Videokanál klubu

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 51 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom zriadení (tlač 312). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pani poslankyňa Remišová, ja som ten ústavný zákon spomenul nie ako tú úplne podstatnú vec, ja si napríklad nemyslím, že je veľmi dobrý nápad nastavovať zrkadlo napríklad návrhmi zákonov a onedlho tu budeme mať taký návrh zákona na programe, ktorý nastavuje zrkadlo skutočnosti, že si predseda vlády Robert Fico nepreberá doporučené listové zásielky, a tým sabotuje nejaké súdne konania, čo je, samozrejme, že odsúdeniahodná vec, ale riešiť to zrejme nie úplne vážne mysleným návrhom zákona tiež nie je najlepší nápad.
Pokiaľ ide o tú vecnú stránku, tak naozaj ak by sme sa bavili oslobodení od toho momentu nastavovania zrkadla a rozmýšľania pod vplyvom zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola koalíciou násilne a proti vôli opozície a napriek vyslovenému a zdôvodnenému nesúhlasu pána prezidenta opätovne pretlačená touto Národnou radou a čoskoro nadobudne účinnosť, keď sa pozrieme len na vecnú stránku tohto návrhu, tak ako som povedal aj vo svojom vystúpení, nemyslím si, že by, že by myšlienka, že predseda Národnej rady nemá byť členom politickej strany, zodpovedala politickej tradícii, ktorú u nás máme, ani si nemyslím, že je to vec, ktorá sa dá nejako alebo by sa mala diktovať zákonom. Sú krajiny, kde to, kde to vyplýva z politickej tradície, politickej kultúry, tam je to úplne v poriadku, tam zrejme na to netreba žiadny zákon. Podobne ako v ústave nemáme napísané, že prezident musí byť nečlen politickej strany, napriek tomu to všetci doterajší prezidenti rešpektovali, ak aj pôvodne boli členmi nejakých politických strán.
A to je myslím cesta, nie to, že dávať niečo takéto do zákona.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja stručne vyjadril k návrhu ústavného zákona, ktorý by mal predsedu parlamentu prinútiť vyzliecť stranícke tričko a byť nestranným predsedom parlamentu, tak ako je tomu napríklad v Spojenom kráľovstve.
Ja úplne rozumiem motívom, ktoré viedli predkladateľov návrhu zákona k tomu, že to predložili, a do istej miery ich aj chápem. Je to zaujímavý nápad a je to v podstate nastavenie zrkadla vládnej koalícii za to, čo spravila s rokovacím poriadkom, keď si z rokovacích poriadkov iných krajín povyberala veci, ktoré sa jej práve hodili, a teraz opozícia prichádza s návrhom, keď si tiež z roko... alebo z parlamentnej tradície a z parlamentnej kultúry niektorých krajín vybrala nejaký návrh alebo nejakú úpravu, ktorá by sa jej hodila.
Je dôležité nastavovať zrkadlo, len trochu by som dovolil vysloviť pochybnosť, že či je najvhodnejšou formou nastavovania zrkadla návrh ústavného zákona, návrh na zmenu ústavy. Možnože by sa našiel aj nejaký jednoduchší spôsob, akým koalícii odkázať, že to, čo spravila s rokovacím poriadkom, nebolo správne, a ako som povedal, chápem tie motívy, teda rozumiem im a do istej miery s nimi aj súhlasím, len mám trochu problém s tou formou, lebo ak sa chceme vážne baviť o tej veci, tak myšlienka, že predseda parlamentu by na Slovensku nemal byť členom politickej strany, vôbec nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, tak ako nezodpovedá našej parlamentnej tradícii, že sa bude časovo limitovať vystúpenie poslancov v rozprave, to uznávam, ale z vecného, z vecného hľadiska si myslím, že ten návrh nemá iné opodstatnenie ako to nastavenie zrkadla.
Ďakujem.

Vážená pani navrhovateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 30. januára 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Jofo, bavili sme sa o týchto dvoch pozmeňovákoch. Ja tu mám možno ešte aj jedno také číslo, ktoré by mohlo aj podporiť tvoj návrh. Dávali sme dneska alebo dáme tlačovú správu, kde od nás Vlado Sloboda vyčíslil, že pokiaľ by si chceli aktivovať elektronickú schránku v tom celom procese, to znamená od začiatku, ako si potrebujú vybaviť ten občiansky preukaz, a na tom mieste vybavovacom by im to trvalo 15 minút, všetci tí, ktorých sa to týka, by si to chceli takto vybaviť, tak by to trvalo pol roka a zabralo by to prácu 70 z 86 pracovísk a museli by na tom robiť naozaj osem hodín denne a päť dní v týždni. Tento údaj sa ale vzťahuje k začiatku, kedy sa naozaj o tom celom začalo hovoriť. To znamená k júnu tohto roka.
Dneska tu máme situáciu, kedy, ako máme poslednú informáciu, 24 % zo všetkých tých štatutárov už má aj občiansky a má už aj ten, ten aktívny ZEP. To znamená, tá doba už neni pol roka, možno, že by to boli štyri mesiace, ťažko povedať, ale ak by sme to opätovne predĺžili, nastáva iná otázka, či by sa tí ľudia zase nespoliehali na to, že tak posúvate to, tak zase mám viacej času, či by naozaj využili práve to prázdninové obdobie na to, aby to, aby to, aby išli na tie úrady a aby si to povybavovali. Toto je, bohužiaľ, v našej slovenskej náture, ale však pobavme sa o tom ešte, netvrdím, že ten septembrový termín nemusí byť zlý. Ten decembrový, sa mi zdá, že to je v podstate tá istá situácia tohto roka, kedy naozaj už máme pomaly sviatky a ľudia majú hlavu kdesi úplne inde. Čiže keď, tak pobavme sa o tom septembrovom.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením č. 53 z 21. novembra 2016 určil za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach volebného práva (tlač 319).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 27. januára 2017 a v gestorskom výbore do 30. januára 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Príjemné, dobré ránko. Ďakujem veľmi pekne, že ste počkali. Ospravedlňujem sa za meškanie, ale mám dobrý tréning za sebou aspoň, bežecký cez tunel.
Takže ak dovolíte, rád by som vám predniesol, prečo sme sa rozhodli predložiť tento návrh zákona spoločne s mojimi kolegami Jozefom Viskupičom, Milanom Laurenčíkom a Jurajom Drobom. V zásade sa jedná o štyri body, ktoré nás viedli k tomu, aby sme tento návrh zákona predložili.
Ten prvý a podľa nášho názoru najdôležitejší bod je ten, že dnes žijeme v 21. storočí, ktoré je typické ako postmoderná spoločnosť najmä globalizačnými trendmi, je zrejmé, že čoraz viac občanov naprieč západnou civilizáciou cestuje, a z toho vyplýva aj to, že tá mobilita vo veľkej miere vplýva aj na možnosť realizovať občianske povinnosti, alebo keď chceme, právo voliť. To znamená, dnes výrazne viac občanov Slovenskej republiky ako v minulosti žije, pracuje alebo z nejakého dôvodu sa nachádza v zahraničí vrátane takmer tretiny populačného ročníka, ktorá nám dnes odchádza študovať do zahraničia. Hovorme teda o tzv. modernom občianstve, ktoré sa odohráva v čoraz v globalizovanejšom svete, a to práve predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálneho miesto pobytu. Toto je prvý zásadný dôvod, prečo chceme rozšíriť voľby zo zahraničia poštou, okrem dnes existujúceho stavu, kedy môžeme voliť do Národnej rady Slovenskej republiky aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy miest a obcí a voľby do druhého stupňa samosprávy, resp. tzv. krajské voľby.
Druhý vážny dôvod, ktorý nás viedol k návrhu tohto zákona, je trend, ktorý tu na Slovensku máme. Ja ešte využívam jednu z posledných príležitostí, kedy tu môžem ukázať, aký trend vlastne je. (Rečník zobral do rúk papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.)
V roku 2010 sa do volieb v rámci samosprávy obcí zúčastnilo 49,69 % voličov. V roku 2014 tu bolo síce nie vysoký, ale predsa len pokles, 48,34 % voličov. Zoberme si voľby do vyšších územných celkov. V roku 2009 to bolo 22,9 % voličov, v roku 2013 20,11 % voličov.
Európsky parlament, to je kapitola sama osebe, z môjho uhľa pohľadu tak trošku tragická, v roku 2009 volilo do Európskeho parlamentu takmer 20 % voličov, konkrétne 19,64 %. V roku 2014 to bolo 13,05 % voličov, čím sme vytvorili nový európsky rekord. A už je len otázkou, či sme schopní ho pokoriť aj v roku 2019. Práve vďaka tomuto návrhu zákona sa tak nemusí stať.
Prezidentské voľby, áno, prvého muža alebo prvú ženu v štáte, hlavu štátu si volí len 43,63 % voličov v roku 2009. Nepatrný pokles, ale predsa len, v roku 2014 43,04 %. Ako je zrejmé z tejto, z tejto vizualizácie, dochádza nám tu k poklesu záujmu o veci verejné z hľadiska účasti na voľbách.
V kontraste s tým je tu ale iná vizualizácia, ktorá hovorí o tom, ako sa občania zapájajú do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, pretože len tam tento inštitút voľby poštou zatiaľ máme. (Rečník zobral do rúk ďalší papier s grafmi, ukazujúc ho plénu.) Začali sme v roku 2010, kedy sa zúčastnilo 0,22 % voličov zo zahraničia, čo bolo konkrétne 5 861 hlasov. V roku 2012 to už bol nárast na 7 051 hlasov, a ako vidíte, zásadný nárast nastal v roku 2016, 17 278 hlasov, čo predstavovalo 0,65 %. Áno, poviete si, 0,65 % hlasov, načo tu dnes strácame čas. Ale ak tento trend bude pokračovať, som presvedčený o tom, že za chvíľku to už budú pomerne dôležité percentá, ktoré môžu jednotlivé politické strany alebo jednotliví kandidáti získavať v rôznych voľbách na Slovensku práve vďaka tomu, že sú schopní osloviť aj voličov zo zahraničia. Ja verím tomu, že v tejto chvíli už nemusíme riešiť, že tú tzv. dilemu, ktorá sa v tejto súvislosti otvára, akú legitimitu majú voliči, ktorí žijú v zahraničí či už trvalo, alebo prechodne, na to, aby ovplyvňovali veci verejné na Slovensku. Keď hovorím, že to dnes, verím, nemusíme riešiť, tak to súvisí najmä s tým, že takýto inštitút tu už dnes predsa máme. Nevytvárame nič nové, len to rozširujeme. Tento inštitút máme vo voľbách do Národnej rady. Ako je zrejmé, občania ho čoraz viacej využívajú. Chceme to teda rozšíriť aj na voľby do Európskeho parlamentu, prvé kolo prezidentských volieb, voľby do samosprávy obcí a do druhého stupňa samosprávy na krajské voľby. To bol tretí zásadný dôvod, prečo vlastne predkladáme tento návrh zákona.
No a ďalší veľmi dôležitý moment, ktorý nás k tomu viedol, je diskusia, ktorá sa odohráva v rámci celoeurópskeho diškurzu o tom, ako majú vyzerať voľby ako také. Európskej únii nie je ľahostajné, že na Slovensku sa zúčastnilo na voľbách do Európskeho parlamentu len 13 % voličov. Európskej únii nie ľahostajné, aká je legitimita poslancov Európskeho parlamentu. Áno, sú tam pomerne zásadné rozdiely. Napríklad v Belgicku sú voľby povinné, na Slovensku sme prekonali rekord v neúčasti. Priemer je stále pomerne hrozivý, a preto sa v európskych inštitúciách zamysleli nad tým, ako zlepšiť účasť voličov a tým pádom zvýšiť legitimitu volených zástupcov na voľbách do Európskeho parlamentu.
Takže náš štvrtý dôvod, prečo sme tento návrh predložili, je, aby sme nemuseli zažiť v roku 2019 takú istú hanbu ako v roku 2014, keď len 13 % voličov vyjadrilo svoj názor na to, kto nás má zastupovať v Európskom parlamente, a vychádzame z toho, čo navrhol Európsky parlament. Je to označené ako P8TA/2015/0395, konkrétne teda reforma volebného zákona Európskej únie. Je to uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie. Jeden z bodov tohto uznesenia je práve to, aby sa rozšírili podľa možnosti voľby aj pre tých, ktorí nežijú na území Európskej únie, podľa možnosti poštovou alebo elektronickou cestou , prostredníctvom internetu.
Keďže sa Slovenská republika a s výnimkou jednej politickej strany všetky ostatné politické strany v tomto parlamente hlásia k tomu, že sme proeurópskou krajinou, mali by sme reflektovať návrhy, ktoré nám Európsky parlament v tomto smere odporúča. Práve preto, že, ako som už viackrát povedal, v tomto smere máme hodne čo doháňať. Tieto štyri dôvody sú teda podľa môjho názoru veľmi legitímne na to, aby sme túto novelu volebného zákona, ktorá, ako som už naznačil, len rozširuje práva voličov, posunuli do druhého čítania.
Robíme to, samozrejme, aj preto, pretože naša strana sa pomerne pravidelne zúčastňuje na rôznych aktivitách v zahraničí. Ja sám som počas volebnej kampane absolvoval päť rôznych stretnutí mimo Slovenskej republiky, najmä v Českej republike, Belgicku, vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku. A všetci naši krajania nás prosili, nezabúdajte na to, že nechceme byť občania druhej kategórie, aj my sa chceme starať o to, ako tu fungujú veci verejné, mnohí z nás sa chcú na Slovensko vrátiť, mnohým z nás záleží na tom, ako žijeme na Slovensku, ako žijú naši rodičia, naši súrodenci, naši priatelia, preto chceme veci verejné ovplyvňovať. Prosím, urobte niečo, aby sme tak mohli urobiť aj odtiaľto zo zahraničia. Mnohí študenti tlmočili to isté. Žijeme v Prahe, žijeme v Brne, žijeme v Londýne, Paríži, vo Washingtone, v mnohých iných krajinách sveta, chceme aj my uplatniť naše volebné právo, ale nemáme šancu tak urobiť, nemáme šancu zvoliť si našich zástupcov do Európskeho parlamentu, nemáme šancu zvoliť si človeka na čelo tohto štátu. Áno, aj keď nežijeme na území Slovenskej republiky, či už trvale, alebo dočasne, chceme, aby Slovenská republika išla smerom, ktorý si prajeme.
A ďalšia dôležitá vec, ktorá súvisí najmä s komunálnymi voľbami. Neviem, ako v iných mestách, ale napríklad v Banskej Bystrici, odkiaľ pochádzam, aj tí, ktorí nežijú na území mesta, musia napríklad platiť za smeti. Je to síce 0,25 %, ale predsa len musia. Aj títo ľudia sa chcú vyjadriť k tomu, kto má napríklad spravovať veci verejné v našom meste a napríklad kto má aj vyberať spoločnosť, ktorá bude spravovať tzv. smetné. Aj preto si myslím, že akýkoľvek argument o tom, že títo ľudia sa nemajú vlastne čo starať do toho, akým spôsobom sa veci verejné v mieste ich trvalého bydliska dejú, považujem za scestné.
Takže prosím, využime túto príležitosť, posuňme tento zákon do druhého čítania. A chcem využiť práve a pozvať vás, aby sme toto prvé čítanie využili možno na vyriešenie možno sporných okamihov, a v tom druhom čítaní potom tento návrh zákona vyprecizujeme tak, aby vyhovoval všetkým naprieč politickým spektrom, pretože si myslím, že tak je to v prípade volebných zákonov správne. Toto nie je návrh opozície, chcem, aby to bol návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ďakujem vopred všetkým, ktorí sa do rozpravy prihlásia, som pripravený načúvať vašim argumentom. A vopred hovorím aj o tom, že absolvovali sme si stretnutia aj s poslancami koalície, ktorí sa s ideou tohto zákona stotožnili, čomu sa veľmi teším, majú niektoré technické pripomienky, ktoré sme pripravení riešiť v rámci druhého čítania. Prípadne, a to avizujem už vopred, ak tento návrh zákona neprejde do druhého čítania, budeme to riešiť ako pozmeňujúci návrh už k otvoreným dvom novelám volebného zákona, ktoré prešli včera do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ja zareagujem tiež na tú časť, lebo pán Budaj mi pripomenul vlastne aj moju otázku, lebo nie je mi celkom jasné z týchto pozmeňovacích návrhov to financovanie vlastne Bratislavy, lebo na jednej strane hovoríme, že správu poplatku za rozvoj vykonáva v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. To znamená, že ak si VZN-ko prijme napríklad mestská časť Petržalka, ale potom v štatúte mesto Bratislava určí, že povedzme 90 % z vybratých poplatkov bude investovaných na území mesta, že či je toto vlastne tá správna regulačná funkcia, ktorú chceme a tá adresnosť, keďže ten poplatok vlastne sa dostane do úplne inej časti, kde než bol vybratý. Ale naopak v Košiciach vlastne majú takisto mestské časti postavenie obce a správu poplatku za rozvoj vykonávajú mestské časti, ale ak tak ustanoví štatút mesta. Čiže vidím tu akoby rozdielny prístup k Bratislave a ku Košiciam, že či to čítam správne, respektíve nie je mi to celkom zreteľné a ak je to tak, tak potom teda by som potrebovala nejakú, nejaké vysvetlenie k tomuto.

Ďakujem. Ja chcem zareagovať na tú časť, ktorú spomínal pán Budaj, že naozaj, keď to stiahneme vyslovene tie návrhy na Bratislavu, tak naozaj tá regulačná funkcia, o ktorej hovorila aj pani kolegyňa Pfundtner, vlastne v Bratislave ako keby z toho vypadla, lebo je to, vlastne tá najvyššia sadzba 35 eur je pri niektorých stavbách naozaj v podstate mimo regulácie, že sa jedná naozaj vyslovene o výber financií pre samotnú mestskú časť, resp. mesto, ale nepôsobí to určite regulačne. Takže to myslím si, že zase môže sa stať, že o rok tu sedíme opäť pri nejakých, nejakých ďalších pozmeňovacích návrhoch k tomuto zákonu, takže som zvedavý, ako to dopadne. Ďakujem.

Ja som znova pri tej otázke, že prečo zase musíme do toho zákona vsúvať nejaké výnimky? Tuto sa rozprávame o nejakom skleníku určenom na hydroponické pestovanie rastlín, stavbe na pôdohospodársku produkciu, nejaké sklady vlastnej pôdohospodárskej produkcie. Prečo to nie sú ďalšie pôdohospodárske alebo poľnohospodárske stavby, ja neviem, na živočíšnu produkciu? Prečo to nie sú stajne? Prečo to nie sú, ja neviem, nejaké iné budovy? Prečo zrovna tieto tri? A sme znova pri tom, že jednoducho tie stavby, vynímame proste z tej povinnosti poplatku nejaké, nejaké stavby, okrem športovísk a teda ďalších vecí, ktoré sú v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, pridávame zase ďalšie. Čiže akonáhle do toho zákona začneme vsúvať množstvo výnimiek, tak tým dokazujeme, že jednoducho asi to nie je úplne optimálne nastavené, že potrebujeme zrazu z toho vyňať nejaké veci. Nezdá sa mi to systémové, priznám sa, a jednoducho ako špecifikovať alebo diferencovať tieto stavby takýmto spôsobom je nespravodlivé. Jednoducho je to, tu píšete, že vlastne ide o nejakú podporu malých a stredných poľnohospodárov, no tak potom podporujeme, ja neviem, povedzme tých športovcov, alebo koho ešte ideme podporiť? Tak podporme aj kultúrne strediská, podporme aj niečo iné. Ako prečo zrovna tu robíme výnimku a niekde inde nie? Toto mi nie je jasné, že jednoducho (reakcia z pléna) nastavujeme podmienky a už hneď druhým dychom z toho zákona vynímame nejaké stavby.