Videokanál klubu

Ďakujem. Podobne deklarujem konflikt záujmov, ale v opačnom garde, ako kolega Dostál. Som advokát a teda zamestnávateľ aj v súčasnosti jedného koncipienta. Musím súhlasiť s tým, čo uviedol kolega Dostál. Tento zákon plní iný ako deklarovaný účel a jeho dôsledkom alebo ten zákon, ktorý má tento návrh zákona zmeniť, plní iný účel ako deklarovaný účel. A jeho dôsledkom naozaj nie je žiadne zlepšenie kvality advokátskych služieb. Naopak. Myslím si, že ak chceme zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb v advokácii, musíme zlepšiť kvalitu našich škôl, ktoré sú otrasné, pokiaľ ide o prípravu advokátov. A musíme zvýšiť úroveň právneho štátu, pretože advokáti v podstate do veľkej miery nerobia nič, len vybavujú. Neriešia právne problémy, len vybavujú. Keď niekto chce riešiť právne problémy, tak musí robiť buď právne veci, ktoré nesúvisia s naším právnym prostredím alebo hlavne nie so súdmi, alebo musí pracovať pre klientov, ktorí majú právne potreby v zahraničí. Preto sa prihováram za to, aby sme aj v prostredí advokácie riešili problémy naozaj a nie zdanlivo. Ďakujem.

Chcel by som pred vystúpením v zmysle čl. 6 ods. 1 oznámiť možný osobný záujem, keďže som vyštudoval právnickú fakultu a možnože sa niekedy budem uchádzať možno byť advokátskym koncipientom. Chcel by som predovšetkým podporiť tento návrh zákona a zmeniť dôsledky novely, ktorú schválil parlament v roku 2012 v počiatočnom období pôsobenia druhej vlády Roberta Fica.
Touto novelou bola predlžená koncipientska prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. A boli realizované ďalšie zmeny v zákone o advokácii, ktoré sledovali spoločný cieľ. A táto novela bola prejavom čistého lobizmu zo strany advokátskej komory, keďže pôvodne sa o takúto zmenu usilovala Slovenská advokátska komora, neúspešne spočiatku a potom sa jej predseda Tomáš Borec stal ministrom spravodlivosti v druhej Ficovej vláde a druhá Ficova vláda parlamentu navrhla a parlament schválil predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov.
V stredovekých mestách sa remeselníci povinne združovali v cechoch. Cechy určovali, koľko môže v meste príslušných remeselníkov, regulovali vykonávanie príslušného remesla. V moderných spoločnostiach nahradili úlohu stredovekých cechov komory zriadené zo zákona, komory, ktoré majú povinné členstvo. Tie totiž tiež bránia tomu, aby príslušné povolanie mohol vykonávať niekto mimo komory. Rovnako ako v stredovekom meste nebolo možné vykonávať to-ktoré remeslo mimo príslušného cechu. V stredoveku nepochybne mali cechy svoj význam. Nespochybňujem, že isté opodstatnenie môžu mať aj komory. Určite však nie je potrebné také množstvo komôr, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré sú povinné a mimo ktorých nemožno vykonávať príslušné povolania. Ale rešpektujem, že existujú komory, ktoré sú zriadené zákonom a ktoré stanovujú povinné členstvo vykonávateľov toho-ktorého povolania v nich.
Dnes však už žijeme v inej dobe, ako bol stredovek a jeho cechy. Okrem iného sa súčasnosť líši od stredoveku v tom, že náš právny systém je založený na rešpekte k základným právam a slobodám, ktoré sú zakotvené v ústave a v medzinárodných dohovoroch a ktoré by mali všetky zákony rešpektovať. Mám vážnu pochybnosť, že to platí aj v prípade zákona o advokácii po jeho novele v roku 2012, ktorou sa predlžila povinná prax advokátskych koncipientov.
Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Ústava síce stanovuje, že tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú a že zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní a činností. Avšak zároveň určuje, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia možno použiť len na ustanovený cieľ.
Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v novele zákona o advokácii z roku 2012 zasiahli do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažili prístup k advokátskemu povolaniu. Deklarovali ho dôvodom vtedy realizovaných zmien, bolo úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom však bola snaha znížiť záujem o prácu advokáta, skomplikovanie podmienok pre výkon advokácie a predĺženiu doby koncipientskej praxe. Umelé obmedzovanie konkurencie nemalo za následok žiadne v čase schvaľovania novely deklarované zvýšenie poskytovaných služieb. Z dlhodobého hľadiska možno očakávať skôr pravý opak. Menej konkurencie totiž skoro vždy znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb.
Preto predĺženie doby praxe advokátskych koncipientov nebolo v rozpore iba so záujmami tých právnikov, ktorí uvažovali o tom, že by sa stali advokátmi, ale bolo a je aj v rozpore so záujmami občanov, ktorým sú právne služby poskytované. Preto návrh na skrátenie doby povinnej praxe advokátskeho koncipienta jednoznačne podporujem a odporúčam aj vám, aby ste ho podporili.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Cieľom návrhu zákona je skrátiť trvanie praxe advokátskych koncipientov na tri roky.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, určiť ho za gestorský a stanoviť lehotu v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený kolega predkladateľ, vážená kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, prítomní, vážení prítomní, ja samozrejme súhlasím s týmto predkladaným návrhom zákona a tie dôvody, myslím, môj kolega Jožko Rajtár, ako ich menoval úplne presne, ale on teda zdôrazňuje vo svojom vystúpení, že pozor, toto nie je prihlasovanie, toto je proces odhlasovania, kde skutočne hľadať nejaké, nejaké, za tým nejakú čiernu prácu, snahu o nejaké obchádzanie zákona, je asi nezmysel.
Ale ja vám pre každý prípad sa pokúsim priblížiť aj ten opačný proces, to znamená to prihlasovanie a robím to preto, nie preto, že by to bolo súčasťou tohto návrhu, ale robím to preto, lebo bol by som rád, keby to bolo súčasťou nejakého vášho vládneho návrhu na zmenu zákona o sociálnom poistení, pretože ľudia po tom veľmi túžia. A ide jednoducho o to, že dnes je situácia v zákone: prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne musí byť za akýchkoľvek okolností ešte predtým, ako začne pracovať. Neexistuje, aby bol prihlásený sekundu po tom, ako začne pracovať, neexistuje. Na to uľahčenie prihlasovania by vám teda minister Richter povedal, veď predsa sú tam možnosti také, že stačí ho zaslať nejakou esemeskou, toto oznámenie, to prihlásenie emailom a podobne. To je pravda, čiže nemusí to prihlásenie byť technicky len formulárom, ktorý je na to určený, ale v každom prípade to prihlásenie musí byť, pokiaľ začne pracovať. Ak je sekundu neskôr, tak je zle a zle znamená, že je za to uvalená zo strany inšpektorátu práce dvojtisícová pokuta najmenej, ktorú nie je možné nijakým spôsobom odpustiť kvôli nejakým poľahčujúcim okolnostiam, nič také neexistuje, skrátka musí inšpektorát práce uložiť dvojtisícovú pokutu za jednosekundové oneskorenie pri prihlasovaní zamestnanca, a to sa, bohužiaľ, v praxi často stáva. Pretože ako naozaj porovnávať to s rôznymi úradmi, kde sú lehoty typu 30 dní, 15 dní na vybavovanie, 45 dní a neviem koľko, to je sen, pretože tu má ten podnikateľ, ten zamestnávateľ jednoznačne danú takúto lehotu veľmi prísne a nekompromisne pokuta 2 000 eur.
Stáva sa bežne, bohužiaľ, že účtovníčka, ktorá to má na starosti vo firme, na niečo zabudne v hromade papierov, čo má vybaviť, zabudne, prehliadne, že mám tam pracovnú zmluvu, ktorú mala prihlásiť, stane sa, že ak to účtovníctvo robí externá firma, dôjde tam k nejakej zlej komunikácii medzi tým zamestnávateľom a tou externou účtovnou firmou a skrátka zabudne sa nie úmyselne, naozaj, prepánajána, neúmyselne dôjde k nejakému prehliadnutiu a tú chybu napravia. To znamená, zamestnanec začne pracovať v pondelok a oni v utorok alebo v stredu prídu na to, ježíš, my sme zabudli poslať tú prihlášku do Sociálnej poisťovne. No tak v utorok alebo v stredu tá prihláška tam ide. Žiadne, naozaj žiadne porušenie zákona o čiernej práci tu nie je v reálnom živote. Kto by chcel tu hovoriť o nejakej čiernej práci? Skrátka ľudskou chybou sa stane, že prihlášku pošle až na druhý deň, lebo sa niekde niečo zabudlo, niekde sa niečo, sa skrátka osobne nezadarilo, tá účtovníčka v pondelok bola s dieťaťom na vyšetrení, chcela prísť do roboty, čiže nechala si to až na pondelok ráno, ale prišlo do toho, prišli do toho nejaké vážne osobné problémy. Tak bola s dieťaťom na vyšetrení a tú prihlášku pošle až poobede.
Prosím vás, veď uznajte jednu vec. Ak tá prihláška ide deň, dva, potom, ako teda mala ísť, ale ide, to znamená, je jasne preukázané, keď kontrola príde po týždni, kontrola príde ďalší týždeň, situácia bude taká, že zamestnanec pracuje, pracovná zmluva je platná, prihláška do Sociálnej poisťovne išla, ale až na druhý deň, ale išla, už je to tam, už je to tam, už je ten zamestnanec prihlásený len s dňovým omeškaním, ale je tam prihlásený. A zrazu príde víťazoslávne kontrola z inšpektorátu práce ďalší týždeň, keď všetko funguje, ako má. Ale inšpektorát práce si príde na hotové, 2 000 euro si vypýta, lebo má zo Sociálnej poisťovne nahlásené, že pozrite sa, pracovná zmluva začínala v pondelok, ale zamestnávateľ prihlásil zamestnanca až v utorok.
Veď to pán Muňko takto s tlačením gombíka každý deň, obrazne povedané, posiela reporty na inšpektorát práce, že z tých 150-tisíc zamestnávateľov už len počtom pravdepodobnosti, keď si zvážite, každý deň niekto takúto chybičku krásy urobí. A inšpektorát práce, no nehnevajte sa, si chodí na hotové, hej, ak chce, hej, lebo toto je naozaj, ako pán Kažimír hovorí, veľmi nízko visiace ovocie. Ja by som skôr povedal, že to je ovocie, ktoré leží na zemi, len ho treba zdvihnúť.
Jednoducho je to nespravodlivé, nemorálne zo strany koho? Nás? Vlády? Prosím vás, zbavme sa tohto problému a riešme to v nejakej ďalšej novele zákona o sociálnom poistení. Skúsme to tak urobiť. Poprosím v mene tých zamestnávateľov, ktorí nič neporušujú, len sa skrátka stane administratívna chyba.
A keď sa ešte vrátim predsa len k tomuto návrhu zákona, k tomuto návrhu zákona zase, zase je to o tom, veď ten zamestnávateľ si tú povinnosť splnil, Sociálna poisťovňa vie, že si ju splnil, lebo toho zamestnanca odhlásil, hej? Nejde o žiadnu čiernu prácu, len v tej odhláške zase došlo nie v lehote, ktorá je nastavená tiež prísne, nemusí to byť v ten istý pracovný deň, kedy zamestnanec skončil pracovať, skončila pracovná zmluva, je tam jednodňová tolerancia, môže to byť až zajtra. Jednodňová tolerancia. K čomu to je dobré takto? My navrhujeme v podstate osemdňovú toleranciu. Ale viete, v prípadoch, že tá odhláška išla, pozor, pokuta pôjde v prípade, že odhlášku skrátka neposlali a môžu to indikovať snahu o čiernu prácu, ale tu ide o veci, kedy odhláška naozaj šla do Sociálnej poisťovne, len zase s určitým omeškaním. Ale Sociálna poisťovňa vie, že tá odhláška išla.
Pozor, ja by som chcel ešte doplniť kolegu, aby sme si to zase nevysvetľovali úplne v čiernych farbách. Ono tá pokuta, tá pokuta zo Sociálnej poisťovne je v zákone definovaná tak, že Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu až do tých 16-tisíc eur, že môžu to byť aj naše obavy, že to môže byť až 16-tisíc eur, ale pri troche tolerancie to nemusí byť ani cent, hej? Takže chcem to trošku ešte takto doplniť, len rozumiete, môže to byť nula, môže to byť 16-tisíc, no skrátka nejaký úradník sa rozhodne. Pri všetkej úcte, keď ten úradník chce byť zlý, tak skrátka môže byť zlý, hej? Ak sa chová, respektíve ak sa riadi zdravým rozumom a trošku s nadhľadom, tak tú pokutu v odôvodnených prípadoch snáď neukladá. Nám ide o to, aby sme to skrátka dali aj legislatívne na tú správnu mieru, aby to bolo tak, že sa nemusia zamestnávatelia zbytočne obávať takejto nejakej hrozby a viete, niekedy tie medziľudské vzťahy aj s tými zamestnancami v rámci regiónu Sociálne poisťovne nemusia byť práve najlepšie.
Takže jednoducho poprosím, skúste, skúste sa skutočne nad tým trošku zamyslieť. Ak ministerstvo financií vo svojom stanovisku tvrdí, že dôjde k výpadku peňazí z rozpočtu Sociálnej poisťovne, to ma tak trošku ešte zarazilo, no tak áno, keď to vezmeme mechanicky, čiže tie pokuty nebudú ukladané, tak je samozrejmé, že samozrejme, že k nejakému výpadku rozpočtu na príjmovej stránke dôjde, ale prosím, stavať logiku príjmovej stránky rozpočtu Sociálnej poisťovne na množstve a počte a výške vybratých pokút, to mi príde také trošku, trošku nad, za čiarou, hej? Ako rozpočet Sociálnej poisťovne má byť postavený na základe toho, ako sa teda naplánujú prijaté odvody, príspevok od štátu a podobne, ale nie postavenie na báze toho, že koľko Sociálna poisťovňa vyberie na pokutách, lebo potom si začnem myslieť, že ak teda v tom zákone, ešte raz zopakujem, je: "môže dať pokutu od nula do 16-tisíc eur", tak mám z toho potom taký pocit, že keď teda Sociálna poisťovňa ten plán neplní, ktorý si naplánovala, tak z toho môže- sa stane-musí a nie na úrovni jedného centu, ale na úrovni možno práve tých 16-tisíc, aby sa tie pokuty vyzbierali.
Čiže toto mi trošku vŕta v hlave, toto mi trošku vŕta v hlave, ale znova, znova zdôrazňujem a apelujem kolegynky, kolegovia, (zaznievanie gongu) skúste, skúste zvážiť.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, trochu kľud v sále.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem. Skúste zvážiť, skúste zvážiť skutočne proti čiernej práci bojujme adresne a tam, kde bojovať treba. Toto je skôr skutočne v rovine šikanovania poctivých zamestnávateľov, nehnevajte sa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda trošku osvetliť tento, tento návrh. Je podobný ako ten predošlý, o ktorom som hovoril. Sú tam, je to obrovská byrokratická prekážka a v tomto prípade ešte väčšia finančná, finančná záťaž a ja to budem ilustrovať na takom jednom, na takom jednom príklade.
Zamestnávateľ, menší zamestnávateľ odhlasúval zamestnanca zo zamestnaneckého pomeru. Je tam veľmi drakonická doba jeden deň, jeden deň. Štátne úrady, pripomeňme si, ako pracujú štátne úrady. Koľko dní majú? Tridsať dní, 60, 90 dní na vybavenie čohokoľvek, na zamestnávateľa a pre zamestnávateľa akéhokoľvek je tam termín jeden jediný deň. To znamená, keď mu nejaký personalista, učtárka, ktokoľvek chýba, tak má veľký, alebo je na dovolenke sám ako riaditeľ, majiteľ, tak má veľký, veľký problém ho splniť. My to teda predlžujeme na osem dní. No a v tom príklade, čo sa teda stalo, išiel teda na ten druhý deň odhlásiť toho zamestnanca a v Sociálnej poisťovni im nefungoval systém. Tak im volal, povedal im, no nejde nám to dnes, spravte to, spravte to zajtra, kedy by to už malo nabehnúť. Na ten ďalší deň teda išiel odhlásiť zamestnanca a aj ho odhlásil, no ale po niekoľkých dňoch dostal pokutu, a tu chcem zdôrazniť aj výšky tých pokút, lebo sú zase, tá pokuta je drakonická. Za jedného zamestnanca 2-tisíc eur, keby to boli dvaja zamestnanci, už je to 5-tisíc a tak ďalej, až do 16-tisíc, viac ako 16 500 eur. Pre malého zamestnávateľa osobitne je to až likvidačná, likvidačná pokuta.
No samozrejme v tomto prípade sa ohradil, ja som ešte aj išiel splniť termín, všetko, na vašej strane bola chyba. Odpoveďou, odpoveďou bolo, jednoducho zákonný termín jeden deň, ten ste nedodržali, pokuta, pokuta platí. Takže takéto prípady sa bežne stávajú. Ale aj keby to nebolo, že Sociálna poisťovňa mala vtedy zlyhaný systém, takáto doba je veľmi drakonická, pokuta je veľmi drakonická a tento zákon je úplne neprimeraný. Ten zákon, jeho odôvodnením bolo, že to je boj proti čiernej práci.
Tento návrh sa vzťahuje na odhlasovanie a iba odhlasovanie zamestnancov, nie na prihlasovanie. Pri odhlasovaní to znamená, že keď aj príde inšpekcia a nájde teda alebo zistí inšpekcia dodatočne, že zamestnanec nebol do jedného dňa odhlásený, ale do dvoch, do troch, do štyroch, tak jednoducho to s čiernou prácou nemá nič spoločné. Pretože odhlasovať sa dá iba vtedy, keď ten zamestnanec bol predtým riadne prihlásený so všetkými náležitosťami. Takže to znamená, že táto pokuta sa uplatňuje iba na to, keď ten zamestnanec tam legálne so všetkými náležitosťami pracoval, nie pre iné prípady. Hovoríme o legálne zamestnaných ľuďoch, ktorí s čiernou prácou nemajú naozaj, naozaj nič spoločné.
My teda navrhujeme túto dobu predĺžiť z jedného na ôsmy deň a je tam, samozrejme, tá podmienka, že to je, keď inšpekcia, inšpekcia dodatočne zistí, že o niečo oneskorené bolo to, bolo to odhlásenie, čo už vlastne v praxi znamená, že bolo riadne, poriadne vybavené, že za tým nemohol byť ani úmysel nejakým spôsobom, nejakým spôsobom niečo podviesť, ktovie čo a tým pádom vlastne týmto návrhom odbremeňujeme od takejto naozaj drakonickej, drakonickej a nezmyselne hlavne, hlavne povinnosti.
Takže ďakujem za pozornosť a chcel by som poprosiť všetkých vás, aby ste tento návrh zákona podporili. Opäť pomáha, pomáha tým najmenším, najzraniteľnejším, ktorí sa živia sami. Živia svoju, živia svoju rodinu a tieto pokuty, ktoré tam sú, sú naozaj absolútnym spôsobom aj likvidačné pre týchto najmenších.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda predniesť návrh skupiny poslancov, konkrétne teda Jozefa Rajtára, Jany Kiššovej, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a Igora Matoviča. Je to návrh teda poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 77.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zaviesť výnimku pre uloženie pokuty za porušenie povinnosti odhlásiť zamestnanca zo Sociálnej poisťovne v prípade, ak bol odhlásený do ôsmich dní od skončenia lehoty na splnenie tejto povinnosti a samotné porušenie bolo zistené po uplatnení tejto osemdňovej lehoty. Návrh zákona teda podľa nás nebude mať vplyv na verejné financie, podľa ministerstva financií nejaký bude mať, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a sociálny vplyv. A ďalšie detaily by som si dovolil opäť tak ľudovejšie uviesť v rozprave.
Ďakujem zatiaľ.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtára, Ľuboša Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Cieľom tohto predloženého návrhu zákona je odbúranie neúmerne prísneho nastavenia limitov pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom voči limitom, ktoré stanovuje európska legislatíva.
Táto zmena by dosiahla pre mnohé firmy zníženie finančnej záťaže pre podnikateľov, a teda zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasne úprava totiž ide veľmi nad rámec európskej legislatívy, s čím sú spojené náklady pre firmy, ktoré by ich vôbec nemuseli mať a tieto zbytočné náklady im navyšujú výdavky, ktoré by mohli využiť oveľa lepšie, nie na povinnosť, ktorú majú a možno na rozvoj firmy, možno na odmeny, na zvýšené platy, na zníženie cien možno, čo by určite zvýšilo konkurencieschopnosť a podobne. Čiže opäť tu štát dáva nejakú povinnosť, ktorá je nad rámec povinnosti, ktorú nám kladie Európska únia. Zase sme si ako Slovensko spravili obrovskú nadprácu, čím sme dosiahli, že ďaleko väčší počet firiem dnes takúto povinnosť má a ďaleko viacej firiem si musí kupovať službu od inej firmy, za ktorú, samozrejme, musí platiť.
My preto navrhujeme v tejto oblasti také zmeny, ktoré predpokladajú, že povinné audity budú mať nastavené také limity, aké stanovuje Európska únia a ani o milimeter viac. Raz je tu axióma z Európskej únie a ja rozumiem tomu, že sú veci, s ktorými môžeme súhlasiť, nemusíme, ale jednoducho ich musíme aplikovať do nášho právneho poriadku, ale nemusíme tu robiť nadprácu a nemusíme zaťažovať ďaleko viacej ľudí, ďaleko viacej firiem, nemusíme zavádzať ďaleko viacej povinností, ak to nie je potrebné.
My preto navrhujeme riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku povinne, aby bola povinne overená audítorom vtedy, ak celková suma majetku presiahla milión eur, čiže suma milión eur sa nahrádza sumou 4 400 000 eur, čistý obrat presiahol 2 milióny eur, suma 2 milióny eur sa nahrádza sumou 8 800 000 eur a priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30. Tridsať nahrádza sa počtom 50. To znamená, všetky tieto tri parametre boli tak upravené, ako stanovuje európska legislatíva.
Dnes je na Slovensku približne 6 500 podnikateľských subjektov, ktorým podľa súčasnej legislatívy vzniká povinnosť mať riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku overenú audítorom, keďže im to vyplýva z týchto kritérií. Po prijatí navrhovaných zmien počet touto povinnosťou zaťažených podnikateľských subjektov klesne na približne 2 000 a predpokladané zníženie administratívnej záťaže, teda na ten rozdiel, čiže 4 500 podnikateľských subjektov. Môže sa to niekomu zdať málo, môže sa to niekomu zdať nepodstatné, môže sa to niekomu zdať, že to nie je ten pálčivý problém Slovenska. No choďte sa spýtať niekoho z tých 4 500 firiem, či by im takáto zmena nepomohla a že by si tú účtovnú závierku mohli dať overovať audítorom len v prípade, že tak chcú urobiť, ale nie preto, lebo im to zákon nariaďuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nemá vplyv na verejné financie. Čiže je súčasťou aj tohto návrhu zákona. Uvedieme, či má alebo nemá vplyv. Nemá vplyv. Predložený návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nemá vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Navrhujeme účinnosť tejto legislatívnej zmeny na 1. januára 2017 a dovolím si požiadať ctené plénum o podporu tohto návrhu zákona. Nie je kontroverzný, nikomu nepoškodí, nemá vplyv na verejné financie, má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Aj súčasná vláda sa zaviazala, že chce podporovať podnikateľské prostredie, chce znižovať finančnú záťaž, ktorú dnes podnikatelia majú, tu je jedna z príležitostí.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len na záver veľmi krátko. Po tom, čo včera alebo predvčerom pán predseda strany MOST - HÍD vyhlásil, citujem: "Kaliňákovi dôverujem, lebo na rozdiel od", takto: "Kaliňákovi dôverujem, lebo Galko je zlý človek", alebo niečo v tom duchu, ako vyhlasuje, že proste Kaliňák je preňho ten najdôveryhodnejší človek svete, som si myslel, že už ma nič neprekvapí, ale mierne ste ma prekvapili, pani kolegyňa, pretože počas veľmi krátkej doby ste chytili tú smerácku rétoriku. Na všetko chcete analýzy, všetko je nekoncepčné, ja som si tu napísal, dokonca zisťovanie vplyvov na štátny rozpočet.
No tak, moja zlatá, 90 % vašich protikorupčných opatrení (reakcia z pléna) ste údajne presadili, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, (reakcia z pléna) 90 %, ušlo mi to, prepáčte, 90 % protikorupčných opatrení ste presadili z toho vášho volebného programu a toto je jedno z nich. A to je aj moja odpoveď pánovi Feckovi, oni totižto fungujú už aj dnes. Keby ste mali skúsenosti, že akým spôsobom a koľkokrát dneska dokážu si ľudia to vybaviť všelijakými bočnými cestami, veľmi, veľmi rýchlo funguje to aj dnes. A bodaj by to bolo tak, ako si hovoril ty, že tam dôjde 300 žiadostí alebo 500, alebo 600, alebo neviem koľko, pretože potom bude toľko peňazí z tých zvýšených poplatkov, že jednoducho bude možné navýšiť tie stavy na tých katastrálnych úradoch alebo aj kdekoľvek inde.
To znamená, že my si myslíme, že tento návrh zákona je v poriadku, je dobrý. Samozrejme, v určitých lehotách alebo v nejakých ďalších veciach sa dá potom diskutovať v druhom čítaní, že by sa nedalo 24, ale by sa dalo 48 hodín alebo niekoľko dní, alebo by to bolo podmienené niečím iným, ale myslíme si, že tento návrh zákona, takisto ako aj tie ostatné, sú návrhy zákonov, ktoré by zlepšili život občanom Slovenskej republiky, sú veľmi jednoducho realizovateľné a preto si vás ešte jedenkrát dovolím požiadať o vašu podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem reagovať len na dve veci. Pani kolegyňa, ty si povedala, že sme nepredložili vplyv na štátny rozpočet. Neviem, či vieš, ale súčasťou každého predkladaného návrhu je aj informácia o tom, či bude mať alebo nebude mať vplyv na štátny rozpočet. Aj súčasťou tohto nášho návrhu je takáto informácia. Nebude to mať vplyv na štátny rozpočet, pretože sa predpokladá, že tieto služby nad rámec - a nad rámec je to, že je to konanie zrýchlené - by si platili občania sami. Presne tak, ako je to napríklad pri vydávaní pasov. Je nejaká štandardná lehota a keď to chce niekto v zrýchlenom konaní, tak je za to proste príslušný poplatok. Čiže toľko k tomuto.
Či sú úrady pripravené odborne? No ja verím tomu, že ak odborne je pripravený úrad vydať nejaké povolenie, tak tá odbornosť je rovnaká, alebo teda vyžadovaná odbornosť je rovnaká, ak toto konanie má byť zrýchlené, tam si nemyslím, že by mala byť nejaká zvýšená náročnosť na odbornosť.
A povedala si ešte, že tento návrh je nepresný a nedôvodný. Tak ja si myslím, že ten dôvod naozaj je, pretože je kopa ľudí, ktorí by potrebovali v zrýchlenom konaní tieto doklady získať, sú ochotní si za to priplatiť, ale tú možnosť jednoducho nie je, nemajú, a toto si myslím, že je dostatočný dôvod sa zamyslieť nad tým, či by tie úrady mohli fungovať efektívnejšie za poplatok, samozrejme. A nepresný si nepovedala, že v čom. Takže verím tomu, že nám povieš, že v čom je nepresný.
Ďakujem pekne.

Vážená predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 75. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.