenciu neschváli. Nemusí to ničím podložiť. Stačí takéto konštatovanie. A na základe takýchto rozhodnutí môže úradník VÚC rozhodnúť, komu licenciu dá a komu ju nedá. Samozrejme, na základe takýchto rozhodnutí sa potom môžu objaviť podozrenia, že sa niekomu bráni, aby vstúpil na trh a aby tak nekonkuroval už existujúcemu prepravcovi. Teda namiesto toho, aby o úspešnosti prepravcu rozhodovali cestujúci, môže o tom dnes rozhodnúť úrad. A to tak, že len využije literu zákona a na trh nepustí ďalšieho prepravcu. Toto chceme naším návrhom zmeniť.
Základom nášho návrhu je zmena tých ustanovení, ktoré úradom VÚC dávajú tieto právomoci. Najpodstatnejšou je zmena v § 10 ods. 3, ktorý podľa navrhovaného znenia taxatívne stanovuje podmienky, kedy sa licencia neudelí, čiže v ostatných prípadoch bude mať licencia nárokovateľný charakter. Dopravcovia totiž už v súčasnosti podľa európskej legislatívy musia spĺňať predpoklady na výkon svojej činnosti a som presvedčený, že tieto spotrebiteľa dostatočne chránia. Nariadenie Rady Európskej únie č. 1071/2009 totiž kladie na podniky, ktoré vykonávajú povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy, vysoké nároky. Tieto spoločnosti musia mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte Únie, byť bezúhonné, preukázať zodpovedajúcu finančnú spoľahlivosť a požadovanú odbornú spôsobilosť. Sú povinné tiež spĺňať požiadavky podľa nariadenia 1073/2009 a získať povolenie podľa čl. 6 až 11 tohto nariadenia. Sme presvedčení, že toto vyvažovanie musí mať na zreteli aj náš slovenský zákon o cestnej doprave a nesmie klásť na podnikateľov ďalšie nezmyselné požiadavky a nesmie ani umožňovať ľubovôľu správneho orgánu pri udeľovaní licencie na jednotlivé autobusové linky.
Ďalšou úpravou, s ktorou prichádzame, je, že zo zákona vypúšťa možnosť dopravného správneho orgánu ukladať žiadateľovi nezmyselné povinnosti, ktoré by mal vyriešiť trh, a takisto sa zužuje okruh dôvodov, pre ktoré možno licenciu odňať. Zo zákona sa tiež vypúšťa povinnosť súhlasu všetkých vyšších územných celkov, ktorými linka prechádza, so zriadením linky, čo predstavuje prekážku v konkurencii v diaľkovej doprave.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, už viac ako 20 rokov žijeme v trhovom prostredí a následkom takýchto nedostatkov zákonov sa trh naďalej poškodzuje, nevytvára dostatočný tlak na súťaživosť medzi poskytovateľmi prepravy a nevytvára tak tlak na skvalitnenie služieb pre cestujúcich. Predložená novela zákona, ktorú vám tu predstavujem, pomôže rozvoju trhového prostredia a víťazom bude konečný spotrebiteľ – cestujúci. Ten si totiž bude môcť vybrať medzi viacerými poskytovateľmi a tí zase budú medzi sebou súťažiť o klientov.
Tento návrh tu v minulosti už bol predložený a slovenská cestovateľská verejnosť určite privíta, ak sa poslanci, ktorí za tento návrh hlasovali v minulosti, vyjadria dnes k nemu rovnako a zároveň presvedčia svojich kolegov v koalícii, aby tento návrh tiež podporili.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, za slovo pán predsedajúci, ospravedlňujeme sa za vzniknuté nedorozumenia.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je zrušiť povinnosť viesť cenovú evidenciu pre tých podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, v praxi to znamená, že povinnosť viesť cenovú evidenciu by sa zrušila pre drvivú väčšinu podnikateľov, samozrejme, s výnimkou tých, kde sú regulované ceny. Povinnosť viesť cenovú evidenciu je legislatívnym pozostatkom z obdobia, kedy na trhu vznikali nerovnováhy v oblasti ponuky spôsobené nedostatočnou konkurenciou. Uvedená povinnosť je zbytočnou a nezmyselnou administratívnou záťažou, ktorú možno prinajmenšom vo vzťahu k podnikateľom, ktorí nepredávajú tovar s regulovanými cenami, bez náhrady zrušiť.
Možno sa to na prvý pohľad javí ako drobnosť, áno, a zrejme aj to bude jeden z argumentov alebo možno jediný, ako sme toho boli svedkami aj doteraz. Áno, je to drobnosť, ale práve tisíc takýchto rôznych drobností znepríjemňuje podnikateľom život. Spôsobuje im administratívne komplikácie, otravuje im to život a musia sa venovať hlúpostiam, musia sledovať legislatívu, musia vedieť kedy kde čo, akú povinnosť voči akému úradu s akým lajstrom musia vyprodukovať, aby zadosťučinili zákonu.
Chcem veľmi pekne poprosiť koaličných poslancov, aby nedevalvovali svoje vystúpenia argumentami, že je to drobnosť a že to nie je najpálčivejší problém Slovenska. To je pravda, nie je to veľká vec, nie je to najpálčivejší problém Slovenska, ale choďte sa spýtať podnikateľa, ktorý len preto, že nevedel, že takúto povinnosť má, ktorá z nikoho nerobí podvodníka, z nikoho nerobí neúctyhodného občana Slovenska, choďte sa takéhoto podnikateľa spýtať, ktorý dostal 30-tisícovú pokutu, či je to preňho malý alebo veľký problém. Pretože takéto pokuty za nedodržanie tejto povinnosti sú. A pri opakovanom nedodržaní tejto povinnosti až do výšky 60-tisíc.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať ale pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme na 1. januára 2017.
A chcem veľmi pekne poprosiť ctené plénum, aby takúto drobnosť, ktorá nikomu neuškodí, skutočne nikomu neuškodí, dokonca ani len nezoberie nikomu biznis, čo častokrát v tejto snemovni býva veľký problém, tak toto naozaj si myslím, že zakladá predpoklady na to, že by ste s tým nemuseli mať problém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pred sebou máte návrh zákona, ktorý je svojím rozsahom pomerne krátky, a preto aj ja budem stručný.
Návrh zákona zakazuje obci vyžadovať od podnikateľov plnenie ohlasovacích alebo iných povinností v súvislosti s otváracími hodinami a taktiež sa ním zakazuje obci podmieňovať stanovenie času predaja v obchode a stanovenie času prevádzky služieb schvaľovacími alebo povoľovacími úkonmi zo strany obce, ak stanovené otváracie hodiny spadajú do rámca obce povoleného rámcového rozpätia otváracích hodín. Inými slovami, prijatím tohto návrhu zákona sa odbúra množstvo formálnych a zbytočných papierovačiek o otváracích hodinách rôznych prevádzok medzi drobnými podnikateľmi a obecnými úradmi.
Dodnes som nepochopil, čo má obec hovoriť do toho, ako dlho bude otvorené napríklad nejaké papiernictvo, keby bolo na mne, tak nech je kľudne otvorené aj 24 hodín denne, pokiaľ jeho majiteľ má dosť peňazí na platenie personálu. My však naším návrhom nejdeme až tak ďaleko... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím vás, väčší kľud, nie je rozumieť ani tomu, čo hovorí pán poslanec Galko.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
V záujme získania podpory pre tento návrh aj z radov vládnych poslancov nechávame obci naďalej možnosť, aby si všeobecne záväzným nariadením upravila otváracie hodiny. Netvrdím, že táto drobná zmena sama osebe podnikateľov spasí, ak však takýchto drobných zmien prijmeme viac, budeme môcť povedať, že sme podnikateľské prostredie zlepšili.
Dámy a páni, tento návrh zákona nás nič stáť nebude, odbremeníme podnikateľov od drobnej povinnosti a zamestnancov obecných úradov od úhrnne značného množstva zbytočnej administratívnej práce. Samozrejme, že toto opatrenie je možné zaviesť veľmi rýchlo. Toto je jedna z možností, ako zrušiť jednu z regulácií pre reguláciu.
Ďakujem pekne a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
V tej súvislosti, ktorú spomenul môj predrečník Milan Laurenčík, chcem poznamenať jednu vec, že zrovna tento návrh z toho balíka 40 opatrení je taký, ktorý nie je vyslovene na prospech podnikateľského prostredia, pretože podnikatelia nie sú tí jediní, ktorí potrebujú využívať služby rôznych orgánov štátnej správy a podobne, ale hlavne tento návrh zákona pomôže bežným občanom. Bežným, hlavne zamestnaným občanom, ktorí majú častokrát potiaže vybaviť čokoľvek na úradoch, pretože tie nie sú otvorené práve vtedy, keď oni už skončia v práci, takže toto chcem zdôrazniť. Nie všetky z balíka 40 opatrení sú opatrenia pre podnikateľov, sú aj pre bežných, obyčajných ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dlho rozprávať v tejto rozprave, chcel by som len podotknúť to, že takéto opatrenie, ktoré dneska navrhujeme, naozaj nestojí nič, mám to v praxi vyskúšané. Ako starosta obce Terchová som v podstate v rámci svojho volebného programu Bližšie k občanovi, tak sa tá časť toho programu nazývala, toto opatrenie zrealizoval. Nemali sme síce stránkové dni až do osemnástej, ale zase sme mali od trinástej do sedemnástej, a naviac sme teda obecný úrad otvorili pre občanov ešte aj v sobotu, hlavne na dedinách, kde ľudia dochádzajú do práce ďalej do okresného mesta, majú problém si na úrade vybaviť niečo v pracovných hodinách v pracovný deň a musia si brať dovolenky. A toto predĺženie vlastne slúžilo na to, že v stredu si dokázali veci vybaviť na obecnom úrade aj tak, že si dovolenku nemuseli brať a v sobotu, samozrejme, ešte aj tí, ktorí do našej obce dochádzali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Prosím o kľud v rokovacej sále.

Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
... z iných obcí, lebo sme obcou, kde je veľa turistických a rekreačných zariadení, máme tam teda veľa chatárov a návštevníkov, ktorí zase ocenili to, že aj v sobotu si mohli na obecnom úrade vybaviť svoje veci.
Takže len toľko k rozprave. Ďakujem za pozornosť.

Vážené dámy, vážení páni, dovolím si teda uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o minimálnom povinnom rozsahu stránkových hodín (tlač 56).
Cieľom predloženého návrhu zákona je stanovenie minimálneho povinného rozsahu stránkových hodín niektorých subjektov štátnej správy a územnej samosprávy na najmenej tri dni v týždni, v úhrne najmenej 18 hodín a po b) stanovenie fixného času stránkových hodín vždy na stredu v čase medzi 14. a 18. hodinou.
Predloženým návrhom sa sleduje cieľ predovšetkým vytvoriť pre zamestnaných občanov podmienky na to, aby si mohli vybaviť svoje veci na úradoch bez toho, aby si museli v daný deň brať dovolenku. Aj bežná občasná návšteva úradov v priebehu kalendárneho roka má za následok určité znehodnotenie nemalého počtu dovolenkových dní, ktoré by mal občan využiť predovšetkým na oddych a regeneráciu. Niektoré úrady majú už dnes tzv. dlhšie stránkové dni, avšak netýka sa to všetkých úradov a občan je z variability stránkových dní dezorientovaný. Stanovenie fixných stránkových hodín v stredu na čas medzi 14. a 18. hodinou je opatrením, ktoré nestojí nič, dá sa realizovať okamžite a môže priblížiť Slovensko k štátom, kde úradník je pre občana a nie naopak. Takže zopakujem teda, nestojí nič, znamená, že nebude to mať vplyv na verejné financie, čo máme opäť potvrdené aj ministerstvom.
Ďakujem.