Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vopred prosím o pozornosť všetkých prítomných alebo aspoň tých, ktorých zaujíma téma, ktorá sa vzťahuje na pracovné právo, a ide o nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, ktorý sme, sme ako parlament schválili 11. novembra minulého roku, a účinný je tento nový zákon od 18. júna. (Ruch v sále.)
Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, ja prinášam spolu s kolegami novelu zákona o...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vopred prosím o pozornosť všetkých prítomných alebo aspoň tých, ktorých zaujíma téma, ktorá sa vzťahuje na pracovné právo, a ide o nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, ktorý sme, sme ako parlament schválili 11. novembra minulého roku, a účinný je tento nový zákon od 18. júna. (Ruch v sále.)
Čiže ešte raz chcem zdôrazniť, ja prinášam spolu s kolegami novelu zákona o cezhraničnej spolupráci, ktorý ešte, samotný zákon účinný nie je, až od 18. júna nadobúda účinnosť, avšak schválený bol ešte v novembri minulého roka, zverejnený v Zbierke pod číslom 351/2015 Z. z., a čo je teda ako zvláštne a neštandardné, snažíme sa, snažíme sa o jeho novelizáciu ešte predtým, ako ten samotný zákon nadobudne 18. júna účinnosť.
Ak podporíte tento náš návrh v prvom čítaní, tak, pokiaľ viem, ďalšia schôdza začína až 17. júna alebo tak nejako, alebo ešte neskôr, čiže, samozrejme, nebude to jednoduché, jednoduché v čase, ale skúsme aspoň týmto spôsobom minimalizovať škody, ktoré nastanú tým, že daný zákon začne 18. júna platiť. Je to veľmi zlý zákon, teda nie tá naša novela, ale ten zákon o cezhraničnej spolupráci ako taký. Veľmi zlý zákon, ktorý zbytočne prináša novú byrokraciu do podnikateľského prostredia, vysvetlím prečo a vysvetlím prečo zbytočnú, a pokiaľ je šanca zastaviť to, tak vás teda prosím urobme to, urobme to a minimalizujme škody, ktoré tu hrozia. Škody nie hmotného charakteru, ale škody z hľadiska podnikateľských vzťahov, z hľadiska toho, čo sa tu môže stať, ale vysvetlím všetko po poriadku.
Ešte na úvod treba zdôrazniť, že tým novým zákonom o cezhraničnej spolupráci č. 351/2015 Z. z. sa do našej legislatívy zapracovala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67 EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71 ES o vysielaní pracovníkov rámci poskytovania služieb a tak ďalej. Takže keby ste sa pýtali na ministerstve práce, prečo tu ten zákon o cezhraničnej spolupráci vlastne je, tak vám odpovedia, preto, lebo sme museli zapracovať smernicu 214/67 EÚ.
No ako to už býva, zapracovať a zapracovať je rozdiel. Pretože ak v tom našom zákone sú veci, ktoré v tej smernici nie sú vôbec, tak tieto veci nie je možné obhajovať zapracovaním smernice. To je skrátka výmysel našich úradníkov. Ak v tom našom zákone sú veci, ktoré síce v smernici sú, ale v smernici sú uvedené tak, že toto, toto si môže členský štát zapracovať do svojej legislatívy, zdôrazňujem slovo môže, tak to neznamená, že musí. Čiže v našom zákone o cezhraničnej spolupráci, sú také body, ktoré síce sú v smernici, ale tak, že sme si ich mohli, ale nemuseli zapracovať do našej legislatívy. Samozrejme, smernica je preto smernicou, aby teda tam boli aj také body, také veci, ktoré sa zapracovať musia do našej legislatívy, a to spochybňovať, samozrejme, nebudem.
Čo hovorí zákon o cezhraničnej spolupráci? Samotná smernica, z ktorej sa vychádza, bola prijatá Európskou komisiou na tlak tých tradičných krajín Európskej únie, najmä Nemecka, Francúzska a podobne, ktoré sa touto smernicou snažia určitým spôsobom blokovať príliv zamestnancov, pracovníkov z tých "lacnejších krajín" Európskej únie. Viete, že od roku 2004 sme v Európskej únii, a asi si pamätáte, že sedem rokov trvalo obdobie, kedy Nemecko zablokovalo napr. svoj pracovný trh pred našimi občanmi, ktorí sa tam tým pádom nemohli len tak zamestnať, napriek tomu, že pravidlá Európskej únie hovoria niečo iné. Je už rok 2016, to znamená rok 2011, je už dávno za nami, to znamená, dnes majú naši občania voľný prístup na trh, na pracovný trh, napr. v Nemecku, ale aj v iných krajinách, ale ako sa zdá, Nemci si povedali, že pokiaľ ide o nejaké tie obštrukcie, nikdy ich nie je dosť, tak vlastne vidím to tak, že pod ich tlakom bola prijatá smernica 2014/67 EÚ, ktorej vlastne cieľom je znekomfortniť poskytovanie služieb inými spoločnosťami, usídlenými v iných členských krajinách na území Nemecka.
Ak to aspoň trošku sledujete, a predpokladám, že tí, čo ste tu, vás to zrejme zaujíma, tak určite viete – možno z vlastnej skúsenosti, možno zo skúsenosti podnikateľov, ktorí vám o tom hovoria –, že v Nemecku nastal pre našich podnikateľov od 1. januára 2015 dosť vážny problém, pretože Nemci si vlastne zaviedli to, čo vyplýva zo smernice, do svojej legislatívy už k 1. 1. 2015, a určite viete, že od 1. 1. 2015 majú v Nemecku zavedenú minimálnu mzdu, ktorá predtým zavedená nebola, bolo to len na rokovaniach medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi dovtedy. Od 1. 1. 2015 majú minimálnu mzdu vo výške 8,50 eura na hodinu. Ale to by nebolo pre nás nejaké podstatné, to je ich problém, samozrejme, na to majú právo, si tieto veci zorganizovať, dohodnúť, schváliť, ako chcú, ale tým, že presadili túto smernicu a okamžite si ju zapracovali do svojho právneho poriadku, pre naše firmy, ktoré nejakým spôsobom poskytujú služby na území Nemecka, najmä firmy špedičné, tu vznikol problém, pretože po prvé musia pri práci v Nemecku svojim zamestnancom, ktorí sú takto vyslaní, vyplácať mzdu najmenej vo výške nemeckej minimálnej mzdy, to znamená tých 8,50 na hodinu, čo je v niektorých prípadoch problém, a musia dodržiavať spústu ďalších byrokratických povinností, ktoré vlastne majú pôvod v tej inkriminovanej smernici. Napríklad musia prítomnosť svojho zamestnanca v Nemecku nahlasovať na nemecké, myslím, colné orgány. Čiže je tu táto povinnosť.
Ďalšia povinnosť je napríklad tá, že náš pracovník, náš zamestnanec vyslaný svojím slovenským zamestnávateľom na nejaké práce do Nemecka, musí mať so sebou pracovnú zmluvu, prípadne podobný doklad, ktorým sa preukáže pri kontrole, že je skutočne zamestnancom slovenskej firmy, a teda takto pracuje v Nemecku, musí byť k dispozícii výplatná páska, ktorou sa vie preukázať náš zamestnanec, že dostal mzdu vyplatenú podľa nemeckých pravidiel vo výške najmenej nemeckej minimálnej mzdy, a ďalšie a ďalšie byrokratické pravidlá, ktoré naši zamestnávatelia musia spĺňať, ak vyšlú svojho zamestnanca na plnenie nejakých zmlúv o poskytnutí služieb do Nemecka.
No dajme tomu, že sa s nejakým, akýmsi nadhľadom na to pozriem tak, dobre, tak si teda Nemci chránia svoj trh práce, týmto spôsobom, aby nedošlo k obchádzaniu ich pracovno-právnych predpisov a pod., a dajme tomu, že táto ich snaha je z tohto pohľadu legitímna, a dajme tomu, že teda, no, bohužiaľ naši zamestnávatelia, naše firmy toto všetko musia zvládnuť, keď ich zamestnanci sú vyslaní a pracujú v Nemecku, dajme tomu. Toto všetko, zdôrazňujem, vlastne vychádza zo smernice 2014/67 EÚ. No ale v čom je ten vtip?
Ten vtip je v tom, že táto smernica hovorí, že tú novú, novú byrokraciu, ktorú si takto, ako popisujem, zaviedli Nemci, si môžu zaviesť jednotlivé členské krajiny. No ten zlý vtip je v tom, že my sme si to "môžu" preklopili do zákona o cezhraničnej spolupráci, a výsledkom je to, že akýkoľvek zamestnávateľ, akákoľvek firma, ktorá má sídlo v niektorej z členských krajín Európskej únie plus krajín Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, ak pošle svojho zamestnanca na Slovensko v rámci nejakej zmluvy o poskytnutí služieb a ten zamestnanec tú službu má vykonať na území Slovenska, tak tento cudzí, tzv. hosťujúci zamestnávateľ je povinný podľa § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci tohto nášho zákona po prvé prihlásiť toho svojho zamestnanca na náš inšpektorát práce. V tej prihláške musí uviesť údaje o sebe, teda o firme, údaje o tom zamestnancovi, odkedy dokedy tu bude, čo tu bude robiť, kde bude robiť. Čiže aby náš inšpektorát práce mal dokonalý prehľad o všetkých zamestnancoch, zamestnaných v iných členských krajinách EÚ, ako sa pohybujú, kde sa pohybujú, čo na území Slovenska robia. To je prvá povinnosť.
Druhá povinnosť je, že tento zahraničný zamestnanec vyslaný na Slovensko, musí mať poruke svoju pracovnú zmluvu alebo iný doklad, ktorým preukáže, že je skutočne zamestnancom tej zahraničnej spoločnosti, aby sa pri kontrole inšpektorátom práce vedel týmto preukázať, čo je, čo je zač.
Ďalšia povinnosť je tá, že ten zahraničný zamestnávateľ, prosím vás, počúvajte teraz, zahraničný zamestnávateľ, nejaká rakúska firma, ktorá sem pošle zamestnanca, si musí zabezpečiť evidenciu pracovného času toho svojho zamestnanca, pokiaľ on vykonáva tie služby tu na Slovensku. Obrazne povedané, ten zahraničný, ten Rakúšan si so sebou musí nosiť cvikačky, na ktorých si cvikne, kedy začal, kedy skončil pracovať na území Slovenska v rámci tej dodávky služieb.
Po ďalšie. Zahraničný zamestnávateľ musí na požiadanie predložiť výplatnú pásku alebo iný doklad, ktorým sa preukáže výška vyplatenej mzdy za tú prácu, ktorú ten zahraničný zamestnanec vykonal na území Slovenska.
Ak vám to nestačí, tak ešte jedna perlička, tie dokumenty, to znamená evidenciu pracovného času, pracovnú zmluvu, výplatnú pásku, musí na požiadanie ten zahraničný zamestnávateľ dať nášmu inšpektorátu preloženú do slovenčiny.
Tak a teraz si predstavte, že vaša firma má nejakú zmluvu o poskytovaní povedzme servisných služieb s rakúskym dodávateľom technológie, ktorú si tá vaša firma kúpila, a, samozrejme, súčasťou toho, že ste si kúpili tú technológiu, je, tú technológiu treba servisovať. Buď profylakticky, alebo teda nejaký záručný, pozáručný servis. Stane sa teda nejaký problém, nahlásite to tomu rakúskemu partnerovi, pošlite mi technika, ktorý to bude riešiť, stane sa, rakúsky technik vyštartuje, za pol hodinu je z Viedne v Bratislave, hodinu-dve sa venuje problému, ktorý, ktorý vznikol, vyrieši, odchádza späť. Čiže poskytol takúto službu slovenskej firme, jeho zamestnávateľ je rakúsky, podľa § 4 zákona o cezhraničnej spolupráci to nie je také jednoduché, nestačí sadnúť do auta, prísť, urobiť, odísť, pretože tá zahraničná, tá rakúska firma musí najskôr nahodiť na web nášho Národného inšpektorátu práce do nejakého formulára, ktorý tam ešte nie je, ale bude, musí nahodiť, že pozor, my firma XY atď. so sídlom tam a tam vysielame nášho zamestnanca, ktorý sa volá tak a tak, od 19. mája do, od 19. júna, pardon, do 19. júna, bude tu pol dňa na Slovensku, do tej a tej spoločnosti a bude tam robiť servis stroja. Čiže toto tam musí nahodiť ten rakúsky zamestnávateľ.
Ten servisný technik si nesmie zabudnúť na tie dve hodinky, ktoré bude robiť ten servis na Slovensku, so sebou zobrať pracovnú zmluvu, ďalej tá rakúska firma si musí zabezpečiť v mieste výkonu práce, to znamená tu na Slovensku, evidenciu pracovného času, no tak si so sebou zoberie nejakú písanku, kde si teda bude robiť dochádzku, kde si slávnostne zapíše, že začal 10.45 hod., skončil 12.38 hod., hej, teda aby to bolo jasné, že neprekročil rozsah pracovnej doby, no a na požiadanie, na požiadanie nášho inšpektorátu práce ten rakúsky zamestnávateľ ešte sem pošle výplatnú pásku, aby sme sa presvedčili, aby sme sa presvedčili, že tá rakúska firma neobchádza náš Zákonník práce, a že tomu rakúskemu zamestnancovi vyplatila najmenej našu minimálnu mzdu alebo náš minimálny mzdový nárok. Ten rakúsky technik dostáva bajočko 3 000 eur mesačne, čo je teda vysoko, vysoko nad nejakými úrovňami minimálnej mzdy platnými podľa slovenského Zákonníka práce. Ale čo keby náhodou za prácu na Slovenku dostal menej? Musíme mať predsa právo si to overiť.
Prosím vás, ak ma naozaj počúvate týchto posledných päť minút, viete si predstaviť, že toto tí zahraniční zamestnávatelia budú robiť? Viete si to predstaviť? Viete si predstaviť, ako tá slovenská firma bude komunikovať s tým Rakúšanom? "Prosím vás, rýchlo mi pošlite toho technika, lebo je problém, hej, garantujete mi servis do troch hodín, že prídete, tak pribehnite. Ale pozor! Naštudujte si zákon o cezhraničnej spolupráci slovenský, kde máte tieto a tieto povinnosti, výplatnú pásku treba priniesť, pracovnú zmluvu treba priniesť. A pozor, vy to máte v nemčine? Pozor, to treba preložiť do slovenčiny!"
Chápete absurditu toho, čo je v tomto zákone? Chápete to? Ako opakujem, ja ešte ako-tak chápem, že si Nemci chránia svoj pracovný trh takouto byrokraciou, ako-tak v úvodzovkách to chápem. Ale nechápem, prečo si my komplikujeme život, teda nie my sebe, my ten život komplikujeme tým Rakúšanom, tým Nemcom, tým Britom, Francúzom, Holanďanom. Robíme im to naschvál alebo na revanš? Ak je to takto, tak potom teda fakt to pekne funguje v Európskej únii. Zdôrazňujem ešte raz, že toto presne, čo som teraz pomenoval, ten § 4 v zákone o cezhraničnej spolupráci, je v smernici zadefinované od slova do slova v podstate takto, že takéto povinnosti ten zahraničný zamestnávateľ má, ale pozor, toto si môže členský štát dať do svojej legislatívy. Môže, nie musí! No ale my sme si to teda zapracovali, my sme si to zapracovali. Čiže dbajte na to, že pozor, títo zahraniční zamestnávatelia majú takúto totálne nezmyselnú povinnosť, keď sem pošlú zamestnanca.
Ak vám náhodou pán štátny tajomník Burian alebo niekto iný bude argumentovať, že nie, pretože to, je tam nejaká výnimka, je síce výnimka v Zákonníku práce v § 5 v ods. 7, ale tá sa netýka tejto prihlasovacej povinnosti a týchto administratívnych povinností, tá je o niečom úplne inom. Tvrdím a stojím a stojím si pevne za tým, že tento § 4 sa vzťahuje na akékoľvek vyslanie zahraničného zamestnanca na Slovensko, či trvá hodinu, dve, či je to úvodná montáž, či je to servis, či je to doprava alebo akákoľvek iná služba. Nekompromisne, bez akejkoľvek výnimky, úplne nezmyselne.
Dopočujem sa možno, že to je preto, aby sme si aj my chránili ten pracovný trh, aby sem nechodili nejakí lacnejší zamestnanci v úvodzovkách. Prepáčte, že používam takúto zjednodušenú terminológiu. No tak po prvé rakúski, nemeckí a holandskí a britskí zamestnanci určite nie sú lacnejší ako tí naši slovenskí, bohužiaľ, je to tak.
Po druhé, pokiaľ by sme sa teda trošku zemepisne pozreli na opačnú stranu a na východ od nás, do Rumunska, do Bulharska, to sú krajiny Európskej únie, kde tá mzdová úroveň je nižšia ako na Slovensku, to je fakt, tak pokiaľ by sme sa bavili, ale pozor, veď tu sú lacní rumunskí zamestnanci, Hornonitrianske bane Prievidza o tom niečo vedia, tak ak tu sú nejakí lacní rumunskí zamestnanci, dobre, dobre, beriem, nech to teda máme v § 4 aj naďalej.
Ale v čom spočíva podstata toho nášho návrhu? Podstata toho nášho návrhu, že ak tu dochádza k nejakému zneužívaniu, tak je to asi nie tak, že sem niekto príde na dve, na tri hodiny a zas odíde. Ak to niekto zneužíva, tak je to asi tým spôsobom, že tí zamestnanci sú tu povedzme pol roka alebo rok, a preto navrhujeme, aby sa všetky tieto povinnosti, o ktorých som doteraz hovoril, v § 4 zredukovali tak, že budú povinné len v prípade, že vyslanie toho zahraničného zamestnanca bude trvať viac ako mesiac. Čiže v prípade vyslaní na kratšiu dobu nezaťažujme tých zahraničných zamestnávateľov týmito povinnosťami. Robme to, ale len v prípade, že to vyslanie má trvať alebo trvá dlhšie ako mesiac, a môže dôjsť k nejakým podozreniam, čo tu robia, nie je to náhodou zneužívanie nejakých lacnejších zamestnancov, nie je to poškodzovanie práv našich ľudí a podobne.
Takže to je v podstate prvá zmena, ktorú navrhujeme v našej novele. Toto je prvá zmena. Opakujem ešte raz, smernica o tejto povinnosti hovorí, že členský štát si ju môže zaviesť. My teda hovoríme, dobre, tak ju teda zaveďme, ale len v prípade, že to vyslanie cudzieho zamestnanca trvá viac ako mesiac.
Keď sa posuniem ďalej, súčasťou toho zákona o cezhraničnej spolupráci, tak ako bol prijatý, v čl. 2 bola novela Zákonníka práce, ktorá tiež platí od 18. 6. 2016, čiže o necelý mesiac. Náš návrh reaguje aj na túto zmenu v Zákonníku práce, ktorá zase je zlá v tom, že prináša zbytočné byrokratické povinnosti, a naša novela, naša novela hovorí o dvoch zmenách.
Po prvé navrhujeme, navrhujeme zrušiť spoluzodpovednosť, spoluzodpovednosť o tom, aby, spoluzodpovednosť, ktorá je veľmi, veľmi nejasným a nelogickým spôsobom zapísaná v § 5 ods. 9 zákona, Zákonníka práce, o spoluzodpovednosti dodávateľa služby za plnenie pracovných, mzdových podmienok nášho Zákonníka práce voči zamestnancovi, ktorý je zamestnancom subdodávateľskej firmy. Ja vám to neviem ani vysvetliť, prepáčte, pretože je to tak nezrozumiteľne napísané v Zákonníku práce, že skutočne, prepáčte mi, ale neviem rozumne vysvetliť niečo, čo je napísané v Zákonníku práce totálne nezrozumiteľne. Čiže ja si to, prosím, zjednoduším. Tú nezrozumiteľnú povinnosť akéhosi dodávateľa služby na území Slovenskej republiky, kde tým pôvodcom služby je nejaký ďalší subdodávateľ, tú spoluzodpovednosť mi navrhujeme zrušiť. Prečo? Preto, lebo tým zodpovedným nech je zamestnávateľ toho zamestnanca, a nie nejaká ďalšia osoba. Tá zodpovednosť tam, samozrejme, nech je. Ale nech ju nesie ten, kto tú zodpovednosť skutočne má mať. To znamená zamestnávateľ zamestnanca, a nie nejaká ďalšia osoba. Čiže to je druhá zmena, ktorú navrhujeme.
Tretia zmena. Keď sa pozriete do Zákonníka práce v znení účinnom od 18. 6. a pozriete na § 5 ods. 11, tak tam nájdete novú povinnosť, ktorú sme zaviedli domácim zamestnávateľom našim slovenským, v prípade, že vysielajú zamestnanca na práce do iných členských krajín. Tá povinnosť hovorí o tom, že má zamestnávateľ povinnosť písomne informovať vyslaného zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, kam je vyslaný. Čiže zaviedli sme tu nejakú novú byrokraciu, nové povinnosti pre domácich zamestnávateľov, ktoré takto definované v smernici vôbec nie sú, ak by to niekto obhajoval tým, že smernica, vôbec takéto niečo v smernici nie je, a keď sme s tým vedeli žiť v našom Zákonníku práce, ktorý prešiel niekoľkými novelami za druhej vlády Roberta Fica, a nebolo to tam, hej. Čiže nehovorím teraz o tom liberálnejšom Zákonníku práce, keď som bol minister práce ja. Hovorím o Zákonníku práce po tých, po tých 3-4 novelách, ktoré urobil minister Richter za posledné roky, a takáto povinnosť tam nebola, tak ju tam, prosím vás, nedávajme ani od 18. 6. pod pláštikom smernice. Lebo, zdôrazňujem, v smernici takáto povinnosť pre domácich zamestnávateľov nie je.
Ďalšia vec, ktorá veľmi na to nadväzuje. Domáci zamestnávateľ dnes, teda od 18. 6. musí podľa § 5 ods. 12 Zákonníka práce uzatvoriť novú písomnú dohodu s domácim zamestnancom o podmienkach toho vyslania. Nová povinnosť, zase predtým to v Zákonníku práce nebolo. A to bol ten tzv. Richterov Zákonník práce, kde je už, o ktorom pán minister rád hovorí, že toto je super Zákonník práce, ktorý netreba meniť, ktorý je dobrý, vyvážený, v prospech zamestnanca a tak ďalej a tak ďalej. No tak keď je ten Zákonník práce taký dobrý, tak prečo tam zavádzame nejakú novú povinnosť, ktorá tam štyri roky dozadu nebola? Zo smernice tá povinnosť naozaj nevyplýva. Takže my v našom návrhu hovoríme k tejto veci, § 5 ods. 12, dobre, teda dobre, urobme kompromis, navrhujeme kompromis. Nech táto povinnosť pre domáceho zamestnávateľa je, ale zase len v prípade, ak to vyslanie zamestnanca do cudziny trvá dlhšie ako 30 dní. Čiže keď ide skutočne o nejaké zásadnejšie vyslanie, a skutočne tým pádom aj to má nejaké dopady na toho zamestnanca, nie v prípade, že ide na jednu hodinu do Viedne a späť. Lebo teraz to je tak, že pošlete zamestnanca, naopak, vy robíte servis pre rakúsku firmu so sídlom v Hainburgu, tá rakúska firma vás osloví, treba prísť, vy tam pošlete človeka, za hodinu je späť, ale predtým s ním musíte urobiť písomnú dohodu o vyslaní, vážení. Čiže samotná tá byrokracia možno trvá dlhšie ako ten samotný výkon práce, ktorý, ktorý ten zamestnanec v tom Rakúsku absolvuje. Má to, prosím vás, teda logiku nejakú, aby sa toto robilo pri každom vyslaní aj na pár hodín? Má to, dáva to nejaký zmysel? Chránime tým nejako špecificky toho zamestnanca? Skúsme sa, prosím vás, zamyslieť. My sme navrhli takéto zjednodušenie. Možno poviete iné riešenia, ale nech nejaké riešenie príde, lebo takto je úplne brutálne, zbytočné. A keď to neurobíte správne, porušujete Zákonník práce a Inšpektorát práce vám dá pokutu. Veď to nie je len tak.
No a čo je tam ešte, ešte ďalej veľmi dôležité a frustrujúce pre zamestnávateľov, ktorí si začínajú uvedomovať, čo ich od 18. 6 čaká.
Mimochodom, odbočím, prepáčte mi. Ak tu bude niekto obhajovať túto legislatívu, ten zákon o cezhraničnej spolupráci tým, že keď to prechádzalo cez tripartitu na jeseň, cez pripomienkové konanie, veď zamestnávateľské zväzy neprotestovali, nevznášali pripomienky, súhlasili, dobré to bude. Áno, na jeseň minulého roka, keď sa táto legislatíva prijímala, si jednoducho zamestnávateľské zväzy, či v pripomienkovom konaní, alebo v tripartite, neuvedomili, o čo tam vlastne ide. Jednoducho to prehliadli. Ak si pozriete záznamy z rokovacích dní parlamentu a moje vystúpenia, nechcem sa tým chváliť, ale ja som si ten zákon naštudoval dosť podrobne, keď to tu v parlamente na jeseň bolo, a snáď ako jediný som tu mal možno aj hodinové vystúpenie, v ktorom som upozorňoval na to, že čo za nezmysly sa tu majú schváliť. No ako to tak býva, opoziční, koaličná zmluva nepustí. A vtedy ani nebola koaličná zmluva lebo SMER si ju nemusel sám so sebou uzatvárať, tak skrátka ako čo tam nejaký Mihál.
Dnes si už zamestnávatelia uvedomujú, čo ich čaká od 18. 6., už im to došlo. Keď si pozriete v monitoringoch cez Google nejaké vyjadrenia zamestnávateľov k tejto legislatíve, tak zistíte, že vyjadrujú svoj strach a zdesenie pred tým, čo ich a ich partnerov od 18. 6. čaká, a protestujú proti tomu. Ja by som bol rád, keby sme ich upokojili tým, že túto novelu posunieme do druhého čítania, a môžme sa mesiac baviť, ako to urobiť v detailoch, aby sme boli spokojní všetci, ale najmä aby sme zbytočnou byrokraciou nezaťažovali našich podnikateľov. A tuto sa nebavme o tom, že ohrozí sa, ohrozia sa zamestnanci alebo niečo. Ohrozí sa vzájomný obchod, obrat, ohrozia sa obchodné vzťahy. To bude znamenať nepriamo nižšie tržby, nižšie platy, prepúšťanie zamestnancov. Takto to skúste brať takýmito zbytočnosťami.
Ale aby som dokončil ešte vlastne posledný návrh, ktorý je súčasťou tejto navrhovanej novely. Je tam ešte § 7b) v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý má v novej podobe platiť od..., od 18. júna, a v ňom je škodlivé to, že tam sa vlastne zaviedla spoluzodpovednosť odberateľa služieb za to, že dodávateľ služieb nelegálne zamestnáva. Veľmi zjednodušene to poviem, ak chcete, tak to môžem vysvetliť, rozpitvať do posledného písmenka. Netreba. Tak veľmi zjednodušene poviem, ale to poviem.
Vy si objednáte nejakú službu, ktorú vám príde vykonať nejaká firma svojimi pracovníkmi. Stane sa, že tí pracovníci tej dodávateľskej firmy nie sú legálne zamestnaní, nemajú v poriadku pracovné zmluvy. Dôvody môžu byť rôzne, ale to je v každom prípade problém toho dodávateľa, ktorý vám tu službu dodáva, nie váš. A táto legislatíva vlastne hovorí, že tú pokutu, keď to inšpektorát zistí, dostane nielen ten, kto nelegálne zamestnáva, ktorý si ju zaslúži, ale tú pokutu dostanete aj vy, lebo ste tie služby odobrali. Rozumiete tomu? Čiže vy dostanete pokutu za to, že váš obchodný partner niečo porušuje. Tak váš obchodný partner prifičal na svojej oktávke rýchlosťou, ktorou porušil predpisy o cestnej premávke, dostane od dopravného policajta pokutu, ale pre každý prípad tú pokutu od toho dopravného policajta dostanete aj vy.
Predstavte si, že by takto vyzerala vyhláška o..., neviem, ako má teraz číslo, o doprave, hej. To by ste sa asi z toho zbláznili. Predstavte si, že váš dodávateľ porušuje nejaké iné predpisy, dostane za to zaslúžene pokutu. A predstavte si, že aj vy by ste mali dostať pokutu preto, lebo váš dodávateľ niečo porušil. No a tuná to je naozaj tak. To je úplný nezmysel! To ako kde sme? To čo teraz, ako to má fungovať. Čiže tu vlastne, tu vlastne ministerstvo práce vám odkazuje, teda hovorí podnikateľom, pred tým, ako prijmete nejaké služby od nejakého dodávateľa, si preverte, či ten dodávateľ zamestnáva svojich ľudí legálne alebo nelegálne. No načo tu máme inšpektoráty práce? Prenášame nejaké takéto povinnosti, robíme policajtov z firiem, aby si v dodávateľských vzťahoch overovali, ako ten partner funguje. Ako toto je, toto je, ja neviem, čo mám na to povedať.
Minimálne je to na hrane ústavnosti, pretože prečo by mal niekto, nejaký subjekt dostať pokutu za to, že jeho partner, s ktorým majú nejaký obchod, porušuje zákony. To má akú logiku?
Čiže ten posledný návrh, ktorý máme v tom, v tej našej novele, je o tom, aby sa ten § 7b ods. 4, 10, ktoré tam pribudli a ktoré majú platiť od 18. júna, zatiaľ tam nie sú, ale od 18. júna štartujú, aby sa to skrátka zrušilo. Vráťme sa, prosím, k zdravému rozumu. A nech si inšpektoráty práce robia svoju robotu tak, ako majú. Ale nerobme z tohto štátu policajný štát tým, že sa budeme navzájom udávať alebo niečo.
Takže to je podstata, to je podstata toho, čo navrhujeme. Chcem ešte raz zdôrazniť, nesiete zodpovednosť za to, ak neprijmete túto novelu, že od 18. 6. začne táto nehanebnosť naplno fungovať, o ktorej som pol hodinu rozprával. Ja apelujem najmä na strany vládnej koalície, ktoré vo svojich programoch hovorili niečo o tom, že chcú zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku, aby sa nad tým vážne zamysleli, lebo toto nie sú srandičky. Ak to neurobíte, tak na vás sa budú obracať vaši voliči s tým, že, prepánajána, čo máme teraz robiť. Toto vy vo vláde ako podporujete? To, že to urobili smeráci za predošlej vlády, tak urobili to. Ale ak ste vo vláde vy teraz, tak toto, čo nemá žiadny súvis so zlými, dobrými podmienkami zamestnancov a podobne, je to čistá byrokracia.
Tlačte na vášho partnera, aby to skrátka zrušil. Ak aj nepodporíte túto novelu, koaličné okovy nepustia, tak to urobte vy vaším nejakým zákonom, vašou novelu, ale, prosím vás, čo najrýchlejšie, lebo 18. 6. tu máme za chvíľu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
