Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

20.5.2016 o 10:34 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 11:48 - 11:53 hod.

Galko Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona predložila skupina poslancov v zložení: Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič.
Predloženým legislatívnym návrhom sa zavádza možnosť voľby zrýchleného konania pri zápisoch vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností a taktiež zavádza sa zrýchlené konanie pri zápise do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie. V súčasnosti existujú dve lehoty na zápis vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, a to bežná 30-dňová - 66 eur - lehota, a skrátená lehota 15 dní - 266 eur.
Zápis do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie je to, je do 15 dní a uhrádza sa zaň správny poplatok 66 eur. Za zmeny týchto údajov sa platí 16,50 eur. Máme za to, že dané zápisy je vzhľadom na navrhovaný zvýšený poplatok možné uskutočniť v skrátených lehotách, a to už do jedného týždňa a tiež do 24 hodín, nakoľko pri kompletne podanom návrhu na zápis a po jeho odbornom posúdení ide už len o jednoduchý administratívny a technický úkon zo strany úradu. Navyše zavedením možnosti zrýchleného procesu zápisu sa skvalitňujú služby pre obyvateľov a aj podnikateľské prostredie. Súčasne zvýšenie súdnych poplatkov za dané konania predstavujú v prípade ich využitia hneď niekoľkonásobný príjem do štátneho rozpočtu. Podľa nášho názoru aktuálne 15-dňové trvanie zrýchleného konania o návrhu na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je vzhľadom na súčasnú výšku správneho poplatku 266 eur neúmerne dlhé a neadekvátne drahé vzhľadom na skutočnosť, že súčasný poplatok za zrýchlené konanie je v porovnaní s bežným 30-dňovým konaním až štvornásobne vyšší, pričom lehota na vybavenie v zrýchlenom konaní je len o polovicu kratšia.
Pri zápise vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností sa preto navrhuje zmena pôvodnej 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na 24 hodín odo dňa doručenia návrhu na vklad. Uhrádzať sa pritom navrhuje správny poplatok vo výške 264 eur. Na daný zápis sa ustanovuje tiež nová týždňová lehota, pričom správny poplatok bude predstavovať sumu celkom 132 eur. Pôvodná lehota na vybavenie zápisu vlastníckeho práva a povolenie vkladu do katastra nehnuteľností 30 dní ostáva zachovaná za bežný správny poplatok, ktorý je ustanovený vo výške 66 eur.
Zápis do zoznamu podnikateľov predstavuje administratívny úkon, ktorý by pri dnešných technologických možnostiach a pri využití verejne dostupných sietí a vzájomných informačných systémoch mohol byť v prípade spoplatnenej požiadavky podnikateľa vybavený prioritne. V súčasnosti trvá zápis do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie až 15 dní, pričom je uhrádzaný správny poplatok vo výške 66 eur. Rovnako lehota na vykonanie zápisu zmeny údajov v predmetnom zozname podnikateľov predstavuje v súčasnosti 15 dní. Na tento úkon je uhrádzaný správny poplatok vo výške 16,5 eur. Preto navrhujeme, aby zápis do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie na základe žiadosti o zrýchlený zápis bol vybavený do jedného týždňa za správny poplatok 132 eur a tiež aj do 24 hodín za správny poplatok 264 eur. Zároveň navrhujeme, aby zmeny týchto údajov v zozname podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie na základe žiadosti o zrýchlený zápis do jedného týždňa boli vykonané za správny poplatok 33 eur a zmeny údajov do 24 hodín boli vykonané za správny poplatok 66 eur.
Dámy a páni, myslíme si, že zavedenie voľby možnosti zrýchlených konaní pri zápisoch vlastníckeho práva a povolenia vkladu do katastra nehnuteľností, ale tiež pri zápise do zoznamu podnikateľov vedených Úradom pre verejné obstarávanie by mali minimalizovať aj dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu, pretože to funguje aj dnes, akurát že tie peniaze idú niekde úplne inde a nie do štátneho rozpočtu. Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 11:43 - 11:45 hod.

Galko Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Navrhovatelia poslanci Ľubomír Galko, Jozef Rajtár, Eugen Jurzyca, Jana Kiššová, Igor Matovič a Jozef Mihál.
Dámy a páni, jednou zo zásad, ktorú my ako liberáli vyznávame, je to, že verejné zdroje všade, kde to je možné, majú slúžiť verejnosti a nie jednotlivcom ani v malom ani vo veľkom. Ale práve jednou z oblastí, kedy verejný majetok slúži jednotlivcom, je oblasť nájomných bytov. Tento predmetný návrh zákona rieši len čiastkový, ale veľmi dôležitý aspekt problematiky nájomných bytov. Nechceme, aby sa debatovalo o tom, že či nájomné byty sú potrebné alebo nie sú potrebné, či ich má byť menej alebo viacej, ale chceme riešiť otázku dĺžky nájmu.
Cieľom nami predloženého návrhu zákona je zabezpečiť vyššiu mieru transparentnosti pri nájme bytov, ktorých prenajímateľom je obec. Navrhujeme zavedenie zákonnej povinnosti pre obce ako prenajímateľa alebo prenajímateľov uzatvárať nájomné zmluvy s nájomcami výlučne na určitý čas, a to na dobu jedného roka. Zmluvné strany, samozrejme, pritom môžu nájomné zmluvy uzatvárať aj opakovane, avšak vždy len na uvedené obdobie. Úmysel pri predkladaní tohto návrhu je posilniť ochranu vlastníckych práv prenajímateľa. V tomto zmysle v navrhovanej úprave prichádza k zrušeniu zákonnej možnosti užívania bytu nájomcom aj po skončení nájmu. To znamená, je tam ošetrené to, aby proste niekto, kto buď neplatí alebo sa o to poriadne nestará a nejakým spôsobom odmieta alebo teda chce naďalej užívať ten byt, tak to je jeden tiež z dôvodov, prečo vlastne tento návrh zákona predkladáme. Dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu predmetného návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 11:34 - 11:39 hod.

Galko Ľubomír Zobrazit prepis
Áno. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým za príspevky v rozprave a v rýchlosti zhrniem, čo som si zapamätal, čo som si stihol poznačiť. Začnem hneď od konca.
No, pán Bernaťák, vy ste to asi nečítali, ten návrh zákona, lebo tí, čo vám to poslali, tú pripomienku, tak nejakým spôsobom vás do toho natiahli, lebo je to tam explicitne definované. Sú tam definované jasne tie podmienky, že bude sa môcť predávať len na špeciálne označených miestach alebo ten tovar bude musieť byť špeciálne označený. Presne tak isto, ako je to v iných krajinách. To je prvá vec. A druhá vec, že kto bude za to zodpovedať? Ten, ktorý uvádza ten tovar do obehu, a to je predajca. To je tam presne zadefinované.
A ja vám garantujem, že keď príde ministerka pôdohospodárstva s tým návrhom zákona, aby to bolo možné darovať, tak tiež bude on za to zodpovedný. Tak to bude urobené, som o tom presvedčený. Takže je to tam a tie pripomienky, ktoré ak s nimi teda nesúhlasíte a hovoríte, že to tam treba nejakým spôsobom dodefinovať, na to je druhé čítanie. To vás ospravedlňuje, to, že ste nový poslanec. To znamená, vy ste mali zahlasovať za tento zákon v prvom čítaní, nekričte na mňa, prosím vás. Ja som tiež na vás nekričal, to vás nectí.
Na toto je druhé čítanie, na takéto úpravy. To znamená, ak vám je filozofia zákona blízka, tak ako ste povedali, tak normálny postup bol ten, za to zahlasujete a v tom druhom čítaní to odstránime. Čiže to je len na margo toho.
Chcem veľmi pekne poďakovať aj kolegyni Gaborčákovej, dobre som to vyslovil, to meno a nakoniec aj pánovi Csicsaiovi, že zdôraznila alebo teda zdôraznili, hlavne aj pán Krajčí, že zdôraznili ten aspekt sociálny. Naozaj málokedy sa podarí priniesť do parlamentu návrh zákona, ktorý je win-win, ktorý proste pomáha aj podnikateľom, aj spotrebiteľom, dokonca ešte aj sociálnejšie, šetrí peniaze, že životné prostredie a čo ja viem, čo všetko ešte, a toto je podľa mňa úplne exemplárny prípad, pretože jednak nevymýšľame nič nové. Je to, ja som hovoril Česká republika, Rakúsko, ale je to napríklad aj v Nemecku, Dánsku a v ďalších krajinách.
A ja vám teraz popíšem len práve ten príklad, že ako to funguje v susednom Rakúsku a tam naozaj nikoho určite nebudeme podozrievať, že by Rakúšania chceli kŕmiť ľudí nejakými závadnými potravinami. Tam sú tzv. sociálne výdajne. V okolí Viedne sa to volá "Social marga vinci mark" a do týchto sociálnych výdajní chodia ľudia s nízkymi príjmami. Oni musia dokladovať, musia doniesť potvrdenie o príjme, že ho majú do určitej výšky, lebo tých potravín nie je zas až tak veľa. Je po nich veľká zhánka a môžu minúť 30 eur týždenne. Majú pekne, normálne preukážku s fotografiou. Ten tovar si tam môžu kupovať a hlavne sa to robí aj kvôli tomu, aby to trebárs nenakúpili toho tovaru veľa a potom s ním nekšeftovali, aby ho potom nepredávali ďalej. Čiže takéto nejaké limity tam sú a tie limity sú vypočítané aj na základe toho, že priemerný Rakúšan týždenne minie na základné potraviny 90 eur. Tak sa stanovil limit, že 30 eur, tretinu si môže kúpiť tieto potraviny za tretinové ceny, lebo zhruba tak sa to predáva.
Ale napríklad v jedných tých sociálnych výdajniach dávajú k tomu už chleba zadarmo a jedna charitatívna kresťanská organizácia to financuje. To znamená, že ten obchodník dostane tú tretinu, ale tí ľudia, ktorí si tam kupujú tie potraviny, tak chlieb dostanú k tomu zadarmo. Čiže Rakúšania to takto poňali. Majú tam sladkosti, k tomu ešte kávu, čaj, krekry, sladené nápoje atď. Dokonca tam majú poškodené potraviny, ktoré nie sú podrobené minimálnej trvanlivosti, ale majú trebárs poškodený tovar alebo nejakým spôsobom zle zabalený atď., alebo tovar dokonca, ktorý je tesne pred ukončením dátumu spotreby, povedzme jeden alebo dva dni, hej? To znamená, že toto všetko boli veci, alebo toto sú všetko veci, ktoré sa trebárs v tom druhom čítaní by dali doladiť, keby sme chceli ísť touto cestou.
Ale ja tvrdím, že ten návrh zákona mali naši ctení koaliční, no nepoviem, že priatelia, ale ctení koaliční partneri prijať s nami. Jogurt Danone stojí 0,1 eur tam, karfiol tam majú za 0,1 eura, takéto ceny tam majú, hej? To znamená, že to sú naozaj zlomkové ceny a nízke ceny a tieto potraviny sú veľmi, veľmi obľúbené a dokonca v nich majú, predávajú aj lacné oblečenie, detské, pre dospelých aj. Aj detské aj pre dospelých za symbolické ceny. To tam kombinujú. Chodia tam sociálni pracovníci, do tých predajní a komunikujú tam s nakupujúcimi. To znamená, že oni sa snažia nájsť nejaké východisko z ich sociálnej situácie. Čiže riešia tam úplne iné veci. Podľa môjho názoru je to veľmi, veľmi dobrá vec. Denne priemerne 250 ľudí navštevuje tieto predajne v Rakúsku, a to nie je málo.
Tento návrh zákona naozaj je apolitický. Myslím si, že je upraviteľný aj v zmysle tých pripomienok, ktoré tu zazneli v druhom čítaní do takej podoby, aby s ním boli všetci spokojní aj v prípade, že by sa tam nejaké ďalšie obmedzenia ešte dali a naozaj by som v tomto prípade apeloval na poslancov vládnej koalície, aby zvážili podporu tomuto návrhu zákona a aby jednoducho prekročili ten tieň koaličnej disciplíny.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 11:21 - 11:23 hod.

Galko Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, pán Csicsai, muselo sa vám sem veľmi ťažko kráčať, aj teda veľmi ťažko vystupovať, lebo sám neveríte tomu, čo ste hovorili. Komplet celý váš klub za tento návrh zákona zahlasoval 28. 3. 2014, včítane vašej osoby, to po prvé.
Po druhé, vy veľmi dobre viete, že existujú aj potraviny, ktoré napríklad nemajú žiaden dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti, ovocie, alkohol, žuvačky, určité druhy cukroviniek. Kto zodpovedá za tieto potraviny? No predsa ten podnikateľ. Ten podnikateľ zodpovedá za to, že nebude predávať závadné potraviny a vy viete tak isto veľmi dobre, že keď podnikateľ nedodrží napríklad zásady skladovania, tak tie potraviny sa mu zničia skôr, ako im uplynie doba minimálnej trvanlivosti alebo doba spotreby. To znamená, že keď sa vy pýtate, že kto bude za to zodpovedať, bude za to zodpovedať ten podnikateľ. A kto ho bude kontrolovať? Bude ho kontrolovať kontrolný orgán.
Skutočne mi je ľúto, že vás nakriatli na toto vystúpenie, lebo už exemplárnejší prípad otočenia o 180 stupňov ako to, čo ste vy tu predviedli, nemôže byť. Komplet všetci, ja tu to mám otvorené, to hlasovanie a ten zákon, ten návrh toho zákona je od slova do slova opísaný z toho predchádzajúceho obdobia. Nehovoriac o tom, že máte v strane alebo mali ste exministra pôdohospodárstva Zsolta Simona a ďalších vyslovene expertov na túto problematiku. Čiže je to škoda, že ste povýšili tú nejakú koaličnú disciplínu nad zdravý rozum, ale oveľa väčšia škoda je tá pre vás, si myslím, že ste sa vôbec nechali nahovoriť na takéto vystúpenie, lebo to vás nectí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 10:55 - 10:57 hod.

Osuský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Plne podporujem to, čo povedal kolega. Nielen chlieb je Boží dar, chlieb je síce, dá sa povedať, oficiálne ako taký uznaný, ale presne tak i fazuľa a všetko, o čom hovoril, je tiež Božím darom. Tí, ktorí trochu, a ja k nim nepatrím, ale niečo predsa o tom viem, varia zo staršej fazule, vedia, že ju treba variť dlhšie. Tak ako výživná a poriadna polievka zo starého kohúta vyžaduje dlhšie varenie, ale nakoniec ten saft pustí.
A na margo tých nepoužiteľných potravín len jeden drobný zážitok zo zahraničia. Keď som bol na prvých voľbách ako pozorovateľ OBSE, keď bol volený Putin, tak som s kolegom z parlamentu videl na letisku fľašku Mouton Rothschild, ročník 47 za 2 200 dolárov. Treba povedať, že zrejme prekročila všetky možné hranice, ale napriek tomu mala dosť veľký úspech, zrejme.
A jedna iná anekdota z našich šírok. Po vojne, ako vieme, chodilo na Slovensku v rámci pomoci vojnou postihnutým krajinám, i keď my sme tak postihnutí neboli, niečo, čo sa volalo podpora UNRA - United Nations Relief Agency - a v rámci nej chodili konzervy, vrátane mäsových. A mal som jedného kolegu, ktorý akýmsi riadením osudu prišiel k takejto konzerve z roku 1945, mäsovej, a otvoril ju v roku 1988, teda po 43 rokoch. Pred mojimi očami ju zjedol a ku cti mu slúži, že ešte dlhé roky po tom žil. Tak toľkoto len k trvanlivosti. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:37 - 10:43 hod.

Galko Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, tí, čo majú skúsenosti s prácou v potravinárstve, tak sa denne stretávajú s tým, ako sa vyhadzujú potraviny, ktorým absolútne nič nie je a v záujme nápravy tohto stavu iniciujeme aj s kolegami návrh zákona. Stručne zhrniem, o čo ide a pokúsim sa zrozumiteľne vysvetliť niektoré pojmy.
Zámerom predloženého návrhu je umožniť predaj potravín po uplynutí minimálnej doby trvanlivosti s cieľom znížiť mieru plytvania prírodnými zdrojmi, ako aj zabezpečiť zvýšenie dostupnosti potravín pre osoby, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu ocitli vo finančnej tiesni. V tejto súvislosti je potrebné objasniť zásadný terminologický rozdiel, ktorý laická verejnosť častokrát nevníma. Ide o terminologický rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby. Zatiaľ, čo pri prekročení dátumu spotreby hrozí riziko bezprostredného ohrozenia zdravia obyvateľa, napríklad pri mäse, pri dátume minimálnej trvanlivosti ide najmä o trvanlivé potraviny, napríklad cestoviny, ryža a podobne, ktorú majú dobu minimálnej trvanlivosti aj niekoľko mesiacov alebo až rokov a pri ktorých neplatí, že v prvých dňoch po jej uplynutí sú už nepožívateľné. Dobu minimálnej trvanlivosti zákon definuje ako dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje vlastnosti. Európska komisia odhaduje, že obyvatelia Únie ročne vyhodia temer 89 mil. ton potravín, ktoré nespotrebujú. Na jedného obyvateľa tak pripadá asi 179 kíl vyhodených potravín, pričom dve tretiny z toho sú stále požívateľné. Predpokladá sa, že súčasný trend bez prijatia vhodných opatrení pôjde do roku 2020 zvýšením vyhodeného odpadu z potravín o 40 % na 126 mil. ton ročne.
Obmedzenosť prírodných zdrojov a energetická náročnosť výroby potravín nás nútia zamyslieť sa nad dnešným nehoráznym plytvaním a drancovaním prírodných zdrojov. Niekoľko rokov trvajúca hospodárska kríza a sociálna situácia mnohých jednotlivcov i rodín, obmedzené finančné možnosti rôznych charitatívnych organizácií prevádzkujúcich vývarovne, ale aj rastúce ekologické povedomie sú podľa nášho názoru dostatočnou spoločenskou objednávkou na predloženie a schválenie takéhoto návrhu zákona.
Chcem na tomto mieste podotknúť, že nepredkladáme nič nového ani nevymysleného, pretože tento model úspešne, veľmi úspešne funguje v mnohých krajinách Európskej únie, napríklad v Rakúsku, Českej republike. Tie predajne, kde sa predávajú tieto potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti, sú veľmi, veľmi obľúbené u ľudí, ktorí majú takpovediac hlbšie do peňaženky, ale aj u ľudí, ktorí tomu rozumejú a ktorí vedia, že tým potravinám nič nie je, chcú ušetriť svoje financie a chcú ich radšej venovať niečomu inému alebo spotrebovať na niečo iné, alebo majú len ekologické cítenie.
My sme tento návrh zákona už predkladali aj v minulom volebnom období. Opäť musím konštatovať, že dnešní poslanci alebo dnešnej vládnej koalície, ktorí sú v združení v tom torze, čo zostalo zo strany SIEŤ a v strane MOST - HÍD, tak nás vtedy podporili, povedal by som, jednotne, aj keď teda nemám to pred sebou. Tak som zvedavý teda, že či, ako sa postavia teraz k návrhu tohto zákona. Každopádne som zachytil včera alebo predvčerom, (reakcia z pléna) včera alebo, každopádne som včera alebo predvčerom zachytil vyjadrenie novej ministerky pôdohospodárstva, ktorá pripravuje niečo podobné, ale ona chce, aby sa tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti mohli len darovať.
Naši poslanci za stranu SaS v prípade, že tento návrh zákona neprejde, tak ten vládny návrh zákona pokiaľ bude legislatívne v poriadku, pravdepodobne podporia, pretože je to aspoň niečo a odbremení to podnikateľov od tej finančnej záťaže, ktorú dnes musia vynakladať na to, aby tie potraviny likvidovali. Ale zároveň chcem z tohto miesta povedať, že je to mierne, keď nie absurdné, tak veľmi diskutabilné. Pretože ak môžu nejakí ľudia konzumovať potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti na základe toho, že im ich niekto daruje, tak ich predsa môžu konzumovať aj na základe toho, že si ich lacno kúpia. To na tom sa asi všetci zhodneme, hej? Keď to môžem konzumovať preto, lebo mi to niekto môže v zmysle zákona darovať, tak si to môžem zároveň aj kúpiť.
A dnes tí podnikatelia, tým by to naozaj pomohlo, pretože tie potraviny, pokiaľ mám dobré skúsenosti alebo dobré informácie, sa predávajú naozaj za zlomkové ceny, za desať 10 %, za 20 % v tom Rakúsku, pôvodnej hodnoty. A tým pádom aj tí podnikatelia si trošku pomôžu. Ale na druhej strane môžu byť menej opatrní trebárs pri tých objednávkach. Čiže je to aj pre tých ľudí dobré.
To znamená, že to som vlastne potreboval aktuálne uviesť k tomu, čo som včera alebo predvčerom započul, že takýto návrh zákona má byť. A pokiaľ teda by prešiel náš návrh zákona, tak potom pani ministerke za stranu SNS vlastne ušetríme robotu, lebo nebude musieť ten svoj ani predkladať. A som presvedčený, že tento náš návrh zákona je dobrý, je prospešný. Je to zákon, ktorý prospeje všetkým, tak podnikateľom, ako aj občanom, proste úplne všetkým. Čiže chcem vás z tohto miesta požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:34 - 10:36 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ešte raz chcem zdôrazniť skutočne, ide z pohľadu nás, z pohľadu správy štátu o úplnú maličkosť, predĺženie lehoty na predloženie dokumentácie správcovi dane zo súčasných 15 na 30 dní. O nič nejde. O nič nejde, ako o to, aby v prípadoch, kedy jednoducho technicky nie je možné za 15 dní všetku dokumentáciu zhromaždiť a dať na finančnú správu, dať na daňové úrady, aby sa táto lehota predĺžila, aby neboli daňové subjekty v strese. Ešte raz zdôrazňujem, väčšia firma môže mať archív niekde mimo svojho sídla, nemusí to byť vždy jednoducho dostupné. Čo som nepovedal, poviem teraz. Zoberte si naopak malého podnikateľa, ktorý má daňovú kontrolu a ktorý je povinný predložiť príslušné dokumenty, ktorému vedie účtovníctvo nejaká externá firma, ktorá môže mať nejaké svoje problémy a ten, kto to účtovníctvo napríklad vedie, práve nie je dostupný.
Zoberte si to, len si skúste predstaviť, životnú situáciu, že príde vám daňová kontrola do firmy, vám vedie účtovníctvo nejaká externá účtovníčka, ktorá je práve dva alebo tri týždne na dovolenke, čiže nie je tu, je niekde, ja neviem, na dovolenke skrátka, v Taliansku alebo ja neviem kde. No a teraz vy zrazu v tom strese máte si splniť lehotu v dvoch týždňoch zaslať dokumentáciu správcovi dane. Veď to sa skrátka nedá stihnúť. Ja netvrdím, že sa to bude dať vždy stihnúť aj pri tých 30 dňoch, ale predsa len je to zdvojnásobenie. Je to pridanie určitého času, aby ten časový stres nebol. Takto potom trestáme podnikajúce subjekty za niečo, za čo sami jednoducho častokrát ani nemôžu.
Čiže poprosím, poprosím, buďme trošku, buďme trošku nad vecou a skúsme podporiť tento drobný návrh, ale ktorý bude signálom pre tých, ktorí platia dane, že na nich myslíme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.5.2016 10:34 - 10:34 hod.

Mihál Jozef
Ďakujem, pán predseda. Ja len chcem poďakovať pánovi kolegovi poslancovi Budajovi za jeho faktickú poznámku.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:27 - 10:31 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda, dovolil som si využiť právo navrhovateľa prihlásiť sa do rozpravy a v tomto svojom vystúpení si dovolím vysvetliť vám, panie kolegyne, páni kolegovia, podstatu tohto návrhu bližšie.
Ide o veľmi jednoduchý návrh, skutočne je to jedna vetička, je to súčasťou balíka opatrení, ktorými sa snaží SaS zlepšiť podnikateľské prostredie, a tu pri tomto návrhu sa skutočne nemusíme baviť o tom, že či tým utrpia alebo získajú zamestnanci, pretože to je úplne bezpredmetné. Jednoducho ide o to, že považujeme, považujeme v súčasnom daňovom poriadku v zákone o správe daní, považujeme ustanovenie, podľa ktorého pri kontrole a podobne musí daňový subjekt, či je to živnostník, či je to malý podnikateľ, malá eseróčka, veľká akciovka, je povinný predložiť dokumentáciu k danej veci správcovi dane do 15 dní. Táto lehota, ešte raz upozorňujem, 15 kalendárnych dní.
Táto lehota je podľa nášho názoru neprimerane krátka a nie je to len náš názor, ale vlastne ide o podnet, ktorý sme získali pri stretnutiach s rôznymi či už malými podnikateľmi, zástupcami väčších firiem, ktorí sa nám na toto ustanovenie daňového poriadku sťažujú a žiadali nás, aby sme skúsili v tomto urobiť určité zlepšenie. Naozaj ide o drobnosť, ktorá je každému jasná, nemá ako ovplyvniť štátny rozpočet ani negatívne ani pozitívne. Ide o možno trošku prešľap, ktorý si neuvedomil ten, kto toto do daňového poriadku presadil pred časom, kedy to prešlo bez nejakej väčšej pozornosti, ale jednoducho aplikačná prax doslova a do písmena ukázala, že tá lehota 15 dní, dva týždne si predstavte, je jednoducho príliš, príliš krátka.
Žiaľ, dnes je to vlastne nastavené tak, že keď daňový subjekt túto lehotu nesplní, tak vlastne automaticky je mu udelená sankcia, čiže ľudovo povedané pokuta, ktorú musí zaplatiť a tak trošku nepriamo, psychologicky to hneď ovplyvňuje aj celý ďalší proces, samotné to merito veci. No možno ten podnikateľ alebo daňový subjekt, živnostník už je v akejsi rovine, že ide o nejakú špekuláciu, že ide o nejaké manipulovanie s dokumentáciou a pod.
Treba si uvedomiť, že dnes je život komplikovaný, môžete mať prevádzky napr. na rôznych miestach Slovenska, dokonca niekde v zahraničí. Archivácia tých dokumentov je bežné, že nie je v sídle spoločnosti, kde sídli ten daňový subjekt, ale môže byť na inom mieste. Vezmeme si nielen pomery v Bratislave, ale jednoducho môže to byť skrátka niekde, niekde úplne inde, resp. časť tých dokumentov, ktorá je potrebná na predloženie daňovému úradu, správcovi dane, sa môže nachádzať na inom mieste a môže to byť jednoducho časovo náročné v tej lehote 15 dní tieto dokumenty zhromaždiť a zaslať daňovému úradu.
Myslím si, že tá motivácia a tie dôvody sú, kolegyne, kolegovia, jasné. Skúsme touto malou drobnosťou uľahčiť život subjektom, ktoré platia dane, či sú to drobní živnostníci, či sú to veľké firmy a týmto návrhom zákona predĺžiť lehotu, dokedy musia predložiť dokumentáciu správcovi dane zo súčasných 15 na navrhovaných 30 dní.
Veľmi pekne ďakujem za vypočutie a verím, že tento návrh podporíte. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.5.2016 10:23 - 10:25 hod.

Mihál Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok, a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite páni Jozef Rajtár, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič a pani Jana Kiššová. Kolegami som bol poverený, aby som ako navrhovateľ predniesol tento návrh zákona.
Cieľom predmetného návrhu zákona je predĺžiť daňovému subjektu lehotu na predloženie dokumentácie vyžiadanej správcom dane zo súčasných 15 dní na nami navrhovaných 30 dní, čiže predĺžiť túto lehotu na predloženie dokumentácie správcovi dane.
Odôvodňujeme to tým, že táto lehota je neprimeraná, neprimerane krátka, ja sa ešte k tomuto vrátim k rozprave, ale v úvodnom slove je mojou povinnosťou doplniť, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Pokiaľ ide o vplyvy, návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, čo potvrdzuje svojím stanoviskom aj ministerstvo financií, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Predložený návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis