Videokanál klubu

Ja by som chcel doplniť pána poslanca Grendela, možno som to nezaregistroval, ale myslím, že to malo zaznieť aj v jeho vystúpení, že darmo tu rokujeme o štátnom rozpočte, dôležité je, aby odstúpil pán minister vnútra Kaliňák zo svojej funkcie, pretože kým bude v takomto vysokom ústavnom poste človek, ktorý je podozrivý z kontaktov s organizovaným zločinom, tak akékoľvek rokovanie tejto snemovne, vrátane rokovania o takom dôležitom zákone, ako je zákon o štátnom rozpočte, bude zatienené touto skutočnosťou. A teda myslím si, že je to minimálny predpoklad a mali by sme pána ministra Kaliňáka vyzývať častejšie, nejako na to zabúdame.
A teda ďakujem kolegovi Grendelovi, že nás na to upozornil a pripomenul nám, že by sme to mali robiť častejšie.
Takže ďakujem.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, pán predsedajúci, dobrý deň prajem. Asi nikoho neprekvapí, keď sa dneska budem venovať v rámci zákona o štátnom rozpočte energetike. Je to taká prierezová oblasť. To hlavné bremeno je na ministerstve hospodárstva. Čiastočne to ale zasahuje aj do ministerstva životného prostredia kvôli Gabčíkovu, ktoré je vo vlastníctve Vodohospodárskej výstavby. No a potom, samozrejme, je to ministerstvo financií. Mali sme tu prednedávnom osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných oblastiach.
Ja vám na rozdiel od svojich nejdem hovoriť, kde máte pridať, ale, naopak, by som vám možnože poradil, kde by ste mohli zoškrtať, ušetriť. Asi vás prekvapí, koľko, koľko poradcov zrazu máte v opozícii, ale ja si myslím, že je dobré vypočuť si aj tento druhý názor.
Energetika je pre štátny rozpočet veľmi významným zdrojom príjmu. Súčasne si ale dovolím povedať, že kvôli netransparentnej, nesystémovej regulácii, predovšetkým zo strany predsedu regulačného úradu pána Holjenčíka, je to súčasne aj eldorádo pre oligarchov, finančné skupiny, politikov a hlavne ich politické rozhodnutia.
Budem sa najprv venovať tým príjmom. Príjmom zo spoločností, kde má štát stopercentný podiel. A začnem takou úplne ukážkovou Slovenskou elektrizačnou prenosovou sústavou, skratka SEPS. Tu je štát stopercentným vlastníkom. Táto spoločnosť, jej činnosti sú stopercentne regulované. Zodpovedá za prenosové, za prenos, a teda jej ziskom sú predovšetkým prenosové poplatky, ktoré sú súčasťou ceny elektriny pre konečného spotrebiteľa, pre jednotlivé osoby, tzv. tarify za systémové služby. Výnos tejto spoločnosti je príjmom štátneho rozpočtu spravidla, keď sú vyplatené dividendy.
V návrhu som našiel jednu zmienku o tom, že v roku 2014 došlo k nárastu príjmov z dividend, ktorý bol spôsobený zvýšením výplaty aj práve od SEPS-u, a to o 5,9 mil. eur. Pôvodne, keď som si tak spätne listoval, tak tie dividendy zo SEPS-u mali byť vyplatené v roku 2015 vo výške 15 mil., nakoniec to bolo, tuším, až 66, keď som dobre našiel tieto čísla. (Reakcia ministra.) Z obchodnej činnosti, čiže z prenosu. A teraz... (Reakcia ministra.) Dobre.
A teraz, ako funguje tá regulácia. Takže regulátor nastaví nejaké poplatky, z môjho pohľadu sú neodôvodnene vysoké, lebo podľa mňa SEPS by nemal dosahovať takéto zisky, pokiaľ je stopercentne štátom vlastnený a radšej by v rámci tej riadnej regulácie malo dôjsť k zníženiu, aby ten zisk sa pohyboval niekde okolo tej nuly. Inak z môjho pohľadu je to nepriama daň. No a pre štát je to ale na druhej strane, pochopiteľne, taká stabilná barlička, pretože keď treba rátať, tak sa to dá vyplatiť vo forme dividendy.
Mňa potešilo, keď som práve v tom návrhu našiel to, že v rokoch 2016 a ďalej tam má dôjsť k poklesu tých príjmov SEPS-u. Má to ísť na nejakých 24 mil. v roku 2016, na 27 mil. v roku 2017. Ale paradoxne neviem o žiadnom poklese prenosových poplatkov. Takže z tohto pohľadu sa zrejme výška tarify za systémové služby nezmení a ľudia budú platiť tak ako doteraz.
Ďalšia spoločnosť, kde má štát tiež 100 %, tak to je Slovenský plynárenský priemysel, matka. Pred voľbami bolo v rámci vratky za plyn vyplatených 48 mil. eur. Napriek tomu v roku 2016 opäť v tej kapitole sa hovorilo o tom, že na dividende z SPP bude do štátneho rozpočtu príjem o 3 mil. eur vyšší. Ale keď som si pozeral ten štátny rozpočet, tak som tam nikde nenašiel, že by vratky za plyn mali pokračovať aj v ďalších rokoch. Súhlasím. Ja si myslím, že tie vratky za plyn nemali byť ani v tomto roku. Pretože pán Fico ich zdôvodňoval dobrým hospodárením Slovenského plynárenského priemyslu, ale pozrime sa na čísla, konkrétne na výročnú správu. Zisky z predaja plynu a elektriny a ostatné dosiahol SPP v roku 2015 vo výške 1,36 mld. eur. Výdavky, keď som si to všetko naspočítal, boli ale 1,44 mld. eur. Z tohto mi vyšlo, že strata z hospodárenia, samotného hospodárenia Slovenského plynárenského priemyslu bola 85 mil. eur. Takže my sme vlastne vyplácali 48 mil. nie zo zisku, ale zo straty. Ale napriek tomu v tej výročnej správe sa uvádza oficiálny zisk vo výške 435 mil. A je to zdôvodnené aj ziskom z finančných investícií. Keď som sa snažil dohľadať, čo to je, to sú dcérske firmy ako Eustream, SPP - distribúcia a Nafta.
Takže sám priznávate, že SPP zo svojej činnosti vykázalo stratu... (Reakcia ministra.) SPP je holding, to je v poriadku, ale zo samotnej činnosti, kde sme sa mali baviť o tom, že keď SPP z predaja plynu dosiahol zisk, tak v poriadku. Keď je to štátna firma, nech si s tým štát robí, čo chce, ale z predaja plynu tam bola čistá strata.
No a prečo máme dneska ten holding, asi viacerí z vás si spomenú na ten vstup EPH do plynárenstva na Slovensku, kedy došlo k tej celej zmene štruktúry, kedy tie zlaté vajcia ako Eustream, ako SPP - distribúcia, ako Nafta sa vložili práve do toho podniku spoločného SPP Infrastructure, kde má štát podiel 51 % a EPH 49. No a ako som už povedal, celý ten stratový segment, ten stratový segment bol doteraz hlavne v oblasti domácností, firmy boli doteraz plusové, predaj plynu pre podnikateľov bol plusovým, strata sa vytvárala v segmente domácností, tak zrazu už ani tieto nedokážu vykrývať tie straty, ktoré sa tam generujú, a musíme si to vykrývať práve z takýchto dividend. No a celá táto strata bola presunutá na 100-percentnú ťarchu štátu.
Takže predaj podnikateľom plynu nedokáže sanovať straty v segmente domácností, musí sa to diať cez dividendy, cez dividendy v regulovaných dcérskych spoločnostiach, kde má však štát, ako som už povedal, iba 51 %. Ale ja nehovorím, že iba 51 % preto, že by mal ten podiel navýšiť. Ale podľa mňa by sa mal aj tohto podielu jednoducho zbaviť.
V súvislosti s SPP - distribúciou som na tejto schôdzi už hovoril, a to práve pri tom osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. A spojil som to s jednou vecou, a to bola tá riadna regulácia a to boli kontroly v distribučných spoločnostiach, ktoré prebiehali v tomto roku, na ktoré ÚRSO minulo 1,6 mil. eur, na čo dostali extra budget a bolo to na verifikáciu hodnoty majetku u regulovaných subjektov. Na základe tejto kontroly malo dôjsť k poklesu distribučných poplatkov. A ako sa ukazuje, realita je presne opačná. Spotrebitelia, ktorí budú mať alebo majú spotrebu plynu ročne asi do 2 000 kubíkov plynu, tak tým naozaj tie distribučné poplatky, nebavíme sa o cene plynu, ale bavíme sa o distribučných poplatkoch, naozaj klesnú. Ale od 2 000 kubíkov vyššie paradoxne narastú. A je tam naozaj veľmi dramatické zvýšenie hlavne u spoločností alebo napríklad aj u bytových domov, ktoré majú vlastný kotol, a to až niekoľkonásobné.
Takže SPP - distribúcia si prilepší, no a to prilepšenie im, pán Kažimír, zoberiete práve vo forme tohto osobitného odvodu, to znamená, že viac-menej budú zase na nule, akurát pre štát to bude znamenať nejaký príjem, no a zaplatí to zas len občan. Hovoril som o tom bližšie tento týždeň, takže nebudem sa k tomu nejak bližšie rozvádzať, napísal som k tomu dneska aj blog, môžme sa kľudne potom ešte aj pobaviť. (Reakcia ministra.) DPH by ste určite nemali zobrať, ale k tomu sa takisto ešte dostanem.
No a to isté zrejme bude platiť aj pre energetiky, také, kde má štát 51-percentný podiel, či už je to Západoslovenská, Stredoslovenská alebo Východoslovenská. Tu určite poplatky za distribúciu nemáme. Keď som si pozeral výsledky hospodárenia, taktiež sa pohybujú okolo 60 mil. eur, má to byť tak nejak aj do budúcnosti a z toho vychádzam, pokiaľ v týchto distribučných poplatkoch, alebo teda v zisku od distribučných spoločností je už zohľadnený aj ten osobitný odvod, a napriek tomu ostávajú na tej konštantnej, viac-menej konštantnej úrovni, kde sa to mierne zvýši, niekde sa to mierne zníži, tak to znamená, že zrejme aj u nich tie distribučné poplatky budú musieť narásť.
A opäť, teraz sa bavíme o spoločnostiach RWE, EEM, EPH, opäť, opäť to zas len zaplatí občan. (Reakcia ministra.)
Ja sa teda pýtam, načo vám je ÚRSO, načo nám je ÚRSO v konečnom dôsledku? Lebo vy hovoríte o nedokonalej regulácii, naprávate to regulovaným odvodom a o stabilné ceny energií sa stará pán premiér Robert Fico. Podotýkam, stabilne vysoké. Ja preto mám pre vás taký prvý návrh, kľudne zrušme ÚRSO. Ušetríme 3,5 mil. eur ročne.
No a potom tu mám ešte jednu energetickú firmu, Slovenské elektrárne, tam má štát podiel 34 %, pre niekoho iba, pre mňa až. Na budúci rok plánujú stratu 48 mil. eur. No a podľa toho výhľadu na ďalšie roky tam to s nimi tiež veľmi dobre nevyzerá, venovala sa tomu už aj Janka Kiššová, ja iba pripomeniem, opätovne dochádza k predraženiu Mochoviec, opätovne sa odďaľuje dostavba, no a čo by z toho Slovenská republika mohla mať ako vlastník toho podielu, tak to sú dividendy. Ale ja sa obávam, že týchto dividend sa asi nikto z nás nedožije.
Na diskusiu o tom, ako sa hospodári v Slovenských elektrárňach, tak na to by sa mohla viesť asi celá samostatná schôdza, tomu sa nejak špeciálne venovať nebudem, snáď iba dve krátke poznámky. Pre koho je, pre koho je odďaľovanie tých Mochoviec alebo tá nekonečná výstavba výhodná? Pre štát? No, pre štát asi nie, lebo štát prichádza o dividendy napriek tomu, že investície do Mochoviec predstavujú 4 až 5 % z celkového objemu súkromných investícií v Slovenskej republike, ale som presvedčený, že tie dividendy by boli pre nás omnoho vhodnejšie. Pre mňa je to taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane stále tam je možnosť objednávania dodávok a služieb cez rôzne dcérske spoločnosti, čo sa dialo aj v minulosti, no a na druhej strane oni sami, mám taký pocit, že nevedia kam z konopí. Zo Slovenska chcú odísť čo najskôr preč, majú veľmi zlé vzťahy s tým spoluvlastníkom, so štátom, no a trápia ich takisto dlhodobé nízke ceny elektriny, koniec koncov preto tá strata 48 mil. na budúci rok.
Ale je tu niekto, komu to celkom vyhovuje, a to sú práve tí dodávatelia. Tí majú v podstate garantovaný biznis už od roku 2008. Z tých, ktorí sú tam naozaj už od tohto roku, spomeniem snáď iba firmu ENSECO, kde je štatutárom pán Práznovský, ktorý bol v čase, kedy sa rozbiehala dostavba Mochoviec, poradcom pre energetiku práve pán Roberta Fica.
No a pri Slovenských elektrárňach tam máme ešte jedno riziko, a to sú rôzne arbitráže a súdne spory, napríklad za anexiu Vodného diela Gabčíkovo. Viete, že tam je teraz 588 mil., takisto štát, samozrejme, zažaloval Slovenské elektrárne. Ale ku Gabčíkovu. V tejto súvislosti o Vodohospodárskej výstavbe hovorila už Anka Zemanová, preto možno iba krátko k hospodáreniu na tomto diele.
Slovenské elektrárne ako vlastník majú aj divíziu, ktorá sa stará o predaj elektriny koncovým spotrebiteľom. Takže oni mali odberateľom a ich ceny, za ktoré dokázali predávať elektrinu vyrobenú v Gabčíkove, boli výhodnejšie ako trhové. Vodohospodárska výstavba, tak tá to mohla predávať jedine na trhu. Keď si porovnáme situáciu, ak by Slovenské elektrárne vyrábali celý rok pri minuloročnej produkcii a zobrali by sme si ich ceny, za aké by toto predávali, následne by Vodohospodárskej výstavbe na základe zmluvy odviedli 65 % z výnosu, tak by Vodohospodárska výstavba dostala asi 50 mil. eur; 49,5 - 50 mil. Ale ak by Vodohospodárska výstavba predávala celý rok, nielen od toho marca minulého roka, tak za, pri trhových cenách by ich výnos z predaja bol 65 mil. eur. Takže, áno, 65 mil. je viacej ako 50, ale musíme si odpočítať 9 mil. eur cca na fixné výdavky spojené s prevádzkou a ďalších 5 mil. za právo na prevádzku, ktorú takisto tiež nedostanú od Slovenských elektrární, no a dostaneme sa na sumu 51 mil. eur. Stále sme o 1 mil. eur v pluse, ale nemáme tu ešte vyplatené SVP-čko, to je ďalších 5 mil. eur, takže v konečnom dôsledku sme niekde okolo rozdielu mínus 4 mil. eur; 3,5 - 4 mil.
No a čo je najhoršie, stále tu nemáme generálnu opravu turbín, čo bol jeden z dôvodov, prečo Slovenské elektrárne prišli o vodné dielo. Iba si dovolím pripomenúť, tu sa bavíme o sume asi 100 mil. eur, ktoré by zaplatili Slovenské elektrárne, takto to bude musieť platiť Vodohospodárska výstavba, ergo štát.
No a v súvislosti so Slovenskými elektrárňami, keď sa už bavíme o tých rôznych kostlivcoch, máme tu aj neuzavretú privatizáciu. Posledný nárok, ktorý bol prezentovaný, neuzavretá privatizácia pre tých, ktorí nevedia, je to dorovnané v deň, kedy došlo k reálnemu prevzatiu spoločnosťou Enel a kedy bola stanovená cena. Dneska sa bavíme o cene asi 220 mil. eur, ktoré si nárokuje štát. Ale nebolo to tak vždycky. Prvý audit, ktorý bol robený, myslím, že to bolo v roku 2007, 2008, nie som si istý, robila to firma Deloitte Audit, tak tam sa hovorilo, naopak, o 80 mil. eur, ktoré mali byť vyplatené Enelu. Potom prišiel TAX-AUDIT. No a TAX-AUDIT, ten urobil audit, ktorého výsledky neboli zverejnené, ale výsledkom bol tzv. nulový variant, s ktorým prišiel pán Jahnátek, váš kolega, na poslednú chvíľu bol stiahnutý. No a potom prišiel ten tretí audit vo výške 220 mil. eur od firmy TP Horváth, toto nechal robiť pán Miškov, na čo vôbec nie som hrdý, pretože tie podmienky boli veľmi, veľmi zvláštne, kedy sa hovorilo, že odmena pre TP Horváth, pre túto audítorskú spoločnosť, sa bude odvíjať práve od vymoženej sumy; 6 % z vymoženej sumy. To znamená, čím viacej oni určili v prospech štátu, tak tým väčší nárok oni mali.
Ako som povedal, je to obrovské množstvo kostlivcov, ktoré v súvislosti so Slovenskými elektrárňami máme v skrini, ktoré predstavuje aj hrozbu pre štátny rozpočet a podľa mňa neexistuje žiaden racionálny dôvod, prečo by štát v Slovenských elektrárňach mal ostávať.
No a ešte pár slov k tomu, čo v štátnom rozpočte nie je a podľa mňa by tam malo byť. V energetike máme obrovské množstvo politických opatrení, politických rozhodnutí, ktoré si vymysleli politici, zaviedli úradníci, no ale tú ťarchu preniesli na spotrebiteľa. Urobili to napríklad v cenách elektriny, kde dnes platíme tzv. tarifu za prevádzku systémov, skrátene TPS, tá obsahuje podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale aj výrobu elektriny z domáceho uhlia. No a toto, tu sa bavíme asi o 600 mil. eur ročne, ktoré zaviedli, túto platbu zaviedli politici, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A je tu jeden problém a my sme to nedávno dali na posúdenie Ústavnému súdu, a to, Ústava hovorí o tom, že dane a poplatky môžno ukladať iba zákonom alebo na základe zákona. Ale táto tarifa za prevádzku systému bola zavedená vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Takže nie na základe zákona ani žiadnym zákonom. Napísal ju opäť pán Holjenčík, ktorého som spomínal v úvode. No a ako som spomenul, pokiaľ by Ústavný súd rozhodol o neústavnosti tejto vyhlášky, tak nám bude treba nejako vykryť tých 600 mil. eur. Tých možností je, samozrejme, mnoho a úplne najjednoduchšie by bolo preklopiť celú vyhlášku do zákona, čo sa dá urobiť pomerne rýchlo, prípadne si zobrať príklad z českého modelu, kde je stanovený strop pre TPS-ku a zvyšok sa potom rozpúšťa v samotnej cene elektriny alebo sa uhrádza z predaja emisií, teda, pardon, ten zvyšok ide zo štátneho rozpočtu alebo potom ide z predaja emisií.
Politici by si mali konečne uvedomiť, že všetky tie svoje rozhodnutia, ktoré prijímajú, tak mali by za ne zobrať aj zodpovednosť. A toto je napr. aj téma TPS-ky.
Minule, koniec koncov aj dneska ste naznačili, že som agentom EPH, po celom tomto príhovore zrejme budem teraz aj agentom Enelu, agentom RWE, agentom E.ON. Ale ja by som skôr sa tak nejak situoval do pozície agenta deregulácie, štíhleho štátu a zdravého rozumu.
Lebo, pán Kažimír, nezávidím vám ten neporiadok, slušne povedané, aký vládne v energetike. Neviem posúdiť, nakoľko sa cítite za to zodpovedný, ale dovolím si dať vám jeden feedback. Väčšina z tých mnou uvedených vecí súvisí s tou netransparentnou a nesystémovou reguláciou. Vy idete teraz naprávať tým osobitným odvodom, okej, aj keď hovorím, lepšie riešenie by bolo zrušiť ÚRSO a kľudne si to zoberte na plecia vy aj s pánom premiérom. Ale kým si tu budete držať ÚRSO a pána Jozefa Holjenčíka, tak s rovnakými problémami a hrozbami pre rozpočet, na ktoré som dneska poukázal, sa budete potýkať každý rok.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, ďakujem. Ja iba podotknem, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane v posledných dvoch rokoch potvrdil platnosť čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí o kolektívnej obrane, takže nemyslím si, že naše investície do NATO a do vyzbrojovania v prvom rade gro tých peňazí ostáva na Slovensku, a myslím, si že je to niečo, čo ako Slovensko potrebujeme. A pre mňa je to naozaj veľmi, veľmi rozumná investícia do našej obrany. Lebo obávam sa, že vy aj s vašou stranou žijete vo svete, kde si myslíte, že naozaj nejaká neutralita by bola pre Slovensko najlepšia, ale musíte pochopiť v dnešnej geopolitike, že neutralita jednoducho neexistuje. A my sme súčasťou veľmi pevného bloku a ja dúfam, že ňou aj naďalej zostaneme. A, našťastie, táto diskusia vôbec nie je predmetom verejného diskurzu a ak, tak ju stimulujú akurát strany ako vaša.
Ďakujem.

Ctený zvyšok kolegýň a kolegov, ktorí tu ešte sú. Vážený pán minister a vážený pán podpredseda vlády, vás som mal asi privítať ako prvých. Nebýva zvykom, že idem do rozpravy k štátnemu rozpočtu, avšak ako člen zahraničného výboru si dovolím povedať pár slov k téme, ktorá mňa osobne trápi najviac a na ktorú chcem upozorniť ako na problém, ktorý sa nám čoskoro, Slovensku môže vypomstiť.
V posledných dvoch rokoch sa výrazne zhoršilo bezpečnostné prostredie v blízkom susedstve hraníc NATO a Slovenská republika by mala prehodnotiť svoje obranné plány. Mala by zvýšiť schopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky, aby boli rýchlo nasadené, aby mali kvalitnejšiu výzbroj, kvalitnejšiu výstroj, lepší výcvik, zásoby a taktiež byť personálne na vrcholovej úrovni. Toto všetky si vyžiada zdroje, ktoré sú vyššie, aké sa nachádzajú v návrhu štátneho rozpočtu.
Nová bezpečnostná realita sa prejavila aj do návrhu požiadaviek, ktoré má NATO voči našim ozbrojeným silám. Sú to takzvané ciele spôsobilosti. Veľkosť a finančná náročnosť týchto požiadaviek naformulovaných vojenskými a civilnými plánovacími orgánmi NATO je postavená na deklarovanej výške investícií do obrany, pod túto úroveň bude, teda investícií do obrany na posledných dvoch summitoch, a to je 1,6 % z HDP, čo boli vlastne redukované požiadavky z dvoch 2 %, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Severoatlantickej aliancie v roku 2004. Preto investície do obrany pod túto úroveň budú automaticky znamenať, že požiadavky NATO nebudú naplnené v stanovenom čase a v požadovanej kvalite. Slovenská republika si tak neplní svoje záväzky v NATO, nehovoriac o tom, že nebude schopná zabezpečovať vlastnú obranyschopnosť ani v rámci kolektívnej obrany.
Čo sa stane, ak ostanú investície do obrany na súčasnej úrovni? Nenakúpi sa potrebná nová technika, tá súčasná ešte viac zostarne, bude menej použiteľná a vzrastú náklady na jej údržbu. Viaceré systémy sú už dnes na pokraji vyradenia, cvičenia budú stále zriedkavejšie a nebudú na požadovanej úrovni. Tieto nedostatky môžu mať v strednom až dlhodobom horizonte negatívny vplyv na morálku vojaka a teda na použiteľnosť tejto silovej zložky štátu, ktorá je kľúčová pre bezpečnosť našej krajiny. Obrana je o zodpovednosti, preto by sme o nej nemali hovoriť iba vtedy, keď sa to hodí, ale vtedy, keď je to dôležité. A možno by sme mali menej hovoriť a viac konať. Obranný rozpočet na úrovni 1,18 % z HDP je nedostatočný. Spôsobuje veľké problémy pri fungovaní rezortu obrany a nehovorím ani o modernizácií systémov na ministerstve obrany a v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorá je naozaj len náznaková a skôr teoretická.
Ani zďaleka sa nepribližujeme aj touto vládou k prisľúbenej úrovni 1,6 % z HDP do roku 2020. Ak by sme udržali súčasné tempo rastu výdavkov na obranu, tak v roku 2020 dosiahneme 1,21 % a to znamená, že bude to predstavovať deficit 400 mil. eur oproti tomu, k čomu sme sa zaviazali na Varšavskom summite. Už dnešný modernizačný dlh je alarmujúci. Ako chceme brániť Slovensko s ledva fungujúcimi Ozbrojenými silami Slovenskej republiky? Téza o tom, že ďalšie peniaze na modernizáciu prídu ad hoc nad rámec rozpočtu na konkrétne projekty, je nesystémová a sme za ňu kritizovaní aj Severoatlantickou alianciou. Nedá sa plánovať na možné budúce peniaze. A ministerstvo obrany s tým má veľký problém, lebo potrebuje plánovať niekoľko rokov dopredu. A keď má prisľúbené iba nejaké virtuálne peniaze, ktoré môže a nemusí dostať, tak naozaj sa plánovať nedá.
Takže volám po potrebe jasného plánu, ktorý tu schválime v Národnej rade, a schváli ho, dúfam, koalícia rovnako ako opozícia, a ten nám umožní dlhodobé udržateľné obranné plánovanie, ktoré Slovensko potrebuje momentálne ako soľ. Čiže nie som za ad hoc riešenia, som za systematické dlhodobé plánovanie. Ad hoc riešenia otvárajú akurát priestor pre nesystémovosť a prípadne aj korupciu.
Na záver chcem povedať a spýtať sa, že či si myslíme, že 2 % na obranu štátu sú veľa alebo málo. Sme v organizácii, ktorá má 28 členov, a dnes, bohužiaľ, iba štyria z nich spĺňajú podmienku 2 %, ale ak sa na to pozriete tak, že aké hrozby môžme mať za dverami a nechceme byť na ne pripravení, tak ja si myslím, že tie 2 % by naplnené byť mali. A samozrejme, že vieme siahodlho hovoriť o tom, že peniaze sú potrebné ako soľ pre zdravotníctvo, pre školstvo, pre niektoré ďalšie rezorty, a hlavne zdravotníctvo a školstvo podtrhujem, ale obranu zaraďujem tiež ku kľúčovým rezortom. Lebo ak sa nebude riešiť tento problém, tak čoskoro už môže byť neskoro.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a nechcem to už naťahovať, takže nebudem dávať verejne otázku pánovi ministrovi, ale ocením, ak si na mňa nájde chvíľu času a povie mi, že ako by sa dal tento problém riešiť a či vôbec je to riešiteľné ministerstvom financií. Dobre? Čiže prídem súkromne za vami a opýtam sa pár otázok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2017 potvrdzuje, že tretia Ficova vláda plánuje pokračovať v rozpočtovej nezodpovednosti svojej predchodkyne. Keďže jej predchodkyňou bola druhá Ficova vláda, bola to vláda s rovnakým premiérom, dokonca aj s rovnakým ministrom financií, nemôže nás prekvapiť, že to tak bude. Je to totiž vláda kontinuity.
Vláda predložila rozpočet, ktorý je neambiciózny, neúsporný a nezodpovedný. Je zostavený na úkor budúcnosti a prináša negatívne dôsledky pre daňovníkov i ekonomiku. Predstavuje zároveň aj premárnenú príležitosť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet alebo sa k nemu výraznejšie priblížiť už v roku 2017. O to viac, že práve na začiatku volebného obdobia vlády zvyčajne sa prijímajú úsporné a menej populárne opatrenia pre voličov skôr ako na konci volebného obdobia. Ficove vlády to však, žiaľ, nedokážu ani na konci, ani na začiatku volebného obdobia.
Neambiciózny a nezodpovedný prístup k plánovanému hospodáreniu s verejnými financiami má podobu nedostatočného zníženia deficitu či dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu už v roku 2017, resp. aspoň v roku 2018. Rozpočtová sekera verejnej správy má v budúcom roku dosiahnuť približne 1 mld. eur, resp. 1,3 % v pomere k hrubému domácemu produktu. Pri štátnom rozpočte má dokonca deficit zodpovedať 1,7 mld. eur a na hotovostnom princípe má reálne dosiahnuť až 2 mld. eur. Budúcoročná sekera tak má byť síce nižšia ako rozpočtovaná sekera verejnej správy na tento rok, ale iba o necelých 500 mil. eur, resp. o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Čo je však dôležitejšie, má byť vyššia ako plánovala predchádzajúca vláda. V roku 2014 totiž druhá Ficova vláda v programe stability deklarovala, že v roku 2017 dosiahne rozpočtový deficit 0,5 % HDP a v minuloročnom rozpočte stanovila cieľový deficit na rok 2017 iba vo výške 0,4 % HDP. Teda až o 0,9-percentuálneho bodu, zhruba o 700 mil. eur nižší, aký plánuje súčasná vláda na budúci rok. Vláda tiež presunula cieľ vyrovnaného rozpočtu svojej predchodkyne z roku 2018 na rok 2019. Na posledný rok vládnutia. Optimisticky sľubuje mierny prebytok na úrovni 0,16 % hrubého domáceho produktu. Doterajšia realita však pre takýto optimizmus nedáva žiadny dôvod.
Takýto neambiciózny prístup k znižovaniu deficitu je ekonomicky nezdôvodniteľný a voči budúcnosti nezodpovedný. A to aj v kontexte súčasných a očakávaných priaznivých ekonomických podmienok. V budúcom roku vláda očakáva reálny ekonomický rast na úrovni 3,5 % a v ďalších dvoch rokoch predpokladá ešte vyšší rast. Predpokladá tiež naďalej rekordne nízke úrokové sadzby a tým aj nižšie náklady dlhovej služby. Ako vyplýva z aktuálneho hodnotenia rozpočtu Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda od programu stability z roku 2014 zvýšila očakávania daňových príjmov na rok 2017 o 3,06 % HDP, resp. o 2,35 mld. eur, ale zároveň zhoršila cieľ deficitu verejnej správy na rok 2017 o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Takže logicky úplne naopak, ako by sa očakávalo od rozpočtovo zodpovednejšej vlády. Drží sa totiž hesla, čím viac príjmov z daní očakávame, tým väčšiu sekeru plánujeme. To znamená premárnenú šancu a väčšiu záťaž pre daňovníkov do budúcnosti.
Navyše aj takýto len mierne znížený deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku mal byť dosiahnutý vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri nadmernom, hoci miene nižšom náraste verejných výdavkov. Teda ani zďaleka nie výdavkovými úsporami. Výrazne vyššie celkové príjmy tak vláda nevyužije na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu dokonca, ale ich z väčšej miery rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala takýto enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu a už v roku 2017 mohla dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Že tomu tak nebude, to predstavuje ďalšiu premárnenú príležitosť a neprimeraný luxus na úkor budúcnosti. Vláda sa pritom dokonca spolieha aj na vyššie príjmy z daňových zmien, ktoré celkovo prinesú zvýšenie daňového zaťaženia, napriek kozmetickému zníženiu dane z príjmov právnických osôb a zvýšeniu limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov s vyššími príjmami. Plánovaný deficit tak chce dosiahnuť nie úsporami vo verejnej správe, ale tým, že ľudia budú musieť siahnuť hlbšie do svojich vreciek, napríklad v podobe cien za služby v regulovaných odvetviach, cigarety a za poistné v celom neživotnom poistení. Zvyšovanie je v súčasnej situácii ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné a to vzhľadom k už i tak nadmernému daňovému zaťaženiu práce.
Predchádzajúca vláda zvýšené výnosy z pozitívneho ekonomického vývoja nevyužila, ale prejedla. Pri niekoľkoročnom enormnom zvyšovaní verejných príjmov nedosiahla vyrovnaný rozpočet či aspoň razantnejšie zmenšenie rozpočtovej sekery a významnejšie priblíženie sa k vyrovnanému rozpočtu. Vláda avizuje, že namiesto šetrenia bude pokračovať v ekonomicky chybnom a škodlivom smere svojej predchodkyne. V konsolidácii a v čiastočnom plátaní rozpočtových dier vyššími príjmami, nie výdavkovými úsporami podporenými štrukturálnymi reformami na výdavkovej strane. To je pre ekonomiku deštrukčná cesta. Aj pre konsolidáciu verejných financií dlhodobejšie neúčinná. Je totiž na úkor budúcej prosperity, na úkor tvorby ekonomických zdrojov a tým aj daňových príjmov v budúcnosti. Reálnym rizikom je navyše to, že aj tieto málo ambiciózne plány pravdepodobne nebudú dodržané, a skutočnosť, ktorá je vždy podstatnejšia ako plán, môže byť horšia. Na to upozornila aj Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje deficit verejných financií Slovenska v roku 2017 na úrovni 1,5 % HDP a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť až vo výške 1,6 % HDP. Rada vo svojom hodnotení rozpočtu upozorňuje napríklad na nadhodnotenie nedaňových príjmov, nízky rast výdavkov v zdravotníctve a u samospráv bez naznačenia úsporných opatrení.
Vláda sa pritom optimisticky spolieha, že deficit v štátnom rozpočte bude sčasti vykompenzovaný prebytkami, napríklad v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, samosprávach, v Environmentálnom alebo Recyklačnom fonde, teda v inštitúciách, nad ktorými vláda nemá priamy vplyv a ktoré v minulosti mali problémy s hospodárením. Pripomeňme, že plánované deficity verejnej správy na rok 2014 a ´15 na základe parlamentom schválených rozpočtov vláda nedodržala a v realite boli nakoniec vyššie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyše upozorňuje, že aj v roku 2016 to môže skončiť práve takto. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka, tak sa deficit môže priblížiť až k 2,5 % hrubého domáceho produktu.
A neustále niekoľkoročné posúvanie cieľa o vyrovnanom rozpočte na Slovensku umocňuje skepsu k schopnosti vlády ho aj naozaj dosiahnuť. O tom, že v žiaducom ekonomickom variante, teda bez zvyšovania daní alebo odvodov, už ani nehovoriac. Navyše vláda plánuje dosiahnuť prvýkrát nedeficitné hospodárenie, mierny prebytok dokonca, v roku 2019. Teda v poslednom roku vládnutia, čo po doterajších skúsenostiach neznie absolútne reálne. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení v tomto duchu uvádza, citujem: "Ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potencionálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2017 mohol dosiahnuť 1,6 % HDP a hrubý dlh by na konci roku 2017 dosiahol 52,8 % HDP. Celkové riziko pre saldo rozpočtu je na úrovni 0,2 – 0,4 % HDP. Ak nenastane výrazná odchýlka v očakávanom makroekonomickom vývoji, rada odhaduje, že strednodobý cieľ v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu je možné bez ďalších opatrení dosiahnuť v roku 2019, o rok neskôr, ako v súčasnosti odhaduje vláda. Nesplnenie tohto cieľa by mohla ohroziť skutočnosť, že rok 2019 je predvolebným rokom, kedy majú vlády tendenciu deficity zvyšovať." Koniec citátu. A musím povedať, že aj ja zdieľam túto obavu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Problémom však nie je iba relatívny dlh, ako si to často nahovárame, ale aj dlh absolútny. Problémom je nezastavenie rastu nominálneho verejného dlhu a jeho neznižovanie. Naopak, vláda predpokladá ďalší rast verejného zadlžovania, a to v roku 2017 o 1,2 mld. eur, v roku 2018 o rovnakú sumu a v roku 2019 o vyše 700 mil. eur. Má dochádzať iba k znižovaniu pomeru verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu, aj to nie vďaka opatreniam vlády, ale vďaka predpokladanému významnému zvyšovaniu hrubého domáceho produktu. Aj na toto upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení, keď uvádza, že zatiaľ neboli predstavené dostatočné opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V tomto kontexte vládou zvažované zjemnenie dlhovej brzdy kvôli verejným výdavkom na investície by v prípade jeho presadenia bolo nebezpečnou zmenou smerom k nárastu zadlžovania, teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.
Zásadným problémom sú chýbajúce úspory vo verejnej správe pri nadmernom raste verejných výdavkov a prehlbovanie ich deformovanej štruktúry bez naštartovania štrukturálnych zmien na výdavkovej strane. V roku 2017 sa majú verejné výdavky zvýšiť o 7 %, čiže o 2,2 mld. eur, to je viac ako dvojnásobok plánovaného deficitu. Výdavky sa výraznejšie majú v budúcom roku majú zvýšiť v štátnom rozpočte na hotovostnom princípe o necelých 1,2 mld. eur oproti rozpočtovaným na tento rok. Chýbajúci tlak na šetrenie vo verejnej správe a celkový nárast verejných výdavkov je v čase deficitného hospodárenia a navyše po predchádzajúcej výdavkovej expanzii nezodpovedným prístupom. Pomýlené je to aj z hľadiska volebného cyklu, keďže v prvom roku vládnutia zvyčajne aj tie menej odvážne vlády naberú odvahu na úspornejšie opatrenia.
Takže si to zhrňme, zhrňme si to, aby sa to dalo dobre zapamätať, v siedmich bodoch.
Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, o návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 sa dá povedať týchto sedem vecí:
Po prvé, tretia Ficova vláda sa podobne ako predošlé Ficove vlády nespráva ako reformná, ba ani len ako rozpočtovo zodpovedná vláda.
Po druhé, v poradí piaty návrh rozpočtu predkladaný ministrom financií Petrom Kažimírom je nezodpovedný nielen voči občanom Slovenskej republiky, ale je tiež prejavom represívnej politiky vlády voči podnikateľom, a tak súčasné, ako aj budúce generácie naďalej stále viac a viac zadlžuje.
Po tretie, mierne znížený deficit verejnej správy plánovaný v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku má byť dosiahnutý len vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy, teda nie výdavkovými úsporami.
Po štvrté, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by najmä v čase očakávaného veľkého zvýšenia príjmov neplánovala hospodárenie na sekeru, zmäkčenie dlhovej brzdy, zvyšovanie daní bez výdavkových úspor a snahy o hľadanie zdrojov z privatizácie.
Po piate, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by zaviedla výdavkové limity, šetrila, redukovala nafúknutý rozsah štátu, jeho regulačné zásahy a iné transfery, naštartovala by systémové výdavkové reformy.
Po šieste, vláda, ktorá by zároveň chcela aj skutočne pomôcť ľuďom, prispieť k rozprúdeniu podnikania a vyššej prosperite by mala mať úprimnú snahu zmenšovať verejné výdavky, verejný dlh a majetok, hospodárila by s verejnými financiami vyrovnane alebo prebytkovo, deregulovala by, znižovala by celkové daňovo odvodové zaťaženie.
Po siedme, Ficova vláda však nie je rozpočtovo zodpovedná, preto výrazne vyššie celkové príjmy nemieni využiť na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dokonca dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ale z väčšej miery ich rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala taký enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu. Už v roku 2017 mohol byť na Slovensku dosiahnutý vyrovnaný rozpočet. Fakt, že to tak nebude, predstavuje ďalšiu premárnenú šancu a neprimeraný luxus na úkor našej budúcnosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády. Ja sa budem venovať dvom oblastiam a je to oblasť v pôsobnosti ministerstva životného prostredia a čiastočne ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a samozrejme súvisiacich výdavkov verejnej správy. Tak ja by som začala istými teda paragrafmi, ktoré sú v zákone o štátnom rozpočte a § 6 a § 7.
Paragraf 6 hovorí o tom, že Vodohospodárska výstavba, š. p., odvedie za rok 2017 do štátneho rozpočtu osobitný odvod zo zisku po zdanení v sume 2 mil. eur. A v § 7 sa hovorí, že Lesy Slovenskej republiky, š. p., odvedú za rok 2007 do štátneho rozpočtu osobitný odvod v sume 5 mil. eur.
Chcela by som sa pozastaviť v týchto dvoch, pri týchto dvoch paragrafoch. A síce, v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania bolo identifikované, že práve Vodohospodárska výstavba, príjem do štátneho rozpočtu zo štátneho podniku je rizikovým príjmom. A upozorňujú na to, že, bolo upozornené na to, že vlastne tento odvod nebude musieť byť skutočný, pretože predpoklad vodohospodárenia Vodohospodárskej výstavby bude skôr stratový. Ja by som chcela poukázať na to, že vlastne v minulosti štát sa hrdil tým, ako sprivatizuje a sprivatizoval čudným spôsobom Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré dostala do majetku a do správy Vodohospodárska výstavba, a je úplne zjavné, že Vodohospodárska výstavba a štát nezvláda správu tohto vodného diela a do dnešného dňa to, čo bolo plánované v minulosti na opravu, rekonštrukciu plavebných komôr Vodného diela Gabčíkovo a ďalšie nevyhnutné investície, ktoré sú potrebné, neboli realizované a ani štát, zdá sa, že ich realizovať nemieni. Výhovorka, že bude pokles cien energií a z toho titulu bude strata Vodohospodárskej výstavby, tak to neobstojí. Preto je vlastne aj zarážajúce, že napriek týmto faktom štátny rozpočet počíta s príjmom odvodu vo výške 2 mil. eur z hospodárenia Vodohospodárskej výstavby.
V § 7 sa hovorí o Lesoch Slovenskej republiky, štátny podnik, kde sa má odviesť 5 mil. eur. Tu by som sa chcela pristaviť zase trošku z opačného z iného pohľadu, že či naozaj je toto čosi, čo má byť započítavaným príjmom štátneho rozpočtu, práve hospodárenie s lesmi. Opakovane počúvame v pléne Národnej rady, nielen z mojich úst, ale aj z úst mojich kolegov z výboru, najmä pána kolegu Fecka, ktorí upozorňujeme na kritické hospodárenie v Lesoch Slovenskej republiky.
Prijali sme Parížsku dohodu, kde sa zaväzujeme k dodržiavaniu istých záväzkov súvisiacich s klimatickou zmenou a adaptáciou Slovenka na túto zmenu klímy. Namiesto toho, aby sa uvažovalo o tom, že práve zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky prispejeme k udržaniu rovnováhy, k zmene postoja Slovenskej republiky k reálnym činom, k tomu, aby krajina vyzerala inak, tak žiadne iné, žiadne iné štátne podniky, ale práve tieto dva, sú súčasťou štátneho rozpočtu v paragrafovom znení. Je na úvahu, či naozaj týchto 5 mil. eur zisku je tak významný v štátnom rozpočte, tento príjem, či by nebolo lepšie uvažovať nad zmenou hospodárenia Lesov Slovenskej republiky aj za cenu možno nižšieho príjmu, ale za cenu plnenia našich záväzkov voči tomu, aké sme záväzky v minulosti veľmi zľahka prijímali. A nie je to len Parížska dohoda, ale sú to rôzne dohody o biodiverzite a ďalšie dohovory, ktorými sme sa ako Slovenská republika v minulosti zaviazali.
Vo výbore pôdohospodárstva a životného prostredia sme mali aj správu o lesnom hospodárení za minulý rok. Tomu sa budem venovať vo výročnej správe Slovenska a upozorním tam na niektoré faktory. Ale aj tu chcem spomenúť to, že v rámci tých 5 mil., možno sú to práve aj tie zisky z takzvanej, energetických porastov, ktoré nie sú energetické porasty, ale sú to vlastne zdravé drevá, zdravé drevo, ktoré by malo byť využité možno na iné účely. Teda určite na iné účely, najmä nábytkárske a podobne, ako často na štiepku. Čiže možno sú toto, tých 5 mil. eur, tento zisk 5 mil. eur je čosi, na čo poukazujeme, že sú to peniaze, ktoré možno ničia našu krajinu.
V rámci rozpočtu verejnej správy je aj Environmentálny fond. Prekvapilo ma, že v tabuľke hotovostných príjmov v prognóze, ale aj návrhu na tento rok sa hovorí o 1 mil. 95-tisíc, pričom len príjmy z predaja kapitálových aktív, to znamená, príjmy z predaja emisných kvót sa počítajú na 116 mil. eur. Celkovo hospodárenie Environmentálneho fondu je čosi, na čo by sme asi aj v štátnom rozpočte mali viacej pamätať a podrobnejšie rozpisovať.
Objem príjmov Environmentálneho fondu je počítaný na 487 mil. eur, ktorý má byť dosiahnutý výlučne z vlastných zdrojov bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Tento objem oproti roku 2016, tak sa uvádza v predkladacej správe, je vyšší o 17,5 percenta. Avšak výdavky Environmentálneho fondu sa navrhujú vo výške 35,6 mil. eur. Preto sa pýtam, že tento rozdiel, kde je? Je určite niekde na účtoch Štátnej pokladne a namiesto toho, aby bol zapojený do rozpočtu životného prostredia, do rozpočtu, ktoré by malo skvalitniť naše životné prostredie, v podstate obrazne v hotovostnej platbe znižuje dlh štátneho rozpočtu.
Prosto v rozpočtovom pláne na rok 2017 sa uvádza aj takáto charakteristika, ako špecifické odporúčania pre Slovensko, že áno, rozpočet by mal byť aj zapojený na, s dôsledkami na zmenu klímy a energetiky. Avšak je tam poznámka, ktorú by som, na ktorú by som chcela poukázať. Píše sa, že v roku 2012 boli emisie skleníkových plynov mimo sektorov ETS o 6,3 % nižšie ako v roku 2005. A vláda tak svoj záväzok zvýšiť emisie, predpokladám, že by to malo byť trošku inak naformulované, maximálne o 13 % hlboko prekračuje. To znamená, že vlastne tým, že naše podniky v minulosti skrachovali, tak vlastne my už dnes plníme tie povinné kvóty emisií. A preto aj predpokladám, že aj ten ľahostajný postoj našej vlády k záväzkom, pretože v podstate na papieri záväzky plníme. A to, aby sme naozaj prikročili k nejakým efektívnym riešeniam, ktoré naozaj budú znižovať emisie, budú krajinu pripravovať, adaptovať na zmenu klímy, v podstate sú ministerstvu a vláde ľahostajné.
Už sa to tuná dnes hovorilo, že vláda prispeje k rozvoju elektromobility, a to, hovorí sa, aj podporou budovania potrebnej infraštruktúry. Avšak sme svedkami toho, že vlastne tá podpora bola nakoniec úplne iná, a to z prostriedkov Recyklačného fondu. Recyklačný fond, ktorý ešte funguje do konca tohto roku, lebo zo zákona o odpadoch je zrušený k 31. decembru ako neštátny účelový fond, tak mal desiatky miliónov na svojom účte. Peniaze, ktoré nebudú použité v tomto kalendárnom roku, mali byť prevedené na účet Environmentálneho fondu, ako aj všetky záväzky a pohľadávky.
Chcem poukázať na to, že Recyklačný fond je naozaj fond, ktorý je mimo akejkoľvek kontroly. A to, že 9. novembra ministerstvo hospodárstva si presadilo napriek nesúhlasu ministerstva životného prostredia, a zdá sa mi, že ani nie celkom súhlasom ministra financií, tak ako som vyrozumela z jeho odpovedí v rozprave k predchádzajúcim rečníkom, tak bola podpísaná zmluva na dotáciu 5 mil. eur, ktoré ale nebudú minuté do konca tohto roka napriek tomu, že smernice Recyklačného fondu hovoria o tom, že dotácie majú byť použité do konca roka 2016.
Tuná v rámci zmluvy, ktorá bola uzatvorená ako projekt, spoločný projekt Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzu automobilového priemyslu, je dokonca na niekoľko rokov rozložené obdobie poskytovania týchto dotácií s tým, že vlastne aby nezneužil prijímateľ túto dotáciu, ale aby vlastne bol zaviazaný, že minimálne päť rokov to vozidlo bude v jeho držbe. A tak sa bude tá dotácia vyplácať nie jednorazovo, ale postupne. Ja sa pýtam, kde budú tie peniaze, na akom účte? Peniaze, ktoré vlastne boli zo zákona povinní podnikatelia a iné právnické osoby odviesť do Recyklačného fondu, 5 mil. eur prevedené na účet subjektu, zväzu, združenia, ktoré vlastne tieto peniaze bude držať na svojom účte a bude vlastne ich ako fond poskytovať tým 5-tisíc uchádzačom o tento príspevok, pretože tak to vychádza. Tých 5 mil. eur je vlastne pre 5-tisíc uchádzačov.
Vrátim sa ku kapitole ministerstva životného prostredia. Kapitola ministerstva životného prostredia bude mať v roku 2017 k dispozícii celkové výdavky vo výške 490 mil. eur, ale z rozpočtových prostriedkov je to len suma 80,5 mil. eur a všetko ostatné sú eurofondy a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v sume 409 mil. eur.
V tejto časti týchto prostriedkov sú aj prostriedky pre štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik. Sú k tomu alokované prostriedky vo výške 35,7 mil. eur s tým, že vlastne 27 mil. je alokovaných výdavkov na protipovodňové opatrenia, 27,1 mil. eur. Tu chcem ale upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá sa dlhodobo roky tiahne hospodárením Slovenského vodohospodárskeho podniku. Tento podnik je dlhodobo v strate, ktorú umelo vytvára štát. A vytvára ju tak, že štát si vlastne objednáva u Slovenského vodohospodárskeho podniku služby, ktoré sú najmä na služby na udržiavanie splavnosti rieky Dunaj a údržbu koryta, hlavne rieky Dunaj. Sú to tzv. neregulované platby, ktoré sú určené nariadením vlády č. 755/2004. Tieto neregulované platby sa poskytujú, budem konkretizovať za aké služby. Ide o to najmä: o udržiavanie splavnosti vodných ciest, vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách, na účely používania vodnáplavbu a iné služby vo verejnom záujme. Výška neregulovaných platieb predstavuje ekonomicky oprávnené náklady správcu vodných tokov. Výška neregulovaných platieb predstavuje náklady podľa osobitného predpisu a tak ďalej. Tu chcem povedať toľko, že aj pán minister to spomenul, že, pri zákone o poisťovníctve, a bolo to v debate s viacerými kolegami, že práve povodňové situácie, ktoré nastávajú a následne potom škody, ktoré vznikajú v dôsledku povodní, tak práve z týchto 27,1 mil. eur, ktoré sú určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik, sú práve určené na protipovodňové opatrenia, nie na tie neregulované platby. To znamená, že štát opäť nemá v rozpočte to, čo od Slovenského vodohospodárskeho podniku žiada, aby realizoval. Toto sú, vznikajú škody, ktoré vlastne do budúcna sa nám nabaľujú ako taká snehová guľa. Pretože ak sa vykonávajú len nevyhnutné činnosti, ktoré sú na udržanie splavnosti, splavnosti riek alebo len minimálne opatrenia, možno aj tie protipovodňové, tak sa vlastne ten deficit údržby prejaví v neskorších rokoch na veľkých investičných výdavkoch, ktoré bude treba zafinancovať.
Už dnes vieme, že Vodné dielo Gabčíkovo, ktoré neslúži svojmu účelu, tak ako bolo naplánované v tých 70. rokoch, tým, že sa vlastne nepostavil druhý stupeň Nagymaros a do dnešného dňa vodné dielo funguje len v tzv. dočasnom režime ako neskolaudované dielo, tak nefunguje optimálne. V dôsledku taktiež nekoncepčnej činnosti Vodohospodárskej výstavby, resp. stupňa Gabčíkovo, ktoré ide len na výkon, v prvom rade na výkon, ale nie na optimálnu prevádzku, čo sa týka prevádzky hladinového režimu dunajskej zdrže, tak nastáva situácia, že dunajská zdrž sa zanáša sedimentami, tie sedimenty niekoľkými miliónmi kubíkov, nám sa znížila dnes už retenčná schopnosť, tá protipovodňová ochrana, ktorá bola jedna z dôležitých funkcií vodného diela alebo Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros ako protipovodňová stavba. Dnes sa nám násobne znížila táto schopnosť, znížila sa schopnosť infiltrácie dunajskej vody do podzemia, do podložia Žitného ostrova, čo má za následok zníženie kvality pitnej vody vodárenských zdrojov v prvom rade Rusovce, Čuňovo, Šamorín, Kalinkovo, kde dnes už máme vysoké obsahy železa a mangánu ako dôsledok tohto faktoru.
To sú výdavky, ktoré niekto musí zaplatiť, aby sa pitná voda dodatočnou úpravou, dovtedy kvalitná pitná voda sa stala opäť pitnou. Tieto výdavky ako ekologický dlh, ktorý vzniká nesprávnou činnosťou vlády, pretože vláda nedáva dostatok finančných prostriedkov svojmu štátnemu podniku, ktorý sa má starať o toto vodné dielo, tak navyšuje výdavky na to, o čom tu hovoríme, že je strategická surovina, že je to čosi, čo, samozrejme, bez kvalitnej pitnej vody nemôžme žiť. Ale tieto výdavky tu nie sú započítané a tieto výdavky, dodatočné výdavky spôsobuje štát tým, že poddimenzováva rozpočet ministerstva životného prostredia a nedáva dostatok prostriedkov na tieto činnosti.
Keď si zoberieme jednotlivé kapitoly starostlivosti, čo má ministerstvo životného prostredia na starosť. Vypichnem len niektoré, nie všetky. Len napríklad to vodné hospodárstvo. Vodné hospodárstvo hovorí, že narástli výdavky oproti roku 2016 o 217 percent. A ten nárast, že je spôsobený v plnej miere zohľadnením výdavkov na protipovodňové opatrenia určené ako transfer pre Slovenský vodohospodársky podnik. To je to, o čom som hovorila, o tých 27,1 mil. eur. Ale zase chcem a vrátim sa k tomu, že zase sa tuná len hasí čosi, čo nie je ako systematicky koncepčne v našej spoločnosti doriešené. My hasíme len už dôsledok toho, že naša krajina nefunguje, že v našej krajine sa nehospodári tak, ako by sa malo. Toto sú dodatočné výdavky, ktoré by možno nemuseli byť v takomto obnose, ak by sa inak hospodárilo v lesoch, ak by sa inak plánovalo na pôde, ak by sa neumiestňovali investície, ktorým hovoríme strategické, typu Jaguar, na ornú pôdu. Ale nie je to len Jaguar, ale sú to aj rôzne projekty urbanistické, ktoré sa dostávajú do našich územných plánov ako skvelé idey, ale v konečnom dôsledku obmedzujú, znefunkčňujú fungovanie našej krajiny a zvyšujú výdavky na to, že vlastne táto krajina je neudržateľná, že tuná nie je žiadne plánovanie, ktoré by sa, riadne fungovalo. Či je to na území samospráv, ale aj a hlavne nefunguje riadenie štátu, pretože samotný štát takýmito konaniami dáva zelenú nekoncepčnosti, ktorá sa potom následne prenáša aj do celého plánovania celej krajiny.
Odpadové hospodárstvo. No táto veta, ktorá je v predkladacom materiáli ma dosť prekvapila, a píše sa, že "na odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory sa v roku 2017 nerozpočtujú žiadne prostriedky Európskej únie a spolufinancovania v novom programovom období". Tu sa pýtam, že či naozaj takto je to aj myslené, pretože tie environmentálne záťaže zo starých skládok, ktoré treba financovať a sanovať, by mali byť práve tu rozpočtované. A malo by byť jasné, z akých prostriedkov a kedy sa budú sanovať.
Vybrané ciele v kapitole ministerstva životného prostredia sú napríklad takéto, uznávam, opakovane sa to opakuje, že zabezpečenie ochrany pred povodňami a zvýšiť podiel územia Slovenskej republiky chráneného pred povodňami. Áno, to je fajn, ak by neplatilo to B, čo som povedala o tom, že vlastne tá ochrana by mala ísť v prvom rade s ochranou krajiny a až potom s výstavbou rôznych protipovodňových múrov a rôznych technických zásahov. V prvom rade tie opatrenia, tie výdavky by mali ísť do regulácie a do spätného vytvorenia prírodného prostredia v krajine. Vtedy by to bolo dlhodobé a efektívne, pretože my keď raz postavíme, niekde zregulujeme časť rieky, napríklad sa vrátim k Jaguaru. Tým, že Jaguar sa umiestnil do blízkosti rieky Nitry, prakticky do nie priameho inundačného územia, ale v minulosti do jeho inundačného územia a záplavového územia, tak retenčná schopnosť tejto veľkej plochy sa znížila a samozrejme výstavbou tohto priemyselného areálu na to, aby nebola zalievaná dvihnutím podzemnej vody v období, kedy je, sú vysoké zrážky a kedy tam v podstate hladina podzemnej vody sa dostávala takmer na úroveň terénu, jednak museli vynaložiť veľké prostriedky na zdvihnutie základovej pláne pre výstavbu priemyselného parku, na vybudovanie zložitého odvodňovacieho systému, systému studní, ktoré budú odvedené do rieky Nitra. Samozrejme rieka Nitra a jej hrádze boli nadimenzované na nejakú storočnú vodu, ktorá už ale v dôsledku urbanizácie územia tiež už dosiahla nejakú hranicu. A tým, že sa množstvo vody z tohto územia, ktoré tam prirodzene sa kumulovalo, a tak to má byť, sa dostane do rieky Nitra, tak musia navýšiť hrádze, myslím si, že vychádza to asi na pol metra v úseku niekoľkých kilometrov. Lenže ja sa pýtam, a kde sa tá voda potom podeje? Kde sa vyleje? No nebude sa vylievať tam, kde sa kedysi vylievala, ale vyleje sa v tých obciach a v tých územiach, ktoré možno dnes nikdy ešte nemali nejakú povodeň. To znamená, že zase budú ďalšie výdavky, ktoré nie sú v štátnom rozpočte, ani v trojročnom rozpočte započítané.
Ďalší cieľ ma pobavil, ktorý tam bol ako jeden zo základných cieľov, vyčerpať všetky disponibilné prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu. Tak toto je cieľ rozpočtu ministerstva životného prostredia. Možno ste čítali taký článok, že v predchádzajúcom programovacom období sa na ochranu prírody minulo 34 mil. eur a ochrana prírody si to ani nevšimla. Veľmi výstižný článok tohto blogu a tých informácií, ktoré sa mi podarilo potom, podkladových, k nemu získať. Tak z týchto 34 mil. eur sa vlastne na tú ochranu prírody pod rúškom takéhoto vznešeného záujmu dostalo len 11 a pol percenta. Nuž, tak asi aj bude vyzerať naozaj teraz činnosť ministerstva životného prostredia, ktoré bude zacielené len na to, aby čerpalo eurofondy.
Ale keď si zoberieme materiál národného kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu, tak musím poukázať na to, že sa tu hovorí: "Návrh rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia aj napriek pozitívnym zmenám, ktoré vyplynuli z rokovaní k návrhu rozpočtu, nezabezpečuje niektoré obligatórne výdavky rezortu v požadovanom rozsahu." No, som si to pozrela a je to desať uznesení vlády, ktoré boli prijaté v prechádzajúcich obdobiach a ktoré jednoducho rezort, ministerstvo životného prostredia neplní. Neplní, nedáva na ne finančné prostriedky. Tak sa pozrime na ne, aké sú to.
Uznesenie vlády z roku 2005. Taký detail, ale myslím si, že veľmi dôležitý. Dnes sú vyčlenené v rozpočtovej kapitole ministerstva finančné prostriedky na systematické vzdelávanie zamestnancov územnej samosprávy plniacich úlohy štátnej správy. Možno banalita, ale veľmi, veľmi dôležitá vec, pretože výkon štátnej správy v oblasti ochrany prírody napríklad, alebo v oblasti vodného hospodárstva vykonávajú samosprávy, obce a mestá. A je veľmi dôležité, aby títo ľudia boli dostatočne fundovaní na rozhodovanie v týchto konaniach. Sú to konania veľmi zložité, na ktoré sa vzťahuje aj Aarhuský dohovor. Sú to konania, ktoré sú často predmetom rôznych odvolávaní, súdov a protestov. Peniaze na školenie týchto ľudí nie sú.
Ďalšie uznesenie. Uznesenie vlády zabezpečiť finančné prostriedky na rozvojovú spoluprácu počas platnosti stratégie rozvojovej spolupráce v Slovenskej republike na roky 2014 – 2018. Ja si myslím, že to už je choroba tejto vlády, že sa prijímajú rôzne stratégie, ale bez akčných plánov, a ak aj akčné plány sú, tak sa nerealizujú.
Veľmi dôležitá vec, ktorá tiež nie je v rozpočte, na ktorú sa poukazuje v materiáloch, ktoré máme na stole, ktoré máme v tlači k štátnemu rozpočtu. Nie sú prostriedky na plnenie povinností plnenia uznesenia vlády k programu prevencie a manažmentu rizík vyplývajúcich z opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu. Ťažobný odpad môže mať veľké dopady na zase kvalitu podzemných vôd. Tej vody, ktorú tento parlament v minulosti prijal ako strategickú surovinu, zase sa len k čomusi sme sa hlásili, že akí sme dobrí a hrdí, jak ideme všetko chváliť, ale len na papieri. Žiaden skutok, nič. Len reči.
Ďalšie uznesenie vlády. Vyčleniť finančné prostriedky na realizáciu celej stavby Žilina – Trnové – Trnovka a Breznický potok, úprava potokov. Úloha splniť do 31. decembra 2016.
Ďalšie uznesenie vlády. Zabezpečovať finančné prostriedky na realizáciu úloh akčného plánu pre mokrade na roky 2015 až 2018 k aktualizovanému programu starostlivosti o mokrade Slovenska na roky 2015 až 2021 v rámci schválených limitov výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky. Dohovor o mokradiach, takzvaný Ramsarský dohovor sme prijali, ak sa dobre pamätám, v roku 1991? Tak. Plus-mínus v tomto období. Je to jeden dôležitý dokument, ktorého plnenie sa bude kontrolovať. Na mokrade táto spoločnosť, o mokrade nemá záujem, zdá sa. Pretože naozaj mokrade pre niektorých sú územie, kde sa nedá stavať, územie, odkiaľ idú komáre, územie, ktoré by bolo najlepšie, keby sa rekultivovalo na nejakú úplne inú funkciu. Avšak z neplnenia tohto dohovoru, Ramsarského dohovoru o mokradiach, môže Slovensko mať výrazné finančné postihy. A to z toho dôvodu, že ak sa o tie mokrade nebudeme starať, pretože dnes už príroda je tak narušená, že musí dôjsť niekedy aj k naozaj umelej starostlivosti o to, aby bola tá mokraď zabezpečená, tak ak tá mokraď zanikne, budú z toho finančné postihy pre Slovenskú republiku. Na toto sa nemyslí, na tie dopady. Veď to teraz nie je zaujímavé. To bude riešiť niekto iný.
Ďalšie uznesenie vlády z roku 2015 tiež nie je zabezpečené v rozpočte a malo by byť. Zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu pravobrežnej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov, zabezpečiť finančné prostriedky na prestavbu ľavovobrežnej ochrannej hrádze na rieke Ondava v okrese Trebišov v inom úseku. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu projektu rekonštrukcie čerpacej stanice a monitorovacieho systému v obci Boj. To sú uznesenia vlády, to sú veci, ktoré vláda, táto vláda, Ficovláda sa uzniesla, že ich je potrebné urobiť. Tak predpokladám, že ten dôvod tam bol, keď sa to stalo predmetom nie investičného plánu ministerstva, ale predmetom rokovania vlády.
Ďalší bod. Zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu ukončenia rekonštrukcie ochrannej hrádze a dobudovanie podzemnej tesniacej steny v toku Latorica. Ďalšie samostatné uznesenie vlády zo 16. decembra 2015. Čiže v čase, kedy už bolo zrejmé, že sa toto uznesenie by malo transformovať do rozpočtu na rok 2017. Zabezpečiť priebežné plnenie programu starostlivosti o Národný park Slovenský raj a predložiť na rokovanie vlády záverečné vyhodnotenie 31. decembra 2025. Áno, to ešte stihnú, lenže nebudú mať čo stíhať, keď nevyčlenili finančné prostriedky na realizáciu tejto úlohy.
No a ešte dve uznesenia vlády. Uznesenie vlády z januára tohto roku k vodnému plánu Slovenska. Vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom vážnej kritiky, vodný plán Slovenska, ktorý je predmetom kritiky nielen občanov, ale aj Európskej komisie.
A na záver asi jedna z perličiek. Uznesenie vlády tiež z januára 2016, ktorá, je, tiež nie je zabezpečená v rozpočte, a to nie je moja identifikácia, hovorím, to je identifikované v materiáli, ktorý nám bol predložený k návrhu rozpočtu, zabezpečiť výdavky na plnenie programu z európskych fondov, pardon, k štátnemu programu sanácie environmentálnych záťaží. Nuž, je to naozaj množstvo nenaplnených uznesení, ktoré ministerstvo životného prostredia by malo realizovať. V podstate týmto konštatovaním by som aj uzavrela svoju diskusiu, teda svoj príspevok do rozpravy.
A ešte na záver snáď jedna vec. Hovorila som o Environmentálnom fonde a o príjme Environmentálneho fondu z predaja emisií. V zákone 414 z roku 2012, to je zákon o obchodovaní s emisnými kvótami, sa jednoznačne píše, že teda výnos získaný z dražieb kvót je príjmom Environmentálneho fondu. A je presne povedané, na čo sa prostriedky Environmentálneho fondu, získané prostriedky z týchto kvót majú použiť. Každoročne do 30. septembra má byť táto výška výnosu dohodnutá s ministerstvom financií, ktoré určí, že na čo sa tieto prostriedky minú. No preštudovala som si od roku 2012 výročné správy Environmentálneho fondu, nenašla som tam jasne identifikované, transparentne identifikované použitie prostriedkov z výnosu emisných kvót. Vyžiadala som si ich 211-kou. Možno ešte v rámci rokovania tejto schôdze, minimálne pri výročnej správe Slovenska bude priestor sa k tomu vyjadriť. Ale rozhodne čo sa týka výnosu a použitia prostriedkov z predaja emisných kvót, o tejto záležitosti by sme mali na pôde parlamentu hovoriť viacej. Malo by to byť aj z titulu kauzy Interblue z minulosti, podstatne transparentnejšie používanie týchto prostriedkov. Mám vážne výhrady, aby sa tieto prostriedky používali napríklad na likvidáciu čiernych skládok. Čiernych skládok, ktoré vznikajú z neplnenia si povinností jednotlivých znečisťovateľov. V tomto roku, teda nielen v tomto roku, ale aj s predchádzajúcim rokom plus teraz 15 mil. eur išlo na upratovanie neporiadku, ktorý vôbec nemal byť, kde si nie vždy plní povinnosť obec, určite si veľmi málo plnia povinnosti okresné úrady, odbor starostlivosti o životné prostredie, kde ľudia, ktorí pracujú na týchto odboroch odpadového hospodárstva, nevedia, ako s tým naložiť, nevedia, ako majú identifikovať toho znečisťovateľa. Obce si nevedia, samozrejme nemajú dostatok prostriedkov na to, aby tiež nejakým spôsobom zabezpečili likvidáciu týchto čiernych skládok, ktoré ale nemuseli vzniknúť, ak by fungovala aj štátna polícia, ktorá zvysoka nemá záujem o takéto kauzy, keď sa nahlásia niekomu, že tam ide nejaké auto vysypať odpad, aby štátna polícia konala. Možno sa vám to zdá od veci, čo hovorím, ale toto všetko sú dopady na rozpočet verejnej správy. A potom sa použije 15 mil. eur na upratovanie po ľuďoch, po právnických alebo fyzických osobách, ktoré nedodržiavajú zákon. To je zase len o tom, že tu sa jednoducho zákon nedodržiava, zákony neplatia a je ďaleko jednoduchšie a lacnejšie pre takéto osoby porušovať zákon.
Čiže ja by som možno do budúcna chcela aj navrhnúť to, čo máme strana SaS v programe, že o výnose z predaja emisií by mal, ak nie rozhodovať, určite sa vyjadrovať parlamentný výbor, poslanci. Lebo je to tak dôležitá vec, ktorá nás dobehne v plnení Parížskej dohody, v rámci ktorej do budúcna sa zriaďuje investičný fond, ktorý bude treba naplniť. To je tá vec, o ktorej, keď sme Parížsku dohodu schvaľovali, som sa pýtala pána ministra, aké záväzky pre Slovensko z toho vyplývajú? Okrem záväzku znižovania počet emisií, ktoré sme už splnili z titulu, že nám zanikli naše podniky. O investičnom fonde, ktorý bude treba napĺňať, nepadlo ani slovo.
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega sa dotkol tej otázky domovov sociálnej starostlivosti, teda domovov dôchodcov, ľudovo povedané, a zamrznutých nárokov. Samozrejme, že v čase, keď bola na samosprávy spustená istá sieť povinností, ktoré prevzali z predtým štátnych rúk, tak boli nastavené takéto platby na danej úrovni, povedzme, ako hovorí kolega, o 320 eurách a tí pracovníci, ktorí sa tam starali o tých, ktorých opatrovali, vtedy dostávali toľkoto a toľkoto sa na nich počíta i po viacerých rokoch, čo má samozrejme za následok, že tie mestá alebo tí, ktorí prevádzkujú takéto zariadenia, majú len dve možnosti: buď presúvajú iné zdroje na pokrytie týchto napr. miest pri pevnom odvode za jedného chovanca, alebo majú minimálnu vôľu rozširovať napriek demografickému vývoju možnosť poskytovania takýchto služieb. Čo samozrejme vnímajú všetky mestá i mestské časti, ktoré takéto niečo prevádzkujú. Vníma to únia miest. Podľa mňa by to mohol vnímať aj ZMOS, ktorý mlčí, ale jednoducho perspektíva demografického vývoja, ktorá bude zvyšovať požiadavku na takéto služby pri zamrznutom príspevku, nutne povedie k tomu, že tie čakacie doby na úmrtie, žiaľbohu, chovanca takého zariadenia, sa budú predlžovať a perspektíva poskytnutia tejto služby pre potrebných sa bude stávať takmer beznádejnou.

Ďakujem pekne za slovo. Prekvapilo ma, že asi 45. prihlásený v poradí sa dostávam už teraz za rokovací pult, tak teda dobre.
V prvom rade by som chcel nadviazať, lebo aj štátny rozpočet nadväzuje na diskusiu o tých daňových zákonoch, chcel by som nadviazať, premostiť to aj v rámci rozpravy z mojich úst, diskusia k prijatým daňovým zákonom, odvodovým zákonom a k zákonu o štátnom rozpočte. Takže keď si pripomenieme, čo sa tu vlastne dialo za tie posledné, deň, dva dozadu, keď k tomu ešte aj pridáme diskusiu, ktorá bola na predchádzajúcej októbrovej schôdzi k týmto zákonom v prvom čítaní, tak si treba pripomenúť, že bola to pomerne búrlivá diskusia a námietky opozície k navrhnutému a vlastne už aj schválenému zvýšeniu daní a zvýšeniu odvodov.
Keď to zoberieme cez odvody, sociálne poistenie, zvýšil sa maximálny základ z 5- na 7-násobok priemernej mzdy. To znamená až na 6 181 eur za mesiac pri sociálnych odvodoch. Keď si zoberieme zdravotné poistenie, ktoré teda ešte príde až po zákone o štátnom rozpočte, čo sa mi zdá byť procedurálne trošku zvláštne, že takýto zákon, ktorý celkovo je veľmi dôležitý pre štátny rozpočet, a pre ten môj mikropohľad je veľmi dôležité, že sa tam schváli, ako sa avizuje, zrušenie maximálnych základov, že takýto, takéto dôležité zmeny vlastne budú nasledovať až po schválenom rozpočte. Malo by to byť predsa logicky naopak. Nerozumiem tomu, prečo je to takto. Ale nie je to len zákon o zdravotnom poistení, je to napríklad aj zákon o sociálnych službách, zákon o kompenzáciách pre ZŤP osoby. Takže to je taká malá výčitka. Ale podstatné je to, že sa majú zrušiť stropy pri zdravotných odvodoch, pretože, pretože, pán minister, ste fakticky škrtli ministrovi zdravotníctva peniaze, ktoré by inak mali ísť, s tým, že skrátka nech si to nejako, nejako zorganizuje sám, nech si to nejako nájde. A jedna z možností, ako si to nájde, je práve zvýšenie, zvýšenie, zrušenie maximálnych vymeriavacích základov, čiže zdravotné poistenie, zdravotné odvody sa budú platiť z celého príjmu, nech už bude, aký chce.
Ďalej zákon o dani z príjmov. Na jednej strane pozitívna správa pre dobre situovaných živnostníkov a príslušníkov tých slobodných povolaní, zvýšením paušálnych výdavkov, čo určite uspokojí ich sťažnosti na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, pretože pri troj-, štvortisícovom mesačnom príjme sa teda naozaj výrazne to daňovo-odvodové zaťaženie zníži. A ak teda je niekto víťazom týchto, týchto zmien, tak zrejme sú to tí veľmi dobre situovaní, povedzme, notári, povedzme súkromní lekári, umelci a podobne, s príjmom okolo 3-, 4-, 5-tisíc, no päť, to už preháňam, pretože tam už ideme do platiteľa DPH, ale tých 4-tisíc eur povedzme mesačne. No a pokiaľ ale napríklad na druhej strane ide o tých drobných živnostníkov, tak tí ak nie celkom chápu, ako ten systém funguje, tak sa tiež budú tešiť, že sa im zvýšili paušálne výdavky na 60 percent. Ale ak im to niekto vysvetlí, nejaký účtovník alebo daňový poradca, že pre nich to neznamená absolútne vôbec nič, ale práve naopak, zase sa im zvyšujú odvody, tak realita je taká, že naozaj je to tak, väčšina živnostníkov nebude mať z tohto vôbec nič, vôbec nič. Ale tak ako každý rok sa im zase o nejakých 6 eur zvýšia mesačné, mesačné odvody, a to je to, čo ich trápi, a nikto im v tom nepomáha. SaS-ka, tá dlhodobo navrhuje zrušenie, postupné zrušenie tých povinných minimálnych odvodov. Ak teda neviete, tak ešte raz pripomínam, je to v tomto roku 202, na budúci rok 208 eur, ktoré musí drobný živnostník zaplatiť. Dvesto osem eur, to nie sú malé peniaze. Mesačne, samozrejme, mesačne. Takže tým sa nepomohlo nijako, tí sa tak nejako prehliadajú, respektíve to sú tí, ktorí ten rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní pekne pravidelne každý mesiac napĺňajú.
No a tie ďalšie zmeny, ktoré tu už boli kritizované mnohými mojimi predrečníkmi, vlajková loď tých zmien, zavedenia dane z dýchania, napríklad, hej, tá tu ešte nebola, tak je to zavedenie dane z poistenia. Prepánajána, odôvodnenie, že tá daň z toho neživotného poistenia poslúži na krytie tých rizík, ktoré inak platil štát zo štátneho rozpočtu, nejaké havárie, pohromy a podobne, že to teda zaplatia tí, ktorí sa stavajú zodpovedne k svojmu majetku, k svojmu zdraviu a platia si nejaké poistné, tak oni vlastne zaplatia teraz tie sanácie, povedzme, živelných pohrôm, a ten občan, ktorý si to poistené neplatí - kašle na to, však nejako bolo, nejako bude - tak ten pri tejto logike vlastne na tú sanáciu tých živelných pohrôm neprispeje nijako, lebo si poistné žiadne neplatí, lebo kašle na to. Čiže zodpovední ľudia alebo firmy, ktoré si poisťujú majetok, poľnohospodári, ktorí si poisťujú úrodu, budú platiť ten, tú osempercentnú daň? Ako naozaj toto je ťažké komentovať. To je, to je ťažké komentovať.
Keď sa pozrieme na ten štýl daňovej odvodovej politiky, ktorý robíte od roku 2012, tak to je jednoducho o tom, že vymyslieť v rámci nejakého sociálneho balíčka a urobiť potom fajku na tej tabuli na Úrade vlády, že ste zaviedli nejaké super, super opatrenie. Odvodová odpočítateľná položka napríklad. Super vec na to, aby ste o tom mohli rozprávať dlho-dlho na rôznych tlačovkách, ako ste pomohli nízkopríjmovým zamestnancom. Len problém je ten, že vy niečo takto začnete, je to vytrhnuté z kontextu, nemá to logiku z hľadiska systému celých, celého daňového odvodového toho kolosu, taký, aký je, a potom skrátka zistíme o rok, o dva, keď ten ošiaľ pominie, že je to nastavené zle. Odpočítateľná položka je nastavená na sumu 380 eur. Pred dvoma rokmi to bolo preto tak nastavené, lebo taká bola vtedy minimálna mzda. Čiže krásne odôvodnenie. Ten, kto zarába minimálnu mzdu, nebude platiť zdravotné odvody. Čiže minimálna mzda bola 380 eur, odpočítateľná položka tiež, takže jasné, tie zdravotné odvody tam naozaj neboli. Lenže medzitým máme minimálnu mzdu, na budúci rok už 435 eur. Čiže človek by očakával, že ak ste to takto zdôvodňovali pred tými dvoma rokmi, tak sa automaticky zdvihne aj tá odpočítateľná položka s tým rastom minimálnej mzdy, čiže bude 435 eur, tak ako ste prinútili zvýšiť zamestnávateľom, nie všetkým, lebo napríklad štátu nie. Prinútili ste súkromných zamestnávateľov zvýšiť mzdu na 435. Odpočítateľná položka zostala 380? Ak si niekto myslí, že sa tá odpočítateľná položka teda nezvýšila, ale aspoň zostala 380, veľký omyl. Ona sa znížila, pretože ten mechanizmus je taký, že s nárastom mzdy na 380 eur odpočítateľná položka, ktorá pomôže takémuto zamestnancovi aspoň sčasti, ide dole, taký je ten vzorec. Čiže tým, že minimálna mzda skočila o 55 eur hore, super, tak odpočítateľná položka sa o 110 eur znížila.
Čiže ak pred dvoma rokmi zamestnanec s minimálnou mzdou skutočne nemusel platiť zdravotné odvody a ani jeho zamestnávateľ, tak pri minimálnej mzde 435 eur je tá odpočítateľná položka vlastne už iba 270, taký je ten mechanizmus, čiže platí, už platí zdravotné odvody zo základu 110 eur. On aj zamestnávateľ. Nie, mýlim sa, zo základu 165, dokonca, eur. A ak na budúci rok zase potom skočí minimálna mzda vyššie, tak to, ten efekt, ten, vlastne geometrickým radom stúpa výška tých zdravotných odvodov. Čiže zarobím o sto eur viac, ale zaplatím nie o štyri eurá, 4 % viac na zdravotných odvodoch, zaplatím o 12 eur viac na zdravotných odvodoch. Som zamestnávateľ, dám zamestnancovi o sto eur viac a zaplatím zdravotné odvody 10 % nie z istých navýšených sto eur, ale z 300. Čiže zvýšenie mzdy o 100 eur znamená len na zdravotných odvodoch, zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľa o 30 eur. Počujete to? Zvýšim zamestnancovi mzdu o 100 eur ako zamestnávateľ, ale odvody si musím navýšiť, len zdravotné, o 30 eur. Prakticky o tretinu toho, čo dám vo výške hrubej mzdy tomu zamestnancovi.
Ak vás to zaujíma, tak je to tak, keď to poviem kompletne, že zvýšenie mzdy takto slabšie zarábajúcemu zamestnancovi o sto eur vlastne znamená, že
jemu zostane 66 eur čistého, keď odrátame jeho dane, jeho odvody, ale náklady zamestnávateľa, tá superhrubá mzda, sú o vyše 50 eur vyššie. Čiže keď si to vezmete, prepáčte za túto komplikovanú matematiku, keď si vezmete, že tá superhrubá mzda, cena práce, ktorú stojí zamestnávateľa zvýšenie mzdy zamestnanca o sto eur, z čoho on má 66, tam je skoro 60-percentné vlastne daňovo-odvodové zaťaženie počítané z toho zvýšenia mzdy, keď vezmeme odvody zamestnanca, zamestnávateľa, daň zamestnanca.
Skrátka, ten mechanizmus, tak ako ste nastavili, ktorý ste, s hrdosťou premiér odfakovával na tej tabuli pred dvoma rokmi, tak ten mechanizmus je nastavený tak, že dnes demotivuje ľudí a zamestnávateľov zarobiť viac, snažiť sa o vyšší príjem alebo teda dať zamestnancovi vyšší príjem. Demotivuje, demotivuje, a to je jeden z dôvodov, prečo, prečo zamestnávatelia nevedia zohnať ľudí do výroby, prečo sú tu, už tu spomínali minimálne traja moji predrečníci, prečo sa tu zrazu zjavuje v tých našich výrobných halách také množstvo napríklad Rumunov, Bulharov alebo Srbov? Prípadne Ukrajincov, aj keď tam je to zložitejšie, lebo to, už sú to krajiny mimo Európskej únie. Ale tých Rumunov je tu naozaj stále viac a viac. Pretože neviem, či viete, aká je minimálna mzda v Rumunsku. Ja som si to teraz pozrel, okolo 240 eur, čiže tá naša 435- alebo 500-eurová, keď vezmeme tie stupne náročnosti, je samozrejme pre takého Rumuna vysoko atraktívna, ale pre nášho slovenského zamestnanca to atraktívne zase prestáva byť, pretože to marginálne daňovo-odvodové zaťaženie pri stúpajúcom plate čo len o euro je príliš vysoké. Ten systém je skrátka zle nastavený. Už som tu hovoril v rozprave k zákonu o dani z príjmov, 3 roky po sebe a 2017. rok bude 4. rok po sebe, kedy sa nemení nezdaniteľná časť na daňovníka. Čiže tá základná triviálna daňová výhoda, ktorú využíva najmä nízko príjmový zamestnanec. Keď v roku 2012 bola minimálna 327 eur, vtedy tí zamestnanci, ktorí ju zarábali, neplatili žiadnu daň, pretože im celý ten daňový základ kryla tá nezdaniteľná čiastka. Ale keď v roku 2017 máme minimálnu 435 eur, fajn, dobre, dobre, jasné, ale nezdaniteľná časť stagnuje, tak to vlastne znamená, že do štátneho rozpočtu postupne stále viac a viac začínate dostávať daň z príjmu aj od týchto nízko zarábajúcich zamestnancov s minimálnou mzdou alebo o niečo vyššou.
Zoberme si príbeh, neviem, kolegovia, či viete o tom, že máme v zákone o dani z príjmov § 32a, príbeh o zamestnaneckej prémii. To ste, pán minister, ešte ako štátny tajomník, ktorý bol za to vtedy zodpovedný, ak sa nemýlim, viac-menej zavádzali vy osobne v roku 2008, 2009 sa to rozbehlo a vtedy to malo zmysel pre tých, ktorí mali nízky príjem, minimálna mzda alebo nejaký čiastočný úväzok, pretože tá zamestnanecká prémia vlastne znamenala zápornú daň. Vtedy v relácii s platmi v roku 2009 bola tá nezdaniteľná časť na daňovníka, tá daňová výhoda relatívne v pomere k platom tak priaznivo nastavená, že vlastne zamestnanci s nízkymi mzdami dostávali cez ten inštitút, ktorý sa nazval zamestnanecká prémia, čo bola vlastne záporná daň, niežeby daň platili, ale oni dostali 180 eur za rok 2009, keď ten ich príjem bol skutočne nízky. Hej? Čiže dostali vlastne, nieže oni platili štátu daň, ale štát im zaplatil 180 eur. Volalo sa to zamestnanecká prémia a stále sa to tak volá a stále sa to tak volá a stále je to v zákone, ale dnes už na zamestnaneckú prémiu nemá nárok nikto, lebo ten mechanizmus, tie nožnice, ktoré sa tam nastavili, sa medzitým stihli zatvoriť a tá zamestnanecká prémia, respektíve záporná daň je nula. Už druhý rok po sebe. Vlani to bolo prvýkrát, rok 2015 a teraz v roku 2016 je to už druhýkrát po sebe.
Inak, pán minister, nie je to tak trošku hanba, že máme v zákone komplikovaný paragraf, je to na jednu stranu, ktorý niečo rieši, ale ktorý nerieši v konečnom dôsledku nič, pretože v praxi to už jednoducho nefunguje? Nebolo by načase to odtiaľ tak trošku vyhodiť von, keď to nefunguje? Jak trošku ten zákon aspoň symbolicky zjednodušiť o niečo, čo nemá žiadny zmysel? No vy ste to nevyhodili, dokonca ste urobili to, že ste ten § 32a samotný novelizovali, lebo tým, že sa zaviedla daň pre zamestnancov z podielov na zisku, tak bolo treba opraviť to nastavenie, to nadefinovanie zamestnaneckej prémie, kde poberanie podielu na zisku bol jedným z dôvodov, prečo zamestnanec zamestnaneckú prémiu nedostal. Čiže vy ste túto podmienku vyhodili, čiže dnes je to úplne skvelé. Zamestnanec má nárok na zamestnaneckú prémiu aj v prípade, že mu bola vyplatená nejaká suma podielov na zisku, lebo je to zdaniteľný príjem. Čiže toto je úplná paráda, ako pekne rozmýšľajú vaši úradníci, lebo tá technika, ako to tam má byť, je naozaj vymakaná, až na to, že vo výsledku zamestnaneckú prémiu nedostane vlastne nikto.
Takže to je jeden z takých školometných možno príkladov, ako to dnes vyzerá v zákone o dani z príjmov. Množstvo rôznych pravidiel, výnimiek, výnimiek z výnimiek a potom sa z toho nevyzná temer nikto. A keď to podrobnejšie študujete, tak zistíte, že to, čo bolo zavedené pre to, aby to zamestnancom pomohlo, vlastne dnes už nefunguje. Čiže takto nefunguje už druhý rok zamestnanecká prémia. A tá odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch je nastavené presne rovnako zle, čiže s rastom platov na Slovensku, ktorý jednoducho je, či sa zvyšuje minimálna mzda, či sa nezvyšuje, pretože tie platy jednoducho rastú, tak s rastom platov onedlho, ešte predpokladám do konca volebného obdobia tu budem rozprávať ministrovi financií, ministrovi zdravotníctva, no pozrite sa, na zamestnaneckú prémiu, už pred piatimi rokmi nikto nárok nemal a teraz už nemá nárok ani na tú odpočítateľnú položku, lebo ste to nastavili tak zle, že sa to skrátka už v praxi nedá využiť.
Čiže tuto sú také opatrenia, ktoré marketingovo samozrejme predávate, lebo áno, je zamestnanecká prémia, áno, je odpočítateľná položka, dvesto miliónov to stálo, to nepochybne stálo, lenže keby ten systém bol nastavený rozumne a logicky, tak sa nebavíme, že zamestnanecká prémia toľko a toľko, odpočítateľná položka, skrátka ten systém by fungoval a žil a s rastom platov by automaticky rástli aj tie položky, ktoré si môžem odpočítať. Lenže ten systém je jednoducho taký, že ministrovi financií to vyhovuje, pretože to pre neho generuje príjmy, či daňové, či odvodové, aj od tých, ktorí zarábajú málo.
Prejdem, prejdem trošku viac ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí. Rodinná politika. Príspevky na deti, rodičovské príspevky, prídavky na deti, pôrodné, náhradné výživné a tak ďalej a tak ďalej, tieto sumy jednoducho stagnujú. Stagnujú preto, pretože po prvé, sa nám nerodí viac a viac detí, ale ten počet novo narodených detí sa pohybuje každoročne okolo 50-, možno 55-tisíc, čiže necítiť, že by sa naše mladé rodiny zmenili, že by zmenili svoje správanie, že by sa na Slovensku rodilo viac detí. To po prvé. A po druhé, tie sumy, ktoré má vyčlenené ministerstvo práce pre rodiny, stagnujú aj preto, lebo jednoducho ich absolútna výška už 3 roky po sebe je stále rovnaká. Teda bude to štvrtý rok po sebe. No tešíme sa na máj, kedy sa zvýši materská, kedy sa o symbolických 10 eur zvýši rodičovský príspevok a samozrejme, aj keď by to mohlo byť lepšie, tešíme aj z relatívne symbolického zvýšenia príspevkov pre ŤZP osoby. Ale táto vláda to využije, no, táto vláda kompletne nie, ale minister práce, minister financií, sú tu už piaty rok a za 5 rokov, za 5 rokov urobiť toto v prospech rodín alebo v prospech ZŤP osôb, to je jednoducho príliš skromné.
ZŤP osoby teda dostanú teraz niečo pridané cez vyšší opatrovateľský príspevok, cez tú zvýšenú hranicu pre ochranu príjmu, ale tí, čo túto legislatívu sledujú, vedia, že zhruba pred 3 rokmi sa sprísnili pravidlá, napríklad pre chránené dielne, pre chránené pracoviská. Čiže minister práce ušetril na osobách so ZŤP tým, že im de facto zobral časť financií, ktoré slúžili na to, aby sa ZŤP osoby, invalidní občania lepšie integrovali v rámci pracovného procesu a podobne. Na to sa už zabudlo. Keby som to bol urobil ja ako minister, tak by okolo ministerstva celé týždne stáli demonštranti. Neviem, nechápem, prečo sa to nestalo za ministra Richtera. Zrejme je to dobrou prácou s odbormi, s ktorými teda má SMER uzatvorenú bratskú zmluvu o spolupráci. Jednoducho toto je brutálne, to, čo sa stalo voči ZŤP osobám pred troma rokmi. Ja to teda znovu pripomínam, aby sa na to nezabudlo. Pretože to, že sa teraz o niečo pridá na opatrovateľských príspevkoch, to keď vezmeme ako celok za 5 rokov, tak celkove je to jednoducho zhoršenie.
Minister práce veľmi rád hovorí o tom, že akým spôsobom on pridal do zariadení sociálnych služieb. Áno, keď si porovnáme za 5 rokov tú hrubú sumu, ktorá ide na sociálne služby v rozpočte ministerstva práce, je tam opticky veľký pokrok. Ale, dámy a páni, prečo? Preto, lebo počet tých žiadateľov, tých dôchodcov alebo ZŤP osôb, ktorí sú v zariadeniach, ale aj v tých denných zariadeniach, respektíve pri tej forme terénnej sociálnej práce, ten počet ľudí, ktorí tie príspevky poberajú, jednoducho narastá. No prečo narastá? No takisto ako narastá počet dôchodcov, ako sa dostávame pomaly, ale iste do ťažkých problémov ako Slovensko, pretože počet dôchodcov nám pribúda, počet pracujúcich stagnuje, respektíve začne za chvíľu pomaličky klesať, keď tie Husákove deti začnú pomaly odchádzať do dôchodku, čiže tak ako nám rastie počet poberateľov dôchodkov, to si budeme rozprávať pri rozpočte Sociálnej poisťovne, ako rastie počet invalidov, takisto rastie počet ľudí, ktorí si nárokujú na príspevok zo štátneho rozpočtu na sociálne služby. Čiže preto dochádza k tomuto nárastu, tak ako dochádza k nárastu súm, ktoré sa vyplácajú na dôchodky. Čo je podstatné, samotná výška príspevku na jedného žiadateľa sa za 5 rokov nezmenila ani o cent. V lepšom prípade je to 320 eur. To vlastne znamená, že tí, ktorí tie zariadenia prevádzkujú, a teraz tým myslím najmä neverejných poskytovateľov, súkromných poskytovateľov týchto služieb, musia vedieť vyžiť z týchto príspevkov, ktorých výška na jednu osobu 5 rokov stagnuje, ale pritom napríklad tá najväčšia nákladová položka, ktorú majú v zariadeniach, a to sú platy a odvody zamestnancov, tých opatrovateľov, tých ošetrovateľov a podobne, toho personálu, tak platy tých ľudí narastajú, rastú. Čo je samozrejme vítané a čo nie je žiadne prekvapenie. Veď si len porovnajte, ako sa teda za tých 5 rokov zvýšila minimálna mzda, už som to tu raz povedal. Bola 327 eur, bude 435, čiže 100-eurový nárast, keď k tomu pripočítame odvody zamestnávateľa, tak ďalších 35, čiže keby som hypoteticky ako zriaďovateľ zariadenia mal zamestnanca, ktorému som dával pred piatimi rokmi 327-eurovú mzdu, a dostal som na klienta 320 eur, tak teraz musím dať zamestnancovi 435 eur plus vyššie odvody, ale na toho klienta, o ktorého sa ten zamestnanec stará, dostávam rovnakých 320 eur. Čiže toto skrátka nesedí. Nesedí to.
Čiže je to jasný dôvod, prečo treba zvýšiť tú samotnú sumu na jedného klienta. No ale o tom je tu ticho, to sa nerieši. Keby to boli ľudia, ktorí, keby mohla si tu stať za tento pult niektorá z dám, ktoré prevádzkujú takéto zariadenia, tak tí by vám to vysvetlili ešte lepšie ako ja, predsa len som v tomto laik. Vysvetlili by vám to, že takto by sme mali ísť do histórie ešte omnoho, omnoho ďalej, a že tie tragické počty a tá nerovnomernosť výšky príspevku od štátu a zvyšovanie nákladov, ten rozdiel je ešte dramatickejší. Ja som povedal len možno tú špičku ľadovca. Ten rozdiel je ešte dramatickejší. Preto, preto jednak tie súkromné zariadenia majú problémy, možno by mohli pribúdať, ale nepribúdajú, pretože si každý dobre rozmyslí, či do toho pôjde za takejto situácie, mohli rozširovať počty miest, nerobia tak, mohli teda uľahčiť, sú to samozrejme aj zástancovia tých zariadení, ktoré spravujú samosprávy, či obce, mestá alebo VÚC-ky, mohli odľahčiť ten nápor na zariadenia, ktoré sú verejnoprávne, čo znamená v zriaďovateľskej pôsobnosti napríklad krajov. Ale neodľahčia, pretože nevedia za týchto podmienok vytvoriť tie nové miesta pre potenciálnych klientov.
Čo to potom vlastne znamená? Znamená to na druhej strane to, že tí, ktorí žiadajú o umiestnenie v tých, v úvodzovkách, štátnych zariadeniach, čakajú v poradovníkoch niekoľko rokov, pretože tam tie miesta jednoducho nie sú, pretože aj tie obce majú svoje rozpočty, ktoré, z ktorých veľká časť ide práve do týchto zariadení, okrem štátneho príspevku veľká časť ide z rozpočtu samosprávy. Ale aj tá samospráva nie je oslík otras sa, to znamená, ak je ten rozpočet raz nejakým spôsobom ohraničený, tak potom tých miest v tých zariadeniach je v konečnom dôsledku buď málo, tých lacných miest v zariadeniach krajov alebo obcí, a, naopak, mohli by byť v súkromných, ale tam sú, naopak, za súčasných podmienok veľmi drahé, hej. Ak to, nebodaj, niekto z vás sleduje, tak tie poplatky, ktoré sú v súkromných zariadeniach, aj keď je tam ten 320-eurový príspevok štátu, sa pohybuje niekde na úrovni okolo 700, 800 eur, a to si teda skutočne, skutočne málokto môže dovoliť.
Čiže chcem upozorniť aj pri rokovaní o štátnom rozpočte, a teda subkapitole ministerstva práce, sociálnych vecí, z hľadiska tejto optiky, že máme tu problém. Problém nielen v samotnom dôchodkovom systéme, ale problém, pokiaľ ide o tieto služby, tú starostlivosť, ktorú od nás očakávajú starší občania a handicapovaní občania. To je zase ďalšia časovaná bomba, ktorá tu je. My sa tu bavíme, aký je schodok štátneho rozpočtu, ale keby sme tieto služby mali poriadne vyfinancovať, tak ako si to situácia žiada, tak vlastne ten schodok by bol ešte väčší. No my ho teda máme celkom akože ťuťu-muťu, hej, ale tie zariadenia skrátka nefungujú. Opakujem sa, opakujem sa, krútim sa dookola. Takže toto považujem za veľký problém. Toto treba riešiť.
Keď sa vrátim k tej rodinnej politike, no naozaj je to na hanbu, že štyri roky po sebe sa napr. nezvyšovali daňové bonusy, prídavky na deti, ani sa zvyšovať nebudú. Aby sa nepovedalo, tak sa od mája zvýši rodičovský príspevok o 10 eur, o 5 %, hej, lebo teraz je 203 eur, tak o 10 eur, to je necelých 5 %, štyri roky sa nezvyšoval. Takže keď si to porovnáte, ako sa za tie roky zvýšil výber daní, odvodov a ako sa zvýši len ten rodičovský príspevok ako jedna zo súčastí rodinnej politiky, tak je to nepomer. Ako toto teraz, čo hovorím, nie je o tom, že chcem byť väčší ľavičiar, ako ste vy zo strany SMER, to je o tom, že mi to jednoducho nesedí, nesedí mi to. Ak sa za posledné roky tak zvýšil výber daní a odvodov a tak stagnuje suma, ktorá ide na rodinnú politiku, tak mi to jednoducho nesedí. Ľavičiar, pravičiar, to neriešme. Skrátka, podľa vás to je v poriadku, že sa tu vybralo za, Eugen, za posledných päť rokov, keď porovnáme príjmy z daní, z odvodov, je ten nárast minimálne o miliardu alebo dve miliardy? O koľko to je? O veľa to je, hej, keď to poviem jednoducho. Ale výška tých príspevkov pre rodiny sa nezvýšila ani o cent. Takže jednoducho to mi nesedí. Vám to dáva zmysel? Dáva to logiku? Tak sa zvýšil výber daní a odvodov, ako sa tu bavíme stále, ako sa chválime tým piatym najlepšie hodnoteným rozpočtom v Európe, ak sa nemýlim, či tretím alebo koľkým, neviem, tak vysoko sme, hej. No, ten graf vidím teraz iba ja. To zelené veľké, to je výber daní teraz, a to maličké modré na tej druhej strane, to bol výber daní pred piatimi rokmi, hej?
Čiže ten nárast výberu daní je úctyhodný, všetka česť ministrovi financií z tohto pohľadu, že je pod tým podpísaný, aj keď hneď to beriem späť, pretože zvyšovaním sadzieb daní, samozrejme, to nie je problém získať viac. Ale pýtam sa znova, prečo potom stagnujú výdavky na rodinnú politiku?
Nárast príjmov verejnej správy. Ďakujem kolegovi Eugenovi Jurzycovi. Nárast príjmov verejnej správy medzi rokmi ´12 až ´15, čiže štyri roky vlastne vlády Roberta Fica, je 18 percent, 18 percent. No a nárast súm oferovaných na rodinnú politiku je presných 0 percent. Takže 18 % verzus 0 %, to asi nie je v poriadku. Keby to bolo 18 % , 14 % alebo 20 %, tak sa bavíme, áno, tak či by to ľavicovo, pravicovo nemalo byť trošku inak, ale 18 % verzus 0 %, to je podľa mňa ako jasné faux pas predošlej vlády Roberta Fica, a táto vláda, keď s tým nič neurobí, tak to bude faux pas aj tejto vlády.
Minister Richter sa strašne rád chváli tým, ako on zohnal peniaze na aktívne politiky trhu práce, o koľko miliónov je tam medziročne viac, aj teraz, keď si pozriete rozpočet kapitoly ministerstva práce, je tam výrazný nárast prostriedkov z eurofondov. No k čomu to je dobré? No k tomu je to dobré, aby sa vytvorili také tie krátkodobé, možno pol roka, možno rok, možno rok a pol fungujúce pracovné miesta, ktoré sú výrazne dopované týmito prostriedkami. No ako zamestnávateľovi sa mi ľahko vytvorí pracovné miesto niekde v nejakom drevárskom podniku, keď mi zo mzdy 550 eur, ktoré dám zamestnancovi aj s odvodmi, štát zaplatí 500. Hej, tak to sa mi podniká ako úplne v pohode, ale keď mi štát tých 500 eur prestane dávať, tak zamestnanec má na druhý deň, s prepáčením, výpoveď, pretože ak som ja taký podnikateľ, že to mám postavené na takomto biznis pláne, tak keď mi ten štát alebo ten Brusel tie peniaze nepošle, tak zamestnanec má smolu. Čiže takýmto spôsobom sa jednoducho, po prvé, nerobí udržateľná politika zamestnanosti a po druhé, to sú vyhodené peniaze, ktoré mohli byť použité na niečo iné. Neviem, kto to už povedal dnes, nebudeme stavať diaľnice po roku 2020 vôbec, pretože nebudú eurofondy. No tak ich teda stavajme teraz chytro, ja tomu nerozumiem, na to sú múdrejší, ako sa to dá spraviť, ale stavajme ich teda teraz, ale nie tak ako pri Čadci, podľa možnosti. Stavajme ich teraz z tých eurofondov, pokiaľ tie eurofondy sú, a nemíňajme tie eurofondy na hlúposti v zmysle tých aktívnych politík trhu práce. Lebo tak ako sa tu dotuje Jaguar ťažkými miliónmi, tak sa vlastne dotujú všelijakí pofiderní podnikatelia dotáciami na pracovné miesta, ktoré sú pracovnými miestami len navonok. Pokiaľ chce vláda sa chváliť úspechmi pri znižovaní nezamestnanosti, tak nech konečne začne niečo reálne robiť s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi. Nie je žiadnym úspechom vlády to, že pri ekonomickom raste sa tí, ktorí krátkodobo nemajú prácu, ale majú pracovné návyky, majú kvalifikáciu, majú vzdelanie, za krátky čas po strate zamestnania znovu zamestnať vedia.
Úspechom vlády bude to, ak sa zníži tá dlhodobá nezamestnanosť, čiže tí, ktorí sú dva, tri, štyri roky na úrade práce. Ale keď si pozriete detailne čísla, tak tam žiadny pokrok nie je, pretože táto vláda s tým nevie nič robiť. Ak vytvorí niekoľko tisíc pracovných miest, napr. v tom lesnom hospodárstve, tak pred chvíľkou som povedal, akým to je spôsobom. Masívnymi dotáciami cez tie tzv. aktívne politiky. Ak je zmysluplné použitie eurofondov v rezorte práce, tak na dve veci. Po prvé, na príspevky na starostlivosť o dieťa pre matky, ktoré dávajú dieťa do jaslí alebo škôlky, pretože tým pádom, keď tá matka chce, tak ľahšie sa vie vrátiť späť do zamestnania a produkovať tie, nejaké tie, ako sa hovorí, hodnoty, ale hlavne vylepšiť rozpočet rodiny, a o to dieťa sa má kto postarať a má to kto financovať. Čiže to je prvá, dobrá vec. A druhá, neviem, ako to je teraz, ale bol projekt na opatrovateľskú starostlivosť, čiže niekoľko tisíc opatrovateľských miest sa vytvorilo. Tiež to bolo masívne dotované z eurofondov, ale tu aspoň bolo vidieť, že to dáva zmysel, pretože jednak sa tie pracovné miesta vytvorili a jednak sa vytvorili nie pre to, aby niekto prehadzoval jednu kopu na druhú, ale pre to, aby sa staral o zdravotne postihnutých alebo starších ľudí. Čiže aj ten výsledný efekt tej pracovnej aktivity bol zmysluplný. Takže to by som podporoval aj naďalej, keby to takto bolo. Jasličkový zákon jasne dokazuje to, že minister nemá k tomuto buď vzťah, k tejto problematike, alebo tomu jednoducho nerozumie, ale to vyhadzovanie desiatok miliónov cez tie aktívne politiky považujem za to isté, ako keď si dobre zakúrite v dome a necháte otvorené všetky okná.
Ďakujem za pozornosť. Viem, že tento môj príspevok asi dnes ničomu nepomôže, ale možno ten čas príde. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Páni, ja len krátko. Peter, práve preto som, som to teda vo svojej reči uviedla, lebo je to podľa mňa jedna z najdôležitejších vecí na roveň s tým, aby sa ľudia starali o svoje zdravie a aby boli za to bonifikovaní, som dala odštátnenie nemocníc a podobne. Čiže myslím si naozaj, že je to rovnako dôležité. A je veľmi dôležité to ľuďom povedať, povedať im pravdu, že aj oni sú zodpovední za svoje zdravie a že jednoducho nikto sa o nich, o ich zdravie lepšie nepostará ako oni sami.
Ďakujem aj tebe, Eugen. Áno, sú to odvážne opatrenia, ale zdravotníctvo sa odvážne zanedbáva už roky a bolo by načase teda, aby sa tam začali robiť zmeny. Viem, že toto je rozprava k rozpočtu, ale chcela som zdôrazniť, že ruka v ruke s tým, že nesúhlasím, aby išlo do zdravotníctva menej zdrojov, by mali ísť aj reformy a zmeny a tie som chcela teda konkrétne pomenovať, ktoré by podľa mňa, veľmi, veľmi pomohli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som oceniť, alebo vypichnúť dve veci, ktoré ma pozitívne zaujali. Jednak aké razantné opatrenia Janka Cigániková navrhuje, to nebýva zvykom v rozprave. A druhá vec je dôraz na tú prevenciu. Ono to aj súvisí s tým, alebo osvetu, čo hovoril aj Peter Osuský, to znamená, že človek do veľkej miery si je zodpovedný za svoje zdravie. A súčasne ale z toho podľa mňa vyplýva, že v rámci napríklad projektu Hodnota za peniaze by sa "minfin" mohol pozrieť na to, ako efektívne na zdravie vplýva osveta verzus drahé lieky. Možno by sme dostali prekvapujúce výsledky.
Ďakujem.