Videokanál klubu
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
12.9.2016 o 14:37 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým sa dostanem k meritu veci, tak k tej technike predkladania pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že súhlasím, že je dobré veci prediskutovať predtým, ale to minimum, čo by sme mohli zabezpečiť pre to, aby bol dostatočný priestor pre posúdenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zazneli nie na výboroch, ale v pléne, je, že budeme rešpektovať nielen literu zákona o rokovacom poriadku, ale aj jeho ducha a zmysel. Ten hovorí, že ak boli predložené v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovať o nich možno najskôr 48 hodín po ich predložení v pléne, ak Národná rada na návrh výboru alebo spravodajcu nerozhodne o tom, že pristúpi k hlasovaniu o nich ihneď.
Čiže myslím, že spoločný pán predsedajúci či pán spravodajca nie je zaviazaný, aby sa hlasovalo hneď o pozmeňujúcich návrhoch. Takže pokiaľ tam vzniknú nejaké nejasnosti a trebárs pán podpredseda vlády nebude schopný zareagovať a povedať hneď jednoznačne, že súhlasí alebo nesúhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je samozrejme, že dôležité pre poslancov vládnej koalície, tak je tam priestor, minimálne tých 48 hodín, počas ktorých by sa tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mali posúdiť. Mohla by sa k nim vyjadriť aj verejnosť. Čiže opätovne apelujem na to, aby sme postupovali týmto spôsobom, a teda najmä, pokiaľ nejde o úplne triviálne návrhy alebo také návrhy, s ktorými je potrebné sa oboznámiť po istú dobu, aby sme, aby sme rešpektovali, že pravidlo je, že sa hlasuje až najmenej 48 hodín po predložení tých návrhov a výnimka je, že sa hlasuje ihneď.
Dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť a ktoré sa týkajú priamo predloženého návrhu zákona, sú jednak tie už tu spomínané občianske združenia a riešenie vo vzťahu k občianskym združeniam, kde nastáva posun oproti tomu, čo sme dostali do prvého čítania, a teda spoločná správa reflektuje tie pripomienky, ktoré zazneli počas prerokovania zákona. A druhá vec je, tie posuny, ku ktorým má prísť a celková pripravenosť toho procesu spustenia, ktorá s tým súvisí. Vo vzťahu k tým občianskym združeniam a vôbec k mimovládnym neziskovým organizáciám by som rád poukázal na to, že keď sa táto vec komunikovala v minulosti, tak sa skoro výhradne hovorilo o firmách, o tom, že firmy budú mať nejakú povinnosť, o tom, že firmám sa zriadia schránky, čo bolo trošku zavádzajúce, pretože, pretože táto povinnosť sa stanovovala, tá povinnosť komunikovať elektronicky a aktivovať si elektronickú schránku bola stanovená nielen pre podnikateľské subjekty, právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj pre právnické osoby, ktoré nemajú charakter podnikateľských subjektov, a teda sú to mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia, odborové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie zriadené za účelom realizácie verejnoprospešných činností a podobne.
Keď bola táto téma otvorená v lete, už potom, čo parlament schválil návrh zákona v prvom čítaní, tak došlo k posunu a k posunu došlo z praktického hľadiska, pretože štát v tejto chvíli nedisponuje informáciou o štatutárnych orgánoch mnohých občianskych združení a občianske združenia sú najpočetnejšou formou neziskových organizácií. A tak sa do zákona má dostať spoločnou správou ustanovenie, ktoré vyjme z povinnosti aktivovať si elektronickú schránku a povinne elektronicky komunikovať, občianske združenia, respektíve tie typy právnických osôb, pri ktorých štát vo svojich registroch nedisponuje informáciami o tom, kto sú ich štatutárne orgány. Ja vítam túto zmenu a považujem to za dôležité a praktické.
Na druhej strane by som rád položil otázku, že či je to dostatočné, pretože medzi podnikateľskými subjektmi a občianskymi združeniami, ak už nechceme hovoriť o všetkých mimovládnych organizáciách, existujú podľa môjho názoru dosť významné rozdiely. Občianske združenia sú realizáciou ústavou garantovaného práva združovať sa. Podnikateľské subjekty sú zase realizáciou tiež v ústave zakotveného práva podnikať. Avšak v prípade združovacie práva hovorí ústava o tom, že toto právo možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Vo vzťahu k výkonu práva podnikať hovorí ústava o tom, že sa ho možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže aj z hľadiska nejakej ústavnej úpravy stanovenie povinnosti komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej správy vo vzťahu k podnikateľským subjektom má nepochybne jasnú oporu v zákone. Toto právo možno realizovať len v medziach zákonov, ktoré jeho výkon upravujú.
Nie som si istý, či rovnakú oporu v ústave má stanovenie tejto povinnosti vo vzťahu k občianskym združeniam a teda právo, zásah do práva a do slobody, slobody združovania, lebo podľa môjho názoru na to neexistujú ústavou stanovené dôvody. Som presvedčený, že nemožno obmedziť právo združovať sa len na tie fyzické osoby, ktoré sú schopné komunikovať s verejnou správou elektronickou formou. Keby sme podobným spôsobom chceli zasiahnuť napríklad do práva nie združovať sa, ale zhromažďovať a stanovili by sme, že oznámiť zhromaždenie je možné iba elektronicky, tak by sme tým zasiahli do práva zhromažďovať sa a som presvedčený, že by to bolo v rozpore s ústavou, lebo nemôžeme obmedziť zhromažďovacie právo iba na tie osoby, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky a asi by to nikoho ani nenapadlo, že nie je možné priniesť papier, alebo prísť oznámiť na obecný úrad, že chcem o sedem dní uskutočniť zhromaždenie.
A zdá sa mi, že niečo podobné je to aj vo vzťahu k občianskym združeniam, ktorých je veľké množstvo a ktoré zväčša nie sú profesionálne organizácie s aparátom, platenými zamestnancami. Častokrát je to naozaj združenie niekoľkých občanov, ktoré chcú, ktoré chce riešiť nejaký ich konkrétny problém, alebo ich združuje preto, že chcú robiť takú alebo onakú činnosť. Nie sú to, nie sú to inštitúcie alebo právnické osoby, ktoré by potrebovali v podstate komunikovať so štátom, ale pokiaľ štát im stanovuje nejaké povinnosti, tak ak budú mať niekedy v budúcnosti, keď už štát bude disponovať, disponovať informáciou o tom, že kto sú ich štatutárne, štatutárne orgány, tak budú tú povinnosť mať.
Lenže dnes sú občianske združenia zadefinované veľmi, veľmi navoľno, štát ani nedisponuje informáciou o mnohých štatutárnych orgánoch. Tie iné formy neziskových organizácií sú definované trochu prísnejšie, štát má oveľa viac informácií, nadácie, investičné fondy majú oveľa viac povinností voči štátu, čo mu musia kedy hlásiť, ale občianske združenia sú v podstate tým najčistejším výrazom združovacieho práva, a teda ak mám použiť nejakú analógiu zo sveta podnikateľských subjektov, tak oni sú niečo také ako živnostníci. Líšia sa len tým, že živnostníci sú fyzické osoby a občianske združenia sú právnické osoby, ale voči tým obchodným spoločnostiam a družstvám sú oveľa jednoduchšou formou a keď nestanovujeme fyzickým osobám, živnostníkom právo alebo teda povinnosť komunikovať elektronicky - a tam to nechávame na dobrovoľné rozhodnutie - tak si myslím, že podobným spôsobom by sme mali, by sme mali nechať na dobrovoľné rozhodnutie občianskych združení, či budú, či si aktivujú tú elektronickú schránku a budú tým pádom už povinne komunikovať s verejnou správou iba elektronicky.
Nedávam to ako pozmeňujúci návrh k tejto novele. V tejto chvíli, myslím, že to stačí ošetriť tým spôsobom, ako je to navrhnuté v spoločnej správe. Ale smerom do budúcnosti, keďže predpokladám, že tento zákon sa ešte otvárať bude, dávam na zváženie, že či voči občianskym združeniam nepostupovať skôr spôsobom, ako k nim pristupuje, ako tento zákon pristupuje k živnostníkom.
Druhá témou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je pripravenosť celého procesu a tie posuny, ktoré tam boli navrhnuté, pôvodne boli navrhnuté od 1. augusta, keďže sa počítalo s tým, že zákon bude prijatý už od 1. júla, toto ustanovenie vo vzťahu k povinnosti aktivovať elektronickú schránku právnických osôb z návrhu zákona má vypadnúť. Opäť je to upravené v spoločnej správe a ošetrí sa to, alebo ošetrilo sa to už v tejto chvíli len usmernením zo strany úradu, ktorý hovorí o tom, že 1. augustom sa proces aktivácie iba začne a ukončí sa tým, keď sa príslušný štatutár alebo príslušná právnická osoba si aktivuje reálne tú schránku, alebo teda najneskôr prvým januárom. Čiže či je to, to prvé riešenie by ústavne asi nebolo celkom možné, toto riešenie sa mne zdá tiež otázne z hľadiska právneho, ale teda nepochybne je dobré z hľadiska toho, aký bude mať dopad na občanov a teda najmä na tie právnické osoby, ktorých sa, ktorých sa tá povinnosť dotýka.
Zákon bol schválený, zákon o e-Governmente bol schválený 4. septembra 2013, nadobudol účinnosť 1. novembra 2013, stanovilo sa tam prechodné obdobie a aj to prechodné obdobie vo vzťahu k tejto povinnosti sa už posúvalo. A rovnako sa teraz má posúvať aj vo vzťahu k právnickým osobám aj z hľadiska využívania ústredného portálu, aj z hľadiska, aj z hľadiska prepojenosti tých formulárov elektronických a tam ten posun má byť ešte väčší, až do januára 2018 alebo teda uvažuje sa tu o nejakej ďalšej výnimke až do roku 2020. A to, že sa to posúva, je dôsledkom toho, že celý ten proces nie je pripravený a možno, možno to je aj vysvedčením toho, že sa na to išlo z nesprávneho konca, že sa najprv stanovila nejaká povinnosť, dala sa, dalo sa prechodné obdobie, dokedy aj právnické osoby, aj štátne a iné verejné inštitúcie sú povinné nabehnúť na elektronickú komunikáciu a potom, keď to nestíhame, tak to posúvame.
Som presvedčený, že oveľa efektívnejším, lepším spôsobom by bolo rozbehnúť systém služieb, ktoré verejné orgány poskytujú či už právnickým osobám alebo fyzickým osobám, spraviť ten systém funkčným tak, aby sa občanom, firmám, mimovládnym organizáciám oplatilo komunikovať elektronicky, aby to bolo pre nich výhodné, pretože ten, kto je schopný komunikovať elektronicky, pokiaľ má vytvorené podmienky na pohodlnú elektronickú komunikáciu s úradmi, tak sa tomu určite nebude brániť a určite to uprednostní pred papierovou komunikáciou, lebo je to preňho jednoduchšie, aj lacnejšie, aj rýchlejšie.
Len, žiaľ, my sme nenabehli na tento proces, išli sme na to naopak, najprv sme stanovili povinnosť. Ak sme mali stanovovať povinnosť, tak sme mali stanoviť podľa môjho hlbokého presvedčenia tú povinnosť vo fáze, keď už systém bude fungovať a keď už množstvo subjektov bude mať, bude ho využívať dobrovoľne. S tým sa už asi nedá, nedá v tejto chvíli, v tejto chvíli nič robiť. Ja teda, keďže do teraz neprebehla žiadna dostatočná informačná kampaň, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo si právnické osoby neaktivovali elektronické, elektronické schránky a nie sú v tejto chvíli pripravené začať, začať komunikovať elektronicky. Držím palce úradu, aby sa mu do konca roka podarilo zrealizovať dostatočnú informačnú kampaň, aby sa všetci, ktorých sa tá povinnosť týka, do 31. decembra o tom dozvedeli a aby sme nestáli zasa niekedy v polovici decembra pred situáciou, že len veľmi malý zlomok z tých právnických osôb, ktoré majú povinnosť aktivovať si elektronickú schránku, si ju už aj aktivovali a nemuseli vymýšľať zase nejaké náhradné riešenia, že či to znova posunieme alebo či iba budeme akceptovať, ak si tú povinnosť nebudú plniť. Ale vzhľadom na to, čo sa dialo doteraz, mám o tom isté pochybnosti a teda budem rád, keď sa tie pochybnosti nenaplnia.
Ďakujem.
Stav prepisu
Rozpracované
Rozpracované
Vystúpenia klubu
Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 14:37 - 14:53 hod.
Dostál Ondrej
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým sa dostanem k meritu veci, tak k tej technike predkladania pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že súhlasím, že je dobré veci prediskutovať predtým, ale to minimum, čo by sme mohli zabezpečiť pre to, aby bol dostatočný priestor pre posúdenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zazneli nie na výboroch, ale v pléne, je, že budeme rešpektovať...
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, kým sa dostanem k meritu veci, tak k tej technike predkladania pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že súhlasím, že je dobré veci prediskutovať predtým, ale to minimum, čo by sme mohli zabezpečiť pre to, aby bol dostatočný priestor pre posúdenie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré zazneli nie na výboroch, ale v pléne, je, že budeme rešpektovať nielen literu zákona o rokovacom poriadku, ale aj jeho ducha a zmysel. Ten hovorí, že ak boli predložené v druhom čítaní v pléne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovať o nich možno najskôr 48 hodín po ich predložení v pléne, ak Národná rada na návrh výboru alebo spravodajcu nerozhodne o tom, že pristúpi k hlasovaniu o nich ihneď.
Čiže myslím, že spoločný pán predsedajúci či pán spravodajca nie je zaviazaný, aby sa hlasovalo hneď o pozmeňujúcich návrhoch. Takže pokiaľ tam vzniknú nejaké nejasnosti a trebárs pán podpredseda vlády nebude schopný zareagovať a povedať hneď jednoznačne, že súhlasí alebo nesúhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je samozrejme, že dôležité pre poslancov vládnej koalície, tak je tam priestor, minimálne tých 48 hodín, počas ktorých by sa tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mali posúdiť. Mohla by sa k nim vyjadriť aj verejnosť. Čiže opätovne apelujem na to, aby sme postupovali týmto spôsobom, a teda najmä, pokiaľ nejde o úplne triviálne návrhy alebo také návrhy, s ktorými je potrebné sa oboznámiť po istú dobu, aby sme, aby sme rešpektovali, že pravidlo je, že sa hlasuje až najmenej 48 hodín po predložení tých návrhov a výnimka je, že sa hlasuje ihneď.
Dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť a ktoré sa týkajú priamo predloženého návrhu zákona, sú jednak tie už tu spomínané občianske združenia a riešenie vo vzťahu k občianskym združeniam, kde nastáva posun oproti tomu, čo sme dostali do prvého čítania, a teda spoločná správa reflektuje tie pripomienky, ktoré zazneli počas prerokovania zákona. A druhá vec je, tie posuny, ku ktorým má prísť a celková pripravenosť toho procesu spustenia, ktorá s tým súvisí. Vo vzťahu k tým občianskym združeniam a vôbec k mimovládnym neziskovým organizáciám by som rád poukázal na to, že keď sa táto vec komunikovala v minulosti, tak sa skoro výhradne hovorilo o firmách, o tom, že firmy budú mať nejakú povinnosť, o tom, že firmám sa zriadia schránky, čo bolo trošku zavádzajúce, pretože, pretože táto povinnosť sa stanovovala, tá povinnosť komunikovať elektronicky a aktivovať si elektronickú schránku bola stanovená nielen pre podnikateľské subjekty, právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj pre právnické osoby, ktoré nemajú charakter podnikateľských subjektov, a teda sú to mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia, odborové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie zriadené za účelom realizácie verejnoprospešných činností a podobne.
Keď bola táto téma otvorená v lete, už potom, čo parlament schválil návrh zákona v prvom čítaní, tak došlo k posunu a k posunu došlo z praktického hľadiska, pretože štát v tejto chvíli nedisponuje informáciou o štatutárnych orgánoch mnohých občianskych združení a občianske združenia sú najpočetnejšou formou neziskových organizácií. A tak sa do zákona má dostať spoločnou správou ustanovenie, ktoré vyjme z povinnosti aktivovať si elektronickú schránku a povinne elektronicky komunikovať, občianske združenia, respektíve tie typy právnických osôb, pri ktorých štát vo svojich registroch nedisponuje informáciami o tom, kto sú ich štatutárne orgány. Ja vítam túto zmenu a považujem to za dôležité a praktické.
Na druhej strane by som rád položil otázku, že či je to dostatočné, pretože medzi podnikateľskými subjektmi a občianskymi združeniami, ak už nechceme hovoriť o všetkých mimovládnych organizáciách, existujú podľa môjho názoru dosť významné rozdiely. Občianske združenia sú realizáciou ústavou garantovaného práva združovať sa. Podnikateľské subjekty sú zase realizáciou tiež v ústave zakotveného práva podnikať. Avšak v prípade združovacie práva hovorí ústava o tom, že toto právo možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Vo vzťahu k výkonu práva podnikať hovorí ústava o tom, že sa ho možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže aj z hľadiska nejakej ústavnej úpravy stanovenie povinnosti komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej správy vo vzťahu k podnikateľským subjektom má nepochybne jasnú oporu v zákone. Toto právo možno realizovať len v medziach zákonov, ktoré jeho výkon upravujú.
Nie som si istý, či rovnakú oporu v ústave má stanovenie tejto povinnosti vo vzťahu k občianskym združeniam a teda právo, zásah do práva a do slobody, slobody združovania, lebo podľa môjho názoru na to neexistujú ústavou stanovené dôvody. Som presvedčený, že nemožno obmedziť právo združovať sa len na tie fyzické osoby, ktoré sú schopné komunikovať s verejnou správou elektronickou formou. Keby sme podobným spôsobom chceli zasiahnuť napríklad do práva nie združovať sa, ale zhromažďovať a stanovili by sme, že oznámiť zhromaždenie je možné iba elektronicky, tak by sme tým zasiahli do práva zhromažďovať sa a som presvedčený, že by to bolo v rozpore s ústavou, lebo nemôžeme obmedziť zhromažďovacie právo iba na tie osoby, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky a asi by to nikoho ani nenapadlo, že nie je možné priniesť papier, alebo prísť oznámiť na obecný úrad, že chcem o sedem dní uskutočniť zhromaždenie.
A zdá sa mi, že niečo podobné je to aj vo vzťahu k občianskym združeniam, ktorých je veľké množstvo a ktoré zväčša nie sú profesionálne organizácie s aparátom, platenými zamestnancami. Častokrát je to naozaj združenie niekoľkých občanov, ktoré chcú, ktoré chce riešiť nejaký ich konkrétny problém, alebo ich združuje preto, že chcú robiť takú alebo onakú činnosť. Nie sú to, nie sú to inštitúcie alebo právnické osoby, ktoré by potrebovali v podstate komunikovať so štátom, ale pokiaľ štát im stanovuje nejaké povinnosti, tak ak budú mať niekedy v budúcnosti, keď už štát bude disponovať, disponovať informáciou o tom, že kto sú ich štatutárne, štatutárne orgány, tak budú tú povinnosť mať.
Lenže dnes sú občianske združenia zadefinované veľmi, veľmi navoľno, štát ani nedisponuje informáciou o mnohých štatutárnych orgánoch. Tie iné formy neziskových organizácií sú definované trochu prísnejšie, štát má oveľa viac informácií, nadácie, investičné fondy majú oveľa viac povinností voči štátu, čo mu musia kedy hlásiť, ale občianske združenia sú v podstate tým najčistejším výrazom združovacieho práva, a teda ak mám použiť nejakú analógiu zo sveta podnikateľských subjektov, tak oni sú niečo také ako živnostníci. Líšia sa len tým, že živnostníci sú fyzické osoby a občianske združenia sú právnické osoby, ale voči tým obchodným spoločnostiam a družstvám sú oveľa jednoduchšou formou a keď nestanovujeme fyzickým osobám, živnostníkom právo alebo teda povinnosť komunikovať elektronicky - a tam to nechávame na dobrovoľné rozhodnutie - tak si myslím, že podobným spôsobom by sme mali, by sme mali nechať na dobrovoľné rozhodnutie občianskych združení, či budú, či si aktivujú tú elektronickú schránku a budú tým pádom už povinne komunikovať s verejnou správou iba elektronicky.
Nedávam to ako pozmeňujúci návrh k tejto novele. V tejto chvíli, myslím, že to stačí ošetriť tým spôsobom, ako je to navrhnuté v spoločnej správe. Ale smerom do budúcnosti, keďže predpokladám, že tento zákon sa ešte otvárať bude, dávam na zváženie, že či voči občianskym združeniam nepostupovať skôr spôsobom, ako k nim pristupuje, ako tento zákon pristupuje k živnostníkom.
Druhá témou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je pripravenosť celého procesu a tie posuny, ktoré tam boli navrhnuté, pôvodne boli navrhnuté od 1. augusta, keďže sa počítalo s tým, že zákon bude prijatý už od 1. júla, toto ustanovenie vo vzťahu k povinnosti aktivovať elektronickú schránku právnických osôb z návrhu zákona má vypadnúť. Opäť je to upravené v spoločnej správe a ošetrí sa to, alebo ošetrilo sa to už v tejto chvíli len usmernením zo strany úradu, ktorý hovorí o tom, že 1. augustom sa proces aktivácie iba začne a ukončí sa tým, keď sa príslušný štatutár alebo príslušná právnická osoba si aktivuje reálne tú schránku, alebo teda najneskôr prvým januárom. Čiže či je to, to prvé riešenie by ústavne asi nebolo celkom možné, toto riešenie sa mne zdá tiež otázne z hľadiska právneho, ale teda nepochybne je dobré z hľadiska toho, aký bude mať dopad na občanov a teda najmä na tie právnické osoby, ktorých sa, ktorých sa tá povinnosť dotýka.
Zákon bol schválený, zákon o e-Governmente bol schválený 4. septembra 2013, nadobudol účinnosť 1. novembra 2013, stanovilo sa tam prechodné obdobie a aj to prechodné obdobie vo vzťahu k tejto povinnosti sa už posúvalo. A rovnako sa teraz má posúvať aj vo vzťahu k právnickým osobám aj z hľadiska využívania ústredného portálu, aj z hľadiska, aj z hľadiska prepojenosti tých formulárov elektronických a tam ten posun má byť ešte väčší, až do januára 2018 alebo teda uvažuje sa tu o nejakej ďalšej výnimke až do roku 2020. A to, že sa to posúva, je dôsledkom toho, že celý ten proces nie je pripravený a možno, možno to je aj vysvedčením toho, že sa na to išlo z nesprávneho konca, že sa najprv stanovila nejaká povinnosť, dala sa, dalo sa prechodné obdobie, dokedy aj právnické osoby, aj štátne a iné verejné inštitúcie sú povinné nabehnúť na elektronickú komunikáciu a potom, keď to nestíhame, tak to posúvame.
Som presvedčený, že oveľa efektívnejším, lepším spôsobom by bolo rozbehnúť systém služieb, ktoré verejné orgány poskytujú či už právnickým osobám alebo fyzickým osobám, spraviť ten systém funkčným tak, aby sa občanom, firmám, mimovládnym organizáciám oplatilo komunikovať elektronicky, aby to bolo pre nich výhodné, pretože ten, kto je schopný komunikovať elektronicky, pokiaľ má vytvorené podmienky na pohodlnú elektronickú komunikáciu s úradmi, tak sa tomu určite nebude brániť a určite to uprednostní pred papierovou komunikáciou, lebo je to preňho jednoduchšie, aj lacnejšie, aj rýchlejšie.
Len, žiaľ, my sme nenabehli na tento proces, išli sme na to naopak, najprv sme stanovili povinnosť. Ak sme mali stanovovať povinnosť, tak sme mali stanoviť podľa môjho hlbokého presvedčenia tú povinnosť vo fáze, keď už systém bude fungovať a keď už množstvo subjektov bude mať, bude ho využívať dobrovoľne. S tým sa už asi nedá, nedá v tejto chvíli, v tejto chvíli nič robiť. Ja teda, keďže do teraz neprebehla žiadna dostatočná informačná kampaň, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo si právnické osoby neaktivovali elektronické, elektronické schránky a nie sú v tejto chvíli pripravené začať, začať komunikovať elektronicky. Držím palce úradu, aby sa mu do konca roka podarilo zrealizovať dostatočnú informačnú kampaň, aby sa všetci, ktorých sa tá povinnosť týka, do 31. decembra o tom dozvedeli a aby sme nestáli zasa niekedy v polovici decembra pred situáciou, že len veľmi malý zlomok z tých právnických osôb, ktoré majú povinnosť aktivovať si elektronickú schránku, si ju už aj aktivovali a nemuseli vymýšľať zase nejaké náhradné riešenia, že či to znova posunieme alebo či iba budeme akceptovať, ak si tú povinnosť nebudú plniť. Ale vzhľadom na to, čo sa dialo doteraz, mám o tom isté pochybnosti a teda budem rád, keď sa tie pochybnosti nenaplnia.
Ďakujem.
Skryt prepis
Čiže myslím, že spoločný pán predsedajúci či pán spravodajca nie je zaviazaný, aby sa hlasovalo hneď o pozmeňujúcich návrhoch. Takže pokiaľ tam vzniknú nejaké nejasnosti a trebárs pán podpredseda vlády nebude schopný zareagovať a povedať hneď jednoznačne, že súhlasí alebo nesúhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, čo je samozrejme, že dôležité pre poslancov vládnej koalície, tak je tam priestor, minimálne tých 48 hodín, počas ktorých by sa tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy mali posúdiť. Mohla by sa k nim vyjadriť aj verejnosť. Čiže opätovne apelujem na to, aby sme postupovali týmto spôsobom, a teda najmä, pokiaľ nejde o úplne triviálne návrhy alebo také návrhy, s ktorými je potrebné sa oboznámiť po istú dobu, aby sme, aby sme rešpektovali, že pravidlo je, že sa hlasuje až najmenej 48 hodín po predložení tých návrhov a výnimka je, že sa hlasuje ihneď.
Dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť a ktoré sa týkajú priamo predloženého návrhu zákona, sú jednak tie už tu spomínané občianske združenia a riešenie vo vzťahu k občianskym združeniam, kde nastáva posun oproti tomu, čo sme dostali do prvého čítania, a teda spoločná správa reflektuje tie pripomienky, ktoré zazneli počas prerokovania zákona. A druhá vec je, tie posuny, ku ktorým má prísť a celková pripravenosť toho procesu spustenia, ktorá s tým súvisí. Vo vzťahu k tým občianskym združeniam a vôbec k mimovládnym neziskovým organizáciám by som rád poukázal na to, že keď sa táto vec komunikovala v minulosti, tak sa skoro výhradne hovorilo o firmách, o tom, že firmy budú mať nejakú povinnosť, o tom, že firmám sa zriadia schránky, čo bolo trošku zavádzajúce, pretože, pretože táto povinnosť sa stanovovala, tá povinnosť komunikovať elektronicky a aktivovať si elektronickú schránku bola stanovená nielen pre podnikateľské subjekty, právnické osoby, podnikateľské subjekty, ale aj pre právnické osoby, ktoré nemajú charakter podnikateľských subjektov, a teda sú to mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia, odborové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie zriadené za účelom realizácie verejnoprospešných činností a podobne.
Keď bola táto téma otvorená v lete, už potom, čo parlament schválil návrh zákona v prvom čítaní, tak došlo k posunu a k posunu došlo z praktického hľadiska, pretože štát v tejto chvíli nedisponuje informáciou o štatutárnych orgánoch mnohých občianskych združení a občianske združenia sú najpočetnejšou formou neziskových organizácií. A tak sa do zákona má dostať spoločnou správou ustanovenie, ktoré vyjme z povinnosti aktivovať si elektronickú schránku a povinne elektronicky komunikovať, občianske združenia, respektíve tie typy právnických osôb, pri ktorých štát vo svojich registroch nedisponuje informáciami o tom, kto sú ich štatutárne orgány. Ja vítam túto zmenu a považujem to za dôležité a praktické.
Na druhej strane by som rád položil otázku, že či je to dostatočné, pretože medzi podnikateľskými subjektmi a občianskymi združeniami, ak už nechceme hovoriť o všetkých mimovládnych organizáciách, existujú podľa môjho názoru dosť významné rozdiely. Občianske združenia sú realizáciou ústavou garantovaného práva združovať sa. Podnikateľské subjekty sú zase realizáciou tiež v ústave zakotveného práva podnikať. Avšak v prípade združovacie práva hovorí ústava o tom, že toto právo možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnuté pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Vo vzťahu k výkonu práva podnikať hovorí ústava o tom, že sa ho možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto práva, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Čiže aj z hľadiska nejakej ústavnej úpravy stanovenie povinnosti komunikovať elektronicky s orgánmi verejnej správy vo vzťahu k podnikateľským subjektom má nepochybne jasnú oporu v zákone. Toto právo možno realizovať len v medziach zákonov, ktoré jeho výkon upravujú.
Nie som si istý, či rovnakú oporu v ústave má stanovenie tejto povinnosti vo vzťahu k občianskym združeniam a teda právo, zásah do práva a do slobody, slobody združovania, lebo podľa môjho názoru na to neexistujú ústavou stanovené dôvody. Som presvedčený, že nemožno obmedziť právo združovať sa len na tie fyzické osoby, ktoré sú schopné komunikovať s verejnou správou elektronickou formou. Keby sme podobným spôsobom chceli zasiahnuť napríklad do práva nie združovať sa, ale zhromažďovať a stanovili by sme, že oznámiť zhromaždenie je možné iba elektronicky, tak by sme tým zasiahli do práva zhromažďovať sa a som presvedčený, že by to bolo v rozpore s ústavou, lebo nemôžeme obmedziť zhromažďovacie právo iba na tie osoby, ktoré sú schopné komunikovať elektronicky a asi by to nikoho ani nenapadlo, že nie je možné priniesť papier, alebo prísť oznámiť na obecný úrad, že chcem o sedem dní uskutočniť zhromaždenie.
A zdá sa mi, že niečo podobné je to aj vo vzťahu k občianskym združeniam, ktorých je veľké množstvo a ktoré zväčša nie sú profesionálne organizácie s aparátom, platenými zamestnancami. Častokrát je to naozaj združenie niekoľkých občanov, ktoré chcú, ktoré chce riešiť nejaký ich konkrétny problém, alebo ich združuje preto, že chcú robiť takú alebo onakú činnosť. Nie sú to, nie sú to inštitúcie alebo právnické osoby, ktoré by potrebovali v podstate komunikovať so štátom, ale pokiaľ štát im stanovuje nejaké povinnosti, tak ak budú mať niekedy v budúcnosti, keď už štát bude disponovať, disponovať informáciou o tom, že kto sú ich štatutárne, štatutárne orgány, tak budú tú povinnosť mať.
Lenže dnes sú občianske združenia zadefinované veľmi, veľmi navoľno, štát ani nedisponuje informáciou o mnohých štatutárnych orgánoch. Tie iné formy neziskových organizácií sú definované trochu prísnejšie, štát má oveľa viac informácií, nadácie, investičné fondy majú oveľa viac povinností voči štátu, čo mu musia kedy hlásiť, ale občianske združenia sú v podstate tým najčistejším výrazom združovacieho práva, a teda ak mám použiť nejakú analógiu zo sveta podnikateľských subjektov, tak oni sú niečo také ako živnostníci. Líšia sa len tým, že živnostníci sú fyzické osoby a občianske združenia sú právnické osoby, ale voči tým obchodným spoločnostiam a družstvám sú oveľa jednoduchšou formou a keď nestanovujeme fyzickým osobám, živnostníkom právo alebo teda povinnosť komunikovať elektronicky - a tam to nechávame na dobrovoľné rozhodnutie - tak si myslím, že podobným spôsobom by sme mali, by sme mali nechať na dobrovoľné rozhodnutie občianskych združení, či budú, či si aktivujú tú elektronickú schránku a budú tým pádom už povinne komunikovať s verejnou správou iba elektronicky.
Nedávam to ako pozmeňujúci návrh k tejto novele. V tejto chvíli, myslím, že to stačí ošetriť tým spôsobom, ako je to navrhnuté v spoločnej správe. Ale smerom do budúcnosti, keďže predpokladám, že tento zákon sa ešte otvárať bude, dávam na zváženie, že či voči občianskym združeniam nepostupovať skôr spôsobom, ako k nim pristupuje, ako tento zákon pristupuje k živnostníkom.
Druhá témou, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je pripravenosť celého procesu a tie posuny, ktoré tam boli navrhnuté, pôvodne boli navrhnuté od 1. augusta, keďže sa počítalo s tým, že zákon bude prijatý už od 1. júla, toto ustanovenie vo vzťahu k povinnosti aktivovať elektronickú schránku právnických osôb z návrhu zákona má vypadnúť. Opäť je to upravené v spoločnej správe a ošetrí sa to, alebo ošetrilo sa to už v tejto chvíli len usmernením zo strany úradu, ktorý hovorí o tom, že 1. augustom sa proces aktivácie iba začne a ukončí sa tým, keď sa príslušný štatutár alebo príslušná právnická osoba si aktivuje reálne tú schránku, alebo teda najneskôr prvým januárom. Čiže či je to, to prvé riešenie by ústavne asi nebolo celkom možné, toto riešenie sa mne zdá tiež otázne z hľadiska právneho, ale teda nepochybne je dobré z hľadiska toho, aký bude mať dopad na občanov a teda najmä na tie právnické osoby, ktorých sa, ktorých sa tá povinnosť dotýka.
Zákon bol schválený, zákon o e-Governmente bol schválený 4. septembra 2013, nadobudol účinnosť 1. novembra 2013, stanovilo sa tam prechodné obdobie a aj to prechodné obdobie vo vzťahu k tejto povinnosti sa už posúvalo. A rovnako sa teraz má posúvať aj vo vzťahu k právnickým osobám aj z hľadiska využívania ústredného portálu, aj z hľadiska, aj z hľadiska prepojenosti tých formulárov elektronických a tam ten posun má byť ešte väčší, až do januára 2018 alebo teda uvažuje sa tu o nejakej ďalšej výnimke až do roku 2020. A to, že sa to posúva, je dôsledkom toho, že celý ten proces nie je pripravený a možno, možno to je aj vysvedčením toho, že sa na to išlo z nesprávneho konca, že sa najprv stanovila nejaká povinnosť, dala sa, dalo sa prechodné obdobie, dokedy aj právnické osoby, aj štátne a iné verejné inštitúcie sú povinné nabehnúť na elektronickú komunikáciu a potom, keď to nestíhame, tak to posúvame.
Som presvedčený, že oveľa efektívnejším, lepším spôsobom by bolo rozbehnúť systém služieb, ktoré verejné orgány poskytujú či už právnickým osobám alebo fyzickým osobám, spraviť ten systém funkčným tak, aby sa občanom, firmám, mimovládnym organizáciám oplatilo komunikovať elektronicky, aby to bolo pre nich výhodné, pretože ten, kto je schopný komunikovať elektronicky, pokiaľ má vytvorené podmienky na pohodlnú elektronickú komunikáciu s úradmi, tak sa tomu určite nebude brániť a určite to uprednostní pred papierovou komunikáciou, lebo je to preňho jednoduchšie, aj lacnejšie, aj rýchlejšie.
Len, žiaľ, my sme nenabehli na tento proces, išli sme na to naopak, najprv sme stanovili povinnosť. Ak sme mali stanovovať povinnosť, tak sme mali stanoviť podľa môjho hlbokého presvedčenia tú povinnosť vo fáze, keď už systém bude fungovať a keď už množstvo subjektov bude mať, bude ho využívať dobrovoľne. S tým sa už asi nedá, nedá v tejto chvíli, v tejto chvíli nič robiť. Ja teda, keďže do teraz neprebehla žiadna dostatočná informačná kampaň, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo si právnické osoby neaktivovali elektronické, elektronické schránky a nie sú v tejto chvíli pripravené začať, začať komunikovať elektronicky. Držím palce úradu, aby sa mu do konca roka podarilo zrealizovať dostatočnú informačnú kampaň, aby sa všetci, ktorých sa tá povinnosť týka, do 31. decembra o tom dozvedeli a aby sme nestáli zasa niekedy v polovici decembra pred situáciou, že len veľmi malý zlomok z tých právnických osôb, ktoré majú povinnosť aktivovať si elektronickú schránku, si ju už aj aktivovali a nemuseli vymýšľať zase nejaké náhradné riešenia, že či to znova posunieme alebo či iba budeme akceptovať, ak si tú povinnosť nebudú plniť. Ale vzhľadom na to, čo sa dialo doteraz, mám o tom isté pochybnosti a teda budem rád, keď sa tie pochybnosti nenaplnia.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 14:35 - 14:37 hod.
Galek Karol
Zareagujem tak postupne, ale v podstate, tak ako povedal pán Viskupič, politikárčenie naozaj v tomto zákone nemá čo robiť. Je to odborný zákon, je potrebný bez pochyby. A tak, ako povedal aj pán Gál, áno, je tam množstvo pozmeňovákov. Čo sa týka toho pozmeňováku napríklad o tej centralizovanej, centrálnej elektronickej podateľni, táto bude mať iba pozitívny vplyv na rozpočet. Ale nie sú to nové pozmeňováky. V podstate pán Pellegrini bol na ne...
Zobrazit prepis
Zareagujem tak postupne, ale v podstate, tak ako povedal pán Viskupič, politikárčenie naozaj v tomto zákone nemá čo robiť. Je to odborný zákon, je potrebný bez pochyby. A tak, ako povedal aj pán Gál, áno, je tam množstvo pozmeňovákov. Čo sa týka toho pozmeňováku napríklad o tej centralizovanej, centrálnej elektronickej podateľni, táto bude mať iba pozitívny vplyv na rozpočet. Ale nie sú to nové pozmeňováky. V podstate pán Pellegrini bol na ne pripravený už na rokovanie komisie, ktoré, ktorú sme mali ešte v júli. Vtedy sme sa ale napokon venovali iba tým termínom posúvania, spustenia tých elektronických schránok. Samotné znenia týchto pozmeňovákov, ja som ich doručil v piatok, ale nie sú to úplne nové, pretože vznikli z odbornej verejnosti a tieto boli ešte v lete, niekedy v auguste takisto doručené na Úrad vlády. Takže nie je to nič, o čom by pán Pellegrini ako podpredseda vlády nevedel. Sám má na to vlastný názor, prezentoval nám to aj na výbore a verím, že nám to aj teraz prednesie v pléne. Ďakujem.
Skryt prepis
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 14:30 - 14:32 hod.
Laurenčík Milan
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galek, ja by som po akceptovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý si predložil, si aj dokázal predstaviť podporu tohto zákona. Musím však ešte upozorniť, upozorniť a dať dôraz na jednu skutočnosť. Tento návrh zákona v čl. 5 mení aj zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o eGovernmente, ako si už aj spomínal.
Touto...
Zobrazit prepis
Touto...
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Galek, ja by som po akceptovaní pozmeňujúceho návrhu, ktorý si predložil, si aj dokázal predstaviť podporu tohto zákona. Musím však ešte upozorniť, upozorniť a dať dôraz na jednu skutočnosť. Tento návrh zákona v čl. 5 mení aj zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o eGovernmente, ako si už aj spomínal.
Touto zmenou vláda SMER-u potvrdzuje a priznáva to, že nezvládla a nezvláda elektronizáciu verejnej správy. Od 1. novembra 2013 je tento zákon účinný, tento zákon o eGovernmente, a od tejto doby je známe, teda tri roky, že 1. augusta 2016 budú mať všetky právnické osoby aktivované elektronické schránky na komunikáciu s úradmi a na doručovanie písomností.
Keď sa tento termín blížil, tak vláda s hrôzou zistila, že termín je nereálny a preto už vlastne po funuse posúva termín aktivácie až na 1. 1. 2017, a to všetko napriek tomu, že elektronizácia verejnej správy nás dosiaľ stála miliardu euro. Bude zrejme potrebovať ešte ďalšie stovky miliónov na to, aby sa uviedla do skutočnej praxe.
Ďakujem.
Skryt prepis
Touto zmenou vláda SMER-u potvrdzuje a priznáva to, že nezvládla a nezvláda elektronizáciu verejnej správy. Od 1. novembra 2013 je tento zákon účinný, tento zákon o eGovernmente, a od tejto doby je známe, teda tri roky, že 1. augusta 2016 budú mať všetky právnické osoby aktivované elektronické schránky na komunikáciu s úradmi a na doručovanie písomností.
Keď sa tento termín blížil, tak vláda s hrôzou zistila, že termín je nereálny a preto už vlastne po funuse posúva termín aktivácie až na 1. 1. 2017, a to všetko napriek tomu, že elektronizácia verejnej správy nás dosiaľ stála miliardu euro. Bude zrejme potrebovať ešte ďalšie stovky miliónov na to, aby sa uviedla do skutočnej praxe.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 14:12 - 14:29 hod.
Galek Karol
Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou jeden zákon, ktorý je, dovolím si povedať, veľmi, veľmi odborný, veľmi špecifický. Napokon, koľkým vám niečo hovoria pojmy: dôveryhodné služby, elektronické transakcie, kvalifikovaný elektronický podpis, elektronická podateľňa? Je to veľmi špecifické, je to tá oblasť IT, máme tu nejakým spôsobom menený zákon o elektronickom podpise, máme tu menený zákon o...
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, máme pred sebou jeden zákon, ktorý je, dovolím si povedať, veľmi, veľmi odborný, veľmi špecifický. Napokon, koľkým vám niečo hovoria pojmy: dôveryhodné služby, elektronické transakcie, kvalifikovaný elektronický podpis, elektronická podateľňa? Je to veľmi špecifické, je to tá oblasť IT, máme tu nejakým spôsobom menený zákon o elektronickom podpise, máme tu menený zákon o e-Governmente.
Zákon je, zákonu o dôveryhodných službách sme sa venovali aj na komisii pre technologický rozvoj a inovácie, kde prišiel aj pán Pellegrini a viacero bodov, viacero pripomienok sme si spoločne prešli, vydiskutovali. Jedným z tých najdôležitejších bol termín, kedy sme posúvali, posúvali, odstraňovali za návrhom zákona termín 1. 1. 2017. Na 1. 1. 2017 malo byť preložené aktivovanie elektronických schránok pre právnické osoby. Ako bolo aj na komisii odprezentované, na základe konzultácie aj s právnikmi toto sa dalo vyriešiť elegantnejšie, a to usmernením, na základe ktorého - pardon, či to nie je na mňa, nie, ďakujem - na základe ktorého, ak aktivácia elektronických schránok pre právnické osoby začína 1. augustom 2016 - tak hovorí zákon o e-Governmente - končí sa 31. decembra 2016 a od 1. 1. 2017 tieto budú musieť používať všetky právnické osoby. To, čo sme diskutovali a to, čo bolo zohľadnené aj v pozmeňovacom návrhu, boli práve, ale najmä občianske združenia respektíve právnické osoby, ktoré nemajú známeho štatutára. Toto je jeden ústupok, to znamená ústupok v tej forme, pokiaľ nebude ten štatutár jasne definovaný, tak dovtedy tá právnická osoba nebude musieť používať túto elektronickú schránku.
Samotný zákon o e-Governmente, na základe ktorého sa budú tieto elektronické schránky riešiť a spúšťať, je známy od roku 2013. V rámci zákona o dôveryhodných službách sa teda nejaká tá obmena zákona o e-Governmente zúžila, vypadli odtiaľ tie termíny. Napriek tomu stále si myslím, že to riešenie, hlavne tá informatizácia verejnosti k dnešnému dňu značne pokrivkáva. Veľmi málo právnických osôb do dnešného dňa vie, že naozaj toho 1. 1. 2017 budú musieť tie schránky používať. Verím, že za štyri ostávajúce mesiace sa podarí aj tento nedostatok odstrániť, ale chcel by som sa súčasne pána podpredsedu opýtať na inú vec, a to na používanie alebo na komunikáciu, elektronickú, úradmi, ktorá má byť od toho 1. 11. 2016, nakoľko sú tieto úrady a štátne inštitúcie na to pripravené.
Nebudem ďalej nejak rozvádzať tú diskusiu, ako som povedal, lebo je to veľmi odborná téma. V rámci komisie, ale aj v rámci výboru sme rozdiskutovávali dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z odbornej verejnosti a dovolil som si ich aj predložiť na dnešné rokovanie. Jeden sa týka centrálnej elektronickej podateľne a druhý sa týka rodných čísel v podpise.
Takže, ak môžem, dovolím si prečítať a podať prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pod ktorý som podpísaný ja ako predkladateľ - moje meno je Karol Galek - a Milan Laurenčík k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132.
Takže v bode 1. V čl. I § 10 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I § 10 ods. 7 sa vypúšťajú slová "a zhodu elektronickej podateľne".
Po 3. V čl. I sa vypúšťa § 15.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Po 4. V čl. I § 16 vrátane nadpisu znie: "§ 16 Splnomocňovacie ustanovenie.
Úrad sa splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanovuje podrobnosti o overovaní kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, pre informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu, rozšíreniach dôveryhodného zoznamu, postupu uchovávania elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov a formátoch podpisových politík pre národné rozšírenia pre dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby."
Odôvodnenie k týmto štyrom bodom: navrhujeme presunúť úpravu elektronických podateľní do zákona č. 305/2013 Z. z. a prevádzkovať pre všetky orgány verejnej moci centrálnu elektronickú podateľňu, ktorá je modulom ústredného portálu verejnej správy, tak ako bolo uvedené v návrhu zákona predloženom do medzirezortného pripomienkového konania. To znamená, takýto návrh sa už v pôvodnom návrhu zákona o dôveryhodných službách nachádzal a v rámci medzirezortného pripomienkového konania po pripomienkach niektorých štátnych orgánov odtiaľ vypadol. Keď sme to rozoberali aj na výbore, takejto zmene sa nebránil ani pán podpredseda. Zmieňovali ste sa vtedy, že aj sami to budete riešiť. Ja sa pýtam, prečo to nemôžme poriešiť už dneska, keď elektronické schránky budú povinné, ich používanie od toho 1. 1. 2017.
Funkčnosť elektronických podateľní je vždy prakticky rovnaká, čím sa prevádzkovanie samostatnej elektronickej podateľne stáva duplicitnou. Zároveň centralizácia modulov informačných systémov verejnej správy s podobnou funkčnosťou je v súčasnosti jednou z priorít zaistenia efektívnosti pri prevádzke informačného systému. Podľa dostupných informácií v súčasnosti centrálna elektronická podateľňa je vybudovaná a funkčná. Takže dneska máme všetko technicky pripravené, nevidíme dôvod na to, aby takáto centrálna elektronická podateľňa nefungovala.
A potom tu máme bod 5. V čl. V sa na začiatok vkladajú nové novelizačné body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o funkcie elektronickej podateľne, orgány verejnej moci sú pri výkone verejnej moci na ich zabezpečenie povinné používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. d)."
2. V § 10 odsek 7 znie: "(7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa § 16a a službu časovej pečiatky na spracovanie elektronických podaní a autorizáciu elektronických úradných dokumentov. Správcom modulu centrálnej elektronickej podateľne je úrad vlády."
3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 16a Elektronická podateľňa.
(1) Elektronickou podateľňou je technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných zdokonalených elektronickým podpisom, elektronických dokumentov zapečatených zdokonalenou elektronickou pečaťou, elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronických podpisom a elektronických dokumentov zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
(2) Elektronická podateľňa pri zabezpečovaní činností podľa odseku 1 vykonáva najmä:
a) spracovanie prijatých elektronických správ spolu s overením správnosti ich štruktúry, formátu, obsahu a platnosti autorizácií,
b) potvrdzovanie prijatia správy formou vytvorenia elektronickej doručenky podľa § 30 ods. 2,
c) ak ide o overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, ku ktorým nie je pripojená kvalifikovaná časová pečiatka, pripojenie kvalifikovanej elektronickej pečiatky,
d) overenie platnosti certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať elektronického dokumentu a zabezpečenie možnosti autorizácie odoslaných elektronických správ s použitím zaručenej elektronickej pečate odosielateľa,
e) odosielanie elektronického dokumentu na ďalšie vybavenie v orgáne verejnej moci.
(3) Na zabezpečenie funkcií spojených s vytváraním zaručenej elektronickej pečate a overovaním platnosti zaručených elektronických podpisov a zaručených elektronických pečatí sa v elektronickej podateľni využívanej orgánom verejnej moci použijú certifikované prostriedky.
(4) Elektronická podateľňa je prevádzkovaná podľa schváleného bezpečnostného projektu a bezpečnostnej smernice, na ktorých obsah a štruktúru sa primerane vzťahuje technická norma."
Máme tu bod 6. V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. § 3 ods. 2 sa slová "elektronická podateľňa tohto orgánu" nahrádzajú slovami "tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne". Nasledujúce body sa primerane očíslujú.
Takže toto boli body 2 až 5, kedy sa vypúšťala úprava elektronickej podateľne zo zákona vo verejných službách a v bodoch 5 a 6 sa vkladá do zákona č. 305/2013 Z. z. pôvodná úprava elektronickej podateľne, ktorá je zhodná s návrhom medzirezortného pripomienkového konania v rámci odôvodnení.
A teraz odôvodnenie k bodom 5 a 6. Vzhľadom na navrhovaný obsah úpravy zákona o dôveryhodných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa systematicky navrhuje presunúť úpravu elektronickej podateľne do zákona o e-Governmente, ktorý okrem iného upravuje aj základné architektonické prvky e-Governmentu.
Z hľadiska obsahu úpravy sa navrhujú dve zásadné zmeny. Prvou je zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne a druhou, s tým súvisiacou, zrušenie režimu overovania a posudzovania na účely vydania osvedčenia o zhode.
Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, §16a, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým to používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly, avšak aj prevádzkovaním kópie elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné. NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa licenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.
Vychádzajúc z tohto princípu stráca zmysel ponechávať úpravu procesu posudzovania zhody na konkrétne riešenia, pretože bude na strane správcu spoločného modulu, aby zabezpečil prevádzkovanie takéhoto riešenia elektronickej podateľne, ktoré je v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 16a, vychádza sa z dnešnej úpravy funkcií elektronickej podateľne pri zohľadnení zmien, ktoré priniesol v poslednom období najmä zákon o e-Governmente. Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60b.
Bod 7. V čl. V v bode 6 sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Orgány verejnej moci, ktoré k 1. septembru 2016 na účely zabezpečenia funkcií elektronickej podateľne používajú vlastnú elektronickú podateľňu, alebo začali verejné obstarávanie na účely jej budovania, nie sú do 31. decembra 2020 povinné využívať modul centrálnej elektronickej podateľne."
Toto boli tie hlavné pripomienky, kedy niektoré orgány verejnej moci, jednoducho povedali, my tu máme vlastnú podateľňu, ktorú používame a nie sme ochotní prejsť na centrálnu. Myslíme si, že prechodné obdobie, aby sa prispôsobili na ten prechod do roku 2020, je dostatočné.
V tejto súvislosti odovzdávam pánovi spravodajcovi prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A druhý, ten je kratší, ten sa týka používania rodného čísla. K 1. 6. 2016 sme mali alebo naše úrady mali byť schopné komunikovať, alebo teda by mali byť schopné prijímať elektronické podpisy aj od ľudí zo zahraničia, kde sa tieto rodné čísla nepoužívajú. Bavili sme sa o tom aj na výbore. Sám ste vraveli, že je tam iba slovíčko "môže", čiže môže, nemusí, napriek tomu si dovolím predniesť ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o verejných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o verejných službách, tlač 132.
Bod 1 v čl. 1 § 2 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Odôvodnenie. Konštrukcia § 2 ods.1 - "kvalifikovaný certifikát ... môže obsahovať ... rodné číslo" je nejasná, nie je zrejmý postup v opačnom prípade. Z dôvodovej správy, aj stanovísk MV SR však vyplýva, že rodné číslo bude naďalej povinne uvádzané v kvalifikovaných certifikátoch vydávaných v rámci elektronického iD, ktoré tvoria absolútnu väčšinu všetkých certifikátov. Vidíme nasledovné problémy tohto prístupu. Ten prvý je interoperabilita. V súčasnosti v rámci služieb eGovernmentu sú akceptované iba tie zaručené elektronické podpisy, ktoré majú v certifikáte uvedené rodné číslo podpisovateľa. Zo stanovísk ministerstva financií, vnútra, NASES, sú prezentované v rámci rozporového konania, vyplýva, že pre tento stav nie je plánovaná zmena. Výsledkom je, že v rámci služieb verejnej správy prakticky nie je možné použiť kvalifikovaný certifikát vydaný v zahraničí, napríklad v Českej republike, Estónsku, bez ohľadu na to, či ide o občana Slovenskej republiky. Pretrvávanie tohto stavu je priamym narušením ustanovenia čl. 28 ods. 3 nariadenia eiDAS, podľa ktorého kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Uvedené atribúty nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov. Aj mimo formálneho rámca interoperabilita elektronických podpisov je žiaduci cieľ, pre ktorý je urýchlene potrebné hľadať riešenia a nie im brániť kodifikáciou vlastného nekompatibilného riešenia aj v zákone.
Druhé odôvodnenie je legislatívna príslušnosť. Znenie § 2 upravuje styk s orgánmi verejnej moci a aj podľa dôvodovej správy zmyslom tejto úpravy je jednoznačná identifikácia totožnosti podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci. Avšak tento cieľ má byť riešený v zákone príslušnom tejto agende. V § 19 ods. 3 zákona č. 305/2013 sa uvádza: "sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby uvedeného v prostriedku použitom na autorizáciu pri elektronickej komunikácii, ak je identifikátor osoby v prostriedku použitom na autorizáciu uvedený a ak osobitný predpis neustanovuje inak". Z toho vyplýva, že pri využívaní služieb eGovernmentu má už aj v súčasnosti byť implementovaný mechanizmus zistenia identity konajúcej osoby inak ako prostredníctvom identifikátora z kvalifikovaného certifikátu.
Za tretie je to ochrana osobných údajov. Za účelom ochrany osobných údajov je v § 13 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. umožnené použitie rodného čísla len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, povinné použitie rodného čísla v každom kvalifikovanom certifikáte nie je nevyhnutné, a to ani za účelom realizácie služieb eGovernmentu.
Takže toto bola, toto bol pozmeňujúci, doplňujúci návrh č. 2, takisto odovzdávam spravodajcovi.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
Zákon je, zákonu o dôveryhodných službách sme sa venovali aj na komisii pre technologický rozvoj a inovácie, kde prišiel aj pán Pellegrini a viacero bodov, viacero pripomienok sme si spoločne prešli, vydiskutovali. Jedným z tých najdôležitejších bol termín, kedy sme posúvali, posúvali, odstraňovali za návrhom zákona termín 1. 1. 2017. Na 1. 1. 2017 malo byť preložené aktivovanie elektronických schránok pre právnické osoby. Ako bolo aj na komisii odprezentované, na základe konzultácie aj s právnikmi toto sa dalo vyriešiť elegantnejšie, a to usmernením, na základe ktorého - pardon, či to nie je na mňa, nie, ďakujem - na základe ktorého, ak aktivácia elektronických schránok pre právnické osoby začína 1. augustom 2016 - tak hovorí zákon o e-Governmente - končí sa 31. decembra 2016 a od 1. 1. 2017 tieto budú musieť používať všetky právnické osoby. To, čo sme diskutovali a to, čo bolo zohľadnené aj v pozmeňovacom návrhu, boli práve, ale najmä občianske združenia respektíve právnické osoby, ktoré nemajú známeho štatutára. Toto je jeden ústupok, to znamená ústupok v tej forme, pokiaľ nebude ten štatutár jasne definovaný, tak dovtedy tá právnická osoba nebude musieť používať túto elektronickú schránku.
Samotný zákon o e-Governmente, na základe ktorého sa budú tieto elektronické schránky riešiť a spúšťať, je známy od roku 2013. V rámci zákona o dôveryhodných službách sa teda nejaká tá obmena zákona o e-Governmente zúžila, vypadli odtiaľ tie termíny. Napriek tomu stále si myslím, že to riešenie, hlavne tá informatizácia verejnosti k dnešnému dňu značne pokrivkáva. Veľmi málo právnických osôb do dnešného dňa vie, že naozaj toho 1. 1. 2017 budú musieť tie schránky používať. Verím, že za štyri ostávajúce mesiace sa podarí aj tento nedostatok odstrániť, ale chcel by som sa súčasne pána podpredsedu opýtať na inú vec, a to na používanie alebo na komunikáciu, elektronickú, úradmi, ktorá má byť od toho 1. 11. 2016, nakoľko sú tieto úrady a štátne inštitúcie na to pripravené.
Nebudem ďalej nejak rozvádzať tú diskusiu, ako som povedal, lebo je to veľmi odborná téma. V rámci komisie, ale aj v rámci výboru sme rozdiskutovávali dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z odbornej verejnosti a dovolil som si ich aj predložiť na dnešné rokovanie. Jeden sa týka centrálnej elektronickej podateľne a druhý sa týka rodných čísel v podpise.
Takže, ak môžem, dovolím si prečítať a podať prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, pod ktorý som podpísaný ja ako predkladateľ - moje meno je Karol Galek - a Milan Laurenčík k vládnemu návrhu zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách), tlač 132.
Takže v bode 1. V čl. I § 10 sa vypúšťa ods. 3. Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I § 10 ods. 7 sa vypúšťajú slová "a zhodu elektronickej podateľne".
Po 3. V čl. I sa vypúšťa § 15.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
Po 4. V čl. I § 16 vrátane nadpisu znie: "§ 16 Splnomocňovacie ustanovenie.
Úrad sa splnomocňuje na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorý ustanovuje podrobnosti o overovaní kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, formátoch kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, pre informácie o štatúte platnosti alebo zrušenia kvalifikovaného certifikátu, rozšíreniach dôveryhodného zoznamu, postupu uchovávania elektronických podpisov, pečatí alebo certifikátov a formátoch podpisových politík pre národné rozšírenia pre dôveryhodnú infraštruktúru a dôveryhodné služby."
Odôvodnenie k týmto štyrom bodom: navrhujeme presunúť úpravu elektronických podateľní do zákona č. 305/2013 Z. z. a prevádzkovať pre všetky orgány verejnej moci centrálnu elektronickú podateľňu, ktorá je modulom ústredného portálu verejnej správy, tak ako bolo uvedené v návrhu zákona predloženom do medzirezortného pripomienkového konania. To znamená, takýto návrh sa už v pôvodnom návrhu zákona o dôveryhodných službách nachádzal a v rámci medzirezortného pripomienkového konania po pripomienkach niektorých štátnych orgánov odtiaľ vypadol. Keď sme to rozoberali aj na výbore, takejto zmene sa nebránil ani pán podpredseda. Zmieňovali ste sa vtedy, že aj sami to budete riešiť. Ja sa pýtam, prečo to nemôžme poriešiť už dneska, keď elektronické schránky budú povinné, ich používanie od toho 1. 1. 2017.
Funkčnosť elektronických podateľní je vždy prakticky rovnaká, čím sa prevádzkovanie samostatnej elektronickej podateľne stáva duplicitnou. Zároveň centralizácia modulov informačných systémov verejnej správy s podobnou funkčnosťou je v súčasnosti jednou z priorít zaistenia efektívnosti pri prevádzke informačného systému. Podľa dostupných informácií v súčasnosti centrálna elektronická podateľňa je vybudovaná a funkčná. Takže dneska máme všetko technicky pripravené, nevidíme dôvod na to, aby takáto centrálna elektronická podateľňa nefungovala.
A potom tu máme bod 5. V čl. V sa na začiatok vkladajú nové novelizačné body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V § 10 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o funkcie elektronickej podateľne, orgány verejnej moci sú pri výkone verejnej moci na ich zabezpečenie povinné používať spoločný modul podľa odseku 3 písm. d)."
2. V § 10 odsek 7 znie: "(7) Modul centrálnej elektronickej podateľne zabezpečuje funkcie elektronickej podateľne podľa § 16a a službu časovej pečiatky na spracovanie elektronických podaní a autorizáciu elektronických úradných dokumentov. Správcom modulu centrálnej elektronickej podateľne je úrad vlády."
3. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 16a Elektronická podateľňa.
(1) Elektronickou podateľňou je technické zariadenie a programové vybavenie slúžiace na zabezpečenie činností súvisiacich s prijímaním, odosielaním a potvrdzovaním prijatia elektronických dokumentov, elektronických dokumentov podpísaných zdokonalených elektronickým podpisom, elektronických dokumentov zapečatených zdokonalenou elektronickou pečaťou, elektronických dokumentov podpísaných kvalifikovaným elektronických podpisom a elektronických dokumentov zapečatených kvalifikovanou elektronickou pečaťou.
(2) Elektronická podateľňa pri zabezpečovaní činností podľa odseku 1 vykonáva najmä:
a) spracovanie prijatých elektronických správ spolu s overením správnosti ich štruktúry, formátu, obsahu a platnosti autorizácií,
b) potvrdzovanie prijatia správy formou vytvorenia elektronickej doručenky podľa § 30 ods. 2,
c) ak ide o overovanie kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate, ku ktorým nie je pripojená kvalifikovaná časová pečiatka, pripojenie kvalifikovanej elektronickej pečiatky,
d) overenie platnosti certifikátu pre elektronický podpis alebo elektronickú pečať elektronického dokumentu a zabezpečenie možnosti autorizácie odoslaných elektronických správ s použitím zaručenej elektronickej pečate odosielateľa,
e) odosielanie elektronického dokumentu na ďalšie vybavenie v orgáne verejnej moci.
(3) Na zabezpečenie funkcií spojených s vytváraním zaručenej elektronickej pečate a overovaním platnosti zaručených elektronických podpisov a zaručených elektronických pečatí sa v elektronickej podateľni využívanej orgánom verejnej moci použijú certifikované prostriedky.
(4) Elektronická podateľňa je prevádzkovaná podľa schváleného bezpečnostného projektu a bezpečnostnej smernice, na ktorých obsah a štruktúru sa primerane vzťahuje technická norma."
Máme tu bod 6. V čl. V sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. § 3 ods. 2 sa slová "elektronická podateľňa tohto orgánu" nahrádzajú slovami "tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne". Nasledujúce body sa primerane očíslujú.
Takže toto boli body 2 až 5, kedy sa vypúšťala úprava elektronickej podateľne zo zákona vo verejných službách a v bodoch 5 a 6 sa vkladá do zákona č. 305/2013 Z. z. pôvodná úprava elektronickej podateľne, ktorá je zhodná s návrhom medzirezortného pripomienkového konania v rámci odôvodnení.
A teraz odôvodnenie k bodom 5 a 6. Vzhľadom na navrhovaný obsah úpravy zákona o dôveryhodných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa systematicky navrhuje presunúť úpravu elektronickej podateľne do zákona o e-Governmente, ktorý okrem iného upravuje aj základné architektonické prvky e-Governmentu.
Z hľadiska obsahu úpravy sa navrhujú dve zásadné zmeny. Prvou je zavedenie povinnosti používania funkcionality elektronickej podateľne v module centrálnej elektronickej podateľne a druhou, s tým súvisiacou, zrušenie režimu overovania a posudzovania na účely vydania osvedčenia o zhode.
Navrhovaný princíp je taký, že orgán verejnej moci na účely využívania funkcionalít, ktoré zabezpečuje elektronická podateľňa, §16a, využíva povinne modul centrálnej elektronickej podateľne a nebuduje na tieto účely vlastné riešenia. Tento princíp vychádza zo stratégie centralizácie produktov a postupov, ktoré sú opakované a totožné bez ohľadu na orgán, ktorý ich používa. Samotná úprava nekladie podmienky, pokiaľ ide o spôsob, akým to používanie funkcionalít elektronickej podateľne bude realizované. Je preto možné, aby bolo realizované integráciou na spoločné moduly, avšak aj prevádzkovaním kópie elektronickej podateľne priamo na orgáne verejnej moci, implementovanej v rámci vlastných systémov orgánu. Podstatným cieľom je, aby nedochádzalo k duplikovaniu budovania riešení, ktoré existujú a sú použiteľné. NASES v rámci riešenia modulu centrálnej elektronickej podateľne získal od dodávateľa licenciu pre systém elektronickej podateľne a prostriedkov pre vytváranie a overovanie elektronického podpisu a elektronickej pečate pre využitie orgánmi verejnej moci. Na základe tejto licenčnej zmluvy môže byť licencia pre tieto systémy bezplatne poskytnutá pre orgány, ktoré sa rozhodnú funkcionalitu elektronickej podateľne implementovať v rámci vlastných systémov.
Vychádzajúc z tohto princípu stráca zmysel ponechávať úpravu procesu posudzovania zhody na konkrétne riešenia, pretože bude na strane správcu spoločného modulu, aby zabezpečil prevádzkovanie takéhoto riešenia elektronickej podateľne, ktoré je v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 16a, vychádza sa z dnešnej úpravy funkcií elektronickej podateľne pri zohľadnení zmien, ktoré priniesol v poslednom období najmä zákon o e-Governmente. Vo vzťahu k existujúcim riešeniam sa navrhuje prechodné obdobie - § 60b.
Bod 7. V čl. V v bode 6 sa § 60b dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "(3) Orgány verejnej moci, ktoré k 1. septembru 2016 na účely zabezpečenia funkcií elektronickej podateľne používajú vlastnú elektronickú podateľňu, alebo začali verejné obstarávanie na účely jej budovania, nie sú do 31. decembra 2020 povinné využívať modul centrálnej elektronickej podateľne."
Toto boli tie hlavné pripomienky, kedy niektoré orgány verejnej moci, jednoducho povedali, my tu máme vlastnú podateľňu, ktorú používame a nie sme ochotní prejsť na centrálnu. Myslíme si, že prechodné obdobie, aby sa prispôsobili na ten prechod do roku 2020, je dostatočné.
V tejto súvislosti odovzdávam pánovi spravodajcovi prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
A druhý, ten je kratší, ten sa týka používania rodného čísla. K 1. 6. 2016 sme mali alebo naše úrady mali byť schopné komunikovať, alebo teda by mali byť schopné prijímať elektronické podpisy aj od ľudí zo zahraničia, kde sa tieto rodné čísla nepoužívajú. Bavili sme sa o tom aj na výbore. Sám ste vraveli, že je tam iba slovíčko "môže", čiže môže, nemusí, napriek tomu si dovolím predniesť ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o verejných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon o verejných službách, tlač 132.
Bod 1 v čl. 1 § 2 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Odôvodnenie. Konštrukcia § 2 ods.1 - "kvalifikovaný certifikát ... môže obsahovať ... rodné číslo" je nejasná, nie je zrejmý postup v opačnom prípade. Z dôvodovej správy, aj stanovísk MV SR však vyplýva, že rodné číslo bude naďalej povinne uvádzané v kvalifikovaných certifikátoch vydávaných v rámci elektronického iD, ktoré tvoria absolútnu väčšinu všetkých certifikátov. Vidíme nasledovné problémy tohto prístupu. Ten prvý je interoperabilita. V súčasnosti v rámci služieb eGovernmentu sú akceptované iba tie zaručené elektronické podpisy, ktoré majú v certifikáte uvedené rodné číslo podpisovateľa. Zo stanovísk ministerstva financií, vnútra, NASES, sú prezentované v rámci rozporového konania, vyplýva, že pre tento stav nie je plánovaná zmena. Výsledkom je, že v rámci služieb verejnej správy prakticky nie je možné použiť kvalifikovaný certifikát vydaný v zahraničí, napríklad v Českej republike, Estónsku, bez ohľadu na to, či ide o občana Slovenskej republiky. Pretrvávanie tohto stavu je priamym narušením ustanovenia čl. 28 ods. 3 nariadenia eiDAS, podľa ktorého kvalifikované certifikáty pre elektronické podpisy môžu obsahovať nepovinné dodatočné osobitné atribúty. Uvedené atribúty nesmú mať vplyv na interoperabilitu a uznávanie kvalifikovaných elektronických podpisov. Aj mimo formálneho rámca interoperabilita elektronických podpisov je žiaduci cieľ, pre ktorý je urýchlene potrebné hľadať riešenia a nie im brániť kodifikáciou vlastného nekompatibilného riešenia aj v zákone.
Druhé odôvodnenie je legislatívna príslušnosť. Znenie § 2 upravuje styk s orgánmi verejnej moci a aj podľa dôvodovej správy zmyslom tejto úpravy je jednoznačná identifikácia totožnosti podpisovateľa v styku s orgánmi verejnej moci. Avšak tento cieľ má byť riešený v zákone príslušnom tejto agende. V § 19 ods. 3 zákona č. 305/2013 sa uvádza: "sa identita deklaruje prostredníctvom identifikátora osoby uvedeného v prostriedku použitom na autorizáciu pri elektronickej komunikácii, ak je identifikátor osoby v prostriedku použitom na autorizáciu uvedený a ak osobitný predpis neustanovuje inak". Z toho vyplýva, že pri využívaní služieb eGovernmentu má už aj v súčasnosti byť implementovaný mechanizmus zistenia identity konajúcej osoby inak ako prostredníctvom identifikátora z kvalifikovaného certifikátu.
Za tretie je to ochrana osobných údajov. Za účelom ochrany osobných údajov je v § 13 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. umožnené použitie rodného čísla len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, povinné použitie rodného čísla v každom kvalifikovanom certifikáte nie je nevyhnutné, a to ani za účelom realizácie služieb eGovernmentu.
Takže toto bola, toto bol pozmeňujúci, doplňujúci návrh č. 2, takisto odovzdávam spravodajcovi.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 11:35 - 11:35 hod.
Klus Martin
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Anku Zemanovú v jej myšlienkach. Skutočne v otázkach životného prostredia nemôžeme pri hlasovaniach rozlišovať medzi tým, kto návrh predkladá, ale o čom predložený návrh je, že tu naozaj nepatria politické tričká, tu ide o budúcnosť našich budúcich generácií. Takže verím tomu, že aj poslanci koalície podporia Ankin návrh a aby sa nezabudlo, Anka, všetko najlepšie k dnešným...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Anku Zemanovú v jej myšlienkach. Skutočne v otázkach životného prostredia nemôžeme pri hlasovaniach rozlišovať medzi tým, kto návrh predkladá, ale o čom predložený návrh je, že tu naozaj nepatria politické tričká, tu ide o budúcnosť našich budúcich generácií. Takže verím tomu, že aj poslanci koalície podporia Ankin návrh a aby sa nezabudlo, Anka, všetko najlepšie k dnešným narodeninám. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 11:20 - 11:35 hod.
Zemanová Anna
Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorý predkladáte, je vo veľkej časti transpozícia tiež smerníc Európskej únie, ale sú tam aj časti, ktoré z dôvodovej správy, keď prečítam, tak, že zmierňujú požiadavky súvisiace s prehodnotením povolení na odber vôd malým odberateľom, ktorí sú najmä v domácnosti malí podnikatelia a čiastočne strední podnikatelia, obce a školy. Píšete, že návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy,...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona, ktorý predkladáte, je vo veľkej časti transpozícia tiež smerníc Európskej únie, ale sú tam aj časti, ktoré z dôvodovej správy, keď prečítam, tak, že zmierňujú požiadavky súvisiace s prehodnotením povolení na odber vôd malým odberateľom, ktorí sú najmä v domácnosti malí podnikatelia a čiastočne strední podnikatelia, obce a školy. Píšete, že návrh zákona nebude mať vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie atď. No ja by som si dovolila oponovať, i keď nie priamo. Táto časť zákona, ktorú upravujete, by mala negatívne dopady, ale tie negatívne dopady boli schválené novelou zákona, ktorú, teda zákonom, ktorý teraz vlastne upravujete. Čiže, ale upravujete ju nedostatočne. Predtým ešte by som chcela ale povedať taký názor všeobecne na vodu ako takú a vlastne vytrhnutie časti významu o vode z kontextu.
Samozrejme, voda je nenahraditeľný zdroj, ktorý, bez ktorého by sme nemohli žiť a práve z toho titulu si myslím, že mali by sme sa nahliadať na ochranu vody a vodných zdrojov komplexnejšie. Pretože jedna vec, je to kvantita zásob podzemných vôd, jedna vec, druhá vec je teda kvalita týchto zdrojov, ale treba si uvedomiť to, že voda ako obnoviteľný zdroj nejakým spôsobom sa do toho nášho celého obehu dostáva. A tu, si myslím, že je zásadný problém, ktorý veľmi slabo sa rieši, či v zákone, resp. možno v zákone sa aj rieši, ale neaplikuje sa do praxe.
Jednou, z jednej strany aj Slovenská republika sa hlási k rôznym dohovorom, rôznym medzinárodným zmluvám na fórach európskeho významu. Aj vy, pán minister, deklarujete snahu, ako musíme chrániť životné prostredie a význam vody a podobne, ale na druhej strane tá istá vláda a ministri, žiaľ, musím povedať, nielen tejto vlády, veľmi nedostatočne robia tie opatrenia, resp. robia kroky, ktoré vôbec nekorešpondujú s tým, čomu sa Slovenská republika prihlasuje, ako k ochrane vody ako takej. Je to najmä nedostatočná ochrana vody v územnom plánovaní, nedostatočné, by som povedala, priam katastrofické hospodárenie v lesoch a potom sú to vlastne, je to klimatická zmena, ktorej dopady sme už dneska svedkami.
Čiže pokým my nebudeme robiť poriadok v týchto oblastiach, pokým naozaj v tých častiach hospodárenia lesa, hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, kým my nezabránime tomu, aby sa nezastavovali nejakými veľkými investičnými projektmi, naša orná pôda, tak dovtedy akékoľvek veľké reči o ochrane vody sú len frázami a v skutočnosti to tak nie je. Preto aj tie pasáže, ktoré boli vsunuté do zákona ohľadom ochrany zásob podzemných vôd, sú, dá sa povedať možno až druhoradé, resp. druhoradé sú tie povinnosti, ktoré zákon uvalil na odberateľov podzemných vôd. Podobne ako aj ministerstvo, tak aj náš tím životného prostredia sme identifikovali tieto problémy, ktoré samozrejme aj v praxi, v ktorej som pôsobila, sme jednoznačne pociťovali a obava z uloženého termínu 30. septembra 2017, kedy všetky vydané povolenia na odbery podzemných vôd stratia, zo zákona stratia platnosť, pokým si odberateľ podzemných vôd neobnoví povolenie, čo by nebol až taký problém, ale s tým, že to povolenie aj existujúci odberatelia musia spracovať na základe záverečnej správy, ktorá sa vypracuváva na základe geologického zákona. Riešite aj tu nezrovnalosť s termínmi, kde vlastne aj geologický zákon ukladá isté povinnosti na, pri ťažbe, ukladá termín 31. decembra 2018, tiež zosúladiť existujúce povolenia a túto, túto disharmóniu upravujete s tým, že posúvate lehotu na koniec roka 2018, čím sa teda vytvára istý väčší časový priestor na to, aby sa minimálne, ak teda sa nepodarí upraviť zákon, tak aspoň ministerstvo žeby prišlo s nejakou metodikou, ako sa takéto správy pri existujúcich vodárenských zdrojoch mali robiť.
To, čo chcem povedať, je, že aj na tejto schôdzi bude prerokovávaný návrh zákona o vodách, ktorý predkladám ja s kolegom Martinom Klusom, ktorý navrhuje, by som povedala, väčšiu ochranu existujúcich odberateľov. Váš návrh hovorí len o oslobodení odberateľov podzemnej vody z domových studní, čo znamená tých, že keď Béla Bugár má doma studňu a nebude musieť robiť geologickú správu. Lenže to je veľmi málo, to je veľmi málo, pretože nikto doma, kto máme nejaké malé čerpadielko, nevyčerpáme 1 250 m3 vody, aby sme si zavlažovali vlastnú záhradku. Len to je nedostatočné pre tých existujúcich odberateľov, ktorí legitímne majú platné povolania a štát prenáša svoj záujem o informáciu, ktorá v podstate je informáciou pre informáciu, aby si štát prepočítal vodohospodársku bilanciu zásob podzemných vôd, tak si myslím, že náklady na takúto úlohu, teoretickú úlohu by mal hradiť z vlastných zdrojov. Možno by to bola dobrá úloha pre nejaké eurofondy, kde by sa urobila nejaká takáto výzva a ten prepočet vodohospodárskej bilancie by si štát aj u existujúcich odberateľov za vlastné zdroje štátu by si takýto prepočet mohol urobiť.
Pretože treba si uvedomiť, že kto odoberá viac ako 1 250 m3 vody mesačne, alebo 15-tisíc m3 vody ročne? Sú to práve obce, ktoré zásobujú pitnou vodou obyvateľstvo, sú to vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú pitnou vodou spoločnosti a sú to práve poľnohospodárske podniky, najmä pre živočíšnu výrobu, ktoré zásobujú pitnou vodou zvieratá. A pri týchto vodárenských zdrojoch, ktoré sú kontinuálne možno od 80. rokov využívané, čerpané, monitorované, tak sa vyžaduje, aby teda zatiaľ podľa platného zákona do konca septembra budúceho roku urobili nové čerpacie skúšky. Pritom takáto čerpacia, spracovali záverečnú správu, tá bude predložená ministerstvu životného prostredia alebo komisii pre výpočet zásob podzemných vôd a na základe rozhodnutia potom príslušný úrad môže vydať obnovené povolenie.
Treba si ale uvedomiť, že to vôbec nie je nejaká jednoduchá záležitosť. Čerpacie skúšky pre takéto, pre takého vodárenské zdroje podľa metodiky alebo podľa správnosti by mali trvať minimálne 21 dní. Mali by obsahovať stúpaciu skúšku, to znamená, na istý čas musia byť odstavené. Toto vôbec sa nezohľadňuje pri tom, možno aj tých nejakých cenových ponukách, ktoré poľnohospodárske podniky alebo vodárenské spoločnosti dostávajú od hydrogeológov, aby na spracovanie takejto čerpacej skúšky, a neobsahujú to, že keď budú musieť na niekoľko možno dní odstaviť svoj vodárenský zdroj a napríklad nejakú farmu s ošípanými alebo s kravami, alebo s hydinou, by museli zásobovať náhradným, náhradným spôsobom a zásobovať ich pitnou vodou. To sú tisíce, tisíce, tisíce eur. Najmenšia skúška, ktorá je, vychádza z malého zdroja, vychádza okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti to vychádza do desiatok tisíc eur, 30 až 50-tisíc eur. Povedzte mi, načo je to dobré pre našu spoločnosť? Čím my viacej ochránime, ochránime zásoby podzemných vôd, že budeme teda mať túto teoretickú, nejaký údaj, výpočet vodohospodárskej bilancie podzemných vôd.
Preto si myslím, že tak ako navrhujete novelu, že budú oslobodení od tejto povinnosti len odberatelia domových studní, pretože dneska to zákon takto ukladá, tak si myslím, že mali by byť oslobodení minimálne aj tí, ktorí odoberajú podzemné vody pre takéto účely, ako som spomenula, a odberajú ich legitímnym spôsobom, že tie odbery sú evidované, že tie odbery sú riadne merané certifikovanými vodomermi a sú minimálne dva roky odbery evidované. To znamená, že už na základe takýchto existujúcich odberov by mali mať možnosť títo odberatelia požiadať o obnovenie svojho povolenia bez toho, aby mali povinnosť robiť čerpacie skúšky.
Bolo v rámci diskusie o tomto zákone, samozrejme, je možné si povedať, že prečo by sme ich mali obmedzovať, že teda len toľko vody, koľko, koľko doteraz čerpali, pretože tak znie môj návrh zákona, ktorý síce v tejto chvíli tu nie je na stole, ale bude možno o dva dni na stole a rada by som bola, aby sme to v kontexte takto aj vnímali, tak minimálne v tých výškach, ktoré dlhodobo odberateľ odoberá, za odbery platí do environmentálneho fondu nemalé prostriedky, tak týchto, tieto osoby, prevažne podnikateľov alebo teda samosprávy by sme nemali zaťažovať takýmto veľkým výdavkom pre niečo, čo vlastne nijak nezlepší život na Slovensku.
V podstate by som asi týmto, týmto chcela aj uzavrieť svoju, svoju reč. Verím, že tieto dva návrhy zákonov, váš a môj, teda váš určite prejde do druhého čítania, dúfam teda, že aj môj a že spoločne na tejto schôdzi sa dosiahne zmena zákona, ktorá nebude zbytočne finančne zaťažovať odberateľov podzemných vôd, ktorí vodu používajú legitímnym spôsobom na podnikanie, na zásobovanie pitnou vodou ľudí alebo zvieratá, ale, samozrejme, týka sa to aj odberov podzemných vôd pre technologické účely.
Už celkom na záver by som ale chcela apelovať na to, čo som povedala v úvode, že jedna vec je evidencia odberateľov, s čím súhlasím a súhlasím aj s tým, čo navrhujete, aby aj tie malé odbery, ktoré povoľujú samosprávy, boli centrálne evidované, aby sa v tej evidencii urobil poriadok. Ako s tým nemám žiaden problém. Ale teda chcem apelovať, aby sa s väčšou mierou dodržiavalo to, k čomu sa Slovenská republika hlási a hlási sa teda k tomu, aby sme chránili životné prostredie, resp. neničili životné prostredie, lesy, pôdu a vlastne takýmto spôsobom ohrozovali kvalitu, ale aj kvantitu zásob podzemných vôd.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Samozrejme, voda je nenahraditeľný zdroj, ktorý, bez ktorého by sme nemohli žiť a práve z toho titulu si myslím, že mali by sme sa nahliadať na ochranu vody a vodných zdrojov komplexnejšie. Pretože jedna vec, je to kvantita zásob podzemných vôd, jedna vec, druhá vec je teda kvalita týchto zdrojov, ale treba si uvedomiť to, že voda ako obnoviteľný zdroj nejakým spôsobom sa do toho nášho celého obehu dostáva. A tu, si myslím, že je zásadný problém, ktorý veľmi slabo sa rieši, či v zákone, resp. možno v zákone sa aj rieši, ale neaplikuje sa do praxe.
Jednou, z jednej strany aj Slovenská republika sa hlási k rôznym dohovorom, rôznym medzinárodným zmluvám na fórach európskeho významu. Aj vy, pán minister, deklarujete snahu, ako musíme chrániť životné prostredie a význam vody a podobne, ale na druhej strane tá istá vláda a ministri, žiaľ, musím povedať, nielen tejto vlády, veľmi nedostatočne robia tie opatrenia, resp. robia kroky, ktoré vôbec nekorešpondujú s tým, čomu sa Slovenská republika prihlasuje, ako k ochrane vody ako takej. Je to najmä nedostatočná ochrana vody v územnom plánovaní, nedostatočné, by som povedala, priam katastrofické hospodárenie v lesoch a potom sú to vlastne, je to klimatická zmena, ktorej dopady sme už dneska svedkami.
Čiže pokým my nebudeme robiť poriadok v týchto oblastiach, pokým naozaj v tých častiach hospodárenia lesa, hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, kým my nezabránime tomu, aby sa nezastavovali nejakými veľkými investičnými projektmi, naša orná pôda, tak dovtedy akékoľvek veľké reči o ochrane vody sú len frázami a v skutočnosti to tak nie je. Preto aj tie pasáže, ktoré boli vsunuté do zákona ohľadom ochrany zásob podzemných vôd, sú, dá sa povedať možno až druhoradé, resp. druhoradé sú tie povinnosti, ktoré zákon uvalil na odberateľov podzemných vôd. Podobne ako aj ministerstvo, tak aj náš tím životného prostredia sme identifikovali tieto problémy, ktoré samozrejme aj v praxi, v ktorej som pôsobila, sme jednoznačne pociťovali a obava z uloženého termínu 30. septembra 2017, kedy všetky vydané povolenia na odbery podzemných vôd stratia, zo zákona stratia platnosť, pokým si odberateľ podzemných vôd neobnoví povolenie, čo by nebol až taký problém, ale s tým, že to povolenie aj existujúci odberatelia musia spracovať na základe záverečnej správy, ktorá sa vypracuváva na základe geologického zákona. Riešite aj tu nezrovnalosť s termínmi, kde vlastne aj geologický zákon ukladá isté povinnosti na, pri ťažbe, ukladá termín 31. decembra 2018, tiež zosúladiť existujúce povolenia a túto, túto disharmóniu upravujete s tým, že posúvate lehotu na koniec roka 2018, čím sa teda vytvára istý väčší časový priestor na to, aby sa minimálne, ak teda sa nepodarí upraviť zákon, tak aspoň ministerstvo žeby prišlo s nejakou metodikou, ako sa takéto správy pri existujúcich vodárenských zdrojoch mali robiť.
To, čo chcem povedať, je, že aj na tejto schôdzi bude prerokovávaný návrh zákona o vodách, ktorý predkladám ja s kolegom Martinom Klusom, ktorý navrhuje, by som povedala, väčšiu ochranu existujúcich odberateľov. Váš návrh hovorí len o oslobodení odberateľov podzemnej vody z domových studní, čo znamená tých, že keď Béla Bugár má doma studňu a nebude musieť robiť geologickú správu. Lenže to je veľmi málo, to je veľmi málo, pretože nikto doma, kto máme nejaké malé čerpadielko, nevyčerpáme 1 250 m3 vody, aby sme si zavlažovali vlastnú záhradku. Len to je nedostatočné pre tých existujúcich odberateľov, ktorí legitímne majú platné povolania a štát prenáša svoj záujem o informáciu, ktorá v podstate je informáciou pre informáciu, aby si štát prepočítal vodohospodársku bilanciu zásob podzemných vôd, tak si myslím, že náklady na takúto úlohu, teoretickú úlohu by mal hradiť z vlastných zdrojov. Možno by to bola dobrá úloha pre nejaké eurofondy, kde by sa urobila nejaká takáto výzva a ten prepočet vodohospodárskej bilancie by si štát aj u existujúcich odberateľov za vlastné zdroje štátu by si takýto prepočet mohol urobiť.
Pretože treba si uvedomiť, že kto odoberá viac ako 1 250 m3 vody mesačne, alebo 15-tisíc m3 vody ročne? Sú to práve obce, ktoré zásobujú pitnou vodou obyvateľstvo, sú to vodárenské spoločnosti, ktoré zásobujú pitnou vodou spoločnosti a sú to práve poľnohospodárske podniky, najmä pre živočíšnu výrobu, ktoré zásobujú pitnou vodou zvieratá. A pri týchto vodárenských zdrojoch, ktoré sú kontinuálne možno od 80. rokov využívané, čerpané, monitorované, tak sa vyžaduje, aby teda zatiaľ podľa platného zákona do konca septembra budúceho roku urobili nové čerpacie skúšky. Pritom takáto čerpacia, spracovali záverečnú správu, tá bude predložená ministerstvu životného prostredia alebo komisii pre výpočet zásob podzemných vôd a na základe rozhodnutia potom príslušný úrad môže vydať obnovené povolenie.
Treba si ale uvedomiť, že to vôbec nie je nejaká jednoduchá záležitosť. Čerpacie skúšky pre takéto, pre takého vodárenské zdroje podľa metodiky alebo podľa správnosti by mali trvať minimálne 21 dní. Mali by obsahovať stúpaciu skúšku, to znamená, na istý čas musia byť odstavené. Toto vôbec sa nezohľadňuje pri tom, možno aj tých nejakých cenových ponukách, ktoré poľnohospodárske podniky alebo vodárenské spoločnosti dostávajú od hydrogeológov, aby na spracovanie takejto čerpacej skúšky, a neobsahujú to, že keď budú musieť na niekoľko možno dní odstaviť svoj vodárenský zdroj a napríklad nejakú farmu s ošípanými alebo s kravami, alebo s hydinou, by museli zásobovať náhradným, náhradným spôsobom a zásobovať ich pitnou vodou. To sú tisíce, tisíce, tisíce eur. Najmenšia skúška, ktorá je, vychádza z malého zdroja, vychádza okolo 9-tisíc eur a pre vodárenské spoločnosti to vychádza do desiatok tisíc eur, 30 až 50-tisíc eur. Povedzte mi, načo je to dobré pre našu spoločnosť? Čím my viacej ochránime, ochránime zásoby podzemných vôd, že budeme teda mať túto teoretickú, nejaký údaj, výpočet vodohospodárskej bilancie podzemných vôd.
Preto si myslím, že tak ako navrhujete novelu, že budú oslobodení od tejto povinnosti len odberatelia domových studní, pretože dneska to zákon takto ukladá, tak si myslím, že mali by byť oslobodení minimálne aj tí, ktorí odoberajú podzemné vody pre takéto účely, ako som spomenula, a odberajú ich legitímnym spôsobom, že tie odbery sú evidované, že tie odbery sú riadne merané certifikovanými vodomermi a sú minimálne dva roky odbery evidované. To znamená, že už na základe takýchto existujúcich odberov by mali mať možnosť títo odberatelia požiadať o obnovenie svojho povolenia bez toho, aby mali povinnosť robiť čerpacie skúšky.
Bolo v rámci diskusie o tomto zákone, samozrejme, je možné si povedať, že prečo by sme ich mali obmedzovať, že teda len toľko vody, koľko, koľko doteraz čerpali, pretože tak znie môj návrh zákona, ktorý síce v tejto chvíli tu nie je na stole, ale bude možno o dva dni na stole a rada by som bola, aby sme to v kontexte takto aj vnímali, tak minimálne v tých výškach, ktoré dlhodobo odberateľ odoberá, za odbery platí do environmentálneho fondu nemalé prostriedky, tak týchto, tieto osoby, prevažne podnikateľov alebo teda samosprávy by sme nemali zaťažovať takýmto veľkým výdavkom pre niečo, čo vlastne nijak nezlepší život na Slovensku.
V podstate by som asi týmto, týmto chcela aj uzavrieť svoju, svoju reč. Verím, že tieto dva návrhy zákonov, váš a môj, teda váš určite prejde do druhého čítania, dúfam teda, že aj môj a že spoločne na tejto schôdzi sa dosiahne zmena zákona, ktorá nebude zbytočne finančne zaťažovať odberateľov podzemných vôd, ktorí vodu používajú legitímnym spôsobom na podnikanie, na zásobovanie pitnou vodou ľudí alebo zvieratá, ale, samozrejme, týka sa to aj odberov podzemných vôd pre technologické účely.
Už celkom na záver by som ale chcela apelovať na to, čo som povedala v úvode, že jedna vec je evidencia odberateľov, s čím súhlasím a súhlasím aj s tým, čo navrhujete, aby aj tie malé odbery, ktoré povoľujú samosprávy, boli centrálne evidované, aby sa v tej evidencii urobil poriadok. Ako s tým nemám žiaden problém. Ale teda chcem apelovať, aby sa s väčšou mierou dodržiavalo to, k čomu sa Slovenská republika hlási a hlási sa teda k tomu, aby sme chránili životné prostredie, resp. neničili životné prostredie, lesy, pôdu a vlastne takýmto spôsobom ohrozovali kvalitu, ale aj kvantitu zásob podzemných vôd.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 10:51 - 10:52 hod.
Zemanová Anna
Ďakujem pekne, no vidíte, je to rokovací poriadok a všetci sa učíme a študujeme ho a takto postupne sa aj ho vylepšíme. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Dúfam, že nabudúce to zvládnem lepšie.
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac....
Zobrazit prepis
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac....
Ďakujem pekne, no vidíte, je to rokovací poriadok a všetci sa učíme a študujeme ho a takto postupne sa aj ho vylepšíme. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Dúfam, že nabudúce to zvládnem lepšie.
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac. Či ozaj chceme zo Slovenska, z východného Slovenska urobiť ťažobnú krajinu, alebo budeme tam spoločne podporovať ten potenciál, ktorý tam je, to naše zelené zlato, tú krajinu, ktorá tam je neporušená a ktorá má ohromný cestovný, potenciál pre cestovný ruch. A toto by sme sa mali zamyslieť spoločne a urobiť k tomu takú nejakú, vzájomné, vzájomné zváženie, že to smerovanie v tejto časti Slovenska by malo byť to zelené a nie to hnedé - ťažobné.
Skryt prepis
Ja by som chcela len sa poďakovať za tie slová, pretože presne je to o tom, že treba zvážiť, či tá-ktorá činnosť projektová, investičná, čo prinesie Slovensku, nielen pre toho navrhovateľa, ale čo prinesie aj tej samotnej krajine a čo je viac. Či ozaj chceme zo Slovenska, z východného Slovenska urobiť ťažobnú krajinu, alebo budeme tam spoločne podporovať ten potenciál, ktorý tam je, to naše zelené zlato, tú krajinu, ktorá tam je neporušená a ktorá má ohromný cestovný, potenciál pre cestovný ruch. A toto by sme sa mali zamyslieť spoločne a urobiť k tomu takú nejakú, vzájomné, vzájomné zváženie, že to smerovanie v tejto časti Slovenska by malo byť to zelené a nie to hnedé - ťažobné.
Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 10:33 - 10:49 hod.
Zemanová Anna
Ďakujem pekne za slovo. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vlastne jedným základným zákonom, ktorým sa transponuje Aarhuský dohovor, to znamená dohovor o prístupe na právo k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k, spravodlivom rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia. Z tohto pohľadu všetky právne úpravy - právna úprava aj ustanovenia paragrafov - by mali odzrkadľovať tento cieľ. Vaša...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je vlastne jedným základným zákonom, ktorým sa transponuje Aarhuský dohovor, to znamená dohovor o prístupe na právo k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k, spravodlivom rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia. Z tohto pohľadu všetky právne úpravy - právna úprava aj ustanovenia paragrafov - by mali odzrkadľovať tento cieľ. Vaša novela zákona je, by som povedala, obdobne identifikovala problémy, ktoré už aj ja som, za mojej praxe som počúvala často a tiež to prinieslo to, že na túto schôdzu som pripravila tiež návrh novely návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v niektorých témach sme sa stretli, v niektorých, niektoré rieši váš zákon podrobnejšie. Samozrejme, práve tie, ktoré ste spomínali, že je to nejak reakcia na požiadavky Európskej únie a, ale tá vec, pre ktorú sme sa spoločne stretli, je hlavne zmena prílohy č. 8 a hlavne v jednej oblasti, a to sa týka v časti ťažobného priemyslu a vrtov.
K ostatným veciam, ktoré si myslím, že by táto novela mala upravovať, sa budem podrobnejšie venovať pri prerokovávaní môjho návrhu zákona. Ale bola by som veľmi rada, keby práve pri tomto zákone a pri zákone o vodách, ktorý bude nasledovať, sme ukázali, že naozaj ideme tu spoločne hľadať problémy, problematiku životného prostredia a hlavne ponúkať nejaké riešenia, že bude to, nejak spoločne vyústi k dobrým riešeniam.
Chcem podotknúť práve k tejto prílohe č. 8, aby som vysvetlila, je to príloha k zákonu, ktorá presne vymedzuje, kedy je potrebné alebo kedy je povinnosť posudzovať dopady na životné prostredie nejakej navrhovanej činnosti. Je rozdelená na časti v rámci zisťovacieho konania a potom sú limity, kde teda už je povinné hodnotenie. To však neznamená, že iné navrhované činnosti, projekty sa nemusia posudzovať, pretože aj tie, ktoré v prílohe nie sú explicitne uvedené, tak ministerstvo životného prostredia by vo vybraných prípadoch malo posúdiť, či z vlastného záujmu alebo na základe možno podnetov zo strany verejnosti by takýto proces nemalo nariadiť. Pretože práve verejnosť je tá, ktorá má aj z ústavy právo na informácie, má právo na životné prostredie a má právo aj na svoje zdravie a zdravotné podmienky. Takže tie informácie o tom, že či nejaká činnosť, ktorá sa má realizovať, či v blízkom alebo širšom okolí, bude mať dopad na tieto vplyvy, tak má právo na úplné informácie.
Ako som povedala, chcem sa venovať práve jednej z častí, ktorú aj návrh zákona hovorí, a ide teda o ťažobné vrty. Tak ako je dneska v zákone definované, že ťažobné vrty by sa mali posudzovať v rámci zisťovacieho konania do hĺbky 500 metrov a v povinnom hodnotení od hĺbky 500 metrov. Problém tuná spôsobuje práve transpozícia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde slovenská verzia zákona si upravila trošku túto časť a miesto slova "hlbinné", ktoré je, alebo "hĺbkové", ktoré je uvedené v smernici, zaviedla pojem "ťažobné", "ťažobný vrt". Problém je ten, že ani hĺbkový, ani ťažobný vrt nie je presne zadefinovaný, čo to je a vlastne pri aplikácii praxe, najmä pri kauze prieskumných vrtov na východe Slovenska, pri prieskume na ťažbu ropy a zemného plynu sa vlastne identifikoval veľmi jasne tento problém a ten pokrútený paragraf, kedy ten, komu to takto vyhovuje, si našiel cestičku a povedalo sa, že teda, respektíve ani sa neposudzovalo, či hĺbkový vrt 1 500 metrov, ktorý by sa tam mal realizovať ako prieskumný vrt pre ťažbu zemného plynu, či by mal byť posúdený alebo nemal byť posúdený.
Na problematiku poukázali aj na rokovaní snemu ZMOS-u, kde vlastne taktiež požadovali, v rámci pripomienkovacieho konania predložili zásadnú pripomienku o tom, aby tieto prieskumné a vrtné práce boli predmetom povinného hodnotenia, teda minimálne v zisťovacom konaní. Táto podmienka ZMOS-u nebola akceptovaná. Taktiež prišla hromadná pripomienka občanov, to znamená hromadná pripomienka je pripomienka, s ktorou sa stotožní viac ako 500 ľudí, ktorí tiež dali zásadnú pripomienku v obdobnom duchu, aby takéto vrty boli jasne špecifikované a bolo zrejmé nielen pre občanov, ale aj pre toho navrhovateľa, ktorý takýto zámer má, že posúdenie dopadov na životné prostredie by mal urobiť. Táto pripomienka, hromadná pripomienka prešla rozporovým konaním, ale taktiež nebola akceptovaná.
Ja chcem pripomenúť aj ďalšiu vec, že obdobná situácia sa už riešila aj na Európskom súdnom dvore, kde v inom prípade taktiež nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrtov v rámci inej krajiny. Vzhľadom na to, že teda presne ani tá smernica nie je v tomto úplne taká jednoznačná, tak došlo ale v konečnom dôsledku k rozhodnutiu Súdneho dvora, kde bolo povedané, že je potrebné vyjadrenie príslušného, teda štátneho orgánu, u nás ministerstva životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či posudzovať takéto vrty treba alebo netreba. Takéto konanie v rámci rozhodnutia alebo vyjadrenia ministerstva životného prostredia neexistuje a napriek tomu ministerstvo životného prostredia povolilo, predĺžilo povolenie na prieskumné práce na východe Slovenska pre konzorcium zahraničných spoločností a čím im vlastne povolilo realizáciu takéhoto vrtu napriek tomu, že volí výrazný odpor verejnosti, výrazný odpor dotknutých samospráv. Nie všetkých, treba povedať, lebo niektorí sa nevyjadrili, respektíve niektoré samosprávy, im bolo bližších tých pár sto eur, ktoré od prieskumných organizácií dostávajú ako požiadavky verejnosti. Aj Prešovský samosprávny kraj tiež sa vyjadril k tomu, aby takýto prieskum, takýto prieskum nebol naďalej povolený. Chcem pripomenúť, že pôvodné povolenie bolo vydané v roku 2004 na desať rokov a bolo niekoľkokrát predlžované.
Samozrejme, v tom čase, keď sa predkladá nejaký prieskum, tak ide väčšinou o bádanie archívnych materiálov, prípadne nejakých geofyzikálnych prieskumov, ktoré takýmto spôsobom priamo nemôžu, nemajú taký nejaký priamy dopad na životné prostredie.
V tomto prípade aj ten prieskum mal byť zavŕšený novým vrtom do hĺbky až 1 500 metrov. Pôvodne s ním nesúhlasili ani Bardejovské kúpele, kde vlastne malo, bolo ohrozené, že by mohlo dôjsť k dopadu na zásoby liečivých vôd Bardejovských kúpeľov. Zázrakom v procese pripomienkovania ministerstvo zdravotníctva svoju pripomienku stiahlo a už sa prestalo obávať, že takýto vrt, ktorý nespočíva len v pozorovaní, to znamená, že nie je vrt, ktorý keď sa vybuduje, sa len nejakým spôsobom monitoruje, ale ťažba zemného plynu môže prinášať aj veľmi negatívne dopady, či už pri realizácii toho výplachu alebo pri vydolovávaní plynu z geologických štruktúr a s tým, že naviac ešte k tomu, že tá skupina, ktorá vrt chce realizovať, utajuje svoje zámery a nepredložila spôsob technológie, akým spôsobom práve ten zemný plyn by mohla dolovať.
Je známe zo sveta, najmä z Ameriky, kde sa na ťažbu zemného plynu používa rôzny spôsob, tzv. frakovanie, ktoré je veľmi nebezpečné pre znečistenie podzemných vôd, najmä takých hlbinných štruktúr podzemných vôd, čo teda môže byť veľmi katastrofické. A v kontexte ste týmto aj s budúcim, teda zákonom o vodách, resp. o tom, že krajina prijala do ústavy ochranu zdrojov vody, ako vody ako takej, ako strategickej suroviny, sa mi zdá nepochopiteľné, že neboli akceptované takéto požiadavky zo strany či ZMOS-u alebo aj širokej verejnosti, aby dostali informácie. Pretože tu nejde o nič iné, len o to, aby ľudia mali relevantné informácie o tom, čo sa má v ich území diať. A konkrétne teda pri týchto hlbinných vrtoch, ktoré môžu pri samotnej ťažbe a pri spôsobe technológie tej ťažby mať skutočné dopady na životné prostredie.
Chcem ešte len vysvetliť to, že pri takýchto hlbokých vrtoch ten vrt, ktorý sa nazýva ako prieskumný, sa buduje už tak, že vlastne, keď sa tam preveria tie zásoby, na základe, pre ktoré bol prieskumný vrt realizovaný, sa potom už len preklasifikuje na ťažobný a na tú samotnú ťažbu. Áno, tá samotná ťažba, už by sa vlastne posudzovať jej dopad na životné prostredie mala. Lenže už je ten vrt vybudovaný, už je vlastne tam to prostredie, dá sa povedať aj nejak zurbanizované a v tomto prípade aj teda v rozpore so záujmami vlastníkov okolitých alebo dotknutých pozemkov.
Ja by som chcela ešte upozorniť to, že tak ako je navrhnutý, tá príloha 8, konkrétne doložka č. 16, ak si to podobne pekne vytlačíte, tak podmienky, ktoré sú teraz napísané v papierovej podobe, je, že vlastne všetky vrty, všetky vrty, to znamená aj vrty pre domové studne, by sa museli posudzovať. Čiže z toho, že ste chceli možno riešiť situáciu, aby sa zadefinovali vrty, že ste dali preč slovíčko ťažobné, nedali ste tam ani slovíčko hlbinné, tak ste povedali, že všetky vrty, okrem vrtu na skúmanie stability pôdy, čo teda neviem, aké sú, resp. sú to len jeden malý, vyhranená skupina, skupina vrtov, možno ktoré sa realizujú pri nejakých zosuvoch, tak vlastne si zadefinovali, ktoré vrty najmä by sa mali okrem tých všetkých ostatných posudzovať.
Čiže vy ste chceli možno niečo vyriešiť, ale ste, ak sa zákon prijme takto, ako je napísaný, tak ste neuveriteľným spôsobom skomplikovali, budete komplikovať situáciu a všetky vrty, ktoré vám môžem povedať, aké sú, to znamená prieskumné vrty, napríklad inžiniersko-geologické vrty pre posúdenie vhodnosti geologického prostredia pre zakladanie stavieb. Museli by sa posudzovať. Vrty pre hydrogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia, museli by sa posudzovať. Vrty pre tepelné čerpadlá alebo hydrogeologické vrty pre účely vyhľadávania liečivých zdrojov minerálnych a stolových vôd. Štruktúrne vrty, alebo hydrogeotermálne vrty alebo taktiež vrty určené pre pozorovaciu sieť SHMÚ a iné, či hydro alebo hydrogeologické vrty pre účely zabezpečenia pitnej a úžitkovej vody. Tie síce tu sú, ale teda aspoň tie sú tu zašpecifikované, že až od 300 metrov.
Pán minister, bola by som veľmi rada, keby o tejto časti zákona naozaj v druhom čítaní bola urobená diskusia, aby sa nebodaj neschválila v tejto podobe tá príloha č. 8, ako ju navrhujete, ale aby sme si naozaj sadli a vyšpecifikovali jednotlivé slovíčka, čo znamenajú, aby sme, ste vy v snahe možno riešiť situáciu, situáciu neskomplikovali a aby vlastne, keď už máme na stole tento zákon, aby sme naozaj, situácia, ktorá je dnes pálčivá, deje sa na východnom Slovensku, síce tu už tento zákon nezachráni, ale verím, že bude ešte predmetom rokovania aj nášho výboru pre životné prostredie. Máme tam opakované podnety od verejnosti a vlastne sme ich neriešili. Bol výbor, ktorý bol uznášania neschopný. Napriek tomu, že ste vedeli, že táto situácia tu je, povolenie spoločnostiam 1. augusta bolo vydané. Verím, že aj vy s novým predsedom výboru budete ochotní, aby sme vycestovali a urobili poslanecký prieskum priamo na mieste a asi bolo by aj celkom fajn, ak by sa to uskutočnilo ešte pred druhým čítaním, aby ste aj vy osobne, resp. poslanci, členovia výboru vedeli si urobiť názor, že o čom vlastne tuná hovoríme. Takže zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
K ostatným veciam, ktoré si myslím, že by táto novela mala upravovať, sa budem podrobnejšie venovať pri prerokovávaní môjho návrhu zákona. Ale bola by som veľmi rada, keby práve pri tomto zákone a pri zákone o vodách, ktorý bude nasledovať, sme ukázali, že naozaj ideme tu spoločne hľadať problémy, problematiku životného prostredia a hlavne ponúkať nejaké riešenia, že bude to, nejak spoločne vyústi k dobrým riešeniam.
Chcem podotknúť práve k tejto prílohe č. 8, aby som vysvetlila, je to príloha k zákonu, ktorá presne vymedzuje, kedy je potrebné alebo kedy je povinnosť posudzovať dopady na životné prostredie nejakej navrhovanej činnosti. Je rozdelená na časti v rámci zisťovacieho konania a potom sú limity, kde teda už je povinné hodnotenie. To však neznamená, že iné navrhované činnosti, projekty sa nemusia posudzovať, pretože aj tie, ktoré v prílohe nie sú explicitne uvedené, tak ministerstvo životného prostredia by vo vybraných prípadoch malo posúdiť, či z vlastného záujmu alebo na základe možno podnetov zo strany verejnosti by takýto proces nemalo nariadiť. Pretože práve verejnosť je tá, ktorá má aj z ústavy právo na informácie, má právo na životné prostredie a má právo aj na svoje zdravie a zdravotné podmienky. Takže tie informácie o tom, že či nejaká činnosť, ktorá sa má realizovať, či v blízkom alebo širšom okolí, bude mať dopad na tieto vplyvy, tak má právo na úplné informácie.
Ako som povedala, chcem sa venovať práve jednej z častí, ktorú aj návrh zákona hovorí, a ide teda o ťažobné vrty. Tak ako je dneska v zákone definované, že ťažobné vrty by sa mali posudzovať v rámci zisťovacieho konania do hĺbky 500 metrov a v povinnom hodnotení od hĺbky 500 metrov. Problém tuná spôsobuje práve transpozícia smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, kde slovenská verzia zákona si upravila trošku túto časť a miesto slova "hlbinné", ktoré je, alebo "hĺbkové", ktoré je uvedené v smernici, zaviedla pojem "ťažobné", "ťažobný vrt". Problém je ten, že ani hĺbkový, ani ťažobný vrt nie je presne zadefinovaný, čo to je a vlastne pri aplikácii praxe, najmä pri kauze prieskumných vrtov na východe Slovenska, pri prieskume na ťažbu ropy a zemného plynu sa vlastne identifikoval veľmi jasne tento problém a ten pokrútený paragraf, kedy ten, komu to takto vyhovuje, si našiel cestičku a povedalo sa, že teda, respektíve ani sa neposudzovalo, či hĺbkový vrt 1 500 metrov, ktorý by sa tam mal realizovať ako prieskumný vrt pre ťažbu zemného plynu, či by mal byť posúdený alebo nemal byť posúdený.
Na problematiku poukázali aj na rokovaní snemu ZMOS-u, kde vlastne taktiež požadovali, v rámci pripomienkovacieho konania predložili zásadnú pripomienku o tom, aby tieto prieskumné a vrtné práce boli predmetom povinného hodnotenia, teda minimálne v zisťovacom konaní. Táto podmienka ZMOS-u nebola akceptovaná. Taktiež prišla hromadná pripomienka občanov, to znamená hromadná pripomienka je pripomienka, s ktorou sa stotožní viac ako 500 ľudí, ktorí tiež dali zásadnú pripomienku v obdobnom duchu, aby takéto vrty boli jasne špecifikované a bolo zrejmé nielen pre občanov, ale aj pre toho navrhovateľa, ktorý takýto zámer má, že posúdenie dopadov na životné prostredie by mal urobiť. Táto pripomienka, hromadná pripomienka prešla rozporovým konaním, ale taktiež nebola akceptovaná.
Ja chcem pripomenúť aj ďalšiu vec, že obdobná situácia sa už riešila aj na Európskom súdnom dvore, kde v inom prípade taktiež nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrtov v rámci inej krajiny. Vzhľadom na to, že teda presne ani tá smernica nie je v tomto úplne taká jednoznačná, tak došlo ale v konečnom dôsledku k rozhodnutiu Súdneho dvora, kde bolo povedané, že je potrebné vyjadrenie príslušného, teda štátneho orgánu, u nás ministerstva životného prostredia, aby sa vyjadrilo, či posudzovať takéto vrty treba alebo netreba. Takéto konanie v rámci rozhodnutia alebo vyjadrenia ministerstva životného prostredia neexistuje a napriek tomu ministerstvo životného prostredia povolilo, predĺžilo povolenie na prieskumné práce na východe Slovenska pre konzorcium zahraničných spoločností a čím im vlastne povolilo realizáciu takéhoto vrtu napriek tomu, že volí výrazný odpor verejnosti, výrazný odpor dotknutých samospráv. Nie všetkých, treba povedať, lebo niektorí sa nevyjadrili, respektíve niektoré samosprávy, im bolo bližších tých pár sto eur, ktoré od prieskumných organizácií dostávajú ako požiadavky verejnosti. Aj Prešovský samosprávny kraj tiež sa vyjadril k tomu, aby takýto prieskum, takýto prieskum nebol naďalej povolený. Chcem pripomenúť, že pôvodné povolenie bolo vydané v roku 2004 na desať rokov a bolo niekoľkokrát predlžované.
Samozrejme, v tom čase, keď sa predkladá nejaký prieskum, tak ide väčšinou o bádanie archívnych materiálov, prípadne nejakých geofyzikálnych prieskumov, ktoré takýmto spôsobom priamo nemôžu, nemajú taký nejaký priamy dopad na životné prostredie.
V tomto prípade aj ten prieskum mal byť zavŕšený novým vrtom do hĺbky až 1 500 metrov. Pôvodne s ním nesúhlasili ani Bardejovské kúpele, kde vlastne malo, bolo ohrozené, že by mohlo dôjsť k dopadu na zásoby liečivých vôd Bardejovských kúpeľov. Zázrakom v procese pripomienkovania ministerstvo zdravotníctva svoju pripomienku stiahlo a už sa prestalo obávať, že takýto vrt, ktorý nespočíva len v pozorovaní, to znamená, že nie je vrt, ktorý keď sa vybuduje, sa len nejakým spôsobom monitoruje, ale ťažba zemného plynu môže prinášať aj veľmi negatívne dopady, či už pri realizácii toho výplachu alebo pri vydolovávaní plynu z geologických štruktúr a s tým, že naviac ešte k tomu, že tá skupina, ktorá vrt chce realizovať, utajuje svoje zámery a nepredložila spôsob technológie, akým spôsobom práve ten zemný plyn by mohla dolovať.
Je známe zo sveta, najmä z Ameriky, kde sa na ťažbu zemného plynu používa rôzny spôsob, tzv. frakovanie, ktoré je veľmi nebezpečné pre znečistenie podzemných vôd, najmä takých hlbinných štruktúr podzemných vôd, čo teda môže byť veľmi katastrofické. A v kontexte ste týmto aj s budúcim, teda zákonom o vodách, resp. o tom, že krajina prijala do ústavy ochranu zdrojov vody, ako vody ako takej, ako strategickej suroviny, sa mi zdá nepochopiteľné, že neboli akceptované takéto požiadavky zo strany či ZMOS-u alebo aj širokej verejnosti, aby dostali informácie. Pretože tu nejde o nič iné, len o to, aby ľudia mali relevantné informácie o tom, čo sa má v ich území diať. A konkrétne teda pri týchto hlbinných vrtoch, ktoré môžu pri samotnej ťažbe a pri spôsobe technológie tej ťažby mať skutočné dopady na životné prostredie.
Chcem ešte len vysvetliť to, že pri takýchto hlbokých vrtoch ten vrt, ktorý sa nazýva ako prieskumný, sa buduje už tak, že vlastne, keď sa tam preveria tie zásoby, na základe, pre ktoré bol prieskumný vrt realizovaný, sa potom už len preklasifikuje na ťažobný a na tú samotnú ťažbu. Áno, tá samotná ťažba, už by sa vlastne posudzovať jej dopad na životné prostredie mala. Lenže už je ten vrt vybudovaný, už je vlastne tam to prostredie, dá sa povedať aj nejak zurbanizované a v tomto prípade aj teda v rozpore so záujmami vlastníkov okolitých alebo dotknutých pozemkov.
Ja by som chcela ešte upozorniť to, že tak ako je navrhnutý, tá príloha 8, konkrétne doložka č. 16, ak si to podobne pekne vytlačíte, tak podmienky, ktoré sú teraz napísané v papierovej podobe, je, že vlastne všetky vrty, všetky vrty, to znamená aj vrty pre domové studne, by sa museli posudzovať. Čiže z toho, že ste chceli možno riešiť situáciu, aby sa zadefinovali vrty, že ste dali preč slovíčko ťažobné, nedali ste tam ani slovíčko hlbinné, tak ste povedali, že všetky vrty, okrem vrtu na skúmanie stability pôdy, čo teda neviem, aké sú, resp. sú to len jeden malý, vyhranená skupina, skupina vrtov, možno ktoré sa realizujú pri nejakých zosuvoch, tak vlastne si zadefinovali, ktoré vrty najmä by sa mali okrem tých všetkých ostatných posudzovať.
Čiže vy ste chceli možno niečo vyriešiť, ale ste, ak sa zákon prijme takto, ako je napísaný, tak ste neuveriteľným spôsobom skomplikovali, budete komplikovať situáciu a všetky vrty, ktoré vám môžem povedať, aké sú, to znamená prieskumné vrty, napríklad inžiniersko-geologické vrty pre posúdenie vhodnosti geologického prostredia pre zakladanie stavieb. Museli by sa posudzovať. Vrty pre hydrogeologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia, museli by sa posudzovať. Vrty pre tepelné čerpadlá alebo hydrogeologické vrty pre účely vyhľadávania liečivých zdrojov minerálnych a stolových vôd. Štruktúrne vrty, alebo hydrogeotermálne vrty alebo taktiež vrty určené pre pozorovaciu sieť SHMÚ a iné, či hydro alebo hydrogeologické vrty pre účely zabezpečenia pitnej a úžitkovej vody. Tie síce tu sú, ale teda aspoň tie sú tu zašpecifikované, že až od 300 metrov.
Pán minister, bola by som veľmi rada, keby o tejto časti zákona naozaj v druhom čítaní bola urobená diskusia, aby sa nebodaj neschválila v tejto podobe tá príloha č. 8, ako ju navrhujete, ale aby sme si naozaj sadli a vyšpecifikovali jednotlivé slovíčka, čo znamenajú, aby sme, ste vy v snahe možno riešiť situáciu, situáciu neskomplikovali a aby vlastne, keď už máme na stole tento zákon, aby sme naozaj, situácia, ktorá je dnes pálčivá, deje sa na východnom Slovensku, síce tu už tento zákon nezachráni, ale verím, že bude ešte predmetom rokovania aj nášho výboru pre životné prostredie. Máme tam opakované podnety od verejnosti a vlastne sme ich neriešili. Bol výbor, ktorý bol uznášania neschopný. Napriek tomu, že ste vedeli, že táto situácia tu je, povolenie spoločnostiam 1. augusta bolo vydané. Verím, že aj vy s novým predsedom výboru budete ochotní, aby sme vycestovali a urobili poslanecký prieskum priamo na mieste a asi bolo by aj celkom fajn, ak by sa to uskutočnilo ešte pred druhým čítaním, aby ste aj vy osobne, resp. poslanci, členovia výboru vedeli si urobiť názor, že o čom vlastne tuná hovoríme. Takže zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 10:21 - 10:23 hod.
Zemanová Anna
Ďakujem pekne za slovo. V podstate ste trošku v dlhšom vystúpení povedali to, čo ja na začiatku predchádzajúceho vstupu, že treba celý zákon o odpadoch opraviť, upraviť a dať na správnu mieru. Ja tiež len jeden príklad z praxe ohľadom takzvanej, ja som ju nazvala kýbľovej vyhlášky a týka sa vlastne zberu drobného stavebného odpadu od občanov, kde od 1. júla je povinnosťou obce vážiť odobratý stavebný odpad. Samozrejme, toto sa nerobí a...
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. V podstate ste trošku v dlhšom vystúpení povedali to, čo ja na začiatku predchádzajúceho vstupu, že treba celý zákon o odpadoch opraviť, upraviť a dať na správnu mieru. Ja tiež len jeden príklad z praxe ohľadom takzvanej, ja som ju nazvala kýbľovej vyhlášky a týka sa vlastne zberu drobného stavebného odpadu od občanov, kde od 1. júla je povinnosťou obce vážiť odobratý stavebný odpad. Samozrejme, toto sa nerobí a ministerstvo vydalo tzv. kýbľovú vyhlášku, kde namiesto váženia sa počíta stavebný odpad na kýble. To je ako samotné v rozpore so zákonom a potom s tým, že to je daň, tak vlastne podľa správnosti, podľa platného zákona by mal občan dostať platový výmer. Tak si predstavte, že donesiete jednu starú WC misu, ktorú teda dáte, že jedna WC misa, možno jeden kýbeľ, tak sa prepočíta na nejakú váhu a potom zložitým spôsobom obec vydá platobný výmer, ktorý doporučene musí doručiť tomu občanovi, aby ho mohol zaplatiť. Tak by to malo byť po správnosti. Samozrejme, nerobí sa to. Je to postavené na hlave a len slabá ukážka toho, že celý zákon o odpadoch by sa mal prepracovať.
A ak, pán poslanec, vidíte príležitosť, že práve pri tomto návrhu by sa to mohlo, tak súhlasím s vami. Áno, že stiahnuť ho a dopracovať, prepracovať, tak urobiť rozsiahlejšiu novelu a odstrániť tieto nedostatky zákona.
Skryt prepis
A ak, pán poslanec, vidíte príležitosť, že práve pri tomto návrhu by sa to mohlo, tak súhlasím s vami. Áno, že stiahnuť ho a dopracovať, prepracovať, tak urobiť rozsiahlejšiu novelu a odstrániť tieto nedostatky zákona.
Vystúpenie 12.9.2016 10:05 - 10:07 hod.
Zemanová Anna
Pán minister, ja len veľmi krátko chcem zareagovať na tie vaše úvodné slová, že ponúkate spoluprácu alebo nejakú, návrh na partnerskú dohodu. Ja takúto hodenú rukavicu prijímam a verím, že naozaj to bude dialóg a nielen jednostranné návrhy a opozičné návrhy nebudú prerokovávané, respektíve ani posúvané do druhého čítania.
K tomuto návrhu konkrétneho zákona, o ktorom teda ako o prvom v poradí ste hovorili. V podstate tam nie je veľmi čo...
Zobrazit prepis
K tomuto návrhu konkrétneho zákona, o ktorom teda ako o prvom v poradí ste hovorili. V podstate tam nie je veľmi čo...
Pán minister, ja len veľmi krátko chcem zareagovať na tie vaše úvodné slová, že ponúkate spoluprácu alebo nejakú, návrh na partnerskú dohodu. Ja takúto hodenú rukavicu prijímam a verím, že naozaj to bude dialóg a nielen jednostranné návrhy a opozičné návrhy nebudú prerokovávané, respektíve ani posúvané do druhého čítania.
K tomuto návrhu konkrétneho zákona, o ktorom teda ako o prvom v poradí ste hovorili. V podstate tam nie je veľmi čo oponovať. Je to transpozícia európskeho práva, avšak všeobecne zákon o odpadoch by si vyžadoval riadnu revíziu. Je nový, avšak nie je dobre postavený. Má veľa negatív. No a ešte začiatkom tohto volebného obdobia som predkladala návrh zákona o odpadoch, kde som navrhovala posunutie účinnosti tých paragrafov, ktoré nadobudli účinnosť teraz od 1. júla a už dnes aplikačná prax ukazuje, že naozaj tie niektoré paragrafy sú nevykonateľné, respektíve ťažko aplikovateľné do praxe. A musím povedať, že reakcia pléna sa mi nepáčila, keď bolo povedané, no však nevadí, dajme to, zaveďme ten zákon do praxe, uvidíme, čo prinesie a potom sa to opraví. Taký postoj k zákonom vyvoláva tú energiu, že netreba zákony dodržiavať. Veď a čo, keď sú zlé? Alebo tým pádom, keď sú zlé, aj keď sú dobré, tak ich nemusíme dodržiavať a nič sa nestane.
Takže ďakujem pekne za ponúkanú spoluprácu a verím, že životné prostredie naozaj nie je téma na politikárčenie, ale hľadanie dobrých riešení.
Skryt prepis
K tomuto návrhu konkrétneho zákona, o ktorom teda ako o prvom v poradí ste hovorili. V podstate tam nie je veľmi čo oponovať. Je to transpozícia európskeho práva, avšak všeobecne zákon o odpadoch by si vyžadoval riadnu revíziu. Je nový, avšak nie je dobre postavený. Má veľa negatív. No a ešte začiatkom tohto volebného obdobia som predkladala návrh zákona o odpadoch, kde som navrhovala posunutie účinnosti tých paragrafov, ktoré nadobudli účinnosť teraz od 1. júla a už dnes aplikačná prax ukazuje, že naozaj tie niektoré paragrafy sú nevykonateľné, respektíve ťažko aplikovateľné do praxe. A musím povedať, že reakcia pléna sa mi nepáčila, keď bolo povedané, no však nevadí, dajme to, zaveďme ten zákon do praxe, uvidíme, čo prinesie a potom sa to opraví. Taký postoj k zákonom vyvoláva tú energiu, že netreba zákony dodržiavať. Veď a čo, keď sú zlé? Alebo tým pádom, keď sú zlé, aj keď sú dobré, tak ich nemusíme dodržiavať a nič sa nestane.
Takže ďakujem pekne za ponúkanú spoluprácu a verím, že životné prostredie naozaj nie je téma na politikárčenie, ale hľadanie dobrých riešení.