Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som niektoré veci zopakoval, zdôraznil a zároveň aby som povedal, myslím, aj niečo nové. A tak ako to býva zlým zvykom, ráno o deviatej tu temer nikto nie je okrem tých, ktorí musia veľa čakať s vystúpeniami obvykle.
No ale so záujmom som si prečítal status pána poslanca Blahu na Facebooku, čiže prepáčte, že budem takouto formou reagovať na tej jeho status, lebo...
Ďakujem, pán predsedajúci. Takže využijem možnosť vystúpiť v rozprave, aby som niektoré veci zopakoval, zdôraznil a zároveň aby som povedal, myslím, aj niečo nové. A tak ako to býva zlým zvykom, ráno o deviatej tu temer nikto nie je okrem tých, ktorí musia veľa čakať s vystúpeniami obvykle.
No ale so záujmom som si prečítal status pána poslanca Blahu na Facebooku, čiže prepáčte, že budem takouto formou reagovať na tej jeho status, lebo naživo sa s ním debatovať, zdá sa, momentálne nedá. Trošku mi je to ľúto, ale dobre. Tak pán poslanec Blaha píše, že veľká časť návrhov zákonov, ktoré predložila opozícia, sa týka zmien v Zákonníku práce, áno. A píše: „A tieto zmeny v Zákonníku práce by brutálne oslabili zamestnancov a sociálne dohody na Slovensku.“ Citujem: „Chcú oslabiť ochranu agentúrnych zamestnancov.“ A teraz sa zastavím. Čiže pán Blaha píše, že chceme oslabiť ochranu agentúrnych zamestnancov. Čiže to je jeden z návrhov, ktorý predkladáme v tomto balíku. Čiže čo my navrhujeme? Navrhujeme, aby sa zo Zákonníka práce vypustilo obmedzenie, ktoré tam pribudlo pred dvoma rokmi, podľa ktorého agentúrny zamestnanec môže byť u užívateľského zamestnávatelia najdlhšie dva roky a v rámci tých dvoch rokov môže dôjsť štyrikrát k predĺženiu jeho dočasného pridelenia. Takéto obmedzenie tam predtým nebolo. Dostalo sa tam pred približne dvoma rokmi za druhej vlády Roberta Fica. My teda hovoríme, dajme to von, vráťme to do toho stavu, ktorý tam bol pred dvoma rokmi. Samozrejme, pán Blaha by určite tvrdil, to je poškodenie zamestnanca a tak ďalej. No tak, dobre. ak agentúrny zamestnanec môže byť u užívateľského zamestnávateľa najdlhšie dva roky a potom musí odísť, tak to vo väčšine prípadov v slovenskej praxi znamená, že musí odísť, že prišiel úplne o prácu. Takže podľa pána Blahu my tým, že mu umožníme ďalej pracovať u toho užívateľského zamestnávateľa, ho poškodzujeme. My, naopak, tvrdíme, že súčasný Zákonník práce ho poškodzuje, pretože po dvoch rokoch vlastne musí stratiť zamestnanie zo zákona, Zákonník práce hovorí, musíš z tej firmy odísť preč, hej, tá agentúra ti musí nájsť niečo iné, ak chceš ďalej pracovať. A čo keď sa to tej agentúre nepodarí, ako to v praxi často býva, lebo nie každá agentúra má tak rozsiahlu sieť kontaktov na užívateľských zamestnávateľov, aby vedela na toto reagovať? Tak jednoducho tvrdím, že vo väčšine prípadov ten agentúrny zamestnanec tým pádom po dvoch rokoch prichádza o prácu. Toto chce pán Ľuboš Blaha? My chceme, aby mohol pracovať ďalej.
Ja teda musím povedať, pretože chodím veľmi často, viete, na prednášky, diskutujem o týchto veciach, o Zákonníku práce s ľuďmi z praxe, nie s umelými figurínami, ktoré sedia v nejakých ústavoch, ale so živými ľuďmi, ktorí pracujú, ktorí pracujú vo firmách, ktorí zamestnávajú ďalších ľudí, tá jedna z tých praktík, ktoré sa, bohužiaľ, rozmohli, je tá, že ak môže byť zamestnanec v jednej firme maximálne dva roky, tak ak ho teda nemajú po tých dvoch rokoch prepustiť, tak to robia tak, že po tých dvoch rokoch prejde od firmy A do firmy B, kde znovu pracuje ako agentúrny zamestnanec. Čiže nemá ten trvalý pracovný pomer, o ktorom si myslí pán Blaha, že to je len tak, čiže dva roky je vo firme A, potom je dva roky vo firme B, potom sa vracia na dva roky do firmy A, na dva roky do firmy B. A ako sa hovorí, donekonečna je v pozícii agentúrneho zamestnanca, čomu by chcel pán Blaha zabrániť tým, že trvá na tom, aby to dvojročné obmedzenie zostalo v Zákonníku práce. Ja opakujem ešte raz, toto toho agentúrneho zamestnanca nijakým spôsobom nechráni pred tým zlým agentúrnym zamestnávaním. Práve, naopak, v mnohých prípadoch to znamená, že pracuje dva roky a po dvoch rokoch je preč, musí si hľadať niečo iné a nie vždy sa mu to podarí.
Mimochodom, ten problém nie je v tom, že my tu máme agentúry, ktoré sú zlé a ktoré, ako pán Blaha hovorí, zdierajú zamestnancov. Tie agentúry tu máme preto, lebo normálni štandardní zamestnávatelia, ktorí by radi mali svojich kmeňových zamestnancov, na ktorých je, samozrejme, väčšie spoľahnutie, sú lepšie zaškolení, majú prax a tak ďalej a tak ďalej, škoda míňať písmenká na vysvetľovanie tejto veci, radi by zamestnávali svojich kmeňových ľudí, lenže pri nepružnom Zákonníku práce, ako ho máme, a sa snažíme tu nepružnosť týmito návrhmi práve odstrániť, aj keď nie všetko, ale aspoň to, čo sa podľa nás vcelku hravo dá, pokiaľ bude nepružný Zákonník práce vo veci zamestnávania kmeňových zamestnancov, tak tu jednoducho tie agentúry vždy budú mať svoj priestor, pretože bude dopyt po agentúrach. A keď je raz dopyt, tak je aj ponuka. A to teda znamená, že tí, ktorí by pri lepšom Zákonníku práce mohli mať trvalé zamestnanie ako kmeňoví zamestnanci týchto užívateľských zamestnávateľov, dnes to takto nie je, dnes sú radi, keď môžu pracovať aspoň cez agentúru. Tak to jednoducho je.
Keď už to takto máme, riešenia sú, opakujem, dve, buď zjednodušiť Zákonník práce, aby zamestnávatelia mohli ľahšie tvoriť trvalé pracovné miesta, alebo ak nie je ochota počúvať takéto návrhy, tak potom nechajme tie agentúry žiť, pretože to znamená, že desaťtisíce zamestnancov, ktoré by inak sedeli doma a prácu by nemali alebo ktoré boli by niekde možno v zahraničí mimo svojich rodín, sú rady, že môžu aspoň takouto formou pracovať.
Druhá vec, ktorú meníme, pokiaľ ide o agentúrne zamestnávanie, ktoré pán Blaha napáda vo svojom statuse na Facebooku. Navrhujeme, aby sa Zákonník práce znova vrátil do pôvodného stavu tak, ako bol pred dvoma rokmi, a navrhujeme, aby sa zrušila spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za dodržiavanie pracovných a mzdových podmienok na strane agentúry a jej agentúrneho zamestnanca.
Poprosím o trošku trpezlivosti, vysvetlím, o čo ide. Zákonník práce v § 58 stanovuje jednoznačne a správne, že ak agentúrny zamestnanec je dočasne pridelený u užívateľského zamestnávateľa, tak jeho pracovné a mzdové podmienky musia byť prinajmenej rovnako výhodné, ako ich majú výhodné kmeňoví zamestnanci. Vysvetlím to zjednodušene. Pôjde, povedzme, o nejaký výrobný závod, o nejaký strojársky podnik, o prácu na nejakej linke, kde kmeňový zamestnanec zarába, dajme tomu, 600 eur mesačne v hrubom. Toto pravidlo znamená, že ak na tej linke rovnocenne rovnakú prácu vykonáva aj zamestnanec z agentúry, tak musí dostať hrubú mzdu tiež najmenej 600 eur, keby dostal 599, je to porušenie Zákonníka práce. Chcem zdôrazniť, agentúrny zamestnanec je agentúrny preto, lebo jeho zamestnávateľom, ktorý je zodpovedný za dodržiavanie všetkých predpisov, je agentúra dočasného zamestnávania, v ktorej má svoju zmluvu. Čiže zamestnávateľom je agentúra dočasného zamestnávania a tá si musí plniť všetky svoje povinnosti. To je jasné a logické. Čiže táto agentúra je zodpovedná za to, aby mzda tohto zamestnanca bola vypočítaná v správnej výške, čiže v našom príklade, aby to bolo najmenej 600 eur. Ak by to bolo 599, tak je to porušenie Zákonníka práce, za čo, samozrejme, zodpovednosť nesie zamestnávateľ tohto zamestnanca, čiže, znovu opakujem, agentúra dočasného zamestnávania. No lenže pred dvoma rokmi sa do Zákonníka práce dostalo ustanovenie, ktoré hovorí, ak by došlo k porušeniu Zákonníka práce a tá mzda by bola predsa nižšia, tak tú zodpovednosť za to porušenie nesie aj užívateľský zamestnávateľ u ktorého ten agentúrny zamestnanec pracuje. Čiže ak by teda agentúra vyplatila nie 600, ale 599 eur, to chýbajúce euro má teda doplatiť ten užívateľský zamestnávateľ, ktorý len využíva prácu toho agentúrneho zamestnanca, ale nie je jeho zamestnávateľ. Tú právnu zodpovednosť, to všetko nesie tá agentúra.
Pozrite sa, to máte niečo podobné ako keď príde nejaká návšteva ku vám domov na aute a tá vaša návšteva zaparkuje pred vaším domom spôsobom, ktorý je proti dopravným predpisom, prídu dopravní policajti a by vám zazvonili a povedali: „Aha, to je vaša návšteva? Pozrite sa, nesprávne parkuje.“ Vy dostanete pokutu, lebo vy ste zodpovední za to, že tá vaša návšteva zaparkovala na mieste, kde je zákaz státia. Rozumiete tomu? Prečo by ste vy mali dostať pokutu, mali niesť zodpovednosť za to, že niekto iný porušuje v tejto republiky zákony, nech už sú, aké sú? To je jednoducho nezmysel. Dá sa dokonca polemizovať, či je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky?
Skrátka a dobre, my navrhujeme, aby tá takzvaná spoluzodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za dodržiavanie mzdových a pracovných podmienok bola zrušená, tak ako to bolo pred dvoma rokmi, a aby teda tá zodpovednosť za dodržiavanie Zákonníka práce bola na tom, kto je tým zamestnávateľom, teda na agentúre dočasného zamestnávania tak, ako je to logické a správne.
No čo píše pán Blaha ďalej? „Chcú znižovať ochranu bezpečnosti pri práci.“ Jediná vec, ktorú v tomto balíku zákonov chceme zmeniť a ktorá sa týka nejakým spôsobom bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, je včera spomínané dosť dlho, a to teda nie je súčasťou tohto balíka, ale je to extra, a už ste rozhodli, že to prijaté nebude, zrušenie povinnej pracovnej služby pre zamestnancov v kategórii rizika 1, teda rizika žiadneho, a kategórii rizika 2, teda rizika naozaj symbolického. Škoda to opakovať, ale aspoň jednou vetou poviem, pani kolegyňa, ďalšia kolegyňa, ľudia z praxe tu potvrdili, aký je to nezmysel, pretože toto sa netýka len tých podľa pána Blahu vykorisťovateľov, kapitalistov, ktorí zdierajú svojich zamestnancov, to sa týka napríklad aj štátnej správy, samosprávy, neziskových organizácií, každého, kto zamestnáva človeka v pracovnom pomere alebo na dohodu. Takých zamestnávateľov je tu neuveriteľne veľa. A všetci sú šikanovaní doslova a finančne žmýkaní zbytočne len kvôli tomu, aby nejakí lobisti zarobili nejaké peniaze. Je to jednoducho len a len o tom. Vôbec tu nejde o ochranu zdravia. Pokiaľ ide o zamestnancov, ktorí pracujú v tých rizikových kategóriách 3 a 4, my navrhujeme, aby tam pracovná zdravotná služba zostala. Pán Blaha si totiž kaká do vlastného hniezda na rozdiel od vlády, ktorá v programovom vyhlásení vyhlasuje, že pracovnú zdravotnú službu treba plošne zrušiť. Takže ak tu má niekto rozum, tak je to, prosím pekne, skupina poslancov zo strany SaS, ale či ho má pán Blaha, neviem, neviem.
Ďalej pán Blaha píše: „Chcú znížiť minimálne mzdové nároky pre kvalifikovanejších zamestnancov.“ Ja opakujem, my sme svetová rarita, pretože nielen teda že máme zavedenú minimálnu mzdu, čo teda rarita nie je, približne dve tretiny krajín Európskej únie majú tiež zavedenú minimálnu mzdu, jedna tretina krajín v Únii ju zavedenú nemá. A tam sa jednoducho kladie dôraz na dohody medzi odbormi a zamestnávateľmi, a nie na to, že štát v zákone niečo určí. Dobre, máme minimálnu mzdu. Dajme tomu, že za daných okolností s ňou súhlasíme, ani ju nenavrhujeme zrušiť, ale minimálne mzdové nároky, to znamená ďalších päť úrovní minimálnej mzdy, ktoré sú pre tých naozaj kvalifikovanejších, respektíve vysoko kvalifikovaných zamestnancov, zrušiť chceme, pretože je to úplne zbytočné. Zbytočne to zaťažuje zamestnávateľov, ktorí môžu nevedome možno urobiť chybu v tom zatriedení zamestnanca do toho stupňa a potom sú poľahkým cieľom a terčom pre inšpektoráty práce, ktoré nie preto, že by niekto niečo úmyselne porušil, ale možno z nejakej nepozornosti porušia to, čo jednoducho je v Zákonníku práce čistý nezmysel. Kvalifikovanejší zamestnanec takúto ochranu jednoducho nepotrebuje. Na čo jednoducho máme chrániť inštitútom minimálneho mzdového nároku vysokoškolského profesora, generálneho riaditeľa, skúseného manažéra alebo obchodníka, vysokokvalifikovaného technika, inžiniera, absolventa troch vysokých škôl? Na čo je to dobré?
Prepáčte, ja zacitujem zo Zákonníka práce, aby ste vedeli lepšie, o čom teraz vlastne hovorím. V Zákonníku práce, ak si dáte tú námahu, nájdete si prílohu, ktorá je teda na konci textu. Tak v tej prílohe sú vlastne zatriedenia zamestnancov do tých stupňov náročnosti, ktoré nám Zákonník práce komplikujú. A v závislosti od toho potom má byť stanovený ten minimálny mzdový nárok, respektíve tá špecifická minimálna mzda pre vysokoškolského profesora napríklad. Takže, prepáčte, už to tu mám. Je to príloha č. 1 v Zákonníku práce, hovorím, nájdete to na konci Zákonníka práce. A poviem vám, tam máme vlastne šesť stupňov náročnosti. Šestka je to naj, hej, kde teda musí byť minimálna mzda 405 eur krát dva, čiže 810 eur najmenej. Tak, prosím pekne, ten šiesty stupeň náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti, s najširšími spoločenskými dôsledkami, výkon špecializovaných a certifikovaných činností, zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, riadenie, organizáciu a koordináciu najzložitejších systémov a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho ten šiesty stupeň, to je ten zamestnanec, ktorý je skutočne skúsený, vysokokvalifikovaný, má obrovskú zodpovednosť, riadiaci pracovník v najvyššom stupni riadenia a podobne. A my týchto zamestnancov chránime pre nich na mieru ušitou minimálnou mzdou. Veď to je prosím vás absurdné. Toto naozaj ani vo svete, ani v Európe nikde nie je. Toto je len špecialita Slovenskej republiky. Dajme to, prosím vás, preč. Pán Blaha nevie, o čom hovorí. Tu sedí v parlamente, sedí v nejakom ústave. V živote v nejakej fabrike nebol dlhšie ako na hodinu, kde mu dali kávičku, koláčik a porozprával sa a odborármi o tom, aký je život ťažký.
No ale čo tu ďalej pán Blaha píše? „Chceme umožniť zamestnávateľom protizákonne prepustiť svojich zamestnancov a vykúpiť sa z toho bez väčšej sankcie.“ Tu vlastne reaguje pán Blaha na náš návrh, aby sa náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo súčasného rozsahu až 36 priemerných mesačných zárobkov znížila na najviac šesť priemerných mesačných zárobkov. Ide jednoducho o to, že ak zamestnávateľ poruší Zákonník práce pri prepustení zamestnanca, urobí možno formálnu chybu. To znamená, že nesprávne možno zadefinuje ten výpovedný dôvod alebo nedodrží o jeden deň nejakú lehotu a skúsený právnik, ktorý sa zaoberá pracovným právom, si ho potom vychutná na súde, tak dnes ten právnik môže takémuto zamestnancovi vysúdiť až tri priemerné ročné platy ako náhradu za to neplatné prepustenie, ktoré môže byť naozaj z nejakého veľmi, veľmi možno dôvodu, ktorý bol nie úmyslom a podobne. My navrhujeme, aby tá náhrada bola vo výške najviac šiestich priemerných mesačných platov. Veď si, prosím vás, predstavte, polročný plat dostane zamestnanec, ktorému súd prizná túto náhradu. Polročný plat je málo? Ak pán Blaha naráža na to, že takto sa vlastne zamestnávatelia budú akože lacným spôsobom úmyselne, protiprávne zbavovať zamestnancov, tak pán Blaha naozaj v živote nebol v nejakej výrobnej firme, pretože netuší, o čom hovorí. A ani si neprečítal Zákonník práce, ani nevie, o čom je vlastne reč.
Pokiaľ ide napríklad o odstupné, tak pri veľmi skúsenom zamestnancovi, ktorý desať rokov odpracoval u zamestnávateľa, je odstupné vo výške štyroch priemerných mesačných zárobkov. Tuto hovoríme o šiestich. To znamená, je to stále ešte plus 50 %, ako by bolo odstupné regulárne pri skončení pracovného pomeru tým správnym výpovedným dôvodom. Čiže keď chce niekto obchádzať Zákonník práce a jednoducho natvrdo zamestnanca protiprávne prepustí s tým, že dostane ako sankciu povinnosť zaplatiť šesť priemerných mesačných platov, to je jednoducho stále o 50 % viac, ako by to bolo v prípade toho najväčšieho odstupného daného Zákonníkom práce. Podľa nás je, skrátka, aj v tomto pomere tá výška tej sankcie pri neplatnom skončení, zdôrazňujem, jednoducho primeraná. Porovnajte si štyri mesiace a 36 mesiacov. Veď to je obrovský rozdiel, to je obrovský nepomer. Štyri mesiace, šesť mesiacov ako sankčne, to už až taký nepomer nie je. Ale stále je to jednoducho zásadne viac, akoby zamestnávateľa stálo odstupné.
A zdôrazňujem jedno znova a znova a znova, keď sa rozprávam so zamestnávateľmi, čo im vadí v Zákonníku práce? Práve tento paragraf, tá povinnosť vyplatiť zamestnancovi až 36 priemerných platov je najväčším blokátorom tvorby nových pracovných miest. Keď si menší zamestnávateľ uvedomí, že v prípade problémov a prepustenia zamestnanca, pri šikovnom právnikovi, ktorý si toho zamestnanca nájde (Počúvate ma, čo hovorím?), nie zamestnanec si nájde právnika, ale právnik si nájde prepusteného zamestnanca, pretože sú tu ľudia, ktorí sa týmto jednoducho programovo živia, a mám taký pocit, že sú nejakým spôsobom možno aj napojení na odborárov, no ale, dobre, ten právnik si toho zamestnanca nájde, 36 mesačných platov, to môže byť suma 40-tisíc eur napríklad, toto je najväčší problém, kvôli ktorému menší zamestnávatelia netvoria nové pracovné miesta, hoci by ich tvoriť mohli, pretože majú dostatok zákaziek a vedeli by tú prácu zamestnancovi ponúknuť. Ale neurobia to, lebo majú obavu, že ak po roku, po dvoch rokoch tie zákazky skončia a budú musieť to pracovné miesto rušiť, tak môžu naraziť na ten problém, že napriek tomu, že sa budú snažiť teda z nutnosti toho zamestnanca prepustiť v súlade so Zákonníkom práce, lebo život je raz taký, môžu urobiť nejakú drobnú chybu a tí skúsení právnici jednoducho v tom vedia chodiť. Čiže napríklad potom čo sa stane? Tento malý zamestnávateľ, ktorý by vedel vytvoriť nové pracovné miesto, čo spraví? Zavolá do nejakej agentúry: „Prosím vás, vy ste agentúra dočasného zamestnávania? Pošlite mi vášho agentúrneho zamestnanca.“ A vraciame sa na začiatok, hej. Čiže namiesto toho, aby sa tvorili nové pracovné miesta, aby mali ľudia istotu trvalého zamestnania, tak tu majú raj agentúry dočasného zamestnávania.
Ja si normálne myslím, že takto nastavený Zákonník práce je tu naschvál preto, lebo ktosi tu dostáva provízie za to, že tu fungujú agentúry. A vážne si to myslím. A niečo o tom aj viem. Len ak teda niekto ma vyzve, aby som podal trestné oznámenie, tak viete, že v takýchto veciach sa trestné oznámenia podávajú veľmi ťažko, lebo ľudia, ktorí to robia sú dosť šikovní na to, aby sa nenechali nachytať.
Keby sa v tomto štáte malo naozaj „bojovať“ proti agentúrnemu zamestnávaniu, tak viete, čo by bolo potrebné spraviť? A navrhnite to poslanci za stranu SMER, ľavičiari. Navrhnite, aby agentúry dočasného zamestnávania nemali výnimku, ktorú dnes majú pri zamestnávaní na dobu určitú, pretože, pretože bežný zamestnávateľ môže zamestnávať na dobu určitú najdlhšie dva roky, hej, ale agentúra môže zamestnávať na dobu určitú donekonečna, na 5, na 6, na 10 rokov, len po dvoch rokoch vždycky musí toho zamestnanca premiestniť z firmy A do firmy B a potom zase naspäť, ale môže ho na dobu určitú zamestnávať donekonečna. A toto je voči tým zamestnancom nespravodlivé. A to potom robí ten biznis pre agentúry. Zamyslite sa nad tým, kde je vlastne kameň úrazu. Skúste sa aspoň medzi štyrmi očami spýtať ministra Richtera, čo si on o tom myslí.
A vy, čo o sebe hovoríte, že nie ste ľavicové strany, a hovoríte, že chcete, aby v tom Zákonníku práce došlo k nejakým zmenám, aspoň tak ste to hovorili pred voľbami, vy sa zamyslite tiež nad tým, pretože, zdôrazňujem ešte raz, toto, čo my navrhujeme, má za cieľ, po prvé, v prvom pláne zlepšiť podnikateľské prostredie, a to ste aj vy sľubovali vašim voličom pred voľbami, a, po druhé, bude z toho plynúť vyššia tvorba nových pracovných miest a vyššia zamestnanosť. A to ste tak isto hovorili vašim voličom, že chcete urobiť opatrenia, aby sa nezamestnanosť znížila. Toto je príklad takých opatrení.
Tak sa tu, prosím vás, nesporme v štýle statusov pána Blahu na Facebooku a zamyslime sa nad tým, diskutujme o tom spolu. Ja viem, že možno máme so stranou SMER veľmi protichodné názory, jasné, ale pokiaľ viem, vy ste vláda širokej koalície. Ak tam máte nejaké slovo, tak si to povedzte aspoň medzi sebou na tých koaličných radách, keď už tu plošne odmietnete návrhy SaS preto, lebo to predkladá SaS.
Čo tu ešte píše pán Blaha? Aha, počúvajte: „Chcú znižovať príplatky za prácu vo sviatok a v nedeľu.“ Tak si to rozoberme. Áno, chceme znižovať príplatok za prácu vo sviatok z dnešných 50 % priemernej mzdy na 25 % priemernej mzdy. Áno, je to tak. Pán Blaha pokračuje: „Chcú znižovať príplatky za prácu v nedeľu.“ Pán Blaha sa v tejto vete úplne strápnil, pretože dnes žiadny príplatok za prácu v nedeľu neexistuje, čiže nie je čo znižovať. Nič znižovať sa akosi nedá. My navrhujeme práve, naopak, zavedenie príplatku za prácu v nedeľu z toho dnešného nič na 25 % priemernej mzdy. Čiže čo teda chceme v tejto veci urobiť? Ešte raz, chceme znížiť príplatok za prácu vo sviatok z 50 % na 25 % priemernej mzdy, áno, ale na druhej strane neexistujúci príplatok za prácu v nedeľu chceme zaviesť a dať ho na úroveň 25 % priemernej mzdy. Čiže z jednej strany chceme poškodiť zamestnanca, dobre, ale z druhej strany mu chceme pomôcť, pretože za prácu v nedeľu bude musieť dostať príplatok. A teraz matematici, teda matematici, ktorí teda vedia narátať do 50, takto to myslím, nech si skúsia spočítať, či je viac 15 sviatkov v roku, kde sa ten príplatok zníži o polovicu z 50 na 25 %, alebo 52 nedieľ v roku, kde sa nulový príplatok zavedie na výšku 25 %. Zrátajte si to, je to veľmi jednoduché zadanie, skúste, čo vám teda vyjde. Mne vyšlo, že toto nastavenie v konečnom dôsledku viac ako dvojnásobne oproti súčasnému stavu zvýhodní zamestnanca, ktorý má zmeny aj vo sviatok, aj v nedeľu, všelijako to vychádza, či je to v nejakých nepretržitých prevádzkach alebo či je to, povedzme, v maloobchode. Pán Blaha sa tvári veľmi múdro, ale on vlastne Zákonníku práce vôbec nerozumie. To sú len také tie floskuly, lebo on je, skrátka, ľavičiar, on je marxista, tak on musí sa k tomuto takto odborne vyjadriť.
Čiže že chceme na súčiastky rozobrať Zákonník práce. Keby sme chceli na súčiastky rozobrať Zákonník práce, neviem, ako sa to teda robí, ale my teda máme okrem iného aj komplexný návrh, voláme to liberálny Zákonník práce, ktorý je o polovicu tenší ako ten súčasný, kde by došlo k zásadným zjednodušeniam, a to by sa možno dalo nazvať tak, že rozoberieme ten súčasný. Toto je niekoľko opatrení, ktoré majú zjednodušiť podnikanie, zjednodušiť tvorbu nových pracovných miest a v mnohých veciach aj zvýhodniť zamestnancov, vid ten príplatok za nedeľu, ktorý dnes neexistuje. My ho chceme zaviesť. Takže pán Blaha je jednoducho mimo, ale, dobre, jeho fanúšikovia mu tlieskajú, pretože on marxista niečo vtipné napísal. Tí, ktorí tomu nerozumejú rovnako, ako tomu nerozumie on, nikdy možno ani nepracovali, nieže podnikali, tak mu tlieskajú.
Ja verím, že vy ste rozumnejší ľudia ako pán Blaha, najmä tí, čo sa nehlásite k politickej strane SMER, ale k tým stranám, ktoré niečo o zjednodušení podnikania hovorili pred voľbami. Tuto je niekoľko návrhov, ktoré skutočne v žiadnom prípade nie sú škodlivé pre zamestnancov. A pokiaľ tu pán Blaha hovorí, že tu treba vyjednávať s odborármi a podobne, toto všetko, čo my hovoríme, v Zákonníku práce bolo, ale v rokoch 2012 – 2015, keď tu bola jedna veľká vláda SMER-u, 83 Kolesíkov tu sedelo, tak vtedy si to, samozrejme, schválili, lebo ľavica, lebo sociálni demokrati keď už nevedeli nič iné, tak týmto spôsobom sa snažili niečo ukázať, že oni sú skutočne sociálni demokrati, a nie zástupcovia oligarchov v tomto parlamente. Ale vy, ktorí tu sedíte dnes, ste snáď rozumnejší ľudia. Alebo nie je to tak?
Takže ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť, vidím tu 30-minútový prejav, prepáčte, ale musel som reagovať, musel som reagovať, pretože takéto niečo by sa tu nemalo objavovať. Takto tú politiku, prosím vás, nerobme, skúsme konštruktívne spolupracovať a zamyslieť sa nad tým, ako Slovensko pohnúť dopredu. Máme nepružný Zákonník práce, skúsme aspoň tie najväčšie hlúposti z nášho pohľadu vyhodiť von. Uľahčíme tým podnikanie, uľahčíme tým zamestnávanie, uľahčíme tým tvorbu nových pracovných miest. Nemusíme investovať desaťtisíce eur z eurofondov do vytvorenia umelých pracovných miest, nebude to tento štát stáť ani euro. Tie eurofondy môžu, pán kolega, ísť do výstavby ciest na Orave napríklad, a nie do toho, aby pán Richter sa schválil, že máme tu projekt, ktorý vytvorí 3-tisíc pracovných miest, ale stojí to 30 mil. eur, no. Viete, čo by sa mohlo postaviť na Orave za 30 mil. eur? To vy viete lepšie ako ja? Skúste sa nad tým zamyslieť, akým spôsobom tu vyhadzujeme peniaze, aby pán minister mohol ukazovať tabuľky, že on vytvoril pracovné miesta. Vytvoril ich. Lenže ako draho ich vytvoril? My týmto spôsobom vytvoríme pracovné miesta úplne zadarmo.
Ďakujem za vašu pozornosť (potlesk).
Skryt prepis
