Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

25.5.2016 o 15:23 hod.

Mgr.

Ľubomír Galko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 15:44 - 15:50 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je jeden z najdôležitejších zákonov, aké boli na Slovensku schválené po novembri 1989. Je dôležitý z hľadiska transparentnosti fungovania verejnej správy, ale aj z hľadiska jej kontroly.
Zmenu, ktorú predkladatelia navrhujú zakotviť priamo do zákona o slobodnom prístupe k informáciám, už dnes reálne uplatňujú mnohé alebo prinajmenšom viaceré povinné osoby, ja mám vedomosť o viacerých samosprávach, ktoré tak robia, ktoré zverejňujú na svojich webových stránkach informácie, ktoré požadujú, ktoré, o ktoré si občania požadovali v rámci žiadostí o sprístupnení informácie a ktoré im povinnými osobami boli poskytnuté.
V minulom volebnom období ministerstvo spravodlivosti pripravilo návrh veľkej novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na tom návrhu pracovala pracovná skupina, na ktorej boli nielen odborní pracovníci ministerstva, ale aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, zástupcovia iných štátnych orgánov a aj niektorí experti z časti mimovládnych organizácií. Táto veľká novela obsahovala aj ustanovenie o tom, že povinné osoby môžu zverejňovať informácie, ktoré sprístupnili na základe žiadosti. Návrh išiel v marci alebo vo februári 2015 do medzirezortného pripomienkového konania a bol som jedným z iniciátorov a autorov hromadnej pripomienky, v ktorej sme žiadali viaceré doplnenia návrhu, ktorý bol sám osebe pozitívnym posunom a ktorého schválenie by spravilo zákon o slobodnom prístupe k informáciám lepším.
Jedným z bodov tej hromadnej pripomienky bolo aj to, aby sa slovo "môže", a teda možnosť zverejňovať takéto informácie, ktoré boli sprístupnené na žiadosť, zmenilo na povinnosť vo vzťahu k štátnym orgánom a vo vzťahu k obciam, ktoré disponujú vlastnou webovou stránkou. Z tej novely nakoniec nebolo skoro nič, pretože pripomienky prišli rôzne a výsledkom rozporového konania bolo, že ministerstvo spravodlivosti radšej ten návrh s výnimkou vecí, ktoré sme museli prijať kvôli Európskej únii, stiahlo.
Čiže keď dnes kolegovia z poslaneckého klubu SaS navrhujú to isté, čo sme my navrhovali rok dozadu v hromadnej pripomienke, tak nemôžem inak, ako, ako podporiť tento návrh. Jeho schválenie by znamenalo viac informácií pre ľudí, transparentnejšiu verejnú správu a zároveň aj jej lepšiu kontrolu. Ale chcem zdôrazniť, že to nie je len v záujme občanov alebo organizácií, ktoré hľadajú informácie a ktorí ich takýmto spôsobom nájdu viac na webovej stránke tej-ktorej povinnej osoby. Je to aj v záujme samotných povinných osôb zverejňovať takéto informácie a zverejňovať čím viac informácií na svojich internetových stránkach. Dnes to už naozaj často nie je problém technický, je to problém dobrej vôle a ochoty pristúpiť k takémuto opatreniu, pretože s výnimkou kverulantov, ktorí sa, samozrejme, nájdu, väčšinou tie informácie, ktoré zaujímajú jedného človeka, s veľkou pravdepodobnosťou môžu zaujímať aj niekoho iného. A pokiaľ si to niekto iný, túto informáciu, vie sám nájsť na webovej stránke, tak nebude zaťažovať úrad žiadosťou o informácie, ktorú tam nejaký úradník bude potom musieť vybavovať.
A pokiaľ by tie informácie boli zverejnené vo forme, ktorá je prehľadná, v ktorej sa dá vyhľadávať podľa tém napríklad, tak ešte viac by to odbremenilo úrad od vybavovania žiadostí, pretože by si každý našiel požadovanú informáciu na webe. Stačilo by, aby o rovnakú informáciu alebo podobnú informáciu zažiadal niekto pred nimi. A aj v prípade, že by, že by niekto napriek tomu, že tá informácia už bola raz poskytnutá a potom zverejnená na webe, požiadal úrad o sprístupnenie tejto informácie, tak to znovu uľahčuje situáciu úradu ako povinnej osobe, pretože odpovedať na takúto žiadosť o informácie môže oveľa jednoduchšie odkázaním, na to, že tá informácia už raz bola zverejnená, čiže žiadateľovi pošle informáciu, kde sa tá informácia nachádza na web stránke úradu, a tým je žiadosť, žiadosť vybavená.
Čiže predložený návrh je dobrý. Je v záujme občanov a je aj v záujme úradov, preto vás vyzývam, aby ste ho podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 15:42 - 15:43 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca ústavnoprávneho výboru k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zavedenie novej povinnosti pre povinné subjekty zverejňovať všetky informácie poskytnuté na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ako spravodajca navrhnutý určeným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 15:38 - 15:41 hod.

Jurzyca Eugen Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a za akceptáciu drobnej zmeny v prezentácii.
Vážení prítomní, dovoľte, aby som odprezentoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh predkladajú poslanci v zložení Jozef Rajtár, Jana Kiššová, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Igor Matovič.
Dovolím si premostiť z doterajšej diskusie na, na tému transparentnosť, a to konkrétne z bodu, v ktorom sme hovorili o pracovnej zdravotnej službe a jej zrušení v kategóriách I. a II., rozhovorom alebo úryvkom z rozhovoru, ktorý som mal s riaditeľom Transparency International v nedávnych dňoch, ktorý mi povedal, že Transparency International na povinnú zdravotnú, pracovnú zdravotnú službu dáva ročne 126 eur a stojí ju to niekoľko, deň práce, niekoľko hodín. Je to približne deň práce tých ľudí, ktorí pracujú na tomto štátnom projekte, a boli by radi, keby by mohli venovať tieto peniaze aj čas boju proti korupcii v zdravotníctve. Takže týmto som sa dostal neelegantne do témy transparentnosť.
Ide o jednoduchý návrh zákona, ktorým sa navrhuje nová povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií.
V rámci navrhovanej novely zákona sa upravuje samostatná povinnosť zverejňovať všetky informácie poskytované na základe zákona o slobode informácií, keďže nie každá poskytnutá informácia sa aj zverejňuje. Rozsah zverejňovaných informácií tvorí každá poskytnutá informácia povinného subjektu a táto povinnosť sa vzťahuje na všetky povinné osoby podľa § 2 zákona o slobode informácií. Informácie sa navrhuje zverejňovať predovšetkým na webovom sídle.
Verím, že aspoň opoziční poslanci zahlasujú za túto zmenu. Je jednoduchá a v prípade, že existujú nejaké nápady na vylepšenie, tak nás potešia a v prípadnom druhom čítaní sa radi porozprávame o zmenách.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 15:29 - 15:35 hod.

Kiššová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov Jozefa Rajtera, Ľubomíra Galka, Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu, Igora Matoviča a Jany Kiššovej predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Návrh zákona predovšetkým skracuje lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na 4 mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly by sa nevrátený nadmerný odpočet v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročil sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u, a zároveň zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy. Skúsim porovnať súčasný stav s tým, čo navrhujeme my.
Súčasný stav je - a teraz naozaj veľmi zjednodušene - taký, že ak v nejakej spoločnosti prebieha daňová kontrola, tak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá..., a ak v tomto čase, v tejto lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne daňovú kontrolu, tak vráti nadmerný odpočet tejto firme do desiatich dní od jej skončenia. Bolo by slušné, keby sa daňové kontroly realizovali v takých firmách, kde je nejaký predpoklad nejakých rizikových transakcií alebo kde predpoklad nejakej dôvodnej pochybnosti o tom, či firma náhodou nerealizuje nejakú nekalú činnosť s dépeháčkou a podobne, alebo keby tieto daňové kontroly prebiehali aspoň na základe nejakej vopred spravenej rizikovej analýzy, čiže napr. by sa vybrali firmy, kde sú dlhodobo vysoké obraty, takmer žiadne dane a podobne.
Toto sa, bohužiaľ, až tak nedeje, prax je skôr taká, že akonáhle v nejakej firme vznikne vyšší nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, takmer automaticky do tejto firmy nabehne daňová kontrola, aby jednoducho túto dépeháčku mohli zadržiavať.
Teraz opäť sa vrátim k teórii, daňová kontrola by podľa správnosti mala trvať maximálne 1 rok a zadržaná dépeháčka by mala byť, ak nedošlo k pochybeniu, samozrejme, do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly uvoľnená. Prax je opäť iná. Prax je taká, že mnohé daňové kontroly sú umelo predlžované, umelo naťahované a nadmerný odpočet dlho zadržiavaný, a bežnou praxou na Slovensku je, že mnohé spoločnosti napriek tomu, že im nebola preukázaná žiadna chyba, žiadne pochybenie, žiadne dôvodné potvrdenie toho, že, že robili nejaké nekalé transakcie s dépeháčkou, napriek tomu sa k svojim peniazom nevedia - častokrát až roky - dostať.
My máme za to, že toto nie je dobrý stav. Máme za to, že to komplikuje podnikateľom život, štát im zadržiava ich vlastné peniaze, ktoré v rámci svojho fungovania a v rámci svojho potrebného cash flow spoločnosti potrebujú, potrebujú tie peniaze na rozvoj firmy, potrebujú na bežnú réžiu, na bežné fungovanie, a pokiaľ im ich štát, ich vlastné peniaze, zadržiava, tak jednoducho chod tej firmy týmto trpí. Mnohé firmy potom sú nútené si tieto zdroje, ktoré vlastne im vlastné peniaze zadržiava štát, nemôžu ich použiť, majú ich v podstate utopené, častokrát si tieto peniaze zháňajú inde, riešia to cez rôzne kontokorenty, cez rôzne nástroje vo finančných inštitúciách, toto, samozrejme, nie je zadarmo, čiže im to spôsobuje nejakú ďalšiu finančnú záťaž. Mnohé firmy, ktoré takú možnosť nemajú, nemajú možnosť si požičať, nemajú ani vlastné peniaze k dispozícii, lebo im ich štát zadržiava, tak tým trpia firmy, dostavajú sa do druhotnej platobnej neschopnosti a častokrát to má veľmi, veľmi zlé dopady na tieto firmy. Aj niekedy so záverom, že takéto firmy skrachujú.
Naším návrhom my teda navrhujeme skrátiť čas, počas ktorého môže štát zadržiavať dépeháčku, a ten skracujeme na 4 mesiace miesto pôvodného roku, tak ako je to dnes, a zároveň pokiaľ sa počas týchto štyroch mesiacov nepreukáže také pochybenie, ktoré by malo za následok krátenie dane, tak štát je povinný počas tohto obdobia, počas toho obdobia, počas ktorého zadržiaval tejto firme dépeháčku, platiť mu za to úrok. Pretože má sa za to, že táto firma si musela tie zdroje niekde inde zadovážiť a nebolo to zadarmo, a preto si myslíme, že štát by toto jednoducho mal kompenzovať. A možno aj v duchu rovnakého metra pre štát a podnikateľov, ak podnikateľ alebo akýkoľvek iný subjekt dlží niečo štátu, tak štát si veľmi rýchlo za to úroky vie vypýtať a rôzne sankcie a minimálne úroky, preto máme za to, že ak štát disponuje prostriedkami firmy, tak malo by toto platiť aj naopak, na druhú stranu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť navrhujeme od 1. septembra 2016.
Chcem poprosiť ctené plénum, aby tento návrh zákona podporili, sme presvedčení, že pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže im s druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorú im spôsobuje štát tým, že neprimerane dlho zadržiava firmám dépeháčku, a myslím si, že mnohí podnikatelia by toto naozaj ocenili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 25.5.2016 15:23 - 15:26 hod.

Galko Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zložení Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Jozef Mihál, Eugen Jurzyca, Jozef Rajtár a Igor Matovič dňa 29. apríla 2016.
Je to v podstate tretí z balíka, z nášho balíka návrhov zákonov, kedy sa snažíme nielen podnikateľom, ale aj občanom dať možnosť získať rôzne povolenia, rôzne rozhodnutia v skrátenej lehote za väčšie financie alebo teda za tú protihodnotu, že si viacej za to zaplatia na rozdiel od tých predchádzajúcich, kde sme rozprávali o zápise do tých predchádzajúcich, kde sme rozprávali o zápise do zoznamu podnikateľov vedených ÚVO, alebo návrh na predbežné opatrenie, zápis do obchodného registra, zápis mien do obchodného registra a podobne, kde sme fixne stanovovali dobu 24 hodín a 7 dní, ktoré by len tesne, tesne neprešli, tak v tomto návrhu zákona chceme dať obciam možnosť, možnosť, aby si samostatne všeobecne záväzným nariadením určili skrátenú lehotu, a obmedzujeme ich len výškou miestneho poplatku zhora, a to dvojnásobkom bežného poplatku, v súčasnosti najmä v konaní týkajúceho sa napríklad zápisu samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie pri vydaní poverenia na ambulantný predaj, organizovaní jarmokov, pri udelení súhlasu vstupu na verejný pozemok alebo pri vydaní povolenia na užívanie verejného priestranstva zákon, ale ani všeobecne záväzné nariadenia vydané obcami neupravujú presnú určenú lehotu na vydanie príslušných povolení, súhlasu alebo rozhodnutia, resp. ich vydanie viažu napríklad na okamihy ohlásenia a podobne.
Cieľom predloženého návrhu zákona je uložiť povinnosť obciam všeobecne záväzným nariadením ustanoviť sadzbu zvýšenej miestnej dane alebo zvýšeného miestneho poplatku pre tie prípady, ak je miestna daň alebo miestny poplatok viazaný na úkon obce, a tento úkon buď bol vydaný, teda ale tento úkon bol vydaný v lehote kratšej, než umožňuje zákon alebo všeobecne záväzné nariadenie, a žiadateľ o vykonanie tohto úkonu v tejto kratšej lehote písomne požiadal.
Legislatívnym návrhom sa má teda docieliť, aby obec pri udeľovaní predmetných povolení a súhlasov zaviedla možnosť voľby zrýchlených konaní a sama si ustanovila presné lehoty na vybavenie vecí za konkrétny poplatok alebo daň. Zavedením voľby možnosti zrýchlených konaní by sa mal minimalizovať aj dosah možného korupčného pôsobenia počas daného procesu.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.5.2016 14:55 - 14:57 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí zareagovali. K pánu poslancovi Budajovi, ktorý, bohužiaľ, tu už nie je, by som chcel povedať, že zrejme nie celkom počúval, čo som povedal, ja som, naopak, to, čo on nazval duálnym systémom, pochválil, ocenil som, že ten návrh sa neupína iba na obecné škôlky, ale počíta aj so súkromnými a cirkevnými materskými školami, a rovnako, že k forme materskej školy dopĺňa aj formu detskej skupiny, čím zvyšuje flexibilitu, čo sú všetko veci, ktoré ja vítam.
To, čo pán poslanec Budaj nazval pokuta štátu, keby bolo pokuta štátu, tak možno by sa o tom dalo uvažovať. V tomto prípade to však nie je pokuta pre štát, ale je to pokuta pre obec, čo je teda drobný rozdiel z pohľadu možno poslanca Národnej rady, z pohľadu samotnej obce to až taký drobný rozdiel, obávam sa, nie je.
A do tretice ma pán Budaj asi zle počul, keď som hovoril o tom recyklovaní, lebo ja som povedal, že nemám nič proti recyklovaniu dobrých návrhov. Ja som tým iba reagoval na kritiku kolegov predkladateľov tohto návrhu zákona na adresu ostatných poslancov opozície, ktorí prišli s väčším množstvom návrhov, a práve on ich označil za recyklované, ako by to bolo niečo zlé. Podľa mňa to nič zlé nie je.
Čo sa týka pána poslanca Poliačika, tie detské skupiny nie sú podľa môjho názoru priamo v tomto zákone nijako tak upravené, aby bolo jasné, aby boli použiteľné. Povinnosti, ktoré zákon stanovuje, by mali nastúpiť vlastne až v školskom roku 2017/2018, čiže je to problém skôr z hľadiska formy zákona ako nejaký praktický.
Skryt prepis
 

25.5.2016 14:54 - 14:54 hod.

Poliačik Martin Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Dostál, popravde som teraz taký rozvyklaný, lebo ja som bol v stave podporiť tento zákon.
Ale hlavne tá posledná časť, ktorá sa týka platnej legislatívy k detským skupinám, uvidíme, že akým spôsobom sa k tomu vyjadrí pani predkladateľka, ale ak by mal byť prijatý zákon, ktorý operuje s pojmom, ktorý nemáme dovysvetlený, a nemáme v balíku zákon, ktorý by ho dovysvetľoval, tak v zásade by sme prijali nedokonalý kus legislatívy. Ja som sa teraz pýtal na dátum účinnosti, ten má byť od 1. septembra 2016, takže vidím v zásade iba dve možnosti, buď predĺžiť účinnosť a medzitým dopracovať zákon, ktorý by ten pojem dovysvetlil, alebo predložiť ho v zásade ešte na ďalšiu schôdzu, aby za predpokladu, že by to prešlo do druhého čítania, popritom ešte prišiel jeden, to neviem, či stíhame.
Takže ak ten argument nebude vyvrátený zo strany predkladateľov, a naozaj by sme mali prijať zákon, ktorý pracuje s neplatným pojmom, tak sa obávam, že, že by sme prijali nedokonalý kus legislatívy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.5.2016 14:40 - 14:49 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, zámer tohto návrhu je nesporne chvályhodný a podpory hodný. Zabezpečiť predškolskú starostlivosť pre všetky deti, ktoré majú o to záujem, je cieľ, o ktorý by sme sa mali snažiť.
Oceňujem, že tento návrh je formulovaný vo forme práva, nie povinnosti nejakej novej povinnej predškolskej dochádzky, a oceňujem aj skutočnosť, že tá ponúkaná forma je diverzifikovaná, že neuvažuje iba o obecných materských školách, ale aj o škôlkach cirkevných či súkromných a rovnako nielen v materských školách, ale aj o detských skupinách.
V praktickej forme predloženého návrhu však vidím isté problémy a spomeniem tri, ktoré vnímam ako najvážnejšie. Jednak sú to dopady na obec, ktorá by mala túto predškolskú výchovu zabezpečovať prostredníctvom či už vytvorenia vlastných kapacít, alebo, alebo financovania príspevku vo výške rodičovského, rodičovského príspevku v prípade, že nedokáže pre niektoré deti zabezpečiť miesto v materskej škole alebo v detskej skupine. Toto opatrenie nesporne bude znamenať zvýšené náklady pre obec a nie je sprevádzané dostatočnými zdrojmi, z ktorých by obce mali toto opatrenie realizovať.
Vo vzťahu k tomu príspevku, ktorý má charakter nejakej sankcie a ktorý sa má vyplácať rodičom, ktorých deti nie sú, nebudú môcť byť umiestnené v škôlke alebo v detskej skupine, tak toto nie je pokryté vôbec ničím; a ani ten príspevok vo vzťahu k dieťaťu umiestnenému v škôlke, ktorý sa premietne do koeficientu pre prerozdeľovanie podielových daní, sa domnievam, že, že to nedokáže pokryť úplne náklady, ktoré s tým obce budú mať.
Vo vzťahu k prenesenému výkonu štátnej správy priamo z ústavy vyplýva, že náklady na jej výkon uhrádza štát. Samozrejme, že nie vždy sa to rešpektuje, veľmi často sa to porušuje, ale aspoň teoreticky je v ústave takéto pravidlo zakotvené. Uvedomujem si, že v tomto prípade nejde o prenesený výkon štátnej správy, ale o originálnu kompetenciu, ale rovnako aj vo vzťahu k originálnym kompetenciám by štát mal rešpektovať, že keď stanovuje obciam nejaké nové úlohy alebo dáva im nové povinnosti, tak by ich mal dokázať pokryť primeranými finančnými zdrojmi.
Vyplýva to napríklad aj z Európskej charty miestnych samospráv, ktorá v čl. 9 ods. 2 uvádza, že zdroje miestnych orgánov majú byť úmerné ich kompetenciám. Hlavný problém, prečo nie je dostatok miest v materských školách, je v nedostatku zdrojov, ktoré majú obce, nie primárne v neochote túto službu financovať. Predložený návrh podľa môjho názoru tento problém dostatočne nerieši.
Druhý problém, ktorý vidím, sa tiež týka financovania, a síce financovania mimoriadnych nákladov, kde sa uvádza v čl. 2 návrhu zákona, že ministerstvo môže prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky v súvislosti so zriadením novej materskej školy. Je to niečo nesystémové, čo sa teraz navrhuje preniesť do zákona ako systém, vždy je nebezpečné, keď sa v zákone alebo v nejakom právnom predpise nachádza slovíčko "môže", lebo to poskytuje priestor pre subjektívny výklad aj s vedomím, že budú stanovené nejaké, nejaké pravidlá, podľa ktorých sa bude postupovať. Ale ako poznáme reálnu prax na Slovensku, napr. pri prideľovaní dotácií, tam, kde existuje nejaká voľnosť pri ich rozhodovaní, dochádza veľmi často, ak už nie ku korupcii, tak k straníckemu klientelizmu a je veľmi teda pravdepodobné, že ak by sme išli touto cestou, tak o pár rokov by nejaká mimovládna organizácia nám ponúkla porovnanie, ako úspešní by boli pri žiadostiach žiadatelia z obcí, v ktorých starosta je kandidátom alebo bol zvolený za niektorú z vládnych strán, a kde bol zvolený opozičný kandidát.
A tretí nedostatok toho návrhu zákona vidím v tých detských skupinách. Nie v detských skupinách ako takých, tá myšlienka sa mi pozdáva, nechcem ju spochybňovať z vecného hľadiska. Považujem za správne, ak sa vytvára ďalšia forma poskytovania predškolskej starostlivosti, to treba iba privítať, pretože to spružní, sflexibilní ten systém a umožní pokryť situácie, ktoré nie sú pokryteľné súčasnými formami, teda materskými školami. A ale je to podľa môjho názoru nedostatočné, riešiť túto vec iba konštatovaním, že podrobnosti o poskytovaní predškolskej starostlivosti v detských skupinách stanoví osobitný zákon. A ja, samozrejme, viem, že takýto návrh zákona už existuje, bol predložený nie raz, ale dokonca trikrát v minulom volebnom období, bol trikrát aj odmietnutý, ale postupnosť mala byť podľa môjho názoru opačná, buď teda malo byť oba návrhy predložené ako jeden návrh, alebo prípadne ako balík návrhov, aby sa zároveň riešilo aj vytvorenie detských skupín, aj, aj otázka financovania.
Nezdá sa mi celkom primerané používať v zákone nejaký pojem, ktorý v aktuálnom právnom poriadku v danej chvíli nemá vlastne žiadny obsah, lebo detská skupina, pokiaľ viem, nie je zatiaľ nikde definovaná, a toto by bola definovaná iba nejak ako nejaký pojem, ktorý nie je ničím naplnený.
Predkladatelia tohto návrhu zákona minulý týždeň mali tlačovú besedu, na ktorej predstavili tento návrh a okrem toho kritizovali návrhy, s ktorými prišla opozícia, a pán poslanec Beblavý ich označil, teraz citujem z médií, za "triviálne, recyklované a nedopracované".
Pri všetkých mojich osobných sympatiách k predkladateľom tohto návrhu aj pri ocenení ich politických postojov z predchádzajúceho najbližšieho obdobia, aj pri vedomí si dôležitosti riešenej témy si neodpustím, aby som sa aj ja pozrel na ich návrh touto optikou, a ten návrh triviálny určite nie je, rieši vec, ktorá je dôležitá. Je to návrh, ktorý je recyklovaný, lebo rovnaký návrh predložil v roku 2014 v septembri pán poslanec Miroslav Beblavý. Ja to za problém nepovažujem, ak je nejaký návrh dobrý, tak je ho možno recyklovať a predkladať znovu a znovu, až kým nie je prijatý. V tom nie je žiadny problém. Ale teda pokiaľ sám predkladám na schôdzu nejaký recyklát, tak asi by som nemal iným vyčítať, že robia to isté, čo robím ja v danej chvíli, ale vecne v tom nevidím žiadny problém, že tento návrh je recyklovaný.
Problém vidím v tom, že je síce prepracovaný, ale podľa mňa nie je dopracovaný a nie je domyslený do všetkých súvislostí, najmä v otázke financovania tých spomínaných detských skupín.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.5.2016 14:38 - 14:40 hod.

Poliačik Martin Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov platných jednak pre vládu, ako aj pre Národnú radu Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj; výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem logicky Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorským výbor do 32 dní od prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 25.5.2016 14:14 - 14:17 hod.

Kaščáková Renáta Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, moja interpelácia je určená vedúcemu Úradu vlády Slovenskej republiky, ale využívam prítomnosť aj pána podpredsedu Pellegriniho a dovolím si predostrieť ju aj ústne.
Moja interpelácia sa týka zmlúv, ktoré máme uzatvorené v rámci rôznych ministerstiev s firmou Deloitte, ktoré sa týkajú konzultačných činností súvisiacich s riadením, implementáciou alebo kontrolou európskych programov, ktoré boli od roku 2013 uzatvorené či už centrálnym koordinačným orgánom, alebo s viacerými ministerstvami v celkovej hodnote rádovo vyše 22 mil. eur. Tieto zmluvy sa pritom odvolávajú na zmluvu o poskytovaní audítorských služieb č. OVO2-2013/501-21 z 13. januára 2014, podľa ktorej sú uzatvorené.
Na základe tohoto by ma zaujímalo, že prečo vlastne táto základná zmluva o poskytovaní audítorských služieb, ktorú som spomínala, tak tá samotná nie je uverejnená v Centrálnom registri zmlúv, vlastne nebola tam uvedená alebo uverejnená k dátumu, kedy som túto interpeláciu napísala, čiže k 18. 5., a myslím, že nie je uverejnená ani k dnešnému dňu. Takže veľmi by ma zaujímalo, že či v prípade, že tá základná zmluva uverejnená nie je, či vlastne ja mám pochybnosti o účinnosti alebo platnosti vôbec tých ostatných všetkých zmlúv. Nejedná sa pritom o malú sumu, naozaj sú to, sú to zmluvy uzatvorené v rámci rôznych ministerstiev, ako vieme, príprava na európske fondy v novom programovacom období je rozdelená kompetenčne medzi mnohé riadiace orgány, ktorými sú teda ministerstvá, mnohé sprostredkovateľské orgány a tak ďalej, a firma Deloitte poskytuje konzultačné služby mnohým z týchto ministerstiev na základe spomínaných realizačných zmlúv.
Takže moja interpelácia vlastne by chcela vidieť tú pôvodnú zmluvu o poskytovaní audítorských služieb, a potrebujem vlastne dostať aj informáciu, že prečo nebola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv.
Ďakujem.
Skryt prepis