Videokanál klubu

Ďakujem, bolo povedané naozaj všetko, si myslím a ja len chcem zdôrazniť, že osobne podporím, aj keď nebudem zajtra na hlasovaní, ale podporím, podporujem aspoň verbálne a odkazom pre svojich kolegov tento pozmeňujúci návrh.

Áno, samozrejme, je tu argument vzdelávania detí v jasliach. Tam to vzdelávanie nie je, lebo to tak, lebo to v zákone nie je, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a nie školstva, pri škôlkach, naopak, vzdelávanie je dôležitou súčasťou procesov, lebo je to ministerstvo školstva, zase rezortizmus. Ale technicky, pokiaľ januárové dieťa 11 mesiacov môže zostať v jasliach, a teda nebude vzdelávané, no, tak potom to decembrové dieťa zase. Čiže toto nemôže byť dogma, že v jasliach nemáme legislatívne upravené vzdelávanie, pretože potom, potom nepripustíme ani to, aby tie januárové trojročné deti zostali do konca kalendárneho roka, lebo 11 mesiacov nebudú vzdelávané.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s jasličkami pre deti stretávali vo svojej praxi mnoho rokov predtým, ako boli zvolení do parlamentu.
Ja už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.
No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.
Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.
Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.
Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia? (Reakcia spravodajcu.) Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.
Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.
Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.
No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.
Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.
Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.
A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.
A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.
Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.
Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegynke Shahzad veľmi pekne ďakujem aj za upozornenie, ja som sa teda snažila v tej slovenčine, ja som nenašla, ale, ale čo sa týka anglickej verzie, naozaj som volala na Európsku komisiu, riešili sme to a to, a zatiaľ je zaujímavé, že nie všetci sa rovnako zhodujú a hovoria o tom istom. Časť, časť hovorí to, čo hovoríte vy, že sa to, že sa to teda týka všetkých, časť právnikov hovorí, že asi nie všetkých, čiže práve preto som podala tú otázku na Európsku komisiu, nech nám to objasnia, ako sa veci majú, vieme sa potom podľa toho zariadiť.
V každom prípade, ak sa budeme baviť o tom, že dáme to ustanovenie iba na rok a iba na dva, predstavte si tých, ktorí dnes budú to zariadenie otvárať a nebudú vedieť, čo ich čaká o rok, čo ich čaká o pol roka. Ako myslím si, že je to zbytočné, tá komunikácia zrejme bude trvať dlhšie, sama ste povedali, že tam je teda viac problémov, ktoré treba riešiť. Myslím si, že do roku 2023 je naozaj prísľub nejakej istoty, že nebudeme tu mať zmeny každých päť minút a zároveň, že sa to podarí doriešiť.
A, Jozef, ďakujem ti veľmi pekne za podporu, súhlasím, teda alebo však nakoniec súhlasiť s tvojimi slovami (povedané so smiechom), ale chcem podotknúť jednu vec, my sa tu v podstate znova bavíme pri tom, pri tom pozmeňováku pred, aby, aby mohli zostať aj staršie deti ako tri roky v jasličkách. Na rovinu, bavíme sa tu opäť o nedostatku miestach v škôlke, to je celý problém, ale jednoducho s týmto si vláda musí poradiť. Majú na starosti školstvo, majú na starosti zdravotníctvo, majú na starosti sociálne veci, mali by si sadnúť spolu k stolu a nie vyriešiť to tak, že veď, rodičia, vy si to zariaďte, alebo, podnikatelia, zriaďovatelia, prevádzky, zariaďte si to, to by bola dobrá vláda, ktorá by dokázala najprv vo svojich kruhoch nájsť zhodu, aha, a potom teda nerobiť takéto zbytočné starosti rodičom, a preto verím, že tento návrh podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.
Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené jednoducho príliš prísne, príliš prísne, likvidačne a veľmi mi, samozrejme, vadí aj ten vekový limit tri roky. On je pochopiteľný z hľadiska..., no pochopiteľný v úvodzovkách, z hľadiska toho slovenského rezortizmu tu je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tam úplne niekde ďaleko, niekde, kde nekomunikujeme, nevieme sa spolu baviť, je ministerstvo školstva, ktoré sa stará o deti, ktoré sú deti nad tri roky veku. Ako ja tomu jednoducho nerozumiem, ako je toto možné, a myslím si, že mala by sa tu konečne chytiť do ruky, malo by sa tu konečne začať zdravo uvažovať a zohľadniť ten prechod dieťaťa z jaslí do škôlky, to skrátka nemôže byť tak, že niekto dosiahne vek tri roky, keď ich dosiahne v januári, tak tam ešte môže zostať do konca roka, keď tie tri roky dosiahne 30. decembra, tak na druhý deň musí z tých jaslí odísť, veď to nedáva žiadny zdravý zmysel a odôvodnenie typu, lebo to je ministerstvo školstva, to skrátka nemôže obstáť.

Ďakujem pekne za slovo. Hovoríme o tzv. jasličkovom zákone, preto som si dovolila pred vás predstúpiť aj ja ako zriaďovateľka takýchto jaslí. Od roku 2009 v podstate som v tomto v týchto službách podnikala, mám teda nejaké praktické skúsenosti a po prečítaní návrhu zákona som sa rozhodla podať aj nejaké pozmeňováky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste mnohí z vás podpísali, dokonca viac ako potrebný počet. Myslím si, že tieto pozmeňováky, čo sa týka teda praxe, majú hlavu a pätu a veľmi rada vysvetlím, z akého dôvodu, ale na začiatku by som len tak ako rada povedala, viacerí už ste počuli, prečo je jasličkový problém zákon, a počuli sme veľa výhrad, ale jednu vec chcem povedať jasne a zrozumiteľne ako, ako zriaďovateľ takýchto jaslí.
Chcem povedať, že už dávno bolo potrebné uchopiť túto problematiku, bolo to niečo, čo lieta niekde v nedotknutom vesmíre, nepriznávala sa, nepriznávali sa k nám ani školstvo, ani zdravotníctvo, teraz teda nás dostal na starosti ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, takže ja chápem tento motív ako naozaj, alebo túto myšlienku ako pozitívnu, napriek tomu myslím si, že by bolo užitočná väčšia, väčšia, väčší rozhovor, väčšia diskusia s ľuďmi z praxe, aby sa teda dosiahli pozitívnejšie efekty, a nie tie negatívne, pretože ten zákon niektoré veci má navyše a niektoré veci mu chýbajú.
To, čo mu chýba, je jednoznačné z môjho pohľadu alebo to, čo je v praxi problém. Tým deťom sa v tých jasliach objednáva jedlo z kdejakej pizzerie a podobné veci. Ja by som v tomto určite dbala na to, aby rodič mal možnosť byť lepšie informovaný, a teda nielenže zobraziť jedálniček niekde, ale hlavne dodávateľa stravy a reálne, reálne nejakým spôsobom sledovať, aby tí rodičia mali možnosť sledovať, odkiaľ , odkiaľ tie dané jasle to jedlo pre tie malinké deti nosia, lebo, samozrejme, nie je to jedno pri 8-mesačných, ročných, rok a pol starých deťoch, že jedia nejaké korenené a podobne. Toto je vec praxe, ktorú, viem, že takto sa to robí, pretože škôlky sú preťažené, nie sú ich kuchyne kapacitne schopné obsluhovať súkromné zariadenia a z tohto dôvodu sú súkromné zariadenia nútené alebo pohodlné a objednávajú si takéto jedlo pre tieto malé deti. Čiže toto by som pridala, vytkla by som, že tam chýba, a takisto program, je ale namieste povedať, že toto asi nie je o ministerstve sociálnych vecí, možno by sa na toto mohlo pozrieť ministerstvo školstva. V každom prípade ja ako zriaďovateľka som sa rozbehla prvé na ministerstvo školstva, no dajte mi nejaké, nejaké, nejaké záchytné body, niečo, čo má to dieťa vedieť, keď teda bude dosahovať nejaký vek, keď bude odchádzať, aby som vedela, teda že čo štát očakáva a čo štát garantuje, a aby som to spĺňala, a zistila som, že nič také neexistuje. Existuje výchovnovzdelávací program pre detičky 3-4-ročné a nič menej. Čiže ak, ak dá dnes rodič dieťa do jaslí a potom celý deň pozerá televíziu, tak z pohľadu štátu je to viac-menej v poriadku a zároveň robí pozmeňujúce návrhy, nie, teda robí zákony, kde niektoré veci sú naozaj zbytočné a iba komplikujú život. Lebo tie jasle sú potrebné, preto ich je toľko, štát to nevie zabezpečiť, nie je ich dostatok a nie je asi namieste klásť týmto súkromníkom polená pod nohy zbytočne.
A preto podávam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 58 § 110z ods. 9 písm. a) sa slová "1. januára 2018" nahrádzajú slovami "1. januára 2023".
O čo v tomto bode ide? Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi takýchto kamenných jaslí povinnosť zabezpečiť bezbariérový prístup. Znova je namieste povedať, táto povinnosť nie je vymyslená len tak. Táto povinnosť nám vstáva z dohovoru, ktorý sme podpísali, ktorý sme podpísali v roku 2010, Dohovor o právach postihnutých, a boli sme povinní a sme povinní ho implementovať do našich zákonov. Čiže z tohto dôvodu nejakým spôsobom sa nedá úplne vynechať táto povinnosť.
Na druhej strane, uznajte sami, z praxe, z praxe asi nemá veľmi zmysel hovoriť o tom, že keď je na 500, 500 metroch niekoľko zariadení, každé jedno musí byť bezbariérové. Pretože bavíme sa o zariadeniach, ktoré sú väčšinou rodinné domy, sú to zariadenia rodinného typu, kde je 8-10 detí, a bezbariérovosť v tomto prípade znamená, že takýto, takýto prevádzkovateľ bude musieť riešiť, že tam má v rámci toho rodinného domu nejaké schodisko. Dala som si ja ako prevádzkovateľ urobiť cenovú ponuku, kde, kde vlastne mi vyčíslili, že úplne najjednoduchší typ na to najširšie a najrovnejšie schodisko v rámci tých svojich prevádzok, ktoré máme, tak to najjednoduchší nejaký taký systém vlastne vyjde 16-tisíc euro bez DPH. Takže toto my chceme teraz od každého jedného toho rodinného domu, od každého jedného prevádzkovateľa, od každej jednej tej dámy, ktorá sa o tie deti niekde stará, možno nejaká učiteľka, ktorá má možno 4-5 detí na starosti, my od nich chceme v tom svojom domčeku, a teda prevádzkuje to kvázi ako jasle, bude spadať pod tento zákon, my od nej chceme, aby urobila takúto investíciu úplne zbytočne, pretože ďalšie jasle vedľa o dva domy ďalej, ďalšie jasle v ďalšej ulici, jasle o tri ulice ďalej, každá jedne, každý jedne, všetky tieto jasle (povedané so smiechom) budú musieť spĺňať tú istú povinnosť a všetky budú musieť takto zainvestovať, príde mi to naozaj zbytočná investícia.
Z tohto dôvodu som sa rozhodla navrhnúť znenie a posunúť účinnosť na rok 2023. Áno, je to dlhá doba, je to až 5 rokov a je to z toho dôvodu, že som dotazovala aj Európsku komisiu, čo sa týka tohto Dohovoru o právach postihnutých, a pýtala som sa, či sa to teda týka aj verejných, aj jaslí, pretože ono znenie tohto dohovoru nie je v slovenčine, čo je pozoruhodné, ale v podstate z angličtiny som si preložila, že sa týka iba verejných zariadení a zariadení poskytujúce verejné služby. Je otázka, či súkromné jasle, kde je niekoľko klientov, ktorých si vedia tieto jasle obslúžiť, a dopredu sa s nimi dohodnúť, či naozaj musia túto prísnu legislatívu spĺňať, a ak áno, tak je možno na čase sa porozprávať o tom, že či je to na mieste. Chcem podotknúť, že tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh mi podpísala napríklad aj kolegynka Silvia Shahzad, s tým sme sa o tom rozprávali. Myslím si, že takisto považuje za zbytočné, za zbytočnú takúto zmenu a postihnutí by v tejto krajine potrebovali podporu úplne v inom smere a nijak prísnejšiu, ale o tom tu hovorila predo mnou.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
1. V čl. I v bode 18 § 32b teda sa vypúšťa ods. 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 26.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 58 § 110z sa vypúšťa ods. 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
O čom tento návrh je? Návrh zákona, o ktorom hovorím, limituje počet detí v zariadení na miestnosť na maximálne 12 detí. Doterajšie obmedzenia hygieny hovoria o tom, že deti v zariadení, to množstvo bolo obmedzované podľa toho, aká veľká bola hernosť. Boli, na, na herňu sa počítali 3 alebo 4 metre štvorcové na jedno dieťa. Momentálne zostáva v platnosti aj toto ustanovenie. Tie 3-4 metre štvorcové rovnako ďalej platia. Jediný rozdiel je, že sa určil maximálny limit 12 detí, a to s vysvetlením, že teda chceme podporovať iba malé zariadenia rodinného typu. Irónia, keď zároveň týmto malým zariadeniam rodinného typu nakážme kúpiť zariadenia, ktoré teda zabezpečia bezbariérovosť za 16-tisíc euro. Ale dobre, tak teda obmedzíme tento počet na dvanásť, a čo sa stane, no tak ako prevádzkovateľ mám miestnosť 50-60 metrov štvorcových. No postavím v strede sádrokartónovu priečku a mám to ja síce vybavené legislatívne, len nerozumiem tomu, prečo tie deti nemôžu sa hrať a využívať väčší priestor. Zdá sa mi to zbytočné a myslím si, že toto by tam nemuselo byť, pokiaľ ďalej platí to ustanovenie o 3 až 4 metroch štvorcových pre dieťa v herni.
Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 242):
V čl. I bode 18 § 32b odsek 1 znie:
"Ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, pripravuje sa na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so vstupom alebo návratom na trh práce alebo zárobkovú činnosť, služba na podporu zosúladenia rodinného života a pracovného života poskytovaním starostlivosti o dieťa sa poskytuje v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa
a) do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak nie je v danom školskom roku prijaté do materskej školy, alebo,
b) do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak je dieťaťom s nepriaznivým zdravotným stavom, to neplatí, ak je v danom školskom roku prijaté do materskej školy."
O čo v tomto návrhu zákona ide? V podstate tento zákon udáva prevádzkovateľovi povinnosť vylúčiť dieťa z kolektívu alebo zo zariadenia v tom roku, kedy dosiahne tri roky. To znamená, že, ja sa pýtam, čo napríklad s deťmi, ktoré sa narodia v októbri, novembri, decembri. V septembri ešte nebudú prijaté do, do škôlky, pretože ešte nemajú tri roky. Vieme dobre, že vo väčších mestách je problém zaradiť do materskej škôlky aj deti, ktoré majú štyri roky, takže my budeme povinní alebo detské jasle budú povinné vyradiť ich na základe tohto zákona zo svojej starostlivosti, ale rodič ich už nebude mať kam dať a zároveň oprávnene škôlka ešte v septembri ich vylúči už len preto, lebo nemajú tri roky. Tie októbrové, novembrové už teda, ale zároveň tri roky dosiahnu a v decembri budú musieť alebo v januári opustiť toto zariadenie. Čo ten rodič ako bude robiť s nimi teraz? Dá ich na chvíľu do iného zariadenia súkromného na pol roka, na rok, alebo si ich nechá doma a dá na chvíľočku výpoveď v práci alebo teda trpezlivý zamestnávateľ to pochopí, lebo sme si nevšimli. Ja si myslím, že toto je zbytočné, absolútne zbytočné obmedzenie. Preto navrhujem, aby, dobre, aby tam, aby tam toto ustanovenie zostalo, lebo rozumiem zmyslu rozdeliť starostlivosť v týchto súkromných zariadeniach na, na jasle, ktoré budú registrovať VÚC-ky, ktoré budú do troch rokov, a na škôlky, ktoré bude registrovať ministerstvo školstva, ktoré bude do šesť rokov. Rozumiem tomuto zámeru, ale zároveň prosím, aby sme dbali na rodičov, aby sme brali ohľady aj na ich, a nielen na jednotlivé rozdelenie a pochopili, že pre nich bude veľký problém, keď ich, keď ich tieto detičky nebudú mať kam umiestniť, no, a preto navrhujem, aby tam teda to ustanovenie zostalo, ale s podmienkou, že platí, ak ten rodič má v ruke papier o tom, že prijali to dieťa do materskej školy. Akonáhle ho nemá, tak tie jasle majú oprávnenie si ho vlastne nechať v starostlivosti až do momentu, kým ho, kým ho neprijme akákoľvek materská škola. Ide teda o to, aby nám nevypadlo zo systému.
Chcem ešte pri tomto bode zdôrazniť, že v celom zákone sa hovorí o starostlivosti o deti do 3 rokov a zároveň do 6 rokov veku, ak ide o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, ale v § 32b, ktoré pojednáva o kamenných jasliach ako takých, tam zrazu vypadáva práve to dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov. Ja som sem, ja som ho sem zahrnula práve preto, lebo veľmi často práve tieto deti navštevujú súkromné zariadenia, a to z dôvodu, že sú to maličké zariadenia s malým počtom detí, a keďže majú teda nepriaznivý zdravotný stav, často oslabenú imunitu, naozaj veľmi častým klientom sú práve takéto detičky do šesť rokov. Na tieto tento § 32b vôbec nemyslí. Myslím, že by na nich myslieť mal.
Kolegovia, ja vás veľmi pekne prosím o podporu týchto, týchto návrhov. Myslím si, že sú to veci z praxe, sú to veci, ktoré ocenia rodičia, a myslím si, že bez ohľadu na farbu politického trička by sme rodinám mali vychádzať v ústrety, a nielen písať na papieri, ale naozaj zosúlaďovať ich pracovný a rodinný život.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Aj ja svojím spôsobom oceňujem to vaše vystúpenie, aj keď teda ja by som bola oveľa radšej, keby som počula z vašich úst, že teda áno, nájdeme tú rezervu, nájdete tých zhruba 27 mil. eur, aby sme dofinancovali aspoň to, čo teraz naozaj kolabuje, pretože ja chápem, že to nie je jednoduchá úloha. My sami, keď sme pripravovali tú veľkú novelu zákona o sociálnych službách, tak sme nevedeli presvedčiť ministerstvo financií, že potrebujeme, zhruba okolo 150 mil. eur to bolo vtedy vyčíslené, vtedy, to znamená, teraz to rádovo rastie.
A ja chcem upozorniť ešte na ďalšiu vec, to nie je len starnutie obyvateľstva, to je napr. aj neriešenie problémov sociálne vylúčených spoločenstiev, resp. rómskych osád, pretože nám sa tie nožnice otvárajú. Tuto odchádza neuveriteľne veľké množstvo mladých, šikovných, vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní uspieť na otvorenom trhu práce, zo Slovenska a, naopak, v tých osadách nám rastie ďalšia a ďalšia generácia nevzdelaných, ktorí nebudú schopní uplatniť sa na otvorenom trhu práce. To znamená, veľmi o chvíľu nebude mať kto robiť na, na dôchodcov už, ktorí sú dnešní napr. štyridsiatnici. A ja si neviem predstaviť, keď nedoriešime tú nešťastnú nedoriešenú decentralizáciu, čo nás čaká o pár rokov aj v súvislosti nielen s dôchodkami, ale aj so sociálnymi službami.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Dovolím si skromne oceniť váš príspevok. Tie, tie vety, ktoré ste povedali, tie myšlienky, ktoré ste povedali, treba preniesť do reality a držím palce, aby sa tak stalo, a vypichnem to, čo ste povedali. Naozaj, keď som opúšťal post ministra a vy ste ho preberali, tak vtedy tá, ten objem tých peňazí bol okolo 30 mil., možno o milión viac alebo možno menej, ale ten nárast na 90 mil., o ktorom ste teraz vy povedali, je daný nie nárastom výšky príspevku, ale nárastom počtu poberateľov. Jednoducho ak tomu niekto neverí, tak tu, tu vlastne má dôkaz toho, že Slovensko starne. Slovensko musí riešiť nielen dôchodkový systém, ale aj zdravotníctvo a oblasť sociálnych služieb. Tie finančné nároky nielen na dôchodky, ale aj na rozsah financovania sociálnych služieb nám skrátka budú rásť, na to treba myslieť a myslieť dopredu.
Prepáčte, ale ja stále hovorím, keď sa bavíme, vo vianočných príspevkoch napríklad je to suma okolo 80-90 mil. eur ročne, ktoré sa rozdeľujú dôchodcom aj tým, ktoré majú 500-eurové dôchodky a majú 62 rokov a privyrábajú si možno ešte celkom slušné peniaze. Tam je napr. zdroj financovania, ktorý bude možné okamžite použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Ako nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, sám ste povedali, ako sa zvýšili príjmy samospráv za posledné roky, čiže tie zdroje tam, samozrejme, sú, ale dôležité je, aby sme účelne vynakladali tieto zdroje, aby aj samotní dôchodcovia vlastne boli nie bombardovaní propagandou typu "dostali ste vianočné príspevky", ale aby reálne cítili tí, ktorí to naozaj potrebujú, že kvalita tých služieb, sociálnych služieb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu takisto chcem poprosiť pána ministra, aby hľadal ak už nie podporu tohto návrhu, aby hľadal riešenia, ako čo najrýchlejšie a čo najlepšie zabezpečiť financovanie zariadení. Tie dôvody tu boli vymenované.
Ja len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012, tak ak sa tu chválime tým, že sa minimálna mzda na Slovensku zvyšuje, a to je dobré, nech teda ľudia viacej zarábajú, aj tí, ktorí vykonávajú povolania, ktoré možno nie sú tak náročné na nejaké vzdelania a praktickú skúsenosť, ale pozor, práve opatrovateľská starostlivosť podľa môjho názoru rozhodne nie je činnosť, ktorá by mala byť odmeňovaná na úrovni minimálnej mzdy, ale ja tam osobne vidím z hľadiska stupňa náročnosti minimálne koeficient 1,4-krát minimálna mzda. Čiže to nie je o 435 eurách, ale o 1,4-násobku tejto sumy, čo je okolo 650 eur mesačne v hrubom, plus odvody zamestnávateľa.
Čiže ešte raz, pokiaľ za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla, a o to razantnejšie by vlastne mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, tak predsa nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur. Ja viem, že pripravujete zásadnú novelu zákona. Výborne, budeme radi, keď príde, a budeme radi, aj keď budeme môcť spolupracovať na jej príprave, ale toto je predsa jednoduchá vec, len na to treba vyčleniť financie.
Možno sa na to trochu pozabudlo pri príprave štátneho rozpočtu, možno máte ešte nejaké riešenia v šuflíku, tak poprosím, sem s nimi, pán minister.

Ďakujem, ja sa chcem pána poslanca Tittela spýtať na bod z jeho pozmeňovacieho návrhu, bod 7, kde teda vlastne dochádza k zásadnej zmene pri výške príspevku športom, kde sa teda vyčleňuje osobitne futbal 17 % a osobitne hokej 13 %, to je neuveriteľne dôležitá zmena podľa môjho názoru, ktorá sa takýmto spôsobom sekundu, obrazne povedané, pred hlasovaním tu objavuje, a chcem sa len teda spýtať, či táto závažná zmena bola aspoň prekonzultovaná s tými zväzmi, ktorých sa to týka, čiže najmä s futbalovým a hokejovým, a keď bola, tak aké k tomu zaujali stanovisko, lebo vy vlastne zafixovávate bez ohľadu na počty športovcov úspechy a tak ďalej, futbal 17, hokej 13 a ostatní si prerozdelia tých 50 % podľa toho doterajšieho vzorca, množstva titulov, športovcov, mládeže a podobne.
No a potom ešte druhá poznámka k tomu, čo ste hovorili, tie veľké zväzy ako futbalový si môžu, majú zdroje na to alebo ľudí na to, aby si marketingovo ošetrili povedzme sponzorov a podobne, no ja som to nechcel povedať, ale už keď to tu zaznelo, ja som očakával, že sa v tejto novele dotiahne sponzoring napríklad, kde to je tak vlastne zlé, ako sa v praxi ukazuje, že tých sponzorov športové kluby, športové zväzy fakticky nemôžu získavať z dôvodu, že ministerstvo financií si presadilo svoj pohľad, taký ten daňovo-účtovnícky, na túto problematiku, čo v praxi znamená, že nevieme do športu dotiahnuť žiadneho sponzora, sponzora, nemyslím tým reklamného partnera, ale sponzora, pretože pravidlá pre poskytovanie a čerpanie sponzorského sú v praxi jednoducho nevykonateľné, keď sa nad tým nadrobno zamyslím a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)