Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Kolegovia, ústavným základom výkonu poslaneckého mandátu je ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". Mali by sme urobiť všetko pre to, aby sme plnili to, čo tam, mysliac programové vyhlásenie, máme napísané a nestrácali čas v parlamente opozičnými návrhmi a debatami, ktoré k ničomu nevedú, povedal pán Adamčík, v tomto roku, samozrejme. Ak by tieto slová zazneli ku koncu minulého storočia, asi by to vzhľadom na vtedajší vládny systém na Slovensku nikoho neprekvapilo. Veď samotný Mečiar v roku 1990 v jednom zo svojich vystúpení vyhlásil, že je potrebné prestať politizovať a začať pracovať. Ale ak tieto slová zaznejú z úst poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016, tak je namieste si opäť klásť otázku, do akej miery sa na Slovensku demokracia a aj jej uplatnenie v praxi berú vážne.
I samotný podpredseda Národnej rady Andrej Hrnčiar uznal, že, citujem, "demokracia je o tom, aby sme opozícii umožnili prejaviť svoj názor". Bude to ale aj po avizovanej plánovanej novele zmeny rokovacieho poriadku naozaj možné? Aký dosah budú mať na opozíciu tieto zmeny? Aký dosah na koalíciu? Ako vieme, iniciátorom zmeny rokovacieho poriadku je samotný predseda Národnej rady Andrej Danko, ktorý od toho očakáva, citujem, "zlepšenie kvality procesov, úctu medzi kolegami". Tie chce dosiahnuť práve novelou rokovacieho poriadku, ktorú pripravovala ním zriadená pracovná skupina v priebehu parlamentných prázdnin. Pán Danko tak reagoval na schôdze o odvolávaní premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka pre kazu Bašternák, ktorá dodnes nebola vyšetrená. A pravdepodobne ani tak skoro nebude. Že? I keď mám teda spolu so šéfom ústavnoprávneho parlamentného výboru Róberta Madeja zato, že nový poriadok skultivuje parlament, ja sa stále pýtam, či je skutočne jediný dôvod, ktorý vedie k týmto zmenám, alebo je za tým niečo viac. Napríklad snaha o znefunkčnenie parlamentu, o ututlanie kauzy Bašternák, o obmedzení slobodu prejavu, ako aj o posilnenie právomoci predsedu Národnej rady.
Dámy a páni, máme tu comeback mečiarizmu. S akými zmenami vlastne prichádza predseda parlamentu? Jednu z najväčších zmien predstavujú obmedzenia týkajúce sa vystúpení poslancov. Po novom by mal byť čas v rozprave limitovaný. Ako vieme, vystúpenia poslancov by nemali presiahnuť 20 minút a zároveň by mal možnosť sa poslanec prihlásiť do rozpravy ku každému bodu iba raz, písomne alebo ústne, i keď doteraz to bolo možné dvakrát. Vystúpenie zástupcu poslaneckého klubu, to sa plánuje obmedziť na 30 minút. Časový limit sa nevzťahuje ale na predsedu a podpredsedov Národnej rady, prezidenta republiky, členov vlády, spravodajcu a navrhovateľa. Takisto by boli časovo neobmedzení predseda Ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor a guvernér Národnej banky Slovenska, pokiaľ by o to požiadali. Ešte predtým však musí byť im udelené slovo na základe súhlasu Národnej rady.
V praxi to znamená, že napríklad minister či premiér by mohli rečniť k tomu istému bodu neobmedzene, zatiaľ čo poslanci maximálne 20 minút. Už na prvý pohľad je zjavné, nevyváženosť tohto opatrenia, pretože vláda, resp. koalícia by vďaka tomuto pravidlu bola značne znevýhodnená. Tento dvojaký meter je podľa mňa obrovský problém práve preto, že to parlament kontroluje vládu, nie naopak. Už to tu bolo povedané. Opakujem, parlament má kontrolovať vládu. Je to postavené na hlavu, ak je to takto. A postráda to podľa mňa akokoľvek logiku.
Pán Danko uvádza, že myšlienka tohto obmedzenia diskusie vychádza jednak z praktických skúseností, ako aj z praxe súčasných rokovacích systémov vo svete. Tak sa pozrime, ako je to napríklad v takom susednom Rakúsku, ktorým sa okrem iného nechala pracovná skupina inšpirovať. Podľa platného rokovacieho poriadku v Rakúsku sa majú možnosť poslanci prihlásiť do rozpravy ku každému bodu maximálne dvakrát. Čo sa týka obmedzenia dĺžky rečníckeho prejavu, nesmú rakúski poslanci v Národnej rade rozprávať dlhšie ako 20 minút. Ale ak čítame § 57 ods. 1 rakúskeho rokovacieho poriadku ďalej, môže predseda Národnej rady po dohode s členmi grémia predložiť návrh na dlhšie rečnícke časy pri obzvlášť významných diskusiách. Čo sa týka zástupcu poslaneckých klubov, rozhodne politické grémium o dĺžke rečníckeho času, pričom sú stanovené, tak ako aj v slovenskom rokovacom poriadku, určité limity. To znamená, že predseda Národnej rady môže po porade s grémiom stanoviť rečnícky čas, ktorý sa nesmie prekročiť. Na členov vlády, štátnych tajomníkov a prezidenta sa v Rakúsku spravidla tieto časové obmedzenia nevzťahujú. Pokiaľ ale vládny člen, a teraz pozor, alebo štátny tajomník rozprávajú dlhšie ako 20 minút v rozprave, ktorú predseda parlamentu v zmysle § 57 ods. 3, 4, 5 časovo obmedzil, môže sa každý poslanecký klub, ktorý zastáva odlišné stanovisko, dožadovať o dodatočný rečnícky čas v rozsahu prekročeného časového limitu zo strany vládneho člena alebo štátneho tajomníka. Inými slovami povedané, získa klub za uvedených podmienok k dobru všetok čas, ktorý presiahli spomínané osoby, napríklad ak rozpráva minister 35 minút, môže si klub nárokovať ďalších 15 minút v rozprave navyše.
Pán Danko sa vyjadril, že, citujem, "v návrhu rokovacieho poriadku nenájdete nič, čo by nemali parlamenty". Obhajuje napríklad určenie času vystúpenia poslancov, ktorý chce skrátiť na 20 alebo 30 minút. Tak to majú napríklad v Rakúsku, hovoril pre Denník N. V podstate má teda predseda Národnej rady pravdu, inšpiráciu poskytli zahraničné rokovacie poriadky, ale čo je smutné, že boli vybrané z nich iba tie pasáže, ktoré sa mu práve hodili.
Nové pravidlá neobídu ani zisťovanie prítomnosti poslancov v rokovacej sále Národnej rady. K tomuto kroku viedla pána Danka posledná mimoriadna sporná schôdza venovaná odvolávaniu Roberta Fica, ktorú podpredsedníčka parlamentu otvorila údajne nezákonne. Nakoľko sa koaliční poslanci snažili obštrukciou zmariť otvorenie schôdze a tým aj možnosť odvolať premiéra, rozhodla sa otvoriť 8. schôdzu Národnej rady na základe prezenčnej listiny, na ktorej figurovalo 94 podpisov koaličných a opozičných poslancov, ako aj následnom spočítaní prítomných poslancov v rokovacej sále. V tom čase ich bolo 82. Toto konanie jej umožnil ešte stále platný rokovací poriadok, v ktorom je v § 23 ods. 4, ako aj v Ústave Slovenskej republiky v čl. 84 ods. 1 ustanovené nasledovné: "Národná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov." Z tohto paragrafu je teda zrejmé, že v sále musia byť prítomní minimálne 76 poslanci. Nikde však nie je uvedené, akým spôsobom sa počet poslancov zisťuje, resp. má zisťovať. To sa má zmeniť novelou rokovacieho poriadku, ktorý sa má doplniť nasledovnými slovami: "Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále." Touto plánovanou zmenou je priamo potvrdené, že podpredsedníčka parlamentu neporušila zákon, ako to tvrdil napríklad pán Madej, nakoľko aktuálny rokovací poriadok nešpecifikoval spôsob zisťovania prítomnosti poslancov. Hlavne pán Madej ako predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru, ktorý považoval Nicholsonovej konanie za závažné porušenie rokovacieho poriadku, by nemal zabúdať aj na čl. 3 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kde je ustanovené, citujem: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Pre porovnanie, v Rakúsku je ustanovené v § 49 ods. 1, že predseda parlamentu otvára schôdzu v stanovenej hodine bez ohľadu na počet prítomných poslancov a vykoná ďalšie úkony vyplývajúce z jeho funkcie, napríklad oznámi mená ospravedlnených. Je veľká škoda, že sa predseda parlamentu nenechal inšpirovať napríklad aj týmto paragrafom z rokovacieho poriadku. Predišiel by tak situácii zo 7. júna 2016 a myslím si, že na zmenu ústavy by získal potrebnú podporu opozičných poslancov.
Ešte späť k technickým zariadeniam. Ak sa teda v budúcnosti plánuje posudzovať účasť prostredníctvom technického zariadenia, kto zaručí jeho funkčnosť? Vzhľadom na negatívne skúsenosti z minulosti je táto otázka podľa mňa plne legitímna. Zabezpečí Národná rada kontrolu pred každým zasadnutím aj v jeho priebehu neustále? Ako budú ošetrené v rokovacom poriadku nezrovnalosti vzniknuté prípadnou poruchou? Bude sa z dôvodu technickej poruchy opakovať hlasovanie? Toto všetko zaváňa možnosťou manipulácie. Ako sa chce nový rokovací poriadok vysporiadať s prípadom, že sa poslanci budú snažiť obštrukciou prezentovania mariť otvorenie schôdze alebo hlasovanie? Toto tiež nie je v súlade s kultúrou parlamentu, lebo v prípade neprezentovania sú teda vlastne neprítomní v rokovacej miestnosti a to spôsobí chaos. Ako plánuje nový rokovací poriadok zabrániť takýmto manipuláciám? Sú doterajšie možnosti na určenie, neurčenie účasti poslancov naozaj nepostačujúce?
Po novom by sa mal rečník zaobísť pri svojom prejave bez zvukovej, obrazovej či obrazovo-zvukovej prezentácie. Inými slovami povedané, ak by poslanec použil počas svojho prejavu napríklad tabuľky, porušil by tým rokovací poriadok. Pýtam sa, je to nutné? Lebo niekedy k diskusii k návrhom zákona môžu poslanci chcieť použiť grafy či tabuľky. Ďalšie, resp. nové zákazy sú integrované do § 32, ktoré zároveň vedú k posilneniu kompetencií predsedu Národnej rady. Citujem: "Poslanca, ktorý neuposlúchne výzvu, na základe ktorej sa mu odobralo slovo, predsedajúci vyzve zachovať poriadok. Predsedajúci vyzve zachovať poriadok aj poslanca, ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále prekročil hranice slušnosti, alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie u poslanca k náprave, predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály až do skončenia rokovania v tom istom dni. Ak predsedajúci vykáže poslanca z rokovacej sály, poslanec je povinný opustiť rokovaciu sálu. Ak ani po opätovnej výzve predsedajúceho poslanec neopustí rokovaciu sálu, predsedajúci preruší schôdzu Národnej rady na ním určený čas a rozhodne o tom, že poslanci prítomní v rokovacej sále opustia jej priestor. Vykázaný poslanec má právo v dni, v ktorom bol vykázaný, zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu okrem hlasovania o procedurálnych návrhoch."
V ďalšom bode. "Do rokovacej sály je zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie šíriace reklamu. Do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2." Čiže horalka na úrovni zbrane. V ďalšom bode. "Ak poslanec opakovane narúša poriadok na schôdzi Národnej rady podľa tohto ustanovenia, predseda Národnej rady podá návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 135 písm. e)."
Na základe týchto odsekov si je potrebné položiť nasledovné otázky: Do akej miery bude zachovaná sloboda prejavu garantovaná Ústavou Slovenskej republiky po týchto zmenách? Ústava v čl. 26 hovorí: "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, ale aj iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon."
Článok 31, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl demokratickej spoločnosti. Ako budú môcť poslanci zodpovedne vykonávať svoj mandát, ktorý im dali voliči? Prečo sa zmeny vzťahujú len na poslancov a nie aj na ostatné osoby, ktoré sú oprávnené vystúpiť v rokovacej sále? V týchto prípadoch pôjde o porušenie základného práva rovnosti pred zákonom. Ak by pán Danko postupoval v prípade, ako by pán Danko postupoval v prípade, ak by sa zopakovala situácia napríklad z roku 2008, keď vtedajší minister spravodlivosti pán Harabin označil pána Lipšica za, citujem, "hajzla"? Alebo ako by postupoval sám voči sebe v prípade, keby úplne náhodou použil vulgarizmus, ako to spravil Gašparovič v roku 1996, keď označil vtedajšiu hlavu štátu za "starého chuja"?
Do akej miery, respektíve bude vôbec ustanovený čl. 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom stojí, že, citujem, "poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi"? Ako plánuje postupovať voči poslancom, ktorí budú opití počas schôdze Národnej rady Slovenskej republiky? Nemala by byť aj táto skutočnosť zaradená do balíčka opatrení pre skultivovanie parlamentu? Na základe čoho bola určená výška pokút a v ktorom štáte sa podobne postupuje voči poslancom? Ak by poslanec napriek výzvam predsedu neopustil rokovaciu sálu, došlo by k prerušeniu schôdze na ním určený čas. Prečo v tomto prípade nie je uvedené, na aký dlhý čas by bola schôdza prerušená? Aké dôsledky by to malo v praxi?
A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Mnohí vidíme práve za týmito zmenami snahy o ututlanie kauzy Bašternák, ktorú sa stále nedarí napriek značnému úsiliu upratať pod koberec. Žeby transparenty, nápisy na tričkách či iné formy vizualizácie naozaj mali taký silný efekt, ktorý vedie k týmto zmenám?
Opätovne mi nedá vrátiť sa k rakúskemu parlamentu, kde v júli 2015 došlo k nasledovnej situácii. Poslanci Národnej rady vytiahli makety v podobe peňaženky, aby tým poukázali na pozitíva spojené s daňovou reformou, ktorá bola ešte v ten istý deň schválená. Boli podľa vás za to napomenutí predsedom parlamentu? Prekročili tým hranicu slušnosti? Správnu odpoveď asi tušíme všetci.
Aj oblečenie poslancov Národnej rady bolo tŕňom v oku predsedu parlamentu a tak neprekvapuje, že si zaumienil zaviesť pravidlo obliekania pod zámienkou skultivovania parlamentu. Citujem: "Slušné správanie, čisté a protokolárne oblečenie by mali byť absolútne etalónom správania sa v pléne parlamentu." To, že si dá niekto oblek a kravatu, dámy a páni, ale ešte neznamená, že sa stane kultivovaným človekom. Čím sa bude určovať hranica, čo je slušné a čo nie, keď neexistuje k tomuto žiaden kódex? Kto to bude objektívne kontrolovať? Kto bude riešiť spory takto vzniknuté?
A otázka na záver. Quo vadis slovenský parlament? Doteraz som sa snažila vecne argumentovať k návrhu novely rokovacieho poriadku a teraz poviem niečo tak od srdca. Pán Danko je tu aj s cestou šesť mesiacov, z toho dva mesiace boli prázdniny. Je podľa mňa po takej krátkej dobe dôležitý asi ako Slota v Harley. Ale skôr mi pripomína toho Slotu, čo močil z balkóna. Mám taký pocit, že nám tu všetkým kolegom močí na hlavu a tým aj ľuďom, ktorí nás volili, a nemyslím si, že toto je práve ten obraz, ktorý chce, aby o ňom mali ľudia, a vôbec už si nemyslím, že práve toto je teda nejakým spôsobom kultúrne.
Myslí si, že si to môže dovoliť z toho nejakého dočasného piedestálu, ale opakujem, toto je naozaj dočasné. Ale my máme snahu o kultúrne jednanie. Ja preto by som sama za seba veľmi rada pánovi Dankovi darovala toto tričko a samozrejme horalku ako symbol toho, že sa rada vzdám týchto vecí pre skultúrnenie parlamentu. A na revanš by som ho veľmi pekne chcela poprosiť, aby on ako symbol toho, že tiež chce skultúrniť parlament, sa vzdal ministra Kaliňáka. Pretože on takisto do slušného parlamentu nepatrí.
Ďakujem veľmi pekne. (Slabší potlesk.)

Ďakujem za slovo, keď sa tu už rozprávalo v podobenstvách o chráme, tak mi nedá nepripomenúť si teda biblické udalosti, kedy Ježíš, ináč pacifista, keď videl kupcov v chráme, pripomeňme si, že, ktorí zneužívali to, že tie chrámové predmety sa dali kúpiť len za špeciálnu menu, zneužívali to tak, že dali veľmi nevýhodný pomer medzi normálnou menou a tou chrámovou a tým pádom zarábali na veriacich ľuďoch, keď to ten Ježiš videl, ako pacifista prvýkrát možno zobral bič a kupcov z chrámu vyhnal. A ak má byť toto chrám, mne to skôr pripadá, že to je pelech lotrov. A ak chcete riešiť formálne veci, treba najprv vyriešiť korupciu, a nie rokovacím poriadkom sa snažiť zavrieť ústa tým, ktorí na to poukazujú. A teda najprv je, teda v podobenstve povedané, potrebné vyhnať kupcov z chrámu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi. Pán Číž, asi vám ušlo jedno vyjadrenie v tom zápale, ako ste rečnili. Prosím vás, čo je to za nezmysel a zastávať myslenie, že nemôžu neučitelia učiť. Prečo by nemohli a prečo chcete chlievikovať ľudí, že čo vyštuduješ, tak to budeš robiť? Po prípade im ešte aj určiť v nejakom 14., 15. veku, že pôjdeš študovať toto a celý život to rob a nič iné. Ja iba pripomeniem Teach for Slovakia sú tiež neučitelia a riešia toľko problémov v školstve a myslím si, že aj ministerstvo je im veľmi vďačné za to, že existuje táto spoločnosť, ako Teach for Slovakia.
Ja som mal nachystané nejaké veci až do druhého čítania, pretože ste povedali, že to je neodborné celé. Ja iba za ten čas, ktorý mám, využijem zopár vecí. V bode 11 ste hovorili o obmedzení času a že tieto vystúpenia sú absolútne bežnou súčasťou rokovacieho poriadku v západnej Európe. Neuvádzate ale, že tieto rokovacie poriadky v týchto štátoch sú často prijaté vo forme ústavného zákona a teda implicitne s podporou celého spektra politických strán, je to jedna vec. V bode 12 ste hovorili, alebo ja vám hovorím, že rokovania Národnej rady sa podľa čl. 83 ods. 3 ústavy sú verejné a iba v opodstatnených a zákonom presne definovaných v prípadoch môžu byť neverejné. Vy ste argumentovali aj tým nejakým analogickým zákazom vyhotovenia záznamov zo súdnych pojednávaní, ale to je nesprávne a vy to viete, nakoľko súdneho pojednávanie takýto zákaz chránia záujmy sporu ako súkromných osôb. Ale na rokovaní Národnej rady majú záujem všetci občania Slovenskej republiky.
Potom ste spomínali ohľadom pána predsedu Národnej rady, že nemôže byť udelená právomoc prerušiť schôdzu Národnej rady. Prosím vás, ale uveďme, že táto kompetencia odovzdáva celú Národnú radu do rúk jedného človeka podľa 43. § ods. 2 písm. k) dáva predsedovi teda paušálnu právomoc prerušiť túto schôdzu bez určenia dôvodov, že to mu teda dáva možnosť predsedovi Národnej rady, parlamentu takýto, ako takýto...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Číž, my dvaja sme v diskusiách o rokovacom poriadku, ako má vyzerať tento parlament, už možno čistého času strávili v týždňoch, sa to dá počítať. A je zaujímavé, že ten, tá akútna nejaká selektívna slepota a hluchota sa stále podľa mňa zvyšuje. Vy hovoríte o tom, že podpredsedníčka parlamentu, ktorá je teda niekde na ôsmom mieste podľa diplomatického protokolu, niekde niečo napíše, a číslo 3 na tom zozname, premiér, ako sa bude tváriť ,keď by s ňou mal reprezentovať štát? Ako sa máme my ako občania tohto štátu tváriť, keď premiér číslo 3 na tom zozname nazve nejakého novinára záchodovým pavúkom? Človek, ktorý ide hostiť summit Európskej únie, všetkých lídrov, ako sa máme tváriť? Tých výrokov bude na obidvoch stranách nekonečne veľa a ani jeden z nich nie je dôvodom na to, aby sme menili rokovací poriadok. A stane sa to, čo som hovoril vo svojom vystúpení. Snažíte sa síce akože urobiť poriadok, ale to, čo bude výsledkom, bude dokonale zamrazenie tohto parlamentu. Pri akejkoľvek téme sa na základe zástupných tém plagátov, transparentov, horaliek, urážok alebo čohokoľvek zvrtne diskusia vždycky od merita k zástupným a povrchným témam. A to vám ale zrejme vyhovuje, pretože pri tých zástup..., pri tých naozajstných témach čoraz častejšie ťaháte za krátky koniec. Preto treba všetko formalizovať, hádať sa o blbostiach, lebo pri dôležitých veciach nemáte na to, aby ste si ich obhájili. To je celé. (Potlesk.)

No počuli sme veľa slov ohľadne zavedenia náhubkového rokovacieho poriadku, stačilo pritom zopakovať slová vášho predsedu, citujem, "absolútne podporujem ambíciu predsedu Národnej rady Andreja Danka urobiť konečne poriadok v parlamente s opozíciou". Toto je podstata a alfa, omega celého tohto procesu. A okrem toho tu slúži ešte ako zástupná téma na zakrytie rozkrádačiek, či už dépeháčkových alebo iných, a teraz aj na zakrytie zneužívania maloletých v zariadení prevádzkovanom ďalším vaším človekom. Je utorok ráno, my stále nevieme, či chorvátska polícia zakročila, aby izolovala deti od tých tzv. terapeutov a poskytla im lekárske vyšetrenie. My tu debatujeme o rokovacom poriadku a tie deti mohli prežiť ďalšiu noc plnú zastrašovania. Viete, fascinuje ma, ako ste v SMER-e, poslanci SMER-u precitlivení voči politickej diskusii a ako poslanec, ako môžte byť tak precitlivený na svoj vlastný komfort a úplne necitlivý k ľuďom, ktorí trpia pod váhou vašich rabovačiek a pod tou daňovou a odvodovou záťažou, z ktorých si svoje radovánky a rozkrádačky financujete.
Zabúda sa tu pritom, že parlament je nadriadený vláde. Ja viem, že v SMER-e to tak nevnímate, lebo ste len bezduché hlasovacie zariadenia. Nechápete to. Nedokážete to jednoducho pochopiť, že to tak je? Lebo vašou úlohou je len stlačiť gombík. Ale parlament, mimochodom, je to od talianskeho slova parlare – rozprávať, je tu nato, aby diskutoval o všetkých problémoch v štáte, aby riešil systematické veci, aby navrhoval koncepcie, atď. ,vláda je len exekutívna moc podriadená parlamentu. Ja ani nečakám, že sa spamätáte alebo, že to pochopíte, vás treba iba politicky poraziť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Číž, vy si vo svojom príhovore proti.., vy ste si protirečili a protirečíte si. Na jednej strane obhajujete zmenu rokovacieho poriadku, ste za to, aby sa takáto zmena rokovacieho poriadku prijala, ale vo svojom vystúpení ste zároveň hovoril, že nikdy by ste ho neupravili a ani ste nikdy neupravovali rokovací poriadok, keď neexistuje vysoká miera konsenzu. Ja konsenzus chápem tak, že je to konsenzus medzi opozíciou a koalíciou, lebo konsenzus len medzi koalíciou, samozrejme je, resp. dá sa s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že je. Ako však vidieť z rozpravy dnes konsenzus medzi opozíciou a koalíciou na zmenu rokovacieho poriadku nie je. Pýtam sa vás teda, pretože, či budete hlasovať proti tomu, aby sa takýto zákon posunul do druhého čítania.
Ďakujem za vašu odpoveď.

Ďakujem, pár poznámok k vystúpeniu pána kolegu Číža. Česká republika, len zaujímavé prirovnanie ako skoro vo všetkom ostatnom, čo pán kolega uviedol vo svojom prejave. Nevhodné prirovnanie. Česká republika, to je tá krajina kde funguje polícia, kde funguje to, čo sa u nás volá prokuratúra, kde kriví politici nevedia ani dňa ani hodiny, kedy si pre nich prídu. To je krajina, kde polícia urobila raziu na úrade vlády. To je nevhodné prirovnanie, pán Číž. Je mi to jasné, že keby veci v Čechách fungovali tak, ako fungujú, resp. nefungujú u nás, tiež by to v ich parlamente vyzeralo výrazne inak. A podotýkam, že filibuster je v českom parlamente používaný štandardne. Čiže nevhodné prirovnanie.
Obviniť, neoprávnene ste hovorili tom, že vás obviňujeme z trestnej činnosti neoprávnene, je to takto: je to dôsledok toho, že naša polícia nefunguje. A dodržiavanie zákonov. No "zlodej kričí, chyťte zlodeja" a "klamár kričí, že niekto je klamár". A teraz najnovšie už všetci vieme, že pedofil "kričí, chyťte pedofila".
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No ja chcem oceniť to, že Parlamentný inštitút nám dal k dispozícii túto štúdiu v rekordne krátkom čase. Určite nebolo jednoduché zozbierať jednotlivé tie materiály a porovnať ich. A som veľmi rád, že kolegyňa Remišová spomenula vo svojom vystúpení aj tie konkrétne čísla, kde a čo, akým spôsobom funguje. Treba ale dodať, že politická kultúra v jednotlivých týchto krajinách je pomerne zásadne rozdielna oproti tomu, akú máme tu na Slovensku. Čiže porovnávať tieto hrubé čísla alebo všeobecne tie fakty, ktoré sú uvedené v štúdii s tým, čo sa deje tu na Slovensku, je síce možné, ale nie celkom korektné.
Ako príklad uvediem napríklad Britský parlament, ktorý je z môjho pohľadu etalónom akejsi kultúry a demokracie. A realita je taká, že práve v tomto parlamente poslanci na seba pomerne bežne kričia. A ono to súvisí aj s tým, že napríklad sedenie v tomto parlamente je celkom rozdielne oproti tomu, ktoré máme my tu. Napríklad ja zo svojho miesta, pokiaľ na mňa niekto reaguje zozadu, čo je asi dosť pravidelné, keďže sedím tu vpredu, tak sa musím obzerať a nie je to celkom to, ako by mala podľa môjho názoru byť rozložená Národná rada alebo, keď chceme, parlament. Čiže už to samo o sebe to asi nezmeníme tu na Slovensku, ale už to samo o sebe predstavuje istú rovnosť medzi poslancami, ktorú som zdôrazňoval aj vo svojom príspevku a vďaka nej je potom omnoho jednoduchšie, aby si poslanci mohli vymieňať možno niekedy až príliš emotívnym spôsobom názory na predkladané návrhy zákonov.
Čiže áno, porovnávajme a som rád, že máme túto štúdiu k dispozícii, určite dobre poslúži aj študentom politológie na vysokých školách, ale naozaj nemôžme to brať v absolútnej miere a ako hovorím, urobme si "tour" po niektorých európskych parlamentoch v čase rokovania a uvidíte aj predkladatelia tohto návrhu zákona, že ten rozdiel je viac ako markantný.

Len tak ma napadlo, že čo si asi tak mohli pomyslieť pracovníci podobných parlamentných inštitútov, ako je u nás, v tých ostatných krajinách, keď sme im zaslali dotazník s takými neuveriteľnými otázkami, tak dôležitými, ktoré sa týkali rokovacieho poriadku. Asi museli byť v šoku, že čo trápi Slovenskú republiku, krajinu, ktorá predsedá Rade Európy, krajinu, ktorá sa v uliciach búri proti tomu, že má vo vláde ministra vnútra, ktorý je spojený s vážnymi obvineniami.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Chcem sa poďakovať aj pánovi predsedovi, že umožnil túto zmenu, keďže som sa zajtra z rokovania Národnej rady ospravedlnil.
Ja by som sa pokúsil v mojom vystúpení poukázať na niekoľko dôležitých faktov, ktoré považujem aj z hľadiska odborného, keďže som túto otázku riešil aj s kolegami politológmi, za možno nie celkom vydarené a vychádzam z toho, čo som zachytil aj od pána premiéra, respektíve od pána predsedu Národnej rady, že v druhom čítaní sú ochotní a schopní prísť s pozmeňujúcimi návrhmi. Takže konkrétne chcem poukázať, kde tieto pozmeňujúce návrhy budú viac ako potrebné, pretože taký zákon, ktorý nie je možné dodržiavať, je podľa môjho názoru zbytočný a ukazuje sa aj v očiach občanov, že ak by sme sami ignorovali niečo, čo sme si schválili, tak by to rozhodne nepridávalo na tej ambícii, ktorú pán predseda tlmočil, a teda urobiť z Národnej rady Slovenskej republiky akúsi výkladnú skriňu kultúry a etiky v tejto krajine.
Začnem konkrétne v rámci čl. 1 ods. 3 v § 23 ods. 4 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová:
"Prítomnosť poslancov sa zisťuje prostredníctvom technického zariadenia v rokovacej sále."
Je nám všetkým jasné, na čo konkrétne reaguje tento návrh. Je zrejmé, že problémy, ktoré tu nastali v súvislosti s otvorením mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, sa prejavili alebo pretavili do tohto návrhu. Ja osobne sa ale domnievam, že to nie je celkom fér. Fér, keď už pre nič iné, tak preto, lebo musíme byť pripravení na takmer akúkoľvek situáciu tu v Národnej rade Slovenskej republiky a predstavme si situáciu, že nám jednoducho prestane fungovať technicky naše hlasovacie zariadenie, alebo nám tu vypnú elektrinu v čase nejakého krízového stavu, a práve preto sme mali v tom pôvodnom ustanovení rokovacieho poriadku zmienené to, že môžeme zisťovať počet poslancov prítomných na rokovaní Národnej rady aj inak ako technickými prostriedkami. A preto odporúčam už len z hľadiska bezpečnosti tohto štátu zvážiť, či je dobré, aby sme sa v tomto čl. 3 dostali do takejto niekedy možno až patovej situácie.
Ďalší odsek, ktorý by som si dovolil zdôrazniť, a to je ten, ktorý už niekoľko mojich predrečníkov a predrečníčiek zdôraznilo, to je práve § 30 určenie dĺžky rečníckeho času. Podľa mňa je dĺžka rečníckeho času v rozprave najviac 20 minút a ak ide o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času v rozprave je najviac 30 minút, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Do dĺžky rečníckeho času sa nezapočítava čas prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu. Bolo tu viackrát zdôraznené, že by tu mala byť dodržaná istá rovnosť, ktorá je základným predpokladom parlamentnej demokracie. Ja sa stotožňujem s týmto názorom a presne, ako naznačil pán poslanec Kollár pred pár minútami, aby, keď už nie je možné ponechať súčasný stav a teda fungovanie bez obmedzení, ktorý sa ukazuje z hľadiska viacerých dôvodov, boli tu naznačené napríklad otázky rokovania o štátnom rozpočte, prípadne aj iné dôležité akty, ktoré si vyžadujú dlhší čas, ako navrhnutých 20 minút. Tak potom naozaj ustanovme tento čas rovnako pre všetkých a verím tomu, že toto nie je opatrenie, ktoré by zásadným spôsobom mohlo zmeniť fungovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Nakoniec ja priznávam, bol som prekvapený, keď som tu bol prvý týždeň, že tu nie je obmedzené minútami vystúpenie jednotlivých poslancov, pretože napríklad zo samosprávy sme zvyknutí na toto obmedzenie a snažíme sa objektívne aj rešpektovať. Na druhej strane, ako som naznačil, aj tam dochádza k situáciám, kedy nevyhnutne musíme hovoriť dlhšie a ukazovalo sa ako nevyhnutné možno dôjsť k istej miere liberalizácie. Takže tu v tomto prípade by to bol krok späť a pravdepodobne nie ten najsprávnejší. A keď, tak, ako hovorím, dodržme rovnosť medzi nami, je to viac ako potrebné. Pretože presne tak by podľa môjho názoru aj odborného mali fungovať parlamentné demokracie všade vo svete.
Väčším problémom ale je § 32 ods. 3, ktorý v zmenenej podobe znie nasledovne: "V rokovacej sále je zakázané používanie mobilných telefónov alebo iných technických zariadení umožňujúcich komunikáciu alebo záznam informácie na telefonovanie, vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov. To neplatí, ak ide o používanie technických zariadení kancelárie, ak ide o vyhotovovanie fotografií, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov alebo audiovizuálnych prenosov kanceláriou alebo zástupcami hromadných informačných prostriedkov." Tu je hneď za tým napísané, že voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2.
Už tu niekoľkokrát odznelo, že dnes je možné robiť audiovizuálny záznam v podstate takým spôsobom, že je až nezistiteľné, že ho robíme. V zásade všetky poslanecké notebooky, ktoré sme dostali k dispozícii, alebo aj tie, ktoré máme súkromné, by sme do sály tým pádom vniesť nemohli, pretože ten záznam je možné urobiť rôznym spôsobom. Stačí len natočiť správnym spôsobom notebook a je teda zrejmé, že tento návrh alebo tento odsek je v praxi nerealizovateľný. Nehovoriac už o tom, že si neviem predstaviť, že by sme odovzdávali mobilné telefóny pred vstupom do sály. Pre niektorých, ako bolo povedané v prípade pani poslankyne, by to bolo až životu nebezpečné a technicky nezrealizovateľné.
Takže prosím predkladateľov tohto zákona, aby naozaj zvážili, či je vôbec vhodné niečo takéto, niečo takéto vnášať do rokovacieho poriadku. O to zvlášť, že dnes tá technika naozaj pokročila tak ďaleko, že nevieme dnes povedať, čo bude dajme tomu o rok novým technickým výdobytkom, akým spôsobom potom budeme musieť reagovať aj na akékoľvek iné možnosti, ktoré sa ponúknu, hovorme o inteligentných hodinkách, hovorme o inteligentných perách, kľúčoch, čomkoľvek. Čiže v tomto prípade naozaj zvážme a vyhoďme tento odsek, pretože je kontraproduktívny voči, voči nám všetkým, pretože nielen opozícia, ale, predpokladám, aj koalícia si bude chcieť ponechať telefónne zariadenia, prípadne notebooky v sále.
Ďalším problémovým bodom je § 32 a konkrétne, že do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu. No kolegovia z hnutia Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko tu už nie sú, ale oni sú asi najznámejší tým, že sa radi pýšia odznakmi za svoju politickú stranu. Je pravda, že viacerí z nás takéto odznaky majú, videl som ich u kolegov zo Slovenskej národnej strany, aj SaS má svoje odznaky, áno, aj kolegovia od Sme rodina majú svoje odznačiky. A pravda je taká, že toto asi nemôžme považovať za nejakú zásadnú politickú reklamu, ale záleží od výkladu predsedajúceho a veľmi sa obávam, že by v takýchto prípadoch dochádzalo k sankcionovaniu jednotlivých poslancov. Ja si myslím, že viacerí z nás istým spôsobom sme možno aj hrdí na to, že reprezentujeme istý poslanecký klub, a preto možno takýto drobný odznačik, ktorý by sa dal chápať ako šírenie politickej reklamy, by asi nebolo najvhodnejšie sankcionovať. Rovnako tak je to aj v prípade pier alebo niektorých drobných zariadení, ako sú napríklad USB kľúče, kde tiež máme niektorí aj logo politickej strany ako súčasť marketingového predmetu, ktorý sme používali napríklad vo voľbách. Čiže opäť moja prosba, verím, že konštruktívna voči predkladateľom tohto návrhu zákona, aby toto z rokovacieho poriadku vypadlo.
Pokračuje to ale ďalej, do rokovacej sály je ďalej zakázané vnášať jedlo. Voči osobe, ktorá poruší niektorý z týchto zákazov, predsedajúci postupuje podľa ods. 2. Iste asi nikomu nie je príjemné, ak by tu niekto z nás si rozložil večeru alebo obed, to si nemyslím, že by vôbec niekto bol ochotný alebo schopný urobiť, ale napr. za seba poviem, že pravidelne nosím vo svojej taštičke aj nejaké to lízatko pre moje krsňatá alebo pre moje dcérky a neviem si predstaviť, že by čisto teoreticky niekto zriadil kontrolu, ktorá by pozerala do našich tašiek, či náhodou, nazvime to, že jedlo, nevnášame. Boli to spomínané absurdné prípady, kedy dostávame keksík alebo čokoládku ku káve. To všetko sú veci, ktoré by stáli za to, aby sme sa nimi zaoberali a aby z toho návrhu zákona vypadli. Takže opäť moja prosba, urobme tak skôr, ako bude neskoro.
Je tu ešte viacero ďalších vecí, ktoré by sa dali oponovať. Nechcem sa opakovať po mojich predrečníkoch. Chcel som upozorniť na konkrétne legislatívne články, ktoré sú podľa môjho názoru problematické a verím tomu, že niektoré z nich by sa do druhého čítania mohli dostať v zmysle pozmeňováku, aby tam teda buď neboli alebo boli nejakým spôsobom pozmenené, alebo potom je tu ešte jedna možnosť, stiahnuť tento návrh zákona a ak je naozaj nevyhnutné ho predkladať, čo ja osobne si nemyslím, tak už bez týchto veľmi diskutabilných častí.
Takže toľko za mňa, ďakujem veľmi pekne za pozornosť.