Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, kolegyne, môj príspevok do rozpravy nebude dlhý. Myslím, že sa zmestím do dvadsať minút. Dúfam, že neprešvihnem tento čas. A ja som pôvodne nemala vôbec záujem vystúpiť, pretože považujem tento návrh za obyčajnú dymovú clonu, niečo, čo má len odkloniť pozornosť verejnosti od iných problémov, od bašternákovcov, Kaliňáka, Fica a tak ďalej. Povedali to už mnohí a je to tak.
Milý pán predseda Danko, milí predkladatelia, vďaka takýmto dymovým clonám sú občania na bočnej koľaji preto, že, pretože sa venujeme úplne iným veciam, než by sme mali. A pritom sú priamo pred našimi zrakmi znásilňovaní a zneužívaní. Nemyslím tým doslova len tie hnusné, dlhodobo hnusné praktiky v tom resocializačnom zariadení, ktoré symbolicky presakujú na povrch tohto hnilého jablka práve dnes, v týchto dňoch, ako symbol odporného zneužívania moci, ktorú práve náhodou niekto vlastní. Ja to myslím obrazne. V tomto štáte sa znásilňuje doslova všetko, spravodlivosť, právo, zákony, normy, obchodné vzťahy, morálka a dokonca aj pravda. Ľudia v uliciach mimo tohto parlamentu, občania sú dlhodobo zneužívaní, unavení a znechutení a vy to dobre viete. Darmo pred tým utekáte a robíte všetko pre to, len aby sa neprevalila pravda. Zúfalo odpútavate pozornosť k horalkám v parlamente, pán premiér k zlatým klasom na poli, ale ľudia sa nenechajú donekonečna vodiť za nos a lákať na nejaké istoty. Tie kauzy, ktoré máte na rováši, sú tak obrovské, že už sa nedajú ututlať a prekryť novými a novými klamstvami a clonami, ako si možno myslíte.
Myslím, že máte strach. Aj o strachu už tu bolo povedané. A usvedčuje vás z toho to, že sa uchyľujete k čoraz silnejším demonštráciám svojej moci. Teraz tu brutálnym násilím tlačíte na rokovací poriadok. Pán Danko dokonca dnes pred obedom v priamom prenose dokázal, akého cynického a nadradeného prejavu je pri tom tlaku schopná moc, darmo bude skrytá za nejakým pekným oblekom. Jeho prejav bol odmenený ďalšími cynickými a nadradenými prejavmi, potleskom poslancov vládnej koalície. Nadradenosť, pýcha, závisť, klamstvo, okrádanie, prinajmenšom ľahostajnosť k okrádaniu, ponižovanie druhých, je tu cítiť všetko možné, len nie slušnosť.
Zabudli ste, že na slušnosť ľuďom netreba oblek, ale stačí Desatoro Božích prikázaní. A aj tie sa dajú stlačiť do dvoch úplne jednoduchých Masarykových pravidiel, nebáť sa a nekradnúť. Mať určité formálne rámce, podľa ktorých máme rokovať, je samozrejme správne, o tom tu nikto nepochybuje, pravidlá, akými sa má riadiť predkladanie návrhov zákonov, ich prerokovanie a pod., sú potrebné, len nesmú zachádzať do absurdností. Avšak absurdným je na tomto návrhu každý jeden bod, takmer každý jeden bod, o čom už dostatočne hovorili moji predrečníci, výtečným spôsobom najmä kolega Dostál, takže nechcem opakovať a zdržovať tým, čo tu už bolo povedané a čo prípadne patrí do druhého čítania. Neodpustila som si tento úvod, ale dôvod, pre ktorý som sa prihlásila do rozpravy, bol vecný, lebo až vlastne počas tejto rozpravy mi napadla taká myšlienka, ktorá tu myslím ešte nezaznela a možno bude nová, a je to zároveň taká otázka, ktorú by som rada položila najmä služobne starším kolegom, ktorí boli v parlamente už v minulosti, poprípade v Kancelárii Národnej rady, a týka sa používania vizuálnych pomôcok.
Mne vlastne až vďaka tejto rozprave ako novej poslankyni napadlo, že prečo vlastne parlament dodnes úplne bežne nepoužíva základné neodmysliteľné prostriedky ako dataprojektor a plátno, poprípade nejaká veľkoplošná obrazovka, lebo veď tu sledujeme rôzne výročné správy, analýzy, stratégie, koncepcie, ktoré sú často náročné na odprezentovanie aj pochopenie, a možnosť bežne používať PowerPoint by tomu určite, by tomu určite prispela. Mne príde absurdné prikazovať, a citujem z bodu č. 8 navrhovaného zákona, že sa prikazujú výlučne textové alebo elektronické poznámky ako podklad k vystúpeniu poslancov. Ako v čase, kedy už na základnej škole učili deti využívať prezentačnú techniku, mi to príde čudné. Skrátenie vystúpení poslancov by sa tým dosiahlo možnože úplne spontánne a bez nutnosti nejakého príkazu, lebo každý, kto chodíme sem-tam prednášať na nejakú konferenciu, tak vieme, že aj v desaťminútovom limite sa dá urobiť mimoriadne účinná a pútavá prezentácia, ak je k dispozícii obraz aj zvuk. No a naopak, samozrejme niekedy môže niekto hovoriť aj dve hodiny a okrem slovnej vaty nepovedať zhola nič.
No, takže k tomu dataprojektoru, myslím to úplne vážne, dataprojektoru, prípadne nejakej obrazovke špeciálne na to určenej, myslím to úplne vážne a naozaj sa čudujem, že prečo to tu vlastne nikoho nenapadlo a prečo to napríklad nenavrhol pán župan Baška. Nevidím ho tu, ale ten napríklad takéto pomôcky bez problémov využíva v našom krajskom zastupiteľstve. Ako poslankyňa trenčianskej VÚC-ky ja naozaj oceňujem, že môžeme počas zasadaní zastupiteľstva sledovať k predkladaným návrhom, napríklad o prevodoch majetku, aj fotografie tých objektov, mapu, pôdorys, kde sa nachádzajú, atď., je to super. Je tam možnosť si premietať grafy, mapy, krátke videá a aj sa to pomerne využíva. Takže to považujem za hodné pochvaly a čudujem sa, prečo tento dobrý nápad, napríklad konkrétne pán Baška dávno nepreniesol už na pôdu parlamentu. Bol by aspoň nejaký konkrétny osoh z toho, že je poslancom Národnej rady a zároveň aj županom.
Pán Grendel tu pustil minule záznam cez svoj mikrofón na pulte, zvukový záznam, za čo ho predsedajúci Bugár pokarhal s tým, že to nesmie robiť z miesta a že keď, tak to môže urobiť nanajvýš od rečníckeho pultu. Tak ja neviem, čo zo súčasného rokovacieho poriadku pána Bugára k tomuto pokarhaniu viedlo, lebo podľa mňa nič v súčasnom rokovacom poriadku pánovi Grendelovi nebránilo pustiť záznam na mikrofón v rámci svoje technickej pripomienky. Takže rovnako aj prípadné plátno alebo tá obrazovka s dataprojektorom tu podľa môjho názoru už dávno mohli byť namontované automaticky bez nejakej debaty. V súčasnom rokovacom poriadku tomu podľa mňa tak isto nič nebráni, pretože tam v § 27 v bode 7 sa hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. Čiže pri tejto formulácii podľa mňa rečník môže použiť aj PowerPoint. Myslím si, že môžme spúšťať, obrazové informácie by sa mali dať ovládať nielen z rečníckeho pultu alebo nejako zložitou technikou. Mám pocit, že ono je to teraz nejako možné cez tieto dve obrazovky, nie je to príliš šťastné. Podľa mňa by tu mala byť samostatná na to určená obrazovka. Ale mali by sa dať spúšťať aj z každého jedného poslaneckého miesta, aby sa aj dvojminútové technické pripomienky dali zhutniť, podporiť nejakým obrazom, aby sme mali možnosť sa lepšie vyjadrovať aj priamo z poslaneckej lavice. Ja si nemyslím, že by to v dnešnej dobe mal byť nejaký závažný technický problém a že by to bolo neuskutočniteľné.
Takže mne príde obmedzovanie či dokonca zakazovanie takýchto možností, ako to vidíme v návrhu nového zákona ako, ako krok dozadu. Ako nováčik sa, sa tomu naozaj čudujem. Ono to, že tu máme takéto, prepáčte mi za výraz, predpotopné normalizačné prostredie, ešte pochopím ako nejaký pozostatok socializmu, ktorý sme zdedili v podobe tejto megalomanskej stavby. Ale takýto ten postsocialistický duch a tá pachuť, ktorú cítim najmä z tej mocenskej nadradenosti poslancov vládnej koalície, ktorú som spomínala v úvode, tak sa mi, bohužiaľ, vidia tiež stále rovnaké. A to ma mrzí oveľa viac, lebo to nie je vec matérie, ale ducha.
Tí, čo sme počas nežnej revolúcie zrovna nekachličkovali kúpeľňu, sme si vtedy hovorili, že kedy to aj u nás bude také ako v iných vyspelých demokraciách, kedy sa tu budeme mať naozaj dobre a slobodne. Dávali sme boľševikom najskôr rok, potom dva, neskôr desať, potom dvadsať rokov. A tí pesimistickejší hovorili o potrebe, výmene celých generácií. A myslím si, že nielen v parlamente, ale aj v celej vláde a rovnako tak aj na súdoch by to chcelo poriadne vyvetrať, rozvíriť a rozpustiť všetky tie dymové clony. Skrátka dolapiť a spravodlivo odsúdiť tých, ktorí sa tu nezákonne obohacujú, bývajú v bytoch daňových podvodníkov, znásilňujú deti či páchajú iné zlo, skrátka klamu a kradnú, a do všetkých kútov dostať svieži vzduch a hlavne zdravý rozum a pokoj na život.
Návrh tohto rokovacieho poriadku je podľa mňa v príkrom rozpore so zdravým rozumom a najlepšie by bolo, keby ste ho stiahli, aby sme si ako parlament neutŕžili zase ďalšiu hanbu, keď v praxi nebude fungovať. Pretože nebude fungovať, nebude vymožiteľný.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
