Videokanál klubu

Ďakujem. Ja si teda niečo nechám na záverečné slovo. Ale tu len tak politologicky.
Tak, pán kolega Gál, ste pravičiar alebo ľavičiar? Pretože pravičiar by zastával takýto návrh, ktorým sa zjednoduší podnikateľské prostredie. Ľavičiar by použil presne takú rétoriku, akou ste vy obhajovali, že sociálny fond má zostať povinný. Veď toto by som čakal, keby tu sedel pán premiér Fico, tak takto by to asi komentoval, pán minister Richter by to takto komentoval, lebo sú tu nejaké darebácke firmy, ktoré sa o svojich zamestnancov nestarajú. Ja netvrdím, že všetky firmy a všetci podnikatelia pri zrušení povinného sociálneho fondu sa začnú zrazu sami od seba starať úžasným spôsobom o zamestnancov. Nepochybne sú tu aj takéto darebácke firmy, ako hovoríte, ale kvôli tomu aby sme všetkým nariaďovali takúto byrokraciu spojenú s nejakým sociálnym fondom, tak to teda nie! Ja ako pravičiar, a k tomu sa hlásim, som za zdobrovoľnenie sociálneho fondu. Vy ste ešte donedávna tiež boli pravičiar, aspoň tak som vás vnímal. No ale dnes používate ľavicovú rétoriku. Tak čo ste, ryba alebo rak? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem.
Veľmi dobrá prezentácia, pripájam sa k tomu názoru, že sú pre nás takéto zákony extrémne dôležité, aj gastrolístky, aj zrušenie gastrolístkov je pre nás extrémne dôležité, lebo to sú symboly víťazstva lobistov za zatvorenými dverami nad občanom. Toto je pre nás kľúčové.
A ešte chcem pridať jednu drobnejšiu vec. Takisto ako pri gastrolístkoch ide o to, že tu je obmedzená možnosť obyčajného človeka rozhodnúť sa, čo so svojimi peniazmi urobí, a ide aj o to, že sú tam transakčné náklady stratené. To znamená u gastrolístkov nejaké firmy za manipuláciu s tými lístkami si zoberú peniaze, čo by sa nestalo, keby ľudia dostali priamo tie peniaze. A tuto pri FKSP je skupina ľudí, ktorá narába s tými peniazmi a tí, môžete hovoriť, že to robia zadarmo, ale narábajú s tými peniazmi a myslím si, že im niečo z nich zostane. Tak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem len možno doplniť to, čo kolega Jozef Mihál hovoril, ani tento návrh zákona nie je veľká systémová vec, s ktorou opozícia prichádza, a tiež to nie je vec, ktorá rieši najpálčivejšie problémy, ktoré v spoločnosti máme, ale je to vec, ktorá pomôže takýmto drobným, malým opatrením riešiť jednu čiastkovú vec bez toho, aby sa narušili iné veci. A tak ako Jozef povedal, jednoducho nechajme na ľuďoch, akým spôsobom svoje vlastné peniaze použijú. Nenúťme ich aj cez takýto inštitút sociálneho fondu využívať služby konkrétnych zariadení, využívať konkrétne aktivity, chodiť do konkrétnych zariadení a podobne. Naozaj, nechajme túto vec na rozhodnutí ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Po tom stručnom úvodnom slove teda dovoľte, aby som obšírnejšie popísal zmysel tohto návrhu. Ešte raz opakujem, zmyslom tohto návrhu je zdobrovoľniť dnes povinný sociálny fond. Pripomeniem teda, že súčasný stav podľa zákona o sociálnom fonde je taký, že zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, 0,6 až 1 % z objemu mzdových prostriedkov vyplatených zamestnancom musí ísť teda naviac do sociálneho fondu a tento sociálny fond sa potom musí použiť stanoveným spôsobom. Musí, musí, musí.
Treba si uvedomiť, ako tento zákon v roku ´94 vlastne vznikol. Prečo ho tu vlastne máme? Ono sa nám tak niekedy aj zabúda, keby som to mal hodnotiť trošku z inej strany, prepáčte, že preskočím na opačnú stranu ako keby. Množstvo zákonov sa tu novelizuje hádam každého pol roka. Zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce a neviem aké ďalšie, ale tento zákon, tento zákon o sociálnom fonde, na ten sa tak normálne zabúda. Ten tak v tichučku tu je a ako nie sú tu ani žiadne novely. To je svojím spôsobom tiež zaujímavé.
Ale čo je dôležité, tento zákon vlastne vznikol ako potomok bývalého fondu kultúrnych a spoločenských potrieb, ktorý tie staršie ročníky, medzi ktoré sa teda radím aj ja, si asi ešte pamätajú, že za toho ťažkého socializmu, keď bolo potrebné riadiť úplne všetko, úplne všetko, čiže bolo potrebné aj riadiť, ako máte tráviť voľný čas, ako máte chodiť na dovolenky, ako máte chodiť za kultúrou, skrátka všemocný vládca boľševik vedel najlepšie, ako to má všetko fungovať, takže bol tu fond kultúrnych, spoločenských potrieb, ktoré podniky museli tvoriť a z neho sa teda poskytovali rekreačné poukazy, chodilo sa do divadla a pod., tak niekoho napadlo, keď sme boli už teda v tom ťažkom kapitalizme v roku 1994, tak teda zrušme to a urobme moderný zákon o sociálnom fonde, v tom čase.
No tak teda máme odvtedy zákon o sociálnom fonde, ktorý nariaďuje zamestnávateľom tvoriť povinne sociálny fond a povinne ho nejakým spôsobom používať v prospech zamestnancov. No je to absurdné, pretože toto všetko je vecou dohody medzi zamestnávateľom, teda malo by byť vecou dohody medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami. Slušný zamestnávateľ aj bez toho, že mu nejaký zákon o sociálnom fonde niečo nariaďuje, samozrejme, má svoju sociálnu politiku takú, aká vyhovuje zamestnancom kvôli tomu, že pracujú v takom prostredí, v akom pracujú, žijú v regióne, v akom žijú, majú možnosti také, aké majú, a, samozrejme, aj ten zamestnávateľ má nejaké finančné prostriedky, má alebo nemá. Ak zdobrovoľníme sociálny fond a na úkor toho vzrastú zamestnancom mzdy o to jedno percento, tak nič lepšie nemôžeme urobiť, pretože tým pádom vlastne zamestnancom zdvihneme platy a ten vyšší plat nech použijú, nech sa páči, ako oni uznajú za vhodné, či na rekreáciu, alebo na lepšie stravovanie, alebo na návštevu kultúrnych, športových predstavení alebo fitneska, to, prosím pekne, nechajme na ich rozhodnutí.
Jeden z paradoxov tohto zákona, ak si ho teda pozornejšie pozriete, je napr. ten, že tvorba a čerpanie sociálneho fondu je vlastne naviazané na štatút zamestnanca. Čiže ak je niekto zamestnancom; pozor, podľa Zákonníka práce, to znamená, má pracovnú zmluvu; tak z tej akejsi jeho mzdy sa to tvorí a on je ten, kto vlastne potom má niečo čerpať. No poprosím, my tu máme aj dohodárov, my tu máme ďalších ľudí, ktorí plnia rôzne úlohy vo firmách a nemusia byť práve zamestnancami s pracovnou zmluvou. Čiže keď tu už má byť nejaký super mega dokonalý systém, ktorým štát nariaďuje, ako sa majú ľudia správať, tak potom sa pýtam, prečo sa to myslí len na zamestnancov v pracovnom pomere. Ak si niekto myslí, že zákon o sociálnom fonde tu má zostať, že to má byť povinné, tak poprosím dotyčného, aby obratom navrhol, aby sa ten sociálny fond týkal aj na dohodárov, aj na konateľov napríklad a členov dozorných rád.
Mimochodom, nedávno tu bola iniciatíva, ktorá bola úspešná, teda nedávno, v minulom volebnom období, kedy aj starostovia dostali možnosť čerpania zo sociálneho fondu, takže; a takýchto výhod, takže sa teda rozhodnime, že ako to teda má s tým sociálnym fondom byť.
My si myslíme, ešte raz to hovorím a končím svoje vystúpenie, že niečo ako sociálny fond má byť dobrovoľné, tak ako dobrovoľne sa ja rozhodnem, či idem dnes večer na kultúru, na šport alebo za svojou rodinou, tak nech aj ten zamestnávateľ so svojimi zamestnancami sa dobrovoľne rozhodnú, akým spôsobom budú robiť mzdovú a sociálnu politiku v tej firme, v ktorej žijú, pracujú, v ktorej podnikajú.
Ďakujem.