Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem pripojiť k predrečníkovi Jozefovi Rajtárovi s výzvou koaličných poslancov, aby zahlasovali za tento návrh na zmenu zákona, pretože naozaj si myslíme, že nie je kontroverzný, naozaj odstraňuje nejakú pokrivenosť v našom právnom systéme a pokiaľ tak nechcete urobiť, vážení kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím, povedzte nám prečo. Povedzte nám jeden rozumný argument, prečo majú takéto nezmyselné pokuty v našom právnom poriadku priestor? Bude ešte jedna kolegyňa vystupovať v rozprave, prosím vás pekne, prihláste sa do faktických alebo prihláste sa do rozpravy vy a vysvetlite nám, prečo s takýmto návrhom na zmenu zákona nesúhlasíte? Prečo v lekárňach, prečo v očnej optike, prečo v nejakej malej drobnej predajni, v butiku s odevmi má byť nálepka s nápisom "zákaz fajčiť"? A pokiaľ nie je, prečo za to má byť sankcia? Prosím vás, vysvetlite nám, prečo s takýto niečím nesúhlasíte? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som trošku priblížiť tento návrh zákona a vysvetliť aj možno trošku tak ľudovejšie, aby bolo jasné, presnejšie, o čo ide. Predovšetkým chcem zdôrazniť, že absolútnym spôsobom nejde o nejaké zníženie ochrany nefajčiarov. Ja sám som veľmi zarytý, zarytý nefajčiar a keď som pri navrhovaní tohto zákona bol trošku zadychčaný, tak to z toho, že som dobiehal, nie z toho, že by som kedykoľvek fajčil. Takže nejde vôbec o žiadnu, o žiadne zníženie ochrany nefajčiarov.
O čom teda hovorím? Osobitne malých podnikateľov, živnostníkov trápi takzvaná šikana zo strany úradov. My sme napríklad minulý rok veľa chodili po Slovensku, aj teda so svojimi kolegami sme spolu chodili po Slovensku, rozprávali sme sa aj s majiteľmi drobných obchodov.
Prídete do obchodu s textilom a majiteľka vám rozpráva o tom, ako dostane šesť kontrol zo šiestich rôznych úradov naraz. Nedostala ani jednu pokutu, pretože všetko mala perfektne spravené do bodky, ale napríklad kontroluje tabuľku, či tam má "zákaz fajčiť", k tej tabuľke ide ešte teda ďalšia tabuľka, kde je pokec asi na desať alebo sedem riadkov o tom, že kde kto má zavolať a tak ďalej, ak tam vidí niekoho fajčiť. Táto tabuľka sa ešte novelizuje, pokuty sa, alebo úradníci to kontrolujú ešte predtým, ako vo vestníku vyjde ďalšia a ďalšia novela. No a tá majiteľka obchodu nám hovorí: "Viete si predstaviť, že by v tomto malom obchode s textilom som ja alebo ktokoľvek iný fajčil?" Jednoducho taká predstava je úplne neuveriteľná a právnický výraz je taký, že niečo je vžité, že niečo je vžité. Áno, v baroch, v niektorých reštauráciách a tak ďalej sa fajčí, ale v malom obchode s textilom (povedané s pobavením) alebo v akomkoľvek obchode s textilom sa u nás nefajčí. Je to vžité, že sa nefajčí. A pokuty nedostávajú len takéto obchody, a už vôbec nie len bary a reštaurácie za to, že nemajú vyvesenú ceduľku "zákaz fajčiť" a plus teda tie ďalšie ceduľky k tomu príslušné, ale dostávajú to také prevádzky ako napríklad Chovprodukt, Chovprodukt, kde sa predávajú domáce zvieratá, v živote by tam ani majiteľa, ani nikoho nenapadlo prísť a začať tam fajčiť. Maličký mini obchodík, kde si kúpite nejaké biele myšky a podobne. Alebo dokonca lekáreň dostala pokutu, že nemala, mala, myslím, zákaz fajčiť, nemala tú príslušnú tabuľku.
A hovoril som o tom rozpätí pokút, hovoril som o tom rozpätí pokút, že to začína s 331 eurami. Za absenciu nejakej tabuľky v lekárni, že nemáte 2 tabuľky "zákaz fajčiť" a tú druhú tabuľku k tomu vyvesenú. Začína to, najnižšia sadzba je vyše 330 eur. Pre malého obchodníka, on si musí aj mesiace často, často aj mesiace dorábať tento zisk. Úradník mu niekedy povie, že no tak pozrite, budem teraz zhovievavý, dám vám tú najnižšiu sadzbu, tých 330 euro, ale preňho to znamená, že niekoľko mesiacov nebude mať zisk, lebo ten zisk odišiel na nezmyselnú, nezmyselnú pokutu.
A týmto sa dostávam aj k ďalšiemu problému, ktorý zatiaľ tento zákon nerieši, ale do budúcnosti by som chcel aj teda vyzvať vás, panie kolegyne a pánov kolegov, aby sme sa tomu trošku venovali. Nedali sme ho teraz preto, lebo dajme tomu by to malo vplyv na štátny rozpočet a teda tou vecou, tým problémom je, že pokuty sú plánovaným príjmom štátneho rozpočtu. To znamená, že ministerstvo nielen spraví takýto plán, ako odhaduje v ktorej, na ktorom ministerstve, na ktorom úrade, alebo teda v ktorej kapitole, ako odhaduje výšku vybratých pokút na ďalší rok, ale tieto ministerstvá, úrady, ministerstvo financií aj následne urguje, ak nespĺňajú tento plán, ak nevybrali dostatočne veľa pokút a urguje ich teda, aby vybrali do ďalšieho obdobia dostatočný počet pokút a splnili plán do konca roka. Toto je absolútne chybné. Motivácia, vyberanie pokút, tá motivácia, keď niekto dostane pokutu, nemá byť to, aby splnil plán naplnenia štátneho rozpočtu. Tam má byť to, že je tam nejaký nedostatok, ktorý treba odstrániť a toho, čo ho spôsobil, musí niečo tlačiť, aby ho odstránil. A musí to byť naozajstný nedostatok, nie nejaká formálna nezmyselnosť.
Úradníci sú potom tlačení do toho, aj oficiálne teda ministerstvom financií, tie úrady a následne úradníci sú tlačení do toho, aby chodili, prišli hlavne do tých malých obchodíkov, ktoré sa najmenej vedia brániť a vyberali od nich pokuty za čokoľvek a ja by som vám tu mohol hovoriť príbehy o tom, za aké všelijaké absurdnosti sa takéto pokuty vyberajú, ale myslím si, že to, čo som povedal aj na začiatku, že pokuta za absenciu zákazu fajčiť v lekárni je dostatočne dobrý príklad.
Čiže toto zmeňme, aby pokuty neboli, neboli plánovaným príjmom štátneho rozpočtu a toto sa možno bude týkať každého z vás. Potom aj vidíte naozaj tých policajtov, ako stoja a dávajú pokuty za rýchlosť na miestach, kde nie sú chodcovia, kde je dlhý, rovný úsek, žiadne prechody, nič, lebo tam sa dá najľahšie vybrať pokuta a vidíte ich tam, kde sa už končí obec, tam, kde sa už de facto končí obec, ale tabuľa je naschvál daná ešte o nejaký ten kilometer alebo pol kilometra ďalej a keď sa tam už autá začínajú, tam, kde de facto končí obec, rozbiehať, tak tam stoja policajti a tam dávajú pokuty, aby naplnili rozpočet. Nie preto, že to je nebezpečné miesto, naopak, oni stoja na tých najbezpečnejších miestach, lebo cieľom je vybrať čo najviac do štátneho rozpočtu. Toto nie je správne. Naozaj to nie je správna motivácia. Policajti by mali stáť podľa toho, kde sú najviac potrební, kde sú najnebezpečnejšie, najrizikovejšie miesta, dajme tomu pri školách, kde prechádzajú deti a podobne. Čiže zmeňme aj teda v budúcnosti túto motiváciu na to, na to vyzývam všetkých kolegov, ktorí tu sme, myslím si, že toto nie je ani ľavicové ani pravicové, ale je to správna, je to jednoducho správna vec.
Čiže tento zákon možno odstraňuje tiež drobnosť, tiež drobnosť na prvý pohľad, ale na druhý pohľad to likviduje mnohých malých živnostníkov, malých podnikateľov, ktorí musia splniť neskutočné množstvo, neskutočnú sériu, neskutočnú sériu rôznych drobných povinností a keď si niečo niekde nesplnia bez ohľadu na to, že to nie je materiálna vec, tak dostávajú pokuty, ktoré ich často môžu zlikvidovať. Veď si zoberte, že tá maximálna výška pokuty je vyše 3 300 eur. To kde to malý obchodník toľko vie dorobiť na zisku, keď dostane takúto gigantickú pokutu?
A nie je to len za absenciu týchto tabuliek, je to aj za to, príde úradník do baru a keďže vie, že musí vybrať, lebo inak bude mať problém vo svojom úrade, keďže vie, že musí vybrať, povie, no vidím, že to máte niekde, ale viete, ja si nemyslím, že to je to najlepšie viditeľné miesto vo vašej prevádzke a aj tak tú pokutu dostanete, lebo aj im potom neformálne povie, že prepáčte, ale musím to vybrať, musím to vybrať, tlačia ma, inak nedostanem bonus, nedostanem odmeny alebo ma možno vyhodia, keby som bol príliš zhovievavý, tak jednoducho aj za takéto veci, keď nič iné nenájde, tak povie, že tá tabuľka je na zlom mieste a že on by to dal radšej tam a dá takúto pokutu.
A týmto sa chcem dostať aj k tomu, čo sa tu tiež diskutovalo, chcem to ešte raz zdôrazniť, že nejde iba o takéto jednotlivé opatrenia, aj preto máme tých opatrení 40, štyridsať, veľmi veľa z nich odstraňujú práve takéto na prvý pohľad drobné byrokratické prekážky, ktoré ako kumulatív sú jedno obrovské poleno pod nohami, najmä teda tých najmenších a najzraniteľnejších samoživiteľov, ktorí živia seba, svoju rodinu, od nikoho nič zadarmo nepýtajú. Takže chcel by som vyzvať, aby ste teda podporili aj ďalšie takéto zákony a samozrejme podporili aj návrh tohto zákona.
Chcem aj oceniť teda to, že niektorí aj z koaličných poslancov doteraz podporili niektoré naše návrhy, konkrétne by som chcel teda pochváliť alebo teda poďakovať sa pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi, ktorý podporil zákon o predĺžení alebo zavedení otváracích hodín pre úrady v sobotu od 14. do 18. a pánovi poslancovi Tittelovi, ktorý podporil dva naše návrhy. Prvý bol ten o nezlučiteľnosti funkcií, napríklad poslanca a primátora, a druhý bol zrušenie sociálneho fondu.
Takže ďakujem aspoň takýmto, ešte nechcem povedať, že bielym vranám, ale dajme tomu bielym ovciam, ktoré sa k nám pridali a keď videli, že niečo naozaj by si zasluhovalo zmenu aspoň symbolicky, tak jednoducho to podporili. Takže s týmto by som chcel skončiť a ešte raz vás vyzvať na všeobecnú podporu týchto návrhov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi teda uviesť návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 71.
Doterajšia právna úprava v oblasti ochrany nefajčiarov týkajúca sa povinnosti podnikateľov upozorňovať verejnosť na zákaz fajčenia bezpečnostným a zdravotným označením predstavuje pre podnikateľov dodatočnú záťaž aj napriek tomu, že nie je náročná, jej dodržiavanie však vyplýva zo zákona. Právna úprava tiež ukladá podnikateľom nezmyselnú povinnosť upozorňovať verejnosť na oznam s informáciou, kde a na ktorých kontrolných orgánoch, ktoré sú podľa § 9 povinné vykonávať kontrolu dodržiavania zákona o ochrane nefajčiarov, je možné podať oznámenie o porušovaní zákona o ochrane nefajčiarov napriek tomu, že tento zákon vyplýva z osobitných zákonov.
Navrhuje sa preto vypustenie tejto povinnosti zo zákona o ochrane nefajčiarov. Samotné zrušenie povinnosti ustanovenej v § 8 o ochrane nefajčiarov neznamená, že v jednotlivých prevádzkach podnikatelia nemôžu vývesky do prevádzky umiestniť, nebude to však zákonná povinnosť, ktorej neplnenie je zo zákona sankcionované.
A ešte dôležitá vec, súčasná úprava umožňuje za nedodržiavanie uvedenej povinnosti uložiť sankciu v rozpätí od 331 eur až do 3 319 eur. Čiže obrovské, obrovské pokuty, a to sú iba za umiestnenie, nie za to, že niekto fajčil, ale za umiestnenie alebo neumiestnenie nejakej tabuľky niekde.
Tvrdíme, že zákon nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Tam, myslím, že ministerstvo financií s nami nesúhlasí, a tomu sa budem trošku venovať v rozprave a zákon, návrh zákona bude mať hlavne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Takže ďakujem zatiaľ za pozornosť a rád by som zároveň otvoril rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol návrh skupiny poslancov v zložení okrem mňa aj Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Jozef Rajtár, Igor Matovič. Ide o návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je zverejnenie registra diskvalifikácií na webe. V registri diskvalifikácií sa evidujú údaje o fyzických osobách, ktoré nesmú vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky, podniku a podobne.
Zákonom č. 87/2015 Z. z. - to si možno pamätáme z minulého volebného obdobia - bol do slovenského právneho poriadku zavedený register diskvalifikácií. Tento krok možno vo všeobecnosti označiť za významný posun v procese skvalitnenia podnikateľského prostredia a vzhľadom na pozitívne vnímanie tohto inštitútu naprieč celým politickým spektrom možno už dnes povedať, že register diskvalifikácií má trvalé miesto v našom právnom poriadku bez ohľadu na to, či vláda bude v budúcnosti ľavicová alebo pravicová. Pridanú hodnotu registra diskvalifikácií však významne znižuje skutočnosť, že parlamentná väčšina v procese schvaľovania právnej úpravy registra diskvalifikácií v minulom volebnom období zmietla pozmeňujúci návrh, aby údaje z registra diskvalifikácií boli dostupné na webe.
Finančné nároky považujeme za úplne zanedbateľné. Ide o to, že register, ktorý už existuje, by sa len zverejnil na internete. Pritom by sa dosiahol stav, v ktorom nebude relevantné žiadať výpisy z registra tak, ako to predpokladá súčasná úprava právna, čo bude mať pozitívny dopad na verejné financie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Využijem krátke záverečné slovo, lebo tu vidím aj Eugena Jurzycu a chcem teda s radosťou skonštatovať, že tá srdcová záležitosť, transparentnosť a boj proti korupcii, Eugen, toto už je štvrtý návrh zákona, ktorý sme predložili a nebola k nemu žiadna rozprava, to znamená, že veľmi sa teším na hlasovanie najbližšie, lebo tá šanca, že nejaké tie návrhy zákona, práve tie, ktoré sa týkajú transparentnosti a boja proti korupcii, to koniec koncov mala strana SIEŤ, ale aj hlavne strana MOST - HÍD vo svojich volebných programoch a pokiaľ ma pamäť neklame, tak mám taký pocit, že strana MOST - HÍD presadila 90 % svojich priorít týkajúcich sa boja proti korupcii a transparentnosti, takže uvidíme, že ako to dopadne a teda, či nemlátili len prázdnu slamu, alebo či teda hovorili pravdu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predstúpiť pred vás s návrhom na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení: Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016, pod parlamentnou tlačou číslo 69.
Trest zákazu činnosti je v súčasnosti alternatívou trestu odňatia slobody. V prípade, ak dôjde k právoplatnému odsúdeniu páchateľa napríklad za ekonomický trestný čin, súd nemá dnes zákonnú povinnosť uložiť k trestu odňatia slobody aj trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, ani trest zákazu činnosti vzťahujúci sa na výkon funkcie člena orgánu vedúceho alebo prokuristu. Mám tu síce vypísané, čo všetko obnáša a čo všetko sú ekonomické trestné činy, ale to preskočím, lebo to, keď niekto si chce prečítať, tak si to pozrie, tak hneď prejdem na záver.
Cieľom predloženého návrhu je zaviesť obligatórne ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 Trestného zákona týkajúceho sa zákazu podnikania a výkonu funkcie člena príslušného štatutárneho, vedúceho alebo prokuristu, ktorí boli právoplatne odsúdení za niektorý z ekonomických trestných činov alebo za niektorý z daných trestných činov korupcie, tak ako to je uvedené v návrhu zákona. Navrhuje sa teda úprava ustanovenia § 61 Trestného zákona v oblasti ukladania trestu zákazu činnosti. Vymedzuje sa okruh trestných činov, pri ktorých súd obligatórne uloží trest zákazu činnosti týkajúci sa oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena orgánu, vedúceho alebo prokuristu.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 438/2015 Z. z., tlač 68.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, asi sa zhodneme, že uchádzať sa o verejnú zákazku v procese verejného obstarávania nie je nič pre slabšie povahy. Je to častokrát neľútostný zápas, kde víťazia skôr tí šikovnejší, než tí objektívne lepší. Ak chceme ako zákonodarcovia posunúť spoločnosť dopredu, tak buď musíme zmeniť ľudí alebo zdokonaľovať zákony. To prvé nevieme alebo len veľmi ťažko, to druhé vieme a môžme a aj keď nikdy nedosiahneme ideálny stav, tak sa môžeme k nemu priblížiť, ale prejdem k veci.
Predkladáme vám návrh zákona spolu teda s kolegami Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom, Jozefom Rajtárom a Eugenom Jurzycom, ktorý upravuje, je to zmena, upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Jeho obsahom je vyňatie obchodného tajomstva z okruhu položiek, ktoré možno označiť za dôverné. Naďalej bude možné označiť za dôverné technické riešenia a predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a ak sa neuvádzajú jednotkové ceny, ale len cena, tak aj spôsob výpočtu ceny a vzory. Aké výhody z prípadného schválenia navrhovanej zmeny bude mať verejný sektor, snáď netreba obšírne vysvetľovať. Stručne by sa to dalo nazvať asi slovami: otvorenejšia súťaž a menej korupcie.
Atribúty alebo princípy boja proti korupcii v legislatívnej rovine sú mimo iných štyri.
1. Za čo sa obvykle dáva úplatok, treba transformovať na legálny zvýšený poplatok a takýto poplatok je potom aspoň príjmom štátneho rozpočtu.
2. Čo sa dá zverejniť, treba zverejniť a utajovať treba len nevyhnutné minimum. Práve na tomto princípe je založený aj tento nami predkladaný bod.
3. Všade, kde sa to len dá, treba zúžiť mantinely tzv. správnej úvahy, ľudovo povedané prižmurovania oka príslušného úradníka.
4. Je potrebné vytvoriť niečo ako atmosféru prirodzeného strachu. Mám na mysli taký ľudský prirodzený alebo ľudskú prirodzenú atmosféru strachu, ako keď sa slušný človek bojí v obchode ukradnúť čokoládu.
Ak ten, kto je vystavený plytkému pokušeniu brať úplatky, bude žiť vo vedomí, že ktokoľvek, kto za ním príde, môže byť agent provokatér, tak si dobre rozmyslí, či bude vo večernom televíznom spravodajstve na hanbu celému svetu ako osoba zatknutá za branie úplatkov alebo nie. Ani jednému z týchto princípov alebo atribútov náš návrh zákona neodporuje a práve naopak, na princípe toho druhého je priamo postavený.
Vrátim sa ale ešte k samotnému návrhu zákona. Samotné obchodné tajomstvo je v Obchodnom zákonníku definované ako, budem citovať: "Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje." Je to v § 17.
Takže toľko citát, dámy a páni. Táto definícia sa už asi ani gumovejšie nastaviť nedala, možno na účely Obchodného zákonníka táto definícia vyhovuje, no v podmienkach zákona o verejnom obstarávaní dáva priestor na utajenie prakticky čohokoľvek. Vypustenie obchodného tajomstva zo zákona o verejnom obstarávaní teda bude len a len na prospech veci.
Dámy a páni, netvrdím, že tento návrh zákona je všeliekom. S určitosťou však môžeme povedať, že po jeho prijatí bude proces verejného obstarávania transparentnejší a lepší ako dnes, a o to by nám malo všetkým spoločne ísť. Preto si Vás dovoľujem požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dobrý deň prajem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, veľmi ma potešila táto diskusia k návrhu zákona na zdobrovoľnenie umeleckých fondov, ktorú sme predložili. Zaznelo tu veľké množstvo zaujímavých myšlienok a sám som prekvapený, že čo vlastne všetko sme v tej diskusii odkryli, pomenovali a tak čiastočne aj naznačili návrh riešenia. Neviem, či sa mi to podarí, improvizujem, ale skúsim teda zhrnúť tú diskusiu v závere, využijem toto svoje právo.
Ak som dobre počítal, tak traja poslanci sme sa priznali k tomu, že sme tu v konflikte záujmov. Ja a môj kolega pán Laurenčík sme sa priznali, že platíme či ako softvéristi, či ako autori publikácií, ja ako prednášateľ, príspevky do Literárneho fondu a nie sú to práve najmenšie peniaze, pretože sa priznám, v mojom prípade sú tie honoráre okolo 10-tisíc a možno aj viac ročne. Takže tie 2 % už niečo spravia.
A na druhej strane sa tu pán kolega Hrnko priznal k tomu, že on je tiež vlastne v konflikte záujmov, ale, ako sme zistili z výročnej správy Literárneho fondu, tak on je na tej opačnej strane, ako ten, kto dostáva dotácie z Literárneho fondu.
Čiže kolegyne, kolegovia, samozrejme, berte naše vystúpenia sčasti aj tak, že my chceme zdobrovoľniť Literárny fond, Hudobný fond, Výtvarný fond, pretože sa nám nepáči to, že do neho platíme nemalé prostriedky vynútené zákonom, ale principiálne z toho nemáme nič, pretože autori softvéru z toho jednoducho nič nemajú. Môžete si pozrieť všetky výročné správy dozadu. Tak je tam síce akási podpora mladých talentov, symbolická, ale tí, ktorí tam vysoké peniaze platia, pretože tie autorské honoráre za softvér nie sú zvyčajne malé, softvéristi si vedia zarobiť, tak tí softvéristi z toho principiálne nič nemajú.
Samozrejme pán Hrnko teda je prijímateľ, takže berte jeho obhajobu, poprosím, zachovania povinných príspevkov tiež s aj priznaním tohto uhla pohľadu. Ale to naozaj nie je dôležité.
Dôležité je to, že tu skrátka máme dlhé roky zákon, ktorý určitej skupine ľudí prinucuje, núti je povinným spôsobom platiť de facto ďalšiu daň. Sú to tí, ktorí poberajú autorské honoráre s tým, že z tohto je financovaný fond alebo fondy, ktorých cieľom je - ten cieľ je vynikajúci - spolufinancovať kultúru, umelcov, autorov.
Systémovo je to nastavené zle napríklad preto, lebo medzi tých platiteľov jednoducho patria všetci tí, ktorí podľa Autorského zákona dostávajú autorské honoráre, a to je veľmi široký pojem. Tam je výrazný nesúlad medzi zákonom o umeleckých fondoch, ktorý teda hovorí, že kam sa to potom vlastne použije, kto sa dotuje, kto môže čerpať principiálne, na aký účel. A na druhej strane je Autorský zákon, ktorý je vymedzený omnoho širšie ako len ten akýsi úsek, ktorý môžeme definovať, že teda to je tá naša kultúra, umenie, veda, divadlo a podobne, pretože napríklad pod Autorský zákon spadajú napríklad projekty rodinných domov. Neviem, či sa vyznáte do Autorského zákona, vážení. Ja trochu áno, pretože zase konflikt záujmov, hej, nebudem to tu stále opakovať.
A takže napríklad projektanti, ktorí naprojektujú nejaký projekt, dostávajú za to autorský honorár a podľa zákona o umeleckých fondoch, keďže ide o autorský honorár, tak musia odvádzať 2 %. A asi vám je absolútne jasné, že autor projektov rodinných domov sa v živote v Budmericiach neobjavil na nejakom tvorivom pobyte na rozdiel možno od pána Hrnka. Ale, prosím, neberte to osobne, hej? Len, (reakcia z pléna) áno, tak jasné, menoval som vás ako príjemcu, pretože vo výročnej správe za rok 2015 si každý, kto má internet a vie čítať, môže nájsť, že ste dostali nejaký príspevok za nejakú prednášku alebo konferenciu. Takže nehnevajte sa, (reakcia z pléna) z tohto pohľadu, z tohto pohľadu ste ten príspevok dostali. Neviem, o čom je reč. Nezdržujme sa tým, prosím. Ako nechajme to tak.
Skrátka hovorím, že sú tu veľké skupiny ľudí, ktorí poberajú podľa Autorského zákona autorské honoráre a musia tým pádom platiť 2 %, musia do Literárneho fondu alebo ďalších umeleckých fondov, ale principiálne z toho nikdy nič mať nemôžu. Čiže toto je veľmi falošná solidarita.
Prejdem do športu. Kolegovia, máme tu zákon o športe, ktorý vyriešil niektoré veci, niektoré možno nie. Keď si to porovnáme, šport, kultúra, pán Hrnko, nejaké paralele tam určite nájdeme, minimálne z hľadiska toho marxistického poňatia je to teda nejaká nadstavba spoločnosti. Však áno, kolega Viskupič? A minister kultúry Maďarič, neprítomný.
Máme v športe zavedený nejaký športový fond, do ktorého by všetci športovci museli platiť povinne 2 % zo svojich odmien? Viete, prosím, o takom niečom? Z čoho by sa potom financovala napríklad mládež alebo respektíve športovci na dôchodku, ktorí majú nejaké sociálne problémy, alebo by sa z toho vyplácali nejaké ceny na nejakých súťažiach? Máme taký fond? Máme taký športový fond? No teda nemáme. Odpoviem si sám. Nemáme a zdá sa, že ani nikdy mať nebudeme. Chýba to tu niekomu? No mám pocit, že to nikomu nechýba, pretože ak ste, ak ma teda aspoň trošku počúvate, tak pravdepodobne som vás vôbec šokoval nejakým takým nezmyslom, ako akýsi športový fond, do ktorého by mali všetci športovci solidárne platiť 2 %, či hrajú slovenskú hádzanú, či hrajú futbal, či hrajú gorotky. Také niečo neexistuje, pretože nemá zmysel. Žiadna spoločenská potreba, aby tu takýto fond vznikol, nie je.
Ale čo si športovci presadili? Ten zákon o športe si písali športovci, prosím pekne, nie úradníci na ministerstve. Športovci si napríklad veľmi rozumne presadili, pokiaľ ide o sponzoring, že namiesto podivuhodných reklám a podobne, ktoré akože idú do športu, jednoducho nehrajme sa tu na nejaké reklamy, je to de facto sponzoring, tak to čo de facto funguje, dajme do zákona a nehrajme sa na slepú babu. Čiže ten sponzoring v športe je z pohľadu sponzora dnes nespochybniteľný daňový výdavok. Prepáčte, prechádzam do sféry daní a odvodov. Tam som doma, takže to sa mi rozpráva dobre.
Kultúra. Kultúra závidí. Nepriamo tú závisť priznal aj kolega Viskupič, ktorého v portfóliu kultúra jednoducho je. A kultúra hovorí, že takto by sme to chceli mať aj my. A ja hovorím áno, jasné. Tak ako to táto diskusia naznačila, v tejto diskusii pokračujeme pri akejkoľvek ďalšej príležitosti a hovorme o tom, a ja to podporujem, aby sponzoring v kultúre z pohľadu sponzora bol takisto daňovo uznaný výdavok.
Pán kolega Hrnko, naozaj si skúste teraz dobre zapamätať, čo hovorím, pretože ak chcete podporiť kultúru, tak presadzujte vo vládnej koalícii ako jej člen práve takýto návrh, aby sponzoring v kultúre, tak ako je v športe, bol na strane sponzora daňovo uznaný výdavok.
Prepáčte, teraz trošku odbehnem. Ak tu sedia ľudia, ktorí majú záujem o zlepšenie fungovania nášho zdravotníctva, tak aj tých upozorňujem, že by sa mali začať zaujímať o to, aby aj v zdravotníctve sponzoring, lebo máme sponzorov aj v zdravotníctve, predstavte si, aby aj tam to bol daňovo uznaný výdavok. Ty si hovoril o všeobecnom zákone o sponzoringu. Možnože to by bolo takto riešiteľné, možno to treba robiť parciálne v rámci jednotlivých predpisov týkajúcich sa jednotlivých sektorov rezortov. To je jedna vec.
A ja tu ešte upozorňujem na druhú vec, na ktorú si ty neupozorňoval, a teda narážam na zákon o športe. V športe sme si vydobyli postavenie dobrovoľníkov tak, že dobrovoľníci, ktorí pôsobia v športe, môžu dostať náhradu za stratu času pri športových aktivitách, ktorých sa zúčastňujú, ako napríklad organizátori, mládežnícki tréneri a podobne, s tým, že do výšky 500 eur je takáto suma oslobodená od dane a od odvodov. To je možno maličkosť, ale pre týchto ľudí a pre to športové hnutie je to obrovská vec.
A takéto niečo by malo fungovať aj v kultúre. To znamená, že organizátori rôznych kultúrnych podujatí napríklad, ktorí niečo vypomôžu v pozícii dobrovoľníka. Čiže pozor, nie tí, ktorí sa tým živia, ale množstvo ľudí sa nejakým spôsobom spolupodieľa na organizácii povedzme letných hudobných festivalov alebo rôznych podujatí, ktoré organizujú povedzme samosprávy alebo niekto iný, to je jedno, rôznych amatérskych predstavení dajme tomu, či už hudobných, divadelných a podobne. Aj v kultúre urobme to, že by takíto dobrovoľníci mohli mať náhradu za stratu času vo výške 500 eur ročne nezdanenú. Urobme to jednotne. To tej kultúre pomôže. Verte mi, že hej. Ale kultúre rozhodne nepomôže systém podivuhodných fondov, umeleckých fondov, ktoré jednoducho vieme, že zle fungujú.
Pretože, pán kolega, vy skutočne obhajujete existenciu, vám nevadí, že ten Literárny fond, počkajte, vy ste včera povedali A, ale nepovedali ste B. Vy ste povedali veľmi správne, že na dotácie z Literárne fondu ide ročne okolo 600-tisíc eur. Súhlas, áno, presvedčil som sa, je to tak vo výročnej správe. Ale prosím vás, vy sa teraz presvedčte vo výročnej správe, že celkové príjmy Literárneho fondu boli milión 120 alebo 150-tisíc eur. Čiže nie 600-tisíc, ale prakticky dvakrát toľko. A pointa je v tom, že tie ďalšie peniaze, ktoré prišli do Literárneho fondu z ďalších zdrojov, sa minuli na réžiu, na platy, na fungovanie Literárneho fondu, ale nie na dotácie umelcom a autorom. Jednoducho z tých 100 % príjmov, ktoré do Literárneho fondu idú, cieľ dotovať, pomôcť tvorbe, autorom, umelcom, tento cieľ bol naplnený len na 50 %. Ďalších 50 % zhltla réžia.
Čiže ja nie som ani proti kultúre, ani proti tomu, aby sa organizovali nejaké fondy, len nech to tak je, ale nech to funguje efektívne. A nech nikto nenúti platiť tých, ktorí z toho absolútne nič nemajú, nejaké 2 %.
O tom teda bola tá dnešná a včerajšia diskusia a ja som rád, že kolega Jozef Viskupič má pripravený komplexnejší návrh, ktorý teda rieši nielen tie 2 %, ale rieši umelecké fondy veľmi komplexne v kontexte sektoru alebo segmentu kultúry ako takého. A ja to dobrovoľne vzdávam. Dobre, ak tento návrh neprejde, ak tento návrh neprejde na zdobrovoľnenie 2 %, dobre. Ale poprosím, o to väčšiu pozornosť venujme diskusii, ktorú čochvíľa rozpúta kolega Viskupič. A poprosím, skúsme sa na tú diskusiu pripraviť a z nadhľadu, z nadhľadu sa zamyslieť nad tým, ako nám funguje financovanie kultúry.
Ďakujem.

Ja chcem iba poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi, že otvoril túto tému, pretože 2 % alebo zrušenie vlastne 2-percentnej dane je len prvý krok naozaj k nejakým väčším systémovým zmenám, ktoré by si naša kultúra zaslúžila.
Hovoríme, hovorili ste o tom, že správa peňazí, ktoré idú do kultúry prostredníctvom fondov, by mala byť transparentná, efektívna. No ono v podstate o toto sa pokúšali aj zriadením tohoto fondu na podporu umenia. Pri jeho zriaďovaní sa predsa hovorilo, že ide najmä o to, aby tie peniaze boli rozdeľované transparentnejším, efektívnejším spôsobom. Ja som sama povedala, že dajme tomu šancu, ale prax ukazuje, že teda je to niekde inde a tie zmeny sú naozaj len kozmetické a je v zásade jedno, či tieto peniaze spravujú ministerskí úradníci alebo iní úradníci v nejakých iných fondoch.
Máte pravdu, že peniaze na tú administráciu sú neprimerane veľké, ale ono to bude asi iba tým, že v podstate peňazí na kultúru je stále málo a všetky dotácie, akokoľvek sú spravované, sú vždy len omrvinkou z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Čiže ten dopyt je vždy vyšší, ako sú možnosti štátu a preto by sa možno bolo lepšie poobzerať po naozaj systémových zmenách, ako podporiť nejaké donorstvo, sponzorstvo a tak ďalej.
Takže absolútne súhlasím, že by bolo potrebné otvoriť širšiu diskusiu a 2 %, to je len jedna, jedna smietka z toho, čo by kultúra naozaj potrebovala. Teda zrušenie tých dvoch percent. Ďakujem.